Kayaritomo Me Tak N̂ecir̂asî Seba Hara
20
Taa, ero yimaw iito tî xakn̂e Benxamîn yepamtho, kicicitho. Seba tî mîk xakn̂e noro yosotî, Bikri mumuru tî mîk xakn̂e. Noro takî tî tuu kekn̂e. Tuu kache on wara tî kekn̂e, Tapi maywen pînî ro mak kîwyam, kîkayaritomon komo pîn marha mîk Xese mumuru. Kaikatko hara kîwyam Ixaw Yana komo, kîmîn komo yaka hara, kekn̂e tî kica.2 Ero ke Tapi takî tî nahsîpînketken̂e xa hara Ixaw Yana komo. Seba maywen me takî tî xatken̂e hara, Bikri mumuru maywen me ha. Xuta yepamtho komo reha tî tîkayaritomon komo yahsîpînkara xatken̂e. Noro ponaro rma tî xatken̂e Xotaw Yepu yecihtainonho Xerusaren pona roro tmohso ro. Ero wa tî xatken̂e.
3 Taa, on wara tî xakn̂e Tapi tîmîn yaka cetîramache, cipici wara cehsom komo tî n̂ermonoyakn̂e mîîmo yaka miya so etarin me. 10 komo mîkyam xatkekn̂e. N̂examro n̂erewusmekn̂e roro tî, poko so tko tî exihra ro mak xakn̂e. Iitono me makî tî xatken̂e ahna na tohnî me ro mak twaihtopo komo pona roro. Ecin̂onkaxapu wara tî xatken̂e okwe.
4 Ero yinhîrî tak on wara tî kekn̂e kayaritomo Amasa ya, Kîrkomo yan̂ihso etoko Xuta yepamtho komo. Oona enmekno cirko 3 ro enmapuche mak. Amoro marha tan esko ero yimaw, kekn̂e tî yîwya.
5 Ero ke Xuta yepamtho komo yan̂ihso tî cekn̂e Amasa, kîrkomo yan̂ihso. N̂ecmamyakn̂e tko tî okwe, 3 ro enmapuche tan esko hara, kachonho tî wacekn̂e kayaritomo ya kachonho ha.
6 Ero yinhîrî Abisai ya mak hara tî kekn̂e Tapi. On wara tî kekn̂e yîwya, Kîwîrîman̂e me tak n̂ehtîkesî Seba kica. Absaraw rma re kîwîrîmetken̂e so, moso xa yo kîwîrîmetîkexe so ro mak tak noro yopo. Ero ke akayaritomon kurunu ro komo tak arko amoro Noro wenatîkachome awya. Yohno men tîtopore nasî. Ewto pona tak men wa cesî twacayem yaka. Iito tak nasî tukurui tak waihkarî yarohra thakwa kîwya so okwe, kekn̂e tî.
7 Ero ke Xoabe nantomarî komo takî tî cetken̂e Abisai yakro tak. Keretew komo, Peretew komo, ahnoro mak karitî komo tî cetken̂e noro yakro. Xerusaren poi tî cetken̂e Seba waihkaxi, Bikri mumuru waihkaxi.
8 Ero yinhîrî toopu yamrinaka cetken̂e Xibeon pono yamrinaka. Porin mîn toopu. Iito exitaw so takî tî Amasa mokyakn̂e esepotpona n̂examro yakro. Xoabe marha tî xakn̂e iito. Cetar̂macho yaw tî xakn̂e poono yaw, kuripara yaw. Taan̂apotui marha tî xakn̂e. Ero poko tî xakn̂e kacipara iyorî ececokan. Een yaw tî xakn̂e. N̂emarakekn̂e tî een yai Amasa yenso cetaw Xoabe.
9 On wara tî kekn̂e Xoabe Amasa ya, Kir̂wan̂he mai oyakno, kekn̂e tî. Amasa yetpoci tî nahsîyakn̂e ewcokachome tak.
10 Xoabe tko kacipara ke cemyarke xakn̂e, ero ponarora makî tî xakn̂e Amasa. Ero ke Xoabe takî tî Amasa pen paraxkekn̂e wethîrî poko oko. Wexkiririnthîrî takî tî n̂etamxiririkekn̂e roowo pona roro okwe. Cewn̂e ro makî tî paraxkekn̂e. Ero yanme rma takî tî waihyakn̂e Amasa pen okwe. Ero yinhîrî Xoabe takî tî cekn̂e rma Seba wece, takno yakro, Abisai yakro.
11 Iito rma tî xakn̂e Xoabe maywen cewn̂e mak. Amasa yokoputho mîtwo tî n̂ecececekn̂e. On wara tî kekn̂e, Xoabe ponaro awexitaw so, Tapi ponaro marha awexitaw so Xoabe yakro etocoko, kekn̂e tî.
12 Iito rma tî ka xakn̂e Amasa yokoputho. N̂ehmamekn̂e thakwa makî tîkamxukuthîrî kwaw. Esama rakataw rma tî xakn̂e. Amasa yokoputho yepona tmokuche so n̂ecececetken̂e tî noro pen sowtatun komo ahnoro. Ero wa ececetotopo komo tî n̂een̂akn̂e Xoabe maywen. Ero ke okoputhîrî tî n̂ihxikyakn̂e esama yai mararî pona. Iito takî tî nahruyakn̂e poono ke.
13 Okoputhîrî yarîche takî esama yai cetken̂e takî tî sowtatu komo Xoabe yakro. Seba waihkaxi tî cetken̂e, Bikri mumuru waihkax ha.
14 Mooxe tko tî cekn̂e Seba. Ixaw Yana tribun komo chere ro tî cekn̂e miya Abew Bece Maaka pona. Berita komo chere ro tî cekn̂e. N̂examro takî tî cetken̂e noro wenari.
15 Ero yinhîrî takî tî Xoabe cekn̂e iina xa marha, Abew Bece-Maaka panaka. Tîsowtatun komo tî naar̂akn̂e iina. Ewto mîtkoso tîtoche so roowo takî tî n̂enmekyatken̂e ewto wacan mîtkoso. Mer̂pora tî n̂enmekyatken̂e îipî me cehso ro ciki. Ero pona takî tî kainatken̂e waaca yetapachome, macakachome tak.
16 Ero wa waaca yetapetaw wooxam takî tî nîmtapowakn̂e Ixaw Yana komo yakro. Yuhnari yîhtînon̂e tî mîk xakn̂e wooxam. Ai, ai, kekn̂e tî noro yîwya so. Ai, Xoabe an̂ihcoko xiya. Omtapota xe wasî noro yakro, kekn̂e tî.
17 Ero ke yîhyaka takî tî cekn̂e ha re Xoabe. Ai, Xoabe amoro? kekn̂e tî yîwya. Nhnk, noro ow ha, kekn̂e tî. Taa, omtapotarî ka entakî, kekn̂e tî wooxam. Taa, wencesî ka amtapotarî, kekn̂e tî Xoabe wooxam ya.
18 On wara takî tî kekn̂e wooxam yîwya, Pahxa on wara tî ketken̂e Ixaw Yana komo, Ahce na poko camkî awexitaw so Abew pono komo ya kacoko. Iitono komo xa ahcamhoketu so, ketken̂e tî. Yîmtapotarî komo yentache eseseikura takî tî xatken̂e.
19 Ixaw Yana ow, cetar̂ma xatî pîn komo yakrono. Kayaritomo ponarono komo yakrono marha ow. Ixaw Yana komo yon wara nas on ewto ha. Ahce kacho amna yar̂ma xe mat ha? Ahce kacho Kporin komo nîmîtho poi amna yen̂epe xe mat okwe? kekn̂e tî wooxam.
20 Pîra, kekn̂e tî Xoabe, en̂epeno ciri xera ro mak nas amna. Waihkano ciri xera marha nas amna.
21 Ero wara ciino riso mokuhnî ro mak amna. Tanî tko nai Eprain rowon pono, îîpî chewno. Seba mîk noro yosotî, Bikri mumuru ha. Kayaritomo yar̂ma xatî mîkro okwe, Tapi waihka xat ha. Ero ke noro ka ehcoko amna yaka. Noro yekîche amna yaka amna tak ces hara ahyai so, kekn̂e tî. Taa, kekn̂e tî wooxam, yîhtîpîthîrî tak nar̂mes amna amn̂e ahyaka so waaca yepore, kekn̂e tî. Ero wa tî kekn̂e wooxam Xoabe ya.
22 Ero yinhîrî iitono komo yakro takî tî n̂esencekn̂e wooxam. N̂examro tî panatanmekyakn̂e takîhso ehtopo komo poko. Ero ke takî tî Seba pen nîpîmkocetken̂e kr̂a. Yîhtîpîthîrî tî nar̂metken̂e Xoabe yaka. Yîhtîpîthîrî yenîche takî tî tuu kekn̂e Xoabe. Ero ke noro sowtatun komo takî tî n̂etakpayatken̂e. Tîmîn komo yaka so tî cetken̂e hara. Kayaritomo yaka tî cekn̂e hara Xoabe Xerusaren pona.
23 Taa, on wara tî xatken̂e Tapi maywen komo, enîno rin̂e kom ha, Xoabe tî xakn̂e Ixaw Yana sowtatun komo yantoman̂e me. Benaia tî xakn̂e Keretew komo yantoman̂e me, Peretew komo yantoman̂e me marha. Xoiata mumuru tî mîk xakn̂e Benaia.
24-26 Atoraw tî xakn̂e epethîmnî me tapickaxmu komo yantoman̂e me. Xeosapa tî xakn̂e kayaritomo mtapotachonho mewren̂e me, Airuce mumuru ha. Sepa tî xakn̂e tarposom mewren̂e me hara, karita mewren̂e me ha. Satoke, Abiata komo, n̂examro tî xatken̂e Kporin komo yaka cewomsom me. Ira tî xakn̂e Kporin komo yakro tîmtapotaxmu me Tapi yanme. Xairi pono tî mîk xakn̂e. Ero wa tî xatken̂e Tapi maywen komo.