A Chꞌan̈ Bꞌabꞌel Libro
YIC YABꞌIXAL EBꞌ REY
Ix ichamvinacax vin̈aj David
1
Ayic te icham vinacxo vin̈aj rey David, te siicxo syabꞌ vin̈. Vachꞌchom te pim tzꞌajqꞌue scꞌuꞌ vin̈, palta maxtzac qꞌuixnajlaj vin̈. 2 Yuj chiꞌ ix yal ebꞌ tzꞌacꞌan servil vin̈ icha tic: Smoj val saychaj junoc ix cobꞌes tzꞌilan vin̈, svay ix dꞌa stzꞌey vin̈ yic sqꞌuixnaj jabꞌocxo snivanil vin̈, xchi ebꞌ.3 Yuj chiꞌ ix bꞌat sayumal jun ix cobꞌes te vachꞌ yilji dꞌa masanil yol yic Israel. Ix ilchaj jun ix yuj ebꞌ dꞌa chon̈abꞌ Sunem, Abisag sbꞌi ix, ix icꞌjicot ix dꞌa vin̈aj rey David chiꞌ. 4 Te vachꞌ yilji ix. A ix stan̈van vin̈aj rey David chiꞌ, svaypax ix yedꞌ vin̈, palta malaj juneloc ay tas ix scꞌulej vin̈ yedꞌ ix.
Yacꞌnacoch sbꞌa vin̈aj Adonías reyal
5 Axo vin̈aj Adonías yuninal vin̈aj David yedꞌ ix Haguit, ix yacꞌoch sbꞌa vin̈ reyal yalani. Ix yicꞌan juntzan̈ carruaje vin̈ yedꞌ ebꞌ soldado ayqꞌue dꞌa yibꞌan̈ chej yedꞌ 50 ebꞌ soldado tzꞌecꞌ yedꞌ vin̈. 6 Yictax ix qꞌuibꞌ vin̈, malaj juneloc ix cachji vin̈ yuj vin̈ smam chiꞌ, maj scꞌanbꞌej vin̈ smam vin̈ chiꞌ dꞌay juneloc tas scꞌulej. Te vachꞌ yilji vin̈aj Adonías chiꞌ, bꞌabꞌel ix ajcan vin̈ dꞌa scal ebꞌ yuninal vin̈aj David chiꞌ ayic ix cham vin̈aj Absalón. 7 A vin̈aj Joab yuneꞌ ix Sarvia yedꞌ vin̈aj sacerdote Abiatar ix yacꞌoch sbꞌa ebꞌ vin̈ yedꞌ vin̈aj Adonías chiꞌ, yuj chiꞌ ix scꞌanbꞌej srazón vin̈ dꞌa ebꞌ vin̈. 8 Axo pax vin̈aj sacerdote Sadoc, vin̈aj Benaía yuninal vin̈aj Joiada, vin̈aj Natán schecabꞌ Dios, vin̈aj Simei, vin̈aj Rei yedꞌ ebꞌ soldado stan̈van vin̈aj rey David chiꞌ, maj ochlaj ebꞌ vin̈ yedꞌ vin̈aj Adonías chiꞌ.
9 A dꞌa jun tiempoal chiꞌ ix sbꞌo jun nivan vael vin̈aj Adonías chiꞌ dꞌa yich jun qꞌuen qꞌueen scuch Zohelet dꞌa slacꞌanil bꞌaj sqꞌueul sjaj a aꞌ dꞌa Rogel. Tzijtum nocꞌ calnel, nocꞌ mam vacax yedꞌ nocꞌ quelemtac vacax bꞌaqꞌuech ix yacꞌ vin̈ silabꞌil. Ix yavtan ebꞌ yucꞌtac vin̈, ebꞌ yuninal vin̈aj rey David chiꞌ. Ix yavtanpax masanil ebꞌ aj Judá vin̈, aton ebꞌ smunlaj yedꞌ vin̈ rey chiꞌ. 10 Palta axo vin̈aj Natán schecabꞌ Dios, maj avtajlaj vin̈ yuj vin̈. Maj yavtejpaxlaj vin̈aj Benaía vin̈ yedꞌ ebꞌ soldado stan̈van vin̈aj rey David chiꞌ, ma vin̈aj Salomón yucꞌtac vin̈. 11 Ix lajvi chiꞌ ix bꞌat vin̈aj Natán chiꞌ yal dꞌa ix Betsabé snun vin̈aj Salomón chiꞌ, ix yalan vin̈:
—¿Tom manto abꞌi to toxo ix yacꞌoch sbꞌa vin̈aj Adonías reyal dꞌa elcꞌaltac? Palta man̈ yojtacocpax vin̈aj rey David. 12 A ticnaic, cha abꞌ tas ol val dꞌayach yic vachꞌ man̈ ol ach cham yedꞌ vin̈ uneꞌ aj Salomón tic. 13 Ixic dꞌa vin̈aj rey David chiꞌ, tzalan dꞌa vin̈: Mamin rey, alnacxocan dꞌayin to a vin̈ vuneꞌ aj Salomón ol ochcan reyal a qꞌuexuloc, a vin̈ ol ochcan dꞌa yol a despacho. ¿Tas yuj a vin̈aj Adonías ix yacꞌoch sbꞌa reyal? xa chi. 14 Ayic van a lolon yedꞌ vin̈ rey chiꞌ ol in ochcꞌochoc. A inxo ol valaꞌ to yelton tas tzal chiꞌ, xchi vin̈aj Natán chiꞌ dꞌa ix.
15 Yuj chiꞌ, ix bꞌat ix Betsabé chiꞌ yil vin̈aj rey David bꞌaj ayecꞌ chiꞌ. Te icham vinacxo vin̈. A ix Abisag sunamita tzꞌilan vin̈. 16 Ayic ix cꞌoch ix Betsabé chiꞌ dꞌa yichan̈ vin̈, ix em n̈ojan ix yacꞌan stzatzil scꞌol vin̈, ix yalan vin̈ dꞌa ix:
—¿Tas tza nibꞌej? xchi vin̈.
17 Ix tacꞌvi ix:
—Val dꞌa sbꞌi Jehová ix alaꞌ to a vin̈ vuneꞌ aj Salomón ol ochcan a qꞌuexuloc dꞌa reyal. A vin̈ ol ochcan dꞌa yol a despacho. 18 Palta ina toxo ix yacꞌoch sbꞌa vin̈aj Adonías reyal, a achxo tic mamin rey, man̈ ojtacoc yaji. 19 Tzijtum nocꞌ calnel, nocꞌ mam vacax yedꞌ nocꞌ quelemtac vacax bꞌaqꞌuech ix yacꞌ vin̈ silabꞌil. Ix yavtej ebꞌ uninal vin̈ yedꞌ vin̈aj sacerdote Abiatar, vin̈aj Joab yajalil ebꞌ a soldado dꞌa jun vael ix sbꞌo vin̈ chiꞌ, palta maj yavtejlaj vin̈ uninal aj Salomón vin̈. 20 Yuj chiꞌ, van stan̈van masanil ebꞌ chon̈abꞌ israel tas xa chi, mach ol acꞌcanoch reyal a qꞌuexuloc. 21 Palta tato max a bꞌocan yaj jun tic, axo yic toxo ix ach chami, axom in miljicham yedꞌ vin̈ vuneꞌ aj Salomón chiꞌ, xchi ix.
22 Vanto val slolon ix yedꞌ vin̈ rey chiꞌ, ix ja vin̈aj Natán schecabꞌ Dios. 23 Ix alchaj yabꞌ vin̈aj rey David chiꞌ to toxo ix javi vin̈aj Natán chiꞌ, ix avtajoch vin̈, ix em n̈ojan vin̈ dꞌa yichan̈ vin̈ rey chiꞌ. 24 Ix scꞌanbꞌan vin̈ dꞌa vin̈ rey chiꞌ:
—¿Tom a ach ix alaꞌ to tzꞌochcan vin̈aj Adonías reyal a qꞌuexuloc? 25 Ina ticnaic tzijtum nocꞌ calnel toxo ix smilcham vin̈ yedꞌ nocꞌ mam vacax yedꞌ nocꞌ quelemtac vacax te bꞌaqꞌuech silabꞌil. Ix yavtan ebꞌ vin̈ uninal vin̈ yedꞌ masanil ebꞌ vin̈ ayoch yajaliloc ebꞌ a soldado yedꞌ vin̈aj sacerdote Abiatar. A ticnaic van sva ebꞌ vin̈ smasanil, tzꞌel yav ebꞌ: Nivanocabꞌ yelcꞌoch vin̈aj rey Adonías, xchi ebꞌ vin̈. 26 A inxo tic maj in yavtejlaj vin̈ yedꞌ vin̈aj sacerdote Sadoc. Maj yavtejpax vin̈aj Benaía yuninal vin̈aj Joiada vin̈, maj avtajlajpax vin̈ uninal aj Salomón. 27 ¿Tom a chꞌocojn̈ej tza bꞌoqꞌue jun tic? ¿Tom maj al dꞌayon̈, mach ol ochcan reyal a qꞌuexuloc chiꞌ? xchi vin̈aj Natán chiꞌ.
Ix ochcan vin̈aj Salomón reyal
28 Ix lajvi chiꞌ, ix yalan vin̈aj rey David to tzꞌavtajxicot ix Betsabé. Ayic ix cꞌoch ix dꞌa yichan̈ vin̈ rey chiꞌ, 29 ix yalan vin̈ dꞌa ix:
—Svacꞌ in tiꞌ dꞌa Jehová, aton ix in tan̈van dꞌa scal in yaelal 30 to a ticnaic ol vaqꞌuelcꞌoch tas ix val dꞌayach dꞌa yichan̈ Jehová co Diosal, a vin̈ uneꞌ aj Salomón ol ochcan dꞌa in despacho tic in qꞌuexuloc, xchi vin̈.
31 Ixn̈ej yabꞌ ix Betsabé chiꞌ icha chiꞌ, ix em n̈ojnaj ix dꞌa yichan̈ vin̈, ix yalan ix:
—Mamin rey, ayachn̈ejocabꞌ ecꞌ dꞌa masanil tiempo, xchi ix.
32 Ix lajvi chiꞌ ix yalan vin̈aj rey David chiꞌ to tzꞌavtaj vin̈aj sacerdote Sadoc yedꞌ vin̈aj Natán schecabꞌ Dios yedꞌ pax vin̈aj Benaía yuninal vin̈aj Joiada. Ayic ix cꞌoch ebꞌ vin̈ dꞌa yichan̈ vin̈ rey chiꞌ, 33 ix yalan vin̈:
—Iqꞌuecbꞌat jayvan̈ ebꞌ vin̈ ayoch yajalil vedꞌoc, tzeyacꞌanqꞌue vin̈ vuninal aj Salomón dꞌa yibꞌan̈ nocꞌ in mula tzin qꞌue dꞌa yibꞌan̈, tzeyicꞌanbꞌat vin̈ dꞌa sjaj aꞌ Gihón. 34 Ach sacerdote Sadoc yedꞌ ach Natán, tzeyacꞌqꞌue aceite dꞌa sjolom vin̈aj Salomón chiꞌ yic tzꞌochcan vin̈ reyal dꞌa co chon̈abꞌ tic. Tze puꞌanpax nocꞌ chꞌaac tzex avaji: Nivanocabꞌ yelcꞌoch vin̈aj rey Salomón, xe chi. 35 Slajvi chiꞌ tzex qꞌueul yedꞌ vin̈ dꞌa tic, axo yochcan vin̈ dꞌa yol in despacho tic reyal in qꞌuexuloc, yujto toxo ix valaꞌ to a vin̈ ol ochcan reyal dꞌa chon̈abꞌ Israel yedꞌ dꞌa Judá, xchi vin̈.
36 Ix tacꞌvi vin̈aj Benaía chiꞌ icha tic:
—Ichocabꞌtaꞌ mamin rey. Aocabꞌ Jehová Dios sbꞌoancan icha chiꞌ. 37 Icha val ix aj yoch Jehová edꞌoc, ichocabꞌtaꞌ ol aj yoch yedꞌ vin̈aj Salomón chiꞌ, te nivanocabꞌ ol aj yelcꞌoch yopisio vin̈ dꞌa yichan̈ icoꞌ, xchi vin̈.
38 Yuj chiꞌ, ix acꞌjiqꞌue vin̈aj Salomón chiꞌ dꞌa yibꞌan̈ nocꞌ smula vin̈aj rey David chiꞌ yuj vin̈aj Sadoc chiꞌ, vin̈aj Natán schecabꞌ Jehová Dios, vin̈aj Benaía chiꞌ yedꞌ ebꞌ soldado stan̈van vin̈ rey, aton ebꞌ peleteo yedꞌ ebꞌ cereteo. Ix yicꞌanbꞌat vin̈ ebꞌ dꞌa sjaj aꞌ Gihón. 39 A vin̈aj sacerdote Sadoc chiꞌ ix icꞌancot aceite dꞌa scajnubꞌ Dios, ix yacꞌanqꞌue vin̈ dꞌa sjolom vin̈aj Salomón chiꞌ. Icha chiꞌ ix aj yacꞌjioch vin̈aj Salomón chiꞌ reyal yuj ebꞌ. Ix lajvi chiꞌ ix spuꞌan nocꞌ chꞌaac ebꞌ, ix avajqꞌue masanil anima: Nivanocabꞌ yelcꞌoch vin̈aj rey Salomón, xchi ebꞌ. 40 Ix lajvi chiꞌ ix och tzacꞌan ebꞌ anima chiꞌ smasanil yuj vin̈aj Salomón chiꞌ, ix qꞌuecꞌoch ebꞌ dꞌa yol chon̈abꞌ Jerusalén. Ix spuꞌan flauta ebꞌ, man̈xa yalbꞌanil jantac tzalajcꞌolal, stacꞌvi lum vitz yuj yel yav ebꞌ.
41 Ato val slajvi sva vin̈aj Adonías yedꞌ ebꞌ ix yavtej, ix yabꞌan vin̈ yoch jun av chiꞌ. Ix yabꞌanpax vin̈aj Joab yocꞌ nocꞌ chꞌaac, ix yalan vin̈:
—¿Tas yaj jun av tzꞌoch dꞌa chon̈abꞌ chiꞌ? xchi vin̈.
42 Vanto val slolon vin̈aj Joab chiꞌ, ix cꞌoch vin̈aj Jonatán yuninal vin̈aj Abiatar, ix yalan vin̈aj Adonías dꞌa vin̈:
—Ochan̈coti, ach vachꞌ a pensar, tecan vachꞌ tas tzul alaꞌ, xchi vin̈.
43 Ix tacꞌvi vin̈aj Jonatán chiꞌ:
—Tocval vachꞌ. A ticnaic toxo ix acꞌjioch vin̈aj Salomón reyal yuj vin̈aj rey David sqꞌuexuloc. 44 A vin̈ rey chiꞌ ix checanbꞌat vin̈aj sacerdote Sadoc, vin̈aj Natán schecabꞌ Dios, vin̈aj Benaía yuninal vin̈aj Joiada, ebꞌ cereteo yedꞌ pax ebꞌ peleteo yic sbꞌat ebꞌ yedꞌ vin̈aj Salomón. Ix yacꞌanqꞌue vin̈aj Salomón chiꞌ ebꞌ dꞌa yibꞌan̈ nocꞌ smula vin̈ rey chiꞌ. 45 A vin̈aj sacerdote Sadoc chiꞌ yedꞌ vin̈aj Natán schecabꞌ Dios chiꞌ, ix yacꞌqꞌue aceite ebꞌ dꞌa sjolom vin̈ dꞌa sjaj aꞌ Gihón, te tzalajcꞌolal yaj ebꞌ. Ix meltzaj ebꞌ dꞌa chon̈abꞌ, yuj chiꞌ ste avaj ebꞌ anima chiꞌ tzeyabꞌi. 46 A ticnaic toxo ix och cꞌojan vin̈aj Salomón chiꞌ dꞌa yol despacho. 47 Masanil ebꞌ ay yopisio yedꞌ vin̈aj rey David chiꞌ ix bꞌat alan vin̈aj Salomón chiꞌ vachꞌil. Ix yalan ebꞌ to nivanocabꞌ ol aj yelcꞌoch vin̈ dꞌa yichan̈ vin̈ smam chiꞌ, nivanocabꞌ pax ol aj smacbꞌen vin̈ dꞌa yichan̈ yic vin̈ smam chiꞌ. A jun pax vin̈aj rey David chiꞌ ix em n̈ojan dꞌa Dios dꞌa sat schꞌat, 48 ix yalan vin̈: Alchajocabꞌ vachꞌ lolonel dꞌa Jehová co Diosal a on̈ israel on̈ tic, yujto ix yacꞌ dꞌa jun vuninal tic to aꞌ tzꞌem cꞌojan dꞌa in despacho, tic val tzato vilaꞌ, xchi vin̈, xchi vin̈aj Jonatán chiꞌ.
49 Axo jantac ebꞌ avtabꞌil yuj vin̈aj Adonías chiꞌ, ix xivqꞌue ebꞌ, junjunalxon̈ej ix aj spax ebꞌ. 50 Ix xivpaxqꞌue vin̈aj Adonías chiꞌ dꞌa vin̈aj Salomón chiꞌ, yuj chiꞌ ix bꞌat vin̈ dꞌa yol scajnubꞌ Jehová. Ataꞌ ix bꞌat scol sbꞌa vin̈ yalani. Ix och yubꞌyubꞌ vin̈ dꞌa schꞌaac altar ayqꞌue dꞌa schiquintac. 51 Elan̈chamel ix bꞌat alchaj dꞌa vin̈aj Salomón chiꞌ icha tic:
—Mamin rey, a val ticnaic a vin̈aj Adonías ste xiv vin̈ dꞌayach. A dꞌa schꞌaac altar ix bꞌat scol sbꞌa vin̈. Syalcot vin̈ dꞌayach ticnaic to tzacꞌ a tiꞌ to man̈ ol a milchamlaj vin̈, xchi ebꞌ.
52 Ix tacꞌvi vin̈ rey chiꞌ icha tic:
—Tato vachꞌ syutej sbꞌa vin̈, max spitej sbꞌa vin̈ dꞌayin, man̈ ol chamlaj vin̈. Palta tato ay chucal ol scꞌulej vin̈ jun, yovalil ol cham vin̈, xchi vin̈.
53 Ix yalan vin̈aj rey Salomón chiꞌ to sbꞌat icꞌjielta vin̈aj Adonías chiꞌ bꞌaj ay altar chiꞌ. Ix lajvi chiꞌ, ix cꞌoch vin̈ dꞌa yichan̈ vin̈, ix em n̈ojan vin̈. Ix yalan vin̈aj Salomón chiꞌ dꞌa vin̈ to smeltzaj vin̈ dꞌa spat dꞌa juncꞌolal.