Ix cꞌoch vin̈aj Esdras dꞌa Jerusalén
7
1-5 Ayic ayoch vin̈aj Artajerjes reyal dꞌa Persia, ay jun vin̈ scuchan Esdras. A sbꞌi ebꞌ smam yicham vin̈, aton tic: Vin̈aj Seraías, vin̈aj Azarías, vin̈aj Hilcías, vin̈aj Salum, vin̈aj Sadoc, vin̈aj Ahitob, vin̈aj Amarías, vin̈aj Azarías, vin̈aj Meraiot, vin̈aj Zeraías, vin̈aj Uzi, vin̈aj Buqui, vin̈aj Abisúa, vin̈aj Finees, vin̈aj Eleazar yedꞌ vin̈aj Aarón vin̈ bꞌabꞌel sacerdote. 6 A vin̈aj Esdras chiꞌ, cꞌaybꞌum vin̈ dꞌa scꞌaybꞌubꞌal Jehová sDiosal Israel, aton cꞌaybꞌubꞌal yacꞌnac Jehová dꞌa vin̈aj Moisés. Masanil tas ix scꞌan vin̈, ix yacꞌ vin̈aj rey Artajerjes chiꞌ dꞌa vin̈, yujto a Jehová ayoch yedꞌ vin̈. Ix lajvi chiꞌ ix paxta vin̈ dꞌa Babilonia. 7 Ayic yuquil abꞌil yoch vin̈aj Artajerjes chiꞌ reyal, ix javi vin̈aj Esdras chiꞌ dꞌa Jerusalén tic yedꞌ jun n̈ilan̈ ebꞌ yetisraelal, aton ebꞌ sacerdote, ebꞌ levita sbꞌitani yedꞌ ebꞌ stan̈van puerta yedꞌ ebꞌ smunlaj dꞌa templo. 8-9 Ayoch Dios yedꞌ vin̈aj Esdras chiꞌ, yuj chiꞌ ix cot vin̈ dꞌa Babilonia dꞌa bꞌabꞌel cꞌu yic bꞌabꞌel uj, dꞌa yuquil abꞌil yoch vin̈aj Artajerjes chiꞌ reyal. Ix javi vin̈ yedꞌ ebꞌ ajun yedꞌoc dꞌa Jerusalén tic dꞌa bꞌabꞌel cꞌu yic yoil uj, an̈ejaꞌ dꞌa yuquil abꞌil chiꞌ. 10 Te ayoch dꞌa spensar vin̈aj Esdras chiꞌ scꞌaybꞌan val scꞌaybꞌubꞌal Dios, sbꞌeybꞌalan vin̈ yedꞌ scꞌaybꞌanpax ebꞌ yetisraelal vin̈ dꞌa jun cꞌaybꞌubꞌal chiꞌ.
11 Aton scopiail schecnabꞌil vin̈aj rey Artajerjes tic ix yacꞌ dꞌa vin̈aj sacerdote Esdras, cꞌaybꞌum dꞌa scꞌaybꞌubꞌal Jehová yedꞌ schecnabꞌil acꞌbꞌil dꞌa ebꞌ yetisraelal:
12 A in Artajerjes in, yajal vaj dꞌa juntzan̈xo ebꞌ rey, svacꞌ stzatzil a cꞌool ach Esdras, sacerdote ach, cꞌaybꞌum ach pax dꞌa scꞌaybꞌubꞌal sDiosal satchaan̈.
13 Toxo ix valel dꞌa masanil ebꞌ etisraelal, ebꞌ sacerdote yedꞌ ebꞌ levita ayecꞌ dꞌa yol in macbꞌen tic, tato syal scꞌol ebꞌ sbꞌat dꞌa Jerusalén chiꞌ edꞌoc, bꞌatocabꞌ ebꞌ. 14 A in tic yedꞌ ucvan̈ ebꞌ tzꞌacꞌan in razón, tzach cacꞌbꞌat ilaꞌ tas val yaj Judá yedꞌ Jerusalén chiꞌ, van am scꞌanabꞌajan schecnabꞌil e Diosal ayecꞌ dꞌa yol a cꞌabꞌ chiꞌ ebꞌ. 15 A qꞌuen plata yedꞌ qꞌuen oro tzꞌel dꞌa co cꞌool cacꞌanbꞌat dꞌayach, icꞌbꞌat qꞌuen dꞌa e Diosal a ex israel ex chiꞌ, aton jun ay scajnubꞌ dꞌa Jerusalén chiꞌ. 16 Tzicꞌanpaxbꞌat masanil qꞌuen plata, qꞌuen oro ix a cha dꞌa ebꞌ anima dꞌa yol yic Babilonia yedꞌ jantac tas tzꞌel dꞌa scꞌol ebꞌ etisraelal yedꞌ ebꞌ sacerdote yacꞌan yuj scajnubꞌ e Diosal chiꞌ. 17 A yedꞌ qꞌuen tumin chiꞌ tza man nocꞌ vacax, nocꞌ chꞌac calnel, nocꞌ yunetac calnel yedꞌ juntzan̈xo tastac tzꞌacꞌji yedꞌ nocꞌ, aton ixim trigo, ixim cebada, vino yic tzꞌacꞌji juntzan̈ chiꞌ silabꞌil dꞌa yibꞌan̈ altar dꞌa scajnubꞌ e Diosal chiꞌ. 18 Axo jantacto qꞌuen oro yedꞌ qꞌuen plata scani, ol xo eyilaꞌ tas bꞌaj vachꞌ syal yoch qꞌueen, icha syal tas sgana e Diosal chiꞌ. 19 Axo pax masanil yamcꞌabꞌ ix acꞌji dꞌayach yic scꞌanchaji yic tzꞌoch ejmelal dꞌa scajnubꞌ e Diosal chiꞌ, a ach val lacꞌan tzacꞌ dꞌa a Diosal dꞌa Jerusalén chiꞌ.
20 Yaln̈ej junocxo tas ay tzꞌoch eyuuj dꞌa scajnubꞌ e Diosal chiꞌ, syal e cꞌananelta stojol dꞌa vin̈ smolan qꞌuen tumin dꞌa yol in macbꞌen. 21 A in rey Artajerjes in tic sval dꞌa masanil ebꞌ molum tumin dꞌa stojolal bꞌaj tzꞌem cꞌu dꞌa aꞌ Éufrates: Masanil tas scꞌan vin̈aj Esdras vin̈ sacerdote, vin̈ cꞌaybꞌum pax dꞌa scꞌaybꞌubꞌal sDiosal satchaan̈, elan̈chamel tzeyacꞌ dꞌa vin̈. 22 Syal eyacꞌan 75 quintaloc qꞌuen plata, 300 quintaloc ixim trigo, 550 galónoc vino, 550 galónoc aceite yedꞌ jantac atzꞌam atzꞌam scꞌan vin̈.
23 Masanil tas scꞌan sDiosal satchaan̈ yuj scajnubꞌ, elan̈chamelocabꞌ tzꞌacꞌchaji, yic vachꞌ max cot yoval scꞌol dꞌa vibꞌan̈ yedꞌ dꞌa yibꞌan̈ ebꞌ val vuninal yedꞌ dꞌa yibꞌan̈ masanil in macbꞌen. 24 Tzeyojtacaneli to max yal-laj e cꞌanan qꞌuen tumin dꞌa ebꞌ sacerdote, dꞌa ebꞌ levita sbꞌitani yedꞌ dꞌa ebꞌ tan̈vum puerta yedꞌ dꞌa ebꞌ smunlaj dꞌa stemplo Dios chiꞌ, aton qꞌuen syacꞌ ebꞌ dꞌayin, ma juntzan̈xo qꞌuen mol tumin.
25 A achxo pax tic ach Esdras, ato aꞌ a jelanil acꞌbꞌil yuj a Diosal, acꞌoch ebꞌ juez yedꞌ ebꞌ yajal. A ebꞌ ol bꞌoan tas snibꞌej ebꞌ anima cajan dꞌa stojolal bꞌaj tzꞌem cꞌu dꞌa aꞌ Éufrates chiꞌ. A ebꞌ tzꞌoch yopisio chiꞌ, yovalil yojtac scꞌaybꞌubꞌal a Diosal chiꞌ ebꞌ, axo ebꞌ man̈ ojtannacoc jun, tza cꞌaybꞌej ebꞌ. 26 Axo mach max cꞌanabꞌajan schecnabꞌil a Diosal chiꞌ yedꞌ in checnabꞌil a in rey in tic, elan̈chamel tzꞌacꞌjioch chamel dꞌa yibꞌan̈, mato tzꞌicꞌchajel dꞌa yol chon̈abꞌ chiꞌ, ma tzꞌicꞌchajecꞌ tastac ay dꞌay, ma tzꞌochcan dꞌa preso, xchi vin̈ rey chiꞌ.
Slesal vin̈aj Esdras
27 Ix lajvi chiꞌ, ix lesalvi vin̈aj Esdras icha tic: Alchajocabꞌ vachꞌ lolonel dꞌa Jehová co Diosal, aton sDiosal ebꞌ co mam quicham, yujto aꞌ ix acꞌan snaꞌ vin̈ rey chiꞌ to nivan yelcꞌoch scajnubꞌ dꞌa Jerusalén. 28 Yuj svachꞌcꞌolal Jehová, vachꞌ in dꞌa yichan̈ vin̈ rey chiꞌ yedꞌ dꞌa ebꞌ tzꞌacꞌan srazón vin̈ yedꞌ dꞌa sat masanil ebꞌ nivac yajal ayoch yedꞌ vin̈. Yuj scolval Jehová ix in tecꞌbꞌej in bꞌa in molbꞌan masanil ebꞌ yajal yaj dꞌa junjun macan̈ ebꞌ vetisraelal, yic smeltzaj ebꞌ vedꞌoc, xchi vin̈aj Esdras chiꞌ.