Ochnac vin̈aj Ezequías reyal dꞌa Judá
18
Ayic yoxilxo abꞌil yoch vin̈aj Oseas yuninal vin̈aj Ela reyal dꞌa israel, ix och vin̈aj Ezequías yuninal vin̈aj Acaz reyal dꞌa Judá. 2 25 abꞌil sqꞌuinal vin̈, 29 abꞌil ix yacꞌ reyal vin̈ dꞌa Jerusalén. Abi sbꞌi ix snun vin̈, yisil ix vin̈aj Zacarías. 3 A tas ix scꞌulej vin̈aj Ezequías chiꞌ, te vachꞌ dꞌa yichan̈ Jehová, icha scꞌulejnac vin̈aj David smam yicham vin̈. 4 Maj schaochlaj ebꞌ anima vin̈ ejmelal dꞌa juntzan̈ lugar chaan̈. Ix schecan vin̈ macꞌjocpoj juntzan̈ qꞌuen qꞌueen chajul yaj dꞌa ebꞌ. Ix chꞌacchajel juntzan̈ te teꞌ yechel Asera. Ix macꞌjipoj jun qꞌuen yechel chan bronce bꞌobꞌilcan yuj vin̈aj Moisés, yujto sn̈us incienso ebꞌ israel chiꞌ dꞌay, Nehustán ix sbꞌiejcan qꞌueen yuj vin̈aj Ezequías chiꞌ.*
5 A vin̈aj Ezequías chiꞌ, a Jehová sDiosal Israel ix yacꞌoch vin̈ yipoc scꞌool. A dꞌa scal masanil ebꞌ vin̈ sreyal Judá, ebꞌ ecꞌnacxo yedꞌ ebꞌ tzacꞌanto ochnac yuj vin̈aj Ezequías chiꞌ, malaj junoc lajan spensar yedꞌ vin̈. 6 Te cꞌanabꞌajumn̈ej ix yutej sbꞌa vin̈ dꞌa Jehová. Malaj juneloc ix yiqꞌuel sbꞌa vin̈ dꞌay. Masanil schecnabꞌil Jehová yalnaccan dꞌa vin̈aj Moisés, ix scꞌanabꞌajej vin̈. 7 Masanil tas ix scꞌulej vin̈, vachꞌn̈ej ix aj yelcꞌochi, yujto ayn̈ejoch Jehová yedꞌ vin̈.
Ix yiqꞌuel sbꞌa vin̈ dꞌa yalan̈ smandar vin̈ sreyal Asiria, majxo yacꞌlaj qꞌuen tumin vin̈ dꞌa vin̈. 8 Ix yacꞌ ganar ebꞌ filisteo vin̈, ebꞌ ay dꞌa juntzan̈ cuartel yedꞌ ebꞌ ay dꞌa juntzan̈ nivac chon̈abꞌ ayoch smuroal, masanto ix cꞌoch vin̈ dꞌa Gaza yedꞌ bꞌaj scꞌoch smacbꞌen Gaza chiꞌ.
Ix acꞌji ganar Samaria
9 Ayic schan̈il abꞌil yoch vin̈aj Ezequías reyal dꞌa Judá, ayic yuquil abꞌil yoch vin̈aj Oseas yuninal vin̈aj Ela reyal dꞌa Israel, ix yoymitan chon̈abꞌ Samaria vin̈aj Salmanasar sreyal Asiria yedꞌ ebꞌ soldado. 10 Ayic ix lajvi yoxil abꞌil yoymitan ebꞌ, ix yacꞌan ganar Samaria chiꞌ ebꞌ. Ix uji jun chiꞌ ayic vaquexo abꞌil yoch vin̈aj Ezequías chiꞌ reyal, bꞌalun̈exo pax abꞌil yoch vin̈aj Oseas reyal dꞌa Israel. 11 Ix yicꞌbꞌat ebꞌ israel vin̈aj Salmanasar chiꞌ dꞌa Asiria. A dꞌa chon̈abꞌ Halah dꞌa yol yic Habor dꞌa stiꞌ aꞌ Gozán yedꞌ dꞌa juntzan̈ chon̈abꞌ yic ebꞌ medo ix aj ebꞌ yuj vin̈. 12 Icha chiꞌ ix uji yujto man̈ cꞌanabꞌajumoc ix yutej sbꞌa ebꞌ israel dꞌa Jehová sDiosal, ix spitej sbꞌa ebꞌ dꞌa strato, maj schalaj yabꞌ ebꞌ tas albꞌilcan yuj vin̈aj Moisés schecabꞌ Jehová.
Ix yacꞌ oval vin̈aj Senaquerib dꞌa Judá
13 Ayic 14 abꞌilxo yoch vin̈aj Ezequías reyal dꞌa Judá, ix och vin̈aj Senaquerib sreyal Asiria yacꞌ oval dꞌa masanil chon̈abꞌ ay smuroal dꞌa yol yic Judá chiꞌ, ix laj acꞌji ganar juntzan̈ chon̈abꞌ chiꞌ yuj vin̈. 14 Yuj chiꞌ ix yacꞌbꞌat jun uum vin̈aj Ezequías chiꞌ dꞌa vin̈ sreyal Asiria dꞌa Laquis, ix yalanbꞌat vin̈ icha tic: Ix och in mul dꞌayach, iqꞌuel a soldado ayoch dꞌa sat co lugar tic, ol vacꞌ qꞌuen tumin ayoch dꞌa vibꞌan̈ uuj, xchibꞌat vin̈.
Yuj chiꞌ, 225 quintal qꞌuen plata yedꞌ 23 quintal qꞌuen oro ix yacꞌoch vin̈ sreyal Asiria chiꞌ dꞌa yibꞌan̈ vin̈aj Ezequías sreyal Judá chiꞌ. 15 Masanil qꞌuen plata ayecꞌ dꞌa yol stemplo Jehová ix yacꞌbꞌat vin̈aj Ezequías chiꞌ yedꞌ jantacxo sbꞌeyumal vin̈ ay dꞌa yol spalacio. 16 Ix yicꞌanpaxel qꞌuen oro vin̈, aton qꞌuen ayoch dꞌa templo chiꞌ, qꞌuen ayoch dꞌa spuertail yedꞌ dꞌa smarcoal, aton qꞌuen yacꞌnacoch vin̈ dꞌa spuertail templo chiꞌ. Masanil juntzan̈ chiꞌ ix yacꞌbꞌat vin̈ dꞌa vin̈ sreyal Asiria chiꞌ.
17 Ix lajvi chiꞌ, ix yacꞌancot oxvan̈ ebꞌ vin̈ sat yaj dꞌa ebꞌ vin̈ yajalil ebꞌ soldado vin̈ sreyal Asiria chiꞌ dꞌa vin̈aj rey Ezequías chiꞌ yedꞌ jun nivan n̈ilan̈ ebꞌ soldado. Ix el ebꞌ dꞌa Laquis, ix javi ebꞌ dꞌa Jerusalén. Ix sbꞌoan scampamento ebꞌ bꞌaj tzꞌemul yoctac jun stanqueal a aꞌ ay dꞌa yibꞌan̈, dꞌa yol bꞌe sbꞌat bꞌaj sjucꞌvi ebꞌ jalum cꞌapac. 18 Elan̈chamel ix avtaj vin̈aj rey Ezequías yuj ebꞌ vin̈. Yuj chiꞌ a ebꞌ vin̈ oxvan̈ tic ix schecbꞌat vin̈ rey chiꞌ, yic sbꞌat lolon ebꞌ vin̈ yedꞌ ebꞌ: Aton vin̈aj Eliaquim yuninal vin̈aj Hilcías, vin̈ stan̈vumal spalacio vin̈ rey chiꞌ, vin̈aj Sebna tzꞌibꞌum abꞌix yedꞌ vin̈aj Joa yuninal vin̈aj Asaf, stzꞌibꞌum vin̈ rey chiꞌ. 19 Ix yalan jun vin̈ sat yajalil ebꞌ soldado yic Asiria chiꞌ dꞌa ebꞌ vin̈:
—Alec dꞌa vin̈aj Ezequías tas syal vin̈ sreyal Asiria, vin̈ nivan yelcꞌoch dꞌa sat luum tic: ¿Tas ayoch yipoc a cꞌool? 20 ¿Tom tza naꞌ to yujn̈ej sjelanil a pensar syal acꞌan ganar ebꞌ in soldado jelan dꞌa oval? ¿Tas ayoch yipoc a cꞌool yuj chiꞌ tzach och ajcꞌolal dꞌayin? 21 Ix vilaꞌ to a Egipto tzacꞌoch yipoc a cꞌool. Vachꞌ toni, yujto a Egipto chiꞌ lajan val icha junoc teꞌ aj pojeltacxo. Ayic sco cꞌocochan teꞌ, tzꞌecꞌ pacnaj teꞌ, axo sjayil sn̈iꞌ teꞌ sbꞌat dꞌa co cꞌabꞌ. Icha chiꞌ yaj vin̈ sreyal Egipto dꞌa mach tzꞌacꞌanoch vin̈ yipoc scꞌool. 22 Ach Ezequías, tecan tzal icha tic: A on̈ tic a Jehová co Diosal scacꞌoch yipoc co cꞌool. Palta ina toxo ix a chec satjiel juntzan̈ altar bꞌaj chaan̈, bꞌaj tzꞌoch ebꞌ anima ejmelal dꞌa jun e Diosal chiꞌ. Ix alani to junxon̈ej altar bꞌaj tzꞌoch ebꞌ aj Judá yedꞌ ebꞌ aj Jerusalén ejmelal. 23 A ticnaic bꞌo junoc a trato yedꞌ vin̈ vajalil, aton vin̈ sreyal Asiria. Syal vin̈ dꞌayach icha tic: Ol vacꞌ chabꞌoc mil nocꞌ chej dꞌayach, tato tzꞌilchaj ebꞌ soldado sqꞌue dꞌa yibꞌan̈ nocꞌ uuj. ¿Tom ol yal uuj? 24 Tato icha chiꞌ, ¿tom ol tzacꞌvan eyacꞌan oval yedꞌ jun n̈ilan̈ ebꞌ co soldado aj Asiria vanto scꞌayi, vachꞌchom tze comon aqꞌuejoch ebꞌ aj Egipto yedꞌ scarruaje yipoc e cꞌool? 25 An̈ejtonaꞌ, ¿tom tza naꞌ to tzon̈ comon javi co satel jun chon̈abꞌ tic tato man̈oc Jehová ayoch quedꞌoc? Aton val ix on̈ checancot ul ex co sateli.
26 Ix tacꞌvi vin̈aj Eliaquim, vin̈aj Sebna yedꞌ vin̈aj Joa dꞌa jun vin̈ yajal soldado chiꞌ:
—Tzon̈ tevi dꞌayach to a dꞌa arameo tzal dꞌayon̈, yujto scabꞌ arameo chiꞌ. Palta man̈ ach lolon dꞌa hebreo chiꞌ, yujto syabꞌ masanil anima ayqꞌue dꞌa yibꞌan̈ smuroal chon̈abꞌ, xchi ebꞌ vin̈.
27 Ix tacꞌvi vin̈ yajal ebꞌ soldado chiꞌ:
—Man̈ocn̈ej dꞌayex yedꞌ dꞌa vin̈ e reyal bꞌaj ix in checjicot yuj vin̈ in reyal yic tzul valan juntzan̈ lolonel tic. Palta aton val dꞌa masanil ebꞌ anima ayqꞌue dꞌa yibꞌan̈ muro chiꞌ bꞌaj svalaꞌ, yujto ol yabꞌ syail ebꞌ eyedꞌoc, ol e lo e tzaꞌ, ol eyucꞌan e chul tato tzꞌoch oval.
28 Yuj chiꞌ ix qꞌue vaan vin̈ yajalil ebꞌ soldado chiꞌ, te chaan̈ ix yal vin̈ dꞌa hebreo:
—Abꞌec val tas syal vin̈ rey te nivan yelcꞌochi, aton vin̈ sreyal Asiria: 29 Man̈ eyacꞌ e bꞌa yixtej vin̈aj Ezequías chiꞌ. ¿Tocval ol yal ex scolanel vin̈ dꞌa yol in cꞌabꞌ? 30 A vin̈aj Ezequías chiꞌ snibꞌej vin̈ to a Jehová tzeyacꞌoch yipoc e cꞌool. Syalan vin̈ icha tic: Val yel ol on̈ scol Jehová co Diosal. Man̈ ol acꞌjococh co chon̈abꞌ tic dꞌa yol scꞌabꞌ vin̈ sreyal Asiria chiꞌ yuuj, xchi vin̈. 31 Palta man̈ e cha eyabꞌ tas syal vin̈ chiꞌ, xchi vin̈ sreyal Asiria chiꞌ. Yujto a vin̈ rey chiꞌ tzul checan val dꞌayex tato tzeyacꞌoch e bꞌa dꞌa yol scꞌabꞌ vin̈ dꞌa acꞌancꞌolal, ol e lo sat eyavbꞌen teꞌ, icha teꞌ uva yedꞌ teꞌ higo. Ol eyucꞌanpax a aꞌ joybꞌil eyuuj. 32 Ol lajvoc chiꞌ, ol ex yicꞌanbꞌat vin̈ dꞌa jun lum luum lajan icha eyic tic, bꞌaj ay teꞌ uva yedꞌ ixim trigo. Ol e bꞌo e pan yedꞌ e vino. Ay pax aceite yedꞌ teꞌ olivo yedꞌ nocꞌ yalchabꞌ. Vachꞌ ol aj yecꞌ eyuuj, man̈ ol ex chamlaj yuj vejel. Palta man̈ eyacꞌoch dꞌa e cꞌol tas syal vin̈aj Ezequías chiꞌ, yujto ton̈ej tzex yixtej vin̈ syalan vin̈: A Jehová ol on̈ colanoc, xchi vin̈. 33 A juntzan̈xo nación maj coljilaj ebꞌ yuj sdiosal dꞌa yol scꞌabꞌ vin̈ sreyal Asiria chiꞌ. 34 ¿Bꞌaj ix cꞌoch sdiosal chon̈abꞌ Amat yedꞌ chon̈abꞌ Arfad? ¿Bꞌajtil ix cꞌoch sdiosal chon̈abꞌ Sefarvaim, Hena yedꞌ Iva? ¿Tocval ix colchaj Samaria dꞌa yol co cꞌabꞌ a on̈ Asiria on̈ tic yuj sdiosal? 35 ¿Mach junoc dꞌa scal juntzan̈ sdiosal juntzan̈ nación chiꞌ ix yal scolanel schon̈abꞌ dꞌa yol scꞌabꞌ vin̈ sreyal Asiria? ¿Tas yuj tze naꞌ to a Jehová ol yal scolanel Jerusalén tic? xchi vin̈ yajal soldado yic Asiria chiꞌ.
36 Palta tzꞌinn̈ej xchi masanil ebꞌ anima chiꞌ. Man̈xa mach ix tacꞌvi, yujto a vin̈aj rey Ezequías ix alani to malaj mach stacꞌvi. 37 Yuj chiꞌ ix stzilchitanbꞌat spichul ebꞌ vin̈ oxvan̈ chiꞌ, yujto ix te tac scꞌol ebꞌ vin̈ yuj tas ix yal vin̈ schecabꞌ vin̈ sreyal Asiria chiꞌ. Ix lajvi chiꞌ, ix bꞌat yalan ebꞌ vin̈ dꞌa vin̈aj rey Ezequías tas ix alchaj chiꞌ.