Ix cham vin̈aj Goliat yuj vin̈aj David
17
Ay jun cꞌu, ix smolbꞌej sbꞌa ebꞌ filisteo dꞌa Soco, dꞌa yol yic Judá, yic syacꞌan oval ebꞌ yedꞌ ebꞌ israel. Ix sbꞌo scampamento ebꞌ dꞌa Efes-damim, dꞌa snan̈al Soco chiꞌ yedꞌ Azeca. 2 An̈ejtonaꞌ pax vin̈aj Saúl, ix smolbꞌejpax sbꞌa vin̈ yedꞌ ebꞌ yetisraelal dꞌa schꞌolanil Ela, yic smacan sat ebꞌ filisteo chiꞌ ebꞌ. 3 Ayecꞌ ebꞌ filisteo chiꞌ dꞌa jun tzalan, axo dꞌa junxo tzalan ayecꞌ ebꞌ israel chiꞌ. Ay jun chꞌolan aycan dꞌa snan̈al ebꞌ. 4 Ix elta jun vin̈ soldado dꞌa scal ebꞌ filisteo chiꞌ, te nivan yelcꞌoch vin̈ dꞌa scal ebꞌ, te chaan̈ steel vin̈, ay am oxeoc metro steel vin̈, Goliat sbꞌi vin̈, aj chon̈abꞌ Gat vin̈. 5 A dꞌa sjolom vin̈ ayqꞌue jun qꞌuen xumpil nabꞌa bronce, axo pax dꞌa sn̈iꞌ scꞌol vin̈ ayoch jun qꞌuen coraza nabꞌa bronce paxi. Ay am oyeoc arroba yalil jun qꞌuen coraza chiꞌ. 6 Aypaxoch qꞌuen bronce dꞌa sat spenec vin̈, yedꞌnac qꞌuen cotac lanza vin̈ dꞌa yich spatic. 7 Axo steꞌal yoc qꞌuen slanza vin̈ yedꞌnac chiꞌ, te nivan spatic, axo qꞌuen hierro ayoch dꞌa sn̈iꞌ, ecꞌto 13 libra yalil. Axo dꞌa yichan̈ vin̈ bꞌabꞌel sbꞌat vin̈ edꞌjinac smaclabꞌ jul-labꞌ. 8 Sjavi tecꞌtecꞌ vin̈ dꞌa yichan̈ ebꞌ soldado israel, te chaan̈ tzꞌavajqꞌueta vin̈, syalan vin̈:—¿Tas yuj dꞌa stzolal tzex comon ajelta eyacꞌan oval? A in tic filisteo in, a exxo soldado ex vin̈aj Saúl. A ticnaic, siqꞌuequelta junoc vinac dꞌa e cal chiꞌ, yic tzꞌemta vin̈ yacꞌ oval vedꞌoc. 9 Tato stechaj yacꞌan oval vedꞌoc, tato tzin smilchamoc, a on̈ tic ol on̈ ochcan e checabꞌoc, palta tato a in tzin milcham jun vin̈ chiꞌ jun, a exxo tzex ochcan co checabꞌoc. 10 Tato ay junoc vinac dꞌa e cal a ex israel ex tic scot yacꞌ oval vedꞌ ticnaic, cotocabꞌi, ol cacꞌan oval, xchi vin̈ filisteo chiꞌ.
11 Ayic ix yabꞌan vin̈aj Saúl yedꞌ masanil ebꞌ soldado tas ix yal vin̈ chiꞌ, ix te tac scꞌol ebꞌ yuj xivelal.
12 A dꞌa yol stiempoal vin̈aj Saúl chiꞌ, ay jun vin̈ dꞌa Belén dꞌa yol yic Judá scuchan Isaí, te icham vinacxo vin̈, vajxacvan̈ yuninal vin̈. A dꞌa scal ebꞌ vin̈ chiꞌ ay jun vin̈ scuchan David. 13-14 Ay oxvan̈ yuninal vin̈aj Isaí chiꞌ ayoch soldadoal yuj vin̈aj Saúl chiꞌ, a vin̈aj Eliab bꞌabꞌel, schabꞌil vin̈aj Abinadab, yoxil vin̈aj Sama. Slajvubꞌ uninxo vin̈aj David chiꞌ. 15 A vin̈aj David chiꞌ, ay bꞌaj xidꞌecꞌ vin̈ bꞌaj ay vin̈aj Saúl chiꞌ, smeltzajxi vin̈ dꞌa Belén yic sbꞌat stan̈van nocꞌ scalnel vin̈ smam vin̈ chiꞌ.
16 A vin̈ filisteo chiꞌ, junjun qꞌuin̈ibꞌalil yedꞌ junjun yemcꞌualil ayul vin̈ sbꞌuchan ebꞌ israel chiꞌ. 40 cꞌual ix scꞌulej vin̈ icha chiꞌ.
17 Ay jun cꞌu ix yal vin̈aj Isaí chiꞌ dꞌa vin̈aj David chiꞌ:
—Icꞌbꞌat ox almuloc ixim trigo tic yedꞌ lajun̈eoc ixim pan, bꞌat ilan ebꞌ vin̈ ucꞌtac chiꞌ. 18 Tzicꞌanbꞌat lajun̈eoc nocꞌ queso dꞌa vin̈ yajalil ebꞌ vin̈ ucꞌtac chiꞌ. Tzilani tato vachꞌ scꞌol ebꞌ vin̈ ucꞌtac chiꞌ. Tzicꞌancot junoc tas schꞌoxnabꞌiloc tato yel vachꞌ scꞌol ebꞌ vin̈, xchi vin̈.
19 A dꞌa schꞌolanil Ela ayecꞌ vin̈aj Saúl yedꞌ ebꞌ yucꞌtac vin̈aj David chiꞌ yedꞌ masanil ebꞌ soldado israel yic syacꞌ oval ebꞌ yedꞌ ebꞌ filisteo chiꞌ.
20 Ayic ix sacbꞌinaj dꞌa junxo cꞌu, ix yacꞌancan nocꞌ scalnel vin̈aj David chiꞌ dꞌa junxo stan̈vumal, ix bꞌat vin̈, ix yicꞌanbꞌat tastac ix schec vin̈ smam vin̈ chiꞌ yicꞌbꞌati. Ayic ix cꞌoch vin̈ dꞌa scampamento ebꞌ soldado israel chiꞌ, vanxo sbꞌat ebꞌ yacꞌ oval chiꞌ, van yel yav ebꞌ sbꞌat ebꞌ. 21 Ix sbꞌoanoch tzolan sbꞌa ebꞌ, an̈ejaꞌ ichapax chiꞌ ix yutej sbꞌa ebꞌ filisteo chiꞌ. 22 Dꞌa elan̈chamel ix yacꞌcan tastac yedꞌnac vin̈aj David chiꞌ abꞌenal dꞌa junoc ebꞌ stan̈van scampamento ebꞌ, ix bꞌat vin̈ bꞌaj tzolanoch ebꞌ chiꞌ, ix scꞌanbꞌan vin̈ tas yaj ebꞌ vin̈ yucꞌtac chiꞌ. 23 Ayic van slolon vin̈ yedꞌ ebꞌ, ix elixta vin̈ filisteo aj chon̈abꞌ Gat chiꞌ, vin̈ nivan yelcꞌoch dꞌa scal ebꞌ yetfilisteoal chiꞌ, ix syamanxioch vin̈ sbꞌuchan ebꞌ israel chiꞌ icha dꞌa junjun cꞌu. Ix yabꞌ vin̈aj David chiꞌ masanil tas ix yal vin̈ chiꞌ.
24 Ayic ix yilan vin̈ filisteo chiꞌ ebꞌ israel chiꞌ, ix te xivqꞌue ebꞌ, ix el lemnaj ebꞌ dꞌa vin̈. 25 Ay ebꞌ ix alani: Ina vin̈ ix elta dꞌa scal ebꞌ filisteo chiꞌ, sbꞌuchvaj vin̈ dꞌayon̈ a on̈ israel on̈ tic. Ix yal vin̈ rey, tato ay mach syacꞌ ganar smilancham jun vinac tic, te nivan bꞌeyumal ol yacꞌ vin̈ dꞌay, syacꞌanpax ix yisil vin̈ yetbꞌeyumoc, axo ebꞌ scꞌabꞌ yoc maxtzac stuplaj ebꞌ dꞌa vin̈ rey chiꞌ, xchi ebꞌ.
26 Ix scꞌanbꞌan vin̈aj David dꞌa ebꞌ ayecꞌ dꞌa stzꞌey:
—¿Tas tzꞌacꞌji dꞌa junoc mach tzꞌacꞌan ganar smilancham vin̈ filisteo chiꞌ, yic syactej vin̈ on̈ sbꞌuchani? ¿Tas yaj jun vin̈ chꞌoc chon̈abꞌil chiꞌ, yuj chiꞌ sbꞌuchvaj vin̈ dꞌa ebꞌ soldado yic Dios Pitzan? xchi vin̈.
27 Ix yalanxi ebꞌ icha ix yutej yalan dꞌa sbꞌabꞌelal tas tzꞌacꞌji dꞌa junoc mach smilancham jun vin̈ ajcꞌol chiꞌ. 28 Ayic van scꞌanbꞌan vin̈aj David chiꞌ dꞌa ebꞌ ix alan chiꞌ, ix yabꞌan vin̈aj Eliab vin̈ yucꞌtac vin̈, ix te cot yoval vin̈, ix yalan vin̈ icha tic:
—¿Tas tzul a cꞌulej dꞌa tic? ¿Mach ix acꞌcan yil jayvan̈ nocꞌ a calnel dꞌa tzꞌinan luum chiꞌ? Vojtac to nivan elcꞌoch a naani, palta chuc a pensar, ton̈ej tzul il tas tzꞌaj yoch oval tic, xchi vin̈.
29 —¿Tom ay tas van ex vutan jun? ¿Tom ay yovalil in cꞌanbꞌani? xchi vin̈aj David chiꞌ.
30 Ix lajvi chiꞌ, ix bꞌat scꞌanbꞌan vin̈ dꞌa junxo vin̈. An̈ejaꞌ icha chiꞌ ix yutej junxo vin̈ chiꞌ yalan dꞌa vin̈. 31 Axo ebꞌ ix abꞌan tas ix yal vin̈aj David chiꞌ, ix bꞌat ebꞌ yal dꞌa vin̈aj Saúl chiꞌ, yuj chiꞌ ix avtaj vin̈aj David chiꞌ yuj vin̈. 32 Ix yalan vin̈ dꞌa vin̈aj Saúl chiꞌ:
—Mamin, mocabꞌ chabꞌax a cꞌool yuj jun vin̈ filisteo chiꞌ. Ol in bꞌat a in a checabꞌ in tic, ol vacꞌ oval yedꞌ vin̈, xchi vin̈.
33 —Max yal-laj a bꞌat acꞌ oval yedꞌ jun vin̈ filisteo chiꞌ, yujto quelem unin ach, palta a jun vin̈ chiꞌ, toxonton acꞌum oval vin̈ yictax ix cotoch vin̈ quelemal, xchi vin̈aj Saúl chiꞌ.
34 Ix tacꞌvi vin̈aj David chiꞌ icha tic:
—A in a checabꞌ in tic, ayic tzin tan̈van nocꞌ scalnel vin̈ in mam, ay bꞌaj sjavi nocꞌ choj, ma nocꞌ oso yic tzul yicꞌanbꞌat nocꞌ calnel chiꞌ nocꞌ, 35 tzin bꞌat dꞌa spatic nocꞌ, tzin tocꞌanecꞌ nocꞌ calnel chiꞌ dꞌa nocꞌ. Tato scot nocꞌ dꞌayin, tzin och yubꞌnaj dꞌa yalan̈ stiꞌ nocꞌ, tzin milancham nocꞌ. 36 Yuj chiꞌ, taxon̈ej a junoc nocꞌ choj, ma junoc nocꞌ oso, schamn̈ej nocꞌ vuuj. Icha chiꞌ ol vutej jun vin̈ chꞌoc chon̈abꞌil chiꞌ. ¿Tas yuj sbꞌuchvaj vin̈ dꞌa ebꞌ soldado yic Dios Pitzan? 37 A Jehová tzin colan dꞌa nocꞌ choj yedꞌ dꞌa nocꞌ oso chiꞌ, an̈ejaꞌ ol in colan dꞌa jun vin̈ filisteo chiꞌ, xchi vin̈.
Ix yalan vin̈aj Saúl chiꞌ dꞌa vin̈:
—Ixic an, aocabꞌ Jehová ol och edꞌoc, xchi vin̈.
38 Elan̈chamel ix yiqꞌuel spichul vin̈aj Saúl yic oval ayoch yuuj, ix schecan vin̈ acꞌjococh dꞌa vin̈aj David chiꞌ. Ix acꞌjiqꞌue jun qꞌuen xumpil nabꞌa bronce dꞌa sjolom vin̈, ix acꞌjipaxoch jun qꞌuen coraza dꞌa sn̈iꞌ scꞌol vin̈. 39 Ix lajvi chiꞌ, ix yacꞌanoch jachan qꞌuen espada vin̈ dꞌa snan̈al, ix yacꞌlan vin̈ sbꞌeyi. Maj yal-laj sbꞌey vin̈ yedꞌoc, yujto man̈ cꞌajanoc vin̈. Yuj chiꞌ ix yal vin̈ dꞌa vin̈aj Saúl chiꞌ.
—Max yal-laj in bꞌey yedꞌ juntzan̈ tic, man̈ in cꞌajanoclaj yedꞌoc, xchi vin̈.
Yuj chiꞌ ix yiqꞌuel masanil juntzan̈ chiꞌ vin̈ dꞌay, ix bꞌat vin̈ bꞌian. 40 An̈ej jun teꞌ scꞌococh vin̈ ix yicꞌaꞌ, ix sicꞌanqꞌue oyeꞌ cꞌolan qꞌuen qꞌueen vin̈ dꞌa stiꞌ a aꞌ, ix yacꞌanem qꞌuen vin̈ dꞌa yol jun syuneꞌ pa, yedꞌnac jun chꞌan̈ mejmeech vin̈, ix snitzanbꞌat sbꞌa vin̈ dꞌa slacꞌanil jun vin̈ filisteo chiꞌ. 41 An̈ejaꞌ jun vin̈ filisteo chiꞌ, ix snitzcot sbꞌa vin̈ dꞌa slacꞌanil vin̈aj David chiꞌ, bꞌabꞌel jun vin̈ edꞌjinac smaclabꞌ jul-labꞌ vin̈ yuuj. 42 Ayic ix iljicot vin̈aj David chiꞌ yuj jun vin̈ filisteo chiꞌ, ix yilan vin̈ to te vachꞌ yilji snivanil vin̈, palta malaj yelcꞌoch vin̈ dꞌa vin̈, yujto quelem unin vin̈. 43 Ix yalan vin̈ icha tic dꞌa vin̈aj David chiꞌ:
—¿Tom tzꞌiꞌ in tzilaꞌ yuj chiꞌ tzach cot dꞌayin yedꞌ teꞌ a teꞌ chiꞌ? xchi vin̈.
—Cotan̈ dꞌa tic, ol vacꞌ a chibꞌejal schibꞌat nocꞌ ostoc yedꞌ nocꞌ chium nocꞌ, xchi vin̈ dꞌa vin̈.
45 Ix tacꞌvi vin̈aj David chiꞌ icha tic:
—A ach tic tzach cot acꞌ oval vedꞌoc yedꞌ qꞌuen espada yedꞌ qꞌuen a lanza yedꞌ pax qꞌuen a cotac lanza. A inxo tic tzin javi vacꞌ oval edꞌoc yedꞌ spoder Jehová Yajal dꞌa Smasanil, aton co Diosal a on̈ soldado israel on̈ tic, aton malaj yelcꞌoch alani. 46 A ticnaic, a Jehová ol ach acꞌanoch dꞌa yol in cꞌabꞌ. Ol ach in milchamoc, ol in xicanel a jolom. Ol vacꞌanpax snivanil ebꞌ etchon̈abꞌ tic schibꞌat nocꞌ ostoc yedꞌ nocꞌ chium nocꞌ. Icha chiꞌ ol aj yojtacanel masanil anima dꞌa yolyibꞌan̈qꞌuinal tic to a co Diosal a on̈ israel on̈ tic, Dios dꞌa val yel. 47 Masanil ebꞌ anima molanecꞌ tic, ol nachajel yuj ebꞌ to man̈oc qꞌuen espada, man̈oc qꞌuen lanza syacꞌlabꞌej Jehová yic scolanel ebꞌ schon̈abꞌ. A jun oval tic yic Jehová, aꞌ ol ex acꞌanoch dꞌa yol co cꞌabꞌ, xchi vin̈ dꞌa vin̈.
48 Ix cot vin̈ filisteo chiꞌ dꞌa yichan̈ vin̈aj David chiꞌ, an̈ejaꞌ vin̈aj David chiꞌ elan̈chamel ix bꞌatpax vin̈ dꞌa yichan̈ vin̈. 49 Ix yacꞌanembꞌat scꞌabꞌ vin̈aj David chiꞌ dꞌa yol spa, ix yicꞌanqꞌueta jun qꞌuen qꞌueen vin̈, ix yacꞌanoch qꞌuen vin̈ dꞌa yol smejmeech chiꞌ, ix sjulan qꞌuen vin̈. A val dꞌa snan̈al sat vin̈ filisteo chiꞌ ix och qꞌueen, ix can chꞌapnaj qꞌuen dꞌa snan̈al sat vin̈ chiꞌ, ix telvi vin̈, lachan ix aj vin̈ dꞌa sat luum. 50 Icha chiꞌ ix aj yacꞌji ganar vin̈ yuj vin̈aj David chiꞌ. An̈ej yedꞌ jun cꞌolan qꞌuen qꞌueen yedꞌ jun chꞌan̈ mejmeech ix milji vin̈ yuj vin̈. Malaj yespada vin̈aj David chiꞌ, 51 yuj chiꞌ ix bꞌat lemnaj vin̈ bꞌaj ayecꞌ vin̈ filisteo chiꞌ, ix yicꞌanqꞌueta qꞌuen yespada vin̈ vin̈ dꞌa yol yatut. A yedꞌ qꞌueen ix xiquel sjolom vin̈ filisteo chiꞌ vin̈.
Ayic ix yilan ebꞌ filisteo to toxo ix cham jun vin̈ nivan yelcꞌoch dꞌa scal ebꞌ chiꞌ, ix el lemnaj ebꞌ. 52 Axo yic ix yilan ebꞌ soldado Israel yedꞌ ebꞌ yic Judá, ix el yav ebꞌ, ix bꞌat ebꞌ dꞌa spatic ebꞌ filisteo chiꞌ, masanto ix cꞌoch ebꞌ dꞌa stiꞌ chon̈abꞌ Ecrón. Dꞌa masanil yoltac bꞌe sbꞌatn̈ej dꞌa Saaraim, scꞌoch dꞌa Gat yedꞌ dꞌa Ecrón chiꞌ, toxon̈ej teltumbꞌa ix ajcan snivanil ebꞌ soldado filisteo schami.
53 Ix lajvi sbꞌat tzacꞌan ebꞌ israel dꞌa spatic ebꞌ filisteo dꞌa juntzan̈ lugar chiꞌ, ix meltzaj ebꞌ yiqꞌuelta masanil tastac ay dꞌa yol scampamento ebꞌ filisteo chiꞌ. 54 Ix yicꞌanqꞌue sjolom jun filisteo chiꞌ vin̈aj David chiꞌ, ix yicꞌanbꞌat vin̈ dꞌa Jerusalén. Ix yicꞌanpaxel qꞌuen syamcꞌabꞌ vin̈ filisteo chiꞌ vin̈, ix yacꞌanoch qꞌuen vin̈ dꞌa yol smantiado.
55 Ayic ix yilan vin̈aj Saúl sbꞌat vin̈aj David yacꞌ oval yedꞌ vin̈ filisteo chiꞌ, ix scꞌanbꞌan vin̈ dꞌa vin̈aj Abner, yajalil ebꞌ soldado:
—Abner, ¿mach smam jun vin̈ quelem tic? xchi vin̈.
56 Mamin rey, man̈ vojtacoclaj, xchi vin̈aj Abner chiꞌ.
—Scan dꞌa yol a cꞌabꞌ a cꞌanbꞌani mach ay yic vin̈, xchi vin̈ rey chiꞌ.
57 Ayic van smeltzaj vin̈aj David chiꞌ, ayic toxo ix chamcan vin̈ filisteo chiꞌ yuj vin̈, yedꞌnac sjolom vin̈ chiꞌ vin̈, axo vin̈aj Abner ix icꞌanbꞌat vin̈ dꞌa vin̈aj Saúl chiꞌ. 58 Ix scꞌanbꞌan vin̈aj Saúl chiꞌ dꞌa vin̈:
—Ach quelem, ¿mach a mam? xchi vin̈. Ix tacꞌvi vin̈aj David chiꞌ:
—Yuninal in vin̈aj Isaí, vin̈ a checabꞌ cajan dꞌa Belén, xchi vin̈.