A vin̈aj Acab yedꞌ lum sluum vin̈aj Nabot
21
1-2 Ayic ix lajvi yecꞌcan juntzan̈ chiꞌ, a vin̈aj Acab rey dꞌa Samaria, ix snibꞌej vin̈ sman jabꞌ slum jun vin̈ aj Jezreel scuch Nabot. A jabꞌ slum vin̈ chiꞌ avabꞌil teꞌ uva dꞌa sat, a dꞌa stzꞌey spalacio vin̈ rey chiꞌ ay. Ay jun cꞌual ix yal vin̈aj Acab chiꞌ dꞌa vin̈aj Nabot chiꞌ icha tic:—Acꞌ jabꞌ a lum chiꞌ dꞌayin, yic ataꞌ svavej jabꞌoc vitaj, yujto dꞌa stzꞌey in palacio ay. Axo junocxo lum te vachꞌ svacꞌ sqꞌuexuloc, mato tzin tup dꞌayach icha stojol, xchi vin̈.
3 Ix tacꞌvi vin̈aj Nabot chiꞌ icha tic:
—Max yal-laj, yujto max yal-laj scꞌol Dios to tzin chon̈el in macbꞌen acꞌbꞌilcan yuj in mam vicham, xchi vin̈.
4 Ix lajvi chiꞌ, ix pax vin̈aj Acab chiꞌ dꞌa spalacio. Ix te och pitzꞌan dꞌa scꞌool vin̈, ix somchajchaan̈ vin̈ yuj tas ix yal vin̈aj Nabot chiꞌ. Yuj chiꞌ ayic ix cꞌoch vin̈ dꞌa spalacio chiꞌ, ix ecꞌ jichan vin̈, ix meltzajcanoch qꞌuelan vin̈ dꞌa yich schꞌat, majxo scha valaj sbꞌa vin̈. 5 Ix cꞌoch ix Jezabel, ix yetbꞌeyum vin̈ dꞌa stzꞌey, ix scꞌanbꞌan ix:
—¿Tas yuj schichon a cꞌool, max yal a cꞌol tzach vaꞌi? xchi ix.
6 Ix tacꞌvi vin̈:
—Yujto ix in lolon yedꞌ vin̈aj Nabot aj Jezreel yuj jabꞌ sluum vin̈ bꞌaj ay teꞌ uva, ix in cꞌan in man dꞌa vin̈, mato svacꞌ junocxo lum sqꞌuexuloc, palta maj yal-laj scꞌol vin̈ ix yacꞌ lum dꞌayin, yuj chiꞌ schichon in cꞌool, xchi vin̈ dꞌa ix.
7 Ix tacꞌvi ix dꞌa vin̈:
—¿Tas yuj stac a cꞌol yuj jun chiꞌ? ¿Tom man̈ sreyaloc Israel aj jun? Man̈ acꞌ pensar yuj jun chiꞌ. Qꞌuean̈ vaan, vaꞌan̈. A in ol viqꞌuecꞌ jun lum chiꞌ, ol vacꞌan lum dꞌayach, xchi ix.
8 Ix lajvi chiꞌ ix sbꞌoan jun chꞌan̈ carta ix dꞌa sbꞌi vin̈aj Acab chiꞌ, axo sello vin̈ ix yacꞌoch ix dꞌa chꞌan̈. Ix yacꞌanbꞌat chꞌan̈ ix dꞌa ebꞌ yichamtac vinaquil chon̈abꞌ bꞌaj cajan vin̈aj Nabot chiꞌ. 9 Ix yalan ix dꞌa chꞌan̈ carta chiꞌ icha tic: Tze molbꞌej ebꞌ anima yic tzꞌoch ebꞌ dꞌa tzecꞌojcꞌolal. Tzeyaqꞌuem cꞌojan vin̈aj Nabot dꞌa yichan̈ ebꞌ anima chiꞌ dꞌa junoc lugar nivan yelcꞌochi. 10 Tze sayan chavan̈oc vinac chuc spensar stecꞌbꞌej sbꞌa yalan dꞌa spatic vin̈ icha tic: A ach tic, ix ach bꞌuchvaj dꞌa Dios yedꞌ dꞌa vin̈ rey, xchiocabꞌ ebꞌ dꞌa vin̈. Slajvi chiꞌ tzeyicꞌanel vin̈ dꞌa stiel chon̈abꞌ, axo taꞌ tze julqꞌuenejcham vin̈, xchibꞌat ix.
11-13 Axo ebꞌ ichamtac vinac chiꞌ, ix scꞌanabꞌajej ebꞌ icha val ix aj yalanbꞌat ix Jezabel chiꞌ dꞌa chꞌan̈ scarta chiꞌ. 14 Ix lajvi chiꞌ, ix yalancot ebꞌ dꞌa ix Jezabel chiꞌ to toxo ix cham vin̈aj Nabot chiꞌ.
15 Ayic ix yabꞌan ix Jezabel chiꞌ, ix yalan ix dꞌa vin̈aj Acab chiꞌ:
—A ticnaic bꞌat maccan icoc lum sluum vin̈aj Nabot aj Jezreel, aton lum maj yal scꞌool vin̈ ix schon̈ dꞌayach, yujto toxo ix cham vin̈, xchi ix.
16 Ayic ix yabꞌan vin̈aj Acab chiꞌ to toxo ix cham vin̈aj Nabot chiꞌ, ix bꞌat sbꞌoanoch sbꞌa vin̈ dꞌa sat luum. 17 Ix lajvi chiꞌ, ix yalan Jehová dꞌa vin̈aj Elías aj Tisbe:
18 —Ixic bꞌat il vin̈aj Acab sreyal Samaria. A dꞌa Jezreel ayecꞌ vin̈ ticnaic dꞌa lum sluum vin̈aj Nabot, aton lum ix yiqꞌuecꞌ vin̈ dꞌa vin̈. 19 Tzalan dꞌa vin̈ icha tic: A Jehová tzꞌalan dꞌayach icha tic: Yujto ix a milcham vin̈aj Nabot, ix icꞌanecꞌ lum sluum vin̈ tic, yuj chiꞌ a bꞌaj ix lecꞌjiqꞌue schiqꞌuil vin̈ yuj nocꞌ tzꞌiꞌ, an̈ejaꞌ pax taꞌ ol lecꞌjocqꞌue a chiqꞌuil a ach tic yuj nocꞌ, xchi Jehová, xa chi dꞌa vin̈, xchi dꞌa vin̈aj Elías chiꞌ.
20 Ix yalan vin̈aj Acab chiꞌ dꞌa vin̈aj Elías chiꞌ icha tic:
—Ach ajcꞌool, ix in ilchaj uuj, xchi vin̈. Ix tacꞌvi vin̈aj Elías chiꞌ:
—Ach ilchaj toni, yujto ix a tecꞌbꞌej a bꞌa a cꞌulan tas te chuc dꞌa yichan̈ Jehová. 21 Yuj chiꞌ ix yal Jehová: Ol vicꞌcot cuscꞌolal dꞌa ibꞌan̈, ol satel masanil ebꞌ vinac dꞌa in̈tilal yedꞌ ebꞌ vinac nivac yelcꞌoch dꞌa scal chon̈abꞌ Israel, ma ebꞌ checabꞌ yaji. 22 Icha val vutejnac in satanel ebꞌ yin̈tilal vin̈aj Jeroboam yuninal vin̈aj Nabat yedꞌ ebꞌ yin̈tilal vin̈aj Baasa yuninal vin̈aj Ahías, icha val chiꞌ ol vutej in satanel ebꞌ in̈tilal, yujto ix a tzuntzejcot yoval in cꞌool yuj tas ix a cꞌulej, ix a cuchbꞌanbꞌat ebꞌ etisraelal dꞌa chucal, xchi Jehová. 23 Axo pax yuj ix Jezabel, a Jehová tzꞌalan icha tic: A nocꞌ tzꞌiꞌ ol chianbꞌat schibꞌejal ix dꞌa Jezreel tic. 24 A ebꞌ in̈tilal ol cham ebꞌ dꞌa yol chon̈abꞌ, a nocꞌ tzꞌiꞌ ol chianbꞌat snivanil ebꞌ. Axo ebꞌ ol cham dꞌa spatiquel chon̈abꞌ chiꞌ, a nocꞌ ostoc ol chianbꞌat ebꞌ, xchi Jehová, xchi vin̈aj Elías chiꞌ.
25 (Val yel malaj junocxo rey ix yutej sbꞌa icha ix yutej sbꞌa vin̈aj Acab chiꞌ. Ix cuchbꞌaj vin̈ yuj ix Jezabel ix yetbꞌeyum, yic stecꞌbꞌan sbꞌa vin̈ scꞌulan chucal dꞌa yichan̈ Jehová. 26 Te yajbꞌentac ix yutej sbꞌa vin̈ ayic ix och vin̈ ejmelal dꞌa juntzan̈ comon dios. Lajan val ix yutej sbꞌa vin̈ icha yutejnac sbꞌa ebꞌ amorreo, aton ebꞌ yicꞌnaquel Jehová dꞌa yichan̈ chon̈abꞌ Israel.)
27 Ayic ix yabꞌan vin̈aj Acab tas ix yal vin̈aj Elías chiꞌ, ix sn̈icꞌchitanbꞌat spichul vin̈. Ix yacꞌanoch pichul vin̈ te ya svaꞌi. Ix och vin̈ dꞌa tzecꞌojcꞌolal. Ix vay vin̈ yedꞌ spichul ya sva chiꞌ. Te cusnac vin̈ tzꞌecꞌ vin̈. 28 Yuj chiꞌ ix yalanxi Jehová dꞌa vin̈aj Elías chiꞌ icha tic: 29 ¿Tzam ilaꞌ tas syutej vin̈aj Acab chiꞌ yicꞌanem sbꞌa dꞌayin? Yuj chiꞌ man̈ ol vacꞌbꞌat jun yaelal chiꞌ dꞌa yibꞌan̈ vin̈. Ato yic ayoch junoc yuninal vin̈ reyal sqꞌuexuloc, ato taꞌ ol vacꞌbꞌati, xchi dꞌa vin̈.