Kicicme Ro Mak Enîno Rin̂e Komo Yehtopo N̂ekatîmyasî Estepan
7
Taa,
ero wa kacho yentache on wara takî tî kekn̂e Kaan yaka cewomsom Estepan ya,
Yaaro ha ketu apoko?
Ero wa mîîke?
kekn̂e tî yîwya.
2 Ero ke Estepan takî tî n̂eyukyakn̂e hara.
On wara tî kekn̂e yîwya so,
Oyakno komo,
Apa komo,
omtapotarî ka entacoko.
On wara wîîkes awya so,
kporin pen komo yehtoponho tan wekatîmyas awya so.
Pahxa ka Kaan n̂esenpekn̂e kporin pen ya,
Abraaw pen ya.
Weeyu imo pono ro Mîk n̂esenpekn̂e yîwya.
Ero wa tî Kaan n̂esenpekn̂e Abraaw ya pahxa Mesopotamia po ka exitaw,
Aran pona mokuhra ka exitaw.
3 On wara tî kekn̂e Kaan Abraaw pen ya,
Awekenhîrî tak ahsîpînkak ha.
Ayanan komo marha ahsîpînkakî.
Miya tak etoko anarî roowo pona hara.
Ero tak wenpes awya amn̂e,
kekn̂e tî Kaan yîwya.
4 Ero ke xiya cma tî re mokyakn̂e Abraaw Kawtew komo chewnonho.
Porohyakn̂e ha tko tî Aran pona mak ha ka.
Iito makî tî ka n̂esekenmekn̂e.
Tîîm pen waipuche mak oona roro takî tî mokyakn̂e noro pen arowon komo pona.
5 Taa,
oona mokuche roowo tî ka tîmîhra xakn̂e Kaan yîwya.
Tîmîhra ro makî tî ka xakn̂e.
On wara makî tî kekn̂e Kaan yîwya,
Amn̂e mak wîmyasî on roowo awya.
Awepamthîrî komo rowon me marha wîmyas amn̂e,
kekn̂e tî Kaan.
Ero wa tî kekn̂e Abraaw pen ya yîmxîkrî exihra rma ka exitaw.
6 Noro pen yepamtho poko tî nîmtapowakn̂e rma Kaan.
On wara tî kekn̂e hara,
Amn̂e awepamthîrî komo tak cexe miya anarî rowon pona.
Iina tak n̂esekenmexe hara.
Iito exiche so tak tanton me so tak n̂iir̂axe iitono komo.
Iyopo so ro mak napickexe okwe,
epethîmnî me marha okwe.
Ero wa awepamthîrî komo n̂iir̂axe pahkî,
400 cimn̂ipu.
7 Amn̂e awepamthîrî komo wepanîyas Ow.
N̂examro yemetanmekn̂e komo tak wemetanmekyas hara.
Ero yimaw tak n̂etowyaxe tantoman̂enhîrî komo yai.
Oona tak mokyaxe hara.
Tan tak naxe ero yimaw opokono me hara,
kekn̂e tî Kaan.
Ero wa tî kekn̂e Abraaw pen ya.
8 Oyananî ro me tak kiir̂axe so,
kekn̂e marha tî Kaan yîwya.
Ero ke ero wa awehtopo komo kuknon me takî kîîrî mren ciki anpikacoko ahnoro,
Kaan yanan ow ha,
kachome yîwya so,
kekn̂e tî Kaan.
Ero yinhîrî tak Abraaw mumuru takî tî n̂ewruyakn̂e Isake.
Noro takî tî yîîm nanpikekn̂e ciki 8 kaamo exiche ewrutoponhîrî.
Amn̂e takî tî Isake mumuru n̂ewruyakn̂e hara Xako tak ha tî.
Amn̂e takî tî Xako mumuru komo n̂ewruyatken̂e hara,
12 ha tî.
Kporin pen komo mîkyam xatken̂e Xako mumuru komo,
kekn̂e tî Estepan.
9 On wara marha tî kekn̂e Estepan enîno rin̂e komo ya,
Ero yimaw tak poritomo me cexiche so Xose xera takî tî xatken̂e akno komo yiixe xa exirî ke yîîm.
Ero ke Xose pen tak tî nîmyatken̂e Exitu pona tîtosom komo ya.
Puranta pona tî nîmyatken̂e.
Kaanî rma tko tî Xose nakronomekn̂e Exitu po exitaw.
10 Noro pen takî tî n̂emetanmekyatken̂e okwe Exitu pono komo.
Kaanî rma tko tî nukurunpekn̂e.
Takîhsom me takî tî n̂enpekn̂e Paraw ya,
Exipsiu komo kayaritomon ya.
Ero ke Xose ponaro takî tî xakn̂e kayaritomo.
Exitu pono komo kopenaton me takî tî n̂iir̂akn̂e,
cemyawno yenîn̂e me marha.
Ero warai me tî Xose pen n̂iir̂akn̂e Paraw.
11 Ero yimaw takî tî n̂etînaketken̂e okwe Exitu pono komo,
Kanan pono komo marha.
Rooma poko ro makî tî xatken̂e okwe.
Kporin pen komo meero xatken̂e yînapumra okwe.
12 Ero yimaw tak erewsî yekaci takî tî n̂encekn̂e Xako.
Exitu po tî nai erewsî,
kacho tî n̂encekn̂e.
Ero ke takî tî kporin pen komo n̂en̂epekn̂e erewsî ka.
Yihcirî tî ka mîn xakn̂e totopo komo.
13 Ero yinhîrî tak cetken̂e xa hara tînahrî komo ka.
Ero yimaw Exitu po exitaw so tak Xose takî tî n̂esehtînomexpekn̂e takno komo ya.
Xose ow ha,
kekn̂e takî tî yîwya so.
Ero yimaw marha tî takno komo n̂enpekn̂e Paraw ya.
14-15 Ero yinhîrî takî tî tîîm nan̂ikpekn̂e Xose,
Xako ha.
Tîyanan komo marha tî nan̂ikpekn̂e ahnoro.
75 tî mîkyam xatken̂e yînan̂ikîthîrî komo.
Ero ke Xako takî tî cekn̂e Exitu pona.
Iito takî tî noro pen waihyakn̂e.
Kporin pen komo marha tî waihyatken̂e iito.
16 N̂examro pen yokoputho takî tî naar̂atken̂e epamthîrî komo Kanan pona hara.
Sikei pona tî naar̂atken̂e,
ewto pona.
Iito takî tî okoputhîrî nahruyatken̂e ahtoxapu yaka.
Abraaw pen naponkutho tî mîn xakn̂e okopu yewtarî me.
Puranta pona tî naponukyakn̂e Emo mumutho komo yai,
Sikei yîîmînhîrî yai.
Iina tî nahruyatken̂e tporinînhîrî pen komo yokoputho.
17 Taa,
iito rma tî ka xatken̂e Xako yepamtho komo Exitu po rma.
Amn̂e totopo komo pahnoke takî tî xakn̂e Kanan pona totopo kom hara.
Pahxa tî Kaan kekn̂e Abraaw pen ya,
400 cimn̂ipu naxe awepamthîrî komo iito.
Ero yinhîrî mokyaxe oona hara,
kekn̂e tî.
Ero wa kachonho pahnoke takî tî xakn̂e.
Ero yimaw mer̂pora ro makî takî tî n̂epamtîketken̂e Ixaw Yana komo.
Ero wa tî xatken̂e pahnoke exitaw totopo komo Exitu poi.
18-19 Ero yinhîrî anarî takî tî xakn̂e kayaritomo me hara,
Paraw me ha.
Noro wero rono pîn tî mîk xakn̂e Xose pen okwe.
Noro takî tî kporin pen komo n̂emîknoyakn̂e kica.
N̂examro pen n̂emetanmekyakn̂e ro mak okwe.
Yîmxîkrî pen komo marha tî nar̂mapekn̂e kr̂a waihkachome so.
Ero wa tî noro n̂iir̂akn̂e kporin pen komo okwe.
20 Ero yimaw xa takî tî Moises n̂ewruyakn̂e.
Rikomo yenpotho ciki tî mîk xakn̂e okre Kaan ya.
Tîîm mîn yaw rma ka xakn̂e ewruxan ciki 3 nuun̂i mak.
21 Amn̂e takî tî katpanaka thakwa n̂iir̂atken̂e okwe Moisesî mren ciki.
Ero yimaw rma tko tî iina mokyakn̂e Paraw yemsîrî.
Noro takî tî Moises ciki nahsîyakn̂e.
Tîmrerî me tî por̂mamnoyakn̂e.
Ero wa tî Moises pen n̂iir̂akn̂e Paraw yemsîrî.
22 Paraw yemsîrî yaw cexitaw n̂ehcamhokekn̂e takî tî Moises karita poko,
ahnoro Exipsiu komo nmewretho poko.
Takîhso tîmtapotaxmu me marha tî xakn̂e.
Karitî me marha tî xakn̂e yupun.
Ero wa tî xakn̂e Moises pen,
kekn̂e Estepan.
23-24 On wara marha tî kekn̂e Estepan,
Ero yinhîrî takî tî 40 cimn̂ipu exiche Moises yewrutoponho tîyanan komo ponaro takî tî xakn̂e,
Ixaw Yana komo ponaro.
Ero ke enso takî tî cekn̂e.
Yîchew so cexitaw tî on wara tî n̂een̂akn̂e,
Ixaw Yana pen tî nîhyokyakn̂e oco Exipsiu.
Tohnaw ro makî tî nîhyokyakn̂e okwe.
Ero ke takî tî Ixaw Yana n̂epanîyakn̂e Moises.
Exitu pononho pen takî tî n̂etapekn̂e twaihso ro okwe.
Ero wa tî xakn̂e Moises pen.
25 On wara tî kekn̂e Moises pen tîropotaw,
Kaan yanme tak moko Moises kowso tak ham okre,
kexe oyanan komo opoko,
kekn̂e cma tî re Moises.
Pîra tî okwe.
Town̂e komo me tî noro yîhtînopîra xatken̂e okwe.
26 Amn̂e takî tî enmapuche cekn̂e xa hara Moises tîyanan komo yenso.
Ero yimaw takî tî cesetapaxmu komo n̂een̂akn̂e hara asakî,
Ixaw Yana komo re.
Ero ke akro so takî tî nîmtapowakn̂e Moises pen.
Ai oyakno komo,
ahce poyero mesetapet okwe.
Noro re cma re amyamro okwe Ixaw Yana re.
27-28 On wara tko tî xakn̂e cesetapacho yihcin̂enho,
Moises takî tî maxkekn̂e en̂epetome kr̂a.
On wara tî kekn̂e Moises ya,
Onoke ma re awîr̂akn̂e amna yantoman̂e me awya?
Onoke yanme ma re amna yen̂ekan̂e me mai?
Ow katî metape Exitu pononho pen metapai kokon̂oro ero wa xa marha?
kekn̂e tî yîwya.
Ero wa tî n̂eyukyakn̂e Moisesî mtaka.
29 Ero yipu yentache tak n̂emahciyakn̂e takî tî Moises pen.
Mooxe ro makî tî cekn̂e Mician komo cheka.
Iito takî tî n̂esekenmekn̂e tîchewra.
Pahkî tî xakn̂e iito.
Iito tî nîmxîkwakn̂e,
asakî tî xakn̂e yumumuru.
Ero wa tî xakn̂e Moises pen.
30 Pahkî tî Moises pen xakn̂e iito,
40 cimn̂ipu ha tî.
Ero yinhîrî tak Kporin komo yancun takî tî n̂esenpekn̂e yîwya axawa imo po,
Sinai Yîpîn yamrinawno po.
Wehto takî tî n̂epotucekn̂e peen yarî poko.
Wehto ywaw rma tî n̂esenpekn̂e kopi ancu.
Ero wa tî n̂esenpekn̂e Moises pen ya.
31-32 Wehto yeen̂ataw tak n̂eserepokekn̂e xa tî Moises pen.
Meyehra tî cekn̂e enso.
Ero yimaw takî tî Kporin komo nîmtapowakn̂e noro yakro.
Ai Moises,
kekn̂e tî yîwya,
kîmtapowasî ka awakro.
Aporin pen komo Porinî rma Ow ha.
Abraaw Porin Ow ha,
Isake Porin marha Ow,
Xako Porin marha.
N̂examro Porin xa Ow ha,
kekn̂e tî Kaan yîwya.
Ero wa kacho yentache tak n̂eraswakn̂e ro makî tî Moises.
Tatanakn̂e makî tî cerahtîmrî ke.
Wehto wece tî enîhra xakn̂e.
33-34 Nîmtapowakn̂e rma tî Kporin komo Moises pen yakro.
On wara tî kekn̂e yîwya,
Ahtarî ka mohkakî.
Kir̂wanî ro tan roowo owyanî ro.
On wara wîîkes awya,
meye rma naxe oyanan komo okwe Exitu po.
N̂examro pen yemetanmekrî ween̂as okwe.
Okwe okwe,
kacho wencesî yîwya so.
Ero ke n̂examro towso tan kmoko.
Ero ke amoro xa ken̂epesî iina Exitu pona hara,
kekn̂e tî Kaan.
Ero wa tî kekn̂e Kaan Moises pen ya.
35 Ero wa tî Moises pen n̂en̂epekn̂e Exitu pona hara,
anwekn̂enhîrî komo cheka xa hara.
Onoke xa ma re awir̂akn̂e amna yantoman̂e me,
amna yen̂ekan̂e me marha?
kan̂enho cheka rma n̂en̂epekn̂e.
Ero wa tî Moises pen n̂en̂epekn̂e Kaan ancu mtapotarî ke rma,
peen yarî chew cesenposomu mtapotarî ke rma.
Ixaw Yana komo yown̂e me tî n̂en̂epekn̂e,
antoman̂e komo me marha.
Ero warai me tî Kaan n̂en̂epekn̂e Moises pen,
kekn̂e tî Estepan.
36 On wara marha tî kekn̂e Estepan yîwya so enîno rin̂e komo ya,
Ero ke iina takî tî cekn̂e Moises Exitu pona hara.
Iito cexitaw takî tî Ixaw Yana komo naar̂akn̂e Exitu poi.
Cirihnî mko cokorî ka n̂enpekn̂e Moises Exitu po rma ka cexitaw.
Cucurem Yewku wacetaw marha n̂iir̂akn̂e,
axawa imo pore cetaw so marha.
Iito so exitaw so cirihnî mko n̂iir̂akn̂e.
Pahkî tî n̂iir̂akn̂e 40 cimn̂ipu ha tî.
Ero wa tî xakn̂e Moises pen.
37 On wara marha tî kekn̂e Moises pen yîwya so,
Anarî tak Kaan n̂en̂epesî amn̂e ahyaka so weronomano rin̂e xa hara.
Owarai xa marha Mîk n̂en̂epesî.
Apoyino komo rma Mîk n̂en̂epesî ahyaka so.
Noro tak mencexe,
kekn̂e tî yîwya so.
Ero wa tî kekn̂e Moises pen Ixaw Yana komo ya.
38 On wara marha tî xakn̂e Moises pen,
towxapu komo yakro tî xakn̂e axawa imo po exitaw so.
Noro rma tî n̂ekatîmyakn̂e hara ancu mtapotarî kporin pen komo ya.
Sinai Yîpîn po n̂encekn̂e ero mîn n̂ekatîmyakn̂e kîwya so.
Waipîra kehtopo komo poko kpanatanmetopo rma re mîn n̂ekatîmyakn̂e.
39 Yîmtapotarî tko tî ewetîra xatken̂e kica kporin pen komo.
Nanwekyatken̂e ro makî tî kica.
Cetîrama xe so makî tî xatken̂e Exitu pona hara kica.
40 Ero yimaw on wara takî tî ketken̂e Araw ya xa hara,
Ponaro kehtopo komo tak cirko amoro kaatome so.
Moises cma re ka kekyatken̂e so Exitu poi.
Ahna na toye hara noro pen okwe,
ketken̂e takî tî Araw ya okwe.
41 Ero ke tî paaka xîkrî warai n̂iir̂atken̂e.
Ero yipu ya tîmsom takî tî nakn̂iyatken̂e kica.
Noro yipu poko takî tî nahwowatken̂e tîn̂irithîrî komo poko rma okwe.
Ero wa tî xatken̂e kica.
42 Ero wa exirî ke so tak cesewyaknamaxmu wa takî tî xakn̂e Kaan yîhyai so.
Ahsîpînkan̂e komo wa marha tî xakn̂e okwe.
On wara tî kekn̂e Kaan yîwya so,
Awanme ro so mak tak ehcoko kah yawno komo pokono me.
Ero yipu poko rma tko tî weronoman̂enho pen komo mewretken̂e hara.
On wara kacho mewretken̂e,
Onoke ya xa awokuthîrî komo mîmyatken̂e paraxketaw awya so?
kesî Kaan.
Pahkî awokuthîrî komo mîparaxketken̂e 40 cimn̂ipu.
Axawa imo pore awetar̂ataw so mîparaxketken̂e.
Mîn hakî mak makn̂iyatken̂e.
Owya tîmsom ma re mîn makn̂iyatken̂e.
43 Pîra ro mak.
Moroke mîn mak maar̂atken̂e kica awakro so.
Renpan kuknon marha miir̂atken̂e,
xir̂ko.
Ponaro awehtopo komo me miir̂atken̂e.
Ero yipu miir̂atken̂e amyamro kica poko awahwotacho komo.
Ero wa awexirî ke so Babiron̂a mkai tak ken̂epexe so amn̂e,
kesî Kaan.
Ero wa kesî Kaan Ixaw Yana komo ya,
kacho mewretken̂e weronomano rin̂enho pen komo.
44 Kaan mînî rma tî re xakn̂e kporin pen komo yaw axawa imo pore etar̂ataw so.
Kaanî mtapotarî yentacho tî mîn xakn̂e yîwya so.
Yukuknon Kaan n̂enpekn̂e Moises pen ya.
Ero yaw roro tî omîn cirpoko yîwya so,
an̂enîthîrî yaw roro xa,
kekn̂e Moises ya.
Ero wa tî kekn̂e Kporin komo Moises ya.
45 Amn̂e Moises pen waipuche tak Xoswe tak tî xakn̂e kporin pen komo yaan̂e me hara.
N̂examro takî tî Kaan mîn nahsîyatken̂e.
Oona roro takî tî n̂ekyatken̂e Xenciu komo rowon pona tak.
N̂examro pen nar̂mapekn̂e Kaan yîwya so,
Xoswe pen maywen komo ya.
Iito rma tî xakn̂e Kaan mîn yîhyaw so pahkî Tapi yehtopo pona roro.
46-47 Taa,
tawake tî xakn̂e Kaan Tapi pen poko.
Kaan mîn ciri xe tî xakn̂e noro pen,
ponaro Xako yehtopo mîn ha tî.
Pîra ham.
Saromaw pen xa n̂iir̂akn̂e.
Ero wa tî xakn̂e.
48-50 Mîîmo yawno pînî rma tko Mîk Kaan,
tooto n̂iritho yawno pîn Mîk ha.
Ero poko rma tî kekn̂e weronomano rin̂enho pen.
On wara tî kekn̂e,
On wara kesî Kporin komo awya so,
Oyapon mak mîn kaapu.
Ohtarî yapon marha mîn roowo hara.
Ero ke ahce ma re miir̂atu omîn me oyekenî ro me awya so?
Kaapu ciin̂enho Ow ha,
roowo yakîhton̂enho marha Ow,
kesî marha,
kekn̂e weronomano rin̂enho pen.
51 Kanwekn̂e ro mak amyamro kica.
Etanpikan wara rma maxe okwe aropotaw so.
Ero wa xa marha nasî apanarî kom hara.
Aporin pen komo wa xa marha mat ham okwe.
Kir̂wanî ro Yekatî manwekyaxe roro aporin pen komo wa xa marha kica.
52 Weronomano rin̂enho pen komo n̂emetanmekyatken̂e aporin pen komo ahnoro.
Kir̂wanî ro xa tak mokyas amn̂e,
kan̂enho pen komo waihketken̂e okwe.
Taa,
yîn̂ekatîmthîrî komo pen tak mahsîpetken̂e amyamro okwe kayaritomo komo ya waihkapotome yîwya so.
53 Kaan ya apanatanmetopo komo rma re mencetken̂e ancu n̂ekatîmîtho.
Ero yipu rma tko ewetîra ro mak mat ham okwe,
kekn̂e tî.
Ero wara tî Estepan kekn̂e enîno rin̂e komo ya.
Estepan Pen Waihkexe Enîno Rin̂e Komo
54 Ero wa kacho yentache tak nîrwonatken̂e ro mak takî tî enîno rin̂e komo noro pen poko.
Noro yeskan̂e wara ro mak takî tî xatken̂e kopi.
55 Kir̂wanî ro Yekatî ken̂e xa tko tî xakn̂e Estepan.
Ero ke kah yaka takî tî n̂een̂akn̂e.
Kaan weyuru tî n̂een̂akn̂e.
Xesus marha tî n̂een̂akn̂e Kaan mîtwo rma kaari n̂ixa.
56 Ero yimaw tî on wara kekn̂e Estepan,
Enko xe,
tahrunkaxi tak ween̂asî kaapu.
Tooto me Ewruxapu ween̂asî.
Kaan mîtwo nasî kaari n̂ixa.
Piiri nasî cececetoso,
kekn̂e tî Estepan pen.
57 Ero yipu yentache tak n̂emtaraketken̂e takî tî kayaritomo komo.
N̂epanaruyatken̂e marha tî Estepan mtapotarî yenta xera.
Rurpe takî tî cetken̂e Estepan pen yahsîso.
58 Ahsîche tak noro pen takî tî naar̂atken̂e ewto poi.
Iina arîche tak toopu takî tî nar̂metken̂e noro pen yetapacho oko.
Ero yimaw iito tî xakn̂e kar̂pamxan.
Sawru tî mîk xakn̂e noro yosotî.
Noro yaw tî n̂iir̂atken̂e tponon komo toopu yar̂machome tîwya so.
59 Ero ke toopu takî tî nar̂metken̂e Estepan pen yetapacho oko.
Pom knu,
pom knu,
ketken̂e tî.
Ero yimaw takî tî Estepan nîmtapowakn̂e toopu yar̂metaw rma tîîpo.
Apa Xesus,
oyekatî tak ahsîko yarî ha,
kekn̂e tî.
60 Ero wa kache tak n̂eremekn̂e takî tî Estepan tosokmuru po.
On wara takî tî kekn̂e,
Apa,
moxam oyetapexe.
Pona so tko ciri xera was awya on kicicme ehtopo komo,
kekn̂e tî.
Ero wa kache tak nîwînîkyakn̂e thakwa tî Estepan pen.
Ero wa tî xakn̂e okwe.