19
1-4 Ix yabꞌan ebꞌ anima to a vin̈aj rey David ste ocꞌ vin̈ yuj schamel vin̈aj Absalón, vin̈ yuninal, yuj chiꞌ a tzalajcꞌolal yuj bꞌaj ix yacꞌ ganar oval ebꞌ dꞌa jun cꞌu chiꞌ, ix meltzajcanoch dꞌa cuscꞌolal. A ebꞌ soldado ix xidꞌecꞌ dꞌa oval chiꞌ, qꞌuixvelalxon̈ej ix aj sjax ebꞌ, elcꞌaltacxon̈ej ix och ebꞌ dꞌa yol chon̈abꞌ chiꞌ, ichato toxon̈ej ix el ebꞌ dꞌa ebꞌ ajcꞌol chiꞌ. A vin̈aj rey David chiꞌ, macan sat vin̈ tzꞌel yav vin̈: Ay ach vuninal aj Absalón. Ay ach vuninal aj Absalón, xchi vin̈. Ix yabꞌ vin̈aj Joab to van yocꞌ vin̈ rey chiꞌ yuj vin̈ yuninal chiꞌ.
5 Yuj chiꞌ ix bꞌat vin̈ bꞌaj ayecꞌ vin̈ rey chiꞌ ix yalan vin̈ icha tic:
—A ticnaic van acꞌan qꞌuixvelal ebꞌ a soldado ix ach colanel yedꞌ ebꞌ al uninal yedꞌ ebꞌ ix etbꞌeyum yedꞌ ebꞌ ix schabꞌil etbꞌeyum. 6 Van a chꞌoxaneli to malaj yelcꞌoch ebꞌ etyajalil yedꞌ ebꞌ a soldado dꞌa yol a sat. A ebꞌ ajcꞌol yajoch dꞌayach, te xajan ebꞌ uuj, axo ebꞌ tzach xajanan tic, van a chacancanel ebꞌ. A ticnaic snachajel vuuj, tecan vachꞌ ix abꞌi tato maj cham vin̈aj Absalón chiꞌ, a on̈xo pax tic jun, on̈ chamocabꞌ co masanil. 7 Yuj chiꞌ, a ticnaic elan̈coti, tzacꞌan snivanil scꞌol masanil ebꞌ a soldado. Tato man̈ ol ach eloc, val dꞌa yichan̈ Jehová svalaꞌ, man̈xa junoc mach ayecꞌ edꞌoc ol qꞌuin̈ibꞌoc. Tato icha chiꞌ, te chuc tas ol ja dꞌa ibꞌan̈ ticnaic dꞌa yichan̈ tastac ecꞌnac dꞌa ibꞌan̈ yictax quelem achto, xchi vin̈aj Joab chiꞌ.
8 Yuj chiꞌ ix qꞌue vaan vin̈ rey chiꞌ, ix elta vin̈, ix bꞌat em cꞌojan vin̈ dꞌa stiꞌ spuertail chon̈abꞌ chiꞌ. Ayic ix alchaj yabꞌ masanil ebꞌ chon̈abꞌ, ix ja ebꞌ dꞌa yichan̈ vin̈.
Axo pax ebꞌ israel ayoch yedꞌ vin̈aj Absalón, elelal ix aj spax ebꞌ dꞌa spat.
Ix meltzaj vin̈aj rey David dꞌa Jerusalén
9 Masanil macan̈il ebꞌ yin̈tilal Israel chiꞌ ix laj yal ebꞌ icha tic: A vin̈aj rey David tic ix on̈ colanel dꞌa yol scꞌabꞌ ebꞌ filisteo yedꞌ dꞌa juntzan̈xo ebꞌ cajcꞌool, axo ticnaic, yuj vin̈aj Absalón, ix el vin̈ elelal dꞌa co macbꞌen tic. 10 A vin̈aj Absalón chiꞌ ix co comon aqꞌuejoch co reyaloc, toxo ix champax vin̈ dꞌa oval. ¿Tas sco tan̈vejec, yuj chiꞌ max quicꞌxicot vin̈aj rey David chiꞌ co reyaloc? xchi ebꞌ.
11 Yuj chiꞌ, a vin̈ rey chiꞌ ix checanbꞌat aljoc dꞌa ebꞌ vin̈ sacerdote, aton vin̈aj Sadoc yedꞌ vin̈aj Abiatar icha tic: Alec dꞌa ebꞌ yichamtac vinaquil chon̈abꞌ Judá icha tic: Toxo ix vabꞌi tastac van yalan juntzan̈xo macan̈il ebꞌ quetchon̈abꞌ. ¿Tas yuj tzacꞌanxo tze naꞌ tas tzꞌaj in cꞌochxi dꞌa in palacio? 12 Ayto vuj in bꞌa eyedꞌoc, junn̈ej pax quin̈tilal, ¿tas yuj tzacꞌanxo tzul in eyicꞌxibꞌat dꞌa in palacio? xe chi dꞌa ebꞌ, xchi vin̈ rey chiꞌ. 13 Ix yalanxi vin̈ rey chiꞌ to sbꞌat alchaj dꞌa vin̈aj Amasa icha tic: A ach tic ayto vuj in bꞌa edꞌoc, yuj chiꞌ a ticnaic, a ach ol ach och yajaliloc ebꞌ soldado sqꞌuexuloc vin̈aj Joab. Tato max elcꞌoch tas van valan tic, aocabꞌ Dios tzꞌacꞌancot yaelal dꞌa vibꞌan̈, xchi vin̈.
14 Icha chiꞌ ix aj smontanxi ebꞌ aj Judá chiꞌ vin̈ rey chiꞌ, junxon̈ej ix aj spensar ebꞌ, ix yalanbꞌat ebꞌ dꞌa vin̈ to smeltzajxicot vin̈ yedꞌ masanil ebꞌ soldado. 15 Yuj chiꞌ ix cot vin̈ rey chiꞌ, ix javi vin̈ dꞌa stiꞌ aꞌ Jordán. Ix smolbꞌejpax sbꞌa ebꞌ aj Judá dꞌa Gilgal yic tzul schaanecꞌta vin̈ rey chiꞌ ebꞌ dꞌa yol a aꞌ chiꞌ. 16 An̈ejtonaꞌ pax vin̈aj Simei yuninal vin̈aj Gera aj Bahurim, dꞌa yin̈tilal Benjamín, elan̈chamel ix cot vin̈ yedꞌ ebꞌ aj Judá, yic tzul schaan vin̈ rey chiꞌ ebꞌ. 17 Tzacꞌanoch mil ebꞌ soldado yin̈tilal Benjamín yuj vin̈aj Simei chiꞌ. Axo pax vin̈aj Siba, checabꞌ yaj dꞌa ebꞌ yin̈tilal vin̈aj Saúl, 15 ebꞌ yuninal vin̈ yedꞌnac yedꞌ pax 20 ebꞌ schecabꞌ vin̈, ix bꞌabꞌlaj cꞌoch ebꞌ dꞌa vin̈aj rey David chiꞌ dꞌa stiꞌ aꞌ Jordán. 18 Elan̈chamel ix cꞌaxpajecꞌ ebꞌ dꞌa sjayil aꞌ yic syicꞌanecꞌta ebꞌ yuninal vin̈ rey chiꞌ ebꞌ yedꞌ ix yetbꞌeyum vin̈. Ix colvajpax ebꞌ dꞌa bꞌajtac syal vin̈ rey chiꞌ. Ayic mantzac cꞌaxpajecꞌta vin̈ rey dꞌa yol aꞌ chiꞌ, ix cꞌoch vin̈aj Simei, ix em n̈ojan vin̈ dꞌa yichan̈ vin̈. 19 Ix yalan vin̈ icha tic:
—Mamin rey, tzin tevi dꞌayach to tzin acꞌ nivancꞌolal yic maxtzac a nacot in mul ix och dꞌayach a in a checabꞌ in tic, ayic ix ach el dꞌa Jerusalén. Mocabꞌ cot oval dꞌayin. 20 Svojtaquejeli to chuc ix vutej in bꞌa, yuj chiꞌ a dꞌa yin̈tilal José, a in ix in bꞌabꞌlaj javi ul ach in cha mamin rey, xchi vin̈.
21 Axo vin̈aj Abisai yuneꞌ ix Sarvia ix alan icha tic:
—A vin̈aj Simei tic, smoj scham vin̈ yujto ix scatabꞌej vin̈ rey sicꞌbꞌilel yuj Jehová tic vin̈, xchi vin̈.
22 Ix tacꞌvi vin̈ rey chiꞌ icha tic:
—¿Tas val eyoch a ex yuneꞌ ex ix Sarvia tic dꞌa jun lolonel tic? Man̈xo eyacꞌ somchaj in cꞌool. A ticnaic vojtacxo to ol in ochxoc sreyaloc ebꞌ vetisraelal, yuj chiꞌ malaj junoc mach syal scham dꞌa yol co chon̈abꞌ tic ticnaic, xchi vin̈.
23 Ix yalan vin̈ rey chiꞌ dꞌa vin̈aj Simei chiꞌ icha tic:
—Svacꞌ in tiꞌ dꞌa yichan̈ Jehová to man̈ ol ach in mil-laj, xchi vin̈.
24 Ix cotpax vin̈aj Mefi-boset yixchiquin vin̈aj Saúl, ul scha vin̈ rey chiꞌ. Yictax ix elcan vin̈ rey chiꞌ elelal, masanto ix meltzaj vin̈ dꞌa juncꞌolal, malaj juneloc ix sbꞌiquel yoc vin̈, maj sjoxel-laj jabꞌoc sn̈itac xil stiꞌ vin̈, maj sqꞌuexel spichul vin̈. 25 Ayic ix el vin̈aj Mefi-boset dꞌa Jerusalén, ix cot vin̈ scha vin̈ rey chiꞌ, ayic ix schalan sbꞌa ebꞌ vin̈, ix yalan vin̈ rey chiꞌ dꞌa vin̈:
—¿Tas yuj maj ach bꞌat vedꞌoc? xchi vin̈.
26 Ix tacꞌvi vin̈aj Mefi-boset chiꞌ:
—Mamin rey, yujto chuclaj voc, yuj chiꞌ ix val dꞌa vin̈ in checabꞌ aj Siba to syacꞌoch stzꞌum nocꞌ in bꞌuru vin̈, tzin qꞌue dꞌa yibꞌan̈ nocꞌ yic tzin bꞌat edꞌoc valani, palta ix smusej in sat vin̈. 27 Ix yesejpaxel in tiꞌoc vin̈ dꞌayach. A ach tic mamin rey, lajan ach icha junoc Yángel Dios. Elocabꞌ cꞌoch tas tza nibꞌej. 28 Vachꞌchom masanil yin̈tilal in mam vicham syal a milanchamoc, palta ix in avtej vael edꞌoc dꞌa a mexa, yuj chiꞌ man̈xalaj tas vachꞌ valani, xchi vin̈.
29 Ix yalan vin̈ rey chiꞌ dꞌa vin̈ icha tic:
—Man̈xalaj tas vachꞌ calani, toxo ix in na to tza puquecꞌ lum a luum yedꞌ vin̈aj Siba, xchi vin̈.
30 Ix tacꞌvi vin̈aj Mefi-boset chiꞌ:
—Canocabꞌ lum luum chiꞌ dꞌa vin̈aj Siba chiꞌ smasanil, a jun nivan yelcꞌochi to tzalajcꞌolal tzach jax dꞌa a palacio junelxo, xchi vin̈.
31 An̈ejtonaꞌ vin̈aj Barzilai aj Galaad, ix emta vin̈ dꞌa Rogelim ix ul yilan vin̈ scꞌaxpajcanecꞌta vin̈ rey chiꞌ dꞌa yol aꞌ Jordán, yic spuclancan sbꞌa vin̈ yedꞌ vin̈. 32 Te icham vinacxo vin̈aj Barzilai chiꞌ, 80 abꞌilxo sqꞌuinal vin̈. Ayic ayecꞌ vin̈ rey chiꞌ dꞌa Mahanaim, ix bꞌat vin̈ yacꞌn̈ej svael vin̈ rey chiꞌ, yujto te bꞌeyum vin̈. 33 Ix yalan vin̈aj rey David chiꞌ dꞌa vin̈ icha tic:
—Con̈ vedꞌoc dꞌa Jerusalén, ataꞌ ol ach ajn̈ej vedꞌoc, xchi vin̈.
34 Ix tacꞌvi vin̈aj Barzilai chiꞌ icha tic:
—Jayexon̈ej abꞌil pitzan in, nabꞌan̈ejxom tzin bꞌat edꞌ dꞌa Jerusalén chiꞌ. 35 Ayxo 80 abꞌil in qꞌuinal, maxtzac vabꞌlaj svachꞌil tas tzin va yedꞌ tas svuqꞌuej, maxtzac yal-laj vilani tato vachꞌ mato maay, maxtzac vabꞌlaj sbꞌitan ebꞌ vin̈ sbꞌitani yedꞌ ebꞌ ix sbꞌitani. Nabꞌaxon̈ej am ipan in svacꞌoch in bꞌa a cꞌatqꞌuej. 36 An̈ejto tzin cꞌaxpajecꞌ dꞌa yol aꞌ Jordán tic tzin bꞌat jabꞌocxo edꞌoc, svilan a bꞌatcani. ¿Tasto val yuj tzalaꞌ to tzin bꞌat edꞌoc dꞌa Jerusalén yuj spacoc svachꞌil in cꞌool? 37 Yuj chiꞌ eloc dꞌa a cꞌool, tzin a cha meltzaj dꞌa in pat, axon̈ej to tzin tan̈vej in chami, ol in mucjoc bꞌaj mucan in mam in nun. An̈ej jun, ay jun a checabꞌ syal icꞌanbꞌat mamin rey, aton vin̈ vuninal scuchan Quimam, icꞌbꞌat vin̈, tzacꞌan a vachꞌcꞌolal chiꞌ dꞌa vin̈, xchi vin̈.
38 Ix yalan vin̈ rey chiꞌ:
—Bꞌatocabꞌ vin̈ vedꞌ an. Ichocabꞌ chiꞌ tzꞌaji. Yaln̈ej tas tza cꞌan yuj vin̈, ol vacꞌ dꞌa vin̈, xchi vin̈.
39 Masanil ebꞌ ajun yedꞌ vin̈ rey chiꞌ, ix cꞌaxpajecꞌta ebꞌ dꞌa yol aꞌ Jordán, ix cꞌaxpajpaxecꞌ vin̈ rey chiꞌ, ix stzꞌubꞌancanelta stiꞌ vin̈aj Barzilai chiꞌ vin̈, ix yalan vachꞌ lolonel vin̈ dꞌa yibꞌan̈ vin̈, ix paxcan vin̈ dꞌa spat. 40 Ix lajvi chiꞌ ix bꞌat vin̈ rey chiꞌ dꞌa Gilgal, ajun vin̈aj Quimam chiꞌ yedꞌ vin̈ yedꞌ masanil ebꞌ aj Judá, ajun pax nan̈alxo ebꞌ israel. 41 Masanil ebꞌ soldado israel ix bꞌat ilan vin̈ rey chiꞌ, ix yalan ebꞌ dꞌa vin̈ icha tic:
—¿Tas yuj an̈ej ebꞌ quetchon̈abꞌ yin̈tilal Judá ix ach icꞌancoti, ix ach icꞌanecꞌta dꞌa yol aꞌ Jordán yedꞌ ebꞌ ix etbꞌeyum yedꞌ pax ebꞌ uninal yedꞌ masanil ebꞌ a soldado? xchi ebꞌ.
42 Axo ebꞌ aj Judá chiꞌ ix tacꞌvi dꞌa ebꞌ yetisraelal chiꞌ:
—Yujto a vin̈ rey tic ayto cuj co bꞌa yedꞌ vin̈, yuj chiꞌ max yal-laj scot eyoval dꞌayon̈, ¿toc a dꞌa spatic vin̈ tzon̈ vaꞌi? ¿tocval ay jabꞌoc co ganar yedꞌ vin̈? xchi ebꞌ.
43 Ix tacꞌvi ebꞌ yetisraelal ebꞌ chiꞌ dꞌay:
—Vachꞌchom icha chiꞌ, palta a on̈ tic lajun̈ macan̈ in̈tilal on̈ dꞌa eyichan̈, yuj chiꞌ te ay calan quic dꞌa vin̈ dꞌa eyichan̈. ¿Tas yuj tzon̈ e patiquejcani? ¿Tom man̈oc on̈ ix co bꞌabꞌlaj alej to smeltzajxi vin̈ co reyal? xchi ebꞌ.
Palta a ebꞌ aj Judá chiꞌ, ecꞌto te ya tas ix yal ebꞌ dꞌa ebꞌ yetisraelal chiꞌ.