A ebꞌ ix ix scolvaj yedꞌ Jesús
8
Ix lajvi juntzan̈ tic,
ix och ijan Jesús yecꞌ dꞌa juntzan̈ chon̈abꞌ yedꞌ dꞌa juntzan̈ aldea,
ix laj yalanel vachꞌ abꞌix tas tzꞌaj yoch ebꞌ anima dꞌa yol scꞌabꞌ Dios.
Ix ecꞌ ebꞌ lajchavan̈ schecabꞌ yedꞌoc.
Lucas 8.1-21
2 Ay pax juntzan̈ ebꞌ ix ix elnac enemigo dꞌay,
ix ecꞌ yedꞌ ebꞌ yedꞌ juntzan̈xo ebꞌ ix penaay bꞌonacxi scꞌol yuuj.
Dꞌa scal ebꞌ ix chiꞌ,
ay jun ix scuchan María aj Magdala,
aton jun ix bꞌaj icꞌbꞌilel ucvaan̈ ebꞌ enemigo.
3 Ay pax junxo ix scuchan Juana yetbꞌeyum vin̈aj Chuza,
aton vin̈ smayordomo vin̈aj Herodes.
Ay junxo ix scuchan Susana yedꞌ juntzan̈xo ebꞌ ix.
Ix colvaj ebꞌ ix dꞌa Jesús yedꞌ jabꞌoc tastac ay dꞌa ebꞌ ix.
A yabꞌixal vin̈ tzicumbꞌat trigo
4 Tzijtum anima ix cot dꞌa junjun chon̈abꞌ,
ix smolbꞌan sbꞌa ebꞌ bꞌaj ayecꞌ Jesús.
Yuj chiꞌ,
ix yal jun abꞌix tic dꞌa ebꞌ.
Ix yalan icha tic:
5 —Ay jun vin̈ ix bꞌat tzicanbꞌat strigo.
Axo yic van stzicanbꞌat ixim vin̈,
ay juntzan̈ ixim ix emcan dꞌa yol bꞌe,
ix laj tecꞌji ixim,
axo nocꞌ much ix lojanqꞌue ixim.
6 Ay juntzan̈xo ixim ix emcan dꞌa yibꞌan̈tac qꞌuen qꞌueen.
Axo ix javi ixim ix tacjiel ixim yujto jabꞌn̈ej schꞌayanil luum.
7 Ay juntzan̈xo ixim ix emcan dꞌa caltac an̈cꞌultac,
axo ix qꞌuibꞌ ixim,
ton̈ej ix tacjiel ixim yuj juntzan̈ an̈cꞌultac ix ja chiꞌ yedꞌoc.
8 Palta ay juntzan̈xo ixim ix emcan bꞌaj ay syaxil sat luum,
axo yic ix qꞌuibꞌ ixim,
nivan sat ixim ix yacꞌaꞌ.
Ay ixim jun ciento sat dꞌa junjun sjolom,
xchi Jesús.
Ayic ix yalan jun tic,
te chaan̈ ix yutej yalani:
—A ex ix eyabꞌ jun lolonel tic,
naubꞌtan̈ejec,
xchi dꞌa ebꞌ.
9 Axo ebꞌ scꞌaybꞌum ix cꞌanbꞌan dꞌay tas syalelcꞌoch jun chꞌoxnabꞌil chiꞌ.
10 Ix yalan dꞌa ebꞌ:
—A ex tic,
ix acꞌji eyojtaquej juntzan̈ tas ix schꞌox Dios yic tzꞌoch ebꞌ anima dꞌa yol scꞌabꞌ.
Palta tzin lolon dꞌa juntzan̈xo ebꞌ anima dꞌa chꞌoxnabꞌil,
yuj chiꞌ vachꞌchom syil ebꞌ,
an̈ejaꞌ yaj ebꞌ,
ichato malaj tas syil ebꞌ,
vachꞌchom syabꞌ ebꞌ,
palta max nachajel-laj yuj ebꞌ.
11 A jun chꞌoxnabꞌil tic syalelcꞌochi:
A juntzan̈ in̈at chiꞌ,
a slolonel Dios schꞌoxeli.
12 A ixim ix emcan dꞌa yol bꞌe schꞌoxanel ebꞌ anima tzꞌabꞌani,
axo scꞌoch vin̈ diablo dꞌa ebꞌ,
tzꞌicꞌjipaxecꞌ jun lolonel chiꞌ dꞌa ebꞌ yic max yacꞌoch ebꞌ dꞌa scꞌool,
yic max colchaj ebꞌ.
13 Axo juntzan̈xo ixim ix emcan dꞌa yibꞌan̈ qꞌuen qꞌueen chiꞌ schꞌoxanel ebꞌ anima tzꞌabꞌan slolonel Dios,
scha ebꞌ dꞌa tzalajcꞌolal.
Icha junoc te teꞌ malaj schꞌan̈al yibꞌ,
icha chiꞌ yaj ebꞌ.
Syacꞌoch ebꞌ dꞌa scꞌool jayeoc cꞌual,
axo sja syaelal ebꞌ,
syicꞌanxiel sbꞌa ebꞌ.
14 Axo juntzan̈xo ixim ix emcan dꞌa cal an̈cꞌultac chiꞌ schꞌoxanel ebꞌ tzꞌabꞌan slolonel Dios,
palta axo sbꞌey tiempo,
tzijtum tas sna ebꞌ.
Sna sbꞌeyumal ebꞌ,
sna ebꞌ yuj yic snivanil.
Yuj val juntzan̈ chiꞌ,
tzꞌixtaxel spensar ebꞌ.
Lajan tzꞌaj ebꞌ icha ixim trigo max och sat.
15 Axo juntzan̈xo ixim ix emcan bꞌaj ay syaxil sat luum chiꞌ schꞌoxanel ebꞌ tzꞌacꞌanoch jun lolonel chiꞌ dꞌa scꞌool,
scꞌanabꞌajan ebꞌ,
tecꞌan syutej sbꞌa ebꞌ.
Aton ebꞌ tic lajan yedꞌ ixim trigo vachꞌ sjolom syacꞌaꞌ.
A jun chꞌoxnabꞌil yuj candil
16 Ayic scacꞌanoch scꞌacꞌal co candil ¿tom a dꞌa yol junoc chen scaqꞌuemi,
mato dꞌa yalan̈ te chꞌat scacꞌochi?
Maay,
palta dꞌa yibꞌan̈ junoc tas chaan̈ yajqꞌuei,
ataꞌ scacꞌqꞌuei,
yic vachꞌ syil ebꞌ tzꞌochcꞌoch dꞌa yol pat chiꞌ.
17 Jantacn̈ej tas cꞌubꞌanel ticnaic,
ol checlajelta yedꞌ jantacn̈ej tas esalil ayeqꞌui,
ol ojtacajeloc,
ol checlajeloc.
18 Yuj chiꞌ scham val eyabꞌani,
yujto a mach sgana snachajel juntzan̈ tic yuuj,
ol acꞌjoc sjelanil yic sicꞌlabꞌil ol nachajel yuuj.
Axo mach malaj sgana snachajel juntzan̈ tic yuj jun,
a jabꞌoc ijan ol nachajel yuuj ol vachꞌ icꞌjoquecꞌ dꞌay,
xchi Jesús.
A ix snun Jesús yedꞌ ebꞌ yucꞌtac
19 A ix snun Jesús yedꞌ ebꞌ yucꞌtac ix cꞌoch ebꞌ bꞌaj ayeqꞌui,
palta max yal-laj scꞌoch ebꞌ dꞌay yujto man̈xo jantacoc anima.
20 Yuj chiꞌ ix alchaj dꞌay:
—A ix a nun yedꞌ ebꞌ ucꞌtac van yecꞌ ebꞌ ach say dꞌa ti pat chiꞌ,
xchi ebꞌ.
21 Palta ix yalan dꞌa ebꞌ ayecꞌ yedꞌ chiꞌ:
—A ebꞌ tzꞌabꞌan slolonel Dios,
scꞌanabꞌajan ebꞌ,
aton ebꞌ chiꞌ icha in nun,
icha vucꞌtac yaji,
xchi Jesús dꞌa ebꞌ.
Ix numcꞌaj icꞌ yedꞌ aꞌ n̈ajabꞌ
22 Dꞌa junel ix och Jesús dꞌa yol jun barco yedꞌ ebꞌ scꞌaybꞌum,
ix yalan dꞌa ebꞌ:
—Coyec dꞌa scꞌaxepal aꞌ n̈ajabꞌ tic,
xchi.
Ix bꞌat ebꞌ bꞌian.
Lucas 8.22-39
23 Yacbꞌan van sbꞌey teꞌ,
ix vaybꞌat Jesús chiꞌ.
Elan̈chamel ix ja jun nivan icꞌ,
ix och ijan sbꞌudꞌji teꞌ barco chiꞌ yuj aꞌ.
Ijan sbꞌat teꞌ dꞌa yich aꞌ.
24 Axo ebꞌ scꞌaybꞌum chiꞌ ix pitzanel svayan̈,
ix yalan ebꞌ dꞌay:
—Mamin,
Mamin,
van co bꞌat dꞌa yol aꞌ,
xchi ebꞌ dꞌay.
Yuj chiꞌ ix qꞌue vaan,
ix scachan jun icꞌ chiꞌ yedꞌ aꞌ sqꞌue chulan chiꞌ.
Ix numcꞌaj smasanil yuuj.
25 Ichato chiꞌ bꞌian,
ix yalan dꞌa ebꞌ scꞌaybꞌum chiꞌ:
—¿Tas yuj max eyacꞌoch Dios dꞌa e cꞌool?
xchi dꞌa ebꞌ.
Toxon̈ej ix och qꞌuelan ebꞌ,
ix sat scꞌool ebꞌ,
ix yalan ebꞌ:
—¿Tas yaj jun vin̈ tic?
Scachji jun icꞌ tic yedꞌ a aꞌ tic yuj vin̈,
ix cꞌanabꞌajax vin̈ yuj juntzan̈ tic,
xchi ebꞌ.
A jun vin̈ aj Gerasa ayoch enemigo dꞌay
26 Ix lajvi chiꞌ,
ix cꞌoch ebꞌ dꞌa yol yic Gerasa,
dꞌa scꞌaxepalecꞌ aꞌ n̈ajabꞌ yic Galilea chiꞌ.
27 Axo ix elta Jesús dꞌa yol teꞌ barco chiꞌ dꞌa sat luum,
ix cꞌoch jun vin̈ ay dꞌa chon̈abꞌ chiꞌ dꞌay.
Ayxo scajvi yixtaj vin̈ yuj juntzan̈ ebꞌ enemigo ayoch dꞌay.
Max yacꞌochlaj spichul vin̈,
max canlaj van vin̈ dꞌa yol junoc pat,
axon̈ej bꞌaj mucan ebꞌ chamnac ayecꞌ vin̈.
28-29 Ayic ix yilan Jesús vin̈,
ix em cuman vin̈ dꞌa yichan̈.
Axo Jesús ix alan dꞌa ebꞌ enemigo chiꞌ to tzꞌel ebꞌ dꞌa vin̈.
Yuj chiꞌ ix avajqꞌue vin̈,
ix yalan vin̈ dꞌa Jesús:
—Ach Jesús,
Yuninal ach Dios Nivan Yelcꞌochi,
¿tas alan ic dꞌayin?
Tzin tevi dꞌayach,
man̈ in ixtej,
xchi vin̈ dꞌay.
Tzijtum elxo syamchaj vin̈ yuj ebꞌ enemigo chiꞌ,
yuj chiꞌ stzecꞌji vin̈ dꞌa qꞌuen cadena yuj ebꞌ anima,
tzꞌoch qꞌuen dꞌa yoc vin̈ yedꞌ dꞌa scꞌabꞌ vin̈.
Palta sdꞌin̈chitejbꞌat qꞌuen vin̈.
Ix icꞌjibꞌat vin̈ yuj ebꞌ enemigo chiꞌ bꞌaj malaj anima.
30 Ix scꞌanbꞌan Jesús dꞌa vin̈:
—¿Tas a bꞌi?
xchi.
—Legión in bꞌi,
xchi vin̈.
Ix yal jun chiꞌ vin̈ yujto tzijtum ebꞌ enemigo chuc ayoch dꞌa vin̈.
31 Axo juntzan̈ ebꞌ enemigo chiꞌ,
ix tevioch ebꞌ dꞌa Jesús:
Man̈ on̈ acꞌbꞌat dꞌa jun xabꞌ olan,
xchi ebꞌ.
32 Ay juntzan̈ nocꞌ tzijtumal chitam van sva dꞌa jun tzalan.
Ix tevi ebꞌ enemigo chiꞌ dꞌa Jesús to tzꞌacꞌjibꞌat ebꞌ dꞌa nocꞌ.
Ix schaanbꞌat ebꞌ.
33 Ix elcan juntzan̈ enemigo chiꞌ dꞌa vin̈,
ix bꞌatcan ebꞌ dꞌa nocꞌ chitam chiꞌ.
Axo nocꞌ chitam chiꞌ ix bꞌat nocꞌ dꞌa jun chaan̈,
ix emcꞌoch nocꞌ dꞌa yol aꞌ n̈ajabꞌ,
ix sjicꞌ aꞌ nocꞌ,
ix cham nocꞌ.
34 Axo ix yilan ebꞌ tan̈vum chitam chiꞌ tas ix uji,
ix bꞌat lemnaj ebꞌ yal dꞌa ebꞌ anima ay dꞌa chon̈abꞌ chiꞌ yedꞌ dꞌa ebꞌ aybꞌat munlajel.
35 Yuj chiꞌ ix cot ebꞌ anima yilaꞌ tas ix uji.
Ayic ix cꞌoch ebꞌ bꞌaj ayecꞌ Jesús,
ix yilan ebꞌ to ayecꞌ jun vin̈ bꞌaj ix el juntzan̈ enemigo chiꞌ,
cꞌojanem vin̈ dꞌa yichan̈ Jesús.
Ayxo och spichul vin̈,
vachꞌxo spensar vin̈.
Ix te xivbꞌat ebꞌ yilani.
36 A ebꞌ ix ilan chiꞌ,
ix laj yalan ebꞌ chajtil ix aj sbꞌoxi scꞌol vin̈ bꞌaj ix el juntzan̈ enemigo chiꞌ.
37 Ix och ijan masanil ebꞌ anima aj Gerasa chiꞌ yalan dꞌa Jesús to tzꞌel bꞌaj ay ebꞌ chiꞌ,
yujto te xivnac ebꞌ yuuj.
Yuj chiꞌ ix ochxi dꞌa yol teꞌ barco chiꞌ yic spaxi.
38 Ix yal vin̈ bꞌaj ix el ebꞌ enemigo chiꞌ dꞌa Jesús to sbꞌat vin̈ yedꞌoc,
palta maj schabꞌatlaj vin̈.
39 —Paxan̈ dꞌa a pat,
ixic,
al masanil tas ix sbꞌo Dios dꞌayach,
xchi Jesús dꞌa vin̈.
Ix bꞌat vin̈,
ix laj yalan vin̈ dꞌa masanil ebꞌ anima tas ix utaj yuj Jesús.
A ix yisil vin̈aj Jairo yedꞌ jun ix penaay
40 Ayic ix cꞌochxi Jesús dꞌa scꞌaxepal aꞌ n̈ajabꞌ chiꞌ,
ix chaji yuj ebꞌ anima smasanil dꞌa tzalajcꞌolal,
yujto tan̈vabꞌil yuj ebꞌ smasanil.
Lucas 8.40-56
41 Ix ja jun vin̈ scuch Jairo,
vin̈ yajal yaj dꞌa spatil culto taꞌ.
Ix em cuman vin̈ dꞌa yichan̈ Jesús chiꞌ,
ix scꞌanan vin̈ dꞌay to sbꞌat yedꞌoc dꞌa spat,
42 yujto ay jun pitan̈ yisil vin̈ van schami,
slajchavil abꞌil sqꞌuinal ix.
Ayic van sbꞌat Jesús,
tzijtum anima ix bꞌat yedꞌoc,
yuj chiꞌ ix te vitzꞌcꞌaji.
43 Dꞌa scal ebꞌ,
ay jun ix slajchavilxo abꞌil penaay yuj jun aꞌ tzꞌel dꞌa snivanil.
Ix lajviel masanil tastac ay dꞌa ix,
yic stupan ebꞌ tzꞌan̈tani,
palta max bꞌolaj ix.
44 Ix snitzancot sbꞌa ix dꞌa stzꞌey Jesús,
ix syaman stiꞌ spichul ix.
Dꞌa jun rato chiꞌ ix bꞌo jun syaelal ix chiꞌ.
45 Ix scꞌanbꞌan Jesús:
—¿Mach tzin yaman chiꞌ?
xchi.
Yujto masanil ebꞌ tzꞌalani to man̈oclaj ebꞌ,
yuj chiꞌ ix yal vin̈aj Pedro:
—Mamin,
a ebꞌ anima,
tzach yec tic tzach yec tic ebꞌ,
tzalanpaxi:
¿Mach tzin yamani?
xa chi,
xchi vin̈ dꞌay.
46 —Ay jun mach ix in yamani,
yujto ix vabꞌ sbꞌoxi scꞌool jun anima chiꞌ yuj in poder,
xchi Jesús chiꞌ.
47 Ayic ix yilan jun ix ix chiꞌ to ix checlajelta tas ix scꞌulej ix chiꞌ,
ix cꞌoch ix dꞌa yichan̈ Jesús,
sluclon ix yuj xivelal,
ix em cuman ix dꞌay.
Ix yalan ix dꞌa yichan̈ ebꞌ smasanil tas yuj ix syam spichul chiꞌ ix,
ix yalan ix tas ix aj sbꞌoxi ix dꞌa jun rato chiꞌ.
48 Yuj chiꞌ ix yalan Jesús dꞌa ix:
—Ach ix,
yujto in acꞌoch dꞌa a cꞌool,
ach bꞌoxi.
Juncꞌolal a paxi,
xchi dꞌa ix.
49 Vanto yalan dꞌa ix,
ix cꞌoch jun spetoj dꞌa spat vin̈aj Jairo chiꞌ,
ix yalani:
—A ix isil chiꞌ toxo ix cham ix.
¿Tasto yuj tza tzuntzej vin̈ co cꞌaybꞌumal tic?
xchi vin̈.
50 Ayic ix yabꞌan jun chiꞌ Jesús,
ix yalan dꞌa vin̈aj Jairo chiꞌ:
—Man̈ ach xivoc,
an̈ej to tzacꞌoch Dios dꞌa a cꞌool,
a ix isil chiꞌ ol bꞌoxoc scꞌool ix,
xchi dꞌa vin̈.
51 Axo yic ix cꞌoch Jesús chiꞌ dꞌa spat vin̈,
malaj mach ix chajiochi,
an̈ej vin̈aj Pedro,
vin̈aj Jacobo,
vin̈aj Juan yedꞌ smam snun ix unin chiꞌ.
52 Tzijtum ebꞌ anima tzꞌocꞌ yuj ix.
Axo ix yalan Jesús dꞌa ebꞌ:
—Man̈ ex ocꞌoc.
Man̈ chamnacoclaj ix,
ton̈ej vaynac ix,
xchi dꞌa ebꞌ.
53 Ix tzetzaj yuj ebꞌ,
yujto ix yil ebꞌ to toxo ix cham ix.
54 Axo Jesús ix yaman scꞌabꞌ ix,
te chaan̈ ix yalaꞌ:
—Ach cobꞌes unin,
qꞌuean̈ vaan,
xchi.
55 Ix pitzvixi ix dꞌa elan̈chamel,
ix qꞌue van ix.
Axo Jesús ix alani to tzꞌacꞌji va ix.
56 Axo ebꞌ smam snun ix chiꞌ,
ix te satbꞌat scꞌol ebꞌ,
palta ix yalan Jesús dꞌa ebꞌ to malaj junoc mach bꞌaj syal ebꞌ tas ix aj spitzvixi ix.