A vin̈aj Jefté
11
A dꞌa jun tiempoal chiꞌ, ay jun vin̈ scuchan Jefté cajan dꞌa yol yic Galaad. Te jelan vin̈ dꞌa oval. A vin̈aj Jefté chiꞌ yuneꞌ vin̈ jun ix ajmul ix yedꞌ jun vin̈ scuchan Galaad. 2 Axo pax ix yetbꞌeyum vin̈aj Galaad chiꞌ jun, ay pax ebꞌ vin̈ yuneꞌ ix. Ayic ix qꞌuibꞌqꞌue ebꞌ vin̈ chiꞌ, ix pechjiel vin̈aj Jefté chiꞌ yuj ebꞌ vin̈ dꞌa teꞌ pat chiꞌ. Ix yalan ebꞌ vin̈ to malaj yalan yic vin̈ taꞌ yujto chꞌoc snun vin̈. 3 Icha chiꞌ ix aj yel vin̈aj Jefté dꞌa ebꞌ yucꞌtac chiꞌ, ix bꞌatcan vin̈ dꞌa yol yic Tob. Ataꞌ ix smolbꞌej jun n̈ilan̈ ebꞌ vin̈ vinac vin̈. Ton̈ej ayecꞌ juntzan̈ ebꞌ vin̈ chiꞌ, max munlajlaj jabꞌoc ebꞌ vin̈. A ebꞌ vin̈ chiꞌ ix och yedꞌ vin̈aj Jefté chiꞌ, axo elcꞌal ix yacꞌ ebꞌ vin̈.
4 Ix ecꞌ jun tiempoal, ix cꞌoch ebꞌ amonita yacꞌ oval yedꞌ ebꞌ israel chiꞌ. 5 Yuj chiꞌ, a ebꞌ yajal dꞌa Galaad chiꞌ ix schec ebꞌ to bꞌat cot vin̈aj Jefté dꞌa yol yic Tob. 6 Ix yalanbꞌat ebꞌ icha tic:
—Cotan̈ dꞌa tic, co gana to a ach tzach och cajaliloc yic tzacꞌan oval yedꞌ ebꞌ amonita, xchi ebꞌ.
7 Ix tacꞌvi vin̈aj Jefté chiꞌ icha tic:
—A ex tic ix eyacꞌ chucal dꞌayin, ix eyacꞌ pural in e pechanel dꞌa spat vin̈ in mam, yuj chiꞌ ¿tas yuj tzex javi in e sayecꞌ ticnaic ayic ayex och dꞌa syaelal? xchi vin̈.
8 —Toton yujto tzon̈ cꞌoch val dꞌa syaelal chiꞌ, yuj chiꞌ tzon̈ javi ach quilaꞌ. Co gana val to tzach bꞌat quedꞌoc, a ach ol acꞌ oval yedꞌ ebꞌ amonita chiꞌ, a ach ol ach och cajaliloc dꞌa co masanil cajan on̈ dꞌa Galaad tic, xchi ebꞌ dꞌa vin̈.
9 —Tato e gana tzin meltzaji yic svacꞌ oval yedꞌ ebꞌ amonita chiꞌ, an̈ejtonaꞌ tato ol och Jehová vedꞌoc ayic ol vacꞌan ganar ebꞌ, ¿yel am val ol in och eyajaliloc chiꞌ? xchi vin̈ dꞌa ebꞌ.
10 Axo ebꞌ vin̈ yajal chiꞌ ix alanxi icha tic:
—A Jehová scacꞌoch co testigooc to ol co cꞌulej icha tzal chiꞌ, xchi ebꞌ.
11 Ichato chiꞌ ix bꞌat vin̈aj Jefté chiꞌ yedꞌ ebꞌ, ix yacꞌanoch vin̈ ebꞌ yajaliloc. A dꞌa Mizpa ix yalxi vin̈aj Jefté dꞌa yichan̈ Jehová tas ix yal dꞌa ebꞌ checabꞌ chiꞌ. 12 Ix lajvi chiꞌ, ix schecanbꞌat juntzan̈ ebꞌ schecabꞌ vin̈ scꞌanbꞌej dꞌa vin̈ sreyal Amón icha tic: ¿Tas yuj aycot eyoval dꞌayon̈, yuj chiꞌ tzex javi eyacꞌ oval quedꞌoc? xchibꞌat vin̈. 13 Ix spacan vin̈ sreyal ebꞌ amonita chiꞌ icha tic: Ayic e cotnac a ex israel ex tic dꞌa Egipto, e javinac dꞌa tic, e toqꞌuecꞌ lum co luum, sbꞌatn̈ej dꞌa aꞌ Arnón masanto scꞌoch dꞌa aꞌ Jaboc yedꞌ dꞌa aꞌ Jordán. A ticnaic jun, aqꞌuecxi luum dꞌayon̈ dꞌa acꞌancꞌolal, xchi vin̈.
14 Ix lajvi chiꞌ ix schecanbꞌat juntzan̈xo ebꞌ schecabꞌ vin̈aj Jefté chiꞌ dꞌa vin̈ sreyal ebꞌ amonita chiꞌ, 15 yic bꞌat yalanxi ebꞌ icha tic: Icha val tic ix aj spacan vin̈aj Jefté: A on̈ israel on̈ tic, malaj lum e luum chiꞌ quicꞌnac eqꞌui, malaj pax lum yic ebꞌ moabita quicꞌnac eqꞌui. 16 Ayic yelnaccot ebꞌ co mam quicham dꞌa Egipto chiꞌ, a dꞌa tzꞌinan lum cotnac ebꞌ, masanto javi ebꞌ dꞌa aꞌ Chacchac Mar, sjavipax ebꞌ dꞌa Cades. 17 Schecannaccot juntzan̈ ebꞌ schecabꞌ ebꞌ dꞌa vin̈ sreyal Edom to schaecꞌ ebꞌ vin̈ dꞌa yol smacbꞌen, palta maj chajiecꞌtalaj ebꞌ yuj vin̈. An̈ejaꞌ yalanpax ebꞌ dꞌa vin̈ sreyal Moab to schaecꞌ ebꞌ vin̈ dꞌa yol smacbꞌen, palta an̈ejaꞌ maj yalpax scꞌol vin̈ schaecꞌta ebꞌ. Yuj chiꞌ cann̈ej ebꞌ dꞌa Cades chiꞌ. 18 Slajvi chiꞌ yecꞌn̈ej ebꞌ dꞌa taquin̈ luum, yoyancot sbꞌa ebꞌ dꞌa spatictac smacbꞌen ebꞌ Edom yedꞌ dꞌa spatictac yic ebꞌ Moab chiꞌ, masanto javi ebꞌ dꞌa stojolal bꞌaj sjavi cꞌu dꞌa Moab chiꞌ. Axo taꞌ och vaan ebꞌ, can ebꞌ dꞌa junxo scꞌaxepalbꞌat aꞌ Arnón. Palta maj cꞌaxpajecꞌtalaj ebꞌ, yujto ataꞌ tzꞌel yich lum yic ebꞌ Moab chiꞌ. 19 Yuj chiꞌ yacꞌbꞌat schecabꞌ ebꞌ dꞌa vin̈aj Sehón sreyal ebꞌ amorreo, cajan dꞌa Hesbón. Yalcot ebꞌ dꞌa vin̈ to schaecꞌ ebꞌ vin̈ dꞌa yol smacbꞌen, yic scꞌoch ebꞌ dꞌa lum sluum. 20 Palta maj schalaj yabꞌ vin̈, maj chajiecꞌtalaj ebꞌ yuj vin̈ dꞌa yol smacbꞌen chiꞌ. An̈ej to smolbꞌej masanil ebꞌ soldado vin̈, sbꞌoanqꞌue scampamento ebꞌ dꞌa Jahaza, yacꞌannac oval vin̈ yedꞌ ebꞌ co mam quicham chiꞌ. 21 Palta axo Jehová co Diosal a on̈ israel on̈ tic, a acꞌanoch vin̈aj Sehón yedꞌ masanil ebꞌ anima dꞌa schon̈abꞌ chiꞌ dꞌa yol scꞌabꞌ ebꞌ, yuj chiꞌ acꞌji ganar vin̈ yuj ebꞌ. Icha chiꞌ aj yicꞌannaccan slum ebꞌ amorreo chiꞌ ebꞌ dꞌa jun chon̈abꞌ chiꞌ. 22 Yicꞌannaccan masanil lum sluum ebꞌ amorreo chiꞌ ebꞌ, scotn̈ej dꞌa aꞌ Arnón masanto sjavi dꞌa aꞌ Jaboc. Scotpax dꞌa taquin̈ luum masanto dꞌa aꞌ Jordán. 23 A lum sluum ebꞌ amorreo yicꞌnaquecꞌ Jehová yacꞌannaccan dꞌa ebꞌ co mam quicham chiꞌ, ¿tom e gana tze tocꞌxiecꞌ lum dꞌayon̈ ticnaic? 24 Qꞌuinaloc a Quemos e diosal tzꞌacꞌan jabꞌoc tas dꞌayex e macbꞌenoc, ¿tom max e cha eyicoc jun? Icha pax chiꞌ caj a on̈ tic, a tas syacꞌ Jehová co Diosal dꞌayon̈, a chiꞌ co macbꞌen yaji. 25 ¿Tom tza naꞌ to te ecꞌalto alan ic dꞌa jun luum tic dꞌa yichan̈ vin̈aj Balac yuninal vin̈aj Zipor, sreyal Moab? A vin̈ chiꞌ man̈ yacꞌnacoclaj oval vin̈ yedꞌ ebꞌ co mam quicham chiꞌ yuj jun luum tic. 26 Ayxo 300 abꞌil co cajnaj dꞌa Hesbón, dꞌa Aroer yedꞌ dꞌa juntzan̈ chon̈abꞌ dꞌa slacꞌanil yedꞌ dꞌa smasanil juntzan̈ chon̈abꞌ ay dꞌa stitac aꞌ Arnón. ¿Tas yuj ato ticnaic tzeyacꞌ yovalil dꞌayon̈ yuj jun luum tic? 27 A in tic, malaj junoc tas chuc tzin cꞌulej dꞌayach. Palta a ach tic, chuc tas tza cꞌulej, tzach javi acꞌ oval quedꞌoc. Palta jun, a Jehová van on̈ yilani, aꞌ ol chꞌolbꞌitan tas caj eyedꞌoc, xchibꞌat vin̈aj Jefté chiꞌ.
28 Vachꞌchom icha chiꞌ ix yalbꞌat vin̈aj Jefté chiꞌ, palta maj schalaj yabꞌ vin̈ rey chiꞌ.
Ix yacꞌ stiꞌ vin̈aj Jefté
29 Ix och Yespíritu Jehová dꞌa vin̈aj Jefté chiꞌ, ix ecꞌ vin̈ dꞌa yol yic Galaad yedꞌ dꞌa yol yic Manasés, masanto ix cꞌoch vin̈ dꞌa Mizpa dꞌa yol yic Galaad chiꞌ, yic smolbꞌan ebꞌ soldado vin̈ yic sbꞌat yacꞌan oval ebꞌ yedꞌ ebꞌ amonita chiꞌ. 30 A vin̈aj Jefté chiꞌ, ix yacꞌ stiꞌ vin̈ dꞌa Jehová icha tic: Tato ol acꞌoch ebꞌ amonita dꞌa yol in cꞌabꞌ, 31 a mach ol bꞌabꞌlaj elta in scha dꞌa stiꞌ in pat, ayic ol in jax dꞌa oval tic, ol in n̈us silabꞌil dꞌayach, xchi vin̈.
32 Ix bꞌat vin̈aj Jefté chiꞌ yedꞌ ebꞌ soldado yacꞌ oval yedꞌ ebꞌ amonita chiꞌ. Yuj scolval Jehová ix yacꞌ ganar vin̈aj Jefté chiꞌ. 33 Tzijtum ebꞌ ajcꞌol chiꞌ ix cham yuj ebꞌ, 20 chon̈abꞌ ix yacꞌ ganar ebꞌ dꞌa scal Aroer, dꞌa Minit yedꞌ dꞌa Abel-queramim. Icha val chiꞌ ix aj yacꞌji ganar ebꞌ amonita yuj ebꞌ israel chiꞌ.
34 Axo yic ix jax vin̈aj Jefté dꞌa spat dꞌa Mizpa, a jun pitan̈ ix yisil vin̈ ix elta ul schaꞌa, van schan̈alvi ix, van stzin̈an pandereta ix ayic ix elta ix chiꞌ. An̈ej ix, malaj junoc yuninal vin̈. 35 A val yic ix elta ix chiꞌ, ix sn̈icꞌchitanbꞌat spichul vin̈ yuj scuscꞌolal, ix yalan vin̈:
—Ay... ach visil. Svabꞌ val syail uuj. Ix icꞌ val cot jun yaelal tic dꞌa vibꞌan̈, yujto ix vacꞌ in tiꞌ dꞌa Jehová, yuj chiꞌ a ticnaic, yovalil ol in cꞌanabꞌajej tas ix val chiꞌ, xchi vin̈.
36 Ix tacꞌvi ix dꞌa vin̈:
—Mamin, tato ix acꞌ a tiꞌ acꞌan junoc tas dꞌa Jehová chiꞌ, cꞌulej dꞌayin icha ix aj acꞌan a tiꞌ chiꞌ, yujto toxo ix acꞌjioch ebꞌ ajcꞌol chiꞌ dꞌa yol a cꞌabꞌ yuj Jehová chiꞌ. 37 An̈ej jun tzin cꞌan dꞌayach to tzacꞌ chabꞌocxo ujal dꞌayin yic bꞌat in bꞌeyecꞌ yedꞌ ebꞌ ix vetcobꞌestaquil dꞌa jolomtac vitz, yic tzin ocꞌ yedꞌ ebꞌ ix taꞌ, yujto man̈ ol ochlaj vetbꞌeyum, xchi ix.
38 Ix yacꞌ chabꞌxo ujal chiꞌ vin̈aj Jefté chiꞌ dꞌa ix. A dꞌa jun tiempoal chiꞌ, ix bꞌat ix dꞌa jolomtac vitz yedꞌ ebꞌ ix chiꞌ, ix ocꞌ ix, yujto juneln̈ej man̈ ol ochlaj yetbꞌeyum ix. 39 Ix lajvi chabꞌ ujal chiꞌ, ix paxta ix bꞌaj ay vin̈ smam chiꞌ. Ix yacꞌanelcꞌoch vin̈aj Jefté bꞌaj ix yacꞌ stiꞌ dꞌa Jehová chiꞌ. Maj ochlaj yetbꞌeyum ix yisil vin̈ chiꞌ masanto ix cham ix. 40 Ix ochcan jun chiꞌ sbꞌeybꞌaloc ebꞌ israel chiꞌ, junjun abꞌil smolbꞌan sbꞌa ebꞌ ix cobꞌestac, chan̈eꞌ cꞌual tzꞌocꞌ ebꞌ ix, yuj snajicot ix yisil vin̈aj Jefté chiꞌ.