Ix och vin̈aj Absalón ajcꞌolal dꞌa vin̈ smam
15
Ayic ix ecꞌ jun tiempoal, ix aj jun scarruaje vin̈aj Absalón stocꞌji yuj nocꞌ chej, ix sayan 50 ebꞌ soldado vin̈ yic stan̈vaj vin̈ yuj ebꞌ. 2 Acꞌvalto sqꞌue vaan vin̈ dꞌa junjun cꞌu, tzꞌaj lin̈an vin̈ dꞌa yol bꞌe scꞌoch dꞌa spuertail chon̈abꞌ. Yaln̈ej mach sjavi dꞌa vin̈ rey yic sbꞌoan yaj yoval, syamjioch van ebꞌ yuj vin̈, scꞌanbꞌan vin̈ dꞌa ebꞌ tas chon̈abꞌil ebꞌ. Ayic syalan ebꞌ tas chon̈abꞌil ebꞌ, mach ay yin̈tilal ebꞌ, 3 syalan vin̈ dꞌa ebꞌ icha tic: Vachꞌton tas tzul e bꞌo tic, smoj ton sbꞌo yaj dꞌayex, palta malaj mach sbꞌoan yuj vin̈ rey chiꞌ, xchi vin̈ dꞌa ebꞌ. 4 Syalanpax vin̈ icha tic: Oc in val tzin acꞌjioch juezal dꞌa jun chon̈abꞌ tic, ayic tzex javi dꞌayin e bꞌo yaj eyoval, elan̈chamel am tzin bꞌo dꞌayex, xchi vin̈ dꞌa ebꞌ. 5 Ay junxo tas syutej ebꞌ anima chiꞌ vin̈, ayic vanto scꞌoch ebꞌ dꞌa vin̈, ayic manto em n̈ojan ebꞌ dꞌa yichan̈ vin̈, tzꞌoch lacꞌnaj vin̈ dꞌa ebꞌ, stzꞌubꞌanelta stiꞌ ebꞌ vin̈. 6 Ichan̈ej chiꞌ ix yutej masanil ebꞌ yetisraelal vin̈ scꞌoch dꞌa vin̈ rey yic sbꞌo yaj yoval. Icha chiꞌ ix aj smontaj ebꞌ anima chiꞌ yuj vin̈.7 Chan̈eꞌ abꞌil ix scꞌulej vin̈ icha chiꞌ, ix lajvi chiꞌ, ix yalan vin̈ dꞌa vin̈ rey chiꞌ icha tic:
—Mamin rey, tzin cꞌan dꞌayach to tzin a chabꞌat dꞌa Hebrón, yic vachꞌ tzin cꞌanabꞌajej in tiꞌ vacꞌnac dꞌa Jehová. 8 Ayic ayinto ecꞌ dꞌa Gesur dꞌa yol yic Siria, vacꞌnac in tiꞌ dꞌa Jehová, valannac dꞌay, tato tzꞌel dꞌa scꞌool to tzin meltzaj dꞌa Jerusalén, yovalil ol vacꞌ junoc in silabꞌ dꞌay, xchi vin̈.
9 —Ixic dꞌa juncꞌolal, xchi vin̈aj rey David chiꞌ.
Yuj chiꞌ ix bꞌat vin̈ dꞌa Hebrón chiꞌ. 10 Ayic ix cꞌoch vin̈ taꞌ, ix yacꞌanbꞌat schecabꞌ vin̈ dꞌa elcꞌaltac dꞌa junjun yin̈tilal ebꞌ israel yic tzꞌalji dꞌa ebꞌ to ayic ol yabꞌan ebꞌ yocꞌ nocꞌ chꞌaac, syalan ebꞌ to toxo ix och vin̈aj Absalón reyal dꞌa Hebrón. 11 Chabꞌ ciento ebꞌ vin̈ aj Jerusalén ix yicꞌbꞌat vin̈ yedꞌoc. A ebꞌ chiꞌ malaj jabꞌoc tas yojtac ebꞌ tas van snaan vin̈. 12 Ayic van yacꞌan silabꞌ chiꞌ vin̈, ix schecan vin̈ bꞌat icꞌjoccot vin̈aj Ahitofel dꞌa schon̈abꞌ, aton Gilo. Acꞌum razón yaj vin̈ dꞌa vin̈aj David. A jun tas ix sna vin̈aj Absalón chiꞌ van yoch yip yujto ix qꞌuibꞌ sbꞌisul ebꞌ anima ix och yedꞌ vin̈.
Ix el lemnaj vin̈aj rey David
13 Ay jun checabꞌ ix javi yal dꞌa vin̈ rey chiꞌ, ix yalan icha tic: Nivanxo ebꞌ quetisraelal ayxo och yedꞌ vin̈aj Absalón, xchi. 14 Yuj chiꞌ, ix yal vin̈ rey chiꞌ dꞌa masanil ebꞌ yajal yaj yedꞌ vin̈ dꞌa Jerusalén chiꞌ:
—Coyec, con̈ elec dꞌa vin̈aj Absalón chiꞌ. Tato maay, man̈xo ol yal-laj co colan co bꞌa dꞌa vin̈. Co pilec quip yic man̈xo ol on̈ yamchaj yuj vin̈ yic tzon̈ smilancham yedꞌ masanil anima dꞌa yol chon̈abꞌ tic, xchi vin̈ rey chiꞌ.
15 Ix tacꞌvi ebꞌ dꞌa vin̈:
—Mamin rey, ol co cꞌanabꞌajej tas tzalaꞌ, xchi ebꞌ.
16 Icha chiꞌ ix aj yel vin̈aj rey David chiꞌ dꞌa stiꞌ chon̈abꞌ, ebꞌ ix yetbꞌeyum vin̈, ebꞌ yuninal vin̈ yedꞌ pax ebꞌ yetyajalil vin̈. Axon̈ej lajun̈van̈ ebꞌ ix schabꞌil yetbꞌeyum vin̈ ix can stan̈vej spat. 17 Ayic toxo ix el vin̈ yedꞌ masanil ebꞌ anima chiꞌ, ix och vaan ebꞌ dꞌa stielxo chon̈abꞌ. 18 Masanil ebꞌ yetyajalil vin̈, ix cꞌoch ebꞌ dꞌa stzꞌey vin̈. Axo pax ebꞌ soldado stan̈van vin̈, aton ebꞌ cereteo yedꞌ ebꞌ peleteo, dꞌa stzolal ix bꞌat ebꞌ dꞌa yichan̈ vin̈ yedꞌ vaqueꞌ ciento ebꞌ soldado cotnac yedꞌ vin̈ dꞌa Gat. 19 Ix yalan vin̈aj rey David chiꞌ dꞌa vin̈aj Itai aj chon̈abꞌ Gat:
—¿Tas yuj ipan ach tzach bꞌat quedꞌoc? Meltzajan̈, vachꞌ tzach can yedꞌ junxo vin̈ rey ol och chiꞌ, yujto chꞌoc chon̈abꞌil ach. 20 Toto janac ach, max yal-laj ach vacꞌan pural a bꞌat quedꞌoc, yujto a in tic man̈ vojtacoc bꞌajtil ol in cꞌochoc. Vachꞌ tzach meltzaji, icꞌbꞌat ebꞌ vin̈ etchon̈abꞌ tic edꞌoc. Yacꞌocabꞌ svachꞌcꞌolal Jehová dꞌa eyibꞌan̈ dꞌa masanil tiempo, xchi vin̈ rey chiꞌ.
21 Ix tacꞌvi vin̈aj Itai chiꞌ:
—Mamin rey, svacꞌ in tiꞌ dꞌa yichan̈ Dios yedꞌ dꞌa ichan̈, yaln̈ej bꞌaj ol ach cꞌochoc, taxon̈ej tzon̈ chami, mato vachꞌ tzon̈ aji, ol in bꞌatn̈ej edꞌoc a in a checabꞌ in tic, xchi vin̈.
22 —Ichocabꞌtaꞌ, coyec, bꞌabꞌlajan̈ec, xchi vin̈aj David chiꞌ.
Yuj chiꞌ ix bꞌatn̈ej vin̈aj Itai chiꞌ yedꞌ ebꞌ ajun yedꞌ vin̈ rey chiꞌ. Ajun ebꞌ yuninal vin̈ rey chiꞌ yedꞌ ebꞌ ix yetbꞌeyum vin̈. 23 Masanil anima, ayic ix yilan ebꞌ sbꞌat vin̈ rey chiꞌ yedꞌ ebꞌ soldado, ix te ocꞌ ebꞌ sicꞌlabꞌil. Ix ecꞌ ebꞌ anima van yel chiꞌ dꞌa yol aꞌ Cedrón, ix bꞌat ebꞌ dꞌa sbꞌeal lum luum cuseltacxo. 24 Ajun pax vin̈aj Sadoc yedꞌ vin̈aj Abiatar yedꞌ ebꞌ levita. Yedꞌnac teꞌ scaxail strato Dios ebꞌ. Ix yacꞌan em teꞌ caxa chiꞌ ebꞌ masanto ix yal slajvibꞌat ebꞌ anima ix bꞌat yedꞌ vin̈ rey chiꞌ dꞌa yol chon̈abꞌ chiꞌ. 25 Ix yalan vin̈ rey dꞌa vin̈aj Sadoc chiꞌ icha tic:
—Iqꞌuecxioch teꞌ caxa dꞌa yol chon̈abꞌ tic. Tato ol och Jehová vedꞌoc, ol in meltzajxoc, ol vilanxioch teꞌ yedꞌ scajnubꞌ Jehová. 26 Tato maxtzac tzalaj vedꞌ jun, ujocabꞌ icha val tas sgana dꞌayin, xchi vin̈aj David chiꞌ.
27 Ix yalanxi vin̈ rey chiꞌ dꞌa vin̈aj sacerdote Sadoc chiꞌ:
—Ach schecabꞌ Dios, meltzajan̈ dꞌa juncꞌolal yedꞌ vin̈aj Abiatar yedꞌ chavan̈ ebꞌ eyuninal tic, vin̈aj Ahimaas, vin̈ icoꞌ yedꞌ vin̈aj Jonatán vin̈ yic vin̈aj Abiatar. 28 A inxo tic, ol in can dꞌa span̈anil lum bꞌaj te cuseltacxo tic, masanto ol ja specal dꞌayin eyuuj, xchi vin̈ rey chiꞌ.
29 Ix lajvi chiꞌ, ix meltzaj vin̈aj sacerdote Sadoc yedꞌ vin̈aj Abiatar dꞌa chon̈abꞌ Jerusalén chiꞌ, yedꞌnac teꞌ scaxail strato Jehová ebꞌ vin̈, ix cꞌochxican ebꞌ vin̈ taꞌ. 30 Ix qꞌue vin̈aj David chiꞌ yedꞌ ebꞌ ajun yedꞌ vin̈ dꞌa lum tzalan Olivo, van yocꞌ vin̈ sicꞌlabꞌil, malaj xan̈abꞌ vin̈ ayochi, pichbꞌil sjolom vin̈ yuj cuscꞌolal. Icha ix yutej sbꞌa vin̈ rey chiꞌ, icha chiꞌ ix yutejpax sbꞌa ebꞌ ajun yedꞌ vin̈ chiꞌ. 31 Ix alji dꞌa vin̈ rey chiꞌ to a vin̈aj Ahitofel ayxo och vin̈ yedꞌ vin̈aj Absalón, yuj chiꞌ ix scꞌan vin̈ dꞌa Jehová yic max elcꞌoch tas nabꞌil yuj vin̈aj Ahitofel chiꞌ.
32 Ayic ix qꞌuecꞌoch vin̈ rey chiꞌ dꞌa tzalan Olivo, bꞌaj tzꞌoch ejmelal dꞌa Dios, ix javi jun vin̈ yamigo vin̈, aton vin̈aj Husai yin̈tilal arquita. Ix javi vin̈ scha vin̈ rey chiꞌ, n̈icꞌchimtacxon̈ej spichul vin̈, ayqꞌue lum pococ dꞌa sjolom vin̈. 33 Ix yalan vin̈ rey chiꞌ dꞌa vin̈ icha tic:
—Tato tzach bꞌat vedꞌoc, ton̈ej tzin can dꞌa spatic uuj. 34 Palta te vachꞌ tato tzach meltzaj dꞌa Jerusalén tzalan dꞌa vin̈aj Absalón icha tic: Mamin rey, a in tic tzin can a checabꞌoc icha ix aj voch schecabꞌoc vin̈ a mam, tato xa chi. Icha chiꞌ ol aj och vedꞌoc yic max elcꞌoch tas nabꞌil yuj vin̈aj Ahitofel chiꞌ. 35 Ataꞌ ix can vin̈aj sacerdote Sadoc yedꞌ vin̈aj Abiatar chiꞌ. Masanil tas ol abꞌ yalji dꞌa yol palacio chiꞌ, elan̈chamel tzalbꞌat yabꞌ ebꞌ vin̈. 36 Ataꞌ ay pax vin̈aj Ahimaas yedꞌ vin̈aj Jonatán yuninal ebꞌ vin̈ chavan̈ chiꞌ. Masanil tas tzabꞌi, a dꞌa ebꞌ vin̈ tzalbꞌati, axo ebꞌ vin̈ ol alancot dꞌayin, xchi vin̈ rey chiꞌ dꞌa vin̈aj Husai chiꞌ.
37 Yuj chiꞌ ix meltzaj vin̈aj Husai dꞌa Jerusalén chiꞌ. Ayic ix cꞌoch vin̈, van val yoch vin̈aj Absalón dꞌa yol chon̈abꞌ chiꞌ.