Ochnac yopisio vin̈aj Bernabé yedꞌ vin̈aj Saulo
13
A dꞌa scal ebꞌ creyente dꞌa chon̈abꞌ Antioquía chiꞌ,
ay juntzan̈ ebꞌ vin̈ syacꞌ Dios yalanel slolonel.
Ay pax ecꞌ juntzan̈ ebꞌ vin̈ scꞌaybꞌumal ebꞌ creyente.
Ayecꞌ vin̈aj Bernabé,
vin̈aj Simón scuchanpax Niger,
vin̈aj Lucio aj chon̈abꞌ Cirene yedꞌ vin̈aj Saulo.
Ayecꞌ pax vin̈aj Manaén,
aton vin̈ junn̈ej qꞌuibꞌnac yedꞌ vin̈aj Herodes,
vin̈ acꞌjinac yajalil dꞌa Galilea.
2 A junel van yalan sbꞌa ebꞌ dꞌa Dios Cajal.
Ay pax och ebꞌ dꞌa tzecꞌojcꞌolal.
Axo Yespíritu Dios ix alan dꞌa ebꞌ:
—Tze siqꞌuelta vin̈aj Bernabé yedꞌ vin̈aj Saulo,
yic ol munlaj ebꞌ vin̈ bꞌaj ol vacꞌoch yopisio,
xchi.
3 Yuj chiꞌ ix och ebꞌ dꞌa tzecꞌojcꞌolal.
Ix lesalvi ebꞌ.
Ix lajvi chiꞌ,
ix yacꞌanqꞌue scꞌabꞌ ebꞌ dꞌa sjolom vin̈aj Bernabé yedꞌ vin̈aj Saulo chiꞌ,
ix schecanbꞌat ebꞌ vin̈ ebꞌ.
Yalnaquel slolonel Dios ebꞌ dꞌa Chipre
4 Ix checjibꞌat vin̈aj Bernabé yedꞌ vin̈aj Saulo yuj Yespíritu Dios.
Ix cꞌoch ebꞌ vin̈ dꞌa chon̈abꞌ Seleucia.
Axo taꞌ ix och ebꞌ vin̈ dꞌa yol jun barco,
ix bꞌat ebꞌ vin̈ dꞌa jun lugar scuch Chipre ay dꞌa snan̈al aꞌ mar.
5 Ayic ix cꞌoch ebꞌ vin̈ dꞌa chon̈abꞌ Salamina,
ix ecꞌ yalancanel slolonel Dios ebꞌ vin̈ dꞌa yoltac spatil culto.
Axo vin̈aj Juan Marcos,
ajun pax vin̈ yedꞌ ebꞌ vin̈,
yic scolvaj vin̈ yedꞌ ebꞌ vin̈.
6 Ix bꞌatxi ebꞌ vin̈.
Ix cꞌaxpajecꞌ ebꞌ vin̈ dꞌa Chipre chiꞌ,
ix cꞌoch ebꞌ vin̈ dꞌa chon̈abꞌ Pafos.
Ataꞌ ix schalaj sbꞌa ebꞌ vin̈ yedꞌ jun vin̈ israel scuch Barjesús.
A jun vin̈ chiꞌ,
syaloch sbꞌa vin̈ ajbꞌaalil.
Syal pax vin̈ to a Dios tzꞌacꞌan yalel slolonel.
7 A jun vin̈ chiꞌ,
junn̈ej tzꞌecꞌ vin̈ yedꞌ vin̈aj Sergio Paulo,
vin̈ yajal dꞌa Chipre chiꞌ.
Te jelan spensar vin̈aj Sergio chiꞌ.
Ix yavtejcot vin̈aj Bernabé vin̈ yedꞌ vin̈aj Saulo,
yujto sgana vin̈ syabꞌ slolonel Dios dꞌa ebꞌ vin̈.
8 Palta axo vin̈ syaloch sbꞌa ajbꞌaalil chiꞌ,
aton vin̈ scuchan pax Elimas,
ix yaqꞌuelta yoval vin̈ dꞌa ebꞌ vin̈,
yujto sgana vin̈ max yacꞌoch slolonel Dios vin̈aj Sergio chiꞌ dꞌa scꞌool.
9 Axo vin̈aj Saulo chiꞌ,
aton vin̈ scuchpax Pablo,
te ayoch Espíritu Santo dꞌa vin̈.
Ix och qꞌuelan vin̈ dꞌa vin̈ syaloch sbꞌa ajbꞌaalil chiꞌ.
10 Ix yalan vin̈ dꞌa vin̈:
—A ach tic,
tzacꞌ musansatil ebꞌ anima.
Te chuc a pensar.
Yuninal ach vin̈ diablo.
Ajcꞌol ach dꞌa masanil tas vachꞌ.
A slolonel Cajal Jesús te yel.
Yuj chiꞌ,
¿tas yuj max actejcan ixtani?
11 A ticnaic,
ol yacꞌcot yaelal Cajal Jesús dꞌa ibꞌan̈.
Ol yacꞌ ixtax yol a sat,
yuj chiꞌ man̈xo ol yal-laj ilan yoc cꞌu junoc tiempoal,
xchi vin̈aj Pablo chiꞌ dꞌa vin̈.
Dꞌa jun rato chiꞌ,
ix ixtax yol sat vin̈.
Majxo yal yilan jabꞌoc vin̈.
Yuj chiꞌ,
ix machmonecꞌ vin̈,
ix snibꞌej vin̈ to ay junoc mach squetzan bꞌeyecꞌoc.
12 Ayic ix yilan jun chiꞌ vin̈ yajal dꞌa Chipre chiꞌ,
ix yacꞌoch Dios vin̈ dꞌa scꞌool.
Ix te sat pax scꞌool vin̈ yabꞌan juntzan̈ scꞌaybꞌubꞌal Cajal Jesús.
Ayecꞌ ebꞌ vin̈ dꞌa chon̈abꞌ Antioquía dꞌa yol yic Pisidia
13 Axo vin̈aj Pablo yedꞌ ebꞌ vin̈ ajun yedꞌoc,
ix och ebꞌ vin̈ dꞌa yol jun barco.
Ix bꞌatxi ebꞌ vin̈ dꞌa chon̈abꞌ Pafos,
ix cꞌoch ebꞌ vin̈ dꞌa chon̈abꞌ Perge dꞌa yol yic Panfilia.
Palta axo vin̈aj Juan Marcos,
ix actajcan ebꞌ vin̈ yuj vin̈,
ix meltzajcan vin̈ dꞌa chon̈abꞌ Jerusalén.
14 Ix bꞌatxi ebꞌ vin̈ dꞌa Perge chiꞌ,
ix cꞌoch ebꞌ vin̈ dꞌa chon̈abꞌ Antioquía* dꞌa yol yic Pisidia.
Axo dꞌa scꞌual icꞌoj ip,
ix och ebꞌ vin̈ dꞌa yol spatil culto,
ix em cꞌojjabꞌ ebꞌ vin̈ taꞌ.
15 Ataꞌ ix avtaj chꞌan̈ ley Moisés yedꞌ juntzan̈ tas tzꞌibꞌabꞌilcan yuj ebꞌ schecabꞌ Dios dꞌa pecaꞌ.
Ix lajvi chiꞌ,
a ebꞌ scuchbꞌan ebꞌ dꞌa culto ix alan dꞌa vin̈aj Pablo yedꞌ dꞌa vin̈aj Bernabé chiꞌ:
—Ex quetanimail,
tato ay junoc tas e gana tzeyacꞌ scꞌaybꞌej ebꞌ anima,
syal eyalan ticnaic,
xchi ebꞌ.
16 Yuj chiꞌ ix qꞌue vaan vin̈aj Pablo chiꞌ.
Ix yicꞌan chaan̈ scꞌabꞌ vin̈ yic numan tzꞌaj ebꞌ.
Ix yalan vin̈ dꞌa ebꞌ:
—Ex vetisraelal yedꞌ ex man̈ ex israeloc ay e xivcꞌolal dꞌa Dios,
abꞌec:
17 A co Diosal a on̈ aj Israel on̈ tic,
a sicꞌjinaccanel ebꞌ co mam quicham.
Ayic yecꞌnac ebꞌ dꞌa scal ebꞌ chꞌoc chon̈abꞌil dꞌa Egipto,
Aꞌ acꞌjinaccan och ebꞌ nivac chon̈abꞌil.
Slajvi chiꞌ,
yicꞌannaquelta ebꞌ dꞌa Egipto chiꞌ yedꞌ snivan poder.
18 Yacꞌnac techaj Dios chiꞌ sbꞌeybꞌal ebꞌ 40 abꞌil dꞌa tzꞌinan luum chiꞌ.
19 An̈ejtonaꞌ,
Aꞌ acꞌjinac satel uqueꞌ nación ay dꞌa yol yic Canaán.
Axo sluum ebꞌ bꞌaj satnaquel chiꞌ,
acꞌjinaccan yicoc ebꞌ co mam quicham.
20 450 abꞌil yacꞌnac ebꞌ icha chiꞌ.
Slajvinac chiꞌ,
axo Dios acꞌannac yopisio juntzan̈ ebꞌ juez yacꞌan mandar ebꞌ,
masanto yochnac vin̈aj Samuel schecabꞌoc Dios.
21 Axo dꞌa jun tiempoal chiꞌ,
scꞌannac junoc sreyal ebꞌ dꞌa Dios,
yic a scuchbꞌan ebꞌ,
axo vin̈aj Saúl acꞌjioch sreyaloc ebꞌ yuj Dios.
A vin̈aj Saúl chiꞌ,
a vin̈aj Cis ay yuninal vin̈,
vin̈ yin̈tilal Benjamín.
40 abꞌil ochnac vin̈ sreyaloc ebꞌ.
22 Axo Dios icꞌjinaquel vin̈ dꞌa yopisio chiꞌ.
Axo vin̈aj David yacꞌxicanoch sqꞌuexuloc vin̈.
Yalannac Dios icha tic yuj vin̈:
Ina yajecꞌ vin̈aj David vin̈ yuninal vin̈aj Isaí,
aton jun vin̈ tic tzin tzalaj yedꞌoc.
A vin̈ ol bꞌoan masanil tas in gana,
xchi.
23 Axo Jesús,
a vin̈aj David chiꞌ ay yin̈tilalcani.
A Dios acꞌjinaccan yopisio yoch co Columaloc a on̈ israel on̈ tic,
icha ix aj yacꞌancan stiꞌ.
24 Ayic manto yamchajoch smunlajel chiꞌ,
a vin̈aj Juan ix alanel dꞌa ebꞌ quetisraelal to yovalil sna sbꞌa ebꞌ,
syacꞌan acꞌjoc bautizar sbꞌa ebꞌ.
25 Axo yic vanxo slajvi yopisio vin̈aj Juan chiꞌ,
ix yalan vin̈ icha tic:
A e naani to e Columal in,
palta maay.
Ay jun tzacꞌan sja vuuj,
a jun chiꞌ te nivan yelcꞌochi.
An̈ejtonaꞌ in,
man̈ in mojoc vacꞌan servil,
vachꞌchom ton̈ej tzin tijel xan̈abꞌ,
xchi vin̈.
26 Ex vetanimail,
ex yin̈tilal Abraham vedꞌoc yedꞌ ex ay e xivcꞌolal dꞌa Dios,
a jun abꞌix yic colnabꞌil tic,
eyic vedꞌoc.
27 Palta a ebꞌ aj Jerusalén yedꞌ ebꞌ yajal,
max nachajel-laj yuj ebꞌ tato a Jesús chiꞌ Yuninal Dios,
vachꞌchom dꞌa junjun cꞌual icꞌoj ip,
ix yabꞌan ebꞌ yavtaj tas tzꞌibꞌabꞌilcan yuj ebꞌ schecabꞌ Dios,
palta maj nachajel-laj yuj ebꞌ.
Yuj chiꞌ,
ayic ix yacꞌanoch chamel ebꞌ dꞌa yibꞌan̈ Jesús chiꞌ,
ix yaqꞌuelcꞌoch juntzan̈ tas tzꞌibꞌabꞌilcan chiꞌ ebꞌ.
28 Malaj jabꞌoc smul ix ilchaj yuj ebꞌ,
man̈ smojoc smilancham ebꞌ.
Palta xidꞌ scꞌanoch chamel ebꞌ dꞌa yibꞌan̈ dꞌa vin̈aj Pilato,
aton vin̈ yajal.
29 Ix laj yaqꞌuelcꞌoch ebꞌ dꞌay icha yaj stzꞌibꞌchajcan dꞌa Slolonel Dios.
Ix lajvi chiꞌ,
ay ebꞌ ochnac tzacꞌan yedꞌ Jesús ix icꞌanemta snivanil dꞌa spenec teꞌ culus.
Ix bꞌat smucanoch ebꞌ dꞌa yol jun qꞌuen qꞌueen.
30 Axo Dios ix acꞌanxi pitzvoc dꞌa scal ebꞌ chamnac.
31 Ix lajvi chiꞌ,
tzijtumto cꞌual ix ecꞌ yedꞌ ebꞌ scꞌaybꞌum.
Aton ebꞌ cot yedꞌ dꞌa Galilea scꞌoch ebꞌ dꞌa Jerusalén yedꞌoc ayic manto chami.
A ebꞌ chiꞌ,
van yalanel yabꞌixal ebꞌ dꞌa scal ebꞌ anima ticnaic.
32 Ichon̈ pax taꞌ a on̈ tic van calan pax el jun vachꞌ abꞌix tic dꞌayex,
to a Dios yacꞌnaccan stiꞌ dꞌa ebꞌ co mam quicham.
33 Axo dꞌayon̈ ix yaqꞌuelcꞌoch stiꞌ chiꞌ.
Ayic ix pitzvixi Jesús,
ix elcꞌoch jun yalnaccan chiꞌ.
Icha yaj stzꞌibꞌchajcan dꞌa Salmo 2,
bꞌaj syal icha tic:
A dꞌa jun cꞌu tic,
ix vacꞌ checlajoc to Vuninal ach,
xchican Dios dꞌa Slolonel chiꞌ.
34 Yalnaccan Dios to ol yicꞌqꞌue vaan Jesús dꞌa scal ebꞌ chamnac,
yic malaj bꞌaqꞌuin̈ ol cꞌa snivanil.
Yalnacpaxcan icha tic dꞌa Slolonel Dios chiꞌ:
Ol vacꞌ in vachꞌcꞌolal dꞌayex,
icha ix vutej vacꞌancan in tiꞌ dꞌa vin̈aj David,
xchi.
35 Yuj chiꞌ,
ayocto yalannaccan yabꞌixal Cristo vin̈aj David chiꞌ dꞌa junxo Salmo bꞌaj syal icha tic:
Mamin,
man̈ ol a cha cꞌabꞌat in nivanil tic,
a in ton tic sicꞌbꞌil in el uuj,
xchi.
36 A vin̈aj David chiꞌ acꞌjinac servil ebꞌ anima dꞌa jun tiempoal chiꞌ,
icha sgana Dios.
Slajvi chiꞌ scham vin̈,
smucchajnac vin̈ bꞌaj mucan ebꞌ smam yicham.
Axo snivanil vin̈ chiꞌ cꞌanacbꞌati.
37 Palta axo jun ix yacꞌ pitzvocxi Dios dꞌa scal ebꞌ chamnac,
maj cꞌalaj snivanil.
38 Yuj chiꞌ in gana tzeyojtaquejeli to an̈ej Jesús syal yacꞌan lajvoc co mul.
Yuj chiꞌ van calan jun abꞌix tic dꞌayex.
39 A ley Moisés max yal-laj yacꞌan lajvoc co mul.
Palta a mach tzꞌacꞌanoch Jesucristo dꞌa scꞌool,
slajvican smul smasanil yuuj.
40 Yuj chiꞌ naec val e bꞌa.
Tato maay,
a tas tzꞌibꞌabꞌilcan yuj ebꞌ schecabꞌ Dios ol javoc dꞌa eyibꞌan̈,
yujto yalnaccan ebꞌ icha tic:
41 Ex bꞌuchumtac,
ilecnabꞌi.
Satocabꞌ e cꞌool eyilani,
axo e satel chiꞌ.
Yujto a in Dios in ol in bꞌo junoc tas dꞌa e tiempoal tic,
vachꞌchom ay mach ol alan dꞌayex,
palta man̈ ol e cha eyabꞌi,
xchi Dios chiꞌ,
xchi vin̈aj Pablo chiꞌ dꞌa ebꞌ.
42 Axo vin̈aj Pablo chiꞌ yedꞌ vin̈aj Bernabé,
ayic van yelta ebꞌ vin̈ dꞌa yol spatil culto chiꞌ,
ay ebꞌ man̈ israeloc ix cꞌanan dꞌa ebꞌ vin̈,
yic scꞌoch ebꞌ vin̈ scꞌaybꞌej ebꞌ dꞌa juntzan̈ cꞌaybꞌubꞌal chiꞌ dꞌa junxo scꞌual icꞌoj ip.
43 Axo yic ix lajvi jun culto chiꞌ,
a ebꞌ israel,
ix bꞌat ebꞌ yedꞌ vin̈aj Pablo yedꞌ vin̈aj Bernabé chiꞌ.
Ay pax ebꞌ ochnac dꞌa scꞌaybꞌubꞌal ebꞌ israel chiꞌ ix bꞌat pax yedꞌ ebꞌ vin̈.
Yuj chiꞌ ix yal vin̈aj Pablo yedꞌ vin̈aj Bernabé chiꞌ dꞌa ebꞌ to tecꞌan syutej sbꞌa ebꞌ yacꞌanoch dꞌa scꞌool to xajan ebꞌ yuj Dios.
44 Axo dꞌa junxo scꞌual icꞌoj ip,
quenxon̈ej maj smolbꞌej sbꞌa ebꞌ anima smasanil dꞌa jun chon̈abꞌ chiꞌ smaclej yabꞌ slolonel Dios.
45 Palta axo ix yilan ebꞌ israel to tzijtum anima ix smol sbꞌa,
ix chichonoch scꞌool ebꞌ dꞌa vin̈aj Pablo chiꞌ.
Ix laj yalan ebꞌ to es juntzan̈ syal vin̈ chiꞌ.
Ton̈ej ix bꞌuchvaj ebꞌ dꞌa vin̈.
46 Yuj chiꞌ,
ix stecꞌbꞌej sbꞌa vin̈aj Pablo yedꞌ vin̈aj Bernabé chiꞌ.
Ix yalan ebꞌ vin̈ icha tic:
—Ex quetisraelal,
yovalil a dꞌayex sco bꞌabꞌlaj alejel slolonel Dios.
Palta ina malaj e gana tzeyacꞌoch dꞌa e cꞌool.
Tecan a e naani to man̈ e mojoc e chaan e qꞌuinal dꞌa juneln̈ej.
Yuj chiꞌ a ticnaic,
a dꞌa ebꞌ man̈ israeloc ol on̈ bꞌat caleli.
47 Yujto icha tic yalnaccan Cajal Jesús dꞌayon̈:
Ix vacꞌ opisio a chꞌoxan in saquilqꞌuinal dꞌa ebꞌ man̈ israeloc,
yic vachꞌ ay ebꞌ ol colchajel dꞌa junjun lugar masanto bꞌaj slajvicꞌoch yolyibꞌan̈qꞌuinal,
xchi,
xchi ebꞌ vin̈.
48 Axo ebꞌ man̈ israeloc ix te tzalaj scꞌool ebꞌ yabꞌan juntzan̈ chiꞌ.
Ix och ijan ebꞌ yalani to te vachꞌ slolonel Cajal Jesús.
Axo ebꞌ sicꞌbꞌilxoel yuj Dios yic scha sqꞌuinal ebꞌ dꞌa juneln̈ej,
ix yacꞌoch ebꞌ dꞌa scꞌool.
49 Icha chiꞌ ix aj spucaxbꞌat slolonel Cajal Jesús chiꞌ dꞌa jun lugar chiꞌ smasanil.
50 Palta axo ebꞌ israel ix acꞌan scꞌool ebꞌ yajal dꞌa jun chon̈abꞌ chiꞌ.
Ay pax juntzan̈ ebꞌ ix ix ochnac dꞌa scꞌaybꞌubꞌal ebꞌ israel chiꞌ,
chequel yaj ebꞌ ix dꞌa sat ebꞌ anima,
ix acꞌjipax scꞌool ebꞌ ix.
Ix och ijan ebꞌ yacꞌan chucal dꞌa vin̈aj Pablo yedꞌ dꞌa vin̈aj Bernabé chiꞌ.
Ix pechjiel ebꞌ vin̈ dꞌa jun lugar chiꞌ yuj ebꞌ.
51 Axo vin̈aj Pablo yedꞌ vin̈aj Bernabé chiꞌ,
ix stziccanel spococal yoc ebꞌ vin̈,*
yic schꞌoxanel ebꞌ vin̈ to man̈xa yalan yic ebꞌ vin̈ dꞌa ebꞌ anima chiꞌ.
Ix lajvi chiꞌ,
ix bꞌat ebꞌ vin̈ dꞌa chon̈abꞌ Iconio.
52 Axo ebꞌ creyente aj Antioquía chiꞌ,
ix te tzalaj ebꞌ.
Te ay val och Espíritu Santo dꞌa ebꞌ.