\id MRK \h SAN MARCOS \mt NDUUDU N'DÁÍ CHÍ DÍNGÚŪⁿ APOSTÓL MARCOS \c 1 \s Yeⁿ'e chi ngaⁿ'a Juan chi ngɛɛdínuūⁿniⁿ \r (Mt. 3.1-12; Lc. 3.1-9, 15-17; Jn. 1.19-28) \p \v 1 'Túúcā chí ngaⁿ'a nduudu ngai yeⁿ'e Jesucristo chí Daiya Dendyuūs. \p \v 2 'Iiⁿ'yāⁿ profeta Isaías miiⁿ chí ngaⁿ'a nduudu yeⁿ'é Ndyuūs ndíí cuááⁿ vmnaaⁿ dinguúⁿ yā tan'dúúcā chí caⁿ'a Ndyuūs, 'tíícā: \q 'Úú dicho'ó 'aama 'iiⁿ'yāⁿ chi caaⁿ'máⁿ yā nduudu yeⁿ'é nanááⁿ ndís'tiī. \q \v 3 'Iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ní caⁿ'a yā ndúúdú ngai na yáⁿ'āa cuūⁿmáⁿ naachi nguɛ́ɛ́ ch'ɛɛtinéé 'iiⁿ'yāⁿ. Ní caⁿ'a yā: Cuundiyaáⁿ nī yúúní yeⁿ'e Señor Ndyuūs caati cuchii yā. Nan'guáaⁿ nī yúúní cuaacu caavá yā Didɛɛvɛ́ nī staava yeⁿ'é nī ní cuuvi 'cuaáⁿ nī 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ taachi ndaa yā. \m \v 4 'Tíícā Juan miiⁿ ní chɛɛdínuūⁿnīⁿ sa 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ na yáⁿ'āa cuūⁿmáⁿ naachi nguɛ́ɛ́ ch'ɛɛtinéé 'iiⁿ'yāⁿ. Ní caⁿ'a cuáácú sá chi 'iiⁿ'yāⁿ ndaacadáámí yā yeⁿ'ē nuuⁿndi yeⁿ'é yā ní cuɛɛdínúuⁿnīⁿ sa 'iiⁿ'yāⁿ chi n'giindiveéⁿ yā nduudu yeⁿ'e sa, naati Ndyuūs nadich'ɛɛcú yā nuuⁿndi yeⁿ'é yā. \v 5 Ní n'deee 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa Judea ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ Jerusalén can'dáa yā chí 'caandiveéⁿ yā chí ngaⁿ'a Juan miiⁿ. Ní taachi 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ caⁿ'a yā nuuⁿndi yeⁿ'é yā nanááⁿ Ndyuūs níícú Juan miiⁿ ní chɛɛdínuūⁿnīⁿ sa 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ na yíícú Jordán. \p \v 6 Catecai Juan miiⁿ ní nín'dai ndúúcū yuūdū yeⁿ'e 'iiti camello. Ní cinturón yeⁿ'ē sa ní dííⁿmáⁿ 'iiti. Ní chí che'ē sa ní 'iiti langostas ndúúcū n̄'di'i yeⁿ'ē 'iití 'yáaiⁿ chi vɛ́ɛ́ cuɛɛti. \v 7 Juan miiⁿ ngaⁿ'a sa nduudu cuaacu yeⁿ'é Ndyuūs. Ní caⁿ'a sa: Cuayiivi yeⁿ'e 'úú cuchii 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ chí ch'ɛɛtɛ taavi cá poder yeⁿ'é yā nguɛ́ɛ́ ti 'úú. 'Úú ní nguɛ́ɛ́ neené n'dai 'úú chí cuuví diíⁿ n'daatií yííⁿmáⁿ yeⁿ'ē ndaacuú yeⁿ'e yā. \v 8 'Úú ní ngɛɛ̄dínuūⁿníⁿ ndís'tiī ndúúcū nuūⁿnīⁿ naati 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ní cuɛɛ̄dinuūⁿniⁿ yā ndúúcū Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs. \s Juan miiⁿ chɛɛdínuūⁿnīⁿ sa Jesús \r (Mt. 3.13-17; Lc. 3.21-22) \p \v 9 Nguuvī s'eeⁿ Jesús miiⁿ chiicá yā yeⁿ'e yáāⁿ Nazaret yeⁿ'e yáⁿ'āa Galilea ní ndaá yā na yíícú Jordán. Ní Juan miiⁿ ní chɛɛdínuūⁿnīⁿ sa Jesús miiⁿ na yíícú Jordán. \v 10 Taachi Jesús can'daa yā na nuūⁿnīⁿ miiⁿ, cuin'diichí nī. N'diichí yā chí nanguaāⁿ nanguuvi ní Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs ní cuch'ééⁿ vmnaaⁿ yeⁿ'é yā tan'dúúcā 'áámá paloma 'tíícā. \v 11 Ch'iindiveéⁿ Jesús 'áámá nduudu chi chiīcā yeⁿ'ē nánguuvi chi caⁿ'a: Díí Daiyá chi neⁿ'e taaví ní yeenú taavi cáávā dii. \s Yááⁿn'guiinūuⁿ neⁿ'e sa n'diichineeⁿ sa Jesús \r (Mt. 4.1-11; Lc. 4.1-13) \p \v 12 Cuayiivi miiⁿ ní Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs candɛ́ɛ̄ Jesús na 'áámá yáⁿ'āa cuūⁿmáⁿ naachi nguɛ́ɛ́ ch'ɛɛtinéé 'iiⁿ'yāⁿ. \v 13 Jesús miiⁿ ní canée yā miiⁿ 'uuvi ngɛɛcu nguuvi naachi vɛ́ɛ́ 'iiti chi taaⁿ. Ní yááⁿn'guiinūuⁿ miiⁿ ní n'diichineeⁿ sa Jesús chi diíⁿ yā nuuⁿndi naati nguɛ́ɛ́ dinuuⁿndí yā. Níícú ángeles ndaá yā ní diíⁿ yā cuidado Jesús miiⁿ. \s Jesús tucá'a yā ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'é yā na yáⁿ'āa Galilea \r (Mt. 4.12-17; Lc. 4.14-15) \p \v 14 Cuayiivi taachi s'nuúⁿ yā Juan chi chɛɛdinuūⁿnīⁿ 'iiⁿ'yāⁿ vácūū, Jesús miiⁿ ndāa yā na yáⁿ'āa Galilea, ní caⁿ'a yā nduudu cuaacu chí ngai yeⁿ'e naachi Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yā. \v 15 Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā: 'Āā snuū ca'a tiempo naachí ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ Ndyuūs ní 'āā ndaā niiⁿnuúⁿ. Nandaacadaamí nī yeⁿ'ē nuuⁿndi yeⁿ'é nī ní cu'teenú nī nduudu cuaacu chi ngai chi yeⁿ'e Cristo. \s Jesús yaa'ví yā cuūúⁿ saⁿ'ā chí itungááⁿ 'yaācā \r (Mt. 4.18-22; Lc. 5.1-11) \p \v 16 Jesús miiⁿ ní cachiicá yā cuaaⁿ 'diituú nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā chi nguuvi Galilea, taachí n'diichí yā Simón ndúúcū 'díínū sa Andrés. Sáⁿ'ā s'eeⁿ ní saⁿ'ā chi itungaáⁿ 'yaācā, ní ngīī sa yaānā yeⁿ'ē sa chɛɛti nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā ti saⁿ'ā s'eeⁿ itungáaⁿ sa 'yaācā na nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā. \v 17 Ní Jesús ngaⁿ'a yā ngii yā saⁿ'ā s'eeⁿ: Cuchíi nī, caⁿ'á nī nduūcú ní 'úú ní diíⁿ chi in'nuúⁿ nī 'iiⁿ'yāⁿ chi cuuvi caⁿ'á yā nduucú. Ní tan'dúúcā chi ndís'tiī tungaáⁿ nī 'yaācā yeⁿ'e nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā 'tíícā ngaⁿ'a nī ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi caⁿ'á yā nduūcú. \p \v 18 Hora mííⁿ nūuⁿ saⁿ'a s'uuⁿ s'neeⁿ sa yaānā yeⁿ'ē sa ni cueⁿ'e sa ndúúcū Jesús. \p \v 19 Tuu'mi Jesús miiⁿ ní cueⁿ'é yā 'tɛɛ 'tɛ́ɛ́ ní ndaacá yā saⁿ'a chi nguuvi Jacobo ndúúcū Juan chi 'diinū sa. Saⁿ'ā s'eeⁿ ní daiya Zebedeo ní snee sa na 'aama barco ní n'diyaata sá yaānā yeⁿ'ē sa. \v 20 Jesús 'caí yā saⁿ'ā s'eeⁿ. Saⁿ'ā s'eeⁿ ní nan'dáa sa na barco naachi snée sa ndúúcū chiida sa n'diyaata sá yaānā yeⁿ'ē sa. Ní s'neeⁿ sa chiida sa Zebedeo ndúúcū mozos yeⁿ'e yā ní cueⁿ'e sa ndúúcū Jesús. \s 'Áámá saⁿ'ā chi vɛɛ espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ \r (Lc. 4.31-37) \p \v 21 Jesús miiⁿ ní ndaá yā na yáāⁿ Capernaum ndúúcū saⁿ'ā s'eeⁿ. Ní ca'áámá ca'áámá sábado, nguuvi chi ntaavi'tuunúúⁿ 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ, Jesús cueⁿ'é yā na yaacū sinagoga ní chi'cueeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ. \v 22 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ngeⁿ'e yiinu yā yeⁿ'e chí Jesús ngaⁿ'a yā; tí ngí'cueeⁿ yā tan'dúúcā 'iiⁿ'yāⁿ chi ngaⁿ'ā ntiiⁿnyúⁿ yā, nguɛ́ɛ́ tan'dúúcā 'áámá maestro yeⁿ'ē ley. \v 23 Ní chɛɛti yaacū sinagoga mííⁿ canéé 'áámá saⁿ'ā chi vɛ́ɛ́ espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ ndúúcu sa. Ní espíritu miiⁿ n'gai yeⁿ'ē sā: \v 24 N'diī Jesús yeⁿ'e yáāⁿ Nazaret, cu'néeⁿ nī nús'uu. ¿Dɛ́'ɛ̄ canéé yeⁿ'é 'nū nduucú nī? ¿'Áá ndaá nī chi di'cuiīnú nī nús'uu? 'Úú ní n'diichí du'ú n'diī. N'diī ní 'iiⁿ'yāⁿ chí n'dai chi daiya Dendyuūs n'diī. \p \v 25 Jesús miiⁿ ní yaa'vi néeⁿ yā espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ, ní caⁿ'a yā: Dii espíritu n'gáádí dí cheendi di, níícú nan'dáa di yeⁿ'e saⁿ'á tīī. \p \v 26 Tuu'mi ní espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ diīíⁿ chí chitá'āa 'áámá ataque sáⁿ'a 'cūū. Ní 'cai yiicú espíritu miiⁿ, ní nan'daā espíritu miiⁿ ná cuerpo yeⁿ'e sáⁿ'a 'cūū. \v 27 Ní nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ cheⁿ'e yiinu yā yeⁿ'e chuū ní tiingūūneeⁿ yā nguaaⁿ maaⁿ yā ndúúcū vi'ī: ¿Dɛ́'ɛ̄ chuū? ¿Dɛ́'ɛ̄ chí ngai chí ngi'cueeⁿ 'ííⁿ'yaⁿ 'cúū? 'Ííⁿ'yaⁿ 'cúū ní vɛ́ɛ́ poder ca yeⁿ'é yā ní ngíí ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā yeⁿ'ē espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ ní n'giindivééⁿ espíritus yeⁿ'é yā. \p \v 28 Maāⁿnch'ɛɛtɛ́ nuūuⁿ nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ n'giindiveéⁿ yā yeⁿ'e chi diiⁿ Jesús miiⁿ, 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e núúⁿmáⁿ ná yáⁿ'āa yeⁿ'e yáⁿ'āa Galilea. \s Jesús diíⁿ yā chi nduūvā yeⁿ'é indáⁿ'ā Simón Pedro \r (Mt. 8.14-15; Lc. 4.38-39) \p \v 29 Taachí n'daā Jesús na yaacū sinagoga Jesús miiⁿ ní cueⁿ'e yā ndúúcū Jacobo, ndúúcū Juan ná vaacu Simón ndúúcū Andrés. \v 30 N'daataá chí indáⁿ'ā Simón miiⁿ ní ngííta yā. Ndɛ́ɛ̄ 'ííⁿ'nūuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ní candiití yā. Ní 'iiⁿ'yāⁿ na vaacu yā caⁿ'a yā chii yā Jesús miiⁿ chí n'daataá miiⁿ ní ngííta yā. \v 31 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ ní ndaa yā nanááⁿ n'daataá mííⁿ ní sta'á yā ta'ā tá ní nadicuéeⁿ yā táⁿ'ā. Níícú chiviī 'iiⁿ'nūuⁿ miiⁿ hora miiⁿ taachi nadicuéeⁿ yā n'daataa miiⁿ, ní tucá'a tá diíⁿ tá mandados yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi che'e yā. \s Jesús miiⁿ ní diiⁿ yā chi nééné 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ nduūvā yeⁿ'e yā \r (Mt. 8.16-17; Lc. 4.40-41) \p \v 32 Cuayiivi taachí 'āā chiiya 'yáⁿ'ā ní 'āā 'da'a miiⁿ, 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní ndaa yā nanááⁿ Jesús miiⁿ ndúúcū nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ chí ngííta yā ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi vɛ́ɛ́ espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ ndúúcu yā. \v 33 Ní nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ miiⁿ ní ndaá yā na cheendi va'āī naachi canéé Jesús miiⁿ. \v 34 Ní Jesús miiⁿ ní diíⁿ yā chi nanduuva yeⁿ'e 'yaaⁿ n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ chi vɛ́ɛ́ n'deee nááⁿ n'dai ca'ai yeⁿ'é yā. Ní divíi yā n'deee n'dáí espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinuuⁿ yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. Nguɛ́ɛ́ 'cuúⁿ yā chi espíritus s'uuⁿ caāⁿ'maⁿ, caati espíritus s'uuⁿ ní deenu du'ū chí Jesús miiⁿ. \s Jesús ngaⁿ'a yā nduudu cuaacú yeⁿ'e Dendyuūs na yáⁿ'āa Galilea \r (Lc. 4.42-44) \p \v 35 Táámá nguɛɛtiyaaⁿ 'da'ā ca, Jesús miiⁿ ní ncuéeⁿ yā ní can'dáa yā na yáāⁿ Jerusalén miiⁿ ní cueⁿ'e yā 'áámá lado yeⁿ'e yáāⁿ miiⁿ naachi nguɛ́ɛ́ 'iiⁿ'yāⁿ ní miiⁿ caaⁿ'maⁿngua'á yā. \v 36 Simón miiⁿ ndúúcū tanáⁿ'ā compañeros yeⁿ'ē sa cheⁿ'e yā n'nuúⁿ yā Jesús. \v 37 Taachí ndaaca yā Jesús miiⁿ, tuu'mi ní caⁿ'a yā chii yā Jesús: N'diī Jesús, nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ in'nuúⁿ yā n'diī. \p \v 38 Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Caⁿ'ā yú tanáⁿ'ā yáāⁿ chi snéé na niiⁿnuúⁿ, ní 'tiicá ntúūⁿ caaⁿ'maⁿ yú nduudu cuaacu yeⁿ'é Ndyuūs miiⁿ ti cáávā chuu chi cuchií. \p \v 39 Jesús miiⁿ ní cachiicá yā núúⁿmáⁿ yáāⁿ cuaaⁿ na yáⁿ'āa Galilea. Ní ngaⁿ'a yā nduudu cuaacú yeⁿ'é Ndyuūs miiⁿ na yáacū sinagogas yeⁿ'e yáāⁿ s'eeⁿ. Ní divíi yā espíritus yeⁿ'e yaaⁿn'giinūuⁿ yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ. \s Jesús diíⁿ yā chi nduūvā yeⁿ'e 'áámá saⁿ'ā ndúúcū ca'ai lepra \r (Mt. 8.1-4; Lc. 5.12-16) \p \v 40 'Áámá saⁿ'ā chi canéé ca'ai chí ín'duuti yuutɛ̄ yeⁿ'ē sa ndaa sa nanááⁿ Jesús, ti neⁿ'e sa caaca sa 'áámá favor yeⁿ'é yā. Ní chíintii'ya sa ní caⁿ'a sa: N'diī Jesús, ndúútī chi n'diī neⁿ'e nī, diíⁿ nī chí nduūvā yeⁿ'é. \p \v 41 Jesús ní nduuvi ya'āī 'íínu yā saⁿ'ā miiⁿ, ní tuu'ví yā saⁿ'ā ndúúcū ta'a yā ní caⁿ'a yā: Táácā nguɛ́ɛ̄. 'Úú neⁿ'é. Dii saⁿ'ā, 'āā nduuvá yeⁿ'ē di. \p \v 42 Taachí caⁿ'a Jesús 'tuucā, chivii ca'ai chi in'duuti yuutɛ yeⁿ'ē sa ní nduūvā yeⁿ'ē sa, ní dɛɛvɛ sa. \v 43 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ ní yaa'vi yā saⁿ'ā miiⁿ chí cunaⁿ'a sa na vaacu sa, naatí néé ca'á yā cuidado saⁿ'a miiⁿ ní yaa'ví yā saⁿ'a miiⁿ: \v 44 Díí, cun'dííchí dí, nguɛ́ɛ́ cuuvi di mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ chi nanduūvā yeⁿ'e di. Cueⁿ'e di ní 'cuuⁿ'miⁿ di maaⁿ cuerpo yeⁿ'e di nanááⁿ chiiduú chi nduūvā yeⁿ'ē di. Ní ca'a di ofrenda tan'dúúcā chi ngaⁿ'a ley yeⁿ'e Moisés miiⁿ cáávā chi nduūvā yeⁿ'ē di ní cáávā chi dɛɛvɛ cuerpo yeⁿ'ē di. 'Tíícā nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ snaaⁿ yā chí 'āā nduuvá yeⁿ'ē di. \p \v 45 Tuu'mi ní saⁿ'ā miiⁿ ní cunaⁿ'a sa ní caⁿ'a sa chii sa n'deee n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ tan'dúúcā chi chiī ndúúcu sa. Ní cáávā chi diiⁿ sa 'túúcā, Jesús miiⁿ ní 'āā ntɛ́ɛ́ cheⁿ'e nguūvi yā mar 'áámá yáāⁿ, ti 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ snaaⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ. Ní Jesús cueⁿ'é yā yeⁿ'e yáāⁿ miiⁿ, ní cachiicá yā 'áámá lado yeⁿ'e yáāⁿ s'eeⁿ naachi nguɛ́ɛ́ ch'ɛɛtinéé 'iiⁿ'yāⁿ; naati 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e nducuéⁿ'ē yáāⁿ ní n'dáa yā chi n'diichi yā Jesús miiⁿ. \c 2 \s Jesús diiⁿ yā chi nduūvā yeⁿ'e 'áámá saⁿ'ā chi nguɛ́ɛ́ ngii inuⁿ'u sa \r (Mt. 9.1-8; Lc. 5.17-26) \p \v 1 Cho'ōo nguuvi s'uuⁿ, Jesús miiⁿ ní nguɛɛcunée yā nndaa yā na yáāⁿ Capernaum. Ní 'iiⁿ'yāⁿ ngaⁿ'a yā chi Jesús canéé yā na va'ai miiⁿ. \v 2 Maaⁿnch'ɛɛtɛ́ nūuⁿ na va'ai naachi canéé Jesús miiⁿ nduuvidaamá 'yaaⁿ n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ, ní 'āā ntɛ́ɛ́ tunéé cheendi va'āī miiⁿ chí ch'ɛɛti núūⁿ 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. Ní Jesús miiⁿ ngaⁿ'a yā nduudu yeⁿ'e Ndyuūs. \v 3 Tuu'mi ní ndaā na cuūuⁿ sáⁿ'ā ndɛɛ yā 'áámá saⁿ'ā ndúúcū ca'āī chi in'dúuví cuerpo yeⁿ'e sa. \v 4 Nguɛ́ɛ́ chii sndaa yā naachi canéé Jesús miiⁿ ti neené n'deēe 'iiⁿ'yāⁿ snúuⁿ yā. Cuchɛ́ɛ yā cuaaⁿ tiíⁿ va'ai ni nadivíi yā na n'duuvi táátá tiíⁿ va'āī miiⁿ. Ch'íínú n'guaaⁿ yā miiⁿya dichó'o yā saⁿ'ā ndúúcū ca'āī chi in'dúuví cuerpo yeⁿ'e sa na yiivɛ yeⁿ'ē sa ní ndɛɛ̄ sa naachi cheendii Jesús miiⁿ. \v 5 Taachi Jesús n'diichí yā chi 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ vɛ́ɛ́ vaadī i'téénu nanáaⁿ yā, caⁿ'a yā chii yā saⁿ'ā ndúúcū ca'āī chi in'dúuví cuerpo yeⁿ'e sa: Díí, daiyá, núúⁿndí yeⁿ'ē dī 'úú ní nch'ɛɛ̄cú. \p \v 6 N'duuvi maestros yeⁿ'e ley miiⁿ chí vɛɛtɛ́ yā miiⁿ, nadacádíínuuⁿ yā 'tíícā na staava yeⁿ'é ya. \v 7 ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí 'tíícā ngaⁿ'a sáⁿ'a 'tīī? Ngaⁿ'a sa yeⁿ'e dendu'ū chi nguɛ́ɛ́ n'daācā chi contra yeⁿ'e Ndyuūs, ti mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ cuuví diíⁿ yā nadach'ɛɛcú yā nuūⁿndī yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ, ti dámaaⁿ Ndyuūs. \v 8 Jesús miiⁿ ní deenu yā dɛ'ɛ̄ chi nadacádíínuuⁿ saⁿ'ā s'eeⁿ, ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ: ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí 'tíícā nadacádíínuuⁿ ndís'tiī na staava yeⁿ'é nī? \v 9 ¿'Áá nguɛ́ɛ́ ngiⁿ'īi ca chi caaⁿ'máⁿ cuuvi saⁿ'a ndúúcū ca'āī chi in'dúuví cuerpo yeⁿ'e sa: Nuuⁿndi yeⁿ'ē di ní 'āā nchɛɛcú yeⁿ'ē di, o 'úú caaⁿ'máⁿ: Ndúcuééⁿ di, ní nadīcuéeⁿ di yiivɛ yeⁿ'ē di ní caaca di? \v 10 Ní caāvā chi ndís'tiī inaáⁿ nī chuū, níícú cadiinuuⁿ nī chi Saⁿ'ā chi Daiya Dendyuūs ní vɛ́ɛ́ poder yeⁿ'é yā na iⁿ'yeeⁿdí 'cūū chi nadach'ɛɛcú ya nuuⁿndi. Tuu'mi ní caⁿ'a yā chii yā saⁿ'ā ndúúcū ca'āī chi in'dúuví cuerpo yeⁿ'e sa: \v 11 Díí saⁿ'ā, nducuéeⁿ di, ní nadacuéeⁿ di yiivɛ yeⁿ'e di ní cunaⁿ'a di na vaacu di. \p \v 12 Saⁿ'a chi ngiītā miiⁿ nducueeⁿ sa, ní nadacuéeⁿ sa yiivɛ yeⁿ'e sa, ní nan'daa sa miiⁿ. Ní nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ n'diichí yā chuū ní cheⁿ'e yiinú yā ní dich'ɛɛtɛ́ yā Ndyuūs. Ní ngaⁿ'a yā: Mar 'áámá vmnéⁿ'ēe nguɛ́ɛ́ n'diichi yú dendu'ū chi 'tuucā. \s Jesús yaa'ví yā 'áámá saⁿ'ā chi nguuvi Leví \r (Mt. 9.9-13; Lc. 5.27-32) \p \v 13 Cuayiivi Jesús miiⁿ cheⁿ'e yā cuaaⁿ 'díítuú nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā. Ní taachi nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ ndaá yā nanáaⁿ yā, ní Jesús miiⁿ ní chí'cuéeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. \v 14 Ní taachi cachiicá Jesús miiⁿ, n'diichí yā 'áámá saⁿ'ā chi nguuvi Leví, chi daiya Alfeo. Vɛ́ɛ́ sá naachi vɛ́ɛ́ 'iiⁿ'yāⁿ chi ínn'guɛɛ yeⁿ'e impuestos. Ní Jesús caⁿ'a yā chii yā saⁿ'ā miiⁿ: Díí saⁿ'ā, cuchíi di caⁿ'ā di nduucú. Tuu'mi ní Leví miiⁿ nducueeⁿ sa ní cueⁿ'e sa ndúúcū Jesús miiⁿ. \p \v 15 Tuu'mi ní Leví miiⁿ diiⁿ sa invitar Jesús miiⁿ chí caⁿ'á yā na vaacu sa ní che'e yā ndúúcū sa. Neené 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi ínn'guɛɛ yeⁿ'e impuestos ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi vɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'e yā ndaā ntúuⁿ yā. Ní 'yaaⁿ n'dáí yā ch'ɛɛtɛ́ yā na mesa daama ndúúcū Jesús ndúúcū discípulos yeⁿ'e yā ti neené 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi cueⁿ'e yā ndúúcu yā. \v 16 Ní taachi maestros yeⁿ'e ley ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ fariseos n'diichí yā chi Jesús ní nge'e yā ndúúcū nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ, tuu'mi ní caⁿ'a yā chii yā discípulos yeⁿ'e Jesús: ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí maestro yeⁿ'é nī vɛ́ɛ yā nge'e yā ní ngi'i yā ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chí inn'guɛɛ yeⁿ'e impuestos ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ nuuⁿndi? \p \v 17 Taachí Jesús ch'iindiveéⁿ yā chuū, tuu'mi ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: 'Iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ ngííta yā nguɛ́ɛ́ neⁿ'e yā 'aama médico. Dámaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chí ngiitā neⁿ'e yā chi cuuvi yíícú yā. 'Úú ní nguɛ́ɛ́ cuchií chi yaa'ví 'iiⁿ'yāⁿ chi nadacadiinúúⁿ yā chi ch'ɛɛtɛ maaⁿ yā chi nguɛ́ɛ́ dinuuⁿndí yā caati chí yaa'ví 'iiⁿ'yāⁿ chi vɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'e yā. \s 'Iiⁿ'yāⁿ nítiinguuneeⁿ yā Jesús miiⁿ yeⁿ'e chí nguɛɛ ca'diinú yā \r (Mt. 9.14-17; Lc. 5.33-39) \p \v 18 'Áámá tiempo taachi discípulos yeⁿ'e Juan miiⁿ ndúúcū fariseos ca'diinúⁿ yā, náⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ ndaa yā nanááⁿ Jesús miiⁿ ní ntiinguunéeⁿ yā Jesús: ¿Dɛ'ɛ̄ cuuvi chí ca'diinúⁿ discípulos yeⁿ'e Juan miiⁿ ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ fariseos miiⁿ naati discípulos yeⁿ'é nī nguɛ́ɛ́ ca'diinúⁿ yā? \p \v 19 Jesús nan'guɛɛcútaⁿ'a yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: ¿'Áá ca'diinúⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi ndií yā invitado naachí n'giindivaacu 'iiⁿ'yāⁿ 'naaⁿ chi sáⁿ'ā chi n'giindivaacu sa canéé sá ndúúcu yā? Ndúúti chi canéé saⁿ'ā chi n'giindivaacu sa miiⁿ, nguɛ́ɛ́ cuuví ca'diinúⁿ yā. \v 20 Naati cuchii tiempo taachí ch'iī saⁿ'ā chi n'giindivaacu sa tuu'mi ní cuuvi ca'diinúⁿ yā. \p \v 21 Mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ cuta'á yā 'áámá tááⁿ tiinūuⁿ ngaī chi 'āā nguɛ́ɛ́ naaⁿnu yā chi 'iindi'yaatá yā yeⁿ'ē na catecai ndiicúú yeⁿ'e yā. Ndúúti chi diíⁿ yā 'tíícā, maáⁿ tiinūuⁿ ngaī miiⁿ ní cáancuūⁿ cú'teeⁿ tiinūuⁿ ndiicúú miiⁿ. Níícú cuuví ch'ɛɛtɛ ca naachí ndíí n'teeⁿ. \v 22 'Tiicá ntuūⁿ mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ caaⁿn'yúⁿ yā vino ngai na bolsa yííⁿmáⁿ ndiicúū yeⁿ'e vino tan'dúúcā chi diīiⁿ 'iiⁿ'yāⁿ ndiicúū. Nduuti chi diíⁿ yā 'tíícā vino ngai miiⁿ ní di'cuūní yííⁿmáⁿ ndiicúū miiⁿ ní cuuvi ndai vino miiⁿ ndúúcū yííⁿmáⁿ. Chííⁿ chi vino miiⁿ canéé chi 'cueēⁿ na bolsa yííⁿmáⁿ ngai. \s Discípulos yeⁿ'e Jesús miiⁿ ní tiicú yā trigo nguuvi sábado chí ntaavi'tuunúúⁿ 'iiⁿ'yāⁿ Israel \r (Mt. 12.1-8; Lc. 6.1-5) \p \v 23 'Áámá nguuvi chí sábado chi ntaavi'tuunúúⁿ 'iiⁿ'yāⁿ Israel Jesús miiⁿ ndúúcū discípulos yeⁿ'é yā cho'ó yā 'áámá campo naachi vɛ́ɛ́ trigo ní discípulos yeⁿ'é yā ní tucá'a yā tiicú yā yááⁿ miiⁿ yeⁿ'e trigo taachi cho'ó yā. \v 24 Tuu'mi ní 'iiⁿ'yāⁿ fariseos ní caⁿ'a yā chii yā Jesús miiⁿ: N'diī cuin'dííchí nī, ¿dɛ́'ɛ̄ cúúví chí diíⁿ discípulos yeⁿ'e nī chi nguɛɛ canéé chi diiⁿ yú nguuvi chi ntaavi'tuunúúⁿ 'iiⁿ'yāⁿ? \p \v 25 Naati Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā chii yā saⁿ'ā fariseos: ¿'Áá nguɛ́ɛ́ n'geēⁿ ndís'tiī chi diiⁿ David miiⁿ ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi cachiica ndúúcu yā taachi cuiicu yā? \v 26 David miiⁿ ní sndáa yā ná yáacū yeⁿ'é Ndyuūs taachi saⁿ'ā chi nguuvi Abiatar ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ sa yeⁿ'ē chiiduú ch'ɛɛtɛ ca. Ní David che'é yā panes yeⁿ'e nátai yeⁿ'é Ndyuūs chi dámaāⁿ chiiduú s'eeⁿ cuuvi che'é yā. Ní David miiⁿ ca'a yā pan miiⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi snéé ndúúcu yā. Ní che'e yā. \p \v 27 Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ: Nguuvi chi ntaavi'tuunúúⁿ yā canéé chí cuuví yeⁿ'e saⁿ'ā yeⁿ'e iⁿ'yeeⁿdí 'cūū naati nguɛ́ɛ́ saⁿ'ā chi cuuvi yeⁿ'ē nguuvi chi ntaavi'tuunúuⁿ saⁿ'ā. \v 28 Cáávā chuū chííⁿ chí Saⁿ'ā chi Daiyá Dendyuūs cuuví caaⁿ'maⁿ ntiiⁿnyúⁿ ntúuⁿ sa yeⁿ'ē nguuvi chi ntaavi'tuunúuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ. \c 3 \s Saⁿ'ā chi ntí'i ta'a sa \r (Mt. 12.9-14; Lc. 6.6-11) \p \v 1 Jesús miiⁿ ní chindáā ntúuⁿ yā na yáacū sinagoga. Ní miiⁿ canee 'áámá saⁿ'ā ndúúcū ta'ā sa chi ntí'i. \v 2 'Iiⁿ'yāⁿ fariseos ní neⁿ'é yā n'diichi yā nduuti chi Jesús miiⁿ chi ndúuvā yeⁿ'ē saⁿ'ā miiⁿ caati nguuvi sábado chi ntaavi'tuunúuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ. Ní fariseos cuuví caaⁿ'máⁿ yā nuuⁿndi yeⁿ'e Jesús. \v 3 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ ngaⁿ'a yā ngii yā saⁿ'ā chí ntí'i ta'ā sa miiⁿ: Nducuééⁿ dí ní cueendii di naavtaⁿ'a yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ. \p \v 4 Jesús miiⁿ ní ntiinguuneeⁿ yā saⁿ'ā s'eeⁿ ní caⁿ'a yā: ¿Dɛ́'ɛ̄ diiⁿ yú nguuvi chi ntaavi'tuunúuⁿ yú? ¿'Áá cuuvi chi diiⁿ yú cosas chi n'daācā o cosas chi nguɛ́ɛ́ n'daācā? ¿'Áá n'daācā chí nguaⁿ'āī yú vida yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ o chi 'caaⁿ'nūⁿ yú 'iiⁿ'yāⁿ? 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní ch'ɛɛtinéé 'diíⁿ yā. \v 5 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ ní n'diichi yuudú yā saⁿ'ā s'eeⁿ ní s'neeⁿ ndaachi yiinú yā ti nguɛ́ɛ́ neⁿ'e cu'téénu sá yeⁿ'e yā. Ní Jesús caⁿ'a yā chii yā saⁿ'ā miiⁿ: N'doō di ta'a di. Ní saⁿ'ā miiⁿ n'doō sa ta'ā sa, ní ta'ā sa ní nduūvā n'daacā tan'dúúcā taama. \v 6 Tuu'mi ní can'dáā 'iiⁿ'yāⁿ fariseos ní ndeé yā ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e Herodes ní 'íícú n'diichí yā táácā diíⁿ yā ní 'íícú cuuvi 'caaⁿ'núⁿ yā Jesús miiⁿ. \s Nééné 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ snée yā na 'diituú nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā \p \v 7 Jesús miiⁿ ndúúcū discípulos yeⁿ'e yā cueⁿ'é yā cuaaⁿ na 'díítuú nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā. Nééné 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa Galilea ndúúcū yáⁿ'āa Judea cheⁿ'e yā can'dáa yā Jesús miiⁿ. \v 8 Taachi 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa Galilea chicadíínuuⁿ yā yeⁿ'é dendu'ū chi n'gɛɛtɛ n'dai chi Jesús diíⁿ yā, nééné 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ ndaa yā n'diichi yā Jesús miiⁿ. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa Judea, ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ Jerusalén, ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa Idumea, ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e táámá 'diituú yíícú Jordán, ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa Tiro ndúúcū yáⁿ'āa Sidón. \v 9 Cáávā chi ndaā n'deee n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ, Jesús caⁿ'a yā chii yā discípulos yeⁿ'e yā chi cu'nee yaáⁿ yā 'áámá barco yeⁿ'e yā, níícú cuuví cuchɛ́ɛ yā barco miiⁿ chi 'yaaⁿ n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ 'cuɛɛti núūⁿ chiichi yā yeⁿ'e Jesús miiⁿ. \v 10 Ní Jesús diíⁿ yā chi 'yaaⁿ n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ nduūvā yeⁿ'e yā. Ní nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ chi ngiitā neⁿ'é yā tuu'ví yā Jesús. \v 11 Ní 'iiⁿ'yāⁿ chi canee yā ndúúcū espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ, espíritu miiⁿ diīiⁿ chi 'iiⁿ'yāⁿ s'uuⁿ ndaa yā nanááⁿ Jesús ní espíritu ní 'cai yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ: Díí ní Saⁿ'a chi Daiya Dendyuūs. \p \v 12 Jesús caⁿ'a yuudu yā espíritu s'uuⁿ 'túúcā: Nguɛ́ɛ́ caaⁿ'maⁿ dí du'u 'iiⁿ'yāⁿ 'úú. \s Jesús ndɛɛvɛ yā ndu'u ndiichúúví discípulos \r (Mt. 10.1-4; Lc. 6.12-16) \p \v 13 Cuayiivi miiⁿ ní Jesús cuchɛ́ɛ yā na 'áámá yiīcū, naachí yaa'ví yā 'iiⁿ'yāⁿ chí neⁿ'e yā, ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ndáa yā nanááⁿ Jesús miiⁿ. \v 14 Ní nduuvidaamá ndu'ū ndiichúúví discípulos chi canee yā ndúúcu yā. Ní dicho'ó yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chí caaⁿ'máⁿ yā nduudú yeⁿ'e Ndyuūs chi nduudu cuaacu yeⁿ'e yā. \v 15 Ní Jesús ca'a yā poder discípulos yeⁿ'e yā chí cuuvi diíⁿ yā chí nduūvā yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ ní chí divíi yā espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ. \v 16 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní ndiichúúví discípulos: Simón, chí duuchi ntúuⁿ sa Pedro, \v 17 ndúúcū Jacobo ndúúcū Juan 'diinū sa ní 'uūvī sáⁿ'a s'eeⁿ chi daiya Zebedeo, ní saⁿ'ā s'eeⁿ ní Jesús s'neeⁿ yā nguuvi sa Boanerges chi neⁿ'e caaⁿ'maⁿ Daiya Dɛɛvɛ́; \v 18 tanáⁿ'a yā ní nguuvi Andrés, ndúúcū Felipe, ndúúcū Bartolomé, ndúúcū Mateo, ndúúcū Tomas, ndúúcū Jacobo chi daiya Alfeo, ndúúcū Tadeo, ndúúcū táámá Simón chi yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa Canaan, \v 19 ndúúcū Judas Iscariote, saⁿ'ā chi cuayiivi mííⁿ ch'iⁿ'i sá du'u chi Jesús miiⁿ chi cuuvi 'caaⁿ'núⁿ yā 'yā. Ní Jesús ndúúcū ndiichuuvi discípulos yeⁿ'e yā cueⁿ'e yā ní sndaa yā na 'áámá va'āī. \s Ngaⁿ'a yā chi Jesús canée yā ndúúcū poder yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ \r (Mt. 12.22-32; Lc. 11.14-23; 12.10) \p \v 20 Cuayiivi ní Jesús cueⁿ'e yā na vaacu yā. Táámá vmnéⁿ'ēe nééné n'deēe 'iiⁿ'yāⁿ ndaa yā nanááⁿ Jesús miiⁿ chi nguɛ́ɛ́ vɛ́ɛ́ yaāⁿ chí che'e yā pan. \v 21 Taachí 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e familia yeⁿ'e Jesús chicadíínuuⁿ yā yeⁿ'e Jesús, yeⁿ'e chi 'iiⁿ'yāⁿ ngaⁿ'a yā chi Jesús ní nduuví loco yā, ndaa yā chi nandɛ́ɛ yā Jesús. \p \v 22 'Tiicá ntúūⁿ maestros chí ngi'cueeⁿ ley chí chiicá yā yeⁿ'e na yáāⁿ Jerusalén ní caⁿ'a yā: Sáⁿ'a 'cūū canéé sá ndúúcū espíritu chi nguuvi Beelzebú chi Satanás chí ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ sa yeⁿ'e espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ, ní cáávā poder yeⁿ'e espíritu miiⁿ chí tun'daá yā espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ. \p \v 23 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ ní yaa'vi yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní s'neeⁿ yā 'áámá ejemplo. Ni caⁿ'a yā: ¿Táácā cuuví diiíⁿ yááⁿn'guiinūuⁿ divíi sa yááⁿn'guiinūuⁿ? \v 24 Ndúúti chi 'áámá gobernador chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā yeⁿ'e yáāⁿ naachi vɛ́ɛ́ 'uūvī partido chi n'guⁿ'u ná 'aamá yā ndúúcū yeⁿ'e taama yā 'iiⁿntyéⁿ'ē miiⁿ nguɛ́ɛ́ cuuvi 'nááⁿ yā chí 'iiⁿntyéⁿ'e yā. \v 25 Ndúúti chi n'deēe nadacádíínuuⁿ yā na 'áámá familia chi vɛ́ɛ́ partido yeⁿ'ē, familia miiⁿ ní nguɛ́ɛ́ cuuvi nduuvidáámá yā. \v 26 'Tiicá ntúūⁿ, ndúúti chi yááⁿn'guiinūuⁿ diiⁿ sa contra yeⁿ'e maaⁿ sa, nguɛ́ɛ́ cuuví cūnee sa ti chúū diīiⁿ chí 'cuiinu sa. \p \v 27 Mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ cuuvi cundaa yā na vaacu 'áámá saⁿ'ā chí vɛ́ɛ́ fuerzas yeⁿ'ē sa ní divíi yā dendu'u yeⁿ'ē sa. Canéé chí caāchiichí yā saⁿ'ā vmnááⁿ vmnaaⁿ. Cuayiivi ní cuuvi diíⁿ yā divíi yā dendu'ū chi snúūⁿ va'ai yeⁿ'ē sa. \p \v 28 Nduudu cuaacu 'úú ngaⁿ'á ngií ndís'tiī. Tanducuéⁿ'e nuuⁿndi chí diíⁿ 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e iⁿ'yeeⁿdí 'cūū ndúúcū nduudu taaⁿ chi 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ngaⁿ'a yā contra yeⁿ'e Ndyuūs, Ndyuūs nadich'ɛɛcú yā nuuⁿndí yeⁿ'é yā. \v 29 Naati 'iiⁿ'yāⁿ chi ngaⁿ'a yā nduudu taaⁿ chi nguɛɛ n'dáacā yeⁿ'e Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs, ní nguɛ́ɛ́ nch'ɛɛ̄cū yeⁿ'é yā maaⁿ ní tiempo chi cuchiī. \p \v 30 'Tíícā Jesús ngaⁿ'a yā ti náⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ ngaⁿ'a yā chi Jesús mííⁿ ní vɛ́ɛ́ espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ nduucú yā. \s Chɛɛcú Jesús ndúúcū 'díínu yā \r (Mt. 12.46-50; Lc. 8.19-21) \p \v 31 Cuayiivi ní ndaā chɛɛcuú Jesús miiⁿ ndúúcū 'díínu yā, ní ch'ɛɛtinée yā cuaaⁿ chuva'āī. Ní dichó'o yā 'áámá saⁿ'ā chi yaa'vi sa Jesús chi cuchií yā nanáaⁿ yā. \v 32 'Yááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ ní vɛɛtɛ́ yā cuaaⁿ 'diituú Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā: Chɛɛcú nī ndúúcū 'diinú nī ní in'nuúⁿ yā n'diī cuaaⁿ chuva'āī. \p \v 33 Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā chii yā saⁿ'ā miiⁿ: ¿Dú'ū chí chɛɛcú miiⁿ? o ¿dú'ū chí 'diinú miiⁿ? \p \v 34 Tuu'mi ní Jesús n'gíínu yā 'iiⁿ'yāⁿ chí vɛɛtɛ́ yā cuaaⁿ 'diitúú yā ní ngaⁿ'a yā ngii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: N'diichí nī. 'Iiⁿ'yāⁿ chi snée yā nduucú miiⁿ, 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ tan'dúúcā chí chɛɛcú ndúúcū 'diinú. \v 35 Ní 'āā du'ú nūuⁿ chi diīiⁿ chiiⁿ chi Ndyuūs neⁿ'e yā chi diíⁿ yā, 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chíí vi'í, 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chíí 'diinú, ndúúcū chɛɛcú. \c 4 \s 'Aama ejemplo yeⁿ'e 'aama saⁿ'ā chi ngiīnū sá ndaata \r (Mt. 13.1-9; Lc. 8.4-8) \p \v 1 Taama vmnéⁿ'ēe Jesús miiⁿ ní tucá'a yā chi'cueeⁿ yā cuaaⁿ 'diituú nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā. Ní nduuvidáámá n'deee n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ naachi canéé Jesús miiⁿ ndíí 'āā ntɛ́ɛ́ lugar chí cuééndii Jesús. Ní chindáa yā na 'aama barco chi canuuⁿ vmnaaⁿ nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā miiⁿ. Ní miiⁿ ch'iīndí yā chi ca'cueeⁿ yā. Nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ ch'ɛɛtinée yā na 'diituú nuūⁿnīⁿ miiⁿ. \v 2 N'deēe n'dáí parábolas caⁿ'a Jesús 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi ejemplos chi tan'dúúcā dendu'u chi vɛ́ɛ́ iⁿ'yeeⁿdí 'cūū. Ní taachí ngi'cueeⁿ yā caⁿ'a yā ndúúcū 'iiⁿ'yā s'eeⁿ 'tíícā. \v 3 Ndís'tiī ní 'caandiveéⁿ nī chuū. 'Áámá saⁿ'ā chi ngiīnū ndaāta ní cuéⁿ'e sá cuūnū sa ndaata miiⁿ. \v 4 Taachi chiīnū sa ní 'áámá duutu ndaata mííⁿ chiiya na 'diituú yúúní ní ndaā 'yáádá ní che'e tī. \v 5 Náⁿ'ā duutu ndaata ní chiiya nguaaⁿ tuūú naachi nguɛ́ɛ́ dáana n'deēe yáⁿ'āa vɛ́ɛ́. Duutu ndaata miiⁿ núúⁿ cān'daa tí yáⁿ'āa miiⁿ nguɛɛ daanáá yáanūuⁿ. \v 6 Ní taachi can'daā yaatū miiⁿ ní ti'i caati nguɛ́ɛ́ yaānūuⁿ snúū díí'yú. \v 7 Náⁿ'ā duutu ndaata miiⁿ chiiya nguaaⁿ yááⁿ. Yááⁿ s'eeⁿ ní ch'iīta ní di'vaāchi yéⁿ'ē. Chííⁿ chí ndaata miiⁿ ní nguɛ́ɛ́ dichií'vɛ̄. \v 8 Náⁿ'ā duutu ndaata mííⁿ na yáⁿ'āa n'dáacā chiiyā. Can'dáā ní ch'iita n'deee n'dáí cosecha yeⁿ'ē. N'duuvi ní ch'ɛɛtinéé tanduu ndiicu ndiichi ndaata yeⁿ'ē. Tan'duuvi ní 'iīnū ngɛɛcu ndiichi ndaata yeⁿ'ē ní tan'duuvi ní 'áámá ciento ndaata yeⁿ'ē. \p \v 9 Tuu'mi ní Jesús caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Ndís'tiī chi vɛ́ɛ́ veéⁿ nī, 'caandiveéⁿ nī. \s Chííⁿ chí neⁿ'ē caāⁿ'māⁿ ejemplo miiⁿ \r (Mt. 13.10-23; Lc. 8.9-15) \p \v 10 Cuayiivi taachí nduūvī dámaáⁿ yā ndaa nanááⁿ Jesús náⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ chi snéé niiⁿnúⁿ yā ndúúcū ndiichúúví discípulos ní ntiinguunéeⁿ yā Jesús: ¿Dɛ'ɛ̄ neⁿ'e caaⁿ'maⁿ ejemplo 'cūū? \p \v 11 Ní Jesús caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Ndís'tiī ní canéé chí cadiinuuⁿ nī chi canúúⁿ n'de'ei yeⁿ'é naachi Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā. Naati tanáⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ sneé yā nduucú, 'úú ní ngaⁿ'á ngií tanducuéⁿ'ē 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ndúúcū ejemplos. \v 12 Níícú 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ snaaⁿ yā naati ch'ɛɛtinée yā tan'dúúcā chí nguɛ́ɛ́ inaaⁿ yā, ní 'caandiveéⁿ yā naati ch'ɛɛtinée yā tan'dúúcā chi nguɛ́ɛ́ 'caandiveéⁿ yā, ni nguɛɛ tuumicadíínuuⁿ yā. Ndíí nguɛ́ɛ́ ndaacadáámí yā ní cu'téénu yā Ndyuūs ní nch'ɛɛ̄cū nuuⁿndi yeⁿ'e yā. \p \v 13 Tuu'mi ní Jesús caⁿ'a yā chii yā discípulos yeⁿ'e yā: ¿'Áá nguɛ́ɛ́ ituumicadíínuuⁿ nī yeⁿ'ē ejemplo 'cūū? ¿Táácā, túú'mí, cádíínuuⁿ nī yeⁿ'ē tanáⁿ'ā ejemplo? \v 14 'Iiⁿ'yāⁿ chí ngiinú yā ndaata miiⁿ tan'dúúcā 'iiⁿ'yāⁿ chi candɛɛ yā nduudu cuaacu yeⁿ'é Ndyuūs. \v 15 N'dúúví 'iiⁿ'yāⁿ ní tan'duūcā ndaata chí chiiya cyúúní mííⁿ, 'tiicá yā ch'iindiveéⁿ yā nduudu yeⁿ'é Ndyuūs. Ní cuayiivi taachí ch'iindivéeⁿ yā, chiī yááⁿn'guiinūuⁿ ní divíi sa nduudu chi ch'iindiveéⁿ yā chi canéé na staava yeⁿ'e yā. \v 16 Tán'duuvi yā ní tan'dúúcā ndaata chí chiiya nguaaⁿ tuūú, 'tiicá yā. N'giindiveéⁿ yā nduudu cuaacu yeⁿ'é Ndyuūs ní yeenú n'daí yā nduūcū. \v 17 Naati nguɛ́ɛ́ 'áámá cānee na staava yeⁿ'e yā ní nguɛ́ɛ́ 'nááⁿ tiempo cūnee. Taachi ndaa tiempo chi 'cueenu yā cuuvi o neⁿ'e chi n'gííⁿnyuⁿneeⁿ 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'é yā cáávā nduudu cuaacu miiⁿ, 'āā ntɛ́ɛ́ candii yā chí n'daacā miiⁿ. \v 18 Tán'duuvi yā ní tan'dúúcā ndaata chí chiiya nguaaⁿ yááⁿ miiⁿ, 'tiicá yā. N'giindiveeⁿ n'daacá yā nduudu cuaacu yeⁿ'é Ndyuūs. \v 19 Naati neené neⁿ'e cá yā dendu'ū yeⁿ'e iⁿ'yeeⁿdí 'cūū ndúúcū chi vɛ́ɛ́. Ní nginnche'éí yā 'iiⁿ'yā. Ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní dineⁿ'e yā cosas chi vɛ́ɛ́ yeⁿ'e taama 'iiⁿ'yā. Tanducuéⁿ'ē chuū ní ndaá ní di'vaachií yeⁿ'e nduudu cuaacu yeⁿ'é Ndyuūs. Ní diiíⁿ chi nguɛ́ɛ́ dichíí'vɛ nduudu miiⁿ na vida yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. \v 20 Naati tán'duuvi yā ní tan'dúúcā ndaata chi chiiya na yáⁿ'āa n'daacā, 'tiicá yā. N'giindiveéⁿ yā nduudu cuaacu yeⁿ'é Ndyuūs ní i'teenu n'daaca yā, ní vɛ́ɛ́ n'gui'i yeⁿ'ē. N'duuví yā ní tan'dúúcā ndaata chi chiī ndiīcū ndiichi yeⁿ'ē yeⁿ'e 'aama 'aama. N'duuví yā tan'dúúcā chí chiī 'iinu ngɛɛcu ndiichí yeⁿ'ē, o tan'dúúcā chi chiī 'aama ciento yeⁿ'ē. \s Tanducuéⁿ'ē chi cunuúⁿ n'de'ei cunduú nguuvi \r (Lc. 8.16-18) \p \v 21 'Tiicá ntúūⁿ caⁿ'a Jesús táámá ejemplo chi 'tɛ́ɛ́ nguɛ́ɛ́ dáámá. ¿'Áá ndɛɛ yā 'áámá lámpara chí cu'neeⁿ yā maaⁿ 'aama caja o maaⁿ 'aama cama? ¿'Áá nguɛ́ɛ́ cu'neeⁿ yā lámpara miiⁿ na yaacu, 'íícú 'iiⁿ'yāⁿ cuuvi snaaⁿ yā? \v 22 Mar 'áámá cosa chí canúúⁿ n'de'ei nguɛ́ɛ́ cunee chi nguɛ́ɛ́ snaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ, ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú 'áámá cosa chi cánúúⁿ n'de'ei chi nguɛ́ɛ́ cadíínuuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ. \v 23 Du'ū chi vɛ́ɛ́ veéⁿ ní 'caandiveéⁿ. \p \v 24 Ní Jesús caⁿ'a ntúuⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Cunndɛ́ɛ̄ ndís'tiī cuidado yeⁿ'e chi n'giindiveéⁿ nī. Ndúúcū caādī chi ndís'tiī idiíⁿ nī juzgar 'iiⁿ'yāⁿ, caadi mííⁿ ntúū Dendyuūs idiíⁿ yā juzgar ndís'tiī. Ní n'deēe cá n'daācā yeⁿ'ē ndís'tiī taachi Ndyuūs idiíⁿ yā juzgar ndís'tiī. \v 25 'Iiⁿ'yāⁿ chi vɛ́ɛ́ yeⁿ'e yā Ndyuūs ca'a cá yā 'yā. 'Iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ ca yeⁿ'e yā, Ndyuūs ndivíi yā 'tɛ́ɛ́ chi 'āā vɛ́ɛ́ yeⁿ'e yā. \s Ejemplo yeⁿ'e ndaata chí ngiita \p \v 26 Jesús caⁿ'a ntúuⁿ yā: Naachi Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā ní tan'dúúcā 'áámá saⁿ'ā chi ngiīnu sa ndaata na yáⁿ'āa yeⁿ'e sa. \v 27 Saⁿ'ā miiⁿ ngiīnū sa ndaata na yáⁿ'āa. Ni chii maāíⁿ ní cyaadú sa ní nducueeⁿ sa taachí chidɛɛvɛ. Cuayiivi ní cho'ōo nguūvī cho'ōo n'gááⁿ ní ndaata miiⁿ ní can'daa ní ch'iita naati saⁿ'ā miiⁿ ní nguɛ́ɛ́ deenu sa táácā ch'iita. \v 28 Yáⁿ'āa miiⁿ ngii maāⁿ yéⁿ'ē. Vmnááⁿ vmnaaⁿ ican'dáā ta'ā n'gaiyáā. Cuayiivi ní can'daā yááⁿ miiⁿ yeⁿ'e. Cuayiivi ní n'giita ní ngii trigo chí ndiitūu n'daāca na yááⁿ miiⁿ. \v 29 Taachí trigo miiⁿ 'āā ntí'i, tuu'mi ní ngeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chí yeⁿ'ē ní n'giica yā, ti 'āā snuū ca'a chí 'caātā. \s Tan'dúúcā ejemplo nduutií yeⁿ'e yíivɛ̄ ntíí'yāa \r (Mt. 13.31-32; Lc. 13.18-19) \p \v 30 Jesús miiⁿ ní ca'a ntúuⁿ yā: ¿Dɛ'ɛ́ tan'dúúcā naachí ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ Ndyuūs miiⁿ? o ¿dɛ'ɛ́ nduucū chi nadīdáámá yú? \v 31 Chuū tan'dúúcā nduutií yeⁿ'e yiivɛ̄ ntíí'yāa chi 'lííⁿ cá yeⁿ'ē tanducuéⁿ'ē nduutií chi vɛ́ɛ́ iⁿ'yeeⁿdí 'cūū. Chííⁿ chi chiinu 'iiⁿ'yāⁿ na yáⁿ'āa yeⁿ'é yā. \v 32 Taachí 'āā niīnú yā ndaata miiⁿ ní ngíí n'gɛɛtɛ yeⁿ'ē tanducuéⁿ'ē yaātā. Ní dúuⁿnɛ̄ miiⁿ ní n'gɛɛtɛ n'dáí ngii chi 'yáádá ngíí í'neeⁿ tī 'dɛ́ɛ́cɛ tī na 'cuutí yeⁿ'ē. \s Taama ejemplo chi ngi'cueeⁿ Jesús \r (Mt. 13.34-35) \p \v 33 'Tíícā ngi'cueeⁿ Jesús 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ nduudu cuaacu yeⁿ'é Ndyuūs ndúúcū n'deee n'dáí ejemplos tan'dúúcā chuū, tanducuéⁿ'ē chi cuuvi cadiinuuⁿ yā. \v 34 Ní ngaⁿ'a yā ngii yā nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ ndúúcū ejemplos, naati taachi canee yā dámaāⁿ ndúúcū discípulos yeⁿ'e yā tanducuéⁿ'ē miiⁿ n'giⁿ'i yā discípulos yeⁿ'e yā dɛ'ɛ chí neⁿ'e caaⁿ'maⁿ ejemplos chi 'āā caⁿ'a yā. \s Jesús chi'neeⁿ 'diíⁿ yā 'yúúné ndúúcū nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā \r (Mt. 8.23-27; Lc. 8.22-25) \p \v 35 Taachi chi'da'á nguuvi miiⁿ, Jesús miiⁿ ngaⁿ'a yā ngii yā discípulos yeⁿ'e yā: Caⁿ'ā yú táámá 'diituú nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā. \p \v 36 Tuu'mi ní s'neeⁿ yā miiⁿ ní discípulos ní candɛ́ɛ yā Jesús miiⁿ na barco chí 'āā canéé na 'diituú nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā ní cueⁿ'é yā. Miiⁿ ntúūⁿ canéé tanáⁿ'ā barcos. Ní 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e tanáⁿ'ā barcos cueⁿ'é ntúūⁿ yā. \v 37 Tuu'mi ní chéenū 'áámá 'yúúné taaⁿ ní nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā miiⁿ sndaa yaacú. Ní sndaā yaanūuⁿ barco miiⁿ, ní chiitūu nuūⁿnīⁿ barco naachi canéé Jesús miiⁿ. \v 38 Ní Jesús miiⁿ ní cyáádu yā cuaaⁿ 'diituú barco miiⁿ, ní candiitinee yā na cojín. Ní discípulos ní nanduūchí yā Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā chii yā: N'dii Maestro, ¿'áá nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ inee nī chi 'cuūvi yú? \p \v 39 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ ní nducueeⁿ yā ní yaa'vi yā 'yúúné miiⁿ ní caⁿ'a yā chii yā nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā miiⁿ 'túúcā: 'Diiíⁿ nūuⁿ cunee di. Hora mííⁿ nūuⁿ 'yúúné miiⁿ ní canee 'diiíⁿ ní nducuéⁿ'ē canee 'diīíⁿ 'diīíⁿ. \v 40 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā chii yā discípulos yeⁿ'e yā: ¿Dɛ́'ɛ̄ cuuvi tátiī 'va'a nī? ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí nguɛ́ɛ́ cu'téénu cá nī? \p \v 41 Ní discípulos yeⁿ'é yā neené dii'yá yā chiī, ní ngaⁿ'a yā ngii yā nguaaⁿ maáⁿ yā ndúúcū vi'ī: ¿Du'u rá 'iiⁿ'yāⁿ 'cúū, chí ndii 'yúúné ndíí nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā ch'iindiveéⁿ yeⁿ'e yā? \c 5 \s Saⁿ'ā yeⁿ'e yáⁿ'āa Gadara chi canéé sá ndúúcū espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ \r (Mt. 8.28-34; Lc. 8.26-39) \p \v 1 Jesús ndúúcū discípulos ndaa yā na táámá lado 'diituú nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā miiⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa chi nguuvi Gadara. \v 2 Tuu'mi ní Jesús nan'daá yā na barco miiⁿ, ní ndaa 'áámá saⁿ'ā chi canéé ndúúcū espíritus yeⁿ'ē yááⁿn'guiinūuⁿ. Ní ngiicá sa ná vaacu sa chi 'áámá yiivi yáává chi canéé nguaaⁿ yaīnyāⁿ ní ndaa sa nanááⁿ Jesús. \v 3 Saⁿ'ā miiⁿ ní mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ chi cuuví cuta'á yā saⁿ'ā ní cachiichí yā saⁿ'ā, ndii nguɛ́ɛ́ ndúúcū cadenas. \v 4 Nééné n'deēe cuuví 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ cachiichí yā saⁿ'ā miiⁿ ndúúcū cadenas ca'a sa ndúúcū ta'ā sa, náátí ch'iica sa cadenas miiⁿ, ní dicheēyéi sa cadenas miiⁿ. Ní mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ ichɛ́ɛ yā ndúúcu sa. \v 5 Cuéⁿ'é daāⁿmaⁿ cachiica sá n'gaī sa cuaaⁿ ná yiīcū ndúúcū cuaaⁿ nguaaⁿ yáinyāⁿ ndíí nguuvi ndíí n'gaaⁿ, ní 'nuu cá'ai maāⁿ sa sáⁿ'ā ndúúcū tuūu. \v 6 Ní taachi n'diichi yáⁿ'áí sa Jesús miiⁿ, cueⁿ'e sa ngéénu sā nanáaⁿ yā ní chiīntii'ya sa nanáaⁿ yā. \v 7 Ní caⁿ'a sa chii sa Jesús miiⁿ ní 'cáí yiicu sá: ¿Dɛ'ɛ̄ cuuvi chi ndaa nī nanaáⁿ, n'dii Jesús, Daiya Dendyuūs chi canee yā na va'ai chɛɛti nguuvi? Ngiicá cáávā chi dúúchí Ndyuūs chi nguɛ́ɛ́ tée nī vaadī 'caa'va 'úú. \p \v 8 Saⁿ'ā miiⁿ ní caⁿ'a sa chuū caati Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā chiī yā espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ: Ndís'tiī, nan'dáa nī yeⁿ'e sáⁿ'a 'cūū. \p \v 9 Jesús miiⁿ tiinguuneeⁿ yā saⁿ'ā: ¿Dɛ'ɛ̄ nguuví dí? Ní espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ chi canéé ndúúcū sáⁿ'a 'cūū nan'guɛɛcútaⁿ'a sa: Legión nguūví, caati neené 'yaaⁿ 'nū. \p \v 10 Ní espíritus neené di'cuíítuū ca Jesús miiⁿ chi nguɛ́ɛ́ tun'dáa yā espíritus chi caⁿ'ā yaⁿ'ai yeⁿ'e yáⁿ'āa miiⁿ. \v 11 Ní neené n'deēe puercos nge'e tī cuaaⁿ na nííⁿnúⁿ yiīcū miiⁿ. \v 12 Ní espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ idi'cuiitu Jesús: N'dii, dicho'ó nī nús'uu chi caⁿ'a 'nū chɛɛti puercos miiⁿ. \p \v 13 Tuu'mi ní Jesús ní ca'a yā permiso, ní espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ chínan'dáa sa yeⁿ'e saⁿ'ā miiⁿ chí ndáa sa chɛɛti puercos. Ní vɛ́ɛ́ tan'duu 'uūvi mil puercos miiⁿ. Ní taachi espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ sndáa sa chɛɛti puercos tuu'mi ní cheenu nducyaaca tī ní chingéé nuúⁿ tī chɛɛti yaāi miiⁿ. Ní chingée tī nguaaⁿ nuuⁿniⁿ'yáⁿ'ā. Ní chiitu nuūⁿnīⁿ veéⁿ tī duutu tī cheendi tī ní ch'ii tī nguaaⁿ nuūⁿnīⁿ miiⁿ. \p \v 14 'Iiⁿ'yāⁿ chi idiiⁿ cuidado puercos cueⁿ'e yā ngéenu yā chi cuuvi yā 'iiⁿ'yāⁿ ná yáāⁿ miiⁿ ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi snéé na cuɛɛ̄tí chí chiī miiⁿ. Ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ can'daa yā n'diichi yā chí chiī. \v 15 Taachí ndaa yā niiⁿnuúⁿ nanááⁿ Jesús miiⁿ, ní taachí n'diichí yā saⁿ'ā chi canéé sá ndúúcū espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ chi maaⁿ ní vɛɛ sa 'diīiⁿ ndúúcū catecai sa ní 'āā n'daācā sa tuu'mi ní dí'va'a yā. \v 16 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi n'diichí yā chi diiⁿ Jesús miiⁿ, ní caⁿ'a yā chii yā táácā chiī ndúúcū saⁿ'ā miiⁿ chi canéé sá ndúúcū espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinuūⁿ, ní tan'duucā chí chiī ndúúcū puercos. \v 17 Tuu'mi ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ di'cuíítu yā Jesús miiⁿ chi cáⁿ'a yā táámá lado yeⁿ'e yáāⁿ miiⁿya. \p \v 18 Jesús cueⁿ'e yā. Ní taachi ndaa yā na barco miiⁿ ndaa saⁿ'ā chi vmnaaⁿ canéé sá ndúúcū espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ. Ní saⁿ'ā miiⁿ chiica sa Jesús chi caⁿ'a sa ndúúcu yā na barco miiⁿ. \v 19 Jesús ní nguɛ́ɛ́ 'cuuⁿ yā naatí caⁿ'a yā: Cunaⁿ'a dí ná vaacu di ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'ē di, ní cuuvi di 'iiⁿ'yāⁿ chi ch'ɛɛtɛ n'dai dendu'ū chi Señor 'iivú Ndyuūs miiⁿ diíⁿ yā ndúúcū dii, ní tan'dúúcā Señor 'iivú Ndyuūs miiⁿ chí nduuvi ya'āī 'iinú yā dii. \p \v 20 Saⁿ'ā miiⁿ ní cunaⁿ'ā sa, ní tucá'a sa chii sa 'iiⁿ'yāⁿ nuuⁿmaⁿ yáāⁿ cuaaⁿ 'diituú chi nguuvi Decápolis yeⁿ'e dendu'ū chí n'gɛɛtɛ n'dai chi Jesús diíⁿ yā ndúúcu sa. Ní nducyaaca yā che'e yiinú yā. \s Táⁿ'ā daiya sáⁿ'ā Jairo, ndúúcū n'daataá chí tuū'vi tá catecai Jesús \r (Mt. 9.18-26; Lc. 8.40-56) \p \v 21 Taachí Jesús miiⁿ nanguɛɛcunée yā ní cho'ó yā táámá lado yeⁿ'ē nuūⁿnūⁿ'yáⁿ'ā ní ndaa yā na yáⁿ'āa 'diituú nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā, neené n'deēe 'iiⁿ'yāⁿ ndaa yā naachi Jesús canee yā. \v 22 Ní ndaā 'áámá saⁿ'ā chí nguuvi sa Jairo, saⁿ'a chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ sa yeⁿ'e yáacū sinagoga. Taachí n'diichi sa Jesús miiⁿ candiitin'díi sa na ca'a yā. \v 23 Ní neené di'cuíítu sa Jesús miiⁿ ní caⁿ'a sa: Daiyá ní neⁿ'ē 'cuūvi tá. Cuchíi nī ní cún'du'u tá'a nī vmnaaⁿ yeⁿ'ē tá, ní cuuví nduūvā yeⁿ'e tá ní nguɛ́ɛ́ 'cuūvi tá. \p \v 24 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ ní cuéⁿ'e yā ndúúcu sa. Neené 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ can'daa yā Jesús ní nééné chiiⁿ'nu chiichí yā Jesús. \v 25 Ní nguaaⁿ nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ canéé 'áámá n'daataá chí ngíitā tá, chí 'āā ndiichúúví nduūyū canee tá ndúúcū ca'ai chí nguuvi nguuvi ngee yuuúⁿ yeⁿ'e cuerpo yeⁿ'e tá. \v 26 Nééné n'geenu tá ngii ndúúcū médicos, ní 'āā ch'iinu diīⁿ tá gastar tanducuéⁿ'ē chi vɛ́ɛ́ yeⁿ'ē tá, naati nguɛ́ɛ́ du'ū vɛɛ dichií'vɛ̄ yeⁿ'ē tá ti dáyíícándíí cá ca'ai yeⁿ'ē ta cuaaⁿ vmnaaⁿ. \v 27 'Āā ch'iindiveeⁿ tá yeⁿ'e Jesús miiⁿ chi diíⁿ yā chi nduūvā yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi ngiitā. Ní cueⁿ'e tá nguaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ cuaaⁿ daamí Jesús ní tuū'vi tá catecai yā. \v 28 Caati nadicádíínuuⁿ tá maāⁿ tá 'tíícā. Ndúútī chí dámaāⁿ tuū'ví catecai yā, ní nduūvā yeⁿ'é. \v 29 Hora mííⁿ nūuⁿ chi tuū'vi tá catecai Jesús miiⁿ 'tíícā canéé naaⁿ chí ngɛɛ̄ yuuúⁿ yeⁿ'ē tá. Ní chicadiinuuⁿ tá na cuerpo yeⁿ'e tá chí 'āā nduūvā yeⁿ'ē tá. \v 30 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ tuumicádíínuuⁿ yā chí 'āā nduūvā yeⁿ'ē 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ ndúúcū poder yeⁿ'é yā. Ní nguɛɛcundíi yā ní n'diichi yā náávtaⁿ'ā yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ ní ntiinguuneeⁿ yā: ¿Du'u túu'vīi catecaí? \p \v 31 Tuu'mi ní discípulos yeⁿ'e yā caⁿ'a yā: Cuin'diichí nī 'iiⁿ'yāⁿ chí i'nūuⁿ chiichí yā s'uūúⁿ miiⁿ ní maaⁿ ní ntiinguuneeⁿ nī: ¿Du'u tuū'vīi 'úú? \p \v 32 Naati Jesús ní nguɛɛcúndii yā n'giinu yā 'áámá lado taama lado, ní 'iicu cuuvi snaaⁿ yā du'ū tuu'vī 'iiⁿ'yāⁿ. \v 33 Tuu'mi ní n'daataá miiⁿ, ní in'duuvi tá chi 'va'ā tá. Deenū tá dɛ'ɛ̄ chí chiī. Cheⁿ'e tá ní chiīntii'ya tá nanááⁿ Jesús. Ní caⁿ'a tá chii tá 'iiⁿ'yāⁿ tanducuéⁿ'ē chi nduudu cuaacu. \v 34 Jesús ngaⁿ'a yā ngii yā táⁿ'ā: Díí daiyá, nduūvā yeⁿ'ē dí cáávā chi i'téénu di 'úú. Díí 'diīíⁿ nūuⁿ cunáⁿ'a di, ní ndúuvā yeⁿ'ē di yeⁿ'ē ca'ai chi ndii di. \p \v 35 Ngaⁿ'a Jesús miiⁿ ndúúcū táⁿ'ā miiⁿ, taachí ndaa yā ná va'ai yeⁿ'e saⁿ'ā Jairo chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ sa yeⁿ'ē 'iiⁿ'yāⁿ na yáacū sinagoga miiⁿ. Ní 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'ē va'ai miiⁿ ní caⁿ'a yā Jairo: Daiya dí 'āā n'diī tá. ¿Dɛ́'ɛ̄ cuuví chi idindú'ū ca di maestro? \p \v 36 Naati Jesús miiⁿ, ní ch'iindiveéⁿ yā chí caⁿ'á yā yeⁿ'ē saⁿ'ā chí ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ sa. Ní caⁿ'a yā chii yā saⁿ'ā miiⁿ chi ngaⁿ'ā ntiiⁿnyuⁿ sa yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ na yáacū sinagoga: Nguɛ́ɛ́ 'va'a di naati cu'téénu dí. \p \v 37 Jesús nguɛ́ɛ́ 'cuuⁿ yā nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ chi cueⁿ'e ca yā cuaaⁿ chɛɛti va'ai ndúúcu yā, ti dámaāⁿ Pedro, ndúúcū Jacobo, ndúúcū Juan, saⁿ'ā 'diinū Jacobo. \v 38 Taachí ndaa yā va'ai yeⁿ'e sáⁿ'ā chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yaācū sinagoga miiⁿ, n'diichí yā 'iiⁿ'yāⁿ. Ní ch'iindiveéⁿ yā chí n'gai yā ní ngɛɛcu yā. \v 39 Tuu'mi ní taachi sn'daa yā cuaaⁿ chɛɛti va'āī miiⁿ, caⁿ'a yā: ¿Dɛ'ɛ̄ tátiī yuudu idiíⁿ nī? ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí ngɛɛcu nī? Tá'díīⁿ nguɛ́ɛ́ n'dii tá, tí cyaadu tá. \p \v 40 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní n'gíiⁿnyūⁿneeⁿ yā yeⁿ'e Jesús miiⁿ. Tuu'mi ní Jesús miiⁿ diíⁿ yā chi can'daā nducyaaca yā. Ní Jesús can'dɛɛ yā chiida tá ndúúcū chɛɛcu tá ndúúcū discípulos chi canéé ndúúcu yā ní sndaa yā naachi candíítí ta'dííⁿ chí n'dii tá ní tináⁿ'ā. \v 41 Ní sta'á yā ta'ā tá ní caⁿ'a yā: Talita cumi, chi neⁿ'e caāⁿ'maⁿ na nduudu yeⁿ'e yú, díí n'daata 'lííⁿ, 'úú ngaⁿ'á ngií dii, ndúúcueeⁿ di. \p \v 42 Hora mííⁿ nūuⁿ ta'dííⁿ miiⁿ ní nduucueēⁿ tá ní cachiīca tá. N'daata 'lííⁿ miiⁿ ní ngii tá ndiichuuvi nduūyū. Tuu'mi ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ cueⁿ'e yiinú yā. \v 43 Jesús mííⁿ yaa'vi yuudú yā 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ caaⁿ'maⁿ yā cuuvi yā chííⁿ mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ. Ní caⁿ'a Jesús chi ca'a yā yuūndū chi che'e n'daata 'lííⁿ miiⁿ. \c 6 \s Jesús canee yā na yáāⁿ Nazaret \r (Mt. 13.53-58; Lc. 4.16-30) \p \v 1 Jesús ní ndaācá yā miiⁿ ní cunaⁿ'á yā na yáāⁿ Nazaret chi yáāⁿ vaacú yā, ní discípulos yeⁿ'e yā ní cueⁿ'e yā ndúúcu yā. \v 2 Taachí ndaā nguuvi sábado chí ntaavi'tuunúúⁿ 'iiⁿ'yāⁿ, Jesús tucá'a yā chi'cueeⁿ yā na yaācū sinagoga miiⁿ. Nééné 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ ch'iindiveéⁿ yā chi caⁿ'a Jesús, ní cheⁿ'e yiinú yā. Ní caⁿ'a yā: ¿Tíí ch'eēⁿ sáⁿ'a 'cūū tanducuéⁿ'ē chuū? ¿Dɛ'ɛ́ vaadī déénú chí ca'a yā 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ, ndúúcū vaadī n'giinu chi diíⁿ yā chūū? \v 3 ¿'Áá nguɛ́ɛ́ sáⁿ'a 'cūū daiya saⁿ'ā 'viichiyáⁿ'á miiⁿ, daiya María miiⁿ, saⁿ'ā chí 'diínū Jacobo, ndúúcū José, ndúúcū Judas, ndúúcū Simón, ndúúcū ví'i yā chi snée yā miiⁿ nguaaⁿ s'uūuⁿ? Cáávā chi yeⁿ'e yáāⁿ miiⁿ chííⁿ chi nguɛ́ɛ́ s'teenu yā 'iiⁿ'yāⁿ. \v 4 Tuu'mi ní Jesús caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'tíī: Nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ dinéⁿ'e yā profetas naati nguɛ́ɛ́ dinéⁿ'e yā 'áámá profeta yeⁿ'ē yáāⁿ vaacú yā. Ní nguɛ́ɛ́ dinéⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'é yā ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ na vaacu yā profeta miiⁿ. \v 5 Jesús ní nguɛ́ɛ́ chidiíⁿ yā mar 'áámá vaadī n'giinú miiⁿ, dámaaⁿ chi sn'duú yā ta'a yā vmnaaⁿ yeⁿ'e n'duuvi 'iiⁿ'yāⁿ chí ngíítā ní nduūvā yeⁿ'é yā. \v 6 Ní cheⁿ'e yiinu Jesús tí 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní nguɛ́ɛ́ s'téénu yā. Cuayiivi miiⁿ ní Jesús cachiicá yā cuaaⁿ na yáāⁿ na niiⁿnuúⁿ ní ngi'cueeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ. \s Jesús dichó'o yā discípulos yeⁿ'e yā chi caaⁿ'máⁿ yā nduudu yeⁿ'é Ndyuūs \r (Mt. 10.5-15; Lc. 9.1-6) \p \v 7 Ní Jesús yaa'vi yā ndu'ū chi ndiichuuvi discípulos, ní tucá'a yā dicho'o yā 'iiⁿ'yāⁿ 'uuvi yā 'áámá 'áámá yáāⁿ. Ní ca'a yā poder discípulos chi tun'dáa yā espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ. \v 8 Ní caⁿ'a yā chii yā discípulos chi nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ candɛ́ɛ yā chi cuuví yeⁿ'ē yúúní yeⁿ'e yā, dámaāⁿ in'daacuú. Nguɛ́ɛ́ canéé chí candɛ́ɛ yā ndii mar 'áámá moral, ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú pan ra, ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú tuūmī ra na bolsa. \v 9 Cunúúⁿ ca'a yā ndaacuú ndaachíī, ní 'áámá nūuⁿ catecai yā, nguɛ́ɛ́ 'uūvī. \v 10 Ní caⁿ'a Jesús: Ndís'tiī, taachi cúndaa nī chɛɛti 'áámá va'āī, 'cuɛɛtinée nī miiⁿ taanduvɛ́ɛ́ ndii taachí nan'dáa nī yeⁿ'e yáāⁿ miiⁿ. \v 11 Nduuti chi ndaá nī 'áámá yáāⁿ ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ nguɛ́ɛ́ 'cuaáⁿ yā 'cuɛɛtinée nī miiⁿ, ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú neⁿ'e ra yā chi 'caandiveéⁿ yā yeⁿ'e nī, tuu'mi ní nan'dáa nī yeⁿ'ē yáāⁿ miiⁿ. Ní n'dáádi nī yaācáā yeⁿ'ē ca'a nī. Chuū ní 'áámá señal chi 'cuuⁿ'miⁿ nī chi nguɛ́ɛ́ n'daācā idiíⁿ yā ti contra yeⁿ'é nī. Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngií ndís'tiī, chi nguuvi yeⁿ'e juicio duu'vi cá castigo yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ Sodoma ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ Gomorra, chi ndíí cuááⁿ vmnaaⁿ, ní nguɛ́ɛ́ ti 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ naachí nguɛ́ɛ́ 'cuúⁿ yā ndís'tiī. \p \v 12 Tuu'mi ní discípulos ican'dáa yā, chí caⁿ'a yā nduudu cuaacu yeⁿ'é Ndyuūs yeⁿ'ē chí ndaacadáámí 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e nuuⁿndi yeⁿ'e yā. Ní chi n̄'daaⁿ yā chí cuuvi 'cuɛɛtinéé n'daāca yā. \v 13 'Tuucá ntúūⁿ discípulos divíi yā neené n'deee espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ. Ní ch'ii yā aceite n'deee n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ chi ngíitā ní nduūvā yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ. \s Juan chi ngɛɛ̄dinuūⁿnīⁿ ní ch'iī sa \r (Mt. 14.1-12; Lc. 9.7-9) \p \v 14 Rey Herodes ch'iindiveéⁿ ntúuⁿ yā chuū chi núúⁿmáⁿ íⁿ'yeēⁿdī miiⁿ ní ch'iindiveéⁿ yā chí diiⁿ Jesús miiⁿ. Rey Herodes mííⁿ caⁿ'a yā: 'Āā nduūchi Juan chi ngɛɛdínuūⁿnīⁿ nguaaⁿ tináⁿ'ā, chííⁿ chí saⁿ'ā ní vɛ́ɛ́ taavi poder yeⁿ'ē sa. \p \v 15 Naⁿ'a 'iiⁿ'yāⁿ ní ngaⁿ'a yā: Jesús miiⁿ ní Elías chi profeta ndíí vmnaaⁿ. Naⁿ'a 'iiⁿ'yāⁿ ní ngaⁿ'a yā: Jesús miiⁿ ní 'áámá profeta tan'dúúcā profetas chi ch'ɛɛtinéé ndii cuaaⁿ vmnaaⁿ. \p \v 16 Taachí Herodes miiⁿ ch'iindiveéⁿ yā chuū, tuu'mi ní caⁿ'a yā: Juan sáⁿ'a 'cūū, chi 'úú chi caⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ chi chiicá yā daandu sá ní 'āā nduuchi sa yeⁿ'e nguaaⁿ tináⁿ'ā. \p \v 17 Ti Herodes miiⁿ caⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā soldados chí sta'a sa Juan ní chiicā chiichi sa ndúúcū cadenas ní chi'nuuⁿ sa saⁿ'ā vácūū cáávā n'daataá Herodías. Táⁿ'ā miiⁿ chí chiī n'daataá yeⁿ'ē Felipe cuááⁿ vmnaaⁿ ní canéé tá ndúúcū sa. Ní Felipe miiⁿ ní 'diinu Herodes. \v 18 Juan miiⁿ ní caⁿ'a sa chii sa Herodes miiⁿ: N'diī rey nguɛ́ɛ́ canéé chi cunee nī ndúúcū n'daataá yeⁿ'ē 'diinu nī. \p \v 19 N'daataá yeⁿ'e Herodes miiⁿ nguɛ́ɛ́ canee yiīnū tá ndúúcū chi caⁿ'a Juan miiⁿ. Ní neⁿ'e tá 'caaⁿ'nuⁿ tá Juan miiⁿ naati nguɛ́ɛ́ ngii diiⁿ tá. \v 20 Herodes miiⁿ ní deenu yā chi Juan ní n'dai sa ní yeⁿ'e Ndyuūs saⁿ'ā miiⁿ. Ní rey miiⁿ 'va'á yā Juan miiⁿ. Chííⁿ chi nguɛ́ɛ́ n'guuⁿ rey miiⁿ chi táⁿ'ā miiⁿ diiⁿ daño tá ndúúcū Juan. Ní rey miiⁿ s'neeⁿ veéⁿ yā n'daacā ní ch'iindiveéⁿ yā yeⁿ'ē nduudu Juan 'áárá chi nguɛ́ɛ́ tuumicadiinúuⁿ yā nducuéⁿ'ē chi ngaⁿ'a Juan miiⁿ. \v 21 Naati n'daataá yeⁿ'e rey miiⁿ nguuvi tá Herodías ní ndaāca tá táácā chi diiⁿ tá. Herodes miiⁿ diíⁿ yā 'áámá 'viicu nguuvi cumpleaños yeⁿ'é yā. Diíⁿ yā 'áámá 'viicu yeⁿ'ē chi nge'é yā chi che'é 'iiⁿ'yāⁿ chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ, ndúúcū saⁿ'ā s'eeⁿ chi 'neéⁿ vmnaaⁿ yeⁿ'e soldados, ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ yuudu yeⁿ'ē yáⁿ'āa Galilea. \v 22 Ní taachí nge'e yā n'daatāa 'lííⁿ daiya táⁿ'ā Herodías miiⁿ sndaā tá naachi nge'e yā. Ní nde'ei tá. Rey Herodes ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi snée yā ndúúcu sa chiī yeenú yā chi nde'ei tá. Ní miiⁿ caⁿ'a yā chii yā n'daataa 'lííⁿ miiⁿ: Dii, n'daataa 'lííⁿ, caaca di 'úú chí neⁿ'e dí ní 'úú ní teé dii. \p \v 23 Ní caⁿ'a yā, “por Ndyuūs” chi ca'a yā n'daatāa 'lííⁿ miiⁿ 'āā dɛ'ɛ́ nūuⁿ chi neⁿ'e tá, 'áárá chí ná maⁿ'a yeⁿ'ē yáⁿ'āa chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā. \v 24 N'daatāa 'lííⁿ mííⁿ ní can'daā tá ní caⁿ'a tá chii tá chɛɛcu tá: Mamá, ¿dɛ́'ɛ̄ caacá? Ní chɛɛcu tá ní caⁿ'a yā chii yā tá'ā: Caaca di tíīⁿ Juan chi chɛɛdínuūⁿnīⁿ. \p \v 25 Maaⁿnchɛɛ̄tɛ́ nūuⁿ sndaā ta'dííⁿ miiⁿ naachi canúúⁿ rey miiⁿ, ní caⁿ'ā tá: Neⁿ'é chi maaⁿnguuví nūuⁿ teé nī 'úú chɛɛti 'áámá cu'u tiīiⁿ Juan chí chɛɛdínuūⁿnīⁿ. \v 26 Tuu'mi ní rey miiⁿ ní s'neeⁿ ndaachi nuúⁿ yā naati cáávā chi caⁿ'a yā, “por Ndyuūs”, ni cáávā 'iiⁿ'yāⁿ chi snée yā ndúúcū rey miiⁿ, nguɛ́ɛ́ chi diiⁿ nuuⁿ yā cheeⁿdiitú yā yeⁿ'ē chi ngiica ta'dííⁿ miiⁿ. \v 27 Hora mííⁿ nūuⁿ caⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ rey miiⁿ 'áámá soldado chí cheⁿ'e sa 'caāca sa daandu Juan chí chɛɛdínuūⁿnīⁿ ní nguaī sa tiíⁿ yā. \v 28 Soldado miiⁿ ní cheⁿ'e sa ná vácūū ní ch'iica sá daaⁿndu Juan miiⁿ. Ní sn'nuuⁿ sa tiīiⁿ Juan miiⁿ chɛɛti 'áámá cu'u. Ní ndɛɛ soldado miiⁿ ní ca'a sa ta'dííⁿ miiⁿ. Ní ta'dííⁿ miiⁿ ní ca'a tá chɛɛcu tá. \p \v 29 Taachí discípulos yeⁿ'e Juan miiⁿ ch'iindiveéⁿ yā chuū, cheⁿ'é yā chi nguai yā cuerpo yeⁿ'e Juan miiⁿ. Ní candɛ́ɛ yā chí 'cuuchi yā. \s Jesús ca'a yā chi che'e nyuⁿ'u mil 'iiⁿ'yāⁿ \r (Mt. 14.13-21; Lc. 9.10-17; Jn. 6.1-14) \p \v 30 Cuayiivi miiⁿ ní apóstoles ní nduuvidaamá yā ndúúcū Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā chii yā Jesús tanducuéⁿ'ē chí dīiⁿ yā, ndúúcū chí chi'cueeⁿ yā. \v 31 Jesús caⁿ'a yā chii yā apóstoles: Cuchíi nī, ní caⁿ'a yú ntaavi'tuunúuⁿ yú na 'aama lugar chi 'aama lado yeⁿ'e yáāⁿ naachi nguɛ́ɛ́ 'iiⁿ'yā. Ngaⁿ'a yā 'tíícā, caati n'deee n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ indaá yā nanááⁿ Jesús ndúúcū n'deee n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ chí inaⁿ'a, ndíí maaⁿ rá chi nge'e yā, nguɛ́ɛ́ ngii. \v 32 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ ndúúcū apóstoles yeⁿ'e yā cueⁿ'é yā dámaáⁿ yā na 'áámá barco na 'áámá lugar chi nguɛ́ɛ́ snéé 'iiⁿ'yāⁿ. \v 33 Naati nééné 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ n'diichí yā Jesús ndúúcū apóstoles, ní déénu yā du'u yā ní taachí cueⁿ'e yā. Ní nducuéⁿ'ē 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ s'eeⁿ cueⁿ'e yā chiicá yā na yáⁿ'āa naachi ndaá Jesús ní vmnaaⁿ cá ndaa yā. Ní cuayiivi ndaa Jesús miiⁿ ndúúcū apóstoles yeⁿ'e yā. \v 34 Taachí Jesús nan'dáa yā na barco, n'diichí yā neené n'deeé 'iiⁿ'yāⁿ ní neené ya'ai 'iinú yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ, ti sneé yā tan'dúúcā 'iiti cuūchī chi nguɛ́ɛ́ du'ū chí idiiⁿ cuidado 'iiti, 'tííca yā. Ní Jesús tucá'a yā chi'cueeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ n'deee n'dáí dendu'ū. \v 35 Taachí chi chiīnū, discípulos yeⁿ'é yā ní ndaá yā nanáaⁿ yā ní caⁿ'a yā: N'dii Jesús, 'āā chiīnū ní mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛɛ snée yā na yáⁿ'āa 'cūū. \v 36 Yaa'ví nī 'iiⁿ'yāⁿ, ní caⁿ'á yā yáāⁿ n'gaiyáā ndúúcū yaāⁿ n'gɛɛtɛ chi snéé na niiⁿnuúⁿ ní cuái yā pan, ti nguɛ́ɛ́ ndɛ́ɛ yā chi che'e yā. \p \v 37 Naati Jesús ní nan'guɛɛcútaⁿ'a yā yeⁿ'e yā ní caⁿ'a yā: Ndís'tiī, ca'á nī che'e yā. Discípulos ní caⁿ'a yā: ¿'Áá cuuvi diiⁿ nús'uu chi caⁿ'a 'nū cuái 'nū 'uuvi ciento caadi pan, ní ca'á 'nū che'e yā? \p \v 38 Jesús caⁿ'a yā chii yā discípulos: ¿'Áá n'deee panes yeⁿ'ē ndís'tiī vɛɛ? Cuéⁿ'e nī n'diichi nī. Taachí 'āā n'diichí yā, tuu'mi ní yaa'ví yā: Vɛ́ɛ́ nyuⁿ'u panes ndúúcū 'uuvī 'yaācā. \p \v 39 Tuu'mi ní caⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ Jesús chí ch'ɛɛtɛ́ 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ caadi cuááⁿ caadi cuááⁿ naachí vɛɛ yuuni cueēe. \v 40 Ní naachí ch'ɛɛtɛ yā 'áámá ciento yā ní naachi ch'ɛ́ɛ́tɛ̄ɛ tá 'uūvī ngɛɛcu ndiichí yā. \v 41 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ ní sta'á yā ndu'ū nyuⁿ'u panes miiⁿ ndúúcū 'uuvi 'yáacā. Ní chɛɛnaaⁿ yā nanguuvi ní ca'a yā gracias Ndyuūs cáávā pan miiⁿ ndúúcū 'yaācā. Ni ch'iinu ní n'dee yā panes miiⁿ ní nca'a yā discípulos yeⁿ'e yā chi ca'a yā che'e 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. Discípulos ca'a yā nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ 'yaācā miiⁿ ndúúcū pan miiⁿ. \v 42 Nducyáácá yā che'e yā ní chiitu 'iiⁿ'yāⁿ. \v 43 Ní nanngaáⁿ yā chí ningaavā miiⁿ ní chiitu ndiichúúví 'cuɛɛ̄tɛ̄ɛ ndúúcū chí ningaāva miiⁿ yeⁿ'e pan ndúúcū 'yaācā miiⁿ. \v 44 Nducyaaca saⁿ'ā chí che'ē sa panes miiⁿ ní ngii nyuⁿ'u mil sa. \s Jesús ngííca yā vmnááⁿ nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā \r (Mt. 14.22-27; Jn. 6.16-21) \p \v 45 Tuu'mi ní caⁿ'a Jesús chii yā discípulos yeⁿ'e yā chí cundaa yā na barco miiⁿ ní ndaá yā táámá lado yeⁿ'e nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā miiⁿ vmnaaⁿ yēⁿ'e yā chí caⁿ'a yā na yáāⁿ Betsaida, nuuⁿmaⁿ neⁿ'e chi Jesús diíⁿ yā despedir 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. \v 46 Taachí Jesús diíⁿ yā despedir yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ, cueⁿ'é yā na yiīcū miiⁿ chi caaⁿ'maⁿngua'á yā. \v 47 Taachí chii 'da'a miiⁿ, barco miiⁿ ndúúcū discípulos 'āā cachíícá vmnaaⁿ yeⁿ'ē nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā miiⁿ ní náávtaⁿ'a nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā miiⁿ canéé. Ní 'āā dámaāⁿ Jesús miiⁿ canee yā na yáⁿ'āa miiⁿ. \v 48 Ní Jesús n'diichí yā chi discípulos ní ch'eenu yā chiī chí diíⁿ yā chí chiica barco miiⁿ ti 'yúúné miiⁿ ní contra yeⁿ'ē naachí cachiica barco miiⁿ. Na nguɛɛtiyaaⁿ 'da'a ca, Jesús ndaa yā nanááⁿ discípulos, ní ngiicá yā vmnaaⁿ nuūⁿnīⁿ miiⁿ. Ní neⁿ'é yā cho'o daamá yā. \v 49 Taachí discípulos yeⁿ'e yā n'diichí yā Jesús chi ngiica yā cuaaⁿ vmnaaⁿ nuūⁿnīⁿ miiⁿ, discípulos nadacádíínuuⁿ yā chi 'áámá bulto ch'ɛɛtɛ ní 'cai yiicu yā. \v 50 Ti nducyáácá discípulos n'diichí yā Jesús, ní dii'yá yā chiī. Naati Jesús ní yaa'ví yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní caⁿ'a yā: Ndís'tiī saⁿ'ā, nguɛ́ɛ́ 'va'á nī ti 'úú. \p \v 51 Ní Jesús miiⁿ cuchɛ́ɛ yā na barco miiⁿ naachi snúuⁿ discípulos. Ní canéé 'diīíⁿ 'yúúné. Ní discípulos nadicádíínuuⁿ yā. Dɛ'ɛ chúúcā ch'ɛɛtɛ Ndyuūs. Ní che'e yiinú yā. \v 52 Vaanicadíínūuⁿ yeⁿ'e discípulos ní chɛɛchí caati nguɛ́ɛ́ tuumicádíínuuⁿ yā vaadī n'giinu yeⁿ'e panes miiⁿ. \s Jesús diíⁿ yā chi nduūvā yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi ngíítā na yáⁿ'āa Genesaret \r (Mt. 14.34-36) \p \v 53 Cho'ó barco miiⁿ ndúúcu yā táámá lado yeⁿ'e nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā miiⁿ ní ndaá yā ná yáⁿ'āa Genesaret, naachí cachiichí yā barco miiⁿ cuaaⁿ 'diituú nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'āa. \v 54 Ní taachi nacan'daa yā na barco miiⁿ, 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi 'āā ndaá yā miiⁿ ní ntiinaáⁿ yā Jesús miiⁿ. \v 55 Ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ caⁿ'á yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e núúⁿmáⁿ cuaaⁿ na yáāⁿ n'gaiyáā chi snéé niiⁿnuúⁿ chi Jesús canée yā. Ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chinguai yā 'iiⁿ'yāⁿ chi ngíítā. Ní tuca'a yā ndaa yā ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi ngíítā na cama yeⁿ'é yā ní candɛɛ yā 'iiⁿ'yāⁿ nanááⁿ Jesús miiⁿ. \v 56 Ní 'āā dɛ'ɛ́ nūuⁿ lugar naachí cueⁿ'e Jesús miiⁿ, nduuti chi na yáāⁿ n'gaiyáā, o na yáāⁿ n'gɛɛtɛ, o na campo, 'iiⁿ'yāⁿ ní í'neeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ chi ngíitā cuaaⁿ cyúúní. Ní di'cuíítu yā Jesús chi ca'á yā lugar 'iiⁿ'yāⁿ chi ngíítā chi cuuví tuu'ví yā maaⁿ rá naachí ndɛɛtií yeⁿ'ē catecai Jesús. Ní nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ chí tuū'ví yā tiinūuⁿ yeⁿ'e yā, nduūvā yeⁿ'e yā. \c 7 \s Chííⁿ chí diīⁿ chí ngii nuuⁿndi 'iiⁿ'yāⁿ \r (Mt. 15.1-20) \p \v 1 Tuu'mi ní 'iiⁿ'yāⁿ fariseos ndúúcū n'duuvi maestros yeⁿ'e ley n'daa yā na yáāⁿ Jerusalén, ní ndaa yā nanááⁿ Jesús. \v 2 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní n'diichí yā chí discípulos yeⁿ'e Jesús miiⁿ ngé'e yā ndúúcū ta'a yā chí vaatíī, ní vɛɛ nuuⁿndi yeⁿ'e yā ti nguɛ́ɛ́ inaaⁿnu yā ta'a yā taachí āā cuɛ́ɛ́ che'e yā tan'duucā chi ngaⁿ'a ley yeⁿ'é yā. \v 3 Chúū chii caati 'iiⁿ'yāⁿ fariseos ndúúcū nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ Israel candíi yā costumbres yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ ndiicúú s'eeⁿ chi nguɛ́ɛ́ che'e yā ndúúti chi nguɛ́ɛ́ n'deēe cuuví nnaaⁿnú yā ta'a yā. \v 4 Taachí indáa yā nii'vɛ̄ɛ̄, nguɛ́ɛ́ che'e yā nduuti chi nguɛ́ɛ́ nnaaⁿnu yā ta'a yā n'deēe cuūví. Vɛ́ɛ́ cá costumbres chi 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ icandiica yā, chi nnaaⁿnu yā vasos chi n'geē chí ngi'i yā, ndúúcū jarros, ndúúcū taza yeⁿ'e cūū, ndúúcū mesas. \v 5 Tuu'mi ní 'iiⁿ'yāⁿ fariseos ndúúcū maestros yeⁿ'e ley miiⁿ itiinguunéeⁿ yā Jesús: ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí nguɛ́ɛ́ candíí discípulos yeⁿ'e nī costumbres yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ ndiicúú s'eeⁿ? Nge'é yā ndúúcū ta'a yā chi vaatíī. \p \v 6 Jesús nan'guɛɛcútaⁿ'a yā: N'dáacā caⁿ'a profeta Isaías miiⁿ ndii cuááⁿ vmnaaⁿ yeⁿ'e ndís'tiī chí 'uūvī naaⁿ 'uūvī cheendí nī. Chuū caⁿ'a yā taachí dingúuⁿ yā 'túúcā: \q 'Iiⁿ'yāⁿ s'uúⁿ ní dich'ɛɛtɛ́ yā 'úú ndúúcū cheendi yā, naati staava yeⁿ'e yā yaⁿ'āī canee yeⁿ'e 'úú. \q \v 7 Nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ dichíí'vɛ̄ chí diiⁿ yā chi dich'ɛɛtɛ́ yā 'úú, ti chííⁿ chí ngi'cueeⁿ yā ní ley yeⁿ'e saⁿ'ā yeⁿ'e iⁿ'yeeⁿdí 'cūū. \m \v 8 Naati ndís'tiī ní chi'néeⁿ nī leyes yeⁿ'e Ndyuūs ní candíi nī costumbres yeⁿ'e saⁿ'ā yeⁿ'ē iⁿ'yeeⁿdí 'cūū. Chííⁿ chi neené n'deee cuūví nnaaⁿnu yā jarros ndúúcū vasos naachi ngi'i nuúⁿ yā, ndúúcū chí diíⁿ yā ndúúcū neené n'deēe cá dendu'ū. Tanducuéⁿ'ē chuū ní nguɛ́ɛ́ dichíí'vɛ̄. \p \v 9 'Tíícā caⁿ'a Jesús chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Ndís'tiī ní cándii nī costumbres maáⁿ nī ní cáávā chuū i'neéⁿ nī 'áámá lado ley yeⁿ'é Ndyuūs. \v 10 Moisés caⁿ'a yā ley 'cūū: Diíⁿ nī honrar chiidá nī ndúúcū chɛɛcú nī ní 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ n'dáacā ngaⁿ'a yā yeⁿ'e chiidá yā o yeⁿ'ē chɛɛcú yā canéé chi 'cuūvi yā. \v 11 Naati ndís'tiī ní ngaⁿ'a nī chí nga'a nī permiso 'aama saⁿ'ā chí caaⁿ'maⁿ sá cuuvi sa chiida sa o chɛɛcu sa, 'tíícā: 'Úú ní nguɛ́ɛ́ cuuvi nneé n'diī, caati nducuéⁿ'ē chi yeⁿ'é ní Corbán. (Nduudu Corbán miiⁿ ní neⁿ'e caaⁿ'maⁿ chi ca'á yā Ndyuūs.) \v 12 Ndúúti chi saⁿ'ā ngaⁿ'a sa 'túúcā, tuu'mi ní ndís'tiī ngaⁿ'a nī chi 'āā ntɛ́ɛ́ nga'a nī lugar chi cunnee sá chiida sá ndúúcū chɛɛcu sá. \v 13 Ndís'tiī ní diíⁿ nī chi 'āā ntɛ́ɛ́ dichíí'vɛ̄ Nduudu yeⁿ'é Ndyuūs cáávā costumbre chi ngo'ó yeⁿ'ē 'áámá nī taama nī. Nééné n'deēe dendú'ū diíⁿ nī tan'dúúcā chuū. \p \v 14 Caⁿ'a ntúūⁿ Jesús chii yā 'iiⁿ'yāⁿ taama vmnéⁿ'ēe ní caⁿ'a yā: Cu'neeⁿ veeⁿ nducyaaca nī yeⁿ'é, ní tuumicadiinuuⁿ nī. \v 15 Mar 'áámá dendu'ū chi nge'e saⁿ'ā chi 'āā cuɛ́ɛ́ che'e sa cuuví diīiⁿ chi 'āā ntɛ́ɛ́ dɛɛvɛ sa. Chííⁿ chi nadicádíínuuⁿ saⁿ'a na staava yeⁿ'ē sa ní ican'daā na staava yeⁿ'ē sa chííⁿ idiīíⁿ chi 'āā ntɛ́ɛ́ dɛɛvɛ sa. \v 16 Ndís'tiī chi vɛ́ɛ́ veéⁿ nī, 'caandiveéⁿ nī. \p \v 17 Taachí Jesús s'neeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ní sndaa yā va'ai yeⁿ'é discípulos yeⁿ'e yā, discípulos yeⁿ'é yā ní itiinguuneeⁿ yā: ¿Dɛ'ɛ néⁿ'é caaⁿ'maⁿ ejemplo 'cūū? \p \v 18 Ní caⁿ'a Jesús chii yā discípulos: ¿'Áá 'tiicá ntuūⁿ ndís'tiī nguɛ́ɛ́ ituumicadíínuuⁿ nī? ¿'Áá nguɛ́ɛ́ deenu nī chi tanducuéⁿ'ē chi nge'e saⁿ'ā ní cungɛ́ɛ cuaaⁿ chuva'āī ní nguɛ́ɛ́ cuuví diīiⁿ chí saⁿ'ā miiⁿ ní vaati sa, \v 19 ti nguɛ́ɛ́ indaā na staava yeⁿ'ē sa naati na chɛɛ̄tī sa? Ní cuayiivi mííⁿ nan'daā na cuerpo yeⁿ'ē sa. 'Tíícā ní nducuéⁿ'ē chi ngé'é saⁿ'ā ní dɛɛvɛ. Ní nguɛ́ɛ́ diīiⁿ chi dinuuⁿndí yā. \v 20 Ní caⁿ'a Jesús: Chííⁿ chí can'daā na staava yeⁿ'ē sa chííⁿ chi diiiⁿ chi vɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'ē sa. \v 21 Ti chiiⁿ cuaaⁿ chɛɛ̄tī sáⁿ'ā chí neⁿ'e caaⁿ'maⁿ chi yeⁿ'ē na staava yeⁿ'ē sa, ican'dáā yeⁿ'ē vaanicadíínūuⁿ yeⁿ'e sa chi nguɛ́ɛ́ n'daācā. Nadacadíínuuⁿ yā yeⁿ'e chi caⁿ'a sa ndúúcū 'aama n'daataá o isáⁿ'ā chi nguɛ́ɛ́ yeⁿ'e yā, ndúúcū yeⁿ'e chi n'diichí yā 'áámá saⁿ'ā o n'daataá ní duuchinééⁿ vi'i yā, ní ndúúcū chi 'caaⁿ'núⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ, \v 22 ndúúcū yeⁿ'ē chi ididuucú yā, ndúúcū yeⁿ'e chi neⁿ'e yā cosas chi vɛ́ɛ́ yeⁿ'ē taama yā, ndúúcū yeⁿ'ē dendú'ū chi yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ, ndúúcū yeⁿ'e chi nginnche'éí yā 'iiⁿ'yāⁿ, ndúúcū vicios, ndúúcū n'daataá chi caⁿ'ā tá ndúúcū n'daataá chi duuchinee tá vi'ī, ndúúcū yeⁿ'ē sáⁿ'ā chi caⁿ'a sa ndúúcū saⁿ'ā chi duuchinee sa vi'ī, ndúúcū yeⁿ'ē chi n'diichí yā cosas chi nguɛ́ɛ́ n'daācā, ndúúcū yeⁿ'ē chi caaⁿ'maⁿ taáⁿ yā contra yeⁿ'e Ndyuūs, ndúúcū yeⁿ'e chi dich'ɛɛtɛ́ maáⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ, ndúúcū nduudu chi nadicádíínuuⁿ yā tan'duucā chi loco yā. \v 23 Tanducuéⁿ'ē dendú'u 'cūū chi nguɛ́ɛ́ n'daācā ican'daā yeⁿ'ē na staava yeⁿ'é yā. Chííⁿ chi diīiⁿ chi vɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'é yā. \s 'Áámá n'daataá chi nguɛ́ɛ́ n'daataá Israel tá chi i'teenu tá Jesús \r (Mt. 15.21-28) \p \v 24 Nan'dáā Jesús miiⁿ ní cunaⁿ'a yā na yáⁿ'āa Tiro ndúúcū Sidón. Ní chindáa yā na 'áámá va'ai. Ní nguɛ́ɛ́ neⁿ'é yā chi 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ cadíínuuⁿ yā naachi cánéé yā naati nguɛ́ɛ́ chii canúúⁿ n'de'ei yā. \v 25 Maaⁿnchɛɛtɛ́ tuumicadiinuuⁿ 'áámá n'daataá chi vɛ́ɛ́ 'áámá n'daataá 'lííⁿ daiya tá chi cánéé ndúúcū espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ. N'daata miiⁿ ní ndaā tá ní chiintii'yā tá ná ca'a Jesús miiⁿ. \v 26 N'daata mííⁿ ní nguɛ́ɛ́ yeⁿ'ē ndaata yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Israel naati yeⁿ'e ndaataá yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa Sirofenicia. Ndaā tá ní chiica tá Jesús miiⁿ chí tun'dáa yā espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ yeⁿ'ē n'daataá 'lííⁿ daiya tá. \v 27 Naati Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā chii yā n'daataá miiⁿ: Ca'a di lugar chi che'e daiyá 'iiⁿ'yāⁿ Israel vmnááⁿ vmnaaⁿ ti nguɛ́ɛ́ cánéé chí divií pan yeⁿ'e daiyá 'nū ní ca'á 'nū chi che'e 'yaānā. \p \v 28 Táⁿ'ā miiⁿ ní nan'guɛɛcútaⁿ'ā tá: 'Tíícā, Señor, naati 'yaānā chi snée tī maaⁿ mesa miiⁿ nge'é tī cheeyéī pan chi ngéē yeⁿ'ē da'caīyāá. \p \v 29 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā chii yā táⁿ'ā: Dii n'daataá n'daācā ngaⁿ'a di. 'Āā cuuví naⁿ'a di. Espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ 'āā nan'dáā yeⁿ'ē daiya di. \p \v 30 Taachí ndaā tá na vaacu tá, n'daataá 'lííⁿ miiⁿ yeⁿ'ē tá canee tá na cama ní candiiti tá. Ní espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ ní 'āā nan'dáā yeⁿ'ē n'daata 'lííⁿ miiⁿ. \s Jesús diíⁿ yā chi nduūvā yeⁿ'e 'áámá sáⁿ'ā chi nguɛ́ɛ́ ngaⁿ'a sa ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú n'giindiveeⁿ rá sá \p \v 31 Jesús nan'daa ntuuⁿ yā yeⁿ'e yáⁿ'āa Tiro ndúúcū yáⁿ'āa Sidón ndúúcū na yáāⁿ s'eeⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa Decápolis. Ní ndaa yā na yáⁿ'āa chi 'díítūu nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā Galilea. \v 32 Miiⁿ ní ndaā 'iiⁿ'yāⁿ ndúúcū 'áámá saⁿ'ā chi chɛɛtúū chi nguɛ́ɛ́ ngii ngaⁿ'ā sa n'dáacā. Ní chiicá sá Jesús chi cun'duú yā ta'a yā vmnaaⁿ yeⁿ'ē sa. \v 33 Jesús candɛ́ɛ yā saⁿ'ā miiⁿ 'áámá lado naachi 'āā ntɛ́ɛ́ snée 'iiⁿ'yāⁿ ní tingúúⁿ ndutá'a yā na veeⁿ sá ní chiīdaiⁿ yā ní s'neeⁿ nduta'á yā na ch'iiya sa. \v 34 Ní ch'íínu yā nanguuvi, ní nndaa niiⁿnúⁿ yā ní caⁿ'a yā: Efata, chi neⁿ'e caaⁿ'maⁿ na nduudu yeⁿ'é, n'guaaⁿ di. \p \v 35 Ndúúcū chuū ní n'guaaⁿ veeⁿ sá ndúúcū ch'iiya sa ní nduūvā yeⁿ'ē sa. Ní 'āā chí caⁿ'a n'dáacā sā. \v 36 Jesús ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi nguɛ́ɛ́ cuuvi yā mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ. 'Áárá chi neené ca'a cuidado yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi nguɛ́ɛ́ cuuvi yā 'iiⁿ'yāⁿ, 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní caⁿ'a yā chii yā n'deee n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ. \v 37 Ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní neene cheⁿ'e yiinú yā, ní caⁿ'a yā: 'Iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ní tanducuéⁿ'ē idin'daacá yā, ndíí 'iiⁿ'yāⁿ chi chɛɛtúū ní idiíⁿ yā chí n'giindiveéⁿ yā. Ní 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ ngaⁿ'á yā ní diíⁿ yā chí ngíí ngaⁿ'a yā. \c 8 \s Jesús ca'á yā che'e cuūuⁿ mil 'iiⁿ'yāⁿ \r (Mt. 15.32-39) \p \v 1 Tiempo 'cūū neené 'yááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ nduuvidaama yā ndúúcū Jesús. Nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ chi ca'á yā chí che'e 'iiⁿ'yāⁿ s'uuⁿ. Tuu'mi Jesús 'caí yā discípulos yeⁿ'e yā, ní caⁿ'á yā chii yā discípulos: \v 2 'Úú ní ya'áí cáávā 'iiⁿ'yāⁿ s'tíī, tí 'āā 'iinu nguūvī snée yā nduucú na lugar 'cūū ní nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ chi che'é yā. \v 3 Ndúúti chi nadicho'ó 'iiⁿ'yāⁿ na vaacu yā ní nguɛ́ɛ́ che'é yā, 'áátiī cuuvi cúúnú yā cuaaⁿ cyúúní chi naⁿ'a yā ti náⁿ'a yā ní yaⁿ'āī ndiicá yā. \p \v 4 Discípulos ní nan'guɛɛcútaⁿ'a yā: ¿Taacá ca'á nī chi ché'é 'iiⁿ'yāⁿ na lugar naachi nguɛ́ɛ́ ch'ɛɛtinéé 'iiⁿ'yāⁿ? \p \v 5 Jesús miiⁿ ntiinguunéeⁿ yā discípulos: ¿'Áá n'deee cá panes yeⁿ'é nī vɛ́ɛ́? Discípulos ní caⁿ'a yā: Tá ndɛɛ̄chɛ̄ vɛɛ. \p \v 6 Tuu'mi ní chii Jesús 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi 'cuɛɛtɛ́ yā na yáⁿ'āa miiⁿ. Ní Jesús sta'á yā ndɛɛ̄chɛ̄ panes miiⁿ. Ca'á yā gracias Ndyuūs cáávā panes miiⁿ. Ní n'dee yā panes miiⁿ ní ca'á yā discípulos yeⁿ'é yā. Ní discípulos ca'á yā che'e 'iiⁿ'yāⁿ s'uuⁿ. \v 7 Vɛ́ɛ́ ntúūⁿ n'duuvi 'yaācā. Jesús sta'á yā 'yaācā ní ca'á yā gracias Ndyuūs cáávā 'yaācā ní ca'a yā discípulos chi ca'a ntúuⁿ yā 'yaācā 'iiⁿ'yāⁿ s'uuⁿ. \v 8 Nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ che'e yā ní chiitu 'iiⁿ'yāⁿ. Ní nin'guaáⁿ yā tá ndɛɛ̄chɛ̄ 'cuɛɛ̄tɛ̄ɛ chí nángaava. \v 9 'Iiⁿ'yāⁿ chi che'e yā ní ngii yā tan'dúú cuūuⁿ mil 'iiⁿ'yāⁿ. Tuu'mi ní Jesús miiⁿ ní diíⁿ yā despedir yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ s'uuⁿ. \v 10 Ní Jesús ndaa yā na 'aama barco ndúúcū discípulos yeⁿ'e yā ní cueⁿ'é yā na yáⁿ'āa chi nguuvi Dalmanuta. \s 'Iiⁿ'yāⁿ fariseos chiica yā Jesús chi ch'iⁿ'i yā 'aama vaadī n'giinu \r (Mt. 16.1-4; Lc. 12.54-56) \p \v 11 Tuu'mi ní ndaā 'iiⁿ'yāⁿ fariseos ní tucá'a yā caⁿ'a yā n'deee n'dáí ndúúcū Jesús. Neⁿ'é yā n'diichi yā táacā caaⁿ'maⁿ Jesús. Chiica yā Jesús 'áámá vaadī n'giinu yeⁿ'ē na va'ai chɛɛti nguuvi. \v 12 Jesús nandaa yiinú yā tí ndaachíī 'iinu yā na staava yeⁿ'é yā, ní caⁿ'a yā: ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí ngiica 'iiⁿ'yāⁿ s'uuⁿ 'áámá señal yeⁿ'ē vaadī n'giinu? 'Úú ngaⁿ'á cuaacu chi nguɛ́ɛ́ ca'á mar 'áámá señal 'iiⁿ'yāⁿ s'uuⁿ. \p \v 13 Cuayiivi chi caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'uuⁿ chuū, Jesús nanguɛɛcunée yā sndaa yā na barco miiⁿ. Ní cueⁿ'e yā taama lado nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā miiⁿ. \s Levadura yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ fariseos \r (Mt. 16.5-12) \p \v 14 Discípulos chinaáⁿ yā chi candɛɛ yā chi che'e yā, naati ndɛ́ɛ yā 'aama n'dyáⁿ'ā pan ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ na barco miiⁿ. \v 15 Tuu'mi ní Jesús caⁿ'á yā chii yā discípulos: Cuin'diichí nī, cundɛ́ɛ nī cuidado yeⁿ'e levadura yéⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ fariseos ndúúcū levadura yeⁿ'e rey Herodes. Levadura miiⁿ ní chííⁿ chí diíⁿ yā chi nguɛ́ɛ́ n'daācā. \p \v 16 Discípulos ní tucá'a yā caⁿ'a yā nguaaⁿ maáⁿ yā: ¿'Áá chi nguɛɛ ndɛɛ́ yú pan chiiⁿ chi 'tiicā ngaⁿ'a yā? \p \v 17 Jesús miiⁿ ní déénu yā chí ngaⁿ'ā discípulos nguaaⁿ maáⁿ yā ní caⁿ'a yā: ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí ngaⁿ'a nī chi cáávā chi nguɛ́ɛ́ ndɛɛ́ nī pan? ¿'Áá cuɛ́ɛ́ tuumicadiinúúⁿ nī? ¿'Áá cuɛ́ɛ́ i'téénu nī na staava yeⁿ'e nī? \v 18 ¿'Áá nguɛ́ɛ́ inaaⁿ ndís'tiī ndúúcū nduutináaⁿ nī, ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú n'giindiveeⁿ rá nī ndúúcū veéⁿ nī? ¿'Áá nguɛ́ɛ́ inan'gaacú nī? \v 19 Taachí n'deé ndu'u nyuⁿ'u panes miiⁿ chí che'e nyuⁿ'u mil 'iiⁿ'yāⁿ, ¿'áá n'deēe 'cuɛ́ɛ́tɛ̄ɛ ca pan nángaāva? ¿'Áá nin'guaáⁿ nī? 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní caⁿ'a yā: Ta ndiichuuví. \p \v 20 Ní caⁿ'a Jesús: Taachí ca'á ndɛɛ̄chɛ̄ panes miiⁿ che'e cuūuⁿ mil 'iiⁿ'yāⁿ, ¿'áá n'deēe 'cuɛɛ̄tɛ̄ɛ ca nin'guaáⁿ nī? Discípulos ní caⁿ'á yā: Tá ndɛɛ̄chɛ̄. \p \v 21 Tuu'mi ní Jesús caⁿ'a yā: ¿'Áá cuɛ́ɛ́ tuumicadiinúúⁿ nī? \s Jesús diíⁿ yā chi nduūvā yeⁿ'e 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ chi ngueenááⁿ na yáāⁿ Betsaida \p \v 22 Cuayiivi miiⁿ mí ndaā Jesús ndúúcū discípulos yeⁿ'e yā na yáāⁿ Betsaida. Náⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ ní ndɛ́ɛ yā 'áámá chi ngueenááⁿ nanááⁿ Jesús ní ngiicá yā Jesús chi tuu'vi yā 'iiⁿ'yāⁿ chi ngueenááⁿ. \v 23 Jesús sta'á yā ta'ā chi ngueenááⁿ ní tun'dáa yā 'iiⁿ'yāⁿ 'áámá lado yeⁿ'e yáāⁿ 'lííⁿ miiⁿ. S'neeⁿ yā nuuⁿnīⁿ daíⁿ yā na nduutinááⁿ sa ní snduu tá'a yā vmnaaⁿ yeⁿ'e saⁿ'āⁿ miiⁿ ní itiinguunéeⁿ yā saⁿ'ā ndúúti chi 'āā inaaⁿ sa 'tɛɛ. \v 24 Chi ngueenááⁿ miiⁿ ní ch'iinu sa, ní caⁿ'ā sa: Inaáⁿ 'áámá saⁿ'ā tan'dúúcā chi 'áámá yáⁿ'ā 'tíícā saⁿ'ā, naati ngiicá sá. \p \v 25 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ ní sn'duu ntúuⁿ yā ta'a yā na nduutináaⁿ saⁿ'ā miiⁿ. Saⁿ'ā miiⁿ ní ch'íínu n'daācā sa ní nduuvī n'dai nduutináaⁿ sa. 'Āā tanducuéⁿ'ē inaaⁿ n'dáacā sa. \v 26 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ dichó'o yā saⁿ'ā chí cuinaⁿ'a sa na vaacu sa. Ní caⁿ'a yā: Díí, nguɛ́ɛ́ cundaā di núúⁿmáⁿ na yáāⁿ miiⁿ ní cuuvi di chuū mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ. \s Pedro ní caⁿ'ā cuaacu sá chí Jesús chi Cristo yā \r (Mt. 16.13-20; Lc. 9.18-21) \p \v 27 Cuayiivi miiⁿ Jesús ndúúcū discípulos yeⁿ'é yā cheⁿ'é yā na yáāⁿ s'eeⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa Cesarea ndúúcū yáāⁿ s'eeⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa Filipo. Taachí snúuⁿ yā yúúní ntiinguuneeⁿ Jesús miiⁿ discípulos yeⁿ'e yā, ní caⁿ'a yā: ¿Du'ū 'úú ngaⁿ'a 'iiⁿ'yāⁿ? \p \v 28 Discípulos nan'guɛɛcútaⁿ'a yā: Náⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ ní ngaⁿ'a yā chi díí chí Juan chi chɛɛdínuūⁿnīⁿ díí. Náⁿ'a yā ní ngaⁿ'a yā chi díí chí profeta Elías díí. Náⁿ'a yā ní ngaⁿ'a yā chi díí chí 'áámá profeta díí. \p \v 29 Tuu'mi ni Jesús ntiinguunéeⁿ yā discípulos: ¿Du'ū 'úú ngaⁿ'á ndís'tiī? Tuu'mi ní Pedro miiⁿ ní caⁿ'ā sa: N'diī chí Cristo chi yeⁿ'e Ndyuūs. \p \v 30 Jesús ní caⁿ'a yā chí nguɛ́ɛ́ cuuvi yā mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ chuū. \s Jesús ngaⁿ'a yā yeⁿ'e vaadī n'gii yeⁿ'e maáⁿ yā \r (Mt. 16.21-28; Lc. 9.22-27) \p \v 31 Tuu'mi ní Jesús tuca'á yā chi'cueeⁿ yā yeⁿ'ē Saⁿ'ā chi Daiya Dendyuūs. Ní neené 'cueenu sa cuuvi. 'Iiⁿ'yāⁿ chiiduú n'gɛɛtɛ́ ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ ndiicúū chi ngaⁿ'ā ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'ē yáacu miiⁿ ndúúcū maestros yeⁿ'e ley, 'āā ntɛ́ɛ́ neⁿ'e yā saⁿ'ā. Ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi 'caaⁿ'núⁿ yā saⁿ'ā, naati saⁿ'ā miiⁿ ní chɛɛti 'iīnū nguuvi nduuchi sa yeⁿ'e nguaaⁿ tináⁿ'ā. \v 32 'Úú ní ngaⁿ'á cuaācú chuū. Tuu'mi ní Pedro miiⁿ ní cueⁿ'e sa ndúúcū Jesús 'áámá lado ní tucá'a sa yaa'vi neeⁿ sa Jesús. \v 33 Naati Jesús nan'guɛɛcundií yā ní n'diichí yā discípulos ní yaa'vi neeⁿ yā Pedro ní caⁿ'a yā: Díí, Pedro, tan'dúúcā yááⁿn'guiinūuⁿ, 'tíícā dii. Cuvíi di yeⁿ'ē 'úú, ti dii ní nguɛ́ɛ́ nadicádíínuuⁿ di tan'dúúcā Ndyuūs nadicádiinuuⁿ yā, ti nadicádíínuuⁿ di yeⁿ'e dendu'ū yeⁿ'e iⁿ'yeeⁿdí 'cūū. \p \v 34 Tuu'mi ní Jesús yaa'ví yā discípulos yeⁿ'e yā ndúúcū tanáⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ, ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'uuⁿ: Ndúúti chi 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ neⁿ'e yā caⁿ'a yā nduucú, canéé chi cu'nééⁿ maáⁿ yā tanducuéⁿ'e dendu'ū chi vɛ́ɛ́ yeⁿ'e yā ní cuta'á yā cruz yeⁿ'é yā chí tan'dúúcā chi 'cueenu taaví yā cuuvi cucáávā 'úú 'iicu caⁿ'á yā nduucú. \v 35 Tí nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ chi neⁿ'e yā nadanguáⁿ'āī yā vida yeⁿ'e maáⁿ yā na iⁿ'yeeⁿdí 'cūū ní dindaí taama vida yeⁿ'é yā nanááⁿ Ndyuūs. Ní nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ chi dindaí yā vida yeⁿ'e yā cucáávā 'úú ní cucáávā nduudu cuaacu chí nguaⁿ'ai 'iiⁿ'yāⁿ, tuu'mi ní nandaacá yā vida yeⁿ'e yā nanááⁿ Ndyuūs. \v 36 ¿Dɛ'ɛ̄ dichíí'vɛ̄ yeⁿ'e saⁿ'ā ndúúti chi diiⁿ sa ganar nducuéⁿ'ē chi vɛ́ɛ́ iⁿ'yeeⁿdí 'cūū ní dindaí sa alma yeⁿ'ē sa? \v 37 ¿'Áá n'deēe cuuvi nadíí'vɛ sa 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ cucáávā alma yeⁿ'ē sa? \v 38 Nduuti chi 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ cuuvi 'cuináaⁿ yā yeⁿ'e 'úú ndúúcū nduudu yeⁿ'é nanááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi vɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'e yā, ní nguɛ́ɛ́ n'daācā idiíⁿ yā, 'tiicá ntúūⁿ 'úú chi Saⁿ'a chi Daiyá Ndyuūs, cuuví 'cuinaáⁿ yeⁿ'e yā taachi ndaá ndúúcū dɛɛvɛ ch'ɛɛtɛ n'dai yeⁿ'ē Chiidá ndúúcū ángeles chí dɛɛvɛ yā. \c 9 \p \v 1 Jesús ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á, chi vɛ́ɛ́ ná'a nī chi snée nī 'muuⁿ chi nguɛ́ɛ́ 'cuuví nī taanduvɛ́ɛ́ ndii snaaⁿ nī naachí Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā yeⁿ'ē chi ndaa yā ndúúcū poder yeⁿ'é yā. \s Jesús n̄'daaⁿ yā cuerpo yeⁿ'e maáⁿ yā \r (Mt. 17.1-13; Lc. 9.28-36) \p \v 2 Cho'ó jaāⁿ nguuvi, ní Jesús candɛ́ɛ yā Pedro, ndúúcū Jacobo, ndúúcū Juan. Ní cheⁿ'e yā ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ na 'áámá yiīcū yaacu. Ní miiⁿ ní Jesús n̄'daaⁿ yā cuerpo yeⁿ'e yā nanááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. \v 3 Catecai yā nguɛɛcundáā ngii n'gai ní cuɛ́ɛ̄ tan'dúúcā nieve. Mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e iⁿ'yeeⁿdí 'cūū nguɛ́ɛ́ cuuvi naáⁿnú yā 'áámá tíínūuⁿ táátiī cuɛ́ɛ̄. \v 4 Ní che'enaāaⁿ sáⁿ'ā profeta Elías ndúúcū Moisés, 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chí ch'iī ndíí cuááⁿ vmnaaⁿ. Ní ndeé yā ndúúcū Jesús. \v 5 Tuu'mi ní Pedro miiⁿ ní caⁿ'a sá chii sá Jesús: N'dií Maestro, dɛ'ɛ chúúcā n'daācā yeⁿ'e yú chi 'cuɛɛtinée yú 'muuⁿ. Din'dái 'nū 'iīnū va'ai 'lííⁿ: 'Áámá yeⁿ'é nī, táámá yeⁿ'e Moisés, táámá yeⁿ'e profeta Elías. \p \v 6 Discípulos ní di'yáá yā chiī. Ní Pedro miiⁿ nguɛɛ deenu sa dɛ'ɛ̄ chi ngaⁿ'a sa. \v 7 Tuu'mi ní ndaā vmnááⁿ yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ 'áámá meēeⁿ ní sn'dii 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. Ní discípulos ch'iindiveéⁿ yā 'áámá nduudu chi ngaⁿ'a nguaaⁿ meēeⁿ miiⁿ chí ngaⁿ'ā: Sáⁿ'a 'cūū Saⁿ'ā Daiyá chí neⁿ'e n'dáí. Cu'neeⁿ veéⁿ nī yeⁿ'ē sa. \p \v 8 Hora mííⁿ nūuⁿ, taachi discípulos n'diichí yā, 'āā ntɛ́ɛ́ du'ū vɛɛ snéé ndúúcu yā, 'āā dámaāⁿ Jesús miiⁿ nduucú yā. \p \v 9 Taachí nangua'á yā yeⁿ'e yiīcū miiⁿ na yúúní miiⁿ naachi cunaⁿ'a yā Jesús caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi nguɛ́ɛ́ caaⁿ'máⁿ yā yeⁿ'e chi n'diichi yā, ndíí taachi Saⁿ'a chi Daiya Ndyuūs nduuchi sa yeⁿ'ē nguaaⁿ tináⁿ'ā. \v 10 Cáávā chuū nanguáín'daí yā chi canúúⁿ n'de'ei nguaaⁿ maáⁿ yā, naati ntiinguunéeⁿ yā nguaaⁿ maáⁿ yā ¿dɛ'ɛ̄ chi 'túúcā chi nduuchi sa yeⁿ'ē nguaaⁿ tináⁿ'ā? \v 11 Tuu'mi ní discípulos ntiinguunéeⁿ yā Jesús ní caⁿ'a yā: ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí ngaⁿ'ā maestros yeⁿ'e ley chí Elías miiⁿ canéé chi ndaa vmnaaⁿ sa? \p \v 12 Jesús miiⁿ nan'guɛɛcútaⁿ'a yā ní caⁿ'a yā chii yā discípulos: Cuaacu nííⁿnyúⁿ chí Elías miiⁿ 'āā ndaá sá vmnááⁿ vmnaaⁿ ní diiⁿ sa n'nɛɛ sa tanducuéⁿ'ē yeⁿ'é Ndyuūs. ¿Dɛ'ɛ́ ngaⁿ'ā naachi canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'e Ndyuūs yeⁿ'e Saⁿ'ā chí Daiya Ndyuūs? Ngaⁿ'a chí canéé chi 'cueenu sá cuuvi ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ diíⁿ yā despreciar saⁿ'ā ní nguɛ́ɛ́ neⁿ'e yā saⁿ'ā. \v 13 Naati maaⁿ ní ngaⁿ'á chi 'āā ndaā profeta Elías miiⁿ ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ 'āā diíⁿ yā chi neⁿ'e yā ndúúcū sa, tan'dúúcā chí ngaⁿ'a naachi canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs yeⁿ'ē chi canéé chi chó'ōo. \s Jesús divii yā espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ yeⁿ'ē 'aama saⁿ'ā 'dííⁿ \r (Mt. 17.14-21; Lc. 9.37-43) \p \v 14 Cuayiivi mííⁿ Jesús ndaa yā naachi snéé discípulos yeⁿ'e yā. N'diichí yā neené n'deee 'iiⁿ'yāⁿ cuaaⁿ 'diituú discípulos yeⁿ'é yā. Vɛ́ɛ́ ntúūⁿ maestros yeⁿ'e ley miiⁿ chí ndeé yā n'deēe n'dáí ndúúcū discípulos. \v 15 Ní taachi n'dííchi nducyaaca yā Jesús miiⁿ cueⁿ'e yiinu yā ní ngéénu yā ní ndáa yā nanááⁿ Jesús chí diíⁿ yā saludar Jesús. \v 16 Tuu'mi ní Jesús ntiinguuneeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: ¿Dɛ'ɛ́ ngaⁿ'a nī ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ s'tíī? \p \v 17 'Áámá chɛ́ɛ́ 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi snée yā miiⁿ nn'guaacútaⁿ'a yā: N'dií Maestro, ndɛɛ́ 'aama daiyá, chi canéé sá ndúúcū 'áámá espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ chí diiⁿ chi nguɛ́ɛ́ ngíí ngaⁿ'ā sa. \v 18 'Āā tií nūuⁿ naachi canéé sá espíritu 'cūū ní sta'a sáⁿ'ā ní n'gɛɛ̄cu sáⁿ'ā ná yáⁿ'āa. Ní saⁿ'ā miiⁿ ní ican'dáā yáīⁿ cuaaⁿ cheendi sa. Ní n'gɛɛcu r'iīi 'dííⁿ'yúⁿ sá. Chííⁿ chí neené nduuví duūvā sa. 'Āā ngií discípulos yeⁿ'e nī chí tun'dáa yā espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ, naati nguɛ́ɛ́ cuuvi diíⁿ yā. \p \v 19 Jesús nan'guɛɛcútaⁿ'a yā yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Ndís'tiī, 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ i'téénu nī. ¿Áá 'naaⁿ tiempo canéé chí cuneé ndúúcū ndís'tiī? ¿Áá 'naaⁿ tiempo canéé chí cuchɛɛ́ ndúúcu nī? Candɛ́ɛ nī 'muuⁿ saⁿ'ā 'dííⁿ. \p \v 20 Cheⁿ'e yā nguai yā saⁿ'ā 'dííⁿ miiⁿ. Ní taachí n'diichi espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ Jesús miiⁿ, yááⁿn'guiinūuⁿ miiⁿ chindɛɛvɛ saⁿ'a 'dííⁿ miiⁿ. Chɛɛcu ndáā sa ní n'gee yáīⁿ cuááⁿ cheendi sa. \v 21 Tuu'mi ní Jesús ntiinguunéeⁿ yā chiida saⁿ'ā 'dííⁿ: ¿'Áá 'naaⁿ canee sa ndúúcū ca'ai 'cūū? Chiida sa miiⁿ ní caⁿ'a yā: Ndii chi 'lííⁿ sa. \v 22 Nééné n'deēe cuuví espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ miiⁿ ní n'gaanuuⁿ sáⁿ'ā nguaaⁿ nguuchi yáⁿ'ā ní nguaaⁿ nuūⁿnīⁿ va, chí neⁿ'e 'caāⁿ'nūⁿ saⁿ'ā. N'diī Jesús, ndúúti chi cúúví diiⁿ nī 'tɛɛ dɛ'ɛ̄ chi cunnee nī nús'uu, ní nuuⁿ nnee ya'āī 'iinú nī nús'uu ní cunnee nī nús'uu. \p \v 23 Jesús caⁿ'a yā chii yā saⁿ'ā miiⁿ: Nduuti chi cuuvi cu'téénu di, tuu'mi ní tanducuéⁿ'ē ní cuuvi cáávā 'iiⁿ'yāⁿ chi i'téénu yā. \p \v 24 Tuu'mi ní chiida sa nééné 'caī ní ngɛɛcú yā. Ní caⁿ'a yā: 'Úú cu'teenú. Cunnee nī 'úú ní cuuvi cu'teenú ca. \p \v 25 Taachí Jesús n'diichí yā chi neené n'deēe 'iiⁿ'yāⁿ nduuvidaamá yā, ngaⁿ'a diitú yā ndúúcū espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ ní caⁿ'a yā: Dii espíritu chi diiⁿ chi nguɛ́ɛ́ ngii ngaⁿ'a ní nguɛ́ɛ́ n'giindiveéⁿ 'úú cuuví dii chi nan'dáa di yeⁿ'e cuerpo yeⁿ'e saⁿ'ā 'dííⁿ 'cūū, ní 'āā ntɛ́ɛ́ nguɛɛcunée di cundaā di na cuerpo yeⁿ'ē sa. \p \v 26 Espíritu miiⁿ ní chindɛɛvɛ saⁿ'ā 'dííⁿ miiⁿ ní chɛɛ̄cundáa saⁿ'ā taama vmnéⁿ'ēe ní nan'daā yeⁿ'ē sa. S'neeⁿ saⁿ'ā 'dííⁿ miiⁿ tan'dúúcā chi ch'ii sa. Taachí 'iiⁿ'yāⁿ s'uuⁿ n'diichí yā saⁿ'ā 'dííⁿ miiⁿ neené 'yaaⁿ yā caⁿ'a yā chi n'díí sá. \v 27 Naati Jesús miiⁿ ní sta'á yā ta'ā sa, ní nadicuéeⁿ yā saⁿ'ā. Saⁿ'ā 'díí miiⁿ ní chééndii sa. \p \v 28 Cuayiivi ní Jesús sndaa yā na 'áámá va'ai, ní discípulos yeⁿ'e yā ntiinguunéeⁿ yā Jesús taachi snée yā 'áámá lado: ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí nús'uu nguɛ́ɛ́ chitun'dáa 'nū espíritu yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ yeⁿ'e saⁿ'ā 'dííⁿ? \p \v 29 Ní Jesús caⁿ'a yā: Espíritu 'cūū chí 'túúcā nguɛ́ɛ́ nan'daā yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi 'tiicá nūuⁿ caati dámaāⁿ chí ngaⁿ'angua'á yā ndúúcū chi nguɛ́ɛ́ 'āā ca'diinú yā nguuvi chi ngaⁿ'angua'á yā. \s Jesús ngaⁿ'a ntúuⁿ yā yeⁿ'e vaadī n'gii yeⁿ'e yā \r (Mt. 17.22-23; Lc. 9.43-45) \p \v 30 Taachí can'daā Jesús ndúúcū discípulos na yáāⁿ miiⁿ, cho'ó yā na yáⁿ'āa Galilea. Jesús miiⁿ nguɛ́ɛ́ neⁿ'e yā chi cadiinuuⁿ mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ chi canee yā miiⁿ, \v 31 ti Jesús miiⁿ ní ngi'cueeⁿ yā discípulos yeⁿ'e yā chi Saⁿ'a chí Daiya Dendyuūs miiⁿ ní canéé chí ca'a yā sáⁿ'ā na ta'āa 'iiⁿ'yāⁿ. Ní canéé chi 'caaⁿ'núⁿ yā saⁿ'ā. Ní taachí 'āā 'cuuví sa chɛɛtí 'iinū nguuvi canéé chí nduuchi sa yeⁿ'ē nguaaⁿ tináⁿ'ā. \v 32 Naati discípulos ní nguɛ́ɛ́ túúmícádíínuuⁿ yā chi ngaⁿ'a Jesús. Ní 'va'a yā chí ntíínguuneeⁿ yā yeⁿ'e chúū. \s ¿Du'ū cá chí ch'ɛɛtɛ ca? \r (Mt. 18.1-5; Lc. 9.46-48) \p \v 33 Tuu'mi ní ndaa Jesús ndúúcū discípulos yeⁿ'e yā na yáāⁿ Capernaum; ní taachí ndaa yā 'áámá va'ai, Jesús ntiinguuneéⁿ yā discípulos: ¿Dɛ'ɛ́ ngaⁿ'a ndís'tiī cuaaⁿ cyúúní? \p \v 34 Discípulos ní 'āā ntɛ́ɛ́ caⁿ'á yā mar 'áámá ti cuaaⁿ cyúúní mííⁿ ntíínguuneeⁿ vi'i yā chɛɛ́ ca yā chí ch'ɛɛtɛ ca yā. \v 35 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ ch'iindí yā ní yaa'ví yā ndiichúúví discípulos yeⁿ'é yā chi cuchii yā nanáaⁿ yā. Ní cāⁿ'a yā: Ndúúti chi 'áámá ndís'tiī neⁿ'e nī cuuví nī cuááⁿ vmnaaⁿ, canéé chí cuuví nī ndii cuayiivi yeⁿ'ē nducyáácá yā ní ndiicuuⁿ ca nī. Ní canéé chí dichíí'vɛ̄ nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ. \p \v 36 Tuu'mi ní Jesús sta'á yā 'áámá saⁿ'ā 'lííⁿ ní s'neeⁿ yā naavtáⁿ'ā yeⁿ'e discípulos. Ní sta'á yā saⁿ'a 'lííⁿ miiⁿ ní ca'nuúⁿ yā saⁿ'ā. Ní caⁿ'a yā chii yā discípulos yeⁿ'e yā: \v 37 'Iiⁿ'yāⁿ chí 'cuaáⁿ yā saⁿ'ā 'lííⁿ 'túúcā, nduūcū chi duuchí, 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ní 'cuaáⁿ yā 'úú. 'Iiⁿ'yāⁿ chí 'cuaáⁿ yā 'úú, nguɛ́ɛ́ dámaāⁿ 'úú cuaáⁿ yā, naati 'cuaáⁿ ntúuⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ chi dichó'o yā 'úú. \s Yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi lado yeⁿ'e Jesús \r (Mt. 10.42; Lc. 9.49-50) \p \v 38 Tuu'mi ní Juan miiⁿ ní caⁿ'a sa chii sa Jesús: N'dií Maestro, n'diichí 'nū 'áámá saⁿ'ā chi divíi sa espíritus yeⁿ'e yáán'guiinūuⁿ yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ ndúúcū chi dúúchí nī, naati sáⁿ'ā miiⁿ ní nguɛ́ɛ́ cachiicá sá ndúúcū nús'uu. Nguɛ́ɛ́ 'cuúⁿ 'nū chi diiⁿ sa 'tíícā. \p \v 39 Jesús caⁿ'a yā chii yā discípulos: Ndís'tiī 'cuáaⁿ nī chi diiⁿ sa 'túúcā; ti nguɛ́ɛ́ vɛ́ɛ́ mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ chi diíⁿ yā vaadī n'giinu ndúúcū chi duuchí, ní cuayiivi cúúví caaⁿ'máⁿ yā chi 'úú ní nguɛ́ɛ́ n'daācā 'úú. \v 40 Ti 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ idiíⁿ yā contra yeⁿ'e s'uūuⁿ, ní yeⁿ'é yā favor yeⁿ'ē yú. \v 41 'Āā du'ú nūuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi tée yā ndís'tiī 'áárá chi 'áámá vaso nuūⁿnīⁿ ndúúcū chi duuchí, ti ndís'tiī yeⁿ'e Cristo ndís'tiī, cuaacu nííⁿnyúⁿ 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ní vɛ́ɛ́ chí ndaācā chi cuuvi yeⁿ'e yā ná va'ai chɛɛti nguuvi. \s Yeⁿ'e dendu'ū chi diiⁿ chi 'iiⁿ'yāⁿ diiⁿ nuuⁿndí yā \r (Mt. 18.6-9; Lc. 17.1-2) \p \v 42 Tuu'mi ní caⁿ'a Jesús: 'Āā du'ú nūuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi diíⁿ yā chi 'áámá chɛɛ chi n'gaiyáā chi i'téénu yā 'úú diíⁿ yā nuuⁿndi, n'daācā ca cáávā 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ chi 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ cāchiichí yā 'áámá tuūu yúúdú chí inguú 'iiⁿ'yāⁿ na daandu yā ní canuúⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ naachí yaānuúⁿ yeⁿ'e nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā. \v 43 Ní ndúúti chi ta'ā di idiīiⁿ chí dinuuⁿndi di, n'daacā ca chí 'caaca di ta'a di ní divíi di. N'daacā ca chí ndaā di ndúúcū 'aama ta'á nūuⁿ di ná vida cueⁿ'e daāⁿmaⁿ, ní nguɛ́ɛ́ chi caⁿ'ā di ndúúcū 'uūvī ta'a di na infierno, naachí nguūchī yaⁿ'ā miiⁿ ní nguɛ́ɛ́ ín'tuūvī. \v 44 Lugar miiⁿ naachi nguɛ́ɛ́ n'giī n'daāa ní nguuchi yaⁿ'ā miiⁿ ní 'āā ntɛ́ɛ́ n'tuūvī. \v 45 Ndúúti chi ca'a di idiīiⁿ chí dinuuⁿndi di 'caaca ntúuⁿ di ní divíi di. N'daacā ca chí ndaa di lo'ō di na vida cueⁿ'e daāⁿmaⁿ miiⁿ, nguɛ́ɛ́ ti chí caⁿ'ā di ndúúcū 'uuvī ca'a di na infierno naachí nguuchi yáⁿ'ā miiⁿ chi nguɛ́ɛ́ ín'tuūvī. \v 46 Lugar miiⁿ ní naachi nguɛ́ɛ́ n'gii n'daāa ní nguuchi yáⁿ'ā miiⁿ 'āā ntɛ́ɛ́ ín'tuūvī. \v 47 Ndúúti chi nduutináaⁿ di diīiⁿ chí idinuuⁿndí di, tuu'mi ní tun'dáa di; ti n'dáácā ca chi ndáa di ndúúcū 'áámá nduutináaⁿ naachí Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā, nguɛ́ɛ́ ti chi caⁿ'a di ndúúcū nduu 'uuvi nduutináaⁿ di na infierno, \v 48 naachi n'daāa mííⁿ nguɛ́ɛ́ n'gií tī ní nguuchi yáⁿ'ā miiⁿ 'āā ntɛ́ɛ́ ín'tuūvī tan'díí nūuⁿ. \p \v 49 Ti nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ chi i'téénu yā canéé chí n'diichi néeⁿ yā 'cueenú yā cuuvi tan'dúúcā chi cho'ó ná nguuchi yaⁿ'ā, ní tanducuéⁿ'ē 'iiti chi 'iiⁿ'yāⁿ 'caaⁿ'núⁿ yā cáávā ofrenda yeⁿ'é Ndyuūs, diíⁿ yā preparar 'iiti miiⁿ ndúúcū yiīmā. \v 50 Yiīmā ní n'dai. Ní nduuti chi nguɛɛ ndaācā sabor yeⁿ'ē, ¿dɛ́'ɛ̄ cuuvi diíⁿ nī, ní cuuvi nndaācā sabor yeⁿ'ē? Ndís'tiī cuneé nī tan'dúúcā chi yiīmā, 'tííca cuneé nī, ní canéé n'daaca nī 'aama nī taama nī ndúúcū vi'ī. \c 10 \s Jesús ngi'cueeⁿ yā yeⁿ'e divorcio chi i'tɛɛchií vi'i 'iiⁿ'yāⁿ \r (Mt. 19.1-12; Lc. 16.18) \p \v 1 Jesús can'daa yā yeⁿ'e yáāⁿ Capernaum, ní cueⁿ'e yā na yáⁿ'āa Judea ndúúcū yáⁿ'āa chi canee táámá lado yeⁿ'ē yíícú Jordán. Miiⁿ ní nduuvidaama ntúuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ naachi canéé Jesús miiⁿ. Jesús tuca'a yā chi'cueeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ tan'dúúcā costumbre yeⁿ'e yā. \v 2 Tuu'mi ní n'duuvi 'iiⁿ'yāⁿ fariseos ndaá yā nanááⁿ Jesús ti neⁿ'é yā n'diichíneeⁿ yā Jesús miiⁿ. Ní ntiinguunéeⁿ yā Jesús ndúúti chi n'daācā chí saⁿ'ā n'tɛɛchi sá n'daataá yeⁿ'ē sa. \v 3 Jesús miiⁿ ní nan'guɛɛcútaⁿ'a yā: ¿Dɛ́'ɛ caⁿ'a Moisés chii sa ndís'tiī na ley yeⁿ'e yú? \p \v 4 Fariseos ní caⁿ'a yā chii yā Jesús: Moisés miiⁿ ní 'cuūⁿ sa chi ca'a sá n'daataa miiⁿ 'áámá caaca yéⁿ'e chí i'tɛɛchi vi'i yā. Tuu'mi ní cu'neeⁿ sa táⁿ'ā sa. \p \v 5 Tuu'mi ní Jesús caⁿ'a yā chii yā fariseos: Moisés miiⁿ tee sa mandamiento 'cūū, ndís'tiī, caati ndís'tiī ní neené chɛɛchi staava yeⁿ'é nī. \v 6 Naati ndíí cuaaⁿ vmnaaⁿ, taachi Ndyuūs din'dái yā tanducuéⁿ'ē dendu'ū, din'dái yā sáⁿ'ā ndúúcū n'daataá. \v 7 Chííⁿ chi saⁿ'ā miiⁿ cun'nééⁿ sa chiida sa ndúúcū chɛɛcu sá ní ndūūvidaama sa ndúúcū n'daataá yeⁿ'ē sa, \v 8 ní nduu 'uuví yā ní nduūvī 'aama yā ndúúcū ví'ī. Chííⁿ chí 'āā ntɛ́ɛ́ 'uūvi yā tí 'āā 'aama núúⁿ yā. \v 9 Chííⁿ chí saⁿ'ā miiⁿ nguɛ́ɛ́ canee chí nadivíi sa chí Ndyuūs nadaamá yā. \p \v 10 Cuayiivi miiⁿ taachí 'āā snée Jesús ndúúcū discípulos yeⁿ'e yā chɛɛtí 'áámá va'āī, miiⁿ discípulos nguɛɛcunée yā ntiinguuneeⁿ yā Jesús yeⁿ'e nduudu 'cūū. \v 11 Jesús caⁿ'a yā chiī yā discípulos: Saⁿ'ā chi cu'neeⁿ sá n'daataá yeⁿ'ē sa ní 'caandivaacu sa ndúúcū táámá n'daataá, saⁿ'ā miiⁿ ní idinuuⁿndi sa chi vɛ́ɛ́ táámá n'daataá yēⁿ'e sa. \v 12 Ní ndúúti chi 'áámá n'daataá cu'neeⁿ ta isáⁿ'ā yeⁿ'e tá ní 'caandivaacu tá ndúúcū táámá saⁿ'ā, 'tiicá ntúūⁿ n'daataá miiⁿ idinuuⁿndi tá chi vɛ́ɛ́ taama isáⁿ'ā yeⁿ'e tá. \s Jesús di'viicú yā dá'caīyāa \r (Mt. 19.13-15; Lc. 18.15-17) \p \v 13 Tuu'mi ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ níndɛɛ́ yā da'caīyāa nanááⁿ Jesús, chi Jesús tuu'ví yā da'caīyāa miiⁿ; naati discípulos ní yaa'vi néeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chí ndɛ́ɛ̄ da'caīyāa s'eeⁿ. \v 14 Taachí Jesús n'diichi yā chuū, yaa'vi néeⁿ yā ní caⁿ'a yā chiī yā discípulos: 'Cuaaⁿ nī chiī da'caīyāa nanaáⁿ, ní nguɛ́ɛ́ ndivíi nī yeⁿ'é, ti na va'ai chɛɛti nguuvi naachi Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā ní yeⁿ'ē da'caīyāa s'tíī, 'tíícā. \v 15 Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngií ndís'tiī, 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ cu'téenu yā yeⁿ'e naachi Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā tan'dúúcā chi i'teenú 'aama dá'caiyāa, nguɛ́ɛ́ cuuví cundaa yā naachi Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā. \p \v 16 Ní Jesús sta'á yā da'caīyāa miiⁿ ní ca'nuú yā ní di'viicú yā. Ní s'neeⁿ yā sn'duū tá'a yā vmnaaⁿ yeⁿ'ē. \s Yeⁿ'e saⁿ'a 'dííⁿ chi 'cuiica \r (Mt. 19.16-30; Lc. 18.18-30) \p \v 17 Taachí Jesús candií yā yúúní yeⁿ'é yā, ndaā 'áámá sáⁿ'ā. Ngeenu sa nanááⁿ Jesús ní chííntii'ya sa nanáaⁿ yā ní ntíínguuneēⁿ sa: N'diī Maestro chí n'dáí nī, ¿dɛ'ɛ diíⁿ ní ndaacá vida cueⁿ'e daāⁿmaⁿ chi cuuvi yeⁿ'é? \p \v 18 Jesús caⁿ'a yā chii yā saⁿ'ā: ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí ngaⁿ'ā dí chí n'dai 'úú? Mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ n'dai yā tí dámaaⁿ Ndyuūs. \v 19 Dii ní deenu di chí canéé nguūⁿ na ley chí 'tuucā: Nguɛ́ɛ́ caⁿ'a di ndúúcū tááma n'daataá chi nguɛ́ɛ́ yeⁿ'e di. Nguɛ́ɛ́ 'caāⁿ'nuⁿ di. Nguɛ́ɛ́ diduucú di. Nguɛ́ɛ́ caaⁿ'maⁿ nduudu yaadi yeⁿ'ē mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ. Nguɛ́ɛ́ cannche'ei di 'iiⁿ'yāⁿ. Dinéⁿ'e di chiida di ndúúcū chɛɛcu di. \p \v 20 Saⁿ'ā miiⁿ ní nan'guɛɛcútaⁿ'ā sa: N'diī Maestro, tanducuéⁿ'ē chuū 'āā idiíⁿ ndíí taachi saⁿ'ā 'lííⁿ 'úú. \p \v 21 Jesús ní ch'iinu yā saⁿ'ā 'dííⁿ ní dinéⁿ'e yā saⁿ'ā. Ní caⁿ'a yā: Vɛ́ɛ́ táámá chi indáí yeⁿ'ē di. Cuéⁿ'é dí n'diīcuí dí tanducuéⁿ'ē chi vɛ́ɛ́ yeⁿ'ē di, ní ca'a di 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿ'e yā. Tuu'mi ní ndaācā chi vɛ́ɛ́ vaadi 'cuiica yeⁿ'e na va'ai chɛɛti nguuvi chi cuuvi yeⁿ'ē di. Tuu'mi ní cutá'a di cruz yeⁿ'ē di chi yeⁿ'ē chi 'cueenu di cuuvi ní cuchii di ní caⁿ'a di nduucú. \p \v 22 Naatí taachi ch'iindiveeⁿ sá chuū, nééné s'neeⁿ ya'āī 'iinu sa ní neene ndaachi 'iinú sa. Ní cunaⁿ'a sa ti neené 'cuiica sa. \p \v 23 Tuu'mi ní Jesús ch'iinu yā cuaaⁿ 'diitúú yā ní caⁿ'a yā chii yā discípulos yeⁿ'e yā: Dɛ'ɛ̄ chúúcā ngíⁿ'īi chi cundaā 'iiⁿ'yāⁿ 'cuiica naachí Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā. \p \v 24 Discípulos ní nge'e yiinu yā yeⁿ'e nduudu yeⁿ'e yā; naati Jesús ní caⁿ'a ntúuⁿ yā: Ndís'tiī daiyá, dɛ'ɛ chúúcā ngíⁿ'īi chi 'iiⁿ'yāⁿ chi idinéⁿ'e ca yā chi vɛ́ɛ́ yeⁿ'e yā chí cundaa yā naachí Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā. \v 25 Nguɛ́ɛ́ ngíⁿ'īi cá chi 'áámá 'iiti camello, chi ch'ɛɛtɛ cá nguɛ́ɛ́ ti 'yúúdūu chi cho'ó tī na nduutinááⁿ 'iini, chi cheendi va'ai 'lííⁿ nguɛ́ɛ́ ti 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ 'cuiica i'téénu yā Ndyuūs ní cundáa yā naachí Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā. \p \v 26 Taachí discípulos ch'iindiveéⁿ yā chuū, nadicádíínuuⁿ taavi ca yā ní nguaaⁿ maaⁿ yā ntíínguunéeⁿ yā vi'ī. Tuu'mi ní ngaⁿ'a yā: ¿Du'ú cuuví nanguaⁿ'āī? \p \v 27 Jesús miiⁿ ch'iinu yā discípulos ní caⁿ'a yā: Saⁿ'ā iⁿ'yeeⁿdí 'cūū nguɛ́ɛ́ cuuvi diiⁿ sa chuū, naati Ndyuūs cuuvi diíⁿ yā caati nanááⁿ Ndyuūs nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ chi nguɛ́ɛ́ cuuvi diíⁿ yā. \p \v 28 Tuu'mi ní Pedro miiⁿ tuca'a sa caⁿ'a sa ní caⁿ'a sa chii sa 'iiⁿ'yāⁿ: Nús'uu ní s'neéⁿ 'nū tanducuéⁿ'ē chi vɛ́ɛ́ yeⁿ'é 'nū, ní cuchií 'nū nduucú nī. \p \v 29 Jesús nan'guɛɛcútaⁿ'a yā: Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngií ndís'tiī. 'Āā du'ú nūuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chí cu'neéⁿ yā vaacu yā, o 'díínu yā, o ví'ī, o chɛɛcú yā, o chiidá yā, o n'daataá yeⁿ'é yā, o daiya yā, o yáⁿ'āa yeⁿ'e yā, cáávā 'úú ní cáávā chi candɛɛ yā nduudu chi nguaⁿ'ai 'iiⁿ'yāⁿ, \v 30 cuta'á yā na iⁿ'yeeⁿdí 'cūū 'áámá ciento cúúví cá chí n'deee ca dendu'ū yeⁿ'e va'ai s'eeⁿ ndúúcū 'díínu yā ndúúcū 'cɛɛ'vɛ yā ndúúcū vi'i yā, ndúúcū chiidá yā, ndúúcū chɛɛcú yā, ndúúcū daiya yā, ní yeⁿ'ē yáⁿ'āa yeⁿ'e yā. Ní canéé chí n'géénú yā ngii chí 'iiⁿ'yāⁿ idiíⁿ yā naati ná iⁿ'yeēⁿdī chí cuchiī ndaācā vida cueⁿ'e daāⁿmaⁿ yeⁿ'e yā. \v 31 Nééné 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chí maaⁿ snée yā cuaaⁿ vmnaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ 'cuɛɛtinée yā cuaaⁿ chi cuayiivi. Ní neené 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi maaⁿ snée yā cuaaⁿ chí cuayiivi, 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ 'cuɛɛtinée yā vmnaaⁿ. \s Jesús ngaⁿ'a ntúuⁿ yā yeⁿ'e chí 'cuūví yā \r (Mt. 20.17-19; Lc. 18.31-34) \p \v 32 Jesús ndúúcū discípulos yeⁿ'e yā snúúⁿ yā yúúní ní cuchɛɛ yā na yáāⁿ Jerusalén. Jesús cueⁿ'é yā vmnááⁿ discípulos. Ní discípulos nadicádíínuuⁿ yā ní cueⁿ'e yiinú yā ní 'va'á yā. Tuu'mi ní Jesús miiⁿ nguɛɛcunée yā ní yaa'vi ndiichúúví discípulos yeⁿ'e yā ní tuca'a yā caⁿ'a yā chii yā discípulos yeⁿ'e chi canéé chi 'cuūví yā. \v 33 Ní caⁿ'a yā Cun'diichí nī, caa yú na yáāⁿ Jerusalén, naachí 'úú chi Saⁿ'a chí Daiya Dendyuūs miiⁿ ní 'iiⁿ'yāⁿ nca'a yā 'úú chiiduú n'gɛɛtɛ ndúúcū maestros yeⁿ'e ley. Ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ caacá yā yeⁿ'e 'úú chí 'cuūví. Ní nca'á yā 'úú 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ ndaata yeⁿ'ē Israel. \v 34 Ní 'caaⁿnyuⁿ néeⁿ yā 'úú. Ní 'cueⁿ'é yā 'úú ní ca'a neeⁿ daiⁿ yā 'úú. 'Cuiinu chuū ní 'caaⁿ'núⁿ yā 'úú. Naati ndiichi ndii 'íínú nguuví miiⁿ, nduuchí yeⁿ'ē nguaaⁿ tináⁿ'ā. \s Jacobo ndúúcū Juan ngíícá sá 'áámá favor \r (Mt. 20.20-28) \p \v 35 Tuu'mi ní Jacobo ndúúcū Juan, chí daiya Zebedeo, ndaá yā nanááⁿ Jesús miiⁿ ní caⁿ'a sa: N'diī Maestro, neⁿ'é 'nū chi diíⁿ nī 'áámá favor chí ngiica 'nū. \p \v 36 Tuu'mi ní Jesús ntiinguuneéⁿ yā: ¿Dɛ'ɛ̄ neⁿ'e nī chi diíⁿ? \p \v 37 Tuu'mi ní caⁿ'a sa chii sa Jesús miiⁿ: 'Cuááⁿ dí chi 'cuɛɛ̄tɛ́ 'nū 'áámá 'nū lado tá cuaācú di ní táámá 'nū ní lado tá 'cueēe di taachi 'āā ndaá hora yeⁿ'e chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ dí yeⁿ'e nducuéⁿ'ē. \p \v 38 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ caⁿ'a yā: Ndís'tiī nguɛ́ɛ́ déénu nī dɛ'ɛ̄ chi ngiica nī. ¿'Áá cuuvi diiⁿ di cu'u nuúⁿ nī yeⁿ'ē chí n'geēⁿ chɛɛti vaso chi yeⁿ'e chi 'cueenú cuuvi? ¿'Áá cuuvi cuta'á nī maaⁿ chi ngɛɛdínuūⁿnī chi cuta'á? \p \v 39 Juan ndúúcū Jacobo miiⁿ ní nan'guɛɛcútaⁿ'a yā: Cuuvi diíⁿ 'nū. Tuu'mi ní Jesús caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Cuaacu nííⁿnyúⁿ canéé chí cu'ú nī yeⁿ'e vaso chi yeⁿ'e chi 'cueenú cuuvi ní canéé chi cuta'á nī chi ngɛɛ̄dínuūⁿnīⁿ chi 'úú ita'á. \v 40 Caati nguɛ́ɛ́ ituneeⁿ 'úú chi ca'á du'ū chi 'cuūndī lado tá cuaacú o lado ta 'cueēé. Lugar 'cūū ní Ndyuūs ca'á yā 'iiⁿ'yāⁿ chi Ndyuūs diíⁿ yā 'cundiyaáⁿ yā cáávā 'iiⁿ'yāⁿ. \p \v 41 Taachí ch'iindiveéⁿ ndu'u ndiichí discípulos chuū, nduuvi taáⁿ yā ndúúcū Jacobo ndúúcū Juan miiⁿ. \v 42 Jesús ní yaa'vi yā discípulos ní caⁿ'a yā: Tan'dúúcā chi ndís'tiī deenu nī, 'iiⁿ'yāⁿ chí ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā yeⁿ'e naciones vɛ́ɛ́ poder yeⁿ'é yā nguaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e nación yeⁿ'e yā ní 'iiⁿ'yāⁿ chí n'gɛɛtɛ cá yeⁿ'ē naciones ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. \v 43 Naati nguaaⁿ ndís'tiī, nguɛɛ 'tíícā. 'Iiⁿ'yāⁿ chi neⁿ'e cuuvi ch'ɛɛtɛ yā nguaaⁿ ndís'tiī canéé chi dichíí'vɛ yā 'iiⁿ'yāⁿ. \v 44 'Āā du'ú nūuⁿ ndís'tiī chi neⁿ'e nī cunee nī cuaaⁿ vmnaaⁿ yeⁿ'e ndís'tiī canéé chí dichíí'vɛ nī nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ. \v 45 Naati Sáⁿ'ā chi Daiya Dendyuūs nguɛ́ɛ́ ndaā sa chi 'iiⁿ'yāⁿ dichíí'vɛ yā saⁿ'ā, ti maaⁿ sa dichíí'vɛ sa nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ, ní ca'a sa vida yeⁿ'e maāⁿ sa tan'dúúcā precio yeⁿ'ē nuuⁿndi cáávā chí nanguaⁿ'ai yā n'deee n'daí 'iiⁿ'yāⁿ. \s Jesús n'guaáⁿ yā nduutinááⁿ saⁿ'ā Bartimeo \r (Mt. 20.29-34; Lc. 18.35-43) \p \v 46 Tuu'mi ní ndaā Jesús ndúúcū discípulos na yáāⁿ Jericó. Ní taachí can'daa yā yáāⁿ Jericó ndúúcū 'yaaⁿ n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ 'áámá sáⁿ'ā chí ngueenááⁿ chi nguuvi Bartimeo, daiya Timeo, vɛ́ɛ́ sá niiⁿnuúⁿ cyúúní ní ngiica sá limosnas. \v 47 Ní taachí ch'iindiveeⁿ sa chí Jesús yeⁿ'e yáāⁿ Nazaret cho'o yā miiⁿ, saⁿ'a ngueenááⁿ miiⁿ tuca'a sa 'caī sa ní caⁿ'a sa: Jesús, Daiya David, nnéé ya'āī 'iinú nī 'úú. \p \v 48 Nééné 'yaaⁿ yā yaa'vi neeⁿ yā saⁿ'ā miiⁿ chí cunēē 'díiiⁿ sa cheendí sa, naati saⁿ'ā miiⁿ ní n'gaī yiicú cá sá: N'diī Daiya David, nnéé ya'āī 'iinu nī 'úú. \p \v 49 Tuu'mi ní Jesús cheendii yā ní caⁿ'a yā: Yaa'vi nī saⁿ'ā chi cuchii sa 'muuⁿ. Ní cheⁿ'é yā ní chii yā saⁿ'ā chi ngueenááⁿ miiⁿ: Canéé diitu di ní cáániīcū di ndúcueeⁿ di ti Jesús n'gaí yā dii. \p \v 50 Tuu'mi ní sn'dáa sa cotón yeⁿ'ē sa ní nadacueeⁿ sa ní chéⁿ'é sa ndaā sa nanááⁿ Jesús miiⁿ. \v 51 Tuu'mi ní Jesús ntiinguunéeⁿ yā saⁿ'ā: ¿Dɛ'ɛ̄ neⁿ'é di chi diíⁿ ndúúcū dii? Sáⁿ'ā chi ngueenááⁿ miiⁿ ní caⁿ'a sa: N'diī Maestro diíⁿ nī chi snaáⁿ. \p \v 52 Jesús caⁿ'a yā: Cunaⁿ'ā di. 'Āā inaaⁿ di, ti s'téénu di. Hora 'cūū nūuⁿ chi ngueenááⁿ miiⁿ ní snaaⁿ sa ní cueⁿ'e sá ndúúcū Jesús miiⁿ na yúúní. \c 11 \s Jesús ndaa yā na yáāⁿ Jerusalén \r (Mt. 21.1-11; Lc. 19.28-40; Jn. 12.12-19) \p \v 1 Taachí Jesús ndúúcū discípulos ndaa yā niiⁿnuúⁿ na yáāⁿ Jerusalén, ndaa yā na yáāⁿ Betfagé, ndúúcū yáāⁿ Betania, niiⁿnuúⁿ na yiīcū chi nguuvi Olivos. Ní Jesús dichó'o yā na 'uūvī discípulos yeⁿ'e yā. \v 2 Ní caⁿ'a yā: Cuéⁿ'e nī na yáāⁿ 'lííⁿ chi canéé niiⁿnuúⁿ ní taachí ndaa nī miiⁿ ndaaca nī 'áámá burro n'dɛɛ̄chiīchí tī. Burro miiⁿ ní mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ 'āā cuɛ́ɛ́ cunduú yā 'iiti. N'daatí nī 'iiti ní candɛ́ɛ nī 'iiti 'múúⁿ. \v 3 Ndúúti chi 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ tíínguuneeⁿ yā ndís'tiī: ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí 'tíícā idiíⁿ nī? Caaⁿ'maⁿ nī cuuvi nī 'iiⁿ'yāⁿ tí Señor yeⁿ'e yú neⁿ'e yā 'iiti miiⁿ. Ní caama nadicho'ó yā 'iiti. \p \v 4 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní 'tíícā cheⁿ'e yā, ní ndaāca yā burro miiⁿ n'dɛ́ɛ́chiīchí tī na cyúúní niiⁿnuúⁿ cheendiva'āī. Ní n'daātí yā 'iiti. \v 5 N'dúúví 'iiⁿ'yāⁿ chi snée yā miiⁿ ní caⁿ'a yā chii yā discípulos: ¿Dɛ'ɛ̄ idiíⁿ nī? ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí in'daatí nī burro? \p \v 6 Tuu'mi ní discípulos ní nan'guɛɛcútaⁿ'a yā tan'dúúcā chi Jesús caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ. Ní 'cuuⁿ yā chi discípulos cueⁿ'e yā ndúúcū burro miiⁿ. \v 7 Tuu'mi ní cueⁿ'e yā ndaá yā ndúúcū burro miiⁿ nanááⁿ Jesús miiⁿ. Ní sn'duú yā cotón yeⁿ'e yā vmnááⁿ yeⁿ'ē burro miiⁿ ní Jesús canduú yā 'iiti. \v 8 Taachí 'āā cueⁿ'e yā cuaaⁿ cyúúní miiⁿ, nééné 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ n'doó yā cotón yeⁿ'e yā cuaaⁿ cyúúní miiⁿ. Taná'a yā ch'iicá yā dúuⁿnɛ̄ yáⁿ'á ní chintaaví yā cuaaⁿ cyúúní. \p \v 9 Nééné 'yaaⁿ ca yā chí cueⁿ'e yā cuááⁿ vmnaaⁿ miiⁿ yeⁿ'e Jesús ndúúcū 'yaaⁿ n'daí yā chí cuchii yā cuaaⁿ daami yā 'caí yā: Dɛ'ɛ̄ chúúcā ch'ɛɛtɛ Ndyuūs. Ndyuūs di'viicú yā 'iiⁿ'yāⁿ chi cuchii yā ndúúcū chi dúúchí Señor miiⁿ. \v 10 Dɛ'ɛ̄ chúúcā n'dai naachi ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ Ndyuūs. Cúchiī tiempo maaⁿ chí tan'dúúcā yeⁿ'ē chiida yú David ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā ndii cuááⁿ vmnaaⁿ. Hosanna. Nduudu miiⁿ ní nduudu Israel chi neⁿ'e caaⁿ'maⁿ na nduudu yeⁿ'e yú, chi ch'ɛɛtɛ n'dai Ndyuūs chí canéé na va'ai chɛɛti nguuvi. \p \v 11 'Tíícā sndaā Jesús na yáāⁿ Jerusalén. Ní ndaá yā na yaacū templo yeⁿ'ē yáāⁿ Jerusalén miiⁿ. Ch'íínu yā tanducuéⁿ'ē dendu'ū nuuⁿmáⁿ cuaaⁿ 'diituú yā. Cueⁿ'e ntúuⁿ yā na yáāⁿ Betania ndúúcū ndu'ū ndiichuuví discípulos caati 'āā chi chiiⁿnū. \s Jesús ngaⁿ'a yā ngii yā yáⁿ'á n'guíídīi yaaⁿ nguuví miiⁿ \r (Mt. 21.18-19) \p \v 12 Chidɛɛvɛ táámá nguuvi miiⁿ, taachí Jesús ndúúcū discípulos yeⁿ'é yā can'daa yā na yaāⁿ Betania, Jesús miiⁿ chí cuiicu yā. \v 13 Ní n'diichi yaⁿ'áí yā 'áámá yáⁿ'á yeⁿ'e n'guíídīi yaaⁿ nguuvi chi vɛ́ɛ́ tá'āa. Ní cueⁿ'é yā n'diichi yā chí 'áá snéé n'gui'i yeⁿ'ē. N'diichí yā chi nguɛ́ɛ́ ndaācā n'gui'i yeⁿ'ē ti ta'á nūuⁿ, ti nguɛ́ɛ́ tiempo yeⁿ'ē. \v 14 Tuu'mi ní Jesús miiⁿ caⁿ'a yā chii yā yáⁿ'á mííⁿ, 'túúcā: Dii yáⁿ'á, mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ ché'e yā n'gui'i yeⁿ'ē di, tanducuéⁿ'ē tiempo. Discípulos yeⁿ'e yā ch'iindiveéⁿ yā tanducuéⁿ'ē chi caⁿ'a yā. \s Jesús nadɛɛvɛ́ yā yaācū ch'ɛɛtɛ \r (Mt. 21.12-17; Lc. 19.45-48; Jn 2.13-22) \p \v 15 Cuayiivi mííⁿ 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ndaá yā na yáāⁿ Jerusalén miiⁿ. Taachí Jesús ndaá yā na yáacū templo miiⁿ, tucá'a yā tun'dáa yā 'iiⁿ'yāⁿ na yaācū miiⁿ, 'iiⁿ'yāⁿ chi in'diicui yā ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi ngai yā. Ch'ɛɛcundáa yā mesas yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi n̄'dáaⁿ yā tuūmī. Ní ch'ɛɛcundáa yā sillas yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chí in'diicui yā palomas. \v 16 Ní diíⁿ yā chí 'āā ntɛ́ɛ́ candɛ́ɛ 'iiⁿ'yāⁿ na yaācū miiⁿ mar 'áámá cosa. \v 17 Ní chi'cuéeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ ní caⁿ'a yā: Naachi canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs ní 'túúcā ngaⁿ'ā: Va'ai yeⁿ'é canéé chí duuchi va'ai naachi caaⁿ'maⁿngua'á 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'ē nducuéⁿ'ē nación. Naati ndís'tiī ní diíⁿ nī chí yiivɛ yáává yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chí diduucu. \p \v 18 Chiiduú n'gɛɛtɛ chí ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ ndúúcū maestros yeⁿ'e ley ch'iindiveéⁿ yā chuū, ní tucá'a yā n'nuuⁿ yiinú yā taacā chi 'caaⁿ'nuⁿ yā Jesús, naati 'va'á yā 'iiⁿ'yāⁿ. Ní nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ ngeⁿ'e yiinú yā yeⁿ'ē chi ngi'cueeⁿ Jesús miiⁿ. \v 19 Taachí chi 'da'a, Jesús miiⁿ can'dáa yā na yáāⁿ Jerusalén miiⁿ ní cueⁿ'é yā táámá yáāⁿ 'lííⁿ chi niiⁿnuúⁿ. \s Yáⁿ'á in'guíídīi miiⁿ ntí'i \r (Mt. 21.20-22) \p \v 20 Chidɛɛvɛ táámá nguuvi, ní Jesús ndúúcū discípulos cho'ó yā na yúúní ní n'diichí yā 'áámá yáⁿ'á n'guíídii yaaⁿ nguuvi chí 'āā ntí'i ndii díí'yú yeⁿ'ē. \v 21 Tuu'mi ní Pedro miiⁿ ní nn'gaacu sa chi 'āā chó'ōo ní caⁿ'a sa chii sa Jesús miiⁿ: N'dii Maestro, cuin'diichí nī. N'guíídīi chi nguɛ́ɛ́ n'daācā caⁿ'a nī yeⁿ'ē 'āā ntí'i. \p \v 22 Jesús miiⁿ nan'guɛɛcútaⁿ'a yā ní caⁿ'a yā: Ndís'tiī, cuuvi cūnee chi vɛ́ɛ́ confianza yeⁿ'e nī ndúúcū Ndyuūs. \v 23 Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngií ndís'tiī: 'Āā du'ú nūuⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi caaⁿ'máⁿ yā cuuvi yā yiīcū 'cúū 'tíícā: Dii yiīcū, cuvíi di 'muuⁿ ní cundaā di nguaaⁿ nuūⁿnīⁿ'yáⁿ'ā. Ní nduuti chi nguɛ́ɛ́ 'uūvī vaanicádiīnūuⁿ yeⁿ'e yā ní i'téénu yā chi chííⁿ chi ngaⁿ'á yā chí cuuví cuaacu, tuu'mi ní cuuvi 'tíícā. \v 24 Chííⁿ chí maaⁿ ngaⁿ'á ngií ndís'tiī: Tanducuéⁿ'ē chi ndís'tiī ngiicá nī Ndyuūs taachi ngaⁿ'angua'á nī, nduuti chi cu'téénu nī chí ndaācā yeⁿ'e nī, tuu'mi ní tanducuéⁿ'ē ní ndaāca nī. \v 25 Ní taachí ngaⁿ'angua'á nī, nduuti chi 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ idinuuⁿndí yā contra yeⁿ'é nī, nadach'ɛɛcú nī yeⁿ'e yā, 'tiicá ntúūⁿ Chiida yú chi canée yā na va'ai chɛɛti nguuvi nádich'ɛɛcú yā nuuⁿndi yeⁿ'é nī. \v 26 Ndúúti ndís'tiī nguɛ́ɛ́ nadich'ɛɛcú nī nuuⁿndi yeⁿ'é 'iiⁿ'yāⁿ, 'tiicá ntúūⁿ Chiida yú chi canée yā na va'ai chɛɛti nguuvi nguɛ́ɛ́ nadich'ɛɛcú yā nuuⁿndi yeⁿ'e nī. \s Jesús ní ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā \r (Mt. 21.23-27; Lc. 20.1-8) \p \v 27 Tuu'mi ní Jesús ndúúcū discípulos nndaa yā na yáāⁿ Jerusalén. Taachí Jesús chiicá yā na yaācū templo, chiiduú n'gɛɛtɛ ndúúcū maestros chi ngi'cuéeⁿ ley ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ ndiicúū chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā yeⁿ'e yaācū miiⁿ chindaá yā n'diichí yā Jesús. \v 28 Ní ntiinguuneeⁿ yā Jesús: ¿Du'ú 'iiⁿntyeⁿ'ē diīⁿ nduucú nī chuū? O ¿du'ū tee poder dii chí idiiⁿ nī chuū? \p \v 29 Jesús nan'guɛɛcútaⁿ'a yā: 'Úú ntúūⁿ ní tiinguuneéⁿ ndís'tiī, ní ndúúti chi cuuví n'guɛɛcútaⁿ'a nī yeⁿ'é, tuu'mi ní cuuví ndís'tiī du'ú 'iiⁿntyeⁿ'ē tee yā poder 'úú chi idiíⁿ dendú'u 'cūū. \v 30 Chí ngɛɛ̄dínuuⁿnīⁿ Juan miiⁿ ¿tií chiīcā chiī? ¿'Áá yeⁿ'e sáⁿ'ā iⁿ'yeeⁿdí 'cūū o yeⁿ'ē va'ai chɛɛti nguuvi? Nan'guɛɛcútaⁿ'a nī yeⁿ'é. \p \v 31 Tuu'mi ní tucá'a yā caⁿ'a yā nguááⁿ maáⁿ yā ní caⁿ'a yā chii yā vi'ī: ¿Taacá caaⁿ'maⁿ yú? Ndúúti chí caaⁿ'maⁿ yú chí yeⁿ'ē nanguuvi, 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ní nan'guɛɛcútaⁿ'a yā yeⁿ'ē yú 'tíícā: ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí nguɛ́ɛ́ i'téénu nī? \v 32 Ní ndúúti chi caaⁿ'maⁿ yú, chí yeⁿ'ē saⁿ'ā iⁿ'yeeⁿdí 'cūū tuu'mi ní 'va'a yú 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ caati nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ deenu yā chi Juan chi chɛɛdínuūⁿnīⁿ miiⁿ ní 'áámá profeta chí cuaacu. \v 33 Ní nan'guɛɛcútaⁿ'a yā yeⁿ'e Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā: Nguɛ́ɛ́ cuuví nī n'diī. 'Tíícā caⁿ'a yā chiī yā Jesús: Nguɛ́ɛ́ deenú 'nū. Tuu'mi ní Jesús caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: 'Tiicá ntúūⁿ 'úú nguɛ́ɛ́ cuuví ndís'tiī du'ú 'iiⁿntyéⁿ'ē idiiⁿ ndúúcū chuū. \c 12 \s Ejemplo yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ n'daācā diíⁿ yā ntiiⁿnyuⁿ \r (Mt. 21.33-46; Lc. 20.9-19) \p \v 1 Jesús miiⁿ tucá'a yā caⁿ'a yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ndúúcū ejemplos chi 'tɛ́ɛ́ nguɛ́ɛ́ dáámá. Ní caⁿ'a yā: Vɛ́ɛ́ 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ chí chiīnu yā díí'yú uvas na yáⁿ'āa yeⁿ'é yā. Ní din'dái yā 'áámá cheēⁿ yeⁿ'ē yáⁿ'āa 'lííⁿ. Ní din'dái yā 'áámá tanque naachí cuuvi tun'dáa yā nuūⁿnīⁿ yeⁿ'e uvas miiⁿ. Ní din'dái yā 'áámá torre nguaaⁿ yáⁿ'āa uvas naachi mozos yeⁿ'é yā 'cuɛɛtinée sa diiⁿ sa cuidado n'gui'i uvas miiⁿ. Cuayiivi ní ca'a ya yáⁿ'āa miiⁿ mozos chi diíⁿ yā ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e yáⁿ'āa, ní cueⁿ'e yáⁿ'áí yā. \v 2 Taachí ndaā tiempo yeⁿ'e cosecha yeⁿ'e uvas miiⁿ, dueño miiⁿ dichó'o yā 'aama mozo yeⁿ'é yā nanááⁿ mozos chi idiíⁿ sa ntiiⁿnyu yeⁿ'e yáⁿ'āa yeⁿ'é yā chi nguai nca'a sa n'gui'i uvas parte yeⁿ'e cosecha chí ítuneeⁿ dueño miiⁿ. \v 3 Mozo miiⁿ ní cueⁿ'e sa, naati mozos ní sta'a sa mozo miiⁿ ní ch'eⁿ'e sa ní nadacho'o sa mozo miiⁿ ní nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ ca'a sa mozo. \v 4 Tuu'mi ní dueño yeⁿ'ē yáⁿ'āa miiⁿ nguɛɛ̄cunée yā dichó'o yā taama mozo. Mozos ní chiī tuu sa mozo miiⁿ ní 'nuūca'ai sa tiīⁿ sa ní chii taaⁿ sa saⁿ'ā miiⁿ. \v 5 Dueño yeⁿ'e yáⁿ'āa miiⁿ dichó'o yā táámá mozo. Mozo miiⁿ, mozos chi diiⁿ ntiiⁿnyuⁿ na yáⁿ'āa miiⁿ ch'iiⁿ'nuⁿ sa. Cuayiivi miiⁿ ní 'yaaⁿ n'dáí mozos dichó'o yā. Mozos ní náⁿ'a mozos miiⁿ ní ch'eⁿ'e sa saⁿ'ā, tanáⁿ'ā sa ní mozos miiⁿ ch'iiⁿ'nuⁿ sa saⁿ'ā. \p \v 6 Cánéé cá daiya yā chí neⁿ'e taavi yā. Cuayiivi mííⁿ ní dueño miiⁿ dichó'o yā daiya yā ní nadicadíínuuⁿ yā 'tíícā. Saⁿ'ā daiyá ní diiⁿ sa honrar daiyá. \v 7 Naati mozos chi idiíⁿ sa ntííⁿnyuⁿ na yáⁿ'āa yeⁿ'é yā caⁿ'a sa nguaaⁿ maaⁿ sa: Sáⁿ'a 'cūū chi canee chi cuuví yeⁿ'ē sa yá'āa herencia 'cūū. 'Caāⁿ'nuⁿ yú saⁿ'ā ní cúúví yeⁿ'ē yú yáⁿ'āa ndúúcū chi vɛ́ɛ́ yeⁿ'ē. \v 8 'Tíícā ní sta'a sa saⁿ'ā ní ch'iiⁿ'nuⁿ sa saⁿ'ā ní tun'daa sa cuerpo yeⁿ'ē sa 'áámá lado yeⁿ'e yáⁿ'āa miiⁿ. \p \v 9 Tuu'mi ní Jesús ntiinguuneeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: ¿Dɛ'ɛ̄ ra diīiⁿ dueño yeⁿ'ē yáⁿ'āa 'cúū? Ndaá yā ní 'caāⁿ'núⁿ yā mozos chi idiiⁿ ntiiⁿnyuⁿ, ní ca'á yā yáⁿ'āa tánaⁿ'a 'iiⁿ'yāⁿ. \p \v 10 ¿'Áá nguɛ́ɛ́ n'geeⁿ ndís'tiī naachi canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'e Ndyuūs? Ngaⁿ'a 'túúcā: \q Tuūu chi 'iiⁿ'yāⁿ din'dái yā va'ai miiⁿ ní sta'á yā ní ch'ɛɛcú yā 'áámá lado ti nguɛ́ɛ́ neⁿ'e yā. Tuūu 'cúū chí tuūu ch'ɛɛtɛ ní canéé tuūu ch'ɛɛtɛ yeⁿ'ē na esquina yeⁿ'e va'ai. \q \v 11 Chuū ní Señor Ndyuūs diíⁿ yā, chuū ní 'áámá cosa chí ngeⁿ'e yiinu yú taachi inaaⁿ yú yeⁿ'ē. \p \v 12 Tuu'mi ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ nadacádíínuuⁿ yā chi cuta'á yā Jesús miiⁿ ní diíⁿ yā preso 'iiⁿ'yāⁿ ti déénu yā chi Jesús miiⁿ caⁿ'a yā ejemplo 'cūū chi 'tɛ́ɛ́ nguɛ́ɛ́ dáámá chi yeⁿ'e yā. Naati 'va'á yā 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ miiⁿya, ní s'néeⁿ yā Jesús ní cueⁿ'e yā. \s Chúū chi yeⁿ'ē impuestos \r (Mt. 22.15-22; Lc. 20.20-26) \p \v 13 Cuayiivi miiⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e yaācū dicho'ó yā 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e Herodes ndúúcū n'duuvi 'iiⁿ'yāⁿ fariseos nanááⁿ Jesús miiⁿ. Ní neⁿ'é yā chi Jesús castáⁿ'a yā nduudu yeⁿ'e yā ní caaⁿ'máⁿ yā 'áámá nduudu yaadi. \v 14 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ndaá yā nanááⁿ Jesús miiⁿ, ní caⁿ'a yā: N'diī Maestro, déénu 'nū chí n'dii ní ngaⁿ'a nī nduudu cuaacu ní nguɛ́ɛ́ diíⁿ nī cuenta yeⁿ'e chí ngaⁿ'a 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'ē. Ní nguɛ́ɛ́ ndɛɛ́ nī cuidado táácā idinááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ iⁿ'yeeⁿdí 'cūū naati ngi'cueeⁿ nī ndúúcū nduudu cuaacu yúúní yeⁿ'é Ndyuūs. ¿'Áá canéé chí nadíí'vɛ 'nū na emperador César tuūmī yeⁿ'e recaudación yeⁿ'e yáⁿ'āa o nguɛ́ɛ́? \p \v 15 Jesús miiⁿ ní déénu yā chi nguɛ́ɛ́ n'daācā chí 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ diíⁿ yā. Ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chi neⁿ'é nī chí castaⁿ'á nī nduudu yeⁿ'é? Candɛ́ɛ nī 'áámá tuūmī, chi snaáⁿ. \p \v 16 'Iiⁿ'yāⁿ ndɛɛ́ yā tuūmī. Ní Jesús miiⁿ n'diichí yā ní tiinguuneeⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: ¿Dú'u naaⁿ chuū? ¿Du'ū chí duuchi canéé nguūⁿ? 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní n'guɛɛcútaⁿ'a yā: Nááⁿ emperador César cānee. \p \v 17 Tuu'mi Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Nca'á nī tuūmī yeⁿ'e recaudación o impuestos chi yeⁿ'e emperador César miiⁿ chííⁿ chí yeⁿ'ē sa, ní nca'a nī Ndyuūs chí yeⁿ'é yā. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní cueⁿ'e yiinú yā yeⁿ'ē chí n'guɛɛcútaⁿ'a Jesús miiⁿ. \s 'Iiⁿ'yāⁿ ntííngúúneeⁿ Jesús yeⁿ'ē chi iiⁿ'yāⁿ nnduuchi yā nguaaⁿ tináⁿ'a \r (Mt. 22.23-33; Lc. 20.27-40) \p \v 18 Tuu'mi ní ndaā n'duuvi 'iiⁿ'yāⁿ saduceos nanááⁿ Jesús. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní nguɛ́ɛ́ s'teenu yā chí tináⁿ'ā ní nduuchi yā. Ní ntiinguuneeⁿ yā Jesús chuū: \v 19 N'dií Maestro, Moisés miiⁿ ní s'neeⁿ nguuⁿ yā yeⁿ'e s'uuúⁿ tí chuū: Nduuti chi 'áámá saⁿ'ā 'cuūvī sa ní cu'neeⁿ sa n'daataá yeⁿ'ē sa ní nguɛ́ɛ́ daiya sa, tuu'mi ní 'díínu sā cuuví 'caandavaacu sá ndúúcū n'daataá miiⁿ. Ní saⁿ'ā miiⁿ ní 'cuūndī daiya sa lado yeⁿ'ē 'díínū tináⁿ'ā. \v 20 'Áámá saⁿ'ā vɛ́ɛ́ ndɛɛ̄chɛ̄ 'díínū sa ndúúcū sa. Saⁿ'ā miiⁿ chí vmnááⁿ vmnaaⁿ ch'iidivaacu sá ní ch'iī sa ní nguɛ́ɛ́ ch'iīndī daiya sa ndúúcú n'daataá yeⁿ'ē sa. \v 21 Saⁿ'ā ndii chííⁿ ndii 'úúví mííⁿ ch'iindivaacu sa ndúúcū n'daataá yeⁿ'ē tináⁿ'ā ní saⁿ'ā miiⁿ ch'iī ntúuⁿ sa ní nguɛ́ɛ́ ch'iindi daiya sá ndúúcū n'daata miiⁿ. 'Tiicá ntúūⁿ ch'ɛɛnu saⁿ'ā ndii chííⁿ ndii 'íínú. \v 22 Ndu'ū ndɛɛ̄chɛ sá ch'iindivaacu sá ndúúcu tá ní mar 'áámá sá nguɛ́ɛ́ s'neeⁿ sa daiya sa ndúúcu tá. Cuayiivi ní ch'iī ntúūⁿ n'daataá miiⁿ. \v 23 Tuu'mi ní taachí nduuchí yā nguaaⁿ tináⁿ'ā, ¿chɛɛ́ yā chí n'daataá yeⁿ'é yā taⁿ'ā miiⁿ, caati ndu'u ndɛɛ̄chɛ yā ch'iindivaacú yā ndúúcu tá? \p \v 24 Tuu'mi ní Jesús mííⁿ nan'guɛɛcútaⁿ'a yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Ndís'tiī ní nguɛ́ɛ́ déénu nī chí ngaⁿ'a nī, ti nguɛ́ɛ́ n'diichí nī naachi canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs yeⁿ'é chuū, ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú n'diichi rá nī poder yeⁿ'é Ndyuūs. \v 25 Taachí 'iiⁿ'yāⁿ nanduuchí yā yeⁿ'ē nguaaⁿ tináⁿ'ā, ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú n'daataá rá, ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú saⁿ'ā rá 'caandavaacu sa. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ 'cuɛɛtinée yā tan'dúúcā ángeles yeⁿ'ē va'ai chɛɛti nguuvi chi nguɛ́ɛ́ ch'iindivaacu yā. \v 26 Chuū chi yeⁿ'ē tináⁿ'ā miiⁿ chí nanduuchi yā nguaaⁿ tináⁿ'ā, ¿'áá nguɛ́ɛ́ n'geēⁿ ndís'tiī na libro yeⁿ'é Ndyuūs chí dinguuⁿ Moisés tan'dúúcā Ndyuūs yaa'ví yā Moisés, ndíí taachi canee sa nanááⁿ yáⁿ'á 'lííⁿ chí ngiichi? Ní 'túúca caⁿ'a Ndyuūs chii yā Moisés miiⁿ: 'Úú ní Ndyuūs yeⁿ'e Abraham, ndúúcū Isaac, ndúúcū Jacob. \v 27 Ndyuūs miiⁿ nguɛ́ɛ́ Ndyuūs yeⁿ'ē tináⁿ'ā ti yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi snduuchi. Chííⁿ chí ndís'tiī nguɛ́ɛ́ déénu nī chi ngaⁿ'a nī. \s Mandamiento chí ch'ɛɛtɛ ca \r (Mt. 22.34-40) \p \v 28 'Áámá maestro yeⁿ'e ley chí ch'iindiveéⁿ yā chí ndeē 'iiⁿ'yāⁿ saduceos s'eeⁿ, déénu yā chi Jesús miiⁿ nan'guɛɛcútaⁿ'a n'daaca yā. 'Iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ní ntiinguuneeⁿ yā Jesús: ¿Chɛɛ́ mandamiento chi canee nguūⁿ chí ch'ɛɛtɛ n'dai ca? \p \v 29 Jesús nan'guɛɛcútaⁿ'a yā: Mandamiento vmnááⁿ vmnaaⁿ miiⁿ ní chuū: 'Caandiveéⁿ nī, ndís'tiī 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e Israel miiⁿ, Señor Ndyuūs yeⁿ'ē yú ní 'áámá n'dyáⁿ'ā Señor miiⁿ. \v 30 Canéé chí dineⁿ'é nī Señor Ndyuūs yeⁿ'é nī ndúúcū nuuⁿmaⁿ staava yeⁿ'é nī, ndúúcū nuuⁿmaⁿ alma yeⁿ'e nī, ndúúcū nuuⁿmaⁿ vaanicadíínūuⁿ yeⁿ'e nī, ndúúcū nducuéⁿ'ē fuerzas yeⁿ'e nī. Chuū chi mandamiento chi vmnááⁿ vmnaaⁿ. \v 31 Mandamiento chí canéé nguūⁿ chi ndii chííⁿ ndii 'úúví mííⁿ tan'dúúcā chi vmnááⁿ vmnaaⁿ 'āā 'tiicá ntúūⁿ: Dinéⁿ'e di 'iiⁿ'yāⁿ na niiⁿnuúⁿ vaacú di tan'dúúcā chi neⁿ'e dí maāⁿ di. Nguɛ́ɛ́ 'áámá mandamiento chí canéé nguūⁿ chí ch'ɛɛtɛ ca nguɛ́ɛ́ ti mandamientos s'uuⁿ. \p \v 32 Tuu'mi ní maestro yeⁿ'e ley caⁿ'a yā chii yā Jesús miiⁿ: N'diī Maestro, cuáácú ngaⁿ'a nī. Cuaacu nííⁿnyúⁿ chí ngaⁿ'a nī chi vɛɛ 'aama n'dyáⁿ'ā Ndyuūs. Nguɛ́ɛ́ táámá 'āā tanduu rá 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ. \v 33 Níícú 'iiⁿ'yāⁿ canéé chi dinéⁿ'e yā Ndyuūs ndúúcū nuuⁿmaⁿ staava yeⁿ'e yā, ndúúcū nuuⁿmaⁿ vaanicadíínūuⁿ yeⁿ'e yā, ndúúcū nuuⁿmaⁿ alma yeⁿ'e yā, ndúúcū tanducuéⁿ'ē fuerzas yeⁿ'e yā. Ní dineⁿ'e yā 'iiⁿ'yāⁿ na niiⁿnuúⁿ vaacú yā tan'dúúcā chi neⁿ'é yā maáⁿ yā. Chuū chi n'daācā ca nguɛ́ɛ́ ti n'giiⁿ'núⁿ 'iiti chí nga'a yā 'iiti lado yeⁿ'e ofrenda yeⁿ'é Ndyuūs ní yeⁿ'é tanducuéⁿ'ē ofrenda chí ngicyáⁿ'ā nátai. \p \v 34 Tuu'mi ní taachi ch'iindiveeⁿ Jesús tan'dúúcā chi n'guɛɛcutaⁿ'a cuaacu sa chí caⁿ'a sa, Jesús caⁿ'a yā chiī yā saⁿ'ā miiⁿ: Nguɛ́ɛ́ yaⁿ'ai canee di yeⁿ'ē naachí Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yā. Cuayiivi miiⁿ ní 'iiⁿ'yāⁿ 'āā ntɛɛ candii cá yā ntiinguuneeⁿ ca yā Jesús mar 'áámá. \s ¿Du'u chií Daiya Cristo miiⁿ? \r (Mt. 22.41-46; Lc. 20.41-44) \p \v 35 Jesús ngi'cueeⁿ yā chɛɛti yaācū templo ní ngaⁿ'a yā: ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chí maestros yeⁿ'e ley ngaⁿ'á yā chi Cristo miiⁿ ní daiya David? \v 36 Caati maaⁿ David miiⁿ caⁿ'a sá taachi yaa'vi Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs chuū chi canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'e Ndyuūs: \q Señor miiⁿ caⁿ'a yā chiī yā Señor yeⁿ'é: 'Cuundi dí lado ta cuaācú chi lado yeⁿ'e honor, ndíí taachi 'úú cu'neéⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chí contra yeⁿ'ē di ndiī cuaaⁿ ndiiya maaⁿ ca'ā di tan'dúúcā chi 'aama banco 'lííⁿ, 'tiicá yā. \m \v 37 David miiⁿ ngaⁿ'a sa chuū yeⁿ'e Señor yeⁿ'é yā. Maaⁿ ní ¿táácā cuuví chiī chí Cristo miiⁿ ní daiya David miiⁿ? Nééné n'deēe 'iiⁿ'yāⁿ ch'iindiveéⁿ yā yeⁿ'e Jesús ndúúcū vaadī yeenú. \s Jesús ngaⁿ'a yā nuuⁿndi yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ chi ngi'cuéeⁿ yā yeⁿ'e ley \r (Mt. 23.1-36; Lc. 11.37-54; 20.45-47) \p \v 38 Jesús ngaⁿ'a yā chuū taachi ngi'cueeⁿ yā: Cundɛ́ɛ di cuidado yeⁿ'e maestros yeⁿ'e ley. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní n'gɛɛ̄tinéé yiinú yā chí n'geenūu catecai yā. Ní taachi chiicá yā cuaaⁿ cyúúní neⁿ'e yā chí 'iiⁿ'yāⁿ diíⁿ yā saludar 'yā ndúúcū respeto n'daācā. \v 39 Ní neⁿ'é yā sillas vmnááⁿ vmnaaⁿ yeⁿ'e honor taachí 'cuundí yā na yaācū sinagogas ndúúcū lugar chi ch'ɛɛtɛ taachi cheⁿ'e yā naachi vɛ́ɛ́ 'viicu chi che'é yā. \v 40 Ní ndivíi yā va'ai yeⁿ'ē n'daataá nguá'āa. Ní 'íícú cuunuuⁿ n'dé'ei yā chí idiíⁿ yā miiⁿ nduucú nééné n'deēe ngaⁿ'angua'á yā. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní ch'ɛɛtɛ ca castigo yeⁿ'é yā nguuvi yeⁿ'e juicio. \s Ofrenda yeⁿ'e n'daataá nguá'āa \r (Lc. 21.1-4) \p \v 41 'Áámá vmnéⁿ'ēe Jesús vɛ́ɛ yā na yáacū templo niiⁿnuúⁿ na cajas naachí 'iiⁿ'yāⁿ n'gíi yā ofrendas. N'gíínu yā tan'dúúcā chi diíⁿ 'iiⁿ'yāⁿ táácā n'gíi yā tuumī lado yeⁿ'e ofrenda na cajas. N'diichí yā chi 'yaaⁿ n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ 'cuiica neené n'deēe tuūmī ca'a yā. \v 42 Tuu'mi ní ndaā 'áámá n'daataá nguá'āa chí neene ndaachíí canee tá. Táⁿ'ā miiⁿ ní s'nuūⁿ tá na caja miiⁿ na 'uūvī centavos chi cobre. \v 43 Tuu'mi ní Jesús yaa'vi yā discípulos yeⁿ'e yā ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngií ndís'tiī chí n'daataá nguá'āa 'cúū ch'ɛɛtɛ ca nga'ā tá, nguɛ́ɛ́ ti tanáⁿ'a yā chí s'nuúⁿ yā tuūmī na cajas. \v 44 Tí 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní nga'a yā yeⁿ'e chí ngaava yeⁿ'e yā; naati n'daataá mííⁿ ní neené ndaachíī canee tá ní ca'ā tá tanducuéⁿ'ē chí yeⁿ'ē tá chi che'e tá. \c 13 \s Jesús ngaⁿ'a yā chí yaācū templo miiⁿ ní ntúúvíí \r (Mt. 24.1-2; Lc. 21.5-6) \p \v 1 Taachí Jesús miiⁿ nan'dáa yā yaācū templo miiⁿ 'áámá discípulo yeⁿ'e yā ní caⁿ'a yā chii yā Jesús: N'dií Maestro, n'diichí nī dɛ'ɛ̄ chúúcā n'gɛɛtɛ tuūu s'eeⁿ ní dɛ'ɛ chúúcā n'gɛɛtɛ va'ai s'eeⁿ yeⁿ'e yaācū templo. \p \v 2 Jesús nán'guɛɛcútaⁿ'a yā: ¿'Áá inaaⁿ nī va'ai templo? 'Muuⁿ ní nguɛ́ɛ́ cunee mar 'áámá tuūu cuaaⁿ vmnááⁿ yeⁿ'e vi'ī ti tanducuéⁿ'ē ní cundɛɛvɛ. \s Jesús ngaⁿ'a yā yeⁿ'ē chííⁿ chí 'cuuⁿ'miⁿ taachí 'āā cuɛ́ɛ́ 'cuiinu iⁿ'yēēⁿdī \r (Mt. 24.3-28; Lc. 21.7-24; 17.22-24) \p \v 3 Tuu'mi ní cheⁿ'é yā 'áámá yiīcū chi nguuvi Olivos, chi canéé niiⁿnuúⁿ na yaācū templo miiⁿ. Ní taachi Jesús vɛɛ́ yā miiⁿ, Pedro ndúúcū Jacobo, ndúúcū Juan, ndúúcū Andrés ndaa yā nanáaⁿ yā chi caⁿ'a n'de'ei yā 'áámá nduudu ndúúcū Jesús. \v 4 Ní caⁿ'a yā: N'diī Señor, néⁿ'e 'nū chi cuuví nī nús'uu ¿tií cuaⁿ'ā cuuví chuū? ¿Dɛ'ɛ̄ senal 'cuuⁿ'míⁿ nī nús'uu yeⁿ'e tiempo chi cuuvi tanducuéⁿ'ē 'túúcā? \p \v 5 Jesús nan'guɛɛcútaⁿ'a yā: Cundɛ́ɛ nī cuidado chí mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ cannche'éí yā ndís'tiī. \v 6 Ti nééné 'yááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chii yā ndúúcū chi duuchí ní cannche'éí yā 'iiⁿ'yāⁿ ní caaⁿ'máⁿ yā: 'Úú Cristo 'úú. 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní cannche'éí yā 'yaaⁿ n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ. \p \v 7 Taachi ndís'tiī 'caandiveéⁿ nī caandaá ní 'iiⁿ'yāⁿ 'va'a yā chí chiī caandaá nguɛ́ɛ́ idii'yá nī cuuvi ti 'tíícā canéé chi cuuvi. Naati chiiⁿ ní 'āā 'cuɛ́ɛ́ tiempo chi ntuuvií íⁿ'yeēⁿdī. \v 8 Ti 'áámá nación ní 'cuuⁿ'maⁿ ndúúcū táámá nación ni 'áámá gobierno ní 'cuuⁿ'maⁿ yā ndúúcū táámá gobierno. Ní nééné n'deee cuaaⁿ nuⁿ'u yáⁿ'āa. Ní ndaā vaadī 'cuiicu ndúúcū dendu'ū chi di'vaachií. Taachí cuuví dendu'ū chi 'túúcā ní chiiⁿ ní cáámá cuunngá'á vaadī ya'ai. \p \v 9 Diíⁿ nī cuidado maáⁿ nī ndís'tiī ti 'iiⁿ'yāⁿ nca'a yā ndís'tiī tá'āa 'iiⁿntyéⁿ'ē. Tuu'mi ní 'cueⁿ'é yā ndís'tiī na yaācū sinagogas. Ndís'tiī ni canee chi caⁿ'á nī nanááⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yā ndúúcū reyes cáávā ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'é. Ní 'íícú cuuvi caaⁿ'máⁿ nī yeⁿ'é ní 'caandiveéⁿ yā nduudu cuaacu. \v 10 Taachí 'āā cuɛ́ɛ́ ndaa chí 'cuiinu iⁿ'yeēⁿdī, nduudu cuaacu 'cūū canéé chi caaⁿ'maⁿ nanááⁿ nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e naciones yeⁿ'e núúⁿmáⁿ íⁿ'yeēⁿdī. \v 11 Taachí candɛ́ɛ yā ndís'tiī chi nca'a yā ndís'tiī vmnááⁿ 'iiⁿntyéⁿ'ē, nguɛ́ɛ́ nadicádíínuuⁿ nī yeⁿ'ē chi caaⁿ'maⁿ nī. Nguɛ́ɛ́ diiⁿ núúⁿ yiiⁿnuⁿ nī yeⁿ'ē. Caaⁿ'maⁿ nī tan'dúúcā Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs caaⁿ'maⁿ cuuvi ndís'tiī hora miiⁿ; ti nguɛ́ɛ́ ndís'tiī chi caaⁿ'máⁿ nī ti Espíritu N'dai yeⁿ'é Ndyuūs. \v 12 Ní yeⁿ'e tiempo miiⁿ nguaaⁿ 'díínu yā nca'a vi'i yā chí 'cááⁿ'núⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ. Ní 'íícú chiidá yā ní ca'a yā daiya yā. Ní daiya yā ní ca'a yā chiidá yā ndúúcū chɛɛcú yā ní 'caaⁿ'núⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ. \v 13 Nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ cunee yiinú yā chi ndís'tiī diíⁿ nī ntiiⁿnyuⁿ caavā 'úú. Naati 'iiⁿ'yāⁿ chi cuchɛ́ɛ yā ní 'aama canée yā ndúúcū chi i'teenu yā yeⁿ'e Ndyuūs ndíí tiempo chi 'cuūvi yā ní nnguáⁿ'ai yā. \v 14 Taachí ndís'tiī 'āā snaaⁿ nī dendu'ū chi 'túúcā chi saⁿ'ā profeta Daniel dinguúⁿ yā na libro yeⁿ'e Ndyuūs tiempo chi chó'ōo tuu'mi ní 'iiⁿ'yāⁿ chi snée yā na yáⁿ'āa Judea canéé chi caⁿ'á yā caanu yā ná yiīcū n'gɛɛtɛ. ('Iiⁿ'yāⁿ chi 'cueēⁿ chuū canéé chi cuuvi deenú yā yeⁿ'e chuū.) \v 15 Nguuvi miiⁿ ní ndúúti chi 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ canduú yā tiíⁿ va'āī ní nguɛ́ɛ́ cuuvi núúⁿ nch'eeⁿ yā ní ndaa yā va'ai ní tun'dáa yā dendu'ū yeⁿ'e yā. \v 16 Ní ndúúti chi 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ canée yā na campo, ní nguɛ́ɛ́ cuuvi núú ndaa yā va'ai yeⁿ'e yā ní nta'a yā cotón yeⁿ'e yā. \v 17 Dɛ'ɛ chúúcā yaⁿ'ai yeⁿ'e n'daataá chi vɛ́ɛ́ daiya tá chɛɛti tá ndúúcū n'daataá chí ngiicu dacuá'āa yeⁿ'e tá nguuvi chi cáánu yā. \v 18 Ndís'tiī, caaca nī Ndyuūs chi nguɛ́ɛ́ chó'ōo chuū tiempo chi 'iichɛ. \v 19 Ti nguuvi miiⁿ ní nééné 'cueenu 'iiⁿ'yāⁿ cuuvi tan'dúúcā chi mar 'áámá vmnéⁿ'ēe 'āā cuɛ́ɛ́ cuuvi 'tíícā ndíí taachí Ndyuūs din'dái yā íⁿ'yeēⁿdī. 'Āā ntɛ́ɛ́ ndúú cuayiivi ra chí snaaⁿ yā dendu'ū chi 'tíícā. \v 20 Ndúúti chi Señor miiⁿ nguɛ́ɛ́ nadidúú'vi yā tiempo miiⁿ mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ nguɛ́ɛ́ nnguaⁿ'ai yā. Naati n̄diiⁿ nadidúú'vi yā cáávā 'iiⁿ'yāⁿ chi yeⁿ'é yā ti 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ Señor ndɛɛvɛ yā. \p \v 21 Tuu'mi ní ndúútī chi 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ caaⁿ'maⁿ yā cuuvi yā ndís'tiī: Cuín'dííchí nī, 'íngaā Cristo miiⁿ, o cuín'dííchí nī, miiⁿ canee Cristo miiⁿya, nguɛ́ɛ́ cu'téénu nī 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ. \v 22 Ti ndaá 'iiⁿ'yāⁿ chi cristos chi falsos yā ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi profetas chi falsos yā. Ní diíⁿ yā señales ndúúcū vaadī n'giinu. Ní 'íícú cuuvi cannche'éí yā 'iiⁿ'yāⁿ, ndíí 'iiⁿ'yāⁿ chí Ndyuūs ndɛɛvɛ yā ndúútī chi chuū cuuvi diíⁿ yā. \v 23 Naati ndís'tiī ní 'cuɛɛtinéé yaaⁿ nī. Ngaⁿ'á ngií ndís'tiī tanducuéⁿ'ē chuū 'nááⁿ chí 'āā cuɛ́ɛ́ ndaa. \s Táácā ndáá Saⁿ'a chi Daiya Ndyuūs \r (Mt. 24.29-35, 42-44; Lc. 21.25-36) \p \v 24 Cho'ōo chúū ní nguuvi miiⁿ chi 'cueenu nī cuuvi, 'yáⁿ'āa miiⁿ ní cúúví maāiⁿ ní 'iīyū miiⁿ ní 'āā ntɛ́ɛ́ cuuví dɛɛvɛ. \v 25 'Iiⁿnyuⁿ miiⁿ ní cun'dáa yeⁿ'ē nanguuvi ní nducuéⁿ'ē chi vɛ́ɛ́ nanguuvi ní nuⁿ'u. \v 26 Tuu'mi ní snaaⁿ yā Saⁿ'ā chi Daiya Ndyuūs chí ndaa sa nguaaⁿ meēeⁿ ndúúcū poder yeⁿ'ē sa chí ch'ɛɛtɛ taavi ní ndɛɛvɛ́ n'dai ngíí n'gai maāⁿ sa. \v 27 Tuu'mi ní Ndyuūs dicho'ó yā ángeles yeⁿ'e yā chí nadidáámá 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'é yā chi Ndyuūs ndɛɛvɛ yā yeⁿ'ē núúⁿmáⁿ íⁿ'yeeⁿdī, ndii na yáⁿ'āa nducuéⁿ'ē n'dai yeⁿ'e yáⁿ'āa ndúúcū ndii na nducueⁿ'e nanguuvi. \p \v 28 Maaⁿ ní 'cueéⁿ nī yeⁿ'e ejemplo yeⁿ'e n'guíídīi yaaⁿ nguuvi: Taachí inguaaⁿnu duūⁿnɛ̄ n'gaiyáā ní ican'daā tá'āa, 'āā déénu nī chí 'āā cuchiī tiempo yaāáⁿ. \v 29 'Tiicá ntúūⁿ taachi snaaⁿ ndís'tiī chi cuuvi dendú'ū chi 'túúcā, 'āā deenú nī chí 'āā sneeⁿ niiⁿnuⁿ tiempo chi ndaā Saⁿ'ā chi Daiya Ndyuūs. Ní 'āā nééné niiⁿnuúⁿ cánee tiempo 'cūū. \v 30 Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngií ndís'tiī: 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chi snée yā maaⁿ 'āā cuɛ́ɛ́ 'cuūví yā neⁿ'e chi 'āā cuɛ́ɛ́ cuuví tanducuéⁿ'ē chuū. \v 31 Nánguuvi ndúúcū ná yáⁿ'āa 'cūū ní chó'ōo, naati nduudu yeⁿ'é nguɛ́ɛ́ cho'oó. \p \v 32 Naati yeⁿ'ē nguuvi miiⁿ ndúúcū hora miiⁿ nguɛ́ɛ́ vɛ́ɛ́ mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ chi deenu yeⁿ'ē. Ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú ángeles, yeⁿ'e va'ai chɛɛti nguuvi ndíí nguɛ́ɛ́ ndúú Sáⁿ'ā chi Daiya Dendyuūs deenú yā yeⁿ'ē. Dámaāⁿ Chiida yú chi canée yā na va'ai chɛɛti nguuvi deenu yā. \p \v 33 Chííⁿ chí ndís'tiī ní 'cuɛɛtinéé yaaⁿ nī. Dicuéénaaⁿ nī ní caaⁿ'maⁿngua'á nī, ti nguɛ́ɛ́ déénu nī tií cuaⁿ'ā ndaa hora miiⁿ. \v 34 Ejemplo chuū tan'dúúcā 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ chí caⁿ'a yā yaⁿ'ai. Taachi 'āā cuɛ́ɛ́ can'dáa yā na vaācu yā, caⁿ'a yā chii yā mozos yeⁿ'é yā chí ca'a yā ntiiⁿnyuⁿ 'áámá 'áámá mozo yeⁿ'ē sa. Ní cuuvi yā saⁿ'ā chí idiiⁿ cuidado yeⁿ'e cheendi va'āī miiⁿ chi cunéé yaaⁿ sa. Ní cueⁿ'e yā. \v 35 Maaⁿ ní ndís'tiī 'cuɛɛtinéé yaáⁿ nī, ti nguɛ́ɛ́ déénu nī tií cuaⁿ'ā ndaa dueño yeⁿ'e va'āī miiⁿ. Nguɛ́ɛ́ déénu nī nduuti chi ndaá yā n'gaaⁿ, o yaaⁿ chɛɛtɛ, o taachí 'cuaī tú'u, o cuaaⁿ na nguɛɛtiyaaⁿ. \v 36 'Áá tiī dácanaaⁿ ndaá yā ní nndaāca yā ndís'tiī chí styaadu nī. \v 37 Chííⁿ chí ngaⁿ'á ngií ndís'tiī, ní ngií nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ: 'Cuɛɛtinéé yaáⁿ yā. \c 14 \s Saⁿ'ā s'eeⁿ nadacádiinūūⁿ sa taacā cuta'a sa Jesús \r (Mt. 26.1-5; Lc. 22.1-2; Jn. 11.45-53) \p \v 1 Ná 'uūvī nguūvī ní cuuvā 'viicu yeⁿ'e pascua chi 'viicu yeⁿ'ē pan chi nguɛ́ɛ́ levadura yeⁿ'ē. Chiiduú n'gɛɛtɛ ndúúcū maestros yeⁿ'e ley 'nuúⁿ yā taacā chi cuuvi cannche'éí yā Jesús ní cuta'á yā 'iiⁿ'yāⁿ ní 'caaⁿ'núⁿ yā 'yā. \v 2 Naati caⁿ'a yā: Nguɛ́ɛ́ diiⁿ yú nguuvi 'viicu tí 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ Jerusalén miiⁿ didáⁿ'a yā ní diíⁿ yā vaadī 'caa'va ndúúcū nús'uu. \s 'Áámá n'daataá n'giī tá aceite na cuerpo yeⁿ'e Jesús \r (Mt. 26.6-13; Jn. 12.1-8) \p \v 3 Jesús canee yā na yáāⁿ Betania na vaacu Simón chi canéé sá ndúúcū ca'ai chi nguuvi lepra chi in'duuti cuerpo yeⁿ'ē sa. Taachí Jesús miiⁿ vɛɛ́ yā na mesa, ndaā 'áámá n'daataá nanáaⁿ yā. Táⁿ'ā miiⁿ ní ndɛɛ̄ tá 'áámá frasco yeⁿ'e alabastro ndiituú ndúúcū aceite perfume yeⁿ'e nardo chí ndɛɛvɛ ngeeⁿ ní neené ya'ai chíí'vɛ̄. Ní 'cuūⁿ tá frasco miiⁿ ní ch'eendáa tá aceite miiⁿ na tiīⁿ Señor Jesús miiⁿ. \v 4 N'duuvi discípulos chi snée yā miiⁿ nduuvi táaⁿ yā ní caⁿ'a yā nguaaⁿ maaⁿ yā: ¿Dɛ'ɛ̄ cuuví chí chingéeⁿ ta aceite 'cūū? \v 5 Ti cuuvi n'diicui yú ní ngo'o 'iinū ciento caadi ní cuuvi ca'a yú 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿ'e yā. Ní nduuvi taáⁿ yā ndúúcu tá. \p \v 6 Naati Jesús miiⁿ ní caⁿ'a yā: 'Āā canee ra tá. Nguɛ́ɛ́ yaa'vi nī táⁿ'ā. ¿Dɛ'ɛ̄ cúúví chi yaa'ví nī táⁿ'ā? Tá 'tiī ní n'daācā idiiⁿ tá nduucú. \v 7 'Iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ yeⁿ'e yā ní 'aama ca cánée yā ndúúcu nī. Ní ndís'tiī ní cuuvi din'daacá nī nduucú yā taachi neⁿ'e nī; naati 'úú nguɛ́ɛ́ 'aama cuneé ndúúcu nī. \v 8 Tá 'cūū ní diīⁿ tá tan'dúúcā chi ch'iī tá perfume cuerpo yeⁿ'é maaⁿ chi 'āā cuɛ́ɛ́ 'cuūví, 'tíícā diiⁿ tá. Ní 'āā nnee 'cuiī ta chuū 'úú taachí 'āā cuɛ́ɛ́ 'cuɛɛchí. \v 9 Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngií ndís'tiī: 'Āā tií nūuⁿ chí 'iiⁿ'yāⁿ caaⁿ'máⁿ yā nduudu ngai yeⁿ'é yeⁿ'ē chi nanguaⁿ'ai 'iiⁿ'yāⁿ na núúⁿmáⁿ íⁿ'yeeⁿdī caaⁿ'maⁿ ntuúⁿ yā chi diīⁿ n'daataá 'cūū ní n'gaacú yā yeⁿ'ē tá. \s Judas Iscariote nca'a sa Jesús \r (Mt. 26.14-16; Lc. 22.3-6) \p \v 10 Tuu'mi ní Judas Iscariote, 'áámá chɛ́ɛ́ 'iiⁿ'yāⁿ naachi ndiichuuvi discípulos, cheⁿ'e sá nanááⁿ chiiduú n'gɛɛtɛ. Ní ngaⁿ'a sa táácā chi cuuvi nca'ā sa Jesús miiⁿ ná ta'a 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. \v 11 Taachí 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ch'iindiveéⁿ yā chuū, neené yeenú yā, ní caⁿ'a yā chi ca'a yā tuumī Judas miiⁿ cáávā chuū. Judas ní in'nuuⁿ sa dɛ'ɛ̄ hora chi nca'a sa 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ Jesús miiⁿ. \s Naachí che'e nguiīnū yeⁿ'e Señor Jesús miiⁿ \r (Mt. 26.17-29; Lc. 22.7-23; Jn. 13.21-30; I Co. 11.23-26) \p \v 12 Ndaā nguuvi vmnááⁿ vmnaaⁿ yeⁿ'e 'viicu chi che'é yā pan chi nguɛ́ɛ́ levadura yeⁿ'ē, 'viicu taachi n'giiⁿ'núⁿ yā 'iiti cuūchī yeⁿ'e pascua miiⁿ. Ní discípulos yeⁿ'e Jesús miiⁿ ntiinguuneéⁿ yā Jesús: ¿Tií neⁿ'e di chi caⁿ'á 'nū in'nuúⁿ 'nū chi che'e nguiīnū yú yeⁿ'e 'viicu pascua? \p \v 13 Tuu'mi ní Jesús dicho'ó yā na 'uūvī discípulos yeⁿ'e yā, ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ: Ndís'tiī cueⁿ'é nī yáāⁿ Jerusalén. Miiⁿ ní nndaacá nī 'áámá sáⁿ'ā chí ndɛ́ɛ́ sa 'áámá 'cuuti cuéeé nuūⁿnīⁿ. Can'dáa nī saⁿ'ā. \v 14 Naachí ndaa sa va'ai miiⁿ, ní cuuví nī sáⁿ'ā chi yeⁿ'ē va'ai miiⁿ: Maestro yeⁿ'e yú ngaⁿ'a yā 'tíícā: ¿Tiī canéé cuarto naachi che'e nguiinuú yeⁿ'e pascua ndúúcū discípulos yeⁿ'é? \v 15 Tuu'mi ní ch'iⁿ'i yā 'áámá cuarto ch'ɛɛtɛ ná ndiichi ndii 'úúví piso miiⁿ chi 'áá vɛ́ɛ́ yaāaⁿ. Miiⁿ ní in'nuúⁿ nī chi che'e yú. \p \v 16 Discípulos cueⁿ'e yā ní ndaa yā ná yáāⁿ Jerusalén miiⁿ ní ndaāca yā tanducuéⁿ'ē tan'duucā chi Jesús ngaⁿ'a yā. Ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ in'nuúⁿ yā chí che'e nguiīnú yā yeⁿ'e 'viicu yeⁿ'e pascua miiⁿ. \p \v 17 Taachí 'āā chiī chiīnū mííⁿ ndaā Jesús ndúúcū ndiichuuvi discípulos yeⁿ'e yā. \v 18 Taachí vɛɛtɛ́ yā na mesa miiⁿ chi che'e yā Jesús caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngií ndís'tiī, chi 'áámá chɛ́ɛ́ ndís'tiī chi nge'é nī nduucú diíⁿ nī entregar 'úú. \p \v 19 Tuu'mi ní discípulos ní s'nee ndaachi núúⁿ yā ní tuca'a yā tiinguunéeⁿ yā Jesús ca'áámá ca'áámá yā: ¿'Áá 'úú? Ní táámá yā ngaⁿ'a ntúuⁿ yā: ¿'Áá 'úú rá? \p \v 20 Jesús nan'guɛɛcútaⁿ'a yā: 'Áámá chɛɛ naachi ndiichúúví chí di'caāndá yā pan yeⁿ'é yā na cú'ú 'cūū nduucú caⁿ'á yā diiⁿ yā 'tíícā. \v 21 Cuaacu, chi Saⁿ'ā chí Daiya Dendyuūs caⁿ'a sa 'cueenú sa cuuvi tan'dúúcā chi ngaⁿ'a yeⁿ'é yā naachi canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs. Dɛ'ɛ chúúcā ya'ai yeⁿ'e saⁿ'ā chi nca'a sa 'úú chi Saⁿ'ā chi Daiya Ndyuūs. N'dáácā ca yeⁿ'ē sa ndúúti chi nguɛɛ ch'iindiyaāⁿ sa. \p \v 22 Taachí vɛɛtɛ́ yā nge'e yā, tuu'mi ní Jesús sta'á yā pan, ní nca'a yā gracias Ndyuūs cáávā pan miiⁿ. Ní n'deé yā pan ní ca'a yā discípulos. Ní caⁿ'a yā: Che'é nī pan caati tan'dúúcā cuerpo yeⁿ'é 'tíícā. \p \v 23 Ní Jesús sta'á yā taza ndúúcū nuūⁿnīⁿ yeⁿ'e uvas. Ní taachi nca'a yā gracias Ndyuūs, ca'a yā discípulos yeⁿ'é yā. Ní caⁿ'a yā. Nducyaaca ndís'tiī cu'ú nī nuūⁿnīⁿ uvas yeⁿ'e taza 'cūū. \v 24 Ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Nuūⁿnīⁿ uvas miiⁿ tan'dúúcā yuūuⁿ yeⁿ'é, ní yeⁿ'e 'áámá compromiso chi ngai yeⁿ'é. Yuūuⁿ yeⁿ'é chí cungeeⁿ ní cáávā 'yaaⁿ n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ. \v 25 Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngií ndís'tiī, chí 'āā ntɛ́ɛ́ cu'ú nuūⁿnīⁿ yeⁿ'e uvas na iⁿ'yeeⁿdí 'cūū ndíí nguuvi chi cu'ú naachí Ndyuūs ngaⁿ'a ntiiⁿnyúⁿ yā. \s Jesús ngaⁿ'a yā chi Pedro ní caaⁿ'maⁿ sa chi nguɛ́ɛ́ in'diichi sa Jesús \r (Mt. 26.30-35; Lc. 22.31-34; Jn. 13.36-38) \p \v 26 Taachí ch'iinu chiita yā himno, chi canción yeⁿ'e Ndyuūs nan'dáa yā va'āī ní cueⁿ'é yā na yiīcū chi nguuvi Olivos. \v 27 Tuu'mi ní Jesús caⁿ'a yā chii yā discípulos: Nducyaaca ndís'tiī cuuví 'cuinaáⁿ nī yeⁿ'ē 'úú maaⁿnguíinū caati ngaⁿ'a naachi canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs 'túúcā: 'Nuūcá'ai yā 'caaⁿ'núⁿ yā saⁿ'ā chi idiiⁿ sa cuidado 'iiti cuūchī ní 'iiti cuūchī s'eeⁿ ní caⁿ'á 'muuⁿ caⁿ'á miiⁿ tī. \v 28 Taachi 'úú nduuchí yeⁿ'e nguaaⁿ tináⁿ'ā, caⁿ'á vmnaaⁿ yeⁿ'é ndís'tiī na yáⁿ'āa Galilea. \p \v 29 Tuu'mi ní Pedro miiⁿ ní caⁿ'a sa chii sa 'iiⁿ'yāⁿ: 'Áárá chí nducyaaca yā cuuví 'cuinaáⁿ yā, 'úú ní nguɛ́ɛ́ cuuví 'cuinaáⁿ. \p \v 30 Tuu'mi ní Jesús ní caⁿ'a yā chiiya Pedro: Cuaacu nííⁿnyúⁿ ngaⁿ'á ngií dii chi maaⁿnguiinu taachi 'āā cuɛ́ɛ́ 'cuaī tusáⁿ'ā 'uūvī cuuvi, 'iinū cuuvi cueeⁿdíítu di ngaⁿ'a di yeⁿ'ē 'úú chi nguɛ́ɛ́ in'diichi di 'úú. \p \v 31 Naati Pedro miiⁿ ní cheeⁿdiītū caⁿ'a sa: 'Áárá chí 'cuūví ndúúcu nī, Maestro, nguɛ́ɛ́ ngaⁿ'á chi nguɛ́ɛ́ in'diichí N'diī. Ní nducyaaca discípulos ní 'tiicá ntúūⁿ caⁿ'a yā. \s Jesús ngaⁿ'angua'á yā na jardín chi nguuvi Getsemaní \r (Mt. 26.36-46; Lc. 22.39-46) \p \v 32 Tuu'mi ní ndaá yā na 'áámá jardín chi nguuvi Getsemaní, ní Jesús caⁿ'a yā chii yā discípulos yeⁿ'e yā: 'Cuɛɛtɛ́ nī 'muuⁿ, neⁿ'e chi 'úú caⁿ'á caaⁿ'māⁿngua'á. \p \v 33 Ní Jesús candɛ́ɛ yā Pedro, ndúúcū Jacobo, ndúúcū Juan. Ní neené nadicádiinuuⁿ Jesús ní nééné s'neeⁿ ndaachí yiinú yā. \v 34 Ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: Alma yeⁿ'é neené ndaachi yiinú chi ya'āī chi 'cuūví. 'Āā snéé núúⁿ nī 'muuⁿ, ní nguɛ́ɛ́ 'cuɛɛti yaadú nī. \p \v 35 Tuu'mi ní Jesús cueⁿ'e yā ta 'lííⁿ cuááⁿ vmnaaⁿ, ní candiitín'dii yā na yáⁿ'āa ní caⁿ'angua'á yā ní caⁿ'a yā: N'diī Chiidá, ndúúti chi cuuví ní nguɛ́ɛ́ diíⁿ nī yeⁿ'e chi 'cueenú cuuvi yeⁿ'e prueba 'cūū chi canéé chi cuuvī hora chí cuchiī. \v 36 Tuu'mi ní naachí caⁿ'angua'á yā ní caⁿ'a yā: N'diī Chiidá, n'diī cuuvi diíⁿ nī tanducuéⁿ'ē. Nadinguáⁿ'ai nī 'úú yeⁿ'e chi 'cueenú cuuvi prueba 'cūū. Naati nguɛ́ɛ́ cuuví tan'dúúcā chi 'úú neⁿ'é, naati tan'dúúcā chí n'diī neⁿ'e nī. \p \v 37 Tuu'mi ní ndaa ntúuⁿ yā naachi snee discípulos yeⁿ'é yā, ní ndaāca yā discípulos chí stiyaadú yā. Ni Jesús caⁿ'a yā chiī yā Pedro miiⁿ: Díí Simón, ¿Áá cyaadu di? ¿'Áá nguɛ́ɛ́ ichɛɛ̄ di cánduuchi di mar 'áámá hora? \v 38 Ndís'tiī 'cuɛɛti nduuchí nī ní caaⁿ'maⁿngua'á nī ní nguɛ́ɛ́ diíⁿ nī nuuⁿndi. Cuaacu nííⁿnyúⁿ espíritu yeⁿ'e nī neⁿ'e diīiⁿ n'daacáā, naati cuerpo yeⁿ'é nī ní 'āā duūvā. \p \v 39 Tuu'mi ní Jesús cueⁿ'e ntúuⁿ yā ní ngaⁿ'angua'a yā, ní caⁿ'a ntúuⁿ yā tan'dúúcā chí caⁿ'a yā vmnaaⁿ. \v 40 Ní nguɛɛcunée yā ndaa ntúuⁿ yā naachi snéé discípulos, ní ndaaca ntúuⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ stiyaadú yā. Ní 'āā ntɛ́ɛ́ ngii ichɛɛ yā ndúúcū yaaⁿ ti nduutináaⁿ yā chi yaaⁿ náaⁿ yā. Ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní nguɛ́ɛ́ déénu yā chí n'guɛɛcútaⁿ'a yā. \v 41 Cueⁿ'é yā ndii chiiⁿ ndii 'íínú cuuvi, ní ngaⁿ'angua'á yā. Ní taachi ndaa yā naachi snee discípulos, caⁿ'a yā: Ndís'tiī 'cuɛɛtiyaadú nī ní ntaavi'tuunúúⁿ nī. 'Āā tiiní cā. 'Āā ndaā hora chi 'iiⁿ'yāⁿ nca'a yā 'úú Saⁿ'ā chi Daiya Dendyuūs na tá'ā saⁿ'ā s'eeⁿ chi dinuuⁿndi. \v 42 Nducueeⁿ ndís'tiī ní cuⁿ'ū yú. 'Āā cuchiī niiⁿnuúⁿ saⁿ'ā chí nca'a 'úú. \s Chiichí yā Jesús ní candɛ́ɛ yā 'iiⁿ'yāⁿ preso \r (Mt. 26.47-56; Lc. 22.47-53; Jn. 18.2-11) \p \v 43 Naaⁿ chi Jesús indée yā ndaa Judas chi saⁿ'ā 'áámá yeⁿ'ē ndiichuuvi discípulos. Ní ndaa sa ndúúcū n'deee n'dáí 'iiⁿ'yāⁿ ndúúcū machete 'uūvī lados 'caāiⁿ ndúúcū yáⁿ'á. Chiiduú n'gɛɛtɛ ndúúcū maestros yeⁿ'e ley, ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ ndiicúū chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e yaācū dichó'o yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. \v 44 Judas miiⁿ chí nca'a sa Jesús 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ, ní ca'a sa 'aama seña. Ní caⁿ'a sa 'túúcā: 'Iiⁿ'yāⁿ chi 'úú chi'neeⁿ cheendí, 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ chíí. Cuta'á nī 'iiⁿ'yāⁿ ní candɛɛ́ nī 'iiⁿ'yāⁿ ní din'daacá nī seguro 'iiⁿ'yāⁿ. \p \v 45 Taachí ndaā Judas nanááⁿ Jesús ní caⁿ'a sa: N'dií Maestro, Maestro. Ní 'neeⁿ cheendi sa 'iiⁿ'yāⁿ. \v 46 Tuu'mi ní sta'á yā Jesús ní candɛ́ɛ yā preso 'iiⁿ'yāⁿ. \v 47 Naati 'áámá chɛ́ɛ́ 'iiⁿ'yāⁿ chi snéé miiⁿ itun'dáa yā machete chi 'uuvi lados 'caāiⁿ yeⁿ'e yā ní 'nuucá'ai yā mozo yeⁿ'e chiiduú ch'ɛɛtɛ ca ní ch'iica sa veēeⁿ mozo miiⁿ. \v 48 Tuu'mi ní Jesús caⁿ'a yā chii yā nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: ¿'Áá can'daā ndís'tiī ndúúcū machete chi 'uūvī lados 'caāiⁿ ndúúcū yáⁿ'á chí cuta'á nī 'úú tan'dúúcā chi 'úú 'áámá duucu 'úú? \v 49 Nguuvi nguuvi caneé na yáacū templo miiⁿ nguaaⁿ ndís'tiī chi ngi'cueéⁿ ní ndís'tiī ní nguɛɛ sta'á nī 'úú. Chúū canéé chí cuuvi ní cuuvi cunnuū ca'ā naachi canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs. \p \v 50 Tuu'mi ní nducyaaca discípulos s'néeⁿ yā Jesús miiⁿ dámaáⁿ yā ní cheenu yā. \s Saⁿ'ā 'díí chí cueⁿ'e ngéenū \p \v 51 Naati 'áámá saⁿ'ā 'dííⁿ ndaā sa ní cueⁿ'e sa ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. Ndɛɛcu sa 'áámá n'dyáⁿ'ā sábana. 'Áámá yā sta'á yā saⁿ'a 'díí miiⁿ. \v 52 Naati saⁿ'ā 'dííⁿ miiⁿ ní s'neeⁿ sa sábana ní cueⁿ'ē sa dácaa yuūcú sa. \s Jesús nanááⁿ 'iiⁿntyéⁿ'ē chí n'gɛɛtɛ ca yeⁿ'e yaācū \r (Mt. 26.57-68; Lc. 22.54-55, 63-71; Jn. 18.12-14, 19-24) \p \v 53 Tuu'mi ní candɛ́ɛ yā Jesús miiⁿ nanááⁿ chiiduú ch'ɛɛtɛ ca. Ní miiⁿ nduuvidaamá yā nducyaaca chiiduú n'gɛɛtɛ́ ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ ndiicúū chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e yaācū ndúúcū maestros yeⁿ'e ley. \v 54 Pedro miiⁿ ní cueⁿ'ē yaⁿ'ai sa n'dáa sa Jesús miiⁿ. Ní ndaa sa ndii chuva'āī yeⁿ'e va'ai chiiduú ch'ɛɛtɛ ca ní ch'iīndī sa ndúúcū policías ní in'taavi cuutú sa dáámá ndúúcu yā ti miiⁿ ní ngiichi yaⁿ'ā yeⁿ'é yā. \p \v 55 Chiiduú n'gɛɛtɛ ndúúcū nducyaaca yā chí nduuvidaama in'nuúⁿ yā 'áámá prueba contra yeⁿ'e Jesús miiⁿ chí diíⁿ yā condenar Jesús chi 'caaⁿ'núⁿ yā Jesús; naati nguɛ́ɛ́ ndaaca yā. \v 56 Neené 'yaaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ ngaⁿ'a yā nduudu yaadi yeⁿ'e Jesús miiⁿ naati mar 'áámá yā nguɛ́ɛ́ dáámá ngaⁿ'a yā. \v 57 N'duuví yā ní ncueeⁿ yā ní caⁿ'a yā nduudu yaadi, ní caⁿ'a yā: \v 58 Nús'uu ní ch'iindiveéⁿ 'nū chí Jesús caⁿ'a yā 'túúcā: 'Úú ní nadituūví yáacu 'cūū chi saⁿ'ā yeⁿ'e iⁿ'yeeⁿdí 'cūū din'dái sa. Ní chɛɛti 'iinū nguuvi nadin'daí taama chi nguɛ́ɛ́ saⁿ'ā iⁿ'yeeⁿdí 'cūū din'dái sa. \p \v 59 Naati nguɛ́ɛ́ nduuvidáámá nduudu yā yeⁿ'e chí ngaⁿ'a yā. \p \v 60 Tuu'mi ní chiiduú ch'ɛɛtɛ ca chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e tanáⁿ'ā chiidūu, ndúcueeⁿ yā nguaaⁿ nducyáácá 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní ntiinguuneeⁿ yā Jesús miiⁿ: ¿'Áá nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ nan'guɛɛcútaⁿ'a nī? ¿Dɛ'ɛ̄ chí ngaⁿ'á yā yeⁿ'e nī? ¿Dɛ'ɛ́ ngaⁿ'a nī maáⁿ nī yeⁿ'e nī? \p \v 61 Jesús mííⁿ 'āā ntɛ́ɛ́ caⁿ'a yā. Ní nguɛ́ɛ́ n'guɛ́ɛ́cútaⁿ'a yā yeⁿ'ē mar 'áámá. Chiiduú ch'ɛɛtɛ ca miiⁿ ntiinguunééⁿ ntúuⁿ yā Jesús, ní caⁿ'a yā: ¿'Áá dii Cristo, Daiya Dendyuūs chí n'dai taavi? \p \v 62 Jesús caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: 'Tíícā 'úú. Ndís'tiī ní caⁿ'a nī snaaⁿ nī Saⁿ'ā chi Daiya Dendyuūs chí 'cuūndī sa lado yeⁿ'e honor yeⁿ'é Ndyuūs chí vɛ́ɛ́ tanducuéⁿ'ē poder yeⁿ'e yā. Ní ndaa sa nguaaⁿ meēéⁿ yeⁿ'ē nanguuvi. \p \v 63 Tuu'mi ní chiiduú ch'ɛɛtɛ ca chíín'cuūⁿ sa catecai sa, ní caⁿ'ā sa: ¿Dɛ'ɛ̄ ca diiⁿ yú testigos chí n'nuuⁿ yú? \v 64 'Āā ch'iindiveéⁿ nī dendu'ū chi ngaⁿ'ā sa contra Ndyuūs. ¿Táácā tuumicadíínuuⁿ nī? Nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ ngaⁿ'a yā chi condenado Jesús chi 'cuuví yā. \p \v 65 Tuu'mi ní n'duuví yā ní ca'a nee daíⁿ yā Jesús ní n'gaadí yā nduutináaⁿ yā ndúúcū tíínūuⁿ. Ní policías ndúúcū ta'á yā ch'eⁿ'e yā naaⁿ Jesús. Ní caⁿ'a yā: Caaⁿ'maⁿ dí ¿du'ū ch'eⁿ'e dii? \s Pedro miiⁿ ní ngaⁿ'ā sa chi nguɛ́ɛ́ n'diichi sá Jesús \r (Mt. 26.69-75; Lc. 22.56-62; Jn. 18.15-18, 25-29) \p \v 66 Pedro miiⁿ ní canee sa chuva'ai cuaaⁿ ndiiyā. Ní ndaā 'áámá n'daataá chí diíⁿ mandado yeⁿ'ē chiiduú ch'ɛɛtɛ ca nanááⁿ Pedro miiⁿ. \v 67 Ní n'diichi tá chí in'taavi cúutū sa na yaⁿ'ā. Ní cānee táⁿ'ā miiⁿ ní ch'iīnu tá Pedro. Tuu'mi ní caⁿ'a tá: Diī ntúūⁿ di canee dí ndúúcū Jesús yeⁿ'e yáāⁿ Nazaret. \p \v 68 Naati Pedro miiⁿ cheeⁿdiītū sa, ní caⁿ'ā sa: 'Úú ní nguɛ́ɛ́ in'diichí 'iiⁿ'yāⁿ, ndíí nguɛ́ɛ́ deenú chí ngaⁿ'ā di. Ní can'dáa sa cuaaⁿ chuva'āī naachi indaa yā. Tuu'mi ní 'caī tusáⁿ'ā. \v 69 Táⁿ'ā chi idiiⁿ mandado miiⁿ ch'íínú ntuūⁿ ta sáⁿ'ā, ní caⁿ'a tá chiī tá 'iiⁿ'yāⁿ chi snée yā miiⁿ: Sáⁿ'a 'cūū 'áámá chɛ́ɛ́ saⁿ'ā chi cachiica ndúúcū Jesús. \p \v 70 Naati Pedro miiⁿ ní nnguɛɛ̄cunée sa cheeⁿdíítu sa. Cuayiivi miiⁿ ní 'iiⁿ'yāⁿ chi snée yā miiⁿ ní caⁿ'a ntúuⁿ yā Pedro: Cuaacu chí dii ní dáámá chi cachiica di ndúúcū Jesús ti dii ní yeⁿ'ē yáⁿ'āa Galilea, ní nduudu yeⁿ'ē di tan'dúúcā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ. \p \v 71 Tuu'mi ní Pedro miiⁿ ní 'caa'va sa, ní cunncáā caⁿ'ā sa. Ní 'cái sa “por Ndyuūs”: Nguɛ́ɛ́ n'diichí 'ííⁿ'yaⁿ 'cúū. \p \v 72 Tuu'mi ní túsaⁿ'ā miiⁿ 'cai ntúuⁿ tī ndii 'úúví cuuvi. Ní Pedro miiⁿ ní n'gaācu sa chi Jesús caⁿ'a yā chii yā saⁿ'ā: 'Naaⁿ chi 'āā cuɛ́ɛ́ 'cuaī túsaⁿ'ā 'uūvī cuuvi, 'āā 'íínú cuuvi cheeⁿdiītu di chí ngaⁿ'a di chi nguɛ́ɛ́ n'diīchi di 'úú. Taachi nádicādíínuuⁿ sa chuū, ní chɛɛ̄cū sa. \c 15 \s Jesús nanááⁿ Pilato \r (Mt. 27.1-2, 11-14; Lc. 23.1-5; Jn. 18.28-38) \p \v 1 Taachí chidɛɛvɛ, chiiduú n'gɛɛtɛ́ ní nduuvi daamá yā ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ ndiicúū chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e yaācū, ndúúcū maestros yeⁿ'e ley, ndúúcū nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ n'gɛɛtɛ. Ní ndɛɛ̄ chiichí yā Jesús ní candɛ́ɛ yā 'iiⁿ'yāⁿ nanááⁿ gobernador Pilato. \v 2 Tuu'mi ní Pilato miiⁿ intiinguuneeⁿ yā Jesús: ¿'Áá díí Rey yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Israel s'eeⁿ chi judíos? Ní Jesús nan'guɛɛcútaⁿ'a yā: N'diī ngaⁿ'a cuaacú nī ti 'tíícā. \v 3 Chiiduú n'gɛɛtɛ ní neené n'deee nááⁿ chi ngaⁿ'á yā contra yeⁿ'e Jesús naati Jesús nguɛ́ɛ́ nan'guɛɛcútaⁿ'a yā yeⁿ'ē mar 'áámá. \v 4 Tuu'mi ní Pilato miiⁿ ní nan'guɛɛcunée yā ntiinguunéeⁿ yā Jesús miiⁿ: ¿'Áá nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ nán'guɛɛcútaⁿ'á nī? 'Cuin'dííchí nī yeⁿ'é tanducuéⁿ'ē chí nguɛ́ɛ́ n'daacā ngaⁿ'á yā yeⁿ'e nī. \p \v 5 Naati Jesús miiⁿ ní nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ nan'guɛɛcútaⁿ'á yā. Chííⁿ chí Pilato miiⁿ cheⁿ'e yiinú yā ní nguɛ́ɛ́ déénu yā dɛ'ɛ̄ nadicádíínuuⁿ yā. \s Pilato caⁿ'a yā chi 'ííⁿ'yāⁿ s'eeⁿ candɛ́ɛ́ yā Jesús chi 'caaⁿ'núⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ \r (Mt. 27.15-31; Lc. 23.13-25; Jn. 18.38-19.16) \p \v 6 Canéé 'áámá costumbre yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Israel s'eeⁿ chí n'dɛɛchi yā 'áámá saⁿ'ā chi canuuⁿ vácūū nguuvi 'viicú yeⁿ'e pascua. 'Áámá saⁿ'ā chi preso sa chi 'iiⁿ'yāⁿ Israel neⁿ'e yā, 'tíícā canee chí diīiⁿ Pilato miiⁿ. \v 7 Ní canuuⁿ 'áámá saⁿ'ā vácūū chí nguuvi Barrabás ndúúcū ta n'duuvi saⁿ'ā chi 'niiⁿ'nuⁿ sa 'iiⁿ'yāⁿ taachi 'āā diiⁿ caandá yā contra gobierno miiⁿ. \v 8 Ní 'iiⁿ'yāⁿ Israel s'eeⁿ ní ndaa yā nanááⁿ Pilato miiⁿ, ní chiica yā chi Pilato ní diíⁿ yā tan'dúúcā costumbre yeⁿ'e yā. \v 9 Ní Pilato miiⁿ nan'guɛɛcútaⁿ'a yā: ¿'Áá neⁿ'e nī chí n'dɛɛ̄chí Rey yeⁿ'ē 'iiⁿ'yāⁿ Israel? \p \v 10 Tí Pilato miiⁿ deenu yā chí chiiduú n'gɛɛtɛ nca'á yā Jesús miiⁿ cáávā vaadī ngueēé. \v 11 Naati chiiduú n'gɛɛtɛ chinuú yā 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e yáāⁿ Jerusalén chí caaca yā Barrabás ti n'dáacā chí n'dɛɛchii yā saⁿ'ā chi nguuvi Barrabás. \v 12 Tuu'mi ní Pilato miiⁿ intiinguunéeⁿ yā: ¿Dɛ'ɛ́ neⁿ'e nī chi diíⁿ ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chí ndís'tiī ngaⁿ'a nī Rey yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Israel? \p \v 13 'Iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ nan'guɛɛcútaⁿ'a yā ní 'cai yiicú yā: Cu'neeⁿnga'á nī 'iiⁿ'yāⁿ. \p \v 14 Pilato miiⁿ ní caⁿ'a yā chii yā 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ: ¿Dɛ'ɛ̄ chi nguɛ́ɛ́ n'daacā n̄díiⁿ sáⁿ'a 'cūū? Naati 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní nan'guɛɛcúnée yā 'cai yā: Cu'neeⁿnga'á nī 'iiⁿ'yāⁿ. \p \v 15 Tuu'mi ní Pilato miiⁿ chi nguɛ́ɛ́ neⁿ'e yā chi nduuvi táaⁿ 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ yeⁿ'é yā, n'dɛɛchii sá Barrabás miiⁿ. Cuayiivi ní caⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ sa chi 'cueⁿ'é yā Jesús miiⁿ. Ch'iinu ch'eⁿ'é yā Jesús miiⁿ ní nca'a sa Jesús miiⁿ 'iiⁿ'yāⁿ chí cu'nééⁿnga'á yā. \p \v 16 Tuu'mi ní soldados romanos candɛ́ɛ sa Jesús vaacuyáāⁿ na cuarto yeⁿ'e palacio miiⁿ chi nguuvi Pretorio, ní yaa'ví yā tanáⁿ'ā soldados ní nduuvidaamá yā miiⁿ. \v 17 Ní s'nuúⁿ yā catecai morado cuá'āa Jesús miiⁿ. Ní s'nuúⁿ yā tiiⁿ Jesús miiⁿ 'áámá corona chi ndeenyú ndúúcū yaaⁿ. \v 18 Tuu'mi ní tucá'a yā 'cai yā: Cunduuchi nī n'diī, Rey yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Israel. \p \v 19 Ní ch'eⁿ'é yā tiíⁿ yā ndúúcū 'áámá taaⁿ nduu. Ní ca'a nee dáiⁿ yā Jesús ní nchiīntii'yá yā nanáaⁿ yā, ní diíⁿ yā honrar 'iiⁿ'yāⁿ. \v 20 Ch'iinu ch'iiⁿnyuⁿnéeⁿ yā yeⁿ'e Jesús 'tííca, ndivíi yā catecai chi morada ní 'nuuⁿ 'nuūⁿ ntúuⁿ yā catecai maáⁿ yā. Cuayiivi tun'dáa yā Jesús ní s'neeⁿnga'á yā 'iiⁿ'yāⁿ. \s S'nééⁿnga'á yā Jesús \r (Mt. 27.32-44; Lc. 23.26-43; Jn. 19.17-27) \p \v 21 'Áámá saⁿ'ā yeⁿ'e yáⁿ'āa Cirene chi nguuvi sa Simón, chí chiidá Alejandro ndúúcū Rufo, ndáa sa cheⁿ'e sa cuɛɛti. Taachí cho'o sa cyúúní miiⁿ, soldados a fuerza di'cuíítu yā saⁿ'ā chi candɛɛ sa cruz yeⁿ'e Jesús miiⁿ. \p \v 22 Ní candɛ́ɛ yā Jesús 'áámá lado yeⁿ'e yáāⁿ Jerusalén na lugar chi nguuvi Gólgota chi neⁿ'e caaⁿ'maⁿ nduudu yeⁿ'e yú, Lugar ní 'Iini Nga'ai Tiīíⁿ. \v 23 Ní ca'á yā chí chi'i Jesús vino chi staⁿ'a yā ndúúcū yaātā yaāa chi nguuvi mirra, naati Jesús nguɛ́ɛ́ chi'i yā. \v 24 Tuu'mi ní chi'neeⁿnga'á yā Jesús. Ní soldados ní tun'dáa yā suertes yeⁿ'é yā ndúúcū na catecai Jesús miiⁿ, ní n'diichí yā chɛɛ̄ chí candɛɛ̄ 'aama 'aama yā. \p \v 25 N'gɛɛcú nuuⁿ yeⁿ'ē ngɛɛtiyaaⁿ miiⁿ taachí s'neeⁿnga'á yā 'iiⁿ'yāⁿ. \v 26 Ni s'néeⁿ yā 'áámá letrero na tiīiⁿ cruz yeⁿ'e Jesús miiⁿ. Ní letra chi cánéé nguūⁿ na tabla miiⁿ ní ngaⁿ'ā yeⁿ'e nuūⁿndī yeⁿ'e yā. Ní cánéé nguūⁿ chuū: Rey yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ yeⁿ'e ndaata Israel. \v 27 Dáámá ndúúcū Jesús s'neeⁿnga'á yā 'uūvī sáⁿ'ā chí duucu. 'Áámá ní lado tá cuaacú yā táámá ní lado ta 'cueé yā. \v 28 'Tíícā ní chi cuaacu naachi canéé nguūⁿ na libro yeⁿ'é Ndyuūs 'tíícā: Chídidúúchɛ́ yā ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi vɛ́ɛ́ nuuⁿndi yeⁿ'e yā. \p \v 29 'Iiⁿ'yāⁿ chí ngo'ó yā nanááⁿ cruz miiⁿ cunncáā ngaⁿ'a yā yeⁿ'ē Jesús. Idi'núⁿ'u yā tiiⁿ yā ní cunncáa n'dai cheendi yā ní ngaⁿ'a yā: Díí chí ndiītuū'ví di yaācū ní nadacueéⁿ di chɛɛti 'iīnū nguuvi, \v 30 nadanguáⁿ'āī maāⁿ di. Dii ní nch'eeⁿ di na cruz. \p \v 31 'Tiicá ntúūⁿ chiiduú n'gɛɛtɛ ndúúcū maestros yeⁿ'e ley duuchinéeⁿ yā Jesús. Ní ngaⁿ'a yā nguaaⁿ maáⁿ yā: 'Iiⁿ'yāⁿ miiⁿ nadinguáⁿ'ai yā táámá 'iiⁿ'yāⁿ naati maaⁿ ní nguɛ́ɛ́ ngíí nadinguáⁿ'ai yā maáⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ. \v 32 Ndúúti chi 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ chí Cristo miiⁿ snaaⁿ yú 'iiⁿ'yāⁿ nch'éeⁿ yā na cruz maaⁿ. Tuu'mi ní cu'téénu yú. Ní ndíí 'iiⁿ'yāⁿ chi ca'neeⁿnga'á yā daama ndúúcū Jesús miiⁿ ní cunncáā ngaⁿ'a yā yeⁿ'e yā. \s Jesús ch'ii yā \r (Mt. 27.45-56; Lc. 23.44-49; Jn. 19.28-30) \p \v 33 Taachí chii maⁿ'a nguuvi miiⁿ chi maāíⁿ núúⁿmáⁿ íⁿ'yeeⁿdī ndii ná n'gɛɛcu 'íínú chiīnū. \v 34 'Āā táánduū n'gɛɛcu 'iinu Jesús miiⁿ ní 'cai yiicú yā: Eloi, Eloi, ¿lama sabactani? (chí neⁿ'e caaⁿ'maⁿ nduudu yeⁿ'ē yú: N'dií Ndyuūs yeⁿ'é, n'dií Ndyuūs yeⁿ'é, ¿dɛ'ɛ̄ cuuvi chí s'neé nī maaⁿ 'úú dámaáⁿ?) \p \v 35 N'dúú'ví 'iiⁿ'yāⁿ chi snee yā miiⁿ ní ch'iindiveéⁿ yā ní caⁿ'a yā: 'Caandiveéⁿ nī, n'gaí yā yeⁿ'e profeta Elías miiⁿ. \p \v 36 Ní ndaā 'áámá soldado ngeenu yā ní taachi chiītu 'áámá esponja yeⁿ'e vinagre s'néeⁿ yā esponja miiⁿ na 'áámá ndúú ní ca'a yā chí chi'i Jesús. Ní caⁿ'a yā: 'Āā canee rá yā. N'diichi yú nduuti chi 'áá chiī profeta Elías miiⁿ ní nádich'eēⁿ sa 'iiⁿ'yāⁿ. \p \v 37 Tuu'mi ní Jesús 'cai yiicú yā ní ch'iī. \v 38 Ní cortinas yeⁿ'e yaācū templo chiī 'uuvi taāⁿ, steēⁿ naavtáⁿ'ā ndíí cuááⁿ 'niiⁿnúⁿ ndíí cuááⁿ ndiiyā. \v 39 Ní 'áámá saⁿ'ā romano chí ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'ē cien soldados chééndii sa nanááⁿ Jesús miiⁿ. Taachí n'diīchī sa ní ch'iindiveēⁿ sa taacá 'cai Jesús ní taacá ch'īi yā, soldado miiⁿ ní caⁿ'a sa: Cuaacu nííⁿnyúⁿ chí sáⁿ'a 'cūū ní Dáíyá Dendyuūs saⁿ'ā. \p \v 40 Snée ntúūⁿ n'duuvi n'daataá n'giinu yaⁿ'ai tá. Ní ndúúcū n'daata s'eéⁿ mííⁿ canee ta María yeⁿ'e yáāⁿ Magdala, ndúúcū tá María chi chɛɛcuú José ndúúcū Jacobo chí nguuvi Menor, ndúúcū n'daataá chi nguuvi Salomé. \v 41 N'daata s'ééⁿ ní can'dáa yā Jesús miiⁿ ní dichíí'vɛ yā Jesús taachi cachiicá yā yáⁿ'āa Galilea. Ní neené 'yaaⁿ ca n'daataá snée yā miiⁿ, n'daataá chí ngaⁿ'a yā daama ndúúcū Jesús miiⁿ na yáāⁿ Jerusalén. \s Ch'iichí yā cuerpo yeⁿ'e Jesús miiⁿ \r (Mt. 27.57-61; Lc. 23.50-56; Jn. 19.38-42) \p \v 42 Taachí chiinū nguuvi miiⁿ chi viernes chí ch'iindiyaáⁿ yā cáávā 'viicu pascua miiⁿ nguuvi chí cuuvi dɛɛvɛ nguuvi chi ntaavi'tuunúúⁿ yā 'iiⁿ'yāⁿ, \v 43 ndaā José yeⁿ'e yáāⁿ Arimatea. Saⁿ'ā miiⁿ ní saⁿ'a ch'ɛɛtɛ yeⁿ'e Junta Ch'ɛɛtɛ yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ Israel. Ní cunee ngiinu sa nguuvi chi Ndyuūs ndaa yā ni ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yā. Ní ndúúcū valor ndaā sa nanááⁿ gobernador Pilato miiⁿ. Ní caⁿ'a sa Pilato miiⁿ chí nca'a yā cuerpo yeⁿ'e Jesús. \v 44 Pilato miiⁿ ní cueⁿ'e yiinú yā chí 'āā ch'iī Jesús miiⁿ ní yaa'vi yā saⁿ'ā chi ngaⁿ'a ntiiⁿnyuⁿ yeⁿ'e soldados chi cuchii sa nanáaⁿ yā. Taachí ndaa sa ní 'iicu tiinguuneeⁿ yā saⁿ'ā: ¿'Áá cuaacu chi ch'iī Jesús? \v 45 Taachí soldado centurión miiⁿ ngaⁿ'a sa chi cuaacu, tuu'mi ní Pilato miiⁿ ca'a yā orden chi ca'a sa cuerpo yeⁿ'e Jesús miiⁿ José miiⁿ. \v 46 Cuayiivi ní José cái sa 'áámá sábana chi fina ní nadīcheeⁿ sa cuerpo miiⁿ ní sta'a sa ní ch'ɛɛ̄cū sa cuerpo miiⁿ ná sábana miiⁿ. Ch'iinu maaⁿ ní s'nuūⁿ sa chɛɛti 'áámá yáinyāⁿ ní nííⁿnuúⁿ canee 'áámá tuūu ch'ɛɛtɛ́. Ní s'nuúⁿ yā tuūu ch'ɛɛtɛ cheendi yáinyāⁿ miiⁿ. \v 47 Tá María Magdalena ndúúcū María chi chɛɛcuú José cueⁿ'é yā ní n'diichí yā naachí ch'ɛɛ̄chi Jesús miiⁿ. \c 16 \s Jesús nduuchi yā yeⁿ'ē nguaaⁿ tináⁿ'ā \r (Mt. 28.1-10; Lc. 24.1-12; Jn. 20.1-10) \p \v 1 Taachi chó'ōo sábado, nguuvi chi ntaavi'tuunúúⁿ yā, María yeⁿ'e yáāⁿ Magdala, ndúúcū María chí chɛɛcuú Jacobo, ndúúcū n'daata chi Salomé cai yā perfumes chi cueendái yā vmnááⁿ yeⁿ'ē cuerpo yeⁿ'ē Jesús miiⁿ ní cueⁿ'e yā. \v 2 Neené tyaaⁿ yeⁿ'ē nguuvi vmnááⁿ vmnaaⁿ yeⁿ'é ndɛɛ̄tɛ chi domingo taachí can'dáá 'yáⁿ'ā n'daatā s'eeⁿ ndaá yā na yáinyāⁿ miiⁿ. \v 3 Ní ngāⁿ'a yā nguááⁿ maáⁿ yā: ¿Du'ū ndivíi tuūu yeⁿ'ē yú taachí ndaā yú cheendi yáinyāⁿ? \p \v 4 Taachí ndaa yā, tuu'mi ní n'diichi yā chi tuūu ch'ɛɛtɛ́ n'dai miiⁿ 'āā ntɛ́ɛ́ canéé na lugar yeⁿ'ē. \v 5 Ní taachí ndáa yā chɛɛti yáinyāⁿ, miiⁿ n'diichí yā 'áámá saⁿ'ā 'dííⁿ vɛɛ sa lado tá cuaācú ní canúúⁿ sá catecai ch'éenūu sa ní cuɛ́ɛ̄. Ní n'daata s'eeⁿ dii'yá yā chiī. \v 6 Sáⁿ'ā miiⁿ ní caⁿ'ā sa: Nguɛ́ɛ́ dii'yá nī cuuvi. Ndís'tiī ní in'nuúⁿ nī cuerpo yeⁿ'e Jesús yeⁿ'e yáāⁿ Nazaret, 'iiⁿ'yāⁿ chí iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ca'nééⁿnga'a yā. Nááti 'iiⁿ'yāⁿ miiⁿ ní 'āā ndúúchí yā yeⁿ'ē nguaaⁿ tináⁿ'ā ní nguɛ́ɛ yā 'muuⁿ. Cuin'diichí nī naachí canuúⁿ yā. \v 7 Ndís'tiī cuinaⁿ'á nī ní cuuvi nī discípulos yeⁿ'e yā, ndúúcū Pedro, chi Jesús miiⁿ ní caⁿ'á yā vmnááⁿ ndís'tiī na yáⁿ'āa Galilea. Mííⁿ snaáⁿ nī 'iiⁿ'yāⁿ tan'dúúcā chi Jesús caⁿ'a yā chii yā ndís'tiī ndúúcū tanáⁿ'ā 'iiⁿ'yāⁿ. \p \v 8 N'daata s'eeⁿ ní cunaⁿ'á yā ngeenu yā yeⁿ'e na yáinyāⁿ, ti neené cueⁿ'e yiinú yā ní yiinduuví yā. Nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ vɛɛ caⁿ'á yā chii yā mar 'áámá 'iiⁿ'yāⁿ, ti 'va'á yā. \s Jesús che'enaáⁿ yā yeⁿ'e ta María Magdalena \r (Jn. 20.11-18) \p \v 9 Taachí Jesús nduuchi yā chidɛɛvɛ nguuvi domingo chi nguuvi vmnááⁿ vmnaaⁿ yeⁿ'e ndɛɛ̄tɛ̄ miiⁿ, vmnááⁿ vmnaaⁿ che'enaáⁿ yā nanááⁿ María Magdalena, n'daataá chí nn'divií yā ndɛɛ̄chɛ̄ espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ yeⁿ'ē ta. \v 10 Táⁿ'ā miiⁿ ní caⁿ'a tá ní chii tá 'iiⁿ'yāⁿ chí chiicá yā ndúúcū Jesús miiⁿ. Ní ngɛɛcú 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ chí neené ndaachií yiinu yā. \v 11 Ní taachí 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ch'iindiveéⁿ yā chi Jesús miiⁿ nduuchi yā yeⁿ'e nguaaⁿ tináⁿ'ā ní chí táⁿ'ā miiⁿ n'diichi tá Jesús, nguɛ́ɛ́ s'teenú yā. \s Jesús che'enaáⁿ yā yeⁿ'ē 'uūvī discípulos yēⁿ'e yā \r (Lc. 24.13-35) \p \v 12 Cho'ōo chúū, ní Jesús che'enaáⁿ yā yeⁿ'ē 'uuvi 'iiⁿ'yāⁿ chi cueⁿ'é yā na yúúní. Ní Jesús diíⁿ yā tan'dúúcā chi nguɛɛ déénu yā yeⁿ'e chi chó'ōo. \v 13 Ní cuayiivi 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní cúnaⁿ'á yā ní caⁿ'a yā chii yā tanáⁿ'ā discípulos. 'Tiicá ntúūⁿ discípulos ní nguɛ́ɛ́ s'teenú yā. \s Jesús idichó'o yā 'iiⁿ'yāⁿ apóstoles yeⁿ'e yā \r (Mt. 28.16-20; Lc. 24.36-49; Jn. 20.19-23) \p \v 14 Chiī ch'íinū nguuvi domingo miiⁿ, ní Jesús che'enaáⁿ yā yeⁿ'ē ndu'ū ndiicháámá discípulos yēⁿ'e yā, taachi 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ vɛɛ̄tɛ́ yā na mesa. Ní Jesús tuūvi iinú yā ndúúcu yā ti discípulos nguɛ́ɛ́ s'teenu yā ní chɛɛchi staava yeⁿ'é yā ti discípulos nguɛ́ɛ́ s'teenú yā 'iiⁿ'yāⁿ chi ngaⁿ'a yā chí n'diichí yā Jesús chí 'āā nduuchí yā yeⁿ'ē nguaaⁿ tínáⁿ'ā. \v 15 Ní caⁿ'a yā chii yā discípulos: Cuéⁿ'e nī núúⁿmáⁿ nación yeⁿ'e íⁿ'yeeⁿdī ní caaⁿ'máⁿ nī ndúúdú cuaacu yeⁿ'ē chí nanguáⁿ'ai yā nanááⁿ nducyaaca 'iiⁿ'yāⁿ. \v 16 'Iiⁿ'yāⁿ chí i'teenú yā ní ngɛɛdínuúⁿniⁿ yā, ní nanguaⁿ'ai yā yeⁿ'e nuuⁿndi yeⁿ'e yā. Naati 'iiⁿ'yāⁿ chi nguɛ́ɛ́ i'téénu yā cuuví yā condenado. \v 17 Níícú señales yeⁿ'e poder miiⁿ canéé ndúúcū 'iiⁿ'yāⁿ chi i'téénu yā 'úú. Ndúúcū chi duūchí tun'daá yā espíritus yeⁿ'e yááⁿn'guiinūuⁿ yeⁿ'e 'iiⁿ'yāⁿ ní cuuví caⁿ'á yā táámá davaacu chí ngai. \v 18 Ní nduuti chi cuta'á yā ndúúcū ta'a yā 'áámá cúú ní nguɛ́ɛ́ dɛ'ɛ̄ daño diíⁿ tī ndúúcu yā. Ní nduuti chi cu'ú yā dɛ'ɛ̄ chí veneno miiⁿ nguɛ́ɛ́ diiⁿ daño 'iiⁿ'yāⁿ. Ní cun'duú yā ta'a yā vmnaaⁿ yeⁿ'ē 'iiⁿ'yāⁿ chi ngíítā ní 'iiⁿ'yāⁿ s'eeⁿ ní nduūvā yēⁿ'e yā. \s Jesús cundáa yā va'ai chɛɛti nguuvi \r (Lc. 24.50-53) \p \v 19 Ch'íínú caⁿ'a Señor Jesús ndúúdú 'cūū ndúúcū discípulos yēⁿ'e yā ní cundáa yā na va'ai chɛɛti nguuvi. Ní ch'iindí yā lado yeⁿ'e honor yeⁿ'é Ndyuūs. \v 20 Discípulos ní cueⁿ'e yā, ní caⁿ'a yā nduudu cuaacu yeⁿ'ē chí nanguaⁿ'ai yā ndu'ū cuaaⁿ. Maaⁿ Señor Jesucristo ngiinnee yā discípulos 'íícú canee n'daācā ndúúdú yeⁿ'e yā cáávā señales ndúúcū vaadī n'giinu chi diíⁿ yā. 'Tíícā chiī.