Ochnac vin̈aj Sedequías reyal
52
A vin̈aj Sedequías, 21 abꞌil sqꞌuinal vin̈ ayic ix och vin̈ reyal. 11 abꞌil ix yacꞌ reyal vin̈ dꞌa Jerusalén. A ix snun vin̈ Hamutal sbꞌi ix, yisil ix vin̈aj Jeremías aj chon̈abꞌ Libna. 2 Te chuc tas ix scꞌulej vin̈ dꞌa yichan̈ Jehová, icha scꞌulejnac vin̈aj Joacim. 3 Yuj chiꞌ ix cot yoval scꞌol Jehová dꞌa ebꞌ aj Jerusalén yedꞌ dꞌa ebꞌ aj Judá, ix yiqꞌuel ebꞌ dꞌa yichan̈.Ix acꞌji ganar Jerusalén
Ix spitej sbꞌa vin̈aj Sedequías chiꞌ dꞌa vin̈ sreyal Babilonia, 4 yuj chiꞌ ayic slajun̈il cꞌual yoch slajun̈il uj yic sbꞌalun̈il abꞌil yoch vin̈ reyal, ix cot vin̈aj Nabucodonosor sreyal Babilonia, ix javi vin̈ dꞌa Jerusalén yedꞌ ebꞌ soldado. Ix oymaj ebꞌ, ix sbꞌoanqꞌue scampamento ebꞌ dꞌa spatictac chon̈abꞌ chiꞌ. Ix sbꞌoanpaxqꞌue stecꞌnubꞌ ebꞌ dꞌa spatictac yic syacꞌan oval ebꞌ yedꞌoc. 5 Oyann̈ejoch ebꞌ dꞌa spatic chon̈abꞌ chiꞌ masanto ix tzꞌacvi 11 abꞌil yoch vin̈aj Sedequías chiꞌ reyal. 6 Ayic bꞌalun̈exo cꞌual yoch schan̈il uj yic jun abꞌil chiꞌ, ix te em vejel, man̈xa val jabꞌoc tas sva ebꞌ anima. 7 Ix sbꞌoan jun olan ebꞌ soldado caldeo dꞌa smuroal, palta axo dꞌacꞌvalil ix el lemnaj vin̈aj rey Sedequías yedꞌ masanil ebꞌ soldado. A dꞌa scal yavbꞌen teꞌ ebꞌ rey ix el ebꞌ, ix elcꞌoch ebꞌ dꞌa jun puerta dꞌa snan̈al chabꞌ muro. Icha chiꞌ ix aj sbꞌat ebꞌ dꞌa jun bꞌe sbꞌat dꞌa chꞌolan scꞌoch dꞌa aꞌ Jordán. 8 Palta a ebꞌ soldado yic Babilonia chiꞌ, ix och ebꞌ dꞌa spatic vin̈aj rey Sedequías chiꞌ. Axo dꞌa yacꞌlical Jericó ix yamchaj vin̈ yuj ebꞌ, axo ebꞌ soldado ajun yedꞌ vin̈ rey chiꞌ, ix actajcan vin̈ yuj ebꞌ, ix saclemcanbꞌat ebꞌ. 9 Ix syaman vin̈aj rey Sedequías chiꞌ ebꞌ soldado yic Babilonia chiꞌ, ix yicꞌanbꞌat vin̈ ebꞌ dꞌa vin̈aj Nabucodonosor ayecꞌ dꞌa Ribla, dꞌa yol smacbꞌen chon̈abꞌ Hamat. Ataꞌ ix yal vin̈ tas ol utaj vin̈aj Sedequías chiꞌ. 10 Val dꞌa yichan̈ vin̈ ix miljicham ebꞌ yuninal yedꞌ ebꞌ yajal yaj dꞌa Judá. 11 Axo pax vin̈, ix checji icꞌchajqꞌueta yol sat vin̈, ix tzecꞌchaj vin̈ dꞌa qꞌuen cadena, ix icꞌchajbꞌat vin̈ preso dꞌa Babilonia. Ataꞌ ix cham vin̈.
Ix juchajem templo dꞌa Jerusalén
12 Ayic slajun̈il cꞌual yoch yoil uj ayic 19 abꞌil yoch vin̈aj Nabucodonosor reyal dꞌa Babilonia, ix javi vin̈aj Nabuzaradán dꞌa Jerusalén chiꞌ. Sat yajal yaj vin̈ yuj vin̈aj Nabucodonosor chiꞌ, yajal pax yaj vin̈ dꞌa ebꞌ stan̈van vin̈ rey chiꞌ. 13 A vin̈ ix ul n̈usantzꞌa templo, spalacio ebꞌ rey yedꞌ pax spat ebꞌ nivac yajal dꞌa Jerusalén yedꞌ masanil pat. 14 Axo masanil ebꞌ soldado ajun yedꞌ vin̈ ix pojanem smuroal Jerusalén chiꞌ. 15 Ix yicꞌanbꞌat ebꞌ anima vin̈ dꞌa Babilonia, aton ebꞌ aycan dꞌa chon̈abꞌ chiꞌ, ebꞌ ix yacꞌoch sbꞌa yedꞌ vin̈ sreyal Babilonia chiꞌ yedꞌ pax jantacxo ebꞌ anima. 16 Axon̈ej junjunxo ebꞌ mebꞌaꞌ ix cani, yic smunlaj ebꞌ yedꞌ yavan teꞌ uva ebꞌ.
17 A ebꞌ soldado yic Babilonia chiꞌ ix macꞌanpoj masanil yamcꞌabꞌ nabꞌa bronce dꞌa templo: Aton yoyal, yichtac yedꞌ pax jun nivan pila yic a aꞌ. Ix yicꞌanbꞌat masanil qꞌuen bronce chiꞌ ebꞌ dꞌa Babilonia. 18 Ix yicꞌanpaxbꞌat yedꞌtal qꞌuen ticꞌaqꞌuil taan̈ ebꞌ, qꞌuen pala, qꞌuen icha texlex, qꞌuen nivac palangana, qꞌuen nivac cuchara yedꞌ masanil yamcꞌabꞌ nabꞌa bronce scꞌanchaji ayic tzꞌoch ejmelal. 19 Ix yicꞌanpaxbꞌat juntzan̈ yamcꞌabꞌ nabꞌa oro, nabꞌa plata vin̈aj Nabuzaradán chiꞌ: Aton juntzan̈ qꞌuen palangana, qꞌuen yedꞌtal tzacꞌacꞌ, qꞌuen nivac ucꞌabꞌ bꞌaj smolchaj qꞌuen ticꞌaqꞌuil taan̈, qꞌuen candil, qꞌuen nivan cuchara yedꞌ juntzan̈ vaso bꞌaj tzꞌacꞌji vino dꞌa ofrendail. 20 Maxtzac yal snachajeli jantac yalil juntzan̈ tas nabꞌa bronce yacꞌnac bꞌojoc vin̈aj Salomón dꞌa templo chiꞌ: Aton chabꞌ oy, jun nivan pila bꞌaj smolchaj a aꞌ yedꞌ lajchaveꞌ yechel toro cuchjinac jun pila chiꞌ. 21 Junjun oy chiꞌ, ecꞌto 8 metro steel. Ay am nan̈aloc svaquil metro spatic, palta olan yool, uqueꞌ centímetro spimal. 22 Junjun oy chiꞌ ay smacul sjolom, ecꞌto chabꞌ metro steel, nabꞌa bronce paxi. A dꞌa spatictac chiꞌ ayoch jun icha qꞌuen malla nabꞌa bronce, aypaxoch yechel sat teꞌ granado yelvanubꞌoc. Lajan yaj chabꞌ oy chiꞌ. 23 A dꞌa junjun tzol yol sat qꞌuen malla chiꞌ, ayoch 100 yechel sat teꞌ granado chiꞌ, a bꞌaj nivan chequel, ay 96 ayochi.
Icꞌbꞌilbꞌat ebꞌ aj Judá
24 A vin̈aj Nabuzaradán chiꞌ ix yaman vin̈aj Seraías sat sacerdote yedꞌ vin̈aj Sofonías schabꞌil sacerdote yedꞌ oxvan̈ ebꞌ vin̈ stan̈van tiꞌ templo. 25 Axo dꞌa scal ebꞌ anima aytocan dꞌa Jerusalén, ix icꞌjibꞌat jun vin̈ yajalil ebꞌ soldado yedꞌ ucvan̈xo ebꞌ vin̈ vinac ayoch dꞌa yopisio yacꞌan servil vin̈ rey dꞌa chon̈abꞌ chiꞌ. Ix icꞌchajpaxbꞌat jun vin̈ sat tzꞌibꞌum yaj dꞌa scal ebꞌ soldado (a vin̈ edꞌjinac slistail ebꞌ) yedꞌ pax 60 ebꞌ aj chon̈abꞌ nivac yopisio dꞌa yol schon̈abꞌ chiꞌ. 26-27 A vin̈aj Nabuzaradán ix icꞌanbꞌat masanil juntzan̈ ebꞌ tic dꞌa yichan̈ vin̈ sreyal Babilonia ayecꞌ dꞌa Ribla dꞌa yol smacbꞌen chon̈abꞌ Hamat. Ataꞌ ix schec vin̈ sreyal Babilonia miljoccham ebꞌ.
Icha chiꞌ ix aj yicꞌjiel ebꞌ aj Judá chiꞌ dꞌa sluum. 28 A sbꞌisul ebꞌ anima ix icꞌjibꞌat yuj vin̈aj Nabucodonosor chiꞌ, aton tic: Ayic yuquilxo abꞌil yoch vin̈ reyal, 3 mil 23 ebꞌ anima aj Judá ix icꞌjibꞌati. 29 Axo dꞌa 18 abꞌil yoch vin̈ reyal, 823 ebꞌ aj Jerusalén ix icꞌjibꞌati. 30 Axo dꞌa 23 abꞌil yoch vin̈ reyal chiꞌ, 745 ebꞌ aj Judá ix icꞌjibꞌat yuj vin̈aj Nabuzaradán. Yuj chiꞌ a sbꞌisul ebꞌ ix icꞌjibꞌat chiꞌ ay 4 mil 600 ebꞌ dꞌa smasanil.
Ix actajel vin̈aj rey Joaquín
31 Ayic 25 cꞌual yoch slajchavil uj ayic 37 abꞌilxo yicꞌjibꞌat vin̈aj Joaquín sreyal Judá dꞌa Babilonia, ix och vin̈aj Evil-merodac reyal dꞌa Babilonia chiꞌ. Ix schꞌox svachꞌcꞌolal vin̈ dꞌa vin̈aj Joaquín chiꞌ, ix yicꞌanelta vin̈ vin̈ dꞌa preso. 32 Te vachꞌ ix yutej sbꞌa vin̈ rey chiꞌ dꞌa vin̈ dꞌa yichan̈ juntzan̈xo ebꞌ vin̈ rey ayoch preso taꞌ. 33 Ichato chiꞌ ix sqꞌuexanel spichul vin̈aj Joaquín chiꞌ yic preso, axon̈ej yedꞌ vin̈ rey ix va vin̈ masanto ix cham vin̈. 34 Ix acꞌchajpax sgasto vin̈ yuj vin̈ sreyal Babilonia chiꞌ masanto ix cham vin̈.