Xesus Pakachonho Ponaro Xa Ehcoko
15
Taa,
on poko tan kîmtapowas hara awakro so oyakno komo,
Kristu ya awakirwamacho komo wekatîmyas xa hara awya so.
Pahxa rma re ka wekatîmyakn̂e awya so.
Kristu pona een̂ataw awya so awakir̂wamaxe so,
wîîkekn̂e.
Ero wa kacho mewehcatken̂e,
ponaro rma mat ham okre.
2 On̂ekatîmîtho ponaro rma awexitaw so akir̂wamaxapu me tak maxe.
Tohnaw katî mîîketken̂e,
Xesusu pona ween̂asî,
mîîketken̂e?
Ero wa kan̂e me awexitaw so akir̂waman me rma maxe okwe.
3 Taa,
ow ka ero wa kacho wencekn̂e,
wewehcakn̂e marha.
Ero ke mahrimekn̂e tak an̂entarî komo me hara,
on wara wîîkekn̂e awya so,
On wara tî xakn̂e Kristu,
waihyakn̂e okwe kicicme kehtoponhîrî komo poyero mak.
Kaan Karitan yaw roro rma waihyakn̂e,
wîîkekn̂e.
4 Noro yokoputho takî tî nahruyatken̂e roowo cheka.
Osorwaw ro enmapuche takî tî pakekn̂e hara okre.
Kaan Karitan yaw roro marha wa ero wa xakn̂e hara,
wîîkekn̂e marha.
5 Tpakache Sepas ya takî tî n̂esenpekn̂e.
Ero yinhîrî 12 komo ya takî tî n̂esenpekn̂e hara.
6 Ero yinhîrî anarî komo ya marha takî tî n̂esenpekn̂e tpakache.
Kakno komo ya rma tî n̂esenpekn̂e.
500 tî mîkyam xatken̂e iina re esenmexapu komo.
Naxe rma n̂examro mer̂pora.
Nîwînîkyatken̂e rma ha re akrononhîrî komo asak mak.
Ero wa Kristu n̂esenpekn̂e tpakache.
7 Ero yinhîrî Ciaku ya marha tî n̂esenpekn̂e hara.
Ero yinhîrî ahnoro tînantomarî komo ya takî tî n̂esenpekn̂e hara.
8 Okomn̂e xa tak owya makîrha n̂esenpekn̂e.
Akpîra ewruxapu wa mak wîxakn̂e ow.
9 Kristu nantomarî rma re ow.
Noro pîntho rma tko ow.
Kristu nantomarî moso,
kacho pîn me rma cma re wasî Kaan xîkrî komo yemetanmekn̂enho me oyexirî poyero.
10 Tînatomarî me rma tko oriyakn̂e Kaan,
owakretopo me mak.
Ero ke pohnî me cirihra ro mak wîxakn̂e owakretoponho yîwya.
Xesus ya kakir̂wamacho yekatîmrî poko kekaricekn̂e ro mak anarî komo yopo.
Owî xa pînî tko kekaricekn̂e.
Owakren̂enho xa matko n̂ekaricekn̂e oropotaw.
Ero wa xakn̂e opoko ekatîmn̂e me oyehtome.
11 Anarî komo marha na ero wa kacho n̂ekatîmyakn̂e awya so?
Owî rma anarimaw.
Ero re rma mîn amna n̂ekatîmtho.
Ero yipu mewehcatken̂e amna mtapotarî ha.
Pakahra Ro Mak Taxe, Mîîketu Ahce Kacho?
12 Ero ke ero wa amna n̂ekatîmyasî roro Kristu pakachonho.
Waixapu komo chewnonho pakekn̂e hara Kristu,
kesî roro amna.
On wara tko tî mîîketu,
Pakahnî me mexe tas okwe waixapunhîrî,
mîîket ha tî okwe,
anarî komo mak.
13 Pakahnî me ro mak kexitaw ketaw ha re waixapunhîrî Kristu meero marha re pakahra nas okwe.
14 Pakahra ro makî Kristu exitaw ketaw ha re tohnaw ro mak amna n̂ekatîmyasî ha re Noro pakachonho.
Tohnaw marha re Noro pona meen̂axe.
Ero wa maxe okwe pakahra exitaw ketaw ha re Kristu.
15 Cemarontaxmu me marha re amna nas okwe Kaan poko.
Kristu yokoputho n̂enpakekn̂e Kaan,
kekn̂e amna awya so.
Enpakara rma mexe xakn̂e ham okwe,
tîtkexe re pakahnî me ro mak exitaw ketaw ha re waixapunhîrî komo.
16 Pakahnî me ro mak exitaw so ketaw ha re Kristu meero marha re pakahra nai ham okwe.
17 Pakahra exitaw ketaw ha re Kristu tohnaw ro mak Noro pona meen̂axe re okwe.
Kicicme awehtoponhîrî komo chewno me rma maxe okwe.
18 Yîwînxapu pen komo marha re n̂ehcamnoyatken̂e okwe Kristu yahsîn̂enho pen komo rma okwe.
Ero wa taxe re okwe Kristu pakahra exitaw ketaw ha re.
19 Atî wicakî pahkî Kristu yakrono me tatu awya so?
Yohno kyam mak katî awya so,
kwaipînaw so mak ha ka?
Pîra,
miya roro rma Noro yakrono me taxe kwaipuche so meero.
Kwaipînaw so mak Noro yakrono me kexitaw so ketaw ha re ahwora ro mak taxe re okwe.
Ahwora rma re natu anarî komo anarimaw.
Kîwyam xa thakwa ahwora ro mak taxe okwe.
Amn̂e Mak Kwaihtopo Komo Nîhcamnoyasî Kaan
20 Pakekn̂e rma wa ha Kristu waixapu komo chewnonho.
Yihcirî me xa ka Noro pakekn̂e yîwînxapunhîrî.
Knatîrî komo wara rma xakn̂e Noro.
Knatîrî komo yakpîche yihcirî me akîhxapu tîmyasî Kaan ya.
Ero wa xa marha xakn̂e Kristu hara tpaketaw.
Yihcirî me pakekn̂e Noro.
Ero wa xakn̂e.
21 Taa,
on wara marha taxe,
tooto poyero mak twaihsom me taxe.
Ero ke tooto poyero marha tpakaxmu me taxe hara.
22 Ataw pen yepamtho me kexirî ke so twaihsom me ka taxe ahnoro.
Taa,
Kristu yakrono ro me kexirî ke so tak cenpakaxmu me tak taxe hara ahnoro xa marha.
Ero wa taxe.
23 Taa,
on wara wîîkes hara kpakacho komo poko,
tukuknoi nasî kpakacho ro komo.
Kristu ka pakekn̂e yihcirî me xa ka.
Amn̂e tak tîtpakexe kîwyam hara Kristu yakrono kom hara.
Kristu mokyataw hara oona ero yimaw tak tîtpakexe.
24 Ero yinhîrî tak,
N̂eexi tak ha,
kacho me tak nasî.
Ero yimaw tak on wara kesî Kristu Kaan ya,
Apa,
Amoro xa tak esko kayaritomo me,
kesî Tîîm ya.
Kahra tko ka nasî ero wara.
Miyan komo yar̂matîkarî poko ka nasî cokorî.
Kayaritomo komo,
kn̂ewetîrî me cehsom komo,
kar̂pe cehsom komo,
ero warai komo ka nar̂metîkesî Kristu cewetîn̂e pîn pen kom ha.
Ero wa ar̂mano riitîkache mak tak ero wa tak kesî Tîîm ya.
25-26 Ero wa nasî Kristu,
kayaritomo me ka nasî.
Kîîxatî pîn komo yar̂marî poko ka nasî kayaritomo me cexitaw.
Ahnoro rma nar̂mesî kîîxatî pîn komo.
Okomn̂e xa tak kwaihtopo komo meero nîhcamnoyasî.
27 On wara kesî Kaan Karitan ero poko,
Miyan komo rma tak Kaan n̂iir̂asî Kristu yewetîn̂e me,
kesî.
Taa,
ero wa kacho yencetaw kîwya so on wara tîtkexe,
Kaan mak Mîk Kristu yewetîn̂e pîn,
tîtkexe.
Noro xa matko Kristu yewetîn̂e me ciino n̂iir̂asî.
Ero ke ewetîn̂e pîn me nai ham,
tîtkexe.
28 Taa,
kîîxatî pîn komo yar̂matîkache tak,
Kaan Mumuru rma tak n̂ecir̂asî hara Tîîm maywen me hara,
kayaritomo me tîcin̂enhîrî maywen me ha.
Ero yimaw Kaan maywen me tak taxe ahnoro mak Kristu meero.
Ero wa taxe amn̂e.
29 On wara kexe anarî komo,
Waihxapu pen komo yakronomachome emicinono cirpore nasî,
kexe.
Ahce kacho ero wa ketu pakahra ro mak exitaw waihxapunhîrî komo?
30 Tohnaw marha amna nukurunkesî twaihtopo pakahra ro mak kexitaw.
Emapona roro amna nukurunkesî twaihtopo.
31 Enmar̂atîxera kwaihyas ow.
Yaaro wîîkes ero wa awya so.
Yaaro xa wekatîmyasî kir̂wan̂he ro mak awehtopo komo.
Ero wa xa marha yaaro xa wekatîmyasî emapona owaihtopo hara.
32 On wara naxe Epesu pono komo,
Kaan xîkrî pen komo nar̂mexe kamara imo yotî me okwe.
Ero ke ahce wa wai ow hara kamara imo yotî me oyar̂metaw hara?
Ero wa owaitopo yukurunkachonho yepetho ma re wahsîya amn̂e pakahra ro mak oyexitaw.
On wara thakwa tîtkexe pakahnî me kexitaw,
Ceseresmapore mak nasî,
wooku marha cerpore nasî.
Pahxaxa tak cexponkexe thakwa okwe,
tîtkexe pakahnî me ro mak kexitaw.
33 Ero ke camkî exihra ro mak ehcoko on poko,
kicicitho komo mtapotarî ponaro kexitaw so kicicme xa marha men cehtîkesî kîw hara kica n̂examro poyero rma.
34 Ero ke cewke men tak ehcoko.
Kir̂wan̂he exihra maxe yîwînxapu wara awexirî ke so okwe.
Kicicme awehtoponhîrî komo tak ahsîpînkacoko.
Anarî komo rma naxe Kaan ponarora ro mak okwe.
Ero wa naxe warai makno me awexirî ke so okwe.
Anarme Tak Nasî Kupun Komo Kpakache So
35 Taa,
on wara na ketu anarî kom hara,
Ahce warai me thakwa re tîtpaket hara awya?
Ahce wa thakwa re nai kupun kom hara kpakache so kopi?
ket ha na.
36 Camkîno mak amyamro ero wa kan̂e komo.
On wara nasî kupun komo,
naatî yatho wara rma nasî.
Naatî yatho yeyamuche roowo cheka ahce wa tak nai?
Waihyasî thakwa mak atîhtachome hara.
Waipîra exitaw atîhtara ro mak nas okwe naatî yatho.
37 On wara nasî naatî yatho ciitopo,
amn̂e mak epetaxapu ceen̂axe.
Yathîrî cik makî reha ka ceyamyasî.
Puruma yatho kyam na ceyamya,
ahce warai kyam na ceyamya.
38 Atîhtache tak Kaan nakîhcesî eperîrî pun hara.
Tanme ro mak nîhtînoyasî yupunu ro yakîhtotopo.
Puruma pun nakîhces anarme,
nasînasî pun marha nakîhcesî anarme hara.
Anarmerpa so nakîhcesî naatî yeperîrî pun.
39 Anarmerpa so mak nasî tuhn̂em komo ahnoro.
Tooto pun nas anarme.
Yaipî pun marha nas anarme hara.
Ero wa nasî miyan komo punu rma,
pon̂ko pun,
kooso pun,
ahnoro mak anarmerpa so nasî.
Ootî pun marha nasî anarme hara.
Tarin̂em pun marha nas anarme hara.
Anarmerpa so nasî tuhn̂em komo pun.
40 Anarmerpa so marha naxe kah yawno kom hara.
Roowo pono komo warahra naxe.
Kir̂wan̂he xa naxe kah yawno komo reha.
Kir̂wan̂he marha naxe roowo pono komo pun anarme mak ha tko.
41 Anarmerpa so marha nasî kaamo,
nuun̂i komo,
xir̂ko mko.
Kweipesî ro mak kaamo okre.
Kweipesî ciki re nuun̂i hara,
Kweipora nasî xir̂ko.
Cenpore rma tko nasî.
Anarmerpa so marha nasî xir̂ko hara.
Anarî cik n̂esenpesî esenîcke.
Anarî n̂he reha n̂esenpesî porin me n̂he ciki.
Ero wa nasî Kaan nakîhtotho komo,
anarmerpa so mak.
42 Ero wa xa marha kupun komo nakîhces hara Kaan amn̂e kpaketaw so hara,
anarme tak nakîhcesî ontho warahra.
Twaihsom me mak nasî ontho kupunthîrî komo.
Roowo cheka tahrusom me mak nasî.
Kpakache so hara waipîn me tak nas okre kupun komo.
43 Warai maknotho makî reha on kupun komo,
tahrusom ha.
Kir̂wanî ro me tak nasî kpakache so hara.
Kar̂pentho mak nahruyaxe on ha.
Karitî ro me xa tak nas amn̂e kpakache so hara.
44 Kanme ro so cekaritosom mak on nahruyaxe kupunthîrî komo.
Kaan Yekatî ke cekaritosom me tak nas kupun komo amn̂e kpakache so hara.
Ero wa nasî kupun komo okre amn̂e.
Asakî nasî kupun komo.
Nasî kanme ro so cekaritosom,
nasî marha Kaan Yekatî ke cekaritosom hara.
Ero wa nasî kupun komo.
45 Ero yipu poko rma kesî Kaan Karitan.
On wara kesî,
Ero wa Kaan n̂iir̂akn̂e tooto,
cekatke tak n̂iir̂akn̂e,
karitî me tak ha.
Ero wa Ataw pen n̂iir̂akn̂e yihcithîrî pen ha,
kesî.
Anarî tko nasî Ataw warai me cehsom hara.
Okomn̂an Mîk Ataw ha.
Kîkariton̂e reha Mîk Noro cekatî ke rma.
46 Yihcirî me ka exihra nasî Kaan Yekatî ke cekaritosom.
Pîra,
kanme ro so mak cekaritosom ka nasî yihcirî me.
Ero yinhîrî tak nasî Kaan Yekatî ke cekaritosom hara.
47 On warai marha mîk xakn̂e Ataw pen yihcithîrî ha,
roowonhîrî kyam makî reha mîk xakn̂e.
Roowo pupunthonhîrî me mak xakn̂e.
Ero warai pînî reha Mîk hara ponan hara Ataw.
Kah yai mohxapu reha Mîk Noro ha.
Kporin komo ro xa Mîk ha.
48 Roowonhîrî yakîhtoxapu pen yepamtho mak kîwyam.
Ero ke roowo pono komo wara mak taxe kica.
Kah yai mohxapu yepamrî me kexitaw so reha kah yawno komo wa tak taxe okre.
Ero wa taxe Kaan xîkrî kom ha.
49 Roowonhîrî akîhtoxapu pen punke thakwa ka taxe.
Amn̂e tak kah yawno punke tak taxe hara okre.
Ero wa taxe amn̂e.
50 On wara marha wîîkes awya so oyakno komo,
ontho yaw rma tohra thakwa taxe okwe Kaan maywen komo yeken pona.
Tkamxukremtho on kupun kom ha.
Ero ke iina tohra marha nasî.
Twaihsomtho mak ontho kupun komo.
Ero ke tohra ro mak tasî on yaw waipînî ro yeken pona.
Ero wa thakwa taxe.
51 Taa,
on wara wîîkes hara awya so,
ekatîmnînhîrî tan wekatîmyas awya so.
Ahnoro xa yîwînkîra taxe amn̂e Xesus mokyataw hara.
Ahnoro rma tko kakîhcexe so hara ontho warahra tak ha.
52 Yohno ro mak ero warai me kakîhcetu so amn̂e,
pum sara tîtîk kan̂e me mak okyo.
Eroma me Kaan ratîn yeceyataw ancu komo ya ero wa tak kakîhcetu so hara.
Ero yipu cencexe amn̂e,
Kaan ratîn ha.
Ero yimaw tak Kaan n̂enpakesî waixapunhîrî komo.
Waipîn me ro mak tak n̂enpakesî.
Kîwyam marha tak kakîhcetu so hara on warahra tak kehtome so okre.
Ero wa kakîhcetu so amn̂e.
53 Tmataxmu me thakwa nasî ontho kupunthîrî komo.
Matahnî me ro mak tak nakîhcesî kupun komo amn̂e.
Waipînî ro me marha nakîhcesî twaisomînhîrî kupun kom hara.
Ero wa nakîhcesî kupun komo amn̂e.
Tawake Xa Taxe Kwaihtopo Komo Yar̂matîkache Tak
54 Ero ke matahnî me ro mak kexiche so amn̂e,
waipînî ro me kexiche so marha,
ero yimaw xa tak Kaan Karitan yaw roro rma tak taxe.
On wara kacho yaw roro taxe,
Kwaihtoponhîrî komo tak nasî tar̂maxi okre,
kacho yaw roro ha.
55 Kwaihtopo komo amoro,
on wara wîîkes awya,
Ahto tak nai cerewre ro mak awehtoponhîrî?
Erewra tak mas okre.
Ewtarî imo,
on wara wîîkes awya hara,
ahto tak nai tooto yopono me kar̂pe awehtoponhîrî.
Iyopono me so exihra tak mas okre.
56 Kicicme kehtoponhîrî komo yanme cerewre xa nasî kwaihtopo komo.
Kar̂pe nasî kicicme kehtoponhîrî komo Moises pen nmewretho yanme okwe.
57 Kicicme kehtoponhîrî komo yopono me tko kiir̂axe so okre Kaan.
Kporin komo Xesus kristu yanme rma ero wa kiir̂axe so.
Ero ke,
Kir̂wan̂he xa mai ham Apa okre,
kapore nasî Kaan ya.
58 Ero ke oyakno komo,
on wara wîîkes hara awya so,
ekaritocoko rma Kporin komo yanme.
Ahwokara ro mak ehcoko ero yipu poko.
Yîtîhkan me ro mak ehcoko ero yipu poko.
Tohnaw na tan kekarice okwe,
kahra ro mak ehcoko.
Ero wa kacoko Kporin komo yanmen poko awexitaw so.
Ero wa kacoko.