Yalnac vin̈aj Micaías to ol acꞌjoc ganar vin̈aj Acab
22
Oxeꞌ abꞌil malaj jabꞌoc oval dꞌa scal chon̈abꞌ Israel yedꞌ ebꞌ sirio. 2 Axo ix el yoxil abꞌil chiꞌ, ix cꞌoch vin̈aj Josafat sreyal Judá lolonel yedꞌ vin̈aj Acab sreyal Israel chiꞌ. 3 Ix yalan vin̈ sreyal Israel chiꞌ dꞌa masanil ebꞌ ayoch yopisio yedꞌoc:
—A ex tic eyojtac sicꞌlabꞌil to a chon̈abꞌ Ramot dꞌa yol yic Galaad, quictaxon yaji. ¿Tas yuj max quiqꞌuecꞌ dꞌa vin̈ sreyal Siria chiꞌ? xchi vin̈ dꞌa ebꞌ.
4 Ix scꞌanbꞌan vin̈ dꞌa vin̈aj Josafat chiꞌ:
—¿Mamax yal a cꞌol tzach och vedꞌoc yic scacꞌan oval yedꞌ chon̈abꞌ Ramot dꞌa yol yic Galaad? xchi vin̈. Ix tacꞌvi vin̈aj Josafat chiꞌ:
—A in tic ol in bꞌat edꞌoc yedꞌ masanil ebꞌ in soldado yedꞌ jantac nocꞌ in chej yic oval. 5 Palta ayic manto och oval chiꞌ, ol co cꞌanbꞌej dꞌa Jehová, xchi vin̈.
6 Ix yavtancot 400 ebꞌ vin̈ syaloch sbꞌa schecabꞌoc Dios vin̈aj Acab chiꞌ, ix scꞌanbꞌan vin̈ dꞌa ebꞌ vin̈:
—¿Tzam yal co yamanoch oval yedꞌ chon̈abꞌ Ramot, mato maay? xchi vin̈. Ix tacꞌvi ebꞌ vin̈ icha tic:
—Aqꞌuec oval chiꞌ. A Dios Cajal ol acꞌanoch dꞌa yol e cꞌabꞌ, xchi ebꞌ vin̈.
7 Ix scꞌanbꞌan vin̈aj Josafat chiꞌ:
—¿Mama val junoc vin̈ schecabꞌ Jehová dꞌa tic bꞌaj sco cꞌanbꞌej? xchi vin̈.
8 Ix tacꞌvi vin̈ sreyal Israel chiꞌ dꞌa vin̈:
—Ayto val junxo vin̈ syal slolon yedꞌ Jehová, aton vin̈aj Micaías yuninal vin̈aj Imla. Palta malaj in gana svil vin̈, yujto malaj jabꞌoc tas vachꞌ syal vin̈ dꞌa vibꞌan̈, chucn̈ej tas syal vin̈, xchi vin̈. Ix yalan vin̈aj Josafat chiꞌ:
—Man̈ al icha chiꞌ, xchi vin̈.
9 Ix lajvi chiꞌ ix yavtan jun vin̈ schecabꞌ vin̈aj Acab chiꞌ, ix yalan vin̈ dꞌa vin̈:
—Ixic dꞌa elan̈chamel, bꞌat icꞌcot vin̈aj Micaías yuninal vin̈aj Imla, xchi vin̈.
10 A vin̈aj rey Acab yedꞌ vin̈aj Josafat sreyal Judá chiꞌ, ayoch spichul ebꞌ vin̈ yic sreyal yuuj, ix em cꞌojan ebꞌ vin̈ dꞌa juntzan̈ xila yic ebꞌ vin̈ rey dꞌa jun tecꞌlabꞌ trigo dꞌa stiel spuertail chon̈abꞌ Samaria. Masanil ebꞌ vin̈ syaloch sbꞌa schecabꞌoc Dios chiꞌ, ix stzꞌac yal ebꞌ vin̈ tas ol aj yacꞌan ganar ebꞌ vin̈ rey chiꞌ. 11 A vin̈aj Sedequías yuninal vin̈aj Quenaana, ix sbꞌo juntzan̈ qꞌuen qꞌueen vin̈, icha schꞌaac nocꞌ vacax ix aji, ix yalan vin̈: Icha val tic ix aj yalan Jehová: A juntzan̈ yechel chꞌaac vacax tic, a schꞌoxanel ipalil bꞌaj ol acꞌ oval yedꞌ masanil ebꞌ sirio masanto ol satel ebꞌ, xchi Jehová, xchi vin̈.
12 Masanil ebꞌ vin̈ syaloch sbꞌa schecabꞌoc Dios chiꞌ, lajann̈ej syutej ebꞌ vin̈ yalan dꞌa vin̈ rey chiꞌ icha tic: Ixic, acꞌ oval dꞌa chon̈abꞌ Ramot yujto a Jehová ol acꞌanoch dꞌa yol a cꞌabꞌ, xchi ebꞌ vin̈.
13 Axo vin̈ schecabꞌ vin̈ rey ix bꞌat yicꞌcot vin̈aj Micaías chiꞌ, ix yal vin̈ dꞌa vin̈aj Micaías chiꞌ icha tic:
—Masanil ebꞌ vin̈ schecabꞌ Dios van yalani to vachꞌ ol elcꞌoch vin̈ rey, yuj chiꞌ alpax icha tzꞌaj yalan ebꞌ vin̈ chiꞌ a ach tic, xchi vin̈ dꞌa vin̈.
14 Ix tacꞌvi vin̈aj Micaías chiꞌ icha tic:
—Dꞌa yichan̈ Jehová sval dꞌayach to a tas ol yal Jehová dꞌayin, a ol valaꞌ, xchi vin̈.
15 Ix javi vin̈aj Micaías chiꞌ dꞌa yichan̈ vin̈ rey chiꞌ, ix scꞌanbꞌan vin̈ rey chiꞌ dꞌa vin̈:
—A ticnaic ach Micaías, ¿tom smoj sco yamoch oval yedꞌ chon̈abꞌ Ramot dꞌa yol yic Galaad, mato maay? xchi vin̈.
Ix tacꞌvi vin̈aj Micaías chiꞌ:
—Ixic, ol acꞌ ganar jun oval chiꞌ, yujto a Jehová ol acꞌanoch jun chon̈abꞌ chiꞌ dꞌa yol a cꞌabꞌ, xchi vin̈. Palta ton̈ej ix yal vin̈ icha chiꞌ.
16 Ix yalan vin̈ rey chiꞌ dꞌa vin̈:
—Tzijtum elxo sval dꞌayach to a tas yel, a chiꞌ tzal dꞌayin dꞌa sbꞌi Jehová, xchi vin̈ rey chiꞌ.
17 Ix yalan vin̈aj Micaías chiꞌ icha tic:
Ix vilaꞌ, masanil ebꞌ soldado quetisraelal sacleminac sbꞌatcan ebꞌ dꞌa jolomtac vitz icha nocꞌ calnel malaj stan̈vumal.
Ix yalan Jehová icha tic: A juntzan̈ ebꞌ soldado tic, malaj yilumal ebꞌ, meltzajocabꞌ junjun ebꞌ dꞌa spat dꞌa juncꞌolal, xchi, xchi vin̈.
18 Ix yalan vin̈aj Acab chiꞌ dꞌa vin̈aj Josafat chiꞌ:
—Ina ton sval dꞌayach to a jun vin̈ tic malaj jabꞌoc tas vachꞌ syal vin̈ dꞌa vibꞌan̈, an̈ej chucal syal vin̈, xchi vin̈.
19 Yuj chiꞌ ix yalanxi vin̈aj Micaías chiꞌ icha tic:
—Abꞌ val slolonel Jehová. Ix vilaꞌ to cꞌojanem Jehová dꞌa yol sdespacho, axo ebꞌ yángel dꞌa satchaan̈ oyanoch ebꞌ dꞌa spatic yichan̈. 20 Ix yalan Jehová icha tic: ¿Mach val junoc ex bꞌat e montejbꞌat vin̈aj Acab yic sbꞌat vin̈ yacꞌ oval dꞌa chon̈abꞌ Ramot dꞌa yol yic Galaad, yic ataꞌ schamcan vin̈? xchi. Chꞌocchꞌoc ix yutej ebꞌ ángel chiꞌ yalan dꞌay. 21 Axo ix aji, ay jun espíritu ix cꞌoch dꞌa yichan̈ Jehová, ix yalan icha tic: Ol bꞌat in montejbꞌat vin̈, xchi. Ix yalan Jehová dꞌay: ¿Tas ol utej bꞌat a montanbꞌat vin̈ jun? xchi. 22 Ix yalan jun espíritu chiꞌ icha tic: Ol in bꞌat vec snaꞌ juntzan̈ ebꞌ vin̈ schecabꞌ vin̈aj Acab chiꞌ yic an̈ej esal lolonel ol yal ebꞌ vin̈, xchi. Yuj chiꞌ ix yal Jehová: Ixic ol yal uj icha tzal chiꞌ, xchi. 23 Yuj chiꞌ, a ticnaic a Jehová ix acꞌanoch jun espíritu dꞌa ebꞌ vin̈ a checabꞌ tic yic an̈ej esal lolonel syal ebꞌ vin̈ dꞌayach. A Jehová ix alani to icha chiꞌ tzꞌaj a chami, xchi vin̈ dꞌa vin̈ rey chiꞌ.
24 Dꞌa val jun rato chiꞌ ix snitzancot sbꞌa vin̈aj Sedequías chiꞌ dꞌa stzꞌey vin̈aj Micaías chiꞌ, ix stzꞌitanbꞌat sat vin̈aj Micaías chiꞌ vin̈, ix yalan vin̈:
—A jun espíritu tzꞌesan ix cot dꞌa Jehová chiꞌ, ¿tas ix aj yel dꞌayin, axo dꞌayach sloloni? xchi vin̈.
25 Ix tacꞌvi vin̈aj Micaías chiꞌ icha tic:
—Olxo abꞌi ayic ol ach ecꞌ a cꞌubꞌejel a bꞌa dꞌa yoltac pat, xchi vin̈.
26 Ix lajvi chiꞌ ix yalan vin̈aj rey Acab chiꞌ:
—Yamec vin̈aj Micaías tic, tzeyicꞌanbꞌat vin̈ dꞌa vin̈aj Amón sgobernadoral chon̈abꞌ tic yedꞌ dꞌa vin̈ vuninal aj Joás. 27 Tzeyalan dꞌa ebꞌ vin̈ icha tic: A vin̈ rey ix alani to tzꞌoch jun vin̈ tic dꞌa preso. Jabꞌn̈ej svael vin̈ tzeyacꞌaꞌ, jabꞌn̈ej pax aꞌ tzeyacꞌ yuqꞌuej vin̈, masanto tzin meltzaj dꞌa juncꞌolal, xchi vin̈ rey chiꞌ, xe chi dꞌa ebꞌ vin̈.
28 Ix yalan jay bꞌelan̈ lolonel tic vin̈aj Micaías chiꞌ:
Tato tzach meltzaj dꞌa juncꞌolal, syalelcꞌochi to man̈oc Jehová ix checan val juntzan̈ lolonel chiꞌ, xchi vin̈ dꞌa vin̈ rey chiꞌ. Ix yalan vin̈ dꞌa ebꞌ anima chiꞌ:
—Ex vetchon̈abꞌ, scham val e naan jun ix val tic, xchi vin̈.
A schamel vin̈aj rey Acab
29 Ix lajvi chiꞌ ix bꞌat vin̈aj Acab sreyal Israel chiꞌ yedꞌ vin̈aj Josafat sreyal Judá. Ix cꞌoch ebꞌ vin̈ yacꞌ oval dꞌa chon̈abꞌ Ramot dꞌa yol yic Galaad. 30 Ix yalan vin̈aj Acab dꞌa vin̈aj Josafat chiꞌ:
—A in tic, ol in qꞌuexel in pichul yic ol vacꞌ oval chiꞌ, a achxo tic, ayocabꞌn̈ej och a pichul yic reyal tic, xchi vin̈ dꞌa vin̈.
Ix sqꞌuexanel spichul vin̈ chiꞌ, ix och vin̈ dꞌa scal oval chiꞌ. 31 Axo pax vin̈ sreyal Siria, toxo ix yal vin̈ dꞌa ebꞌ 32 yajalil soldado yic carruaje: Man̈ eyacꞌ oval yedꞌ junocxo mach, palta an̈ej yedꞌ vin̈ sreyal Israel tzeyacꞌ oval chiꞌ, xchi vin̈. 32 Ayic ix iljibꞌat vin̈aj Josafat yuj ebꞌ yajalil soldado chiꞌ, a snaan ebꞌ to a vin̈ sreyal Israel, ix yoyan sbꞌa ebꞌ dꞌa spatic vin̈, yuj chiꞌ ix el yav vin̈. 33 Ix yabꞌan ebꞌ soldado chiꞌ to man̈oclaj vin̈ sreyal Israel chiꞌ, yuj chiꞌ ix yactej ebꞌ spechan vin̈. 34 Palta ay jun soldado sirio ix comon julanbꞌat sjul-labꞌ dꞌa scal ebꞌ soldado van yacꞌan oval chiꞌ. Cꞌocbꞌil val a vin̈aj rey Acab chiꞌ ix yamchaji. A val bꞌaj schalaj sbꞌa cha macan̈ qꞌuen pichul ayoch yuj vin̈, ataꞌ ix och jun jul-labꞌ chiꞌ. Yuj chiꞌ ix yal vin̈ dꞌa vin̈ yamjinac schꞌan̈al nocꞌ chej tocꞌjinac carruaje bꞌaj ayqꞌue vin̈ chiꞌ:
—Icꞌ meltzaj nocꞌ chej tic, tzin icꞌanel dꞌa scal oval tic, yujto te nivan ix in aj in lajvi, xchi vin̈.
35 A dꞌa jun cꞌu chiꞌ te nivan jun oval ix yacꞌ chiꞌ. Ixto syamqꞌue lin̈an vin̈aj Acab chiꞌ ebꞌ dꞌa yol carruaje yic tzato val yacꞌ yip ebꞌ yacꞌan oval yedꞌ ebꞌ aj Siria chiꞌ, ix qꞌue val sibꞌan schiqꞌuil vin̈ dꞌa yol carruaje chiꞌ, axo yic ix em cꞌu ix cham vin̈. 36 Axo yic vanxo sqꞌuicꞌbꞌi, ix och jun av dꞌa scal masanil ebꞌ soldado, ix yalani: Paxan̈ec dꞌa e chon̈abꞌ, ma dꞌa e luum junjun ex, xchi.
37 Icha chiꞌ ix aj scham vin̈aj Acab chiꞌ, ix icꞌjicot snivanil vin̈ dꞌa Samaria. A dꞌa Samaria chiꞌ ix mucji vin̈. 38 Ix bꞌicjiel scarruaje vin̈ chiꞌ dꞌa jun tanque bꞌobꞌil dꞌa Samaria chiꞌ, bꞌaj sbꞌiquel sbꞌa ebꞌ ix aj mul ix. Ataꞌ ix lecꞌji schiqꞌuil vin̈aj Acab chiꞌ yuj nocꞌ tzꞌiꞌ. Icha val chiꞌ ix aj yelcꞌoch tas ix yal Jehová.
39 A jantacto yabꞌixal vin̈aj rey Acab chiꞌ yedꞌ tas ix scꞌulej vin̈ yedꞌ pax yabꞌixal spalacio vin̈ ayoch marfil yelvanubꞌoc yedꞌ nivac chon̈abꞌ ix laj sbꞌo vin̈, tzꞌibꞌabꞌilcan bꞌaj aycan yabꞌixal ebꞌ vin̈ sreyal Israel. 40 Ayic ix cham vin̈, axo vin̈aj Ocozías yuninal vin̈ ix ochcan reyal sqꞌuexuloc.
A yabꞌixal vin̈aj Josafat sreyal Judá
41 Ayic chan̈exo abꞌil yoch vin̈aj Acab reyal dꞌa Israel, ix och vin̈aj Josafat yuninal vin̈aj Asa reyal dꞌa Judá. 42 Ayxo 35 abꞌil sqꞌuinal vin̈ ayic ix och vin̈ reyal chiꞌ, 25 abꞌil ix yacꞌ reyal vin̈ dꞌa Jerusalén. Azuba sbꞌi ix snun vin̈, yisil ix vin̈aj Silhi.
43 A vin̈aj Josafat chiꞌ, vachꞌn̈ej ix yutej sbꞌeybꞌal vin̈ dꞌa yichan̈ Jehová, icha yutejnac sbꞌa vin̈aj Asa smam vin̈. An̈ej to maj scheclaj vin̈ icꞌjoquel masanil yedꞌtal bꞌaj tzꞌoch ejmelal bꞌaj syacꞌ silabꞌ ebꞌ anima yedꞌ bꞌaj sn̈us incienso ebꞌ dꞌa juntzan̈ lugar chaan̈.
44 Ix och vin̈ dꞌa juncꞌolal yedꞌ vin̈ sreyal Israel. 45 A jantacto yabꞌixal vin̈ yedꞌ sbꞌinajnaquil vin̈ yedꞌ bꞌajtac ix yacꞌ ganar oval vin̈, tzꞌibꞌabꞌilcan bꞌaj aycan yabꞌixal ebꞌ vin̈ sreyal Judá. 46 Masanil juntzan̈ vinac smulan yedꞌ yetvinaquil, ix laj spechel ebꞌ vin̈ dꞌa yol smacbꞌen, aton juntzan̈ ebꞌ vin̈ ixto can dꞌa stiempoal vin̈aj Asa smam vin̈. 47 (A dꞌa jun tiempoal chiꞌ, malaj rey ayoch dꞌa Edom, an̈ej jun vin̈ yajal acꞌbꞌiloch yuj vin̈aj Josafat.)
48 A vin̈aj Josafat chiꞌ, ix yacꞌ bꞌojoc juntzan̈ teꞌ barco vin̈ icha teꞌ yic ebꞌ aj Tarsis, yic sbꞌat teꞌ yicꞌ qꞌuen oro dꞌa Ofir, palta maj yal-laj sbꞌat teꞌ, yujto ix pojcanbꞌat teꞌ dꞌa Ezión-geber. 49 A vin̈aj Ocozías yuninal vin̈aj Acab, ix snibꞌej vin̈ ix bꞌat ebꞌ smunlajvum dꞌa teꞌ barco yedꞌ ebꞌ yic vin̈aj Josafat chiꞌ, palta maj yal-laj scꞌol vin̈aj Josafat chiꞌ.
50 Ayic ix cham vin̈aj Josafat chiꞌ, ix mucji snivanil vin̈ yedꞌ ebꞌ smam yicham dꞌa schon̈abꞌ vin̈aj David. Axo vin̈aj Joram yuninal vin̈ ix ochcan reyal sqꞌuexuloc.
Ochnac vin̈aj Ocozías reyal dꞌa Israel
51 Ayic 17 abꞌilxo yoch vin̈aj Josafat reyal dꞌa Judá, ix och vin̈aj Ocozías yuninal vin̈aj Acab reyal dꞌa Israel dꞌa chon̈abꞌ Samaria. Chabꞌ abꞌil ix yacꞌ reyal chiꞌ vin̈. 52 Palta te chuc tas ix scꞌulej vin̈ dꞌa yichan̈ Jehová. A sbꞌeybꞌal smam snun vin̈ ix sbꞌeybꞌalej yedꞌ pax sbꞌeybꞌal vin̈aj Jeroboam yuninal vin̈aj Nabat, aton vin̈ cuchbꞌannacbꞌat ebꞌ yetisraelal dꞌa chucal. 53 Ix och vin̈aj Ocozías chiꞌ ejmelal dꞌa comon dios Baal, icha scꞌulejnac vin̈ smam vin̈. Icha chiꞌ ix aj stzuntzancot yoval scꞌol Jehová sDiosal Israel vin̈ dꞌa yibꞌan̈.