A slolonel vin̈aj Micaías dꞌa yibꞌan̈ vin̈aj Acab
18
A vin̈aj Josafat chiꞌ, ix te aj sbꞌeyumal vin̈, ix te bꞌinaj vin̈. Axo ix yisil vin̈aj Acab sreyal Israel ix och yalibꞌoc vin̈.2 Ix ecꞌ jayeꞌ abꞌil, ix bꞌat vin̈ dꞌa Samaria yil vin̈aj Acab chiꞌ. Tzijtum nocꞌ calnel yedꞌ nocꞌ vacax ix schec vin̈aj Acab chiꞌ miljocchamoc yic tzꞌoch qꞌuin̈ yujto ix cꞌoch vin̈aj Josafat yedꞌ ebꞌ ajun yedꞌoc. Ix yalan vin̈aj Acab chiꞌ dꞌa vin̈ to tzꞌoch vin̈ yedꞌ vin̈ yic syacꞌan oval vin̈ yedꞌ chon̈abꞌ Ramot dꞌa yol yic Galaad. 3 Ix yalan vin̈aj Acab chiꞌ dꞌa vin̈aj Josafat chiꞌ icha tic:
—¿Mamax yal a cꞌol tzach och vedꞌoc yic scacꞌan oval dꞌa chon̈abꞌ Ramot dꞌa yol yic Galaad? xchi vin̈.
Ix tacꞌvi vin̈aj Josafat chiꞌ:
—A in tic ol in bꞌat edꞌoc yedꞌ masanil ebꞌ vin̈ in soldado dꞌa oval chiꞌ. 4 Palta ayic manto on̈ bꞌati, co cꞌanbꞌej tas xchi Jehová, xchi vin̈.
5 Yuj chiꞌ ix schec vin̈ sreyal Israel chiꞌ molbꞌaj masanil ebꞌ vin̈ syaloch sbꞌa schecabꞌoc Dios, 400 sbꞌisul ebꞌ vin̈ smasanil. Ix scꞌanbꞌan vin̈ dꞌa ebꞌ vin̈ icha tic:
—¿Tzam cacꞌ oval dꞌa Ramot dꞌa yol yic Galaad, ma to maay? xchi vin̈.
Ix tacꞌvi ebꞌ vin̈ dꞌa vin̈ icha tic:
—Acꞌ oval chiꞌ, yujto a Dios ol acꞌanoch dꞌa yol a cꞌabꞌ, xchi ebꞌ vin̈.
6 Palta ix yalan vin̈aj Josafat chiꞌ icha tic:
—¿Mama junoc vin̈ schecabꞌ Jehová dꞌa tic yic sco cꞌanbꞌej pax dꞌa vin̈? xchi vin̈.
7 Ix tacꞌvi vin̈ sreyal Israel chiꞌ dꞌa vin̈ icha tic:
—Ay jun vin̈ dꞌa tic, syal scꞌanbꞌan vin̈ dꞌa Jehová cuuj, aton vin̈aj Micaías yuninal vin̈aj Imla. Palta tzin chac val jun vinac chiꞌ, yujto malaj juneloc ay jabꞌoc tas vachꞌ syal vin̈ dꞌayin, chucn̈ej tas syal vin̈, xchi vin̈. Palta ix yalanxi vin̈aj Josafat chiꞌ:
—Man̈ al jun chiꞌ, xchi vin̈.
8 Ix lajvi chiꞌ, ix yavtancot jun vin̈ schecabꞌ vin̈ sreyal Israel chiꞌ, ix yalan vin̈ dꞌa vin̈:
—Bꞌat avtejcot vin̈aj Micaías yuninal vin̈aj Imla dꞌa elan̈chamel, xchi vin̈.
9 A ebꞌ vin̈ rey chiꞌ schavan̈il, ayoch spichul ebꞌ vin̈ yic sreyal yuuj, cꞌojanem ebꞌ vin̈ dꞌa scꞌojnubꞌ bꞌaj tzꞌochcꞌoch anima dꞌa yol chon̈abꞌ Samaria. Ayecꞌ masanil ebꞌ vin̈ syaloch sbꞌa schecabꞌoc Dios chiꞌ dꞌa yichan̈ ebꞌ vin̈. 10 A vin̈aj Sedequías yuninal vin̈aj Quenaana, ay juntzan̈ qꞌueen icha nocꞌ chꞌaac ix sbꞌo vin̈, te chaan̈ ix yal vin̈ icha tic: A Jehová tzꞌalan icha tic: A yedꞌ juntzan̈ chꞌaac tic ol acꞌ oval yedꞌ ebꞌ sirio, masanto ol lajvoquel ebꞌ smasanil, xchi vin̈ dꞌa vin̈aj Acab chiꞌ.
11 Ix yalanpax masanil ebꞌ vin̈ syaloch sbꞌa checabꞌoc Dios chiꞌ dꞌa vin̈ rey chiꞌ icha tic: Ochan̈ acꞌ oval yedꞌ Ramot dꞌa yol yic Galaad chiꞌ, ol acꞌ ganar, yujto a Jehová ol acꞌanoch dꞌa yol a cꞌabꞌ, xchi ebꞌ vin̈.
12 A vin̈ checabꞌ ix bꞌat avtancot vin̈aj Micaías chiꞌ, ix yal vin̈ dꞌa vin̈aj Micaías chiꞌ icha tic:
—Masanil ebꞌ vin̈ schecabꞌ Dios, vachꞌn̈ej ix yutej ebꞌ vin̈ yalan dꞌa vin̈ rey chiꞌ. Yuj chiꞌ sval dꞌayach, icha ix yutej ebꞌ vin̈ yalan chiꞌ, icha pax chiꞌ tzutej alani, vachꞌn̈ej ol utej alani, xchi vin̈.
13 Ix tacꞌvi vin̈aj Micaías chiꞌ icha tic:
—Svacꞌ in tiꞌ dꞌa Jehová to an̈ej tas ol yal dꞌayin, aꞌ ol valaꞌ, xchi vin̈.
14 Ix cꞌoch vin̈aj Micaías chiꞌ dꞌa yichan̈ vin̈ rey chiꞌ, ix scꞌanbꞌan vin̈ rey chiꞌ dꞌa vin̈ icha tic:
—Micaías ¿tzam yal cacꞌan oval yedꞌ chon̈abꞌ Ramot dꞌa yol yic Galaad, mato maay? xchi vin̈.
Ix stzꞌacan yal vin̈aj Micaías chiꞌ icha tic:
—Ixic acꞌ oval chiꞌ, ol acꞌ ganar, yujto ol acꞌchajoch jun chon̈abꞌ chiꞌ dꞌa yol a cꞌabꞌ, xchi vin̈.
15 Palta ix yalan vin̈ rey chiꞌ icha tic:
—Tzijtum elxo ix val dꞌayach to tzacꞌ a tiꞌ to an̈ej tas yel tzal dꞌayin dꞌa sbꞌi Jehová, xchi vin̈.
16 Ix yalan vin̈aj Micaías chiꞌ icha tic:
Ix vil masanil ebꞌ soldado israel, toxon̈ej sacleminac ix ajcanbꞌat ebꞌ dꞌa jolomtac vitz icha nocꞌ calnel man̈xalaj stan̈vumal. Yuj chiꞌ ix yal Jehová dꞌayin icha tic:
A juntzan̈ anima tic, man̈xalaj yajalil ebꞌ, juncꞌolalocabꞌ smeltzaj junjun ebꞌ dꞌa spat, xchi Jehová, xchi vin̈.
17 Yuj chiꞌ ix yal vin̈ sreyal Israel chiꞌ dꞌa vin̈aj Josafat chiꞌ icha tic:
—Inaton val sval dꞌayach, to a jun vinac tic malaj bꞌaj syal jabꞌoc tas vachꞌ vin̈ dꞌayin, te chucn̈ej tas syal vin̈, xchi vin̈.
18 Ix yalanxi vin̈aj Micaías chiꞌ icha tic:
—Abꞌ val tas syal Jehová dꞌayach: Ix vilaꞌ cꞌojanem Jehová dꞌa sdespacho, masanil ebꞌ ángel dꞌa satchaan̈ lin̈jabꞌoch dꞌa spatic yichan̈. 19 Ix scꞌanbꞌan Jehová chiꞌ icha tic: ¿Mach sbꞌat iptzitan vin̈aj Acab sreyal Israel, yic sbꞌat yacꞌan oval vin̈ yedꞌ chon̈abꞌ Ramot dꞌa yol yic Galaad, yic schamcan vin̈ taꞌ? xchi Jehová chiꞌ. Chꞌoc tas syal juntzan̈ ebꞌ, chꞌoc pax tas syal juntzan̈xo ebꞌ. 20 Palta ay jun espíritu ix och dꞌa yichan̈ Jehová, ix yalan icha tic: Ol in bꞌat vacꞌ scꞌulej vin̈ rey chiꞌ, xchi. Ix scꞌanbꞌan Jehová chiꞌ dꞌay tas ol yutej. 21 Ix yalan icha tic: Masanil ebꞌ vin̈ syaloch sbꞌa a checabꞌoc, ol vacꞌ yacꞌ es ebꞌ vin̈ dꞌa vin̈ rey chiꞌ, xchi. Ix yalan Jehová chiꞌ dꞌay icha tic: Ol yal uj icha chiꞌ, ixic, bꞌat cꞌulej icha tzal chiꞌ, xchi dꞌay. 22 A ticnaic jun, ojtaquejeli to a Jehová ix chaan scꞌulej ebꞌ vin̈ syaloch sbꞌa schecabꞌoc tic yic junn̈ej syutej ebꞌ vin̈ yacꞌan es dꞌayach, icha chiꞌ ol aj scotcan chamel dꞌa ibꞌan̈, xchi vin̈aj Micaías chiꞌ.
23 Yuj chiꞌ ix snitzancot sbꞌa vin̈aj Sedequías chiꞌ ix stzꞌitanbꞌat sat vin̈aj Micaías chiꞌ vin̈, ix yalan vin̈:
—A jun espíritu tzꞌesan ix cot dꞌa Jehová chiꞌ, ¿tas ix aj yel dꞌayin, axo dꞌayach sloloni? xchi vin̈.
24 Ix tacꞌvi vin̈aj Micaías chiꞌ dꞌa vin̈ icha tic:
—Ol a nacot jun tic dꞌa jun cꞌu chiꞌ, aton yic toxon̈ej ol ach ecꞌ tic ol ach ecꞌ tic a say bꞌaj ol a cꞌubꞌejel a bꞌa, xchi vin̈.
25 Ix yalan vin̈ sreyal Israel chiꞌ icha tic:
—Yamec vin̈aj Micaías tic, tzeyicꞌanbꞌat vin̈ dꞌa vin̈aj Amón yajal dꞌa chon̈abꞌ tic yedꞌ dꞌa vin̈ vuninal aj Joás. 26 Tzeyalani to a in svalaꞌ to tzꞌoch vin̈ dꞌa preso, jabꞌn̈ej tas tzeyacꞌ sva vin̈ yedꞌ tas syuqꞌuej vin̈, masanto ayic ol in meltzaj dꞌa tzalajcꞌolal, xchi vin̈.
27 Ixto yal jay bꞌelan̈xo vin̈aj Micaías chiꞌ icha tic:
Tato vachꞌ tzꞌaj a meltzaji, syalelcꞌochi to man̈oc Jehová tzꞌalan dꞌayin syal chiꞌ, xchi vin̈. Ix yalanxi vin̈: E masanil ex chon̈abꞌ, naan̈ejocabꞌ eyuuj tas ix val tic, xchi vin̈.
28 Ix bꞌat vin̈ sreyal Israel chiꞌ yedꞌ ebꞌ soldado yedꞌ vin̈aj Josafat sreyal Judá yedꞌ ebꞌ soldado yacꞌ oval yedꞌ chon̈abꞌ Ramot dꞌa yol yic Galaad chiꞌ. 29 Ix yalan vin̈ sreyal Israel chiꞌ dꞌa vin̈aj Josafat chiꞌ icha tic:
—Ayic ol co yamanoch oval chiꞌ, ol in qꞌuexel in pichul yic in reyal tic, a achxo tic, ol acꞌn̈ejcanoch a pichul yic a reyal chiꞌ, xchi vin̈.
Yuj chiꞌ ix sqꞌuexel spichul vin̈ sreyal Israel chiꞌ, ix och ebꞌ vin̈ yacꞌ oval chiꞌ schavan̈il. 30 Palta a vin̈ sreyal Siria, toxo ix yal vin̈ dꞌa ebꞌ vin̈ sat yajal yaj dꞌa carruaje yic oval to max yacꞌ oval ebꞌ vin̈ yedꞌ junocxo mach, palta an̈ej dꞌa vin̈ sreyal Israel bꞌaj tzꞌoch ebꞌ vin̈. 31 Ayic ix ilji vin̈aj Josafat yuj ebꞌ vin̈ sat yajal yaj chiꞌ, a snaan ebꞌ vin̈ to a vin̈ sreyal Israel chiꞌ, yuj chiꞌ ix oymaj ebꞌ vin̈ dꞌa spatic vin̈, yic syacꞌan oval ebꞌ vin̈ yedꞌ vin̈ yalani. Yuj chiꞌ, ix el yav vin̈, ix colji vin̈ yuj Jehová, ix icꞌjiel ebꞌ vin̈ yajal chiꞌ yuj Jehová dꞌa vin̈. 32 Axo ix yilan ebꞌ vin̈ to man̈oclaj vin̈ sreyal Israel chiꞌ, ix yactan ebꞌ vin̈ syaman vin̈. 33 Palta ay jun vin̈ soldado comonn̈ej ix julvajbꞌati, a val dꞌa vin̈ sreyal Israel chiꞌ ix och sirnaj jun yol jul-labꞌ chiꞌ. A val bꞌaj schalaj sbꞌa sqꞌueen pichul vin̈ rey chiꞌ ayochi, ataꞌ ix och chꞌapnaj jun yol jul-labꞌ chiꞌ. Yuj chiꞌ ix yal vin̈ dꞌa vin̈ edꞌjinac carruaje chiꞌ icha tic:
—Icꞌ meltzaj carruaje tic, tzin icꞌanel dꞌa scal oval tic, yujto te nivan ix in aj in lajvi, xchi vin̈.
34 Te ov ix aj yoch oval dꞌa jun cꞌu chiꞌ, ixto stecꞌbꞌej sbꞌa vin̈ sreyal Israel chiꞌ scan tecꞌtecꞌ dꞌa yol scarruaje ayic ayoch vin̈ dꞌa yichan̈ ebꞌ sirio chiꞌ, masanto yic ix em cꞌu. Palta axo yic van sbꞌat pilnaj cꞌu, ix cham vin̈.