Iphe, meru lẹ Masedoniya waa lẹ Gurisu
20
Ùtsú ono dazetaẹpho;
Pọlu bya ekukọo ndu kẹ Kéreshi bya eyeru phẹ ọkpu-ikike g'ẹphe ta atsụkwa ebvu bya ekelechaa phẹ;
ọ bụru iya eje Masedoniya.
2 O jephekọtachaa l'iphe,
bụ ẹka ono g'ọ ha pfuaru phẹ igwerigwe opfu bya eyeru phẹ ọkpu-ikike.
E mechaa;
ọ bya ejeshia Gurisu.
3 Ọ nọo ọnwa ẹto l'ẹka ono.
A nọnyaa;
ọ kwakọbe jeshia abahụ l'ụgbo eje alị Siriya.
Ndu Jiu gbaru je akwachia ya ụzo.
Ọ laphu azụ je eshia ụzo Masedoniya lashịa.
4 Ndu ẹphe l'iya swị l'ije ono bụ Sopeta,
nwa Pirọsu,
onye Beriya waa Arisutakọsu waa Sekụndosu,
ẹphebedua shi lẹ Tesalonayika;
waa Gayọsu onye Debi;
waa Tikikọsu waa Tirọfimosu;
noo ndu kẹ Eshiya;
waa Timoti.
5 Ndu ono vuru ụzo je anọdu lẹ Tirowasu pfụru-cheru anyi.
6 A -bọchaa iphe “Ọbo-buredi,
ekoduru ekoko”;
anyi bahụ l'ụgbo lẹ Filipayi tụgbua.
A nọepho ujiku ise;
anyi byapfuta phẹ lẹ Tirowasu.
E rwua ẹka ono;
anyi nọo abalị ẹsaa l'ẹka ono.
Ejeje ikpazụ, Pọlu eje Tirowasu
7 O be lẹ mbọku mbụ l'idzu;
anyi dzukọbe g'anyi ria Nri-ẹnyashi-Nnajịuphu.
Pọlu wata phẹ asarụ opfu;
kẹle ọokwakobekwanu k'ala l'ụtsu iya.
O pfuẹpho opfu gbiriri jasụ abalị kee ẹbo.
8 Orọku dụ igwerigwe l'ime ụlo-eli ono l'ẹka anyi nyikotaru je adọkobe lẹ k'eli iya.
9 Nwokorọbya lanụ,
aza Yutikọsu nọdu anọo l'igburọnu windo.
Pọlu pfunyaẹpho opfu ono;
mgbẹnya rweahaa Yutikọsu.
A nọnyaa mgbẹnya tụ iya.
O shi lẹ mkpopfu ụlo-eli ẹto ono ngabufu bya echia onwiya l'alị.
E jeshia ya apali;
ọ nwụhuwaa.
10 Pọlu bya enyizeta bya anmakoru iya l'eli bya agbakụa ya ẹka sụ:
“Unu ta akwagbushihẹ onwunu l'ọ dzụwaa ndzụ!”
11 Ọ tụgbua laphu azụ je anyawaa buredi ono kee;
ẹphe ria.
O pfuaharu phẹ opfu ọzo;
pfua ya jasụ nchi bọhu.
Ọ bụru iya alala.
12 Ẹphe duta nwokorọbya ono lẹ ndzụ.
Ọ bụru iphe,
e gude dụa phẹ obu;
obu shihu phẹ ike ọkpobe eshihu.
Pọlu shi lẹ Tirowasu jeshia Militọsu
13 Anyi tụgbua bya abahụ l'ụgbo kpọru jeshia Asọsu g'anyi apata Pọlu l'ẹka ono;
kẹle ọ sụru g'anyi gude ụgbo byapfuta iya lẹ ya e-gude ọkpa lụfuta l'ẹka ono.
14 Ọ byapfuta anyi lẹ Asọsu;
anyi pata iya l'ụgbo tụgbua jasụ anyi jerwua Mitilini.
15 Tọbudu iya bụ;
anyi shi l'ẹka ono tụgbua.
O be lẹ nchitabọhu iya;
anyi shi l'ẹka ono gude ụgbo ghaa mgboru Kiyọsu.
O rwua echele iya;
anyi kpọ-rwua Samọsu.
O be lẹ nchitabọhu mbọku k'ono;
anyi kpọ-rwua Militọsu;
16 kẹle Pọlu pfuhawaru sụ lẹ ya a-gha Efesọsu aghagha gẹ ya te eje akpọ ụpfu l'alị Eshiya.
Ọ dụ iya ẹgwegwa;
kẹle oome gẹ ya kukebe ẹhu jerwua Jierúsalẹmu;
tẹme l'oorwua mbọku Pentikọsutu.
Pọlu asụ: “Nọkwa-ẹhu mma”
17 Pọlu nọdu lẹ Militọsu zia g'e je ezia ndu e meru ọgerenya Chịochi lẹ Efesọsu g'ẹphe bya gẹ yẹ l'ẹphe dzuda.
18 Ẹphe byarwuta Pọlu sụ phẹ:
“Unu mawaru-a gẹ mu shi emeje teke ono,
mu l'unu nọkpoo ono eshinu mu byaru alị Eshiya.
19 Mu wozetaru onwomu alị ejeru Nnajịuphu ozi;
mu gude ẹnya-mini gude iphe-ẹhuka,
byapfutakọtaru mu nụ,
shigbaa l'ẹjo idzu,
ndu Jiu achịru mu eje ozi ono.
20 Unu maru l'ọ tọ dụdu iphe k'ụzo ono,
Chileke e-shi dzọo unu ono,
mu atọgboduru unu ẹba;
mbụ l'ọ tọ dụdu ẹka mu wachiru iya unu awachi mẹ nanụ.
Mu rarụ iya unu arara zia ya unu l'edzudzu-ọha mẹ l'ibe unu l'unuphu l'unuphu.
21 Mu nmarụ ndu Jiu mẹ ndu abụdu ndu Jiu ọkwa sụ g'izimanụ iphe-ẹji phẹ lwa phẹ azụ g'ẹphe gha umere lwapfuta Chileke bya ekweta l'ọo Jizọsu bụ Nnajịuphu phẹ.
22 Nta-a bẹ mu e-mekwa gẹ Unme-dụ-Nsọ ziru mu.
Mu e-je Jierúsalẹmu;
ẹbe ọ bụkwa lẹ mu maru iphe,
ee-me mu nụ l'ẹka ono.
23 Iphe,
mu maẹrupho bụ lẹ Unme Chileke emeje mu lẹ mkpụkpu lẹ mkpụkpu mu ahụma lẹ mkpọro waa iphe-ẹhuka,
parụ ẹka swiru mu lẹ Jierúsalẹmu ono.
24 Ọle ọ tọ dụdu iphe,
mu gụberu ndzụ mu.
Ọo 'nụ gẹ mu jefukpọonu ozi mu l'ishi;
mbụ gẹ mu jefụbebe ozi ono,
Nnajịuphu bụ Jizọsu ziru mu gẹ mu jee ono,
bụ iya bụ gẹ mu pfukaaru ndiphe k'ozi-ọma lẹ Chileke a-phụru phẹ obu-imemini.
25 “Nta bẹ mu mawaru l'unubẹ ndu ono,
mu tsoru jephee zia ozi-ọma l'ọo Chileke bụ eze ono bẹ taa hụmabaekwa mu ọzo.
26 Noo iphe,
mu gude sụ unu ntanụ-a;
ọ -dụru onye larụ l'iswi bẹ ẹka mu ta adụekwa iya ọzo.
27 Kẹle mu tụkowaru iphemiphe,
Chileke tụberu tọgbokotaru unu ẹba.
Ọ tọ dụdu ọphu mu wachiru unu awachi mẹ nanụ.
28 Unu leta onwunu ẹnya letakwaphọ ụnwu atụru ono,
Unme-dụ-Nsọ yeru unu l'ẹka ono ẹnya.
Unu bụru ndu azụ Chịochi,
Chileke gude mee,
Nwa iya gẹdegede gbaru l'oswebe;
mee g'ọ bụru nkiya.
29 Mu maru lẹ mu -tụgbuchaepho lashịa bẹ ndu ẹjo nzi a-wụbata g'ẹjo agụ bya adakaa unu.
Ọ tọ dụkwa g'e meru;
ẹbe ẹphe ebyi ẹka l'igwe atụru-a.
30 Ọ dụru teke aa-nọnya ndu shikwaa l'ime ọgbo unu ono awata adzụ ụka.
Ẹphe egude ẹgube ono meahaa g'ẹphe dzụta ndu kweru kẹ Kéreshi l'ụka g'ẹphe etsoru ẹka phẹ.
31 Noo ya bụ;
unu kwabẹ ẹnya.
Unu nyatajẹkwa lẹ mu kwatarụ gude ẹnya-mini kukebe ẹhu eme unu g'unu tsoru ụzo,
pfụru ọto.
Mu ziru iya unu l'ẹhu l'ẹhu;
eswe l'ẹnyashi apha ẹto ophu.
32 “Nta bẹ mu yeru unu l'ẹka Chileke.
Mu ziwaru unu ozi-ọma k'eze-iphe-ọma,
Chileke emeru ndiphe.
Ọo ozi-ọma ono eche unu bya adụje ike emetse unu emetse bya adụjekwapho ike mee g'unu lẹ ndu ọzo,
bụ ndu kẹ Chileke gbarụ mgba l'iphe ono,
o doberu ndu nkiya ono.
33 Unu maru l'ọ tọ dụdu onye ẹgu iphe iya gụjeru mu.
Ọphu ọ dụdu onye mu sụjeru g'ọ nụ mu afụ;
ọzoo kobo;
ọzoo uwe iya.
34 Ọo ẹka mu-a ẹphenebo bẹ mu gude jee ozi jeta iphe,
mkpa iya dụru mu;
waa iphe,
mkpa iya dụru ndu mu l'ẹphe swị.
35 Mu gudewaa ẹgube ono goshi unu l'anyi a-nọdu ejeshije ozi ike g'anyi egude ẹgube ono yeru ndu adụdu g'ọ dụ phẹ ẹka.
G'anyi nyatajẹkwa iphe ono,
Jizọsu,
bụ Nnajịuphu pfuru l'onwiya ono sụ:
‘Onye anụ anụnu bẹ ẹhu kakwa ụtso eme l'onye anata anata.’ ”
36 Pọlu pfuchaa nno;
o gbushi ikpere yẹe ndu ono g'ẹphe ha pfuru nụ Chileke.
37 Ọ tụgbushia;
ẹphe tụko bungee ẹkwa je arịkua ya ẹka l'olu;
tsutsuchaa ya ọnu gude sụ iya tọkwa ẹhu.
38 Ọ bụru epfupfu ono,
o pfuru l'ẹphe taa hụmabaedu iya ọzo ono bẹ kachakpọo phẹ erwu l'ẹhu.
Ẹphe duru iya jeshia l'ụgbo.