A Jesús ix alancan yuj lesal
11
A junel van slesalvi Jesús dꞌa jun lugar.
Axo ix lajvi slesalvi,
ix yalan jun scꞌaybꞌum dꞌay:
—Mamin,
¿tom max on̈ a cꞌaybꞌej dꞌa lesal icha ix yutej vin̈aj Juan scꞌaybꞌan ebꞌ scꞌaybꞌum?
xchi vin̈ dꞌay.
Lucas 11.1-28
2 Yuj chiꞌ ix yalan Jesús dꞌa ebꞌ:
—Icha tic tzeyutej e lesalvi:
Ach co Mam,
nivanocabꞌ elcꞌoch dꞌa yichan̈ ebꞌ anima.
Ach ochocabꞌ Yajalil dꞌa tic.
3 Acꞌ tas sco va yedꞌ tas tzꞌoch cuj dꞌa junjun cꞌu.
4 Acꞌ lajvoc co mul,
yujto a on̈ tic scacꞌ nivancꞌolal ebꞌ tzꞌoch smul dꞌayon̈.
Man̈ on̈ a cha acꞌjoc proval,
xe chi,
xchi Jesús.
5 Ix yalanxi Jesús chiꞌ dꞌa ebꞌ:
—Qꞌuinaloc ayex tzex cꞌoch dꞌa junoc eyamigo dꞌa chimilacꞌval,
tzeyalani:
Ach vetanimail,
qꞌuean̈ vaan,
acꞌ in qꞌuex jayeoc ooch,
6 yujto ay jun vamigo toto ix javi bꞌaj ix xidꞌeqꞌui,
malaj tas svacꞌ dꞌay,
xe chi.
7 Tato ton̈ej stacꞌvielta dꞌayex:
Man̈ in a tzuntzejoch ta.
Macanxo in pat,
vaynac inxo yedꞌ ebꞌ unin.
Max yal-laj in qꞌue van vacꞌ dꞌayach,
ta xchi.
8 Sval dꞌayex,
man̈ yujoc to yamigo ex sqꞌue vaan yacꞌ dꞌayex,
palta yujto av tzeyacꞌoch dꞌay syabꞌi syacꞌ dꞌayex jantac tas tze cꞌan dꞌay yic maxtzac e tzuntzej.
9 Yuj chiꞌ sval dꞌayex:
Cꞌanec,
a Dios ol acꞌan dꞌayex.
Sayec,
ol ilchaj eyuuj.
Avajan̈ec och dꞌa tiꞌ puerta,
ol jacjoc teꞌ dꞌayex.
10 Yujto a mach scꞌanani,
schaꞌa.
A ebꞌ sayani,
tzꞌilchaj yuj ebꞌ.
An̈ejtonaꞌ ebꞌ tzꞌavajoch dꞌa tiꞌ puerta,
sjacchaj teꞌ dꞌa ebꞌ.
11 A ex mamabꞌil ex,
tato a junoc eyuninal scꞌanan junoc nocꞌ chay dꞌayex,
¿tom a junoc nocꞌ chan tzeyacꞌ dꞌay?
12 Ta a junoc nocꞌ n̈olobꞌ scꞌan dꞌayex,
¿tom a junoc nocꞌ sinaan tzeyacꞌ dꞌay?
13 A ex tic eyojtac eyacꞌan jabꞌoc tas vachꞌ dꞌa ebꞌ eyuninal vachꞌchom chuc ex.
Ocxom pax co Mam ay dꞌa satchaan̈,
ol yacꞌ Yespíritu dꞌa ebꞌ scꞌanan dꞌay,
xchi Jesús dꞌa ebꞌ.
Ay ebꞌ tzꞌalani to ayoch vin̈ diablo yedꞌ Jesús
14 A junel ay jun vin̈ ayoch jun enemigo max uji slolon dꞌay,
yuj chiꞌ max ujipaxlaj slolon vin̈ yuuj.
Axo Jesús ix icꞌanel jun enemigo chiꞌ dꞌa vin̈.
Ichato chiꞌ ix lolonqꞌue vin̈.
Ix sat scꞌol ebꞌ anima yuj jun chiꞌ.
15 Palta ay ebꞌ ix alani:
—A jun vin̈ tic syal yicꞌanel ebꞌ enemigo vin̈ yujto a vin̈ Beelzebú yajalil ebꞌ enemigo ayoch yedꞌ vin̈,
xchi ebꞌ.
16 Ay juntzan̈xo ebꞌ sgana yacꞌan proval Jesús.
Yuj chiꞌ ix scꞌan yil junoc milagro ebꞌ schꞌoxan spoder Dios.
17 Palta yojtacxo Jesús tas van snaan ebꞌ,
yuj chiꞌ ix yalan dꞌa ebꞌ:
—Qꞌuinaloc ay junoc nación spoj sbꞌa ebꞌ yajal dꞌay,
syacꞌan oval ebꞌ.
Tato icha chiꞌ,
tzꞌixtaxel snación ebꞌ chiꞌ.
Qꞌuinaloc ay junoc patil ebꞌ anima spoj sbꞌa yuj oval.
Tato icha chiꞌ sjuviel jun patil ebꞌ chiꞌ.
18 Icha chiꞌ yaj vin̈ Satanás,
tato spoj sbꞌa vin̈ dꞌa yol yicoꞌ,
¿tom ol najtilax yopisio vin̈?
A jun tic sval dꞌayex,
yujto a ex tic tzeyalaꞌ to sviqꞌuel ebꞌ enemigo yuj spoder Beelzebú.
19 Palta tato icha chiꞌ,
¿mach ayoch yedꞌ ebꞌ e cꞌaybꞌumal chiꞌ ayic spechanel ebꞌ enemigo ebꞌ?
Yuj chiꞌ an̈ejaꞌ ebꞌ e cꞌaybꞌumal chiꞌ schꞌoxanel e paltail.
20 Palta yujn̈ej spoder Dios tzin pechel ebꞌ enemigo chiꞌ,
yuj chiꞌ scheclaji to toxo ix syamoch Dios yacꞌan Yajalil dꞌa e cal.
21 Qꞌuinaloc ay junoc vin̈ vinac te ay yip,
ay syamcꞌabꞌ vin̈ yic stan̈vej spat,
man̈ comonoc syal yicꞌjielta scꞌael vin̈.
22 Palta tato scꞌoch junocxo mach ecꞌal yip dꞌa vin̈,
tato tzꞌacꞌji ganar vin̈ yuuj,
tzꞌicꞌjiecꞌ jantac syamcꞌabꞌ vin̈ ayoch yipoc scꞌool chiꞌ yedꞌ pax masanil tas ay dꞌa vin̈.
Snaan vin̈ tas syutej juntzan̈ syiqꞌuecꞌ chiꞌ.
Icha vin̈ aj pat chiꞌ,
icha chiꞌ yaj vin̈ diablo.
23 A ebꞌ man̈ ayococh vedꞌoc,
ajcꞌool ebꞌ dꞌayin.
A ebꞌ max molbꞌancot ebꞌ anima vedꞌoc,
a ebꞌ spechan saclem ebꞌ anima chiꞌ.
A yabꞌixal jun enemigo scꞌochxi dꞌa yedꞌtal
24 Qꞌuinaloc ay junoc enemigo tzꞌel dꞌa junoc anima ticnaic,
tzꞌecꞌ dꞌa tzꞌinan luum,
sayan bꞌaj syicꞌ yip.
Palta max ilchaj yuuj.
Yuj chiꞌ snaan icha tic:
Ol in pax dꞌa in pat bꞌaj cotnac in,
xchi.
25 Axo yic scꞌochxi,
syilan spixan jun anima chiꞌ,
icha junoc pat mesbꞌil yool,
vachꞌ yilji.
26 Yuj chiꞌ sbꞌatxi,
sbꞌat yicꞌancot ucvan̈ocxo ebꞌ enemigo másto chuc dꞌa yichan̈.
Svachꞌ och cajan ebꞌ smasanil dꞌa jun anima chiꞌ.
Yuj chiꞌ,
ste juviel jun anima chiꞌ icha dꞌa sbꞌabꞌelal,
xchi Jesús dꞌa ebꞌ.
A ebꞌ vachꞌ yicoꞌ
27 Yacbꞌan a Jesús van yalan juntzan̈ chiꞌ,
ay jun ix ix,
ix avajqꞌue dꞌa scal ebꞌ anima,
ix yalan ix:
—Te vachꞌ yic jun ix ix bꞌaj ach alji,
bꞌaj ach chuni,
xchi ix dꞌa Jesús.
28 Axo ix yalan Jesús chiꞌ dꞌa ix:
—Más vachꞌ yic ebꞌ tzꞌabꞌan tas syal Dios,
scꞌanabꞌajan ebꞌ,
xchi.
Ay ebꞌ scꞌanan yil junoc milagro
29 Tzijtum anima ix och oyan dꞌa spatic Jesús.
Ix yalan dꞌa ebꞌ:
—A val ebꞌ anima dꞌa jun tiempoal tic,
te chuc ebꞌ.
Yuj chiꞌ ton̈ej scꞌan yil junoc milagro ebꞌ,
junoc schꞌoxan spoder Dios.
Palta an̈ej jun milagro ol chꞌoxjoc yil ebꞌ,
aton jun icha schꞌoxnac Dios yedꞌ vin̈ schecabꞌ scuchan Jonás.
Lucas 11.29-36
30 Yujto a vin̈aj Jonás chiꞌ chꞌoxannaquel spoder Dios dꞌa ebꞌ ay dꞌa chon̈abꞌ Nínive dꞌa pecaꞌ.
Icha chiꞌ vaj a in Acꞌbꞌil in cot yuj Dios voch animail tic,
yic tzin chꞌoxel spoder Dios dꞌa e cal.
31 Ayic ol ja scꞌual schꞌolbꞌitaj ebꞌ anima,
a jun ix yajal dꞌa Sur dꞌa pecaꞌ,
ol qꞌue vaan ix,
ol yalan e mul ix,
yujto najat cotnac ix yabꞌi jantac sjelanil vin̈aj Salomón.
A dꞌa tic,
ay jun ecꞌal yopisio dꞌa yichan̈ vin̈aj Salomón chiꞌ,
palta max cotlaj ebꞌ anima smaclej yabꞌ dꞌay.
32 A ebꞌ aj Nínive chiꞌ,
snanac sbꞌa ebꞌ yuj tas yalnac vin̈aj Jonás chiꞌ.
Axo dꞌa tic ay jun ecꞌal yopisio dꞌa yichan̈ vin̈aj Jonás chiꞌ,
palta max e na e bꞌa.
Yuj chiꞌ,
ayic ol ja scꞌual schꞌolbꞌitaj ebꞌ anima,
a ebꞌ aj Nínive chiꞌ,
ol qꞌue vaan ebꞌ,
ol yalan e mul ebꞌ.
A yabꞌixal candil
33 Ayic scacꞌanoch scꞌacꞌal co candil,
max cacꞌcan bꞌaj man̈ chequeloc,
max cacꞌ pax och dꞌa yalan̈ junoc tasi.
Palta chaan̈ scacꞌqꞌuei,
yic vachꞌ syil ebꞌ tzꞌoch dꞌa yol pat chiꞌ.
34 A yol co sat,
icha yaj candil yaj dꞌa co nivanil.
Yuj chiꞌ tato junn̈ej bꞌaj ayoch co sat,
saquilqꞌuinal caji,
vachꞌ scutej co bꞌa yedꞌ co nivanil.
Palta tato chꞌocchꞌoc bꞌaj scacꞌoch co sat,
tzon̈ can dꞌa cal qꞌuicꞌalqꞌuinal yuuj.
35 Tzeyil val e bꞌa,
yic vachꞌ a jun saquilqꞌuinal ayoch dꞌayex,
max meltzajxioch qꞌuicꞌalqꞌuinalil.
36 Tato saquilqꞌuinal yaj e nivanil smasanil,
tato malaj jabꞌoc qꞌuicꞌalqꞌuinal ayoch dꞌayex,
saquilqꞌuinaln̈ej ton eyaji,
icha junoc candil syacꞌ saquilqꞌuinal,
xchi Jesús.
A Jesús ix alan smul ebꞌ fariseo yedꞌ ebꞌ cꞌaybꞌum dꞌa ley Moisés
37 Ayic ix lajvi yalan juntzan̈ chiꞌ Jesús,
ay jun vin̈ fariseo ix avtan yedꞌ vael dꞌa spat.
Tzꞌeyan ix aj em cꞌojan bꞌaj ix va chiꞌ.
Lucas 11.37-54
38 Axo vin̈ fariseo chiꞌ,
ix sat scꞌol vin̈ yilani to maj sbꞌiclaj scꞌabꞌ ichataxon smodo ebꞌ.
39 Palta ix yalan Jesús dꞌa vin̈:
—A ex fariseo ex tic,
lajan ex icha junoc mach an̈ej spatic svaso yedꞌ yucꞌabꞌ sbꞌiqueli,
axo yool,
miictac.
Ichex taꞌ,
te vachꞌn̈ej tzeyutej e bꞌa dꞌa yichan̈ ebꞌ anima.
Palta axo dꞌa elcꞌaltac,
ton̈ej tzex och bꞌeyumal yuj eyixtan ebꞌ anima chiꞌ,
yuj eyacꞌan sgana e pecꞌal.
40 Te malaj jabꞌoc e pensar.
¿Tom man̈ eyojtacoc to a jun ix bꞌoan juntzan̈ tas squil tic,
aꞌ ix bꞌoanpax juntzan̈ tas man̈ chequeloclaj,
aton co pensar?
41 Octom dꞌa smasanil e cꞌool tzex colvaj dꞌa ebꞌ mebꞌaꞌ.
Tato icha chiꞌ scheclajeli to vachꞌ ex dꞌa smasanil.
42 Ex fariseo,
te chuc eyicoꞌ.
A ex tic tzeyacꞌ sdiezmoal teꞌ alavena yedꞌ teꞌ ruda.
Jantacn̈ej juntzan̈ itaj,
tzeyacꞌn̈ej sdiezmoal.
Palta tze na to man̈ yovaliloc tojol tzeyutej e bꞌa dꞌa anima.
Malaj tze naꞌ vachꞌchom man̈ xajanoc Dios eyuuj.
Octom a juntzan̈ tic tze bꞌeybꞌalej,
max eyactejcan pax juntzan̈ chiꞌ.
43 Ex fariseo,
te chuc eyicoꞌ.
A dꞌa spatil culto,
an̈ej dꞌa xila ebꞌ nivac vinac bꞌaj tze nibꞌej tzex em cꞌojan.
Axo yic tzex ecꞌ dꞌa yol calle,
tze nibꞌej tzꞌem n̈ojan ebꞌ anima dꞌayex,
ayic tzex scꞌuman ebꞌ.
44 Obꞌiltac ex,
lajan ex icha bꞌaj smucji ebꞌ chamnac,*
man̈xo chequeloc bꞌaj mucan.
Tzꞌecꞌ ebꞌ anima dꞌa yibꞌan̈,
yujto man̈xo chequeloc tato ay anima mucan taꞌ,
xchi Jesús dꞌa ebꞌ.
45 Ayic ix lajvi yalan juntzan̈ chiꞌ Jesús,
ay jun vin̈ cꞌaybꞌum dꞌa ley Moisés ix alan dꞌay:
—Ach co Cꞌaybꞌumal,
ayic tzalan juntzan̈ tic,
te chuc pax scabꞌ a on̈ tic,
xchi vin̈.
46 Ix yalanpax Jesús dꞌa ebꞌ:
—Ex cꞌaybꞌum dꞌa ley Moisés,
te chuc pax eyicoꞌ,
yujto a juntzan̈ e leyal,
lajan icha junoc icatz te al.
Ton̈ej tze tusbꞌejqꞌuei yic scuchan ebꞌ anima,
palta max eyacꞌoch junoc yiximal e cꞌabꞌ e dꞌun̈anbꞌat dꞌa yibꞌan̈ ebꞌ.
47 Palta chuc eyicoꞌ.
Tzato e vachꞌ bꞌoej yedꞌtal ebꞌ schecabꞌ Dios dꞌa e campusante,
aton ebꞌ milbꞌilcham yuj ebꞌ e mam eyicham.
48 Ayic tze bꞌoan juntzan̈ chiꞌ,
tze chꞌoxeli to vachꞌ yutejnac sbꞌa ebꞌ e mam eyicham chiꞌ e naani.
A ebꞌ miljinaccham ebꞌ,
a exxo tic,
tzato e bꞌopaxqꞌue yedꞌtal ebꞌ chiꞌ.
49 Yuj chiꞌ ix yalcan Dios yedꞌ sjelanil:
Ol in checbꞌat juntzan̈ ebꞌ in checabꞌ yalel in lolonel dꞌayex.
Ay ebꞌ ol e milchamoc,
ay pax ebꞌ ton̈ej ol eyacꞌoch dꞌa syaelal,
xchi.
50 Yuj chiꞌ dꞌa eyibꞌan̈ dꞌa jun tiempoal tic ol yacꞌcan Dios masanil schamel ebꞌ schecabꞌ milbꞌilcham yictax ix el yich jun yolyibꞌan̈qꞌuinal tic.
51 Man̈ jantacoc ebꞌ schecabꞌ Dios milbꞌilchamoc yictax ix miljicham vin̈aj Abel,*
masanto ayic ix miljicham vin̈aj Zacarías dꞌa snan̈al altar yedꞌ stemplo Dios.
Yuj chiꞌ sval dꞌayex to a Dios ol acꞌancan schamel juntzan̈ ebꞌ schecabꞌ chiꞌ dꞌa eyibꞌan̈.
52 Ex cꞌaybꞌum dꞌa ley Moisés,
te chuc eyicoꞌ,
yujto munil ix eyacꞌoch eyopisio e jacan spensar ebꞌ anima yedꞌ slolonel Dios,
palta max eyacꞌoch e pensar dꞌa slolonel chiꞌ,
axo ebꞌ sgana syacꞌoch spensar dꞌay,
max e chalaj yacꞌoch ebꞌ,
xchi Jesús chiꞌ.
53 Ayic ix yalan juntzan̈ chiꞌ,
ix te cot yoval ebꞌ vin̈ cꞌaybꞌum dꞌa ley chiꞌ yedꞌ ebꞌ vin̈ fariseo chiꞌ.
Ix och ijan ebꞌ vin̈ stzuntzan yuj juntzan̈ tas scꞌanbꞌej ebꞌ vin̈ dꞌay.
54 Smaclej yabꞌ ebꞌ vin̈ tato ay junoc bꞌaj slectaj sloloni,
yic syacꞌoch ebꞌ vin̈ dꞌa yibꞌan̈.