Ix sicꞌjioch vin̈aj Jehú reyal dꞌa Israel
9
A vin̈aj Eliseo schecabꞌ Dios, ix yavtej jun vin̈ yetchecabꞌvumal vin̈ quelemto, ix yalan vin̈ icha tic:—Acꞌ lista a bꞌa, tzach bꞌat dꞌa Ramot dꞌa yol yic Galaad. Icꞌbꞌat jun yedꞌtal aceite tic tzach bꞌati. 2 Ayic tzach cꞌoch taꞌ, tza sayanecꞌ vin̈aj Jehú yuninal vin̈aj Josafat yixchiquin vin̈aj Nimsi. Tzach och bꞌaj ayecꞌ vin̈ chiꞌ, tzicꞌanelta vin̈ dꞌa scal ebꞌ vin̈ ayecꞌ yedꞌ vin̈ taꞌ, tzicꞌanbꞌat vin̈ dꞌa junocxo cuarto. 3 Slajvi chiꞌ tzicꞌancot aceite chiꞌ, tza tobꞌanqꞌue dꞌa sjolom vin̈, tzalan dꞌa vin̈ icha tic: A Jehová tzꞌalan icha tic: A in tzach in sicꞌcaneli yic ol ach och reyal dꞌa Israel, xchi, xa chi. Slajvi chiꞌ tza jacan puerta, tzach el lemnajoc, man̈ ach och vaan, xchi vin̈aj Eliseo chiꞌ.
4 Yuj chiꞌ ix bꞌat vin̈ quelem schecabꞌ Dios dꞌa Ramot dꞌa yol yic Galaad chiꞌ. 5 Ayic ix cꞌoch vin̈ taꞌ, molanecꞌ masanil ebꞌ vin̈ yajalil ebꞌ soldado, ix yalan vin̈ icha tic:
—Ach in capitán, ay val jabꞌ tas ol val dꞌayach, xchi vin̈.
—¿Mach junoc on̈ bꞌaj tzal chiꞌ? xchi vin̈aj Jehú.
—Ach in capitán, a ach ton tzach valaꞌ, xchi vin̈ dꞌa vin̈aj Jehú chiꞌ.
6 Ix lajvi chiꞌ, ix qꞌue jucnaj vin̈aj Jehú chiꞌ, ix och vin̈ dꞌa yol pat. Ix yacꞌanqꞌue aceite vin̈ schecabꞌ Dios chiꞌ dꞌa sjolom vin̈, ix yalan vin̈:
—A Jehová co Diosal tzꞌalan dꞌayach icha tic: A in tzach in sicꞌcaneli, yic ol ach och reyal dꞌa in chon̈abꞌ Israel. 7 A ach ol a satel masanil ebꞌ yin̈tilal vin̈aj Acab, vin̈ ayach dꞌa yalan̈ smandar. Icha chiꞌ ol aj in pacan schamel ebꞌ vin̈ in checabꞌ yedꞌ ebꞌ vin̈ tzꞌalanel in lolonel, yujto elnac schiqꞌuil ebꞌ vin̈ yuj ix Jezabel. 8 Masanil ebꞌ yin̈tilal vin̈aj Acab chiꞌ, yovalil ol satel ebꞌ. Masanil ebꞌ vinac, vachꞌchom checabꞌ yaji, ma yic sbꞌa, ol satel ebꞌ dꞌa chon̈abꞌ Israel. Man̈xa junoc yin̈tilal vin̈ chiꞌ olto canoc. 9 Icha vutejnac yin̈tilal vin̈aj Jeroboam yuninal vin̈aj Nabat, icha vutejnacpax yic vin̈aj Baasa yuninal vin̈aj Ahías, icha val chiꞌ ol vutej yin̈tilal vin̈aj Acab chiꞌ. 10 Axo pax ix Jezabel jun, a nocꞌ tzꞌiꞌ ol chianbꞌat snivanil ix dꞌa yol yic Jezreel, man̈xalaj mach ol mucan ix, xchi Jehová, xchi vin̈ schecabꞌ Dios chiꞌ.
Ayic ix lajvi yalan masanil juntzan̈ tic vin̈ schecabꞌ Dios chiꞌ, ix sjacan spuertail jun pat chiꞌ vin̈, ix bꞌat vin̈ elelal. 11 Ayic ix cꞌochxi vin̈aj Jehú chiꞌ bꞌaj molanecꞌ ebꞌ vin̈ yetyajalil chiꞌ, ix scꞌanbꞌan ebꞌ vin̈ dꞌa vin̈:
—¿Tas xchi, vachꞌ ama? ¿Tas yuj ix ul ach yil jun vin̈ quistal chiꞌ? xchi ebꞌ vin̈.
—A ex tic eyojtacxo vin̈, eyojtac tas syaltaxon ebꞌ vin̈ schecabꞌ Dios chiꞌ, xchi vin̈aj Jehú chiꞌ.
12 —Maay, man̈ cojtacoclaj, al dꞌayon̈ tas ix ul yal vin̈, xchi ebꞌ vin̈.
Ix tacꞌvi vin̈aj Jehú chiꞌ dꞌa ebꞌ vin̈:
—Ix yal vin̈ dꞌayin icha tic: A Jehová tzꞌalan icha tic: A in tzach in sicꞌcanel sreyaloc Israel ticnaic, xchi Jehová, xchi vin̈ dꞌayin, xchi vin̈aj Jehú chiꞌ.
13 Ix lajvi chiꞌ, junjun ebꞌ vin̈ ix yiqꞌuel sjucan pichul, ix slichꞌanem ebꞌ vin̈ dꞌa yalan̈ yoc vin̈aj Jehú bꞌaj bꞌachquiltac sqꞌuei. Ix laj spuꞌan schꞌaac ebꞌ vin̈, te chaan̈ ix yal ebꞌ vin̈: A vin̈aj Jehú, reyxo vin̈, xchi ebꞌ vin̈.
Ix cham vin̈aj Joram yuj vin̈aj Jehú
14 A vin̈aj Jehú yuninal vin̈aj Josafat yixchiquin vin̈aj Nimsi, te chuc tas sna vin̈ dꞌa yibꞌan̈ vin̈aj Joram. A vin̈aj Joram chiꞌ, ayn̈ejoch vin̈ yedꞌ ebꞌ yetisraelal scolanelta chon̈abꞌ Ramot dꞌa yol yic Galaad dꞌa yol scꞌabꞌ vin̈aj Hazael sreyal Siria. 15 Palta ayxo jayeꞌ cꞌu scꞌoch vin̈ dꞌa Jezreel yic syan̈tan sbꞌa vin̈ bꞌaj ix lajvi yuj ebꞌ sirio chiꞌ ayic ix yacꞌan oval vin̈ yedꞌ vin̈aj Hazael chiꞌ. Ix yalan vin̈aj Jehú dꞌa ebꞌ ajun yedꞌoc: Tato dꞌa val yel e gana tzin och e reyaloc, malaj junoc mach tzꞌel dꞌa yol chon̈abꞌ tic yic vachꞌ malaj mach sbꞌat alan jun abꞌix tic dꞌa ebꞌ vin̈ aj Jezreel, xchi vin̈. 16 Ix qꞌue vin̈ dꞌa yol scarruaje yic oval, ix bꞌat vin̈ dꞌa Jezreel bꞌaj van yan̈tan sbꞌa vin̈aj Joram chiꞌ. Aypaxecꞌ vin̈aj Ocozías sreyal Judá taꞌ, yujto aycꞌoch vin̈ yil vin̈aj Joram chiꞌ. 17 Ayic ix yilanbꞌat vin̈ ayqꞌue dꞌa chaan̈ stan̈vej chon̈abꞌ Jezreel chiꞌ to van sjavi vin̈aj Jehú yedꞌ jun n̈ilan̈ ebꞌ soldado, ix el yav vin̈, ix yalan vin̈:
—Ay juntzan̈ ebꞌ soldado van sjavi, xchi vin̈.
Yuj chiꞌ ix yal vin̈aj Joram chiꞌ icha tic:
—Bꞌatocabꞌ junoc vin̈ soldado dꞌa yibꞌan̈ chej, yic bꞌat yil vin̈ mach jun sjavi chiꞌ, scꞌanbꞌanpax dꞌay, tom dꞌa acꞌancꞌolal sjavi, xchi vin̈.
18 Yuj chiꞌ ix bꞌat jun vin̈ soldado dꞌa yibꞌan̈ chej chiꞌ yic bꞌat yil vin̈, ix yalan vin̈:
—A vin̈ rey tzin checancot in cꞌanbꞌej dꞌayach, tom acꞌancꞌolal tzach javi, xchi vin̈.
Ix yalan vin̈aj Jehú chiꞌ dꞌa vin̈:
—A ach tic, malaj alan ic dꞌa jun tic, an̈ej to tzach och tzacꞌan vuuj, xchi vin̈.
Axo ix yalanxi vin̈ stan̈vumal chon̈abꞌ chiꞌ icha tic:
—A vin̈ checabꞌ chiꞌ, ix cꞌoch vin̈ bꞌaj van sjavi ebꞌ chiꞌ, palta malaj vin̈ smeltzaji, xchi vin̈.
19 Val dꞌa jun rato chiꞌ ix checjibꞌat junxo vin̈ soldado dꞌa yibꞌan̈ chej yuj vin̈ rey chiꞌ. Ix cꞌoch vin̈ soldado chiꞌ dꞌa ebꞌ, ix yalan vin̈:
—A vin̈ rey tzin checancoti yic tzul in cꞌanbꞌan dꞌayach, tom acꞌancꞌolal tzach javi, xchi vin̈.
Ix yalan vin̈aj Jehú chiꞌ dꞌa vin̈:
—A ach tic, malaj alan ic dꞌa jun tic, an̈ej to tzach och tzacꞌan vuuj, xchi vin̈.
20 Ix yalanxi vin̈ stan̈vumal chon̈abꞌ chiꞌ:
—An̈ejaꞌ junxo vin̈ chiꞌ ix cꞌoch vin̈ dꞌa ebꞌ, palta malaj vin̈ smeltzaji. A mach sja dꞌa yol carruaje chiꞌ, ichato a vin̈aj Jehú yixchiquin vin̈aj Nimsi, yujto te locotac scot vin̈, ichataxon smodo, xchi vin̈.
21 Yuj chiꞌ ix yalan vin̈aj Joram chiꞌ:
—Aqꞌuecoch nocꞌ chej dꞌa in carruaje yic oval, xchi vin̈.
Yuj chiꞌ ix bꞌochaj scarruaje vin̈aj Joram sreyal Israel chiꞌ yedꞌ pax yic vin̈aj Ocozías sreyal Judá. Ix bꞌat ebꞌ vin̈ junjun dꞌa yol scarruaje chiꞌ. Ix bꞌat schaan vin̈aj Jehú chiꞌ ebꞌ vin̈. Ix schalaj sbꞌa ebꞌ vin̈ dꞌa lum sluum vin̈aj Nabot dꞌa yol yic Jezreel. 22 Ayic ix yilan vin̈aj Joram chiꞌ to a vin̈aj Jehú scꞌochi, ix yalan vin̈:
—Ach Jehú, ¿tom dꞌa acꞌancꞌolal tzach javi? xchi vin̈.
Ix yalan vin̈aj Jehú chiꞌ:
—Tom ijan acꞌancꞌolal tzin javi yacbꞌan a ix a nun ix Jezabel, an̈ejaꞌ yacꞌanem sbꞌa ix dꞌa juntzan̈ sdiosal yedꞌ dꞌa yajbꞌaalil, xchi vin̈.
23 Yuj chiꞌ ix meltzaj vin̈aj Joram chiꞌ, ix el lemnaj vin̈, ixto avajcan vin̈ dꞌa vin̈aj Ocozías chiꞌ:
—Ocozías, chamel jun tic, xchi vin̈.
24 Yuj chiꞌ a vin̈aj Jehú chiꞌ yedꞌ val yip vin̈ ix sjulbꞌat sjul-labꞌ dꞌa vin̈aj Joram chiꞌ, aval dꞌa snan̈al yich spatic vin̈ ix ochi, ix cꞌaxpaj dꞌa spixan vin̈. Yuj chiꞌ ix telvi vin̈ dꞌa yol scarruaje chiꞌ, ix cham vin̈. 25 Ix lajvi chiꞌ ix yalan vin̈aj Jehú chiꞌ dꞌa vin̈aj Bidcar, vin̈ scolvaj yedꞌoc:
—Iqꞌuelta vin̈ dꞌa yol scarruaje chiꞌ, tza yumancanbꞌat vin̈ dꞌa yol smacbꞌencan vin̈aj Nabot aj Jezreel, yujto tzato in nacoti to a ach jun vedꞌnac ach ayic tzacꞌan on̈ och dꞌa spatic scarruaje vin̈aj Acab smam jun vin̈ tic, ayic yalannaccan jun lolonel tic Jehová dꞌa yibꞌan̈ vin̈aj Acab chiꞌ icha tic: 26 A evi vil schamel vin̈aj Nabot yedꞌ ebꞌ yuninal. An̈ejaꞌ icha val chiꞌ ol aj vacꞌan spac dꞌayach dꞌa jun lugar tic, xchi Jehová. Yuj chiꞌ iqꞌuelta snivanil vin̈ chiꞌ, tza julancanbꞌat dꞌa lum sluumcan vin̈aj Nabot chiꞌ, yujto icha chiꞌ ajnac yalan Jehová, xchi vin̈aj Jehú chiꞌ.
Ix cham vin̈aj Ocozías yuj vin̈aj Jehú
27 Ayic ix yilan vin̈aj Ocozías sreyal Judá tas ix uji chiꞌ, ix el lemnaj vin̈, ix bꞌatcan vin̈ dꞌa sbꞌeal Bet-hagán, palta ix bꞌat vin̈aj Jehú chiꞌ dꞌa spatic vin̈, ix yalan vin̈:
—Milecpaxcham jun vin̈ tic, xchi vin̈.
Ix yamchaj vin̈aj Ocozías chiꞌ yuj ebꞌ dꞌa svitzal Gur dꞌa slacꞌanil Ibleam. Ataꞌ ix lajvi vin̈ dꞌa yol scarruaje chiꞌ yuj ebꞌ, palta ixto yal yel vin̈, masanto ix cꞌoch vin̈ dꞌa Meguido. Ataꞌ ix cham vin̈. 28 Ix lajvi chiꞌ ix icꞌjibꞌat snivanil vin̈ yuj ebꞌ vin̈ schecabꞌ dꞌa Jerusalén dꞌa yol jun carruaje. Ix mucchaj vin̈ bꞌaj mucan ebꞌ smam yicham dꞌa schon̈abꞌ vin̈aj rey David.
29 A vin̈aj Ocozías chiꞌ, ix schael yich vin̈ yacꞌan reyal dꞌa Judá ayic yuxluchilxo abꞌil yoch vin̈aj Joram yuninal vin̈aj Acab reyal dꞌa Israel.
Schamel ix Jezabel
30 Ix lajvi chiꞌ, ix bꞌat vin̈aj Jehú chiꞌ dꞌa Jezreel. Ayic ix yabꞌan ix Jezabel tas ix uji chiꞌ, ix yacꞌan ucꞌ stitac sat ix, ix sjixbꞌan sjolom ix, ix elta dꞌan̈an ix dꞌa jun ventena. 31 Ayic ix cꞌoch vin̈aj Jehú dꞌa tiꞌ chon̈abꞌ chiꞌ, ix yalan ix dꞌa vin̈ icha tic:
—¿Vachꞌam a cꞌool? Lajan ach yedꞌ vin̈aj Zimri, ix a milcham vin̈ ajalil, xchi ix.
32 Ix qꞌue qꞌuelan vin̈aj Jehú chiꞌ dꞌa jun ventena chiꞌ, ix yalan vin̈:
—¿Mach ayoch vedꞌoc? xchi vin̈.
Ay chavan̈ oxvan̈ ebꞌ vin̈ munlajvum dꞌa yol spat ix, ix elta dꞌan̈an ebꞌ vin̈ yilaꞌ. 33 Ix yalan vin̈aj Jehú chiꞌ dꞌa ebꞌ vin̈:
—Equec emta jun ix ix chiꞌ dꞌa tic, xchi vin̈.
Ix yecancot sutnaj ix ebꞌ vin̈, ix laj och tzipnaj schiqꞌuil ix dꞌa sattac yich pat chiꞌ yedꞌ dꞌa nocꞌ chej, axo nocꞌ chej chiꞌ ix ecꞌ dꞌa yibꞌan̈ snivanil ix chiꞌ yedꞌ scarruaje. 34 Ix lajvi chiꞌ ix bꞌat vin̈aj Jehú chiꞌ vael.
Ayic ix lajvi sva vin̈ chiꞌ, ix yalan vin̈:
—Ilec tas tzeyutej jun ix ix te chuc chiꞌ, yujn̈ej to yisil ix vin̈ rey, yuj chiꞌ mucchajocabꞌ ix, xchi vin̈.
35 Ayic ix bꞌat ebꞌ vin̈ smuc snivanil ix yalani, ix yilan ebꞌ vin̈ to axon̈ej sbꞌaquil sjolom ix, yoc ix yedꞌ scꞌabꞌ ix ayeqꞌui. 36 Axo ix paxta ebꞌ vin̈, ix yalan ebꞌ vin̈ dꞌa vin̈aj Jehú tas yaji, ix yalan vin̈:
—Icha tic ix aj yelcꞌoch tas schecnac Jehová yal vin̈aj Elías aj Tisbe, vin̈ schecabꞌ to a nocꞌ tzꞌiꞌ ol chianbꞌat snivanil ix Jezabel dꞌa yol yic Jezreel. 37 A snivanil ix chiꞌ, stzaꞌ nocꞌ nocꞌ ol ajcanbꞌatoc, yuj chiꞌ yalxon̈ej bꞌaj ol can dꞌa sattac lum luum dꞌa yol yic Jezreel, malaj mach ol alanoc: Ina bꞌaj mucan ix Jezabel tic, man̈ xchioc ebꞌ, xchi Jehová, xchican vin̈aj Elías chiꞌ, xchi vin̈aj Jehú chiꞌ.