Icꞌbꞌilbꞌat teꞌ scaxail trato dꞌa yol templo
8
1-2 A teꞌ scaxail strato Jehová, ayecꞌ teꞌ dꞌa schon̈abꞌ vin̈aj David scuchan Sion. Axo vin̈aj Salomón ix naani to syicꞌbꞌat teꞌ vin̈ dꞌa yol templo yacbꞌan molanecꞌ masanil ebꞌ anima dꞌa Jerusalén yuj snaancot qꞌuin̈ chinama ebꞌ dꞌa yuquil uj scuchan Etanim. Yuj chiꞌ ix smolbꞌan masanil ebꞌ yichamtac vinaquil chon̈abꞌ Israel vin̈, ebꞌ yajal yaj dꞌa junjun yin̈tilal ebꞌ yedꞌ ebꞌ sat yaj dꞌa junjun macan̈ ebꞌ. 3-4 Axo ebꞌ sacerdote yedꞌ juntzan̈xo ebꞌ levita ix icꞌanbꞌat teꞌ caxa chiꞌ yedꞌ cꞌapac mantiado bꞌaj schꞌox sbꞌa Jehová yedꞌ masanil yamcꞌabꞌ ayoch dꞌa yool chiꞌ. 5 Axo vin̈aj Salomón chiꞌ yedꞌ masanil ebꞌ yetchon̈abꞌ Israel molanecꞌ chiꞌ, ix bꞌabꞌlaj ebꞌ dꞌa yichan̈ teꞌ caxa chiꞌ. Yacbꞌan van sbꞌat ebꞌ, man̈xo bꞌischajbꞌenoc jantac nocꞌ calnel yedꞌ nocꞌ vacax ix yacꞌ ebꞌ silabꞌoc dꞌa Jehová. 6 Ix lajvi chiꞌ, ix yicꞌanbꞌat teꞌ caxa chiꞌ ebꞌ sacerdote dꞌa yol templo masanto dꞌa yol jun lugar Yicn̈ej Jehová Yaji, dꞌa snan̈al chabꞌ yechel querubín. 7 Jen̈anbꞌat scꞌaxil chabꞌ yechel querubín chiꞌ dꞌa yibꞌan̈ bꞌaj ix acꞌjioch teꞌ caxa chiꞌ. A scꞌaxil ebꞌ ayoch yen̈uloc teꞌ caxa chiꞌ yedꞌ teꞌ sbꞌachnubꞌal. 8 A teꞌ regla ayoch sbꞌachlabꞌiloc teꞌ caxa chiꞌ, najat steel teꞌ. Scheclajelul sn̈iꞌ teꞌ dꞌa junxo cuarto ay dꞌa satelta, palta man̈xo chequeloclaj teꞌ dꞌa stieli. Ataꞌ ix canxon̈ej teꞌ caxa chiꞌ dꞌa juneln̈ej. 9 Malaj junocxo tas ayem dꞌa yol teꞌ caxa chiꞌ, an̈ej val chabꞌ pachan̈ qꞌuen qꞌueen yacꞌnaccanem vin̈aj Moisés dꞌa yol teꞌ dꞌa Horeb, aton qꞌuen bꞌaj tzꞌibꞌabꞌilcanoch strato Jehová yedꞌ ebꞌ israel ayic yelnaccot ebꞌ dꞌa Egipto.10-11 Ayic ix elixta ebꞌ sacerdote dꞌa yol templo chiꞌ, ix bꞌudꞌjiel yol chiꞌ yuj yasunal stziquiquial Jehová. A yuj jun asun chiꞌ, majxo yal-laj smunlaj ebꞌ dꞌa yool chiꞌ.
Ix acꞌjicanoch templo yicoc Jehová
12 Ix lajvi chiꞌ, ix lesalvi vin̈aj rey Salomón, ix yalan vin̈ icha tic:
Mamin Jehová, ix alaꞌ to dꞌa scal qꞌuicꞌalqꞌuinal ayach.
13 Palta ix in bꞌoqꞌue jun a pat bꞌaj vachꞌ tzach aji.
Ix in bꞌo jun a pat yic tzach cajnaj dꞌay dꞌa juneln̈ej, xchi vin̈.
14 Ix lajvi chiꞌ ix meltzajbꞌat qꞌuelan vin̈ rey chiꞌ dꞌa masanil ebꞌ israel lin̈jabꞌoch taꞌ, ix scꞌanan svachꞌcꞌolal Dios vin̈ dꞌa yibꞌan̈ ebꞌ. 15 Ix lajvi chiꞌ ix yalan vin̈: Aljocabꞌ vachꞌ lolonel dꞌa Jehová co Diosal a on̈ israel on̈ tic, yujto toxo ix elcꞌoch tas yalnaccan dꞌa vin̈ in mam vin̈aj rey David. 16 Ayic yalannac icha tic: Atax vicꞌannaquelta ebꞌ in chon̈abꞌ dꞌa Egipto, mantalaj bꞌaj tzin siqꞌuel junoc chon̈abꞌ dꞌa e cal bꞌaj sbꞌojiqꞌue junoc in pat bꞌaj tzin cajnaji. An̈ej vin̈aj David ix in siqꞌueli yic tzꞌoch vin̈ reyal dꞌa scal ebꞌ in chon̈abꞌ Israel tic, xchi Jehová chiꞌ. 17 A vin̈ in mam chiꞌ, snibꞌejnac vin̈ sbꞌoqꞌue junoc templo yuj snivanil yelcꞌoch Jehová co Diosal. 18 Palta yalnac Jehová dꞌa vin̈ icha tic: A jun tza naꞌ chiꞌ te vachꞌ, tza bꞌoqꞌue junoc in pat alani, 19 palta man̈ocachlaj ol a bꞌoqꞌuei, ato junoc uninal ol bꞌoanqꞌueoc, xchi dꞌa vin̈.
20 Yuj chiꞌ, a ticnaic tzꞌelcꞌoch tas yalnac Jehová chiꞌ. Icha val ajnac yalan chiꞌ, icha val chiꞌ ix aj yelcꞌochi. A in ix in ochcan sqꞌuexuloc vin̈ in mam chiꞌ, ix in och sreyaloc co chon̈abꞌ tic, yuj chiꞌ ix in bꞌoqꞌue jun templo bꞌaj tzꞌoch ejmelal dꞌa Jehová co Diosal. 21 A dꞌa yool chiꞌ ix in bꞌocan jun lugar bꞌaj tzꞌaj teꞌ scaxail trato sbꞌonac Jehová yedꞌ ebꞌ co mam quicham ayic yicꞌannaquelta ebꞌ dꞌa Egipto, xchi vin̈.
22 Ix lajvi chiꞌ ix cꞌoch lin̈an vin̈ dꞌa stzꞌey yaltar Jehová dꞌa yichan̈ masanil ebꞌ chon̈abꞌ israel, ix yicꞌanchaan̈ scꞌabꞌ vin̈, 23 ix yalan vin̈ icha tic: Mamin Jehová co Diosal, malaj junocxo Dios lajan edꞌoc dꞌa satchaan̈ yedꞌ dꞌa sat luum tic, yujto tzaqꞌuelcꞌoch a trato. Tzacꞌan a vachꞌcꞌolal dꞌa mach scꞌanabꞌajan dꞌa smasanil scꞌool tas tzalaꞌ. 24 Toxo ix aqꞌuelcꞌoch tas alnaccan dꞌa vin̈ in mam vin̈ a checabꞌ aj David. Man̈ ton̈ejoc alnac, palta a dꞌa jun cꞌu tic ix elcꞌoch tas alnaccan chiꞌ. 25 Yuj val chiꞌ, Mamin Jehová co Diosal, elocabꞌcꞌoch tas alnac dꞌa vin̈ in mam chiꞌ to ayn̈ej yin̈tilal vin̈ ol och dꞌa yol sdespacho, an̈ej tato tzach scꞌanabꞌajej ebꞌ, icha val ajnac scꞌanabꞌajan vin̈ in mam chiꞌ. 26 A ticnaic jun, ach Jehová co Diosal, elocabꞌcꞌoch tas alnaccan dꞌa vin̈ a checabꞌ chiꞌ.
27 Palta, ¿yel am val Mamin ol ach cajnaj dꞌa sat luum tic? Ina to max yabꞌlaj satchaan̈ bꞌaj syal a cajnaji, ocxom val jabꞌ pat ix in bꞌoqꞌue tic dꞌayach. 28 Vachꞌchom icha chiꞌ ach in Diosal, palta maclej abꞌ in lesal yedꞌ tas tzin cꞌan dꞌayach, abꞌ tas sval dꞌayach a in a checabꞌ in tic. 29 Tzin cꞌan val dꞌayach to max iqꞌuel a sat dꞌa junjun cꞌu yedꞌ dꞌa junjun acꞌval dꞌa templo tic, jun ix alaꞌ to a dꞌay ol ach bꞌinajoc. 30 Maclej val in lesal a in a checabꞌ in tic yedꞌ yic ebꞌ a chon̈abꞌ tic. Ayic tzon̈ lesalvi dꞌayach tzon̈ cot qꞌuelan dꞌa stojolal jun a templo tic, comonoc tzabꞌ dꞌa satchaan̈ bꞌaj cajan ach, tzacꞌan lajvoc co chucal dꞌa quibꞌan̈.
31 Qꞌuinaloc ay junoc mach tzꞌacꞌjioch dꞌa yibꞌan̈ to ix och smul dꞌa junoc yetanimail, tzꞌicꞌjicoti yic syacꞌan stiꞌ dꞌa yichan̈ altar dꞌa jun templo tic, 32 comonoc tzabꞌ dꞌa satchaan̈, tza chꞌolbꞌitan dꞌa stojolal mach ay smul, tom a jun mach tzꞌacꞌjioch dꞌa yibꞌan̈ chiꞌ, mato a jun mach tzꞌacꞌanoch dꞌa yibꞌan̈ chiꞌ. A achocabꞌ tzacꞌ syaelal jun mach ay smul chiꞌ, axo pax jun mach malaj smul chiꞌ jun, a achocabꞌ tzacꞌ checlajoc to malaj smul.
33 Qꞌuinaloc ay bꞌaj tzon̈ yacꞌ ganar ebꞌ cajcꞌool yujto ix och co mul dꞌayach, tato sco na co bꞌa, scalan co bꞌa dꞌayach, sco cꞌanan nivancꞌolal co bꞌa dꞌayach dꞌa jun a templo tic, 34 comonoc tzabꞌ dꞌa satchaan̈, tzacꞌan nivancꞌolal co mul. Tzacꞌan meltzaj ebꞌ tzꞌicꞌjibꞌat dꞌa chꞌoc chon̈abꞌil dꞌa co luum tic, aton lum acꞌnaccan dꞌa ebꞌ co mam quicham.
35 Qꞌuinaloc maxtzac yacꞌ n̈abꞌ yujto ix och co mul dꞌayach, palta tato elan̈chamel tzon̈ lesalvi dꞌayach dꞌa stojolal jun templo tic, scalan co bꞌa dꞌayach, sco naan co bꞌa yuj co mul chiꞌ yuj yaelal tzꞌoch dꞌa quibꞌan̈ chiꞌ, 36 comonoc tzabꞌ dꞌa satchaan̈ tas scal a on̈ a checabꞌ on̈ tic to a chon̈abꞌ on̈. Tzacꞌan lajvoc co mul chiꞌ, tza chꞌoxan junoc bꞌeybꞌal vachꞌ yic sco bꞌeybꞌalej. Slajvi chiꞌ jun, tzacꞌancot n̈abꞌ dꞌa yibꞌan̈ lum luum ix acꞌ dꞌayon̈ a chon̈abꞌ on̈ tic.
37 Qꞌuinaloc sjavi vejel dꞌa co luum tic, ma junoc ilya, ma stacjiel tastac yuj cꞌacꞌ, ma sjavi nocꞌ cꞌulubꞌ, ma junocxo macan̈ nocꞌ nocꞌ dꞌa cavbꞌen, ma tzꞌem tzꞌaubꞌ dꞌay, ma sjavi oyan ebꞌ ajcꞌol dꞌa co chon̈abꞌ tic, ma junocxo yaln̈ej tas sjavi dꞌa quibꞌan̈, 38-39 sco nibꞌej to tzabꞌ tas sco cꞌan a on̈ a chon̈abꞌ on̈ tic. Ma yaln̈ej mach tzꞌavaj dꞌayach yujto snachajel cuuj to van cabꞌan syail yuj co mul, ayic sco mojbꞌancot co cꞌabꞌ dꞌa stojolal jun templo tic, comonoc tzabꞌ co lesal chiꞌ dꞌa satchaan̈ bꞌaj ayach. Tzacꞌan tup co mul, tzon̈ a colani yedꞌ on̈ a chꞌolbꞌitani, axo acꞌan spac chiꞌ dꞌayon̈ ato syalaꞌ tas caji, yujto ojtac tas ay dꞌa co pensar junjun on̈. 40 Tato icha chiꞌ, ol ach co cꞌanabꞌajej co masanil yacbꞌan pitzan on̈ dꞌa sat lum luum acꞌnac tic dꞌa ebꞌ co mam quicham.
41-42 Ol yabꞌn̈ej ebꞌ chꞌoc chon̈abꞌil snivanil elcꞌochi yedꞌ jantac a vachꞌcꞌolal tzacꞌ dꞌayon̈ a on̈ a chon̈abꞌ on̈ tic, yuj chiꞌ ay ebꞌ ol javoc yic tzꞌoch ebꞌ ejmelal dꞌayach. Qꞌuinaloc ay junoc ebꞌ scot dꞌa najat yic syacꞌan lesal dꞌa stojolal jun templo tic, 43 comonoc tzabꞌ tas syal chiꞌ dꞌa satchaan̈ bꞌaj ayach. Tzacꞌan tas scꞌanaꞌ yic vachꞌ tzach yojtaquejel masanil chon̈abꞌ, tzach scꞌanabꞌajan ebꞌ icha tzꞌaj ach co cꞌanabꞌajan a on̈ a chon̈abꞌ on̈ tic. Icha chiꞌ snachajel yuj ebꞌ to a jun templo ix in bꞌoqꞌue tic icoꞌ.
44 Qꞌuinaloc a on̈ a chon̈abꞌ on̈ tic tzon̈ bꞌat cacꞌ oval yedꞌ ebꞌ cajcꞌool, yaln̈ej bꞌajtil tzon̈ a checbꞌati, tato tzon̈ lesalvi dꞌayach dꞌa stojolal jun a chon̈abꞌ sicꞌbꞌilel tic uuj yedꞌ dꞌa stojolal jun templo ix in bꞌocanqꞌue tic dꞌayach, 45 comonoc tzabꞌ co lesal chiꞌ dꞌa satchaan̈, tzacꞌanelcꞌoch tas sco cꞌan chiꞌ.
46 Ayic ol och co mul dꞌayach a on̈ a chon̈abꞌ on̈ tic, (yujto malaj junoc anima max och smul), ol on̈ acꞌanoch dꞌa yol scꞌabꞌ ebꞌ ajcꞌool, tzon̈ yicꞌanbꞌat ebꞌ dꞌa chꞌoc chon̈abꞌil dꞌa lacꞌan, ma najat yuj yoval a cꞌool. 47-48 Tato sco na co bꞌa dꞌa smasanil co cꞌool yedꞌ co pensar, ayic ayon̈ecꞌ dꞌa juntzan̈ chꞌoc chon̈abꞌil chiꞌ, tato sco cꞌan nivancꞌolal co bꞌa dꞌayach yujto snachajel cuuj to ix och co mul, axo tzon̈ lesalvicot dꞌa stojolal lum luum acꞌnac dꞌa ebꞌ co mam quicham, aton jun chon̈abꞌ sicꞌbꞌilel uj bꞌaj ix in bꞌoqꞌue jun templo tic dꞌayach, 49 comonoc tzabꞌ co lesal yedꞌ tas sco cꞌan dꞌayach bꞌaj ayach ecꞌ dꞌa satchaan̈ chiꞌ, tza bꞌoan yaj dꞌayon̈. 50-51 Tzacꞌan lajvoc co mul tzꞌoch dꞌayach yedꞌ co pital a on̈ a chon̈abꞌ on̈ tic. Tza qꞌuexan spensar ebꞌ tzon̈ icꞌanbꞌat chiꞌ yic tzꞌocꞌ scꞌol ebꞌ dꞌayon̈, yujto a chon̈abꞌ caji, ic on̈. A ach icꞌnac on̈ elta dꞌa Egipto bꞌaj ayon̈ och dꞌa syaelal.
52 Yuj chiꞌ jun Mamin, abꞌ val in lesal a in a checabꞌ in tic yedꞌ slesal ebꞌ vetchon̈abꞌ israel tic yujto ic on̈. Maclej val abꞌ Mamin Jehová ayic tzon̈ lesalvi dꞌayach. 53 Yujto a ach on̈ a sicꞌnaquel dꞌa scal juntzan̈xo chon̈abꞌ dꞌa yolyibꞌan̈qꞌuinal tic yic tzon̈ ochcan icoc, icha val utej a checannac yal vin̈ a checabꞌ aj Moisés, ayic icꞌannaquelta ebꞌ co mam quicham dꞌa Egipto, xchi vin̈aj Salomón chiꞌ dꞌa slesal.
54 Cumanem vin̈ dꞌa stzꞌey altar, ayqꞌue scꞌabꞌ vin̈ dꞌa satchaan̈ ayic ix lesalvi vin̈ chiꞌ. 55 Ix lajvi chiꞌ, ix qꞌue vaan vin̈, ix yalan vachꞌ lolonel vin̈ dꞌa yibꞌan̈ ebꞌ yetisraelal chiꞌ, te chaan̈ ix yal vin̈ icha tic: 56 Aljocabꞌ vachꞌ lolonel dꞌa Jehová ix acꞌan juncꞌolal dꞌayon̈, icha ajnac yalancani. Masanil tas vachꞌ yalnaccan cuuj dꞌa vin̈aj Moisés schecabꞌ, ix elcꞌochi.
57 Ayn̈ejocabꞌ ecꞌ Jehová co Diosal quedꞌoc, icha ajnac ecꞌ yedꞌ ebꞌ co mam quicham. Malajocabꞌ bꞌaqꞌuin̈ tzon̈ yactejcan co chꞌocoj. 58 Yacꞌocabꞌoch Jehová dꞌa co pensar to sco cꞌanabꞌajej scꞌaybꞌubꞌal yedꞌ schecnabꞌil, aton juntzan̈ schecnac scꞌanabꞌajej ebꞌ co mam quicham. 59 Masanil tas ix in cꞌan dꞌa Jehová co Diosal, naann̈ejocabꞌ yuuj dꞌa masanil tiempo. Aocabꞌ tzin tan̈van a in schecabꞌ in tic yedꞌ a on̈ schon̈abꞌ on̈ tic yaln̈ej tas sjavi dꞌa quibꞌan̈ dꞌa junjun cꞌu, 60 yic vachꞌ syojtaquejel masanil chon̈abꞌ dꞌa yolyibꞌan̈qꞌuinal tic to a Jehová an̈ej Dios, malaj junocxo. 61 Yuj chiꞌ, an̈ejocabꞌ dꞌa Jehová bꞌaj scacꞌoch co cꞌool, sco cꞌanabꞌajan scꞌaybꞌubꞌal yedꞌ schecnabꞌil, icha sco cꞌulej ticnaic, xchi vin̈.
62 Ix lajvi chiꞌ, ix yacꞌan silabꞌ vin̈ yedꞌ masanil chon̈abꞌ Israel dꞌa Jehová. 63 Ay 22 mil nocꞌ vacax yedꞌ 120 mil nocꞌ calnel ix yacꞌ vin̈ silabꞌil dꞌa Dios yuj schꞌoxan sjuncꞌolal yedꞌoc.
Icha chiꞌ ix aj yochcan jun templo chiꞌ dꞌa yopisio yuj vin̈aj Salomón chiꞌ yedꞌ masanil chon̈abꞌ. 64 A dꞌa jun cꞌu chiꞌ ix sicꞌcanel snan̈al yol yamaqꞌuil templo vin̈ rey chiꞌ yic sn̈usjitzꞌa nocꞌ silabꞌ, sat avbꞌen tzꞌacꞌji ofrendail yedꞌ xepual nocꞌ silabꞌ yic schꞌoxan sjuncꞌolal ebꞌ yedꞌ Jehová, yujto a jun altar nabꞌa bronce ay dꞌa yamaqꞌuil templo chiꞌ, max yabꞌlaj yujto te nivan juntzan̈ silabꞌ chiꞌ tzꞌacꞌji.
65 A dꞌa jun tiempoal chiꞌ, uqueꞌ cꞌual ix och qꞌuin̈ yuj vin̈aj rey Salomón chiꞌ yedꞌ masanil chon̈abꞌ dꞌa yichan̈ Jehová. Te tzijtum anima ix molchaji. Ix laj cot ebꞌ dꞌa masanil yol smacbꞌen Israel, vachꞌchom te najat ichato dꞌa smojonal Hamat dꞌa norte masanto pax dꞌa a aꞌ smojonal yedꞌ Egipto dꞌa sur. Ayic ix lajvi uqueꞌ cꞌual qꞌuin̈ chinama chiꞌ, ix schaanel yich uquexo cꞌual qꞌuin̈ chiꞌ ebꞌ, yuj chiꞌ chabꞌ semana ix yacꞌ qꞌuin̈ chiꞌ ebꞌ. 66 Axo yic ix lajvi qꞌuin̈ chiꞌ jun, ix tacꞌajcan ebꞌ anima chiꞌ yuj vin̈aj rey Salomón chiꞌ. Ix yalanpax vachꞌ lolonel ebꞌ dꞌa vin̈. Ix lajvi chiꞌ ix pax ebꞌ dꞌa spat. Ix te tzalaj ebꞌ yuj masanil tas vachꞌ ix scꞌulej Jehová yedꞌ vin̈ schecabꞌ aj David yedꞌ ebꞌ schon̈abꞌ Israel.