\id PHP \h FILIPENSES \mt CARTA YEⁿ'E 'IIⁿ'YĀⁿ YEⁿ'E YÁĀⁿ FILIPOS \c 1 \s Taachi Pablo canúuⁿ yā vácūū idingúuⁿ yā yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ Filipos, 'iiⁿ'yāⁿ chi i'téénu yā Jesucristo \p \v 1 'Úú Pablo ndúúcū Timoteo ní nús'uu ní dichíí'vɛ 'nū Jesucristo. Maaⁿ ní idinguúⁿ 'nū carta 'cūū yeⁿ'ē nducyáácá hermanos chi i'téénu yā Jesucristo ndúúcū obispos chi saⁿ'ā ndíí tiīiⁿ yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi i'téénu yā Jesucristo ndúúcū diáconos chi nginneé yā obispos, nducyaaca yā chi snee yā na yáāⁿ Filipos. \v 2 Neⁿ'é 'nū chí Ndyuūs Chiida yú ndúúcū Señor Jesucristo yeⁿ'e yú tée yā ndís'tiī yeⁿ'e vaadī n'dai taavi yeⁿ'é yā ní 'cuɛɛtinée nī ndúúcū vaadī 'diiíⁿ yeⁿ'é Ndyuūs. \s Pablo ngaⁿ'angua'á yā cáávā 'iiⁿ'yāⁿ chi i'téénu yā Jesucristo \p \v 3 'Úú nca'á gracias Ndyuūs yeⁿ'ē yú ca'áámá ca'áámá vuelta taachi n'gaacú yeⁿ'e ndís'tiī. \v 4 Ní taachi caⁿ'anguā'á, nducuéⁿ'ē tiempo caⁿ'anguā'á yeⁿ'e nducyaaca ndís'tiī ndúúcū vaadī yeenú. \v 5 Caati ndís'tiī ní nduucú ní dáámá diiⁿ yú ntiiⁿnyuⁿ ti inneé nī 'úú chi 'úú candɛɛ́ nduudu yeⁿ'e evangelio chí nduudu ngai yeⁿ'e Cristo, ndii nguuvi chi i'téénu nī Jesucristo ndíí maaⁿ. \v 6 Ní deenú chi seguro canee chiiⁿ chi yeⁿ'e Ndyuūs ti Ndyuūs chi tuca'á yā diiⁿ yā ntiiⁿnyuⁿ n'daacā n'dai na vida yeⁿ'e ndís'tiī ní idiíⁿ yā chi ndís'tiī 'cuɛɛtinée nī diíⁿ nī ntiiⁿnyuⁿ chi n'daacā nguuvi nguuvi ndíí nguuvi chí ndaa Jesucristo taama vmnéⁿ'ēe. \v 7 Ní 'tíícā chi n'dai chi 'úú nacádiinúúⁿ chuū yeⁿ'ē nducyaaca ndís'tiī caati neⁿ'é taavi ndís'tiī. Ní nducyaaca ndís'tiī ní vɛ́ɛ́ parte yeⁿ'é nī nduucú yeⁿ'e nducuéⁿ'ē chi n'dai taavi chi Ndyuūs itée yā s'uuúⁿ. Ní ndís'tiī nginneé nī 'úú 'áárá chí canuúⁿ vácūū o 'áárá chi caneé nanááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ 'iiⁿntyéⁿ'ē 'úú ní ngaⁿ'á nduudu cuaacu yeⁿ'ē nduudu ngai yeⁿ'é Cristo chi cuaacu chi 'tíícā. \v 8 Ní Ndyuūs yeⁿ'e yú ní deenú yā chí 'úú neⁿ'é ndís'tiī tan'dúúcā chi Cristo neⁿ'é yā s'uuúⁿ. \v 9 Ní 'úú ngiicá Ndyuūs chi ndís'tiī cuuvi dinéⁿ'e ca nī nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ. Ní cuuvi deenu cá nī yeⁿ'ē nduudu cuaacu ní cuuvi nadacadíínuuⁿ n'daāca nī yeⁿ'ē nducuéⁿ'ē chi cuaacu. \v 10 Caati cuuví ndɛɛvɛ nī nducuéⁿ'ē tiempo chɛ́ɛ́ chí n'daacā taavi ca. Ní 'tíícā cuuvi 'cuɛɛtinée nī n'daacā n'dai. Ní taachi ndaa Jesucristo taama vmnéⁿ'ēe nguɛ́ɛ́ vɛ́ɛ́ mar 'áámá nuuⁿndi yeⁿ'é nī. \v 11 Ní neⁿ'é chi Jesucristo ndaacá yā ndís'tiī chi 'cuɛɛtinéé n'daacá nī cucáávā poder yeⁿ'e Cristo ní diíⁿ nī ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e evangelio chí nduudu ngai yeⁿ'e Cristo. Ní 'íícú nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ cuuvi caaⁿ'máⁿ yā chi ch'ɛɛtɛ taavi Ndyuūs. Ní diíⁿ yā honrar Ndyuūs. \s Cáávā 'úú vida yeⁿ'é ní Cristo \p \v 12 Maaⁿ ní ndís'tiī hermanos yeⁿ'é, neⁿ'é chi cadíínuuⁿ nī chi tanducuéⁿ'ē chi ch'eenú chiī ní diiíⁿ chi 'yaaⁿ ca 'iiⁿ'yāⁿ ngíí n'giindiveéⁿ yā nduudu cuaacu chí ngai yeⁿ'e Cristo. \v 13 'Tíícā chiī chi taanduvɛ́ɛ́ soldados chi dííⁿ ntiiⁿnyuⁿ na palacio yeⁿ'e César ndúúcū taanduvɛ́ɛ́ 'iiⁿ'yāⁿ, nducyaaca yā deenu yā chi 'úú caneé preso na vácūū cucáávā chi diíⁿ ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e Cristo. \v 14 Ní nééné 'yaaⁿ hermanos chi i'téénu yā Señor Jesucristo taachi cadíínuuⁿ yā chi caneé vácūū nguɛ́ɛ́ di'va'á yā naati neⁿ'é yā caaⁿ'maⁿ cá yā nduudu ngai chi nduudu cuaacu yeⁿ'e Ndyuūs ndúúcū confianza nanááⁿ Cristo miiⁿ. \p \v 15 Cuaacu chi náⁿ'a yā ní ngaⁿ'a yā nduudu ngai yeⁿ'e Cristo cáávā chi dingueeé yā yeⁿ'é ní cáávā chi neⁿ'e yā 'caa'va yā nduucú. Ní tanáⁿ'a yā ní ngaⁿ'á yā nduudu ngai miiⁿ ti cuaacu chi neⁿ'é yā diíⁿ yā ní neⁿ'é yā cunnee yā 'úú. \v 16 Naati 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ vmnaaⁿ nguɛɛ ngaⁿ'a yā nduudu ngai yeⁿ'e Cristo ndúúcū nuuⁿmaⁿ staava yeⁿ'é yā naati diíⁿ yā chi 'iiⁿ'yāⁿ caⁿ'a yā ndúúcu yā. Diíⁿ yā ti neⁿ'é yā chi 'úú ní ngueeé yeⁿ'é yā. Ní cadíínuuⁿ yā chi diíⁿ yā chi 'úú n'geenú ngii ca taachi canuúⁿ vácūū. \v 17 Ní 'iiⁿ'yāⁿ cuayiivi ní ngaⁿ'á yā nduudu ngai miiⁿ ti neⁿ'é yā 'úú. Ní deenú yā chi Ndyuūs tee yā 'úú ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'é yā chi ngaⁿ'á nanááⁿ 'iiⁿntyéⁿ'ē táácā chi diíⁿ ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'é Ndyuūs ní ngaⁿ'á nduudu cuaacu yeⁿ'e evangelio chí nduudu ngai yeⁿ'e Cristo. \v 18 Naati ¿dɛ'ɛ̄ ituneéⁿ? 'Āā 'tuucá nūuⁿ nduuti chi 'iiⁿ'yāⁿ caaⁿ'máⁿ yā nduudu ngai miiⁿ ndúúcū nuuⁿmáⁿ staava yeⁿ'é yā o cáávā chi nguɛ́ɛ́ neⁿ'é yā 'úú, nducyaacá yā ngaⁿ'a yā nduudu ngai yeⁿ'e Cristo. Ní cáávā chuū 'úú ní yeenú, ní yeenú taavi cá. \p \v 19 Caati deenú chi yeⁿ'e nducuéⁿ'ē chi chó'ōo yeⁿ'é, n'daacā cuuvi yeⁿ'é caati ndís'tiī ní ngaⁿ'angua'á nī cáávā 'úú. Ní Jesucristo nginneé yā 'úú cucáávā Espíritu yeⁿ'é yā. \v 20 Ní maaⁿ chuū chi neⁿ'é chi dicuaacu chi cuuvi diíⁿ. Nguɛ́ɛ́ 'cuinaáⁿ yeⁿ'ē mar 'áámá naaⁿ naati ngaⁿ'á nduudu ngai yeⁿ'e Cristo cueⁿ'e daāⁿmaⁿ ndúúcū nducuéⁿ'ē confianza tan'dúúcā chi diíⁿ maaⁿ, 'tiicá ntúūⁿ cuuvi diíⁿ cueⁿ'e daāⁿmaⁿ. Ní 'íícú 'iiⁿ'yāⁿ cuuvi n'diichi cá yā Cristo chi ch'ɛɛtɛ ca yā cucáávā 'úú, 'áárá chí 'úú cunduūchí o 'áárá chí 'úú 'āā n'dií. \v 21 Ní cucaavā 'úú, vida yeⁿ'é ní Cristo níícú nduuti chí 'cuūví 'āā diíⁿ ganar caati 'úú caneé ndúúcū Cristo. \v 22 Ní nduuti chi candií ca cuneé ca na iⁿ'yeeⁿdí 'cūū ndúúcū cuerpo yeⁿ'é, tuu'mi ní cuuvi diíⁿ ca ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e Señor Jesucristo yeⁿ'ē yú. Ní candɛɛ́ nduudu yeⁿ'e yā nanááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ níícú 'iiⁿ'yāⁿ cuuvi cu'téénu yā Ndyuūs. Maaⁿ ní nguɛ́ɛ́ deenú dɛ'ɛ̄ chi n'daacā ca chi ndɛɛvɛ́ cáávā 'úú \v 23 caati 'úú canuúⁿ nguaaⁿ nduu 'uuví vaanicadíínūuⁿ. Ní neⁿ'é chí 'cuūví níícú caⁿ'á cunēe ndúúcū Cristo caati deenú chi neené n'daacā caavā 'úú. \v 24 Naati cáávā ndís'tiī ní n'daacā ca chi 'úú cuneé ca na cuerpo yeⁿ'é 'tɛɛ 'tɛ́ɛ́ ndúúcū ndís'tiī. \v 25 Seguro caneé maaⁿ yeⁿ'e chuū. Ní deenú ti 'úú cuneé ca 'tɛɛ 'tɛ́ɛ́ ndúúcū ndís'tiī caati ndís'tiī cuuvi 'cuɛɛtinée nī n'daacā ca ní yeenu taaví nī caati i'téénu nī Ndyuūs. \v 26 'Túúcā cuneé 'tɛɛ 'tɛ́ɛ́ ndúúcū ndís'tiī ní taachi ndaá nanááⁿ ndís'tiī tuu'mi ní ndís'tiī cuuvi yeenu cá nī nduucú ti s'uuúⁿ ní yeⁿ'e Cristo s'uuúⁿ. \p \v 27 Di'cuiitú ndís'tiī chi dámaāⁿ diiⁿ núú yiiⁿnuⁿ nī chi 'cuɛɛtinéé n'daacá nī taanduvɛ́ɛ́ chi n'daacā tan'dúúcā chi ngaⁿ'a nduudu n'dai yeⁿ'e Cristo. Níícú ndúútī chi ndaá n'diichí ndís'tiī o ndúútī chi caneé yaⁿ'ai yeⁿ'é ndís'tiī neⁿ'é 'caandiveéⁿ yeⁿ'é ndís'tiī. Neⁿ'é chí 'iiⁿ'yāⁿ cuuví yaa'ví yā 'úú yeⁿ'é ndís'tiī chi ndís'tiī ní n'daacā sneé nī. Ní nduuvidaamá nī ndúúcū 'áámá espíritu nūuⁿ ndúúcū 'áámá vaanicadíínūuⁿ yeⁿ'é nī. Ní 'áámá diíⁿ nī ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'é Ndyuūs ní ngaⁿ'á nī nduudu ngai yeⁿ'e Cristo chi evangelio caati 'iiⁿ'yāⁿ cuuvi cu'téénu yā Cristo. \v 28 Neⁿ'é 'caandiveéⁿ yeⁿ'é nī chi nguɛ́ɛ́ di'va'á nī mar 'áámá yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ chi contra yeⁿ'e nī. Caati chuū ní 'áámá seña yeⁿ'é yā chi nguɛ́ɛ́ i'téénu yā Cristo ní caⁿ'á yā infierno. Naati chuū ní 'áámá seña yeⁿ'é nī chi ndís'tiī ní cuuví ninguaⁿ'áí nī yeⁿ'e infierno caati chuū ní yeⁿ'é Ndyuūs. \v 29 Ní Ndyuūs diíⁿ yā 'áámá favor ndúúcū ndís'tiī caati nguɛ́ɛ́ dámaāⁿ chi cu'téénu nī Cristo naati canéé chi 'cueenú nī cuuvi caavā chi i'téénu nī Cristo. \v 30 Ní ndís'tiī ndúúcū 'úú 'āā daamá nūuⁿ snée yú chí n'geenu yú ngii cucáávā chi ngaⁿ'a yú nduudu cuaacu yeⁿ'é Cristo. Ndís'tiī 'āā n'diichí nī cuááⁿ vmnaaⁿ tan'dúúcā chí diíⁿ ntiiⁿnyuⁿ ní ch'eenú chii. Ní maaⁿ ní n'giindivééⁿ ntúuⁿ nī tan'dúúcā chi diíⁿ ntiiⁿnyuⁿ ní tan'dúúca chi n'geenú ngii. \c 2 \s Cristo ní ndiicúúⁿ yā ní cuayiivi chich'ɛɛtɛ́ yā \p \v 1 Ndís'tiī hermanos yeⁿ'é, nduuti chi Cristo diíⁿ yā animar ndís'tiī ní nduuti chi Cristo tee yā 'viich'ɛɛtíínūuⁿ ndís'tiī ti neⁿ'é yā ndís'tiī ní nduuti chi Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs canée yā ndúúcū ndís'tiī ní nduuti chi neⁿ'é nī nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ ní ya'ai 'íínú nī 'iiⁿ'yāⁿ tuu'mi ní 'tíícā diíⁿ nī. \v 2 Diíⁿ nī chi cuuvi yeenú taavi cá caati snée nī 'túúcā. N'dáácā 'cuɛɛtinée nī ndúúcū 'aama vaadī cadíínuuⁿ yeⁿ'é nī. Ní neⁿ'é nī dáámá nūuⁿ 'aama nī ndúúcū taama nī tan'dúúcā Cristo neⁿ'é yā s'uuúⁿ. Ní 'tiicá ntúūⁿ neⁿ'é nī vi'ī 'aama nī ndúúcū taama nī. Ní nduuvidaamá nī ndúúcū 'áámá espíritu yeⁿ'é nī ndúúcū 'áámá staava yeⁿ'é nī. \v 3 Ní nguɛ́ɛ́ diíⁿ nī dendu'ū chi neⁿ'e maáⁿ nī o caavā chi neⁿ'é nī ch'ɛɛtɛ maáⁿ nī caati ndiicúúⁿ 'cuɛɛtinée nī. Maaⁿ ní ca'áámá ca'aamá nī canéé chí nadacadíínuuⁿ nī yeⁿ'e hermanos yeⁿ'é nī chi nééné n'dai ca hermanos yeⁿ'é nī nguɛ́ɛ́ ti maáⁿ nī. \v 4 Ní mar 'áámá nī nguɛ́ɛ́ n'nuúⁿ nī dendu'ū chi cuuví yeⁿ'ē maáⁿ nī caati n'nuúⁿ nī ntúuⁿ dendu'u chi n'daacā chi cuuvi yeⁿ'e tanáⁿ'ā hermanos yeⁿ'é nī. \p \v 5 Ní nguaaⁿ ndís'tiī ní tan'dúúcā chi Cristo nadacadíínuuⁿ yā yeⁿ'ē maáⁿ ya 'tiicá ntúūⁿ ndís'tiī canee chi nadacadíínuuⁿ nī yeⁿ'e maaⁿ nī. \v 6 Ní n'dáá rá chí Cristo miiⁿ ti Ndyuūs 'yā, Cristo nguɛ́ɛ́ 'āā fuerza diíⁿ yā chi cuuvi daamá yā ndúúcū Ndyuūs Chiidá yā. \v 7 Naati Cristo s'neeⁿ yā chi ch'ɛɛtɛ yeⁿ'é yā tanducuéⁿ'e chi canéé na va'ai chɛɛti nguuvi. Ní tan'dúúcā s'uūúⁿ 'tiicá yā. Ní tan'dúúcā 'áámá saⁿ'ā chi dichíí'vɛ̄ 'iiⁿ'yāⁿ, 'tiicā núúⁿ yā. Ní ch'iindiyáaⁿ yā tan'dúúcā 'áámá saⁿ'a yeⁿ'ē iⁿ'yeeⁿdí 'cūū. \v 8 Ní taachi caneé yā tan'dúúcā saⁿ'a na iⁿ'yeeⁿdí 'cūū ndiicúúⁿ n'dai diíⁿ yā ní ch'iindiveéⁿ yā taanduvɛ́ɛ chi ngaⁿ'ā Chiidá yā chi canéé na va'ai chɛɛti nguuvi. 'Áárá chí ch'īi yā na cruz, ch'iindiveéⁿ yā nduudu yeⁿ'e Chiidá yā ní ca'á yā lugar 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi 'caaⁿ'núⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ. \v 9 Ní cáávā chi diiⁿ Jesús, Ndyuūs diíⁿ yā chi Jesús ní ch'ɛɛtɛ cundaá yā na va'ai chɛɛti nguuvi. Ní Ndyuūs ca'á yā 'áámá chi duuchí yā chi ch'ɛɛtɛ n'dai nguɛ́ɛ́ ti tanáⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e iⁿ'yeeⁿdí 'cūū. \v 10 Ní nducyáácá yā canéé chi caāntii'ya yā taachi 'caandiveéⁿ yā chi duuchi Jesús miiⁿ. 'Tiicá ntúūⁿ nducyaacá yā chi snee yā na va'ai ch'ɛɛti nguuvi. 'Tiicá ntúūⁿ nducyaaca yā chi snee yā na yáⁿ'āa. 'Tiicá ntúūⁿ nducyaaca yā chi snee yā na infierno. \v 11 'Tiicá ntúūⁿ canee chi caaⁿ'maⁿ cuaacú yā chi Jesucristo miiⁿ ní 'iivú Ndyuūs. Ní caaⁿ'maⁿ cuaacú yā chi nééné ch'ɛɛtɛ n'dai Ndyuūs chi Chiida yú. \s 'Iiⁿ'yāⁿ chi i'téénu yā Cristo ní tan'duucā chi dɛɛvɛ yeⁿ'e iⁿ'yeeⁿdí 'cūū 'tiicá yā \p \v 12 Maaⁿ ní ndís'tiī hermanos yeⁿ'é chi neⁿ'e taaví, tan'dúúcā chi cueⁿ'e daāⁿmaⁿ i'téénu nī nduudu yeⁿ'é Ndyuūs taachi caneé ndúúcū ndís'tiī, maaⁿ ní i'téénu nī taachi 'āā yaⁿ'ai caneé yeⁿ'é ndís'tiī. Maaⁿ ní 'va'á nī Ndyuūs. Ní ndís'tiī diíⁿ n'daacá nī ti Ndyuūs nadinguáⁿ'ai yā ndís'tiī ní diíⁿ n'daacá nī ndúúcū cuidado yeⁿ'e nducuéⁿ'ē. \v 13 Cuaacu chi Ndyuūs diíⁿ yā chi ndís'tiī neⁿ'é nī diíⁿ nī nducuéⁿ'ē chi n'daacā. Ní Ndyuūs cunneé yā ndís'tiī chi diíⁿ nī. Ní 'cuiinú nī chiiⁿ chi diíⁿ nī tan'dúúcā chi neⁿ'é yā chííⁿ chí n'daacā n'dai. \p \v 14 Maaⁿ ní ndís'tiī diíⁿ nī nducuéⁿ'ē ní nguɛ́ɛ́ cueēⁿdiitú nī ndíí nguɛ́ɛ́ 'cuuⁿ'máⁿ nī. \v 15 Ní ndúúti chi diíⁿ nī 'tuucā mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ cuuvi caaⁿ'máⁿ yā nuuⁿndi yeⁿ'é nī o nguɛ́ɛ́ n'daacā idiíⁿ nī caati deenú yā chi ndís'tiī daiyá Dendyuūs ndís'tiī. Ní nguɛ́ɛ́ vɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'é nī nguaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ i'téénu yā Ndyuūs ní nguɛ́ɛ́ n'daacā idiíⁿ yā. Ní tan'dúúcā 'áámá 'ííⁿnyúⁿ ngíí yáⁿ'āa taachi maāiⁿ 'tiicá nī. \v 16 Ní candɛɛ́ nī nduudu cuaacu yeⁿ'e Cristo nanááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ ti nduudu miiⁿ diiⁿ chi 'iiⁿ'yāⁿ cuuvi cunduuchí yā cueⁿ'e daāⁿmaⁿ caati 'úú ní cuuví yeenú taavi nguuvi chi ndaa Cristo taama vmnéⁿ'ēe. Ní deenú chi nguɛ́ɛ́ tandii rá diíⁿ ndu'ú 'úú ndíí nguɛ́ɛ́ nduu tandii rá diíⁿ ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'é Ndyuūs nguaaⁿ ndís'tiī. \v 17 Ndúúti chi nca'á vida yeⁿ'e maáⁿ ní ch'iī caavā ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'é Ndyuūs, tuu'mi ní cáávā chi 'āā itéénu nī Ndyuūs ní diíⁿ nī ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'é yā, tanducuéⁿ'ē chuū ní tan'dúúcā 'áámá ofrenda nanááⁿ Ndyuūs 'tíícā. Ní 'úú ní yeenú, ní cuuvi yeenú ndúúcu nī. \v 18 'Tiicá ntúūⁿ cáávā chuū ndís'tiī cuuvi yeenú nī. Ní cuuvi yeenú ntúuⁿ nī nduucú. \s Yeⁿ'ē hermano Timoteo ndúúcū hermano Epafrodito \p \v 19 Nduuti chi Señor Jesucristo neⁿ'é yā chi 'úú idiíⁿ chiiⁿ chi nadacadíínuúⁿ chi diíⁿ, tuu'mi ní caⁿ'á dicho'ó Timoteo nanááⁿ ndís'tiī nguuvi chi cuchiī. Maaⁿ níícú cuuvi yeenú taachi cadiinúúⁿ ní cuuvi deenú táácā snee ndís'tiī. \v 20 Ti nguɛ́ɛ́ vɛ́ɛ́ táámá compañero yeⁿ'é chi dáámá nadacadíínuuⁿ sa nduucú tan'dúúcā Timoteo miiⁿ. Ní n'daacā idiiⁿ sa cuidado yeⁿ'é ndís'tiī. \v 21 N'deee n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ i'nuúⁿ yā chi n'daacā yeⁿ'ē maáⁿ yā ní nguɛ́ɛ́ diíⁿ yā dendu'ū chi ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e Cristo Jesús. \v 22 Naati ndís'tiī ní deenú nī yeⁿ'e Timoteo chi n'daacā canee sa yeⁿ'e nducuéⁿ'ē. Ní deenú nī chi saⁿ'a miiⁿ tan'dúúcā daiyá chi dichíí'vɛ sa 'úú, 'tíícā sa taachi ngaⁿ'á 'nū evangelio chí nduudu ngai yeⁿ'é Cristo. \v 23 Sáⁿ'a 'cūū nadacadíínuúⁿ chi dicho'ó saⁿ'ā nanááⁿ ndís'tiī naati neⁿ'é cadiinuúⁿ vmnaaⁿ táácā 'cueenú asuntos yeⁿ'é núúⁿ niiⁿyūⁿ. \v 24 Maaⁿ ní vɛ́ɛ́ confianza yeⁿ'é ndúúcū Ndyuūs chi núúⁿ niiⁿyūⁿ cuuví ndaá maáⁿ ní n'diichí ndís'tiī. \p \v 25 Ní nadicadíínúúⁿ ntúūⁿ chi dicho'ó yeⁿ'e ndís'tiī hermano Epafrodito. Saⁿ'ā miiⁿ idiiⁿ sa ntiiⁿnyuⁿ nduucú ní diiⁿ sá luchar nduucú. Saⁿ'ā miiⁿ ndís'tiī maáⁿ nī dicho'ó nī saⁿ'ā nanaáⁿ chi cuuvi cunnee sa 'úú ndúúcū necesidades yeⁿ'é. \v 26 Saⁿ'ā miiⁿ neené neⁿ'e sa n'diichi sa nducyaaca ndís'tiī ní neené nadacádíínuuⁿ sa yeⁿ'e ndís'tiī caati ndís'tiī n'giindiveéⁿ nī chí ngíítā sa. \v 27 Cuaacu nííⁿnyúⁿ chí nééné ya'ai chiītā sa ti 'āā cháa 'cuūvī sa. Naati Ndyuūs ní ya'āī 'iinú yā saⁿ'ā ní nguɛ́ɛ́ dámaāⁿ saⁿ'ā miiⁿ caati ndúúcū 'úú ti 'úú nguɛɛ cunee ndaāchī yiinú cá dɛ'ɛ̄ ca chi canéé yeⁿ'é. \v 28 Ní cáávā chuū neⁿ'e cá dicho'ó saⁿ'ā Epafrodito nanááⁿ ndís'tiī ní ndís'tiī cuuvi yeenú nī taachi snaaⁿ nī taama vmnéⁿ'ēe saⁿ'ā. Ní 'tiicá ntúūⁿ 'úú nguɛ́ɛ́ nadacadíínuuⁿ ndaachí yeⁿ'é nī. \v 29 Ní taachi ndaa sa nanááⁿ ndís'tiī, 'cuáaⁿ nī Epafrodito ndúúcū vaadī yeenú caati saⁿ'ā miiⁿ hermano yeⁿ'é nī ti i'téénu sa Señor Jesucristo yeⁿ'e yú. Ní diíⁿ nī honrar tanáⁿ'a yā chi diíⁿ yā ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'é Ndyuūs tan'dúúcā saⁿ'ā miiⁿ. \v 30 Caati 'áárá chí nééné chíítā sa ni 'āā cháa 'cuūvī sa cucáávā chi diiⁿ sa ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'ē Cristo, nguɛ́ɛ́ nadacádíínuuⁿ sa yeⁿ'e vida yeⁿ'e maāⁿ sa ndúúcū peligro chi cuuvi 'cuūvī sa caati dichíí'vɛ̄ sa 'úú. Ní diiⁿ sa ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'é chi ndís'tiī maáⁿ nī neⁿ'é nī diíⁿ nī naati nguɛɛ cuuvi diíⁿ nī. \c 3 \s Pablo yaa'ví yā contra yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Israel chi necio yeⁿ'e ley yeⁿ'é yā \p \v 1 Maaⁿ ní ndís'tiī hermanos yeⁿ'é ngaⁿ'á ngīi ndís'tiī chi canéé chi cuuvi yeenú nī ti yeⁿ'e Señor Jesucristo ndís'tiī. Ní cáávā 'úú nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ chí di'vaachi 'úú taachi dinguúⁿ yeⁿ'e ndís'tiī táámá vmnéⁿ'ēe chi cuuvi yeenú nī, ti canéé chí diíⁿ nī cáávā chi cho'ōo n'dai yeⁿ'é nī. \v 2 Ndís'tiī ní diíⁿ nī cuidado yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi tan'dúúcā 'yaānā ti 'tiicá yā ti neⁿ'é yā circuncidar cuerpo yeⁿ'e saⁿ'a chi nguɛ́ɛ́ saⁿ'ā Israel sa. Nguɛ́ɛ́ n'daacā diíⁿ yā chi nadacadíínuuⁿ yā chi canee chi dií yā circuncidar cuerpo yeⁿ'e saⁿ'ā s'eeⁿ. \v 3 Ní cuaacu nííⁿnyúⁿ s'uuúⁿ ní tan'dúúcā chi 'āā circuncidado s'uuúⁿ caati s'uuúⁿ dich'ɛɛtɛ yú Ndyuūs ndúúcū espíritu yeⁿ'e maāⁿ yú. Ní s'uuúⁿ ní yeenu yú ti yeⁿ'e Señor Jesucristo s'uuúⁿ. Ní nguɛ́ɛ́ vɛ́ɛ́ confianza yeⁿ'ē yú yeⁿ'e tan'dúúcā chi 'āā circuncidado cuerpo yeⁿ'e yú. \v 4 Ni 'úú dendú'ū cuuví cuneé ndúúcū confianza na vida yeⁿ'é nanááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ tí 'úú canéé circuncidado. Ní nguɛɛ vɛɛ mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ chi cuuvi nadacadíínuuⁿ cá yā yeⁿ'e nducuéⁿ'ē chuū ndúúcū confianza tan'dúúcā chi cuuvi 'úú. \v 5 Caati taachi chií niiⁿníⁿ nguuvi chi ch'iidiyaáⁿ 'iiⁿ'yāⁿ diíⁿ yā circuncidar 'úú ní 'caacá yā seña na cuerpo yeⁿ'é tan'dúúcā chi diíⁿ yā ndúúcū nducyaaca saⁿ'ā 'lííⁿ yeⁿ'e ndaata Israel chí judíos. Ní 'úú ní yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Benjamín 'úú. Ní 'úú ní saⁿ'a yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ hebreo o Israel 'úú ndíí taachi ch'iindiyaáⁿ caati chiidá ní saⁿ'ā hebreo yā. Ní 'úú ní saⁿ'a fariseo 'úú ní diíⁿ ndúúcū núúⁿmáⁿ staava yeⁿ'é chiiⁿ chi ngaⁿ'a ley yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'ē ndaata yeⁿ'é. \v 6 Ní 'úú ní neené necio 'úú chi diíⁿ ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e yaācū yeⁿ'e ndaata yeⁿ'é. Ní 'úú i'nuuⁿca'áí 'iiⁿ'yāⁿ chi ngeⁿ'e yaācū yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi i'téénu yā Cristo. Ní diíⁿ nducuéⁿ'ē chi ngaⁿ'a ley yeⁿ'ē yú. Ní 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ cuuvi caaⁿ'máⁿ yā chi vɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'é. \v 7 Naati nducuéⁿ'ē chuū chí nadacadíínuúⁿ chi cosas chi ch'ɛɛtɛ chi neené dichíí'vɛ̄ caavā 'úú, ní nducuéⁿ'ē dendu'ū yeⁿ'é 'āā chi'neéⁿ. Ní maaⁿ ní dichíí'vɛ̄ 'úú chi i'teenú Jesucristo. \v 8 Ní nguɛ́ɛ́ nadacadííuuⁿ cá yeⁿ'e nducuéⁿ'ē dendu'ū yeⁿ'é chi 'úú chi'neéⁿ ti diíⁿ cuenta chí dindaí nducuéⁿ'ē dendu'ū yeⁿ'é cáávā chi n'dai taavi ca chi maaⁿ ní i'teenú Jesucristo chi 'iivú. Ní diíⁿ cuenta chi nducuéⁿ'ē dendu'ū yeⁿ'é ní tan'dúúcā yaācáa, 'tíícā vɛɛ, cáávā chi n̄'daáⁿ nducuéⁿ'ē dendu'ū yeⁿ'é cáávā chi i'teenú Cristo. Ní sta'á Cristo tan'dúúcā chi 'iivú 'tííca yā. \v 9 Ní 'tíícā idiíⁿ ti maaⁿ ní 'úú ní yeⁿ'e Cristo 'úú. Maaⁿ ní caneé n'daacā nanááⁿ Ndyuūs. Nguɛ́ɛ́ cucáávā chi neⁿ'é caneé n'daacā nanááⁿ Ndyuūs cucáávā ley miiⁿ naati cucáávā chi i'teenú Cristo. Ní 'úú ní n'daacā ca 'úú nanááⁿ Ndyuūs caati neⁿ'é Jesucristo. \v 10 Níícú 'úú ní dámaāⁿ neⁿ'e chi 'úú snaáⁿ Cristo ní canee cuuⁿmiⁿ chi canee ndúúcū maaⁿ poder chi diiiⁿ chi nduuchi Cristo yeⁿ'ē nguaaⁿ tináⁿ'ā. Níícú cuuví daamá nduucú yā chi 'cueenú cuuvi tan'dúúcā chi Cristo ch'eenú yā chiī ndíí cuuví 'cuūvi tan'dúúcā Cristo ch'īi yā. \v 11 Ní 'tiicá ntúūⁿ 'úú cuuvi deenú chi 'āā cuuví nnduuchí yeⁿ'ē nguaaⁿ tináⁿ'ā. \s Diiⁿ yú luchar cáávā premio chi Ndyuūs caⁿ'a yā tée yā s'uūuⁿ \p \v 12 'Úú nguɛ́ɛ́ neⁿ'é caaⁿ'máⁿ ndís'tiī chí 'āā tuneéⁿ tanducuéⁿ'e chuū caati 'āā cuɛ́ɛ́ ndaa n'daacā 'úú. Naati 'úú candií cá cuááⁿ vmnaaⁿ ndúúcū chi i'teenú ní ngiīnú ndíí taanduvɛ́ɛ́ tuneéⁿ yeⁿ'e premio chi cuuvi yeⁿ'é. Ní vmnááⁿ vmnaaⁿ Cristo miiⁿ diíⁿ yā chi 'úú ní yeⁿ'é yā 'úú, caati cuuvi cuta'á premio miiⁿ. \v 13 Ní ndís'tiī hermanos yeⁿ'é, 'úú māaⁿ nguɛ́ɛ́ nacadíínuúⁿ chi 'āā tuneéⁿ dendú'u 'cūū. Naati chuū idiíⁿ chi cuuvi naáⁿ nducuéⁿ'ē chi 'āā diíⁿ nguuvi chi chó'ōo. Ní diíⁿ chi cuuvi tuneé nducuéⁿ'ē chi cuuvi yeⁿ'é nguuvi chi cuchiī. \v 14 Ní 'íícú 'úú cuuvi diíⁿ nducuéⁿ'ē caati cuuvi diíⁿ ganar vida cueⁿ'e daāⁿmaⁿ chi premio chi cuuvi yeⁿ'é chi cūneé na va'ai chɛɛti nguuvi ndúúcū Ndyuūs. Ndyuūs chi canéé na va'ai chɛɛti nguuvi yaa'ví yā s'uuúⁿ chí dátee yā s'uuúⁿ chi cuuvi yeⁿ'e yú vida cueⁿ'e daāⁿmaⁿ caati s'uuúⁿ ní yeⁿ'é Cristo s'uuúⁿ. \p \v 15 Ní nducyaaca yú chí n'daacā snée yú ndúúcū chi i'teenu yú, canee cuuⁿmiⁿ chi nadacadíínuuⁿ yú 'tíícā chi nguɛ́ɛ́ tuneeⁿ yú. Ní nduuti chi tanáⁿ'a ndís'tiī nguɛ́ɛ́ nadacadíínuuⁿ nī 'tíícā, tuu'mi ní Ndyuūs ní 'cuuⁿ'míⁿ yā ndís'tiī chɛɛ̄ chi cuaacu. \v 16 Níícú chuū ní nééné neⁿ'e cunéé chí dáámá nūuⁿ cadiīnuuⁿ yú n'daacā ní 'cuɛɛtinee yú n'daacā ndúúcū chi 'āā deenu yú yeⁿ'é Ndyuūs. \p \v 17 Ndís'tiī hermanos yeⁿ'é diíⁿ nī tan'dúúcā chi 'úú idiíⁿ. Ní nadacadíínuuⁿ n'dai nī yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi 'cuɛɛtinee n'daacá yā tan'dúúcā chi ch'iⁿ'í 'nū 'iiⁿ'yāⁿ ní 'tiicá ntúūⁿ ch'iⁿ'í 'nū ndís'tiī. \v 18 Ní nééné n'deee cuuví caⁿ'á ndís'tiī chi vɛ́ɛ́ 'yaaⁿ taavi 'iiⁿ'yāⁿ chi neⁿ'é yā diíⁿ yā tan'dúúcā chi maáⁿ yā neⁿ'é yā. Ní nguɛ́ɛ́ neⁿ'e yā Cristo chi maáⁿ yā ch'īi yā na cruz. Maaⁿ ní ngaⁿ'á chuū taama vmnéⁿ'ēe ní nééné ya'āī 'iinu ndíí chi ngɛɛcú yeⁿ'ē. \v 19 Ní cáávā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ndaā tiempo chí ndái yā. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní dámaāⁿ neⁿ'é yā n'nuuⁿ yā chi che'e yā ndúúcū nducuéⁿ'ē chi neⁿ'e yā. Ní dich'ɛɛtɛ maáⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ taachi canee chi 'cuinaáⁿ yā caavā chi diíⁿ yā. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ dámaāⁿ nadacadíínuuⁿ yā yeⁿ'e nducuéⁿ'ē vicio chi vɛ́ɛ́ iⁿ'yeeⁿdí 'cūū. \v 20 Naati s'uuúⁿ chi yeⁿ'e Cristo ní yáāⁿ vaacu yú ní va'ai chɛɛti nguuvi. Ní snéé ngiinu yú Señor Jesucristo yeⁿ'e va'ai chɛɛti nguuvi chi ndaa yā taama vmnéⁿ'ēe ní nadinguáⁿ'áí yā s'uuúⁿ. \v 21 Ní taachi Cristo ndaa yā, tuu'mi ní n̄'dááⁿ yā cuerpo yeⁿ'e yú chi cuerpo ndúúcū nuūⁿndī ndii cuerpo ngai yeⁿ'e yú chí tan'dúúcā cuerpo yeⁿ'é yā chi dɛɛvɛ n'dai, 'tíícā cuerpo s'uuúⁿ. Ní 'tíícā Cristo caⁿ'a yā chi diíⁿ yā ndúúcū dáámá poder yeⁿ'ē maáⁿ yā chi yeⁿ'ē chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yā yeⁿ'e taanduvɛ́ɛ́ chi vɛ́ɛ́. \c 4 \s Canee chi yeenu yú nducuéⁿ'ē tiempo ti s'uuúⁿ ní yeⁿ'e Cristo s'uuúⁿ \p \v 1 Maaⁿ ní ndís'tiī hermanos yeⁿ'é chi neⁿ'é cáávā nducuéⁿ'ē chuū neené neⁿ'é n'diichí ndís'tiī. Ndís'tiī ní diíⁿ nī chi 'úú ní yeenú ní vɛ́ɛ́ premio yeⁿ'é tan'dúúcā chi corona yeⁿ'é caati ndís'tiī ní i'téénu nī Jesucristo. Canee diitú nī ndúúcū chi i'téénu nī yeⁿ'e 'iivu yú chi Cristo. 'Úú yaa'ví ndís'tiī 'tíícā ti neⁿ'é taavi ndís'tiī. \p \v 2 'Úú di'cuíitú táⁿ'ā Euodias ní di'cuíitú táⁿ'ā Síntique chi diíⁿ yā chi dáámá nūuⁿ cuuví vaanicadíínūuⁿ yeⁿ'é yā tan'dúúcā chi canee chi diiⁿ hermanos chi i'téénu yā Señor Jesucristo yeⁿ'ē yú. \v 3 Ní di'cuíitú n'diī, saⁿ'ā chi 'áámá canee nduucú na ntiiⁿnyuⁿ chi cúnnee nī n'daataá hermanas chi diíⁿ yā ntiiⁿnyuⁿ nduucú. N'daataá s'eeⁿ ní dichíí'vɛ yā 'úú naachi 'úú ngaⁿ'á nduudu ngai yeⁿ'é Cristo chi nadanguáⁿ'ai yā nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ. Ní cúnneé nī saⁿ'ā Clemente ndúúcū tanáⁿ'a yā chi nginneé yā 'úú ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi duuchí yā ní canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs naachi canéé nguūⁿ chi dúúchí nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ chi canduuchí yā cueⁿ'e daāⁿmaⁿ. \p \v 4 Ndís'tiī canéé chi yeenú nī nducuéⁿ'ē tiempo caati ndís'tiī ní yeⁿ'e Señor Jesucristo ndís'tiī. Ní 'tíícā caaⁿ'máⁿ ntuúⁿ taama vmnéⁿ'ēe chi canee chi cuuví yeenú nī. \v 5 Ní nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ cuuvi snaáⁿ yā ndís'tiī chi 'iiⁿ'yāⁿ n'dáí taavi ndís'tiī. Ní ndís'tiī deenú nī chí niiⁿnuúⁿ canee Señor Jesucristo yeⁿ'ē yú. \p \v 6 Ní nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ nadicadíínuuⁿ nī yeⁿ'e tanducuéⁿ'ē. Ní taachi caaⁿ'maⁿngua'á nī cuuví nī Ndyuūs nducuéⁿ'ē chi neⁿ'é nī. Ní taachi caacá nī Ndyuūs cucáávā chiiⁿ chi neⁿ'é nī ní ca'a ntuúⁿ nī gracias Ndyuūs. \v 7 Tuu'mi ní Ndyuūs tée yā vaadī 'diiíⁿ yeⁿ'é yā chí ch'ɛɛtɛ ca chi nguɛ́ɛ́ cuuvi tuumicadíínuuⁿ nī yeⁿ'ē. Níícú vaadī 'diiíⁿ miiⁿ ní nguáín'dai nī na staava yeⁿ'é nī ndúúcū vaanīcadíínuuⁿ yeⁿ'é nī caati ndís'tiī ní yeⁿ'e Cristo ndís'tiī. \s Nadacadíínuuⁿ nī yeⁿ'e nducuéⁿ'ē chi n'daacā \p \v 8 Ní ndís'tiī ní yeⁿ'e nducuéⁿ'ē dendú'ū nadacadíínuuⁿ nī yeⁿ'e nducuéⁿ'ē chi nduudu cuaacu, ní yeⁿ'e nducuéⁿ'ē chí n'dai chi diiⁿ yú respetar, ní yeⁿ'e nducuéⁿ'ē vaadī cuaacu, ní yeⁿ'e nducuéⁿ'ē chí dɛɛvɛ, ní yeⁿ'e nducuéⁿ'ē chi neⁿ'e Ndyuūs chi nadacadíínuuⁿ nī, ní yeⁿ'e nducuéⁿ'e chi 'iiⁿ'yāⁿ deenu n'dái yā chi n'daacā. Ní nadacadíínuuⁿ nī yeⁿ'e tanducuéⁿ'ē chi n'daacā ca chi cuuví nī caaⁿ'máⁿ nī yeⁿ'e 'tíícā, dɛ'ɛ chúúcā n'daacā chuū. \p \v 9 Níícú diíⁿ nī dendu'ū chí ch'eeⁿ nī yeⁿ'é tan'dúúcā chi ch'iⁿ'í ndís'tiī. Ní diíⁿ nī tan'dúúcā chi ch'iindiveéⁿ nī yeⁿ'é chi n'geéⁿ ndís'tiī ní tan'dúúcā chi n'diichí nī chi 'úú idiíⁿ. Diíⁿ nī nducuéⁿ'ē chuū. Ndyuūs chi canee ndúúcū vaadī 'diiíⁿ yeⁿ'é yā ní canée yā ndúúcū ndís'tiī ndúúcū vaadī 'diiíⁿ yeⁿ'é yā. \s 'Iiⁿ'yaⁿ yeⁿ'e yáāⁿ Filipos ca'á yā ofrendas Pablo \p \v 10 'Uú ní yeenú taavi ti yeⁿ'é Señor Jesucristo ní caati ndís'tiī ní 'āā n'gaacu ntúuⁿ nī ní nadicadíínuuⁿ nī yeⁿ'ē 'úú. Deenú chi ndís'tiī 'āā n'gaacú nī yeⁿ'e tiempo chi chó'ōo naati nguɛ́ɛ́ cuuvi cunneé nī 'úú, 'áárá chi neⁿ'é nī. \v 11 Ní 'úú nguɛ́ɛ́ ngaⁿ'á ndís'tiī yeⁿ'ē chi nguɛɛ vɛ́ɛ́ yeⁿ'é caati maaⁿ ní 'āā deenú chi cuuvi yeenú ndúúcū dɛ'ɛ̄ chi vɛ́ɛ́ yeⁿ'é. \v 12 Ní 'āā deenú táácā chi diíⁿ taachi pobre 'úú, ní 'āā deenú táácā chi diíⁿ taachi vɛ́ɛ́ cá yeⁿ'é. Ní 'āā deenú ntúūⁿ táácā chi cuneé ndúúcū 'āā dɛ'ɛ́ nūuⁿ chí cúchiī yeⁿ'é, nduuti chi vɛ́ɛ́ cá chí che'é o nduuti chi nguɛ́ɛ́ vɛ́ɛ́ chi che'é, o nduuti chi vɛ́ɛ́ taavi ca yeⁿ'é o nduuti chi nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ yeⁿ'é. Ní yeⁿ'ē taanduvɛ́ɛ́ chuū ní deenú táácā cuuvi diíⁿ. \v 13 Ní 'úú ní cuuví diíⁿ tanducuéⁿ'ē chi cho'ō yeⁿ'é caati Cristo itée yā fuerzas 'úú. \v 14 Ní ndís'tiī ní n'daacā idiíⁿ nī chi chinnee nī 'úú taachi n'geenú ngii. \p \v 15 Ní ndís'tiī 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ Filipos deenu n'daacá nī taachi cho'ó na yáⁿ'āa Macedonia ní tuca'á cāⁿ'a nduudu yeⁿ'e Cristo chi nadanguáⁿ'ai yā 'iiⁿ'yāⁿ na yáⁿ'āa Macedonia miiⁿ. Deenú nī chi taachi can'daá cueⁿ'é chi dámaāⁿ ndís'tiī chi yeⁿ'é yaācū Filipos tee nī 'úú tuumi chi ofrenda yeⁿ'e yaācū yeⁿ'é nī chi nnee nī 'úú. \v 16 Ní taachi 'úú caneé na yáāⁿ Tesalónica, ndís'tiī ní tee nī 'áámá 'uūví cuuvi ayuda ndúúcū tuumī taachi 'āā vɛ́ɛ́ necesidades yeⁿ'é. \v 17 Nguɛ́ɛ́ dámaāⁿ nacadíínuúⁿ yeⁿ'e chi cuta'á dɛ'ɛ tuūmī chi ndís'tiī tée nī 'úú naati neⁿ'é chi snāaⁿ chi cuuvi vɛ́ɛ́ cá yeⁿ'e ndís'tiī, chiiⁿ chi Ndyuūs caⁿ'á yā tée yā ndís'tiī cucáávā chi ndís'tiī nneé nī 'úú. \v 18 'Úú ní yaa'ví ndís'tiī chi 'āā sta'á nducuéⁿ'ē chi tee nī 'úú ní ngo'o ca cáávā necesidades yeⁿ'é. Ní maaⁿ ní chi sta'á yeⁿ'e hermano Epafrodito dendu'ū ofrenda chi dicho'o ndís'tiī. Ndúúcū chuū ní vɛ́ɛ́ cá yeⁿ'é. Ní nducuéⁿ'ē ofrenda chi dicho'o ndís'tiī 'úú, ní chuū ní 'áámá ofrenda chi n'dai taavi nanááⁿ Dendyuūs. Ní tan'dúúcā 'áámá ofrenda chi ca'á nī Ndyuūs, tíícā ofrenda yeⁿ'é nī. Ní ofrenda miiⁿ cosas chi Ndyuūs neⁿ'e taavi yā. \v 19 Ní maaⁿ ní Ndyuūs yeⁿ'ē yú tée yā ndís'tiī nducuéⁿ'ē dendu'ū chi necesidades yeⁿ'é nī yeⁿ'ē vaadī 'cuiica n'dai chi vɛ́ɛ́ yeⁿ'é yā chi n'deee taavi ca. Chuū ní Ndyuūs diíⁿ yā ti s'uuúⁿ ní yeⁿ'é Cristo Jesús s'uuúⁿ. \v 20 Maaⁿ ní caaⁿ'maⁿ yú chi Ndyuūs Chiida yú, ni ch'ɛɛtɛ ca ní ndɛɛ̄vɛ̄ n'dáí cá caati cueⁿ'e daāⁿmaⁿ 'tiicá yā. \s 'Cuiīnū carta miiⁿ ndúúcū saludos \p \v 21 Maaⁿ ní ngaⁿ'á ndúúcū nducyaaca ndís'tiī chi i'téénu nī Jesucristo: N'daí nī, ngaⁿ'á. Hermanos yeⁿ'ē yú chi canéé nduucú: N'daí ndís'tiī, ngaⁿ'a yā. \v 22 Ní nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ chi snée yā 'muuⁿ nduucú ní i'téénu yā Cristo: N'dai ndís'tiī, ngaⁿ'a yā. 'Tiicá ntúūⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi snéé na va'ai yeⁿ'e César chi emperador yeⁿ'e Roma: N'dai ndís'tiī, ngaⁿ'á yā. \p \v 23 Ní Jesucristo yeⁿ'e yú itée yā nducyaaca ndís'tiī nducuéⁿ'ē chi n'dai taavi ca yeⁿ'é yā. 'Tíícā cuuvi.