\id 2CO Cakchiquel Sur Occidental files 1989 \h 2 CORINTIOS \toc1 Re rucaꞌn carta re xutak-a re apóstol San Pablo chique re hermanos re jecꞌo chupan re tenemit Corinto \toc2 2 Corintios (2 Co) \mt Re rucaꞌn carta re xutak-a re apóstol San Pablo chique re hermanos re jecꞌo chupan re tenemit Corinto \c 1 \s Re nabey tak tzij chir re carta reꞌ \p \v 1 Yen Pablo, yin ru-apóstol re Jesucristo roma jareꞌ re nurayij re Dios. Yen y chibil chukaꞌ re hermano Timoteo, nimban-a re carta reꞌ chiva yex hermanos\x * \xo 1.1 \xt Col. 1:1, 2.\x* re nimol-iviꞌ pa rubeꞌ re Dios chireꞌ pa tenemit Corinto. Pero re carta reꞌ man xaxe-ta ivichin yex, xa can quichin chukaꞌ conojel re je rajcꞌual chic re Dios, re jecꞌo pa tak nicꞌaj chic tenemit chupan re mismo lugar rubiniꞌan Acaya. \v 2 Y can-ta qꞌuiy utzil xticꞌul chiyixnojel\x * \xo 1.2 \xt Ro. 1:7; 1 Co. 1:3; Fil. 1:2; Col. 1:2.\x* riqꞌuin re Kartaꞌ Dios y re Ajaf Jesucristo. Y chukaꞌ re ivánma can-ta otz nunaꞌ roma iniman chic. \s Re tijoj-pokonal re xeꞌrukꞌasaj re Pablo \p \v 3 Takayaꞌ rukꞌij re Dios re Rutotaꞌ re Kajaf Jesucristo.\x * \xo 1.3 \xt Ef. 1:3.\x* Rejaꞌ jun Tataꞌaj re can nujoyovaj\x * \xo 1.3 \xt Ex. 34:6; Mi. 7:18.\x* kavach y chukaꞌ jun Dios re can nucukubaꞌ kacꞌoꞌx.\x * \xo 1.3 \xt 1 P. 1:3.\x* \v 4 Y ja rejaꞌ re nicukuban kacꞌoꞌx\x * \xo 1.4 \xt 2 Ts. 2:16.\x* tak yoj yojcꞌueꞌ pa tijoj-pokonal, chin quireꞌ tak yoj nakatzꞌat che jecꞌo hermanos jecꞌo pa tak tijoj-pokonal, can yojtiquir chukaꞌ nakacukubaꞌ quicꞌoꞌx, can anchaꞌl xuban re Dios kaqꞌuin yoj. \v 5 Y yoj camas tijoj-pokonal nakakꞌasaj, can anchaꞌl re tijoj-pokonal xukꞌasaj re Jesucristo.\x * \xo 1.5 \xt Col. 1:24.\x* Pero tak más tijoj-pokonal nakakꞌasaj rutzij re Jesucristo, re Jesucristo más nucukubaꞌ kacꞌoꞌx chupan re tijoj-pokonal re nakakꞌasaj. \v 6 Y tak yoj nakakꞌasaj tijoj-pokonal\x * \xo 1.6 \xt 2 Co. 4:15.\x* Gusamaj re Jesucristo, chin che yex nicukubax icꞌoꞌx y yixrucol chach re imac. Y tak re Dios nucukubaꞌ kacꞌoꞌx yoj, chin che yex nicukubaꞌ chukaꞌ icꞌoꞌx y yixcolotaj chach re imac. Y riqꞌuin reꞌ can nuban chiva che yixtiquir nicochꞌ nikꞌasaj re tijoj-pokonal re anchaꞌl yojtajin chukꞌasasic yoj. \v 7 Yoj can cꞌo ka-esperanza che man xtiya-ta can re Dios. Roma kataman che tak yoj nakakꞌasaj tijoj-pokonal pa rusamaj re Jesucristo, chukaꞌ yex can nikꞌasaj re tijoj-pokonal reꞌ,\x * \xo 1.7 \xt Ro. 8:17; 2 Ti. 2:12.\x* y chukaꞌ kataman che tak yoj nicukubax kacꞌoꞌx, yex chukaꞌ nicukubax icꞌoꞌx. \p \v 8 Hermanos, yex can nicꞌatzin che nitamaj re andex che tijoj-pokonal re xkakꞌasaj yoj tak xojcꞌueꞌ chilaꞌ pan Asia. Re kachukꞌaꞌ man chic nitiquir-ta riqꞌuin re tijoj-pokonal re xkakꞌasaj pa quikꞌaꞌ re vinak. Can xkanojij che man chic yojcꞌase-ta, xa can xe chic re kacamic kayaben.\x * \xo 1.8 \xt Hch. 19:23; 1 Co. 16:9.\x* \v 9 Yoj xkanojij che can chin-va che yojcom pa quikꞌaꞌ re vinak, pero reꞌ xaxe chin che xkatamaj che man takaban confiar-kiꞌ riqꞌuin re kachukꞌaꞌ yoj mismo, y can xe-va riqꞌuin re Dios takabana-va confiar-kiꞌ,\x * \xo 1.9 \xt Jer. 17:5, 7.\x* roma rejaꞌ cꞌo ru-poder, y can yeꞌrucꞌasoj\x * \xo 1.9 \xt He. 11:19.\x* re anamaꞌiꞌ.\x * \xo 1.9 \xt Ro. 4:17, 25.\x* \v 10 Y jacꞌa rejaꞌ re xbano chaka che man xojcom-ta pa quikꞌaꞌ re vinak y cꞌa quireꞌ ntajin chubanic kaqꞌuin vocame, y can kataman che can quireꞌ xtuban kaqꞌuin chupan re tiempo-apo, y chukaꞌ quireꞌ xtuban chin yojrucol\x * \xo 1.10 \xt 1 S. 17:37; 2 P. 2:9.\x* chach re camic,\x * \xo 1.10 \xt 1 S. 7:12; Job 5:17-22.\x* anchaꞌl re anchok chach yojrucolon-va-pa nabey. \v 11 Quireꞌ xtuban re Dios kaqꞌuin vo xa yex can xtiban orar\x * \xo 1.11 \xt Fil. 1:19; Flm. 22.\x* chakij chin xkojitoꞌ. Y vo xa jecꞌo más je qꞌuiy hermanos chiva yex re yeꞌbano orar chakij, camas chukaꞌ je qꞌuiy re yeꞌtioxin\x * \xo 1.11 \xt 2 Co. 4:15.\x* cha re Dios tak niquitzꞌat che re Dios nuya-pa re ru-bendición chaka. \s Re anchique roma tak re Pablo man aponak-ta chic pa tenemit Corinto \p \v 12 Re kánma yoj vocame camas niquiꞌcot, roma kataman che re cosas re yeꞌkaban, can riqꞌuin ronojel kánma yeꞌkaban, y can quireꞌ chukaꞌ nikꞌalajin chach re Dios. Y ja rejaꞌ re nitaꞌo kachin chin nuyaꞌ poder chaka che chꞌajchꞌoj re kacꞌaslen chach.\x * \xo 1.12 \xt 2 Co. 2:17.\x* Man kanaꞌoj-ta yoj nakacusaj.\x * \xo 1.12 \xt 2 Co. 2:4.\x* Xa ja re utzil re kacꞌulun riqꞌuin re Dios, jareꞌ re nakacusaj. Y ja quireꞌ re kacꞌaslen kacꞌutun chiquivach re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef, pero yex hermanos itzꞌeton baꞌ más re rubanic re kacꞌaslen kacꞌuan. \v 13 Mareꞌ man tinojij jun chic cosa chij re cartas re yeꞌntak-a chiva, roma yen can kꞌalaj re andex nintzꞌibaj-a chiva, y chukaꞌ can anchaꞌl re xitzꞌat-yan y can itaman chic jabal. Re ninrayij yen chiva, ja che can nakꞌax-ta pan iveꞌ ronojel. \v 14 Roma jecꞌo chiva yex re xkꞌax-yan baꞌ pa quiveꞌ re andex rubanic re kacꞌaslen, mareꞌ yeꞌquiꞌcot koma yoj,\x * \xo 1.14 \xt 2 Co. 5:12.\x* anchaꞌl yojquiꞌcot yoj ivoma yex re vocame y xkojquiꞌcot\x * \xo 1.14 \xt Fil. 2:16; 4:1.\x* chupan re kꞌij tak re Ajaf Jesús xtipa chakacꞌamic. \p \v 15 Y yen ntaman che yex yixquiꞌcot viqꞌuin, y mareꞌ yen xinjoꞌ che nabey yinakꞌax iviqꞌuin,\x * \xo 1.15 \xt 2 Co. 4:19.\x* chin che tak yintzolaj-pa yinakꞌax chic jun bey iviqꞌuin, chin quireꞌ caꞌe-ta cꞌa bey nicꞌul re utzil re pitinak riqꞌuin re Dios. \v 16 Yen can ninojin-va che yinakꞌax iviqꞌuin pa tenemit Corinto, chin che yimba pa Macedonia,\x * \xo 1.16 \xt 2 Co. 16:5.\x* y tak yintzolaj-pa pa Macedonia, iviqꞌuin chic yex yineꞌcꞌue-va, y ja-ta yex re yixtaꞌo-a vichin riqꞌuin re ndoc chua chupan re nubey chin yintzolaj pa Judea. Pero xa man quire-ta xbanataj, xa man xinapon-ta chilaꞌ iviqꞌuin. \v 17 Tak yen xinojij quireꞌ can riqꞌuin ronojel vánma. Yen can man yin junan-ta quiqꞌuin re nicꞌaj chic vinak, che xaxe riqꞌuin re quichiꞌ niquibij, y re cánma man quire-ta nubij. \v 18 Ja re Dios re testigo chakij yoj, che yoj man xkabij-ta chiva che jaꞌ, y al mismo tiempo xkabij-ta che manak. \v 19 Re hermano Silvano, re hermano Timoteo\x * \xo 1.19 \xt Hch. 18:5.\x* y yen, re xojtzijon re Jesucristo chiva, can man nakajal-ta re kachꞌabal. Yoj can yoj anchaꞌl-va re Jesucristo re Rucꞌajol re Dios,\x * \xo 1.19 \xt Mr. 1:1; Lc. 1:35.\x* rejaꞌ can man nujal-ta re ruchꞌabal tak nubij jun cosa, riqꞌuin rejaꞌ can xe-va re katzij cꞌo. Y tak nubij jun cosa can katzij-va, y tak nubij che manak, manak.\x * \xo 1.19 \xt Ex. 3:14.\x* \v 20 Roma can ronojel re rusujun re Dios, can riqꞌuin re Jesucristo nilitaj-va y nibanataj-va, roma re Dios can chin-va reꞌ tak ruchaꞌon y can katzij che riqꞌuin rejaꞌ nilitaj-va. Yoj pa rubeꞌ re Jesucristo nakabij-va che can quire-va. Y yoj ja quireꞌ nakabij tak nakayaꞌ rukꞌij\x * \xo 1.20 \xt Ro. 15:8, 9.\x* re Dios. \v 21 Y ja re Dios re banayon chaka che cof yojpaꞌal riqꞌuin re Jesucristo, y ja chukaꞌ rejaꞌ re xojchaꞌo chin che nakaban re rusamaj. Quireꞌ re rubanon iviqꞌuin yex y quireꞌ chukaꞌ re rubanon kaqꞌuin yoj.\x * \xo 1.21 \xt 1 Jn. 2:20, 27.\x* \v 22 Chukaꞌ re Dios can ruyiꞌon-va ka-seña, ruyiꞌon re Espíritu Santo\x * \xo 1.22 \xt Ap. 2:17.\x* pa tak kánma, y jareꞌ re seña\x * \xo 1.22 \xt Ef. 1:13; 4:30; 2 Ti. 2:19.\x* che can katzij-va che cꞌo más utzil xtakacꞌul\x * \xo 1.22 \xt Ef. 1:14.\x* riqꞌuin re Dios chilaꞌ chicaj. \p \v 23 Y chach re Dios nimbij chiva re anchique roma tak man yin-aponak-ta\x * \xo 1.23 \xt 1 Co. 4:21.\x* iviqꞌuin. Xa roma camas ninjoyovaj ivach, mareꞌ tak man yinaponak-ta, roma yen man ninjo-ta neꞌmbanaꞌ rubiyal re cosas man otz-ta cꞌo chiꞌicojol. \v 24 Pero man tinojij che ja yoj re yojbano mandar pan iveꞌ re andex otz che ninimaj.\x * \xo 1.24 \xt Ro. 11:20.\x* Roma yex can iniman\x * \xo 1.24 \xt 1 Co. 15:1.\x* chic re Jesucristo y cof chic yixpaꞌal riqꞌuin. Re katzꞌamon rubanic yoj xaxe chin che yixkatoꞌ, chin che re ivánma más-ta niquiꞌcot. \c 2 \p \v 1 Y jacꞌa reꞌ xinojij-ka yen, mareꞌ can ximbij-ka pa vánma che man chic xquimba-ta chilaꞌ iviqꞌuin vo xa yixbison tak yineꞌcꞌueꞌ iviqꞌuin. Más-ta otz che ja tak ibanon chic rubiyal\x * \xo 2.1 \xt 2 Co. 12:20.\x* re cosas man otz-ta cꞌo chiꞌicojol, cꞌareꞌ xquinapon. \v 2 Roma vo xa yinapon iviqꞌuin, y riqꞌuin re chꞌabal re nincꞌuaj-a chiva ninyaꞌ bis pa\x * \xo 2.2 \xt 2 Co. 7:8.\x* tak ivánma, manak anchique xqueꞌbano chua yen che yinquiꞌcot, roma xa can xe-va ivoma yex tak yinquiꞌcot. Pero roma xa pa bis yixinya-va, can man yixtiquir-ta niban chua che yinquiꞌcot. \v 3 Y can quireꞌ chukaꞌ re tzij re xintzꞌibaj-yan-a chiva chupan re jun carta re xintak-a iviqꞌuin, chin che tak yen yinapon iviqꞌuin man-ta niyaꞌ bis pa vánma, roma can rucꞌamon che yex niban cha re vánma che niquiꞌcot. Y can-ta ibanon chic rubiyal ronojel tak yen xquinapon iviqꞌuin. Yen can ntaman\x * \xo 2.3 \xt Ga. 5:10.\x* che quireꞌ niban, roma yex niquiꞌcot re ivánma tak nitzꞌat che re vánma niquiꞌcot, roma junan kavach kabanon. \v 4 Xa roma camas tijoj-pokonal y kꞌaxomal xinkꞌasaj itzij yex, mareꞌ xintak-a re carta reꞌ chiva y can riqꞌuin okꞌej ximban-a, roma camas xinojij re andex icꞌalvachin. Re xintak-a rubixic chiva man chin-ta che yixinyaꞌ pa bis,\x * \xo 2.4 \xt 2 Co. 7:8, 9.\x* xa chin che yex titamaj y titzꞌetaꞌ che yen camas yixinjoꞌ. \s Re Pablo nubij chique re hermanos aj-Corinto che ticuy rumac re hermano re xtzak pa mac \p \v 5 Pero re jun re xiyiꞌo pa bis, man xe-ta chua yen xuban-va quireꞌ, xa can quireꞌ chukaꞌ baꞌ xuban chiva yex. Y nimbij che xa baꞌ, roma man ninjo-ta che ninya-a más rueꞌ re xbanataj.\x * \xo 2.5 \xt 1 Co. 5:1, 2.\x* \v 6 Y re xbano quireꞌ chaka, man chic jun tzij tibij cha, roma xa xucꞌul-yan re rucꞌamon che nucꞌul. Can xucꞌul-yan ronojel re xquibij\x * \xo 2.6 \xt 1 Ti. 5:20.\x* re hermanos che nika pa rueꞌ. \v 7 Y mareꞌ man tibij más tzij cha chin nipaxabaj, xa ticuyuꞌ rumac y ticukubaꞌ rucꞌoꞌx. Yex itaman che vocame jareꞌ re más rucꞌamon che niban riqꞌuin, chin quireꞌ\x * \xo 2.7 \xt Ga. 6:1.\x* re hermano reꞌ man ticom roma bis. \v 8 Mareꞌ can nincꞌutuj utzil chiva yex hermanos, che can ticꞌutuꞌ chach che yex can nijo-va. \v 9 Y ja mismo chij reꞌ re xintzꞌibaj-yan-a chiva chin nikꞌalajin vo xa can ninimaj nutzij,\x * \xo 2.9 \xt 2 Co. 7:15; 10:6.\x* yen can xinjoꞌ xintamaj vo xa yex can niban ronojel re nimbij chiva. \v 10 Re hermano re xticuy rumac yex, yen chukaꞌ xtincuy rumac rejaꞌ. Roma chinoch yen xa can xcuyutaj-yan re rumac, chin quireꞌ cꞌo otz nucꞌam-pa chiva. Y re mac re xincuy yen man xe-ta chinoch-ka yen, xa can chach chukaꞌ re Cristo. \v 11 Chin quireꞌ man takayaꞌ kꞌij cha re Satanás\x * \xo 2.11 \xt 1 Cr. 21:1, 2; Job 1:11, 12; 1 P. 5:8.\x* che nichꞌacon chakij. Roma jabal kataman che rejaꞌ camas listo chin nuban chaka che yojtzak pa rukꞌaꞌ y yojruchꞌac. \s Re Pablo cꞌayef xunaꞌ tak cꞌo pa tenemit Troas \p \v 12 Y jacꞌa tak yen xinapon chilaꞌ pa tenemit Troas,\x * \xo 2.12 \xt Hch. 16:8; 20:6.\x* can xinapon-va chin che neꞌntzijoj re utzulaj chꞌabal chin re Jesucristo re nibex evangelio cha. Y re chireꞌ, re Ajaf Jesucristo xujak jun puerta chinoch, roma can xuya-va kꞌij chua chin che nintzijoj re utzulaj chꞌabal chin rejaꞌ. \v 13 Pero chaꞌnin xinyaꞌ can re tenemit Troas y ximpa pa Macedonia. Roma ja pa Troas re tiene que nakacꞌul-va-kiꞌ riqꞌuin re hermano Tito,\x * \xo 2.13 \xt 2 Co. 8:6, 16, 23; 12:08; Ga. 2:1-3; 2 Ti. 4:10; Tit. 1:4.\x* pero xa man quire-ta xbanataj. Y yen can ninjo-yan nintamaj andex ibanon yex chilaꞌ pa tenemit Corinto. Jareꞌ re xbano cha re vánma che can chaꞌnin xeꞌnyaꞌ can re hermanos re jecꞌo pa tenemit Troas, roma xa man xapon-ta re hermano Tito chireꞌ. \s Re jun quibanon riqꞌuin re Jesucristo can yeꞌchꞌacon-va \p \v 14 Yen camas yintioxin cha re Dios,\x * \xo 2.14 \xt 2 Co. 8:16; Ef. 5:20.\x* che rejaꞌ can nuban chaka che can nojel tiempo yojchꞌacon roma xa jun kabanon riqꞌuin re Cristo Jesús. Y re Dios can yojrucusaj chukaꞌ chin nakatzijoj re ruchꞌabal ronojel lugar, chin quireꞌ je qꞌuiy-ta re yeꞌniman richin y niquitamaj rach. Y re chꞌabal reꞌ can napon-va rutzijol quiqꞌuin re vinak, can anchaꞌl tak napon re ruxlaꞌ jun jubulaj akꞌom. \v 15 Y quireꞌ chukaꞌ yoj re yojtzijon chin re ruchꞌabal re Jesucristo, can yoj anchaꞌl ruxlaꞌ jun jubulaj akꞌom, can quireꞌ chukaꞌ re kuxlaꞌ napon riqꞌuin re Dios roma cꞌo re Jesucristo kaqꞌuin. Re ruxlaꞌ re jubulaj akꞌom reꞌ can napon-va quiqꞌuin re vinak, quiqꞌuin re xqueꞌcolotaj y quiqꞌuin chukaꞌ re man xqueꞌcolotaj-ta\x * \xo 2.15 \xt 1 Co. 1:18; 2 Ts. 2:10.\x* chach re infierno. \v 16 Re vinak re man niquijo-ta nakatzijoj re ruchꞌabal re Jesucristo chique man xqueꞌcolotaj-ta, y ja re ruchꞌabal re Jesucristo re nakatzijoj chique xticꞌuan quichin pa camic. Jacꞌa chique re yeꞌcolotaj, re chꞌabal re nakatzijoj chique xa ja re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta\x * \xo 2.16 \xt 1 P. 2:7, 8.\x* nucꞌam-pa chique. Roma man chak xabanchique-ta vinak rucꞌamon nuban re samaj\x * \xo 2.16 \xt 2 Co. 3:5, 6.\x* chin nibiyin rutzijol re ruchꞌabal re Dios. \v 17 Yoj can riqꞌuin ronojel kánma nakatzijoj re ruchꞌabal re Dios, man nakaban-ta anchaꞌl niquiban re nicꞌaj chic, roma rejeꞌ xa yeꞌchꞌacon chij re ruchꞌabal re Dios,\x * \xo 2.17 \xt 1 Co. 5:8.\x* roma niquijal rubixic. Yoj can yoj rusamajela-va re Dios re yojrutakon chubanic re rusamaj, roma jun kabanon riqꞌuin re Jesucristo chubanic re samaj reꞌ, y chukaꞌ can chach re Dios tak nakaban re samaj. \c 3 \s Re Pablo ja re cꞌacꞌa trato re nusamajij \p \v 1 Re tzij re xeꞌmbij chiva, man yojtajin-ta chubixic chiva che ja yoj re tiene que yojicꞌul. Yoj man nicꞌatzin-ta nakaban anchaꞌl niquiban re nicꞌaj chic re niquijal rubixic re ruchꞌabal re Dios. Roma rejeꞌ jeꞌquicꞌualon-apo cartas re ancheꞌ nubij-va che otz quicꞌulic\x * \xo 3.1 \xt Hch. 18:27; 2 Co. 5:12.\x* tibanaꞌ. Y chukaꞌ niquicꞌutuj chic-a cartas chiva, che chupan re cartas reꞌ nubij che queꞌcꞌul coma re hermanos re jecꞌo pa tak nicꞌaj chic tenemit. Jacꞌa yoj man nicꞌatzin-ta che quireꞌ nakaban. \v 2 Roma re vinak niquitzꞌat che yex xjalataj re icꞌaslen roma re samaj re xkaban chiꞌicojol. Niquitzꞌat che otz re icꞌaslen y jareꞌ re nibin che otz kacꞌulic tiban.\x * \xo 3.2 \xt 1 Co. 9:2.\x* Y reꞌ pa tak kánma yoj tzꞌiban-va y man chach-ta vuj. \v 3 Re ka-carta yoj, can ja-va re Jesucristo re banayom-pa, y re carta reꞌ ja yex. Re ka-carta re nakajach-apo man xabanchique-ta che carta. Man riqꞌuin-ta tinta tzꞌiban-va. Re ka-carta yoj can riqꞌuin re ru-Espíritu re cꞌaslic Dios tzꞌiban-va. Man chach-ta tzꞌalam tak aboj\x * \xo 3.3 \xt Ex. 24:12; 2 Co. 3:7.\x* tzꞌiban-va. Xa can chupan re ivánma\x * \xo 3.3 \xt Sal. 40:8; Jer. 31:33.\x* tzꞌiban-va, chin che can ninaꞌ re nubij re Espíritu chin re Dios. \p \v 4 Y yoj can kataman che can quire-va, y chukaꞌ re Dios can rutaman che quireꞌ. Re Jesucristo can nuya-va kachukꞌaꞌ chin nakaban re samaj.\x * \xo 3.4 \xt Jn. 15:5.\x* \v 5 Pero kayon yoj man jun cosa yojtiquir nakaban, mareꞌ manak modo nakabij che kayon yoj can yojtiquir nakaban re samaj. Roma can xe-va re Dios re niyiꞌo kachukꞌaꞌ\x * \xo 3.5 \xt 1 Co. 15:10.\x* chin yojtiquir nakaban re samaj. \v 6 Ja rejaꞌ re xbano chaka che xojtiquir xojoc rusamajelaꞌ chin nakasamajij re cꞌacꞌa trato,\x * \xo 3.6 \xt Jer. 31:31; Mt. 26:28.\x* y xuban chaka che yojtiquir nakaban re samaj reꞌ. Man chin-ta\x * \xo 3.6 \xt Ro. 2:27.\x* nakasamajij re trato re tzꞌiban can chach tzꞌalam tak aboj, xa ja re cꞌacꞌa trato re tzꞌiban cha re Espíritu Santo\x * \xo 3.6 \xt Ro. 7:6.\x* jareꞌ re nakasamajij. Roma re trato re tzꞌiban chach tzꞌalam tak aboj, nucꞌut chakavach che nika re camic pa kaveꞌ\x * \xo 3.6 \xt Ga. 3:10.\x* roma yoj aj-maquiꞌ.\x * \xo 3.6 \xt Ro. 3:20.\x* Pero re cꞌacꞌa trato re tzꞌiban cha re Espíritu Santo, can nuya-va cꞌaslen\x * \xo 3.6 \xt Jn. 6:63; Ro. 8:2.\x* re man niqꞌuis-ta. \p \v 7 Re trato re tzꞌiban chach tzꞌalam tak aboj, nucꞌut chakavach che nika re camic pa kaveꞌ. Pero man ndel-ta che tzij che re trato reꞌ man jun rukꞌij, roma re trato reꞌ can cꞌo-va rukꞌij. Can xkꞌalajin re rukꞌij y re rusakil re Dios tak xban re trato reꞌ, roma re sakil re xtzꞌet can nuchup pan avach. Y re sakil reꞌ riqꞌuin re Moisés xkꞌalajin-va, mareꞌ re vinak israelitas can man xeꞌtiquir-ta xquitzuꞌ rupalaj re Moisés, roma re sakil can nuchup\x * \xo 3.7 \xt Ex. 34:29-35.\x* pan avach, astapaꞌ re sakil reꞌ can xqꞌuis-va. \v 8 Mareꞌ vo xa re nabey trato re xa chach tzꞌalam tak aboj tzꞌiban-va, can cꞌo-va rukꞌij, cꞌalapaꞌ re cꞌacꞌa trato che man-ta cꞌo más rukꞌij che xa rutzij reꞌ tak xya-pa re Espíritu Santo\x * \xo 3.8 \xt Ga. 3:5.\x* chaka. \v 9 Roma vo xa cꞌo rukꞌij re nabey trato re nubij che yoj can cꞌo-va kamac y mareꞌ tak nika re castigo pa kaveꞌ, cꞌalapaꞌ re cꞌacꞌa trato che man-ta cꞌo más rukꞌij que chach re nabey, roma re cꞌacꞌa trato nuban chaka che man jun kamac\x * \xo 3.9 \xt Ro. 1:17.\x* ndel chach re Dios. \v 10 Re nabey trato can cꞌo-va rukꞌij,\x * \xo 3.10 \xt Ex. 34:29, 35.\x* pero re rukꞌij re cꞌacꞌa trato camas-va nem que chach re nabey. Y mareꞌ, tak yeꞌkajonomaj bama cꞌo modo nakabij che re nabey trato manak rukꞌij. \v 11 Roma vo xa can xcꞌueꞌ rukꞌij re nabey trato re man xcusas-ta chin nojel tiempo, re cꞌacꞌa trato can cꞌo-va cꞌa más rukꞌij roma jareꞌ re xticusas chin nojel tiempo. \p \v 12 Mareꞌ yoj can cꞌo ka-esperanza riqꞌuin re cꞌacꞌa trato, y mareꞌ can riqꞌuin ronojel kánma nakatzijoj chique re vinak. \v 13 Tak nakatzijoj chique re vinak, man nicꞌatzin-ta chic che nakaban anchaꞌl xuban re Moisés. Rejaꞌ can xutzꞌapij rupalaj cha jun tziak,\x * \xo 3.13 \xt Ex. 34:35.\x* chin che re israelitas man tiquitzꞌat rukꞌij y re rusakil, re xaxe chin jun tiempo yiꞌom-pa y cꞌareꞌ xa niqꞌuis-a.\x * \xo 3.13 \xt Ro. 10:4; Ga. 3:23-25.\x* \v 14 Pero chukaꞌ re vinak xa xtzꞌapetaj quivach, mareꞌ man yeꞌnojin-ta jabal, roma man can-ta nakꞌax pa quiveꞌ. Y cꞌa quireꞌ quibanon vocame. Tak niban leer re nabey trato chiquivach, man nakꞌax-ta otz pa quiveꞌ, roma can cꞌa tzꞌapal quivach.\x * \xo 3.14 \xt Is. 6:10; Jn. 12:40.\x* Y xe re Jesucristo re nijako quivach. \v 15 Y rejeꞌ can cꞌa quireꞌ quibanon vocame. Tak niban leer re libros re jeꞌrutzꞌiban can re Moisés chiquivach, man nika-ta pa tak cánma, xa can cꞌa tzꞌapal rij re cánma. \v 16 Pero tak xtitzolaj-pa quicꞌoꞌx riqꞌuin re Ajaf Jesucristo, jareꞌ tak xtilisas-a re tzꞌapiyon\x * \xo 3.16 \xt Is. 25:7.\x* rij re cánma.\x * \xo 3.16 \xt Ro. 11:23.\x* \v 17 Roma tak niquicꞌul re Ajaf Jesucristo, ja re ru-Espíritu\x * \xo 3.17 \xt Jn. 4:24.\x* rejaꞌ re niquicꞌul roma xa jun quibanon riqꞌuin. Y re ancheꞌ nicꞌue-va re ru-Espíritu rejaꞌ, can je libres\x * \xo 3.17 \xt Ga. 5:1, 13.\x* chach ronojel re man otz-ta. \v 18 Y mareꞌ tak konojel yoj re kaniman chic re Jesucristo, man tzꞌapal-ta chic kavach, xa can nakatzꞌat-va rukꞌij-rusakil re Ajaf. Can choj nakatzꞌat-apo anchaꞌl tak nakatzꞌat-kiꞌ pa jun espejo. Y yoj can cꞌo-va rukꞌij-rusakil re Ajaf kaqꞌuin. Y re rukꞌij-rusakil\x * \xo 3.18 \xt 2 Co. 4:4, 6.\x* re Ajaf, can binak-rach cꞌo kaqꞌuin, hasta cꞌa xtakakꞌe-na re andex rubanic rejaꞌ. Y ja re ru-Espíritu re Ajaf re nibano chaka che yoj yojtiquir nakakꞌeꞌ re andex rubanic rejaꞌ. \c 4 \p \v 1 Mareꞌ yoj man jun bey nakabij-ta che man chic nakaban-ta re rusamaj re Dios, roma re samaj reꞌ ja rejaꞌ re xyiꞌo chaka. Y xa roma rejaꞌ camas nujoyovaj kavach y camas yojrajoꞌ, mareꞌ yojrucusan chupan re samaj\x * \xo 4.1 \xt 2 Co. 3:6.\x* reꞌ. \v 2 Yoj can man nakaban-ta anchaꞌl niquiban re nicꞌaj chic re niquibij che niquitzijoj re ruchꞌabal re Dios, y xa man katzij-ta. Yoj xa kayiꞌon chic can rubanic re banabal re man pa sakil-ta yeꞌban-va y xa camas niyiꞌo qꞌuex. Man chic yeꞌkakꞌol-ta re vinak, man nakajal-ta chukaꞌ rubixic re ruchꞌabal re Dios\x * \xo 4.2 \xt 1 Ts. 2:3.\x* re nakabij chique re vinak. Yoj can ja-va re katzij chꞌabal re nakatzijoj chiquivach re vinak, y re Dios can nutzꞌat che quireꞌ nakaban. Y roma re quireꞌ nakaban, can nuban chaka che xabancheꞌ yojcꞌul-va. \v 3 Pero jecꞌo re xa man nakꞌax-ta pa quiveꞌ\x * \xo 4.3 \xt Is. 6:9.\x* re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nakatzijoj chique, pero reꞌ xaxe chiquivach re vinak re yeꞌbeka chupan re camic chin nojel tiempo. \v 4 Re nibano quireꞌ chique re vinak reꞌ ja re Satanás,\x * \xo 4.4 \xt Jn. 12:31.\x* re aconak rujoval re ruchꞌulef, can moy nuban chique chin che man nakꞌax-ta pa quiveꞌ.\x * \xo 4.4 \xt Is. 6:10.\x* Quireꞌ nuban chique re vinak re man quiniman-ta re Jesucristo, chin che man niquitzꞌat-ta re sakil chin re utzulaj ruchꞌabal re Dios, re nisekresan rukꞌij re Jesucristo. Y re Jesucristo can xusekresaj-va re Dios chakavach, roma rejaꞌ can Dios-va. \v 5 Y yoj ja re Jesucristo re nakatzijoj y mana-ta jun chaka yoj re nakatzijoj chiva. Can nakatzijoj che re Jesucristo jareꞌ re Ajaf. Jacꞌa yoj xa yoj samajelaꞌ ivichin yex,\x * \xo 4.5 \xt 1 Co. 9:19.\x* yoj quireꞌ nakaban xaxe roma re Jesucristo. \v 6 Pa nabey re Dios xubij che ticꞌueꞌ re sakil,\x * \xo 4.6 \xt Sal. 27:1; 1 P. 2:9.\x* y re sakil reꞌ can xcꞌue-va, roma tak rubanon can rion kꞌokoꞌm cꞌo, y ja mismo Dios reꞌ re niyiꞌo re rusakil\x * \xo 4.6 \xt Jn. 1:9; 8:12.\x* pa tak kánma, chin che riqꞌuin re rusakil re ruyiꞌon pa tak kánma, re vinak niquitamaj che riqꞌuin re Jesucristo niquitzꞌat-va re rukꞌij re Dios. \s Nojel tiempo kabanon confiar-kiꞌ riqꞌuin re Jesucristo \p \v 7 Re sakil y re poder re ruyiꞌom-pa re Dios chaka, jun namalaj biyomal, pero re ancheꞌ kayacon-va-ka manak can-ta rajkalen. Xa can junan riqꞌuin jun lak re banon che barro,\x * \xo 4.7 \xt 2 Co. 5:1.\x* chin che tikꞌalajin che re poder re cꞌo kaqꞌuin, riqꞌuin re Dios pitinak-va y xa man kaqꞌuin-ta yoj, roma re poder\x * \xo 4.7 \xt 1 Co. 2:5; Ef. 1:19.\x* reꞌ can jun namalaj poder. \v 8 Roma yoj, nojel tiempo qꞌuiy cosas nakacꞌalvachij,\x * \xo 4.8 \xt 2 Co. 7:5.\x* pero can yojtiquirnak che yojchꞌaconak y yojkꞌaxnak chach. Can man nakavel-ta andex nakaban roma re yeꞌkacꞌalvachij, pero man satzanak-ta kacꞌoꞌx. \v 9 Xabancheꞌ yojapon-va, re vinak man otz-ta yojquitzꞌat, pero reꞌ xa ja re vinak, roma re Dios can cꞌo-va kaqꞌuin. Y cꞌo bey can yojka-va chukaꞌ pa quikꞌaꞌ, pero man jeꞌtiquirnak-ta chakij chin che yojquiquimisan-ta.\x * \xo 4.9 \xt 1 Co. 4:12.\x* \v 10 Yoj can yojpaꞌal-va chach re camic rutzij re Jesucristo. Xabancheꞌ yojbo-va, can nakacꞌalvachij-va anchaꞌl re xucꞌalvachij re Jesucristo,\x * \xo 4.10 \xt Ga. 6:17.\x* chin quireꞌ chukaꞌ yoj can nakacꞌul kacꞌaslen anchaꞌl re rucꞌaslen rejaꞌ. \v 11 Roma yoj re cꞌa yoj cꞌas, can nojel tiempo yojpaꞌal chach re camic\x * \xo 4.11 \xt Ro. 8:36.\x* rutzij re Jesucristo. Chin quireꞌ re rucꞌaslen re Jesucristo nikꞌalajin-ta chukaꞌ pa tak kacꞌaslen, astapaꞌ yoj xa yoj vinak y re ka-cuerpo xa nicom. \v 12 Yoj can nakatzꞌetelaꞌ rach kacamic rutzij nakatzijoj re ruchꞌabal re Dios. Y mareꞌ yex xivel-yan re icꞌaslen. \p \v 13 Y roma kaniman re Dios, nakatzijoj re anchique kaniman. Nakaban anchaꞌl re tzꞌiban can chupan re ruchꞌabal re Dios tak nubij: Yen niniman re Dios, mareꞌ ninyaꞌ rutzijol.\x * \xo 4.13 \xt Sal. 116:10.\x* Quireꞌ nubij re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can. Y quireꞌ chukaꞌ yoj can kaniman y mareꞌ nakatzijoj re anchique re kaniman. \v 14 Quireꞌ nakaban roma kataman anchique xcꞌason-a re ru-cuerpo re Ajaf Jesús chiquicojol re anamaꞌiꞌ, y chukaꞌ kataman che ja rejaꞌ re xticꞌason-a\x * \xo 4.14 \xt Is. 26:19; Jn. 11:25, 26; 1 Co. 6:14; 15:20; 1 Ts. 4:14.\x* re ka-cuerpo yoj. Roma yoj xa jun kabanon riqꞌuin re Ajaf Jesús. Y yoj nakacꞌuaj-a-kiꞌ iviqꞌuin chin che xkojrucꞌuaj chilaꞌ chicaj.\x * \xo 4.14 \xt 2 Co. 5:1.\x* \v 15 Y roma nakajoꞌ che yex nivel re utzil reꞌ, xa mareꞌ tak yoj kacochꞌon tijoj-pokonal,\x * \xo 4.15 \xt 2 Co. 1:6.\x* chin quireꞌ can je qꞌuiy-ta re yeꞌcꞌulu re utzil re nuyaꞌ re Dios y yeꞌcolotaj-ta.\x * \xo 4.15 \xt 1 Co. 3:21.\x* Y riqꞌuin reꞌ camas-ta je qꞌuiy re yeꞌtioxin\x * \xo 4.15 \xt 2 Co. 1:11.\x* cha re Dios y niquiyaꞌ rukꞌij. \p \v 16 Jareꞌ re nibano chaka che man nakamalij-ta kacꞌoꞌx, chubanic re samaj\x * \xo 4.16 \xt 2 Co. 4:1.\x* astapaꞌ cꞌo tijoj-pokonal. Re ka-cuerpo yoj camas nunaꞌ, roma nojel kꞌij re yeꞌkꞌax, xa más niqꞌuis-ka ruchukꞌaꞌ. Jacꞌa re espíritu\x * \xo 4.16 \xt Ro. 7:22.\x* kachin yoj, man quire-ta. Roma re espíritu re cꞌo kaqꞌuin yoj, man niqꞌuis-ta ruchukꞌaꞌ, xa kꞌij-kꞌij nicꞌue-a más ruchukꞌaꞌ. \v 17 Roma re baꞌ tijoj-pokonal\x * \xo 4.17 \xt Hch. 20:23.\x* re nakakꞌasaj vovaꞌ chach re ruchꞌulef man neyaloj-ta, y can otz che quireꞌ nakakꞌasaj roma nuban chaka che nicꞌueꞌ kakꞌij. Y re kakꞌij re xticꞌueꞌ, más nem y man jun bey xtiqꞌuis.\x * \xo 4.17 \xt Sal. 30:5; Is. 54:8.\x* \v 18 Yoj man binak-ta kánma chij re yeꞌkatzꞌetelaꞌ chach re ruchꞌulef, yoj binak kánma chij re cosas re man yeꞌtzꞌet-ta.\x * \xo 4.18 \xt Ro. 8:24; 2 Co. 5:7.\x* Roma re cosas re yeꞌkatzꞌat, ronojel reꞌ xa yeꞌqꞌuis. Jacꞌa re cosas re man yeꞌtzꞌet-ta, reꞌ can nojel tiempo jecꞌo y man yeꞌqꞌuis-ta. \c 5 \p \v 1 Re ka-cuerpo\x * \xo 5.1 \xt Fil. 3:21.\x* jareꞌ re rachoch re kánma vovaꞌ chuchꞌulef, astapaꞌ re ka-cuerpo reꞌ xa niqꞌuis,\x * \xo 5.1 \xt 2 P. 1:13.\x* pero kataman che re kánma can xtucꞌul chic jun rachoch riqꞌuin re Dios. Y re jay reꞌ ja re Dios banayon,\x * \xo 5.1 \xt He. 11:10.\x* y man vinak-ta banayon, y chukaꞌ man niqꞌuis-ta y chilaꞌ chicaj cꞌo-va. \v 2 Y como re ka-cuerpo jareꞌ re rachoch re kánma, re kánma camas nikꞌaxo\x * \xo 5.2 \xt Ro. 8:23.\x* roma re tijoj-pokonal nukꞌasaj. Mareꞌ camas nakarayij che re kánma ndoc-yan-ta chupan re jun chic rachoch re cꞌo chilaꞌ chicaj, \v 3 roma re kánma can xticꞌueꞌ rutziak, y man xtichꞌane-ta.\x * \xo 5.3 \xt Ap. 3:18.\x* \v 4 Yoj camas nikꞌaxo re kánma roma re tijoj-pokonal nukꞌasaj re ka-cuerpo re aconak rachoch re kánma. Nikꞌaxo y nakakꞌasaj tijoj-pokonal roma re ka-cuerpo, pero man roma-ta reꞌ nakajoꞌ che re kánma can-ta ndel-yan-a chupan re ka-cuerpo. Re nakarayij, ja che nipa-yan-ta re jun chic cꞌacꞌa rachoch re kánma y noꞌrcuchu-ta-ka rij re nabey rachoch, chin quireꞌ re rachoch re kánma, re xa niqꞌuis, nicꞌue-yan-ta chupan re jun chic rachoch re xa man niqꞌuis-ta, y yoj can xticꞌueꞌ kacꞌaslen chin jumul.\x * \xo 5.4 \xt 1 Co. 15:53.\x* \v 5 Re Dios nrajoꞌ che nicꞌueꞌ kacꞌaslen re man niqꞌuis-ta y rubanon chaka che riqꞌuin ronojel kánma kayaben-apo. Y chukaꞌ ruyiꞌon re Espíritu Santo\x * \xo 5.5 \xt Ro. 8:23; Ef. 1:14.\x* chaka chin jun seña che can katzij-va che neꞌkelaꞌ re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta.\x * \xo 5.5 \xt Is. 29:23.\x* \p \v 6 Mareꞌ yoj can nojel tiempo kayaben-apo jampaꞌ xtakacꞌul re jun cꞌacꞌa rachoch re kánma. Roma kataman che tak cꞌa yojcꞌo chupan re ka-cuerpo vovaꞌ chach re ruchꞌulef, y cꞌamaje-na kojcꞌueꞌ chupan re can katzij kachoch, can cꞌamaje-na kas kojcꞌueꞌ riqꞌuin re Ajaf Jesús. \v 7 Vocame man nakatzꞌat-ta rach,\x * \xo 5.7 \xt 1 Co. 13:12.\x* yoj xa roma kaniman\x * \xo 5.7 \xt Ro. 8:24, 25; 1 P. 1:8.\x* rejaꞌ mareꞌ katzꞌamon bey.\x * \xo 5.7 \xt Dt. 12:9.\x* \v 8 Yoj can niquiꞌcot re kánma y camas nakarayij che man-ta chic yojcꞌo chupan re ka-cuerpo re kacꞌuan vocame, y can-ta riqꞌuin chic re Ajaf yojcꞌo-va.\x * \xo 5.8 \xt Fil. 1:23.\x* \v 9 Mareꞌ can nakataj kakꞌij che nakaban re nika chach re Dios chin che otz yojrutzꞌat. Nakajoꞌ che yojka chach re Dios, tak cꞌa kacꞌuan re ka-cuerpo y chukaꞌ tak man chic kacꞌuan-ta. \v 10 Roma konojel yoj tiene que yojapon re ancheꞌ nuban-va juzgar\x * \xo 5.10 \xt Ro. 2:5.\x* re Cristo, chin quireꞌ, cada vinak nucꞌul según re andex\x * \xo 5.10 \xt 1 P. 8:32; Job 34:11; Sal. 62:12; Is. 3:10, 11; Mt. 16:27; Ap. 22:12.\x* xuban vovaꞌ chach re ruchꞌulef tak cꞌa cꞌas, vo xa otz o man otz-ta re xeꞌrubanalaꞌ. \s Re Pablo can riqꞌuin ronojel ránma nuban re rusamaj re Dios \p \v 11 Yoj kataman che can xkojapon chach re Jesucristo, mareꞌ nakaxibij-kiꞌ\x * \xo 5.11 \xt He. 10:31.\x* nakaban mac, y yojsamaj chin che jecꞌo-ta más re yeꞌniman richin. Re Dios can rutaman-va yoj anchique yoj y rutaman che can riqꞌuin ronojel kánma nakaban re samaj. Y ninyabej che quire-ta nikꞌalajin chukaꞌ chivach yex, y quire-ta chukaꞌ ninaꞌ yex pa tak ivánma, che yoj can riqꞌuin ronojel kánma\x * \xo 5.11 \xt 2 Co. 4:2; 11:6.\x* yojsamaj. \v 12 Man tinojij che yojtajin chic jun bey chubixic quireꞌ chiva xaxe chin che yojicꞌul-ta,\x * \xo 5.12 \xt 2 Co. 3:1.\x* man quire-ta. Re nakajoꞌ yoj ja che nakayaꞌ kꞌij chiva che camas yixquiꞌcot katzij yoj,\x * \xo 5.12 \xt 2 Co. 1:14.\x* roma can riqꞌuin ronojel kánma nakaban re samaj. Chin quireꞌ yex jareꞌ re nibij chique re vinak tak niquibij chiva che je rusamajelaꞌ re Dios, pero xa man katzij-ta. Rejeꞌ can niquicꞌut che je otz tak vinak, pero re pa tak cánma xa man quire-ta. \v 13 Roma re yeꞌnojin che yoj xa yoj locos,\x * \xo 5.13 \xt 2 Co. 11:1.\x* yen nimbij chique che vo xa katzij che quireꞌ, pero reꞌ rutzij rusamaj re Dios re nakaban chin che nucꞌul-ta rukꞌij re Dios. Y vo xa jecꞌo yeꞌnojin che yoj man yoj locos-ta, can otz re niquinojij roma yoj xa can pa rubiyal nakaban re rusamaj re Dios chin che cꞌo otz xtucꞌam-pa chiva yex. \v 14 Y roma camas yojrajoꞌ re Jesucristo, jareꞌ re nibano chaka yoj che quireꞌ nakaban, roma re Jesucristo camas-va yojrajoꞌ y rejaꞌ xcom koma konojel. Y mareꞌ can chaꞌnin chukaꞌ nakanojij-ka che yoj can xojcom-va riqꞌuin rejaꞌ, roma pa kaqꞌuixel yoj xcom-va. \v 15 Y rejaꞌ koma konojel tak xcom,\x * \xo 5.15 \xt Is. 53:6; Mt. 20:28; 1 Jn. 2:1, 2.\x* chin che yoj man chic takacꞌuaj jun cꞌaslen re anchaꞌl nakajoꞌ yoj. Xaxe cꞌa takanojij re anchique xcom pa kaqꞌuixel y chukaꞌ xcꞌastaj-pa koma yoj. \v 16 Mareꞌ tak vocame y re tiempo re xtiba-apo, yoj man jun chic cosa xtakaban juzgar, anchaꞌl rubanon can tak cꞌamaje-na tijalataj re kacꞌaslen\x * \xo 5.16 \xt Jn. 6:63.\x* cheꞌ, tak xaxe nakatzuꞌ re andex titzuꞌun jun vinak. Xa can quire-va chukaꞌ xkaban cha re Jesucristo, y xkanojij che rejaꞌ anchaꞌl xabanchique vinak. Pero vocame man chic quire-ta nakanojij chij. Vocame can kataman chic anchique rejaꞌ. \v 17 Mareꞌ xabanchique vinak re runiman chic re Jesucristo, can xban cha che jun cꞌacꞌa\x * \xo 5.17 \xt Ap. 21:5.\x* vinak. Ronojel re itzel tak banabal xeꞌrubanalaꞌ nabey tak cꞌamaje-na tunimaj, can xeꞌcanaj-va can, y xutzꞌam-a jun cꞌacꞌa cꞌaslen y cꞌacꞌa tak banabal re can je otz-va. \p \v 18 Y ronojel reꞌ, riqꞌuin re Dios xalax-va-pa. Re nurayij re Dios ja che yoj junan-ta kavach riqꞌuin. Rejaꞌ xucusaj re Jesucristo chin che re vinak junan quivach niquiban riqꞌuin re Dios.\x * \xo 5.18 \xt Ro. 5:10, 11.\x* Y re samaj re ruyiꞌon re Dios chaka yoj jareꞌ re nakatzijoj chique re vinak re andex rubanic tak junan quivach niquiban riqꞌuin re Dios. \v 19 Re Dios xa jun quibanon riqꞌuin re Jesucristo, xa jun chukaꞌ quibanon riqꞌuin cho cruz, mareꞌ tak yeꞌtiquir re vinak che junan quivach niquiban riqꞌuin re Dios. Y chaka yoj xubij-va che can nakatzijoj chique re vinak re anchique forma che junan-ta quivach niquiban riqꞌuin re Dios. Re Dios nrajoꞌ che re vinak manak-ta quimac\x * \xo 5.19 \xt Is. 43:25.\x* ndel chach. \v 20 Yoj can yojchaꞌon-va roma re Jesucristo y yojrutak chin che pa rubeꞌ rejaꞌ yojchꞌo-va.\x * \xo 5.20 \xt Mal. 2:7; Ef. 6:20.\x* Pa rubeꞌ re Jesucristo nakabij chiva che can tibanaꞌ che junan-ta ivach riqꞌuin re Dios. Y tak quireꞌ nakabij chiva, can ja-va re Dios re nichꞌo iviqꞌuin. \v 21 Quireꞌ nakabij, roma re Jesucristo can xban-va cha che ja rejaꞌ re xcꞌuan re kamac konojel yoj, y rejaꞌ man jun bey xmacun.\x * \xo 5.21 \xt Is. 53:6, 9; He. 7:26.\x* Quireꞌ xban cha chin che konojel yoj niban chaka roma rejaꞌ, che manak kamac ndel chach re Dios.\x * \xo 5.21 \xt Ro. 1:17.\x* \c 6 \p \v 1 Yoj re can junan yojsamaj\x * \xo 6.1 \xt 1 Co. 3:9.\x* riqꞌuin re Dios chubanic re samaj chiꞌicojol yex, can nakabij-va chukaꞌ chiva che tibanaꞌ utzil man tiban che xa man jun rajkalen re utzil pitinak riqꞌuin re Dios\x * \xo 6.1 \xt He. 12:15.\x* re ruyiꞌon chic-pa chiva. \v 2 Y chij cꞌa reꞌ nichꞌo-va re Dios tak nubij: \q Yen can xatincꞌaxaj-va tak xapon re kꞌij chin nimban utzil. \q Yen chukaꞌ xatinto-pa chupan re kꞌij chin yacolotaj\x * \xo 6.2 \xt Is. 49:8.\x* chach re amac. \q Quireꞌ nubij re tzꞌiban can. \m Y ja xbeka re kꞌij chin re utzil reꞌ, jacꞌa kꞌij reꞌ chin cꞌo modo yojcolotaj chach re kamac. \p \v 3 Y chin che man takaban cha jun vinak che nitzak o man nunimaj-ta re Dios, yoj can nakataj-va kakꞌij che man jun cosa itzel titzꞌet chakij, man nakajo-ta che katzij yoj nitzak. Yoj man nakajo-ta che quireꞌ nibanataj, chin man tiyokꞌ re samaj re yojtajin chubanic.\x * \xo 6.3 \xt 1 Co. 9:12.\x* \v 4 Yoj can nakacꞌut-va-kiꞌ che yoj rusamajelaꞌ\x * \xo 6.4 \xt 1 Co. 4:1.\x* re Dios, y jareꞌ re nibin che can otz-va yojcꞌul re ancheꞌ yojapon-va. Can nikꞌalajin-va che yoj rusamajelaꞌ re Dios roma camas yojcochꞌon, tak nakakꞌasaj tijoj-pokonal, kataman yojakꞌax riqꞌuin re kacꞌaslen tak cꞌo cosas nuban falta chaka, y chukaꞌ kataman yojakꞌax tak yojbison. \v 5 Kacꞌulun chꞌayec, yojyiꞌon pa tak cárceles,\x * \xo 6.5 \xt 2 Co. 11:23, 24.\x* quimalon-quiꞌ vinak chakij roma quiyoval chaka, camas yojcosnak roma can nakachꞌac kavay y chin chukaꞌ nakaban rusamaj re Dios, kacochꞌon varan, kacochꞌon ruchꞌumunic kapan. \v 6 Y chukaꞌ kacꞌuan jun cꞌaslen chꞌajchꞌoj, kataman re ruchꞌabal re Dios, camas yojcochꞌon, y camas otz kanaꞌoj quiqꞌuin re vinak, y can katzij-va che yeꞌkajoꞌ re vinak y chukaꞌ cꞌo re Espíritu Santo kaqꞌuin. \v 7 Kaqꞌuin yoj cꞌo-va re katzij chꞌabal chin re Dios, y cꞌo chukaꞌ re ru-poder re Dios\x * \xo 6.7 \xt Mr. 16:20; Hch. 11:21; 1 Co. 2:4; Ef. 1:19, 20; He. 2:4.\x* kaqꞌuin. Can ja-va cꞌa re kacꞌaslen choj nakacusaj chin nakato-kiꞌ chiquivach re vinak re yeꞌyacataj-pa chakij, y ja chukaꞌ reꞌ re nakacusaj chin che re vinak cꞌo modo niquinimaj. \v 8 Jecꞌo vinak re yeꞌyiꞌo kakꞌij, y chukaꞌ jecꞌo re man jun kakꞌij chiquivach. Jecꞌo re jabal yeꞌchꞌo chakij, y jecꞌo chukaꞌ re itzel yeꞌchꞌo chakij. Y jecꞌo chukaꞌ yeꞌbin chakij che yoj yeꞌkakꞌol vinak, y jecꞌo yeꞌbin che yoj ja re katzij nakabij chique. \v 9 Jecꞌo re niquiban chaka anchaꞌl che xa man quitaman-ta kavach, y jecꞌo chukaꞌ re jabal quitaman kavach.\x * \xo 6.9 \xt 2 Co. 5:11.\x* Can tzakatal re camic\x * \xo 6.9 \xt 1 Co. 4:9.\x* chakij, pero xa cꞌa yoj cꞌas-na.\x * \xo 6.9 \xt Sal. 118:18.\x* Qꞌuiy tijoj-pokonal nuyaꞌ re Dios chaka, pero man chin-ta che yojcom. \v 10 Y astapaꞌ yojbison, pero chukaꞌ can yojquiꞌcot.\x * \xo 6.10 \xt 1 Co. 7:30; 2 Co. 7:4.\x* Yoj mebaꞌ, pero can yojtiquir yeꞌkatoꞌ re nicꞌaj chic vinak, chin che yeꞌbiyomar. Y astapaꞌ man jun cosa cꞌo kaqꞌuin,\x * \xo 6.10 \xt 2 Co. 8:9.\x* pero yojtiquir nakabij che ronojel cꞌo kaqꞌuin. Y ronojel cꞌa reꞌ can nucꞌut che yoj can yoj rusamajela-va re Dios. \p \v 11 Yoj can man jun tzij re nakavovaj chivach, xa can ronojel nakabij chiva yex hermanos re yixcꞌo chireꞌ pa tenemit Corinto. Can ronojel re xkabij-yan-ka chiva, can katzij-va. Y can ronojel re kánma kayiꞌon chiva. \v 12 Yoj can kajakon re kánma chivach yex chin yixkacꞌulun, jacꞌa yex xa camas ba-oc ijakon re ivánma\x * \xo 6.12 \xt 2 Co. 12:15.\x* chin che yoj-icꞌulun-ta. \v 13 Vocame yintzijon iviqꞌuin anchaꞌl nuban jun tataꞌaj quiqꞌuin re rajcꞌual.\x * \xo 6.13 \xt 1 Co. 4:14.\x* Nimbij chiva che más kojijoꞌ yoj roma yoj can yixkajo-va. Can tibanaꞌ cꞌa anchaꞌl re nakaban yoj iviqꞌuin. \s Yoj re kaniman re Jesucristo yoj rachoch re cꞌaslic Dios \p \v 14 Yex man cꞌa ticꞌuaj-iviꞌ quiqꞌuin re vinak re man quiniman-ta re Jesucristo, roma man chic junan-ta re icꞌaslen quiqꞌuin.\x * \xo 6.14 \xt Dt. 7:2, 3; 1 S. 5:2; Ef. 5:7.\x* Roma jun cꞌaslen choj manak modo nucꞌuaj-riꞌ riqꞌuin jun itzel cꞌaslen. Anchaꞌl re sakil manak modo nucꞌuaj-riꞌ riqꞌuin re kꞌokoꞌm. \v 15 Anchaꞌl chukaꞌ re Jesucristo man junan-ta quivach riqꞌuin re Satanás. Jun vinak re runiman re Jesucristo man junan-ta riqꞌuin jun vinak re man runiman-ta. \v 16 Y quireꞌ chukaꞌ re rachoch re Dios man junan-ta quivach quiqꞌuin re imágenes. Roma yex can yix rachoch-va re cꞌaslic Dios. Y ja re mismo Dios biyon can: \q Che re cánma rejeꞌ xtoc vachoch yen, \q y yen xquinoc qui-Dios,\x * \xo 6.16 \xt Lv. 26:12; Jer. 31:33; 32:38; Ez. 11:20; 36:28; 37:27; Zac. 8:8; 13:9; 1 P. 2:5.\x* \q y rejeꞌ xqueꞌoc nutenemit. \m \v 17 Y mareꞌ re Ajaf Dios can nichꞌo-va chukaꞌ chiva, y nubij: \q Quixel-pa chiquicojol re man yinquiniman-ta. \q Tijechꞌaj-a-iviꞌ quiqꞌuin, y man tinim-iviꞌ chupan re quimac rejeꞌ,\x * \xo 6.17 \xt Is. 52:11; Ap. 18:4.\x* \q chin che yen yixincꞌul, \q \v 18 y xquinoc Tataꞌaj ivichin yex \q y yex xquixoc numiꞌal-vajcꞌual.\x * \xo 6.18 \xt Jer. 31:1, 9; Ap. 21:7.\x* \q Ja quireꞌ nubij re Ajaf Dios re cꞌo ronojel poder pa rukꞌaꞌ. \c 7 \p \v 1 Re chꞌabal re ximbij-yan-ka chiva, can ja re Dios biyon can. Mareꞌ yex hermanos re camas yixinjoꞌ, nimbij chiva che takachꞌojersaj\x * \xo 7.1 \xt 1 Jn. 3:3.\x* re kacꞌaslen. Can takachajij re ka-cuerpo y re kánma chach ronojel re xa man chꞌajchꞌoj-ta. Takaxibij-kiꞌ chach re Dios y man chic takacꞌuaj re itzel cꞌaslen. Xa ja re cꞌaslen otz jareꞌ re takacꞌuaj, re can chꞌajchꞌoj. \s Re Pablo camas niquiꞌcot roma re hermanos aj pa tenemit Corinto xtzolaj-pa quicꞌoꞌx, mareꞌ camas yeꞌrajoꞌ \p \v 2 Hermanos, nincꞌutuj utzil chiva che tijakaꞌ re ivánma chakavach chin más yojijoꞌ yoj, chin che can chupan re ivánma yojcꞌue-va. Yoj man jun itzel cosa kabanon chiva. Yoj man jun re kayajon-ta runaꞌoj, y chukaꞌ man jun re kakꞌalon-ta.\x * \xo 7.2 \xt 2 Co. 12:17.\x* \v 3 Pero tak yen ximbij-ka re chꞌabal reꞌ chiva, man ximbij-ta che yex cꞌo imac. Roma yen ximbij-yan-ka che yex can yixcꞌo-va pa tak kánma, y man jun xtitiquir xtilisan-a re amor reꞌ kaqꞌuin,\x * \xo 7.3 \xt 2 Co. 6:11-13.\x* re camic man nitiquir-ta y ni xe-ta re cosas re nakacꞌalvachij. \v 4 Y yen nimbij chiva ronojel re ninaꞌ pa vánma ivoma yex, y mareꞌ vocame nimbij chiva che yen camas niquiꞌcot re vánma chivij yex hermanos.\x * \xo 7.4 \xt 1 Co. 1:4.\x* Y itzij yex re vánma can man nibison-ta chic, y jareꞌ re nibano chua che camas yinquiꞌcot chupan ronojel tijoj-pokonal.\x * \xo 7.4 \xt Ro. 5:3; Fil. 2:17.\x* \p \v 5 Yoj can cꞌo-va tijoj-pokonal nakakꞌasaj, y jareꞌ chukaꞌ re xeꞌkakꞌasaj tak xojeka vovaꞌ pa Macedonia.\x * \xo 7.5 \xt 2 Co. 2:13.\x* Xa can man yojxulan-ta baꞌ pa rukꞌaꞌ re tijoj-pokonal, can quireꞌ nakacꞌalvachij\x * \xo 7.5 \xt 2 Co. 4:8.\x* riqꞌuin ronojel, y re kaqꞌuin-ka yoj, re kánma nikꞌaxo y nutaj pokan roma man jun kataman andex ibanon yex, y cꞌo chukaꞌ tijoj-pokonal nakakꞌasaj pa quikꞌaꞌ\x * \xo 7.5 \xt Dt. 32:25.\x* re man quiniman-ta re Jesucristo. \v 6 Pero re Dios can nucukubaꞌ quicꞌoꞌx\x * \xo 7.6 \xt 2 Ts. 2:16.\x* re camanak quikꞌij banon chique y mareꞌ re Dios can xucukubaꞌ kacꞌoꞌx, che xbeka re hermano Tito kaqꞌuin. \v 7 Re hermano Tito xboꞌrcukubaꞌ kacꞌoꞌx, man xe-ta roma xbeka kaqꞌuin y xkatzꞌat rach, man quire-ta, rejaꞌ xboꞌrcukubaꞌ kacꞌoꞌx vovaꞌ roma yex can xicukuba-va-pa rucꞌoꞌx chilaꞌ iviqꞌuin. Xboꞌryaꞌ rutzijol chaka che yex can yojijo-va, che vocame yex xa yixbison roma man chaꞌnin-ta xiban rubiyal re xbanataj chiꞌicojol. Y chukaꞌ xboꞌrtzijoj chaka che yex camas nitaj ikꞌij chin niban re ninjoꞌ yen che niban. Ronojel re xyaꞌ rutzijol chua, can xuban chua che camas xquiꞌcot re vánma. \p \v 8 Vocame, yen can man nina-ta chic che cꞌayef ximban roma re carta re xintak-a chiva, roma tak xintak-a re carta reꞌ chiva, can xuban-va chua che cꞌayef xinaꞌ y camas xinojij che man-ta quireꞌ rubanic ximban-a cha, roma can xixinyaꞌ pa bis.\x * \xo 7.8 \xt Ex. 5:22, 23; Jer. 20:7-9; 2 Co. 2:4.\x* Vocame, can man cꞌayef-ta chic ninaꞌ, roma xa ba-oc tiempo re xixruyaꞌ pa bis re carta reꞌ. \v 9 Vocame can yinquiꞌcot, pero man roma-ta re carta re xintak iviqꞌuin y xixruyaꞌ pa bis, man quire-ta, yinquiꞌcot roma re bis xuban jun samaj iviqꞌuin, y re samaj reꞌ can xuban chiva che xjalataj icꞌaslen.\x * \xo 7.9 \xt Is. 55:7.\x* Can ja-va cꞌa quireꞌ xrajoꞌ re Dios chin che xixcꞌueꞌ pa bis, roma man-ta xixcꞌueꞌ pa bis, cꞌayef-ta xuban chiva, roma man-ta xjalataj re icꞌaslen, y xe-ta yex man-ta xjalataj re icꞌaslen, katzij-ta yoj, roma man jun tzij xkabij chiva. \v 10 Roma tak ja re Dios re nirayin che nipa bis kaqꞌuin, re bis reꞌ can nuban cha xabanchique vinak che nijalataj rucꞌaslen, y riqꞌuin reꞌ nicolotaj\x * \xo 7.10 \xt Jer. 31:18-20; Ez. 18:27-30.\x* chach re rumac. Y re xtibano quireꞌ man jun bey cꞌa xtitzolaj chij, roma ronojel cosa rion otz nucꞌam-pa cha chupan re rucꞌaslen. Jacꞌa re bis re cꞌo quiqꞌuin re vinak re man niquijo-ta niquinimaj re Dios, xa man nuban-ta chique che nijalataj quicꞌaslen\x * \xo 7.10 \xt Mt. 27:4.\x* y xa chupan re camic chin jumul yeꞌrucꞌuaj-va. \v 11 Xaxe titzuꞌ\x * \xo 7.11 \xt Jer. 50:4, 5; Zac. 12:10.\x* andex che samaj xuban pa tak icꞌaslen re bis re xuyaꞌ re Dios chiva yex. Roma chaꞌnin xiban rubiyal ronojel. Can chaꞌnin xibij-pa chua che xa mana-ta yex re cꞌo imac. Can man xka-ta chivach re rumac rubanon re jun re kejnak pa mac. Can xixibij-iviꞌ roma xkꞌax pan iveꞌ re andex banatajnak chiꞌicojol. Can yojijo-va. Can nitaj ikꞌij chin nibanalaꞌ re nurayij re Dios, y can jareꞌ chukaꞌ xilisaj-a re xmacun chiꞌicojol. Ronojel pa sakil xiban-va rubiyal y xkꞌalajin che man jun imac. \v 12 Tak yen ximban-a re carta y xintak-a chiva, man xe-ta roma re jun re xbano re mac. Y chukaꞌ man xe-ta roma re jun re anchok cha xban-va re mac. Man xe-ta coma rejeꞌ. Xa can chin che yex niyaꞌ pa cuenta y nitamaj che yoj camas nakajoꞌ yixkatoꞌ, chin che man-ta quireꞌ nibanataj\x * \xo 7.12 \xt 2 Co. 2:4.\x* chiꞌicojol.\x * \xo 7.12 \xt 1 Co. 5:1.\x* Re Dios can nutzꞌat-va-pa che quireꞌ re karayin. \p \v 13 Y roma xiban-yan rubiyal ronojel mareꞌ yojquiꞌcot,\x * \xo 7.13 \xt 1 Co. 16:18.\x* roma jareꞌ re karayin yoj. Pero más xojquiꞌcot\x * \xo 7.13 \xt Ro. 15:32; 2 Ti. 1:16; Flm. 20.\x* tak xkatzꞌat re hermano Tito che camas niquiꞌcot ránma xbeka tak tzolojnak-pa chilaꞌ iviqꞌuin. Yex xa can xiya-pa ruchukꞌaꞌ re ránma. \v 14 Vocame can man yinqꞌuex-ta\x * \xo 7.14 \xt 2 Co. 10:8.\x* chic chach re Tito, roma tak cꞌamaje-na tiba iviqꞌuin, yen xintzijoj\x * \xo 7.14 \xt 2 Co. 9:2.\x* cha che yex camas yix otz.\x * \xo 7.14 \xt 2 Co. 8:24.\x* Yen nojel tiempo ja re katzij re nbin chiva, y vocame can katzij-va chukaꞌ re ximbij-a cha re Tito chivij yex, y man chak ximbij-ta quireꞌ chivij, sino que can katzij-va che yix quireꞌ. \v 15 Mareꞌ vocame re hermano Tito camas yixrajoꞌ, más que chach tak cꞌamaje-na tapon iviqꞌuin,\x * \xo 7.15 \xt 2 Co. 6:12.\x* roma rejaꞌ neꞌka chucꞌoꞌx che yex can riqꞌuin ximbireꞌ\x * \xo 7.15 \xt Fil. 2:12.\x* xicꞌul. Can iyaben cꞌa re andex che chꞌabal re jeꞌrucꞌuan-a rejaꞌ chiva. Y chukaꞌ can neꞌka-va cꞌa chucꞌoꞌx che yex camas yixniman tzij.\x * \xo 7.15 \xt 2 Co. 2:9; 10:5, 6.\x* \v 16 Yen camas yinquiꞌcot, roma ntaman che yex can ninimaj tzij.\x * \xo 7.16 \xt 2 Ts. 3:4; Flm. 8:21.\x* \c 8 \s Re hermanos re jecꞌo pa tenemit Corinto, otz che niquiyaꞌ re qui-ofrenda anchaꞌl re xquiyaꞌ re hermanos aj-Macedonia \p \v 1 Hermanos, nakajoꞌ chukaꞌ nakayaꞌ rutzijol chiva chij re samaj re xuban re Dios pa tak cánma re jenipaꞌ iglesias re jecꞌo vovaꞌ pa Macedonia.\x * \xo 8.1 \xt Hch. 16:12.\x* Can nem re utzil xuban re Dios pa tak cánma. \v 2 Roma rejeꞌ cꞌo jun namalaj ofrenda xquimol chin niquitak-a chique re hermanos re cꞌo qui-necesidad chilaꞌ pa Jerusalén. Xquimol re ofrenda reꞌ astapaꞌ quitzꞌamon rukꞌasasic qꞌuiy tijoj-pokonal, y re tijoj-pokonal reꞌ xaxe chin che yeꞌtojtobex. Pero re Dios xuban chique che camas yeꞌquiꞌcot pa tak cánma. Re hermanos reꞌ camas je mebaꞌ,\x * \xo 8.2 \xt Stg. 2:5.\x* pero niquijoyovaj quivach re hermanos re cꞌo qui-necesidad, mareꞌ xquimol re ofrenda anchaꞌl xa camas je biyomaꞌ.\x * \xo 8.2 \xt Lc. 21:1-4; Ap. 2:9.\x* \v 3 Can katzij nimbij chiva, che rejeꞌ xquiyaꞌ re jenipaꞌ yeꞌtiquir niquiyaꞌ, hasta xquiyaꞌ más cha re jenipaꞌ yeꞌtiquir niquiyaꞌ. Y can quiqꞌuin-va rejeꞌ xalax-va che xquiban quireꞌ. \v 4 Roma mana-ta yoj re xojcꞌutun chique, xa can jacꞌa rejeꞌ re xeꞌcꞌutun utzil chaka, che can takayaꞌ kꞌij chique che chukaꞌ rejeꞌ niquiyaꞌ\x * \xo 8.4 \xt Hch. 11:29.\x* re qui-ofrenda chin nakacꞌuaj-a\x * \xo 8.4 \xt Hch. 24:17.\x* chique re je rajcꞌual chic re Dios re jecꞌo pa tenemit Jerusalén. \v 5 Yoj man jun bey cꞌa xkanojij che quire-ta niquiban, roma man xe-ta re qui-ofrenda xquiyaꞌ\x * \xo 8.5 \xt Fil. 4:18.\x* chin niquitak-a chique re hermanos\x * \xo 8.5 \xt Mt. 25:40; He. 13:16.\x* re jecꞌo pa Jerusalén, xa can ja chukaꞌ rejeꞌ mismo re xquijach-quiꞌ pa rukꞌaꞌ re Ajaf chin niquiban re nrajoꞌ rejaꞌ, y jareꞌ re más rajkalen. Cꞌareꞌ xquijach-quiꞌ chin yojquitoꞌ chubanic re samaj re katzꞌamon rubanic yoj. Y can ja re Dios re xbano quireꞌ chique. \v 6 Y mareꞌ yoj nakachalabej cha re hermano Tito\x * \xo 8.6 \xt 2 Co. 12:18.\x* che titzolaj iviqꞌuin pa tenemit Corinto, y re mero re xutzꞌam can rumolic chiꞌicojol, can toꞌrqꞌuisaꞌ rumolic, roma re jun samaj reꞌ camas rajkalen, roma jun samaj chin utzil. \v 7 Yex camas ibanon confiar-iviꞌ riqꞌuin re Ajaf Jesucristo,\x * \xo 8.7 \xt 1 Co. 12:13.\x* can cꞌo-va más naꞌoj iviqꞌuin, y can jabal rubixic niban\x * \xo 8.7 \xt 1 Co. 1:5.\x* tak nitzijoj re naꞌoj cꞌo iviqꞌuin, can riqꞌuin ronojel ivánma niban re utzulaj tak banabal, y camas yojijoꞌ yoj. Mareꞌ yen ninrayij che can-ta quireꞌ chukaꞌ niban riqꞌuin re utzil re niban yex, chin che niyaꞌ re jenipaꞌ yixtiquir niyaꞌ chique\x * \xo 8.7 \xt 2 Co. 9:8.\x* re hermanos re jecꞌo pa Jerusalén. \p \v 8 Yen man nimbij-ta chiva che can quireꞌ tibanaꞌ.\x * \xo 8.8 \xt 1 Co. 7:6.\x* Re ninjoꞌ chiva ja-ta che yex niban anchaꞌl re niquiban re hermanos aj-Macedonia. Rejeꞌ can pa cánma xalax-va-pa chin xquimol re mero. Yex can ticꞌutuꞌ chukaꞌ che katzij yixjovan. \v 9 Can itaman chic cꞌa che re Ajaf Jesucristo camas yojrajoꞌ, mareꞌ katzij yoj tak xpa vovaꞌ chach re ruchꞌulef. Xuyaꞌ can re rubiyomal chilaꞌ chicaj. Xoc jun vinak\x * \xo 8.9 \xt Fil. 2:6, 7.\x* re man jun cosa cꞌo riqꞌuin.\x * \xo 8.9 \xt Lc. 9:58.\x* Rejaꞌ xuban quireꞌ chin che yoj nakavel-ta re katzij biyomal. \p \v 10 Y vocame ninjoꞌ ninataj chiva y reꞌ can otz xtuban chiva. Re ninjoꞌ ninataj ja che can jonabir\x * \xo 8.10 \xt 2 Co. 9:2.\x* can tak xalax pan ivánma\x * \xo 8.10 \xt 1 Co. 7:25.\x* chin xitzꞌam rumolic re mero quichin re hermanos\x * \xo 8.10 \xt Pr. 19:17; Mt. 10:42; He. 13:16.\x* re jecꞌo pa Jerusalén. \v 11 Vocame tiqꞌuisaꞌ cꞌa rumolic, anchaꞌl tak xitzꞌuc-pa nabey, y can-ta yixquiꞌcot tak xtiqꞌuis rumolic. Yen man nimbij-ta che tiene que qꞌuiy niyaꞌ, man quire-ta, xa can xe cꞌa re jenipaꞌ re can rucꞌamon che niyaꞌ, xaxe reꞌ tiyaꞌ. \v 12 Roma vo xa pan ivánma xalax-va-pa che niban\x * \xo 8.12 \xt Ex. 25:2; 35:21; 1 Cr. 29:5-9.\x* quireꞌ, re Dios can nucꞌul-va chivach re jenipaꞌ rucꞌamon che niyaꞌ,\x * \xo 8.12 \xt Mr. 12:43, 44.\x* roma rejaꞌ nrajoꞌ che niyaꞌ re rucꞌamon che niyaꞌ,\x * \xo 8.12 \xt Lc. 21:3.\x* rejaꞌ man nrajo-ta che niyaꞌ re manak iviqꞌuin. \p \v 13 Y re nimbij chiva, man chin-ta che yex yixcꞌueꞌ can pa mambaꞌel y re yeꞌcꞌulu re i-ofrenda can otz yeꞌcꞌueꞌ, man quire-ta. \v 14 Yen quireꞌ nimbij chiva xaxe chin che junan-ta ivach nuban quiqꞌuin re niquikꞌasaj tijoj-pokonal.\x * \xo 8.14 \xt 2 Co. 9:12.\x* Roma vocame yex cꞌo re cꞌo iviqꞌuin, y mareꞌ rucꞌamon chin yeꞌtoꞌ re hermanos re jecꞌo pa Jerusalén. Roma man jun atamayon andex nicꞌalvachij re chakavach-apo, y qꞌuibaꞌ re chakavach-apo nicꞌatzin che ja yex re yixtoꞌ, y xa ja chic cꞌa rejeꞌ re xqueꞌtaꞌo ivichin. \v 15 Y chiꞌicojol yex xtibanataj re anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can chij re maná re xka-pa chilaꞌ chicaj, chin xquitaj conojel vinak israelitas, y nubij quireꞌ: Re xumol can qꞌuiy, manak xuban sobra riqꞌuin. Re ba-oc xumol can, can man xuban-ta falta cha.\x * \xo 8.15 \xt Ex. 16:18.\x* Quireꞌ nubij re tzꞌiban can. \p \v 16 Y yen camas cꞌa nintioxij cha re Dios, roma rejaꞌ can xuya-va pa ránma re hermano Tito chin che camas yixeꞌka chucꞌoꞌx, anchaꞌl nimban yen iviqꞌuin. \v 17 Can pa ránma cꞌa rejaꞌ xalax-va-pa che niba chilaꞌ iviqꞌuin. Quireꞌ xunojij roma camas yixeꞌka chucꞌoꞌx y man xe-ta roma che xkabij cha che niba chilaꞌ iviqꞌuin chin noꞌrqꞌuisaꞌ can rubanic re samaj re rutzꞌamon can chiꞌicojol.\x * \xo 8.17 \xt 2 Co. 8:6.\x* \p \v 18 Y chin che cꞌo jun ndoc-a ruchibil re hermano Tito, nakatak-a jun hermano\x * \xo 8.18 \xt 2 Co. 12:18.\x* chij. Re hermano reꞌ can jabal taman rach coma conojel iglesias, roma camas samajenak chutzijosic re utzulaj chꞌabal chin re Dios. \v 19 Y chukaꞌ rejaꞌ can chaꞌon-a coma re iglesias, chin ndoc-a kachibil po bey tak xtakacꞌuaj re ofrenda\x * \xo 8.19 \xt 2 Co. 9:8.\x* re nitak-a chique re hermanos re jecꞌo pa tenemit Jerusalén.\x * \xo 8.19 \xt 1 Co. 16:3.\x* Re ofrenda reꞌ jachon pa kakꞌaꞌ yoj chin nakajachaꞌ chiquivach re hermanos re niquikꞌasaj tijoj-pokonal, y riqꞌuin-ta re nakaban, re Ajaf Jesucristo nucꞌul-ta rukꞌij.\x * \xo 8.19 \xt 2 Co. 4:15.\x* Y re ofrenda re niya-a, can kꞌalaj-ta che riqꞌuin ronojel ivánma niya-a. \v 20 Yoj kachajin-kiꞌ roma man nakajo-ta che yeꞌpa tzij chakij, mareꞌ man kayon-ta yoj re yojmolo y yojacho chin re ofrenda, roma re ofrenda can qꞌuiy baꞌ.\x * \xo 8.20 \xt Ef. 5:15.\x* \v 21 Roma yoj man nakajo-ta che xaxe-ta chach re Ajaf Dios nikꞌalajin-va ronojel re nakaban,\x * \xo 8.21 \xt Fil. 4:8.\x* xa can nakajoꞌ chukaꞌ che quireꞌ tikꞌalajin chiquivach re vinak,\x * \xo 8.21 \xt Pr. 3:4; Mt. 5:16; 6:1-4; 1 P. 2:12.\x* che can pa sakil-va nakaban ronojel. \p \v 22 Y chiquij re je caꞌeꞌ hermanos re yeꞌba chilaꞌ iviqꞌuin, nakatak chic-a jun hermano re can kataman-va che can nutaj rukꞌij chubanic xabanchique samaj chin re Dios. Y vocame camas nurayij chin napon chilaꞌ iviqꞌuin roma re otz tak cosas rucꞌaxan chivij, y mareꞌ rejaꞌ can niquiꞌcot noꞌrbanaꞌ re samaj iviqꞌuin. \v 23 Re hermanos re xqueꞌbapon iviqꞌuin, can che je oxeꞌ camas je otz. Roma re hermano Tito can vichibil-va,\x * \xo 8.23 \xt Fil. 2:25.\x* y yinrutoꞌ chubanic re samaj chiꞌicojol yex. Y re je caꞌeꞌ chic re xqueꞌoc-a ruchibil re Tito xa ja re iglesias re jeꞌtakayom-pa quichin. Rejeꞌ can jun utzulaj cꞌaslen quicꞌuan, mareꞌ re Jesucristo can nucꞌul-va rukꞌij. \v 24 Mareꞌ nimbij chiva che tak xqueꞌbeka iviqꞌuin re hermanos re jeꞌtakon-a, can jabal quicꞌulic tibanaꞌ. Y napon-ta rutzijol quiqꞌuin re nicꞌaj chic iglesias che camas yixjovan.\x * \xo 8.24 \xt 2 Co. 8:7, 8.\x* Can anchaꞌl-ta re itzijol re kalisan yoj,\x * \xo 8.24 \xt 2 Co. 9:2.\x* che camas yix otz.\x * \xo 8.24 \xt 2 Co. 7:14.\x* \c 9 \p \v 1 Manak tukꞌaj che yen cꞌo más cosas nintzꞌibaj-a chiva chin niyaꞌ re ofrenda\x * \xo 9.1 \xt Ga. 2:10.\x* chique re je rajcꞌual chic re Dios\x * \xo 9.1 \xt Hch. 11:29.\x* re jecꞌo pa tenemit Jerusalén.\x * \xo 9.1 \xt Ro. 15:26; 1 Co. 16:1.\x* \v 2 Roma ntaman che can irayin-va che niyaꞌ re ofrenda reꞌ. y jareꞌ re nintzijoj\x * \xo 9.2 \xt 2 Co. 8:24.\x* yen chique re hermanos vovaꞌ pa Macedonia, che yex hermanos re yixcꞌo chilaꞌ pan Acaya can jonabir\x * \xo 9.2 \xt 2 Co. 8:10.\x* can iyaben che niyaꞌ re ofrenda re nicꞌatzin chique re hermanos re jecꞌo pa tenemit Jerusalén.\x * \xo 9.2 \xt 2 Co. 8:19.\x* Y roma yex can riqꞌuin ronojel ivánma xiban quireꞌ, mareꞌ camas je qꞌuiy hermanos re jecꞌo pa Macedonia xquirayij chukaꞌ che yeꞌtaꞌon. \v 3 Y yeꞌntak cꞌa-a re je oxeꞌ hermanos chilaꞌ iviqꞌuin, chin che ronojel re otz ntzijon chivij can-ta quireꞌ xtibanataj, y can-ta imalon\x * \xo 9.3 \xt 2 Co. 8:6, 17.\x* chic re ofrenda, roma yen can ntzijon chivij che yex can niyaꞌ re jun ofrenda reꞌ chique re hermanos, \v 4 roma riqꞌuin baꞌ jecꞌo hermanos aj-vovaꞌ pa Macedonia re yeꞌba chuij\x * \xo 9.4 \xt Hch. 20:4.\x* cꞌa chilaꞌ iviqꞌuin, y yex xa man ibanon-ta preparar re ofrenda tak yojapon, xa xtiyaꞌ iqꞌuex y xtiyaꞌ chukaꞌ kaqꞌuex yoj roma kabin che can ibanon chic listo.\x * \xo 9.4 \xt 2 Co. 11:17.\x* \v 5 Mareꞌ can xinojij-va y ximbij chique re je oxeꞌ hermanos che nabey cꞌa queꞌba rejeꞌ iviqꞌuin y teꞌquiqꞌuisaꞌ rumolic re ofrenda re xalax pan ivánma che nijoꞌ niyaꞌ, chin quireꞌ re ofrenda re niyaꞌ man tikꞌalajin che can ja yoj xojbin chiva che niyaꞌ, roma man quire-ta, xa can nikꞌalajin-ta jabal che iviqꞌuin yex alaxnak-va-pa.\x * \xo 9.5 \xt Gn. 33:11.\x* \p \v 6 Y yen ninjoꞌ nimbij jun ejemplo chiva: Tak yex niban jun ticoꞌn, vo xa ba-oc nitic, ba-oc cosecha nilisaj, pero vo xa yex qꞌuiy nitic, qꞌuiy cosecha nilisaj.\x * \xo 9.6 \xt Pr. 11:24; 19:17; 22:9; Ga. 6:7, 9.\x* \v 7 Cada jun chiva yex tiyaꞌ re jenipaꞌ yixtiquir niyaꞌ, anchaꞌl nubij re ivánma chiva.\x * \xo 9.7 \xt Ex. 25:2; 35:5; Dt. 15:7; 2 Co. 8:12.\x* Man cꞌa tiyaꞌ riqꞌuin bis, y man tiyaꞌ chukaꞌ xaxe roma xcꞌutux chiva. Man tiban quireꞌ. Xa can tiquiꞌcot re ivánma tak niyaꞌ re ofrenda,\x * \xo 9.7 \xt Ro. 12:8.\x* roma re Dios can yeꞌrajoꞌ re yeꞌbano quireꞌ. \v 8 Y camas qꞌuiy utzil xticꞌul re pitinak riqꞌuin re Dios, roma pa rukꞌaꞌ rejaꞌ cꞌo-va ronojel poder. Ronojel rach utzil xtuya-pa chiva,\x * \xo 9.8 \xt Fil. 4:19.\x* chin che nojel tiempo cꞌo re nicusaj y cꞌo chukaꞌ chin yeꞌtoꞌ re nicꞌaj chic\x * \xo 9.8 \xt Pr. 28:27.\x* vinak y chukaꞌ chin yeꞌbanalaꞌ ronojel rach utzil. \v 9 Can anchaꞌl-va re tzꞌiban can chupan re ruchꞌabal re Dios y nubij quireꞌ: \q Xujach chiquivach re vinak camas je mebaꞌ. \q Re nibano re utzil reꞌ, can chin nojel tiempo\x * \xo 9.9 \xt Sal. 112:9.\x* quireꞌ nuban. \q Quireꞌ nubij re tzꞌiban can. \m \v 10 Re Dios can nuya-va re semilla\x * \xo 9.10 \xt Gn. 1:11.\x* cha re ache, chin quireꞌ cꞌo ru-semilla chin nutic-ka, y tak re Dios nuban bendecir re ticoꞌn roma nivachim-pa, jareꞌ re ndoc ruay.\x * \xo 9.10 \xt Is. 55:10.\x* Y quireꞌ chukaꞌ xtuban re Dios chiva yex, can xtuyaꞌ ru-bendición y xtuban cha che niqꞌuier iviqꞌuin, che riqꞌuin reꞌ más qꞌuiy-ta utzulaj tak banabal re xtiban.\x * \xo 9.10 \xt Os. 10:12; Mt. 6:1.\x* \v 11 Roma riqꞌuin re xtuyaꞌ re Dios chiva, can cꞌo-va qꞌuiy nicꞌueꞌ iviqꞌuin, anchaꞌl jun biyom, y nojel tiempo yixtiquir niban utzil anchaꞌl re nrajoꞌ re ivánma. Y tak yoj xtakajachaꞌ re ofrenda pa quikꞌaꞌ re hermanos re jecꞌo pa Jerusalén, camas cꞌa xqueꞌtioxin cha re Dios.\x * \xo 9.11 \xt 2 Co. 4:15.\x* \v 12 Roma re samaj re xtuban tak yex xtiyaꞌ re ofrenda chique re je rajcꞌual chic re Dios, man xaxe-ta xqueꞌrutoꞌ chupan re tijoj-pokonal re yeꞌtajin chukꞌasasic,\x * \xo 9.12 \xt 2 Co. 8:14.\x* chukaꞌ rejeꞌ camas xqueꞌtioxin cha re Dios. \v 13 Y roma re ofrenda re xtiyaꞌ yex chique re hermanos, re hermanos camas xtiquiyaꞌ rukꞌij\x * \xo 9.13 \xt Mt. 5:16.\x* re Dios, roma can xtiquitzꞌat-va che katzij niban re nubij re utzulaj ruchꞌabal re Jesucristo re nibex evangelio cha. Chukaꞌ rejeꞌ xtiquiyaꞌ rukꞌij re Dios roma xalax-pa pan ivánma che yeꞌtoꞌ riqꞌuin re qui-necesidad y roma chukaꞌ can quireꞌ niban yex quiqꞌuin conojel re hermanos.\x * \xo 9.13 \xt He. 13:16.\x* \v 14 Rejeꞌ camas xtiquiban orar pan iveꞌ roma camas yixquijoꞌ, roma re namalaj utzil niban quiqꞌuin can ja re Dios xyiꞌo pan ivánma.\x * \xo 9.14 \xt 2 Co. 8:1.\x* \v 15 Matiox cꞌa cha re Dios roma re xusipaj chaka, y re xusipaj re Dios chaka man nakavel-ta andex rubixic nakaban, roma camas nem.\x * \xo 9.15 \xt Stg. 1:17.\x* \c 10 \s Re Pablo nubij che cꞌo autoridad yiꞌon pa rukꞌaꞌ roma re Dios \p \v 1 Yen Pablo can je qꞌuiy cꞌa re yeꞌtzijon chuij y niquibij: Tak re Pablo cꞌo kaqꞌuin, can nuban che manak rukꞌij y camas chꞌaꞌl,\x * \xo 10.1 \xt Is. 42:2.\x* jacꞌa tak naj cꞌo-va, xa man quire-ta chic nuban kaqꞌuin. Rejaꞌ xa can man rueꞌ yeꞌrutzꞌibaj-pa re tzij chaka, yeꞌchaꞌ. Pero xa man quire-ta re nimban yen. Roma tak yen cꞌo jun cosa nimbij chiva che niban,\x * \xo 10.1 \xt Ro. 12:1.\x* can nimban che manak nukꞌij y riqꞌuin chꞌoꞌl vánma nincꞌutuj, can anchaꞌl xuban re Jesucristo.\x * \xo 10.1 \xt 1 P. 2:23.\x* \v 2 Re ninjoꞌ yen ja che ibanon-ta chic rubiyal ronojel, roma vo xa cꞌamaje-na tiban rubiyal tak yen xquinapon iviqꞌuin,\x * \xo 10.2 \xt 1 Co. 4:21.\x* ja yen re xquimbano rubiyal ronojel. Y yen man ninjo-ta nincusaj re autoridad cꞌo pa nukꞌaꞌ. Anchaꞌl re ninojin che nimban chique re yeꞌbin chuij che xa ja re ninrayij yen jareꞌ re nimban, y mana-ta re nurayij re Ajaf. \v 3 Y can katzij-va che xa yoj vinak, pero yoj man nakaban-ta anchaꞌl nuban xabanchique vinak, che xa ja re runaꞌoj rejaꞌ nucusaj. Yoj man quire-ta nakaban tak nakaban ayoval riqꞌuin re etzelal. \v 4 Yoj ja re ru-poder re Dios re nakacusaj chin nakaban ayoval riqꞌuin re etzelal. Roma re ru-poder re Dios nitiquir nuchꞌac re itzel,\x * \xo 10.4 \xt Ef. 6:13; 1 Ts. 5:8.\x* astapaꞌ re itzel can nunaꞌ che ja rejaꞌ re nichꞌacon, pero can nichꞌacataj-va. \v 5 Yoj can yeꞌkachꞌac-va cꞌa re vinak re niquinaꞌ che cꞌo quinaꞌoj y yeꞌkachꞌac chukaꞌ conojel re can cꞌo-va quikꞌij niquinaꞌ y man niquijo-ta niquitamaj rach re Dios. Yoj can yeꞌkatzꞌam-va cꞌa re vinak re cꞌo naꞌoj qui tak reꞌ quiqꞌuin, y yeꞌkayaꞌ pa rukꞌaꞌ re Jesucristo chin niquinimaj-ta rutzij y niquiban-ta re rucꞌamon che niquiban. \v 6 Re vocame jecꞌo re man yeꞌniman-ta tzij chiꞌicojol, pero tak rejeꞌ can xtiquinimaj tzij\x * \xo 10.6 \xt 2 Co. 7:15.\x* y xtiquiban re andex nubij re ruchꞌabal re Dios chique, cꞌajareꞌ tak man xtakapokonaj-ta xtakayaꞌ jun castigo pa quiveꞌ\x * \xo 10.6 \xt 2 Co. 13:2.\x* re nicꞌaj chic re cama-va niquijo-ta che nika quikꞌij chin niquinimaj tzij. \p \v 7 Yex, xaxe re nitzꞌat chij jun vinak re nibij,\x * \xo 10.7 \xt Jn. 7:24; 2 Co. 5:12.\x* pero man itaman-ta re anchique cosa cꞌo pa ránma. Y vo xa cꞌo jun ninojin che rejaꞌ can richin-va re Jesucristo, can quireꞌ chukaꞌ tunojij-ka chakij yoj, che yoj can yoj richin-va chukaꞌ re Jesucristo.\x * \xo 10.7 \xt 1 Co. 14:37; Ga. 1:11, 13; 3:29; 1 Jn. 4:6.\x* \v 8 Yoj can yoj rusamajela-va re Ajaf Jesucristo roma can ruyiꞌon-va autoridad pa kakꞌaꞌ. Y chukaꞌ nimbij chiva che cꞌa cꞌo más autoridad re yiꞌon pa kakꞌaꞌ, chin nakacusaj chivij chin che yixqꞌuiy riqꞌuin re icꞌaslen\x * \xo 10.8 \xt 2 Co. 13:10.\x* y man chin-ta che yixkaqꞌuis. Yoj man yojqꞌuex-ta nakabij quireꞌ chiva, roma can katzij-va che cꞌo más autoridad yiꞌon pa kakꞌaꞌ. \v 9 Yen man ninjo-ta che nakꞌax pan iveꞌ che re cartas re yeꞌntak-a iviqꞌuin xaxe chin che yixinxibij, man quire-ta. \v 10 Roma jecꞌo chiva yex re yeꞌtzijon che tak yen cꞌo cartas yeꞌntak-a chiva, rion tzij camas cof y je pokan re yeꞌntzꞌibaj-a chiva. Y jacꞌa tak yinapon iviqꞌuin\x * \xo 10.10 \xt Ga. 4:13.\x* xa man jun ruchukꞌaꞌ re nuchꞌabal,\x * \xo 10.10 \xt 1 Co. 1:17.\x* y chukaꞌ man jun rajkalen. \v 11 Pero re yeꞌtzijon quireꞌ xaxe ninjoꞌ nimbij chique che can anchaꞌl rubixic re tzij re nbin-a chupan re cartas re jeꞌntakon-a, can quireꞌ chukaꞌ xteꞌmbanaꞌ tak xquinapon chilaꞌ. Roma man xe-ta tak man yincꞌo-ta-apo iviqꞌuin yintiquir nimban quireꞌ chupan re cartas. Yen y re je vichibil can xtakaban-va re rucꞌamon che nakaban iviqꞌuin. \p \v 12 Yoj man nakaban-ta anchaꞌl niquiban rejeꞌ. Roma rejeꞌ xa quion niquiya-ka quikꞌij.\x * \xo 10.12 \xt 2 Co. 10:18.\x* Rejeꞌ can man otz-ta re niquiban, roma xa quinaꞌoj rejeꞌ nibin quireꞌ chique. Chiquivach-ka rejeꞌ, ja rejeꞌ re más je otz,\x * \xo 10.12 \xt 2 Co. 5:12.\x* mareꞌ manak modo che yeꞌoc kachibil roma man yoj junan-ta quiqꞌuin. \v 13 Yoj can man xtakaban-ta cꞌa anchaꞌl niquiban rejeꞌ, roma rejeꞌ cꞌacꞌanaj jeꞌbinak-va, xaxe chin che nibex chique che camas quikꞌij. Re kasamaj yoj xaxe napon re ancheꞌ nrajo-va re Dios y man nakamoj-ta quisamaj re nicꞌaj chic samajelaꞌ. Re samaj re ruyiꞌon re Dios chua yen y re je vichibil chin che nakaban, chukaꞌ napon cꞌa iviqꞌuin yex.\x * \xo 10.13 \xt 2 Co. 10:15, 16.\x* \v 14 Yoj man cꞌa yojbinak-ta naj roma yoj can xyaꞌ kꞌij chaka che yojsamaj chiꞌicojol yex. Jacꞌa yoj re xojapon nabey iviqꞌuin, y xojapon cꞌa chilaꞌ iviqꞌuin, roma kacꞌuan-apo re utzulaj chꞌabal chin re Jesucristo\x * \xo 10.14 \xt 1 Co. 3:6; 9:1.\x* re nibex evangelio cha. \v 15 Y man jun cꞌa ndoc-va che yoj nakaya-ka kakꞌij roma re samaj banon coma re nicꞌaj chic samajelaꞌ. Re kayaben yoj ja-ta che yixqꞌuiy riqꞌuin re icꞌaslen y can-ta ibanon confiar-iviꞌ riqꞌuin re Dios. Chin quireꞌ yoj cꞌo modo nakatzijoj re ruchꞌabal re Dios nicꞌaj chic lugares\x * \xo 10.15 \xt Ro. 15:20.\x* re ancheꞌ nrajoꞌ re Dios che nakatzijoj-va. \v 16 Y mareꞌ yoj can xtakatzijoj re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nibex evangelio cha, más cꞌa quila cha re itenemit yex. Y riqꞌuin reꞌ yoj man yojapon-ta ancheꞌ jecꞌo chic samajelaꞌ yeꞌsamaj y cꞌo chic samaj quibanon. Yoj man rucꞌamon-ta che nakaya-ka kakꞌij roma re samaj banon coma re nicꞌaj chic samajelaꞌ. \p \v 17 Y vo xa cꞌo jun re nibin che camas nimaꞌk tak samaj re jeꞌrubanalon, más-ta otz che man yeꞌrubila-ta quireꞌ, xa más otz tubij che ja re Ajaf banayon ronojel.\x * \xo 10.17 \xt Is. 65:16; Jer. 9:23, 24; 1 Co. 1:31.\x* \v 18 Roma re vinak re nubij che cꞌo rukꞌij, man ndel-ta che tzij che can quireꞌ chach re Dios. Cꞌaja-na re Dios xtibin, vo xa can quireꞌ o xa man quire-ta.\x * \xo 10.18 \xt Pr. 27:2; Ro. 2:29.\x* \c 11 \p \v 1 Yen nincꞌutuj utzil chiva che can quinicochꞌoꞌ baꞌ, roma re tzij re xqueꞌmbilaꞌ\x * \xo 11.1 \xt 2 Co. 5:13.\x* chiva can anchaꞌl tichꞌo jun vinak re cꞌo ruchꞌujil rueꞌ. Pero jareꞌ re nurayij re vánma che nimbij, mareꞌ can xincꞌutuj utzil chiva pa nabey che quinicochꞌoꞌ baꞌ. \v 2 Roma yen can nbanon cuenta re andex che cꞌaslen icꞌuan. Y re yiximban cuenta riqꞌuin re icꞌaslen, can man viqꞌuin-ta yen alaxnak-va-pa, xa riqꞌuin re Dios pitinak-va. Roma yex xinimaj re Jesucristo\x * \xo 11.2 \xt Ga. 4:17; Col. 1:28.\x* tak yen xintzijoj re ruchꞌabal chiva, vocame can yix anchaꞌl cꞌa jun xtan re man jun bey runimon-ta-riꞌ riqꞌuin ache y nicꞌule-yan. Can man jun cosa rubanon-ta tak nijach-a pa cꞌulubic.\x * \xo 11.2 \xt Lu. 21:13.\x* Quireꞌ chukaꞌ ninjoꞌ yen riqꞌuin re icꞌaslen tak xquixba chilaꞌ riqꞌuin re Jesucristo. \v 3 Pero yen camas ninojij y nxibin-viꞌ, roma qꞌuibaꞌ nibanataj anchaꞌl xbanataj riqꞌuin re Eva ajuer can. Rejaꞌ can xkꞌol-va roma re cumatz, roma re cumatz camas listo chubanic re etzelal.\x * \xo 11.3 \xt Gn. 3:4.\x* Y quireꞌ chukaꞌ yex, xa riqꞌuin jun niyiꞌo inaꞌoj, nijalataj re ninojij y reꞌ nuban chiva che yex niyaꞌ can re Jesucristo y man chic niban-ta confiar-iviꞌ\x * \xo 11.3 \xt Ef. 6:23.\x* riqꞌuin. \v 4 Roma yex anchaꞌl xa camas yixquiꞌcot riqꞌuin jun re napon iviqꞌuin y xa mana-ta re Jesús xkatzijoj yoj chiva re nutzijoj chiva.\x * \xo 11.4 \xt 2 Co. 3:1.\x* Y chukaꞌ camas yixquiꞌcot tak nusuj jun chic espíritu chiva y xa mana-ta reꞌ re xicꞌul nabey. Y chukaꞌ camas yixquiꞌcot tak nubij chiva che cꞌo chic jun chꞌabal chin yacolotaj\x * \xo 11.4 \xt Ga. 1:6.\x* re man junan-ta riqꞌuin re katzijon yoj chiva. \v 5 Vo xa yixquiꞌcot riqꞌuin jun vinak re quireꞌ nibano, xa más-ta otz che ja-ta viqꞌuin yen quireꞌ niban-va. Roma yen can cꞌo-va más vajkalen y cꞌo más poder pa nukꞌaꞌ que chiquivach rejeꞌ, astapaꞌ rejeꞌ niquibij che je namalaj tak apóstoles, pero xa man je katzij-ta apóstoles.\x * \xo 11.5 \xt 2 Co. 12:11.\x* \v 6 Y astapaꞌ can man jun rajkalen re nuchꞌabal,\x * \xo 11.6 \xt 2 Co. 10:10.\x* pero can ntaman re yintajin chubixic. Y reꞌ can itaman-va chukaꞌ yex che quireꞌ, roma xabanchique y xabancheꞌ kabanon-va quireꞌ, can kabin-va re ruchꞌabal re Dios.\x * \xo 11.6 \xt Ef. 3:4.\x* \p \v 7 Y yen man xajan-ta ximban tak manak vajal xincꞌutuj chiva tak xinapon iviqꞌuin, chin xintzijoj re utzulaj chꞌabal chin re Dios chiva, re nibex evangelio cha.\x * \xo 11.7 \xt Hch. 18:3; 1 Co. 9:6.\x* ¿Chivach yex xajan como che xinoc isamajel chin che yex cꞌo ikꞌij vocame? \v 8 Tak yen ximban re rusamaj re Dios chilaꞌ iviqꞌuin, re vajal xa ja quiqꞌuin re nicꞌaj chic iglesias re jecꞌo nicꞌaj chic tenemit xel-va-pa. \v 9 Y tak yen xincꞌueꞌ chilaꞌ iviqꞌuin, cꞌo bey can cꞌayef xinaꞌ, pero man jun chiva yex re xinya-ta pa cꞌayef y xincꞌutuj-ta cha andex re nicꞌatzin chua,\x * \xo 11.9 \xt Neh. 5:5; Hch. 20:33; 2 Co. 12:14; 1 Ts. 2:9; 2 Ts. 3:8.\x* xa ja re hermanos aj-Macedonia re xeꞌbapon viqꞌuin chilaꞌ, ja rejeꞌ re xeꞌtaꞌo can vichin riqꞌuin re nicꞌatzin chua. Can riqꞌuin ronojel cosa xintaj nukꞌij che man jun chiva yex xinyaꞌ pa cꞌayef. Y cꞌa quireꞌ ninojij nimban. \v 10 Y re xtimbij chiva can katzij-va, roma cꞌo re Jesucristo viqꞌuin. Yex re yixcꞌo chupan re lugar rubiniꞌan Acaya, can man jun re xtibano-ta chua che xtincꞌul-ta jun ayuda ivichin yex, roma chua yen camas yinquiꞌcot nimban re rusamaj re Dios y yintiquir nintzuk-viꞌ nayon. \v 11 Quireꞌ nimban roma yixinjoꞌ, y re Dios rutaman che can katzij-va yixinjoꞌ.\x * \xo 11.11 \xt 2 Co. 7:3.\x* \p \v 12 Y re nbanom-pa che nayon yen nintzuk-viꞌ, can cꞌa quireꞌ xtimban, roma ninjoꞌ che riqꞌuin re man nincꞌul-ta jun ayuda\x * \xo 11.12 \xt 1 Co. 9:12.\x* ivichin yex, yintiquir nimban chique re yeꞌbin che je rusamajelaꞌ re Dios, pero xa man katzij-ta. Chin quireꞌ man yeꞌtiquir-ta niquibij che can je junan kaqꞌuin yoj. \v 13 Roma rejeꞌ can je katzij apóstoles niquinaꞌ, pero xa je tzꞌucuy tak tzij, re quisamaj xa ja re yeꞌquikꞌol\x * \xo 11.13 \xt Hch. 15:1, 24; 20:29, 30; Ga. 1:7; Fil. 3:2.\x* vinak. Can niquicꞌut che je apóstoles chin re Jesucristo, pero xa man katzij-ta che quireꞌ. \v 14 Y re quireꞌ yeꞌbano, man cꞌaja-ta rejeꞌ re nabey quireꞌ xqueꞌbano, roma quireꞌ chukaꞌ nuban re Satanás,\x * \xo 11.14 \xt Ap. 12:9.\x* rejaꞌ can nuban che jun utzulaj ángel\x * \xo 11.14 \xt Ga. 1:8.\x* chin sakil, pero man quire-ta. \v 15 Mareꞌ yen ximbij chiva pa nabey che man cꞌaja-ta rejeꞌ re nabey quireꞌ xqueꞌbano, roma re itzel xa caꞌeꞌ rupalaj y quireꞌ chukaꞌ re yeꞌsamaj riqꞌuin, roma niquiban che je anchaꞌl je rusamajelaꞌ re Dios re choj quicꞌaslen. Pero re pa ruqꞌuisibal kꞌij, jareꞌ tak xtiquicꞌul re castigo can anchaꞌl rajkalen re quimac.\x * \xo 11.15 \xt Is. 9:14, 15; Jer. 29:32; Mt. 7:15, 16; Fil. 3:19.\x* \s Re Pablo nutzijoj re cosas cꞌayef re jeꞌrucꞌalvachin pa rusamaj re Dios \p \v 16 Y yen nimbij chic jun bey chiva che man jun chiva yex tunojij che yen cꞌo ruchꞌujil nueꞌ roma re tzij qui tak reꞌ yeꞌmbilaꞌ chiva. Y vo xa quireꞌ ninojij chuij, tiyaꞌ cꞌa kꞌij chua chin quinchꞌo-na anchaꞌl nichꞌo jun vinak re cꞌo ruchꞌujil rueꞌ, chin quireꞌ yintiquir ninyaꞌ baꞌ nukꞌij\x * \xo 11.16 \xt 2 Co. 12:6.\x* yen mismo. \v 17 Re Ajaf can man jun bey xuban anchaꞌl re nimban yen, roma xa ja yen mismo re xquinyiꞌo-ka nukꞌij,\x * \xo 11.17 \xt 2 Co. 9:4.\x* roma re tzij re yeꞌmbij xa can anchaꞌl tichꞌo jun vinak re cꞌo ruchꞌujil rueꞌ re bin che man bin yeꞌrubilaꞌ. \v 18 Pero xa quitzij re vinak re niquiban che camas quikꞌij, y chukaꞌ niquiban che camas quitaman, mareꞌ yen chukaꞌ quireꞌ nimban. \v 19 Y chukaꞌ can yinchꞌo anchaꞌl nichꞌo jun vinak re cꞌo ruchꞌujil rueꞌ, roma ntaman che yex camas inaꞌoj ninaꞌ, mareꞌ can yeꞌka chivach y camas otz quicꞌulic niban chique re vinak re yeꞌchꞌo anchaꞌl cꞌo ruchꞌujil quiveꞌ.\x * \xo 11.19 \xt Jer. 9:23, 24.\x* \v 20 Yex can jabal cꞌa inaꞌon y jabal chukaꞌ nitzꞌat che cꞌo jun vinak nibano mandar pan iveꞌ y nuban chiva che anchaꞌl yixlakꞌon tak samajelaꞌ re nibex esclavos chique. Can otz chukaꞌ ninaꞌ che cꞌo jun re ntajin chuqꞌuisic ivichin, che cꞌo jun re nilisan-a re cosas cꞌo iviqꞌuin, che cꞌo jun re nuban chiva che jumul manak ikꞌij chach y hasta cꞌo re yeꞌquiyalaꞌ kꞌaꞌ chiꞌipalaj, y yex can jabal cꞌa ninaꞌ cha ronojel reꞌ. \v 21 Yoj man xojtiquir-ta xkaban quireꞌ chiva, astapaꞌ yen yinqꞌuex nimbij quireꞌ chiva, pero can ja-va quireꞌ, roma yoj can man xkaban-ta anchaꞌl niquiban re man je katzij-ta apóstoles chiva. \p Pero vo xa rejeꞌ can cꞌo quichukꞌaꞌ niquinaꞌ, mareꞌ man niquixibij-ta-quiꞌ yeꞌquibilaꞌ tzij chin niquiyaꞌ quikꞌij, yen chukaꞌ yintiquir nimban re niquiban rejeꞌ.\x * \xo 11.21 \xt 2 Co. 10:10.\x* Re tzij re xqueꞌmbij chiva, can anchaꞌl che cꞌo ruchꞌujil nueꞌ tak xqueꞌmbij. \v 22 Re man je katzij-ta apóstoles niquibilaꞌ che je hebreos, pero man xe-ta rejeꞌ, yen chukaꞌ yin hebreo. Niquibij che je israelitas, yen chukaꞌ. Niquibij che je rey-rumam can re Abraham, quireꞌ\x * \xo 11.22 \xt Hch. 22:3.\x* chukaꞌ yen. \v 23 Niquibij che je rusamajelaꞌ re Jesucristo, yen más que chiquivach rejeꞌ. Pero vocame yinchꞌo anchaꞌl nichꞌo jun re cꞌo ruchꞌujil rueꞌ, re bin che man bin yeꞌrubilaꞌ, roma vocame nimbij che yen, yin jun samajel más otz que chiquivach rejeꞌ, cꞌo más samaj nbanon\x * \xo 11.23 \xt 1 Co. 15:10.\x* que chiquivach rejeꞌ. Yen yinchꞌayon más que chiquivach rejeꞌ. Yen qꞌuiy bey yin-aconak pa tak cárcel que chiquivach rejeꞌ. Hasta qꞌuiy bey xinapon chach re camic.\x * \xo 11.23 \xt Hch. 9:16.\x* \v 24 Re nuvinak israelitas voꞌoꞌ bey yinquichꞌayon che tzꞌum, cꞌo chꞌichꞌ chutzaꞌn, y cada bey tak yinquichꞌayon, treinta y nueve\x * \xo 11.24 \xt Dt. 25:3.\x* rap niquiyaꞌ chua. \v 25 Oxeꞌ bey yinchꞌayon che cheꞌ.\x * \xo 11.25 \xt Hch. 16:22.\x* Jun bey xinquiqꞌuiak che aboj.\x * \xo 11.25 \xt Hch. 14:19.\x* Oxeꞌ bey binak can re barco chuxeꞌ yaꞌ re ancheꞌ yimbinak-va.\x * \xo 11.25 \xt Hch. 27:41.\x* Jun bey xincꞌueꞌ jun kꞌij y jun akꞌaꞌ pa rue-mar, cꞌacꞌanaj cꞌa yincꞌo-va cha re ruchꞌulef tak xincꞌalvachij quireꞌ. \v 26 Qꞌuiy cosas jeꞌncꞌalvachin pa tak bey rutzij re rusamaj re Dios. Cꞌayef xubanalaꞌ chua tak xeꞌnkꞌasaj re rakan tak yaꞌ. Pa quikꞌaꞌ elekꞌomaꞌ, pa quikꞌaꞌ re nuvinak israelitas\x * \xo 11.26 \xt Hch. 9:23; 17:5; 21:31.\x* re yeꞌtzelan vichin y chukaꞌ pa quikꞌaꞌ re nicꞌaj chic vinak re man je nuvinak-ta,\x * \xo 11.26 \xt Hch. 13:50; 14:5; 19:23.\x* re cosas re jeꞌncꞌalvachin pa tak tenemit, re jeꞌncꞌalvachin pa tak lugares re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha, re jeꞌncꞌalvachin pa rue-mar, y chukaꞌ re jeꞌncꞌalvachin pa quikꞌaꞌ re man je katzij-ta hermanos. \v 27 Yen camas yinsamajenak y chukaꞌ jeꞌnkꞌasalon namalaj tak cosic, ncochꞌon varan, ntijon viyjal y chakeꞌj-cheꞌ, qꞌuiy bey nkꞌaton nupan chin man yinva-ta, ncochꞌon tef y hasta manak can-ta nutziak.\x * \xo 11.27 \xt 1 Co. 4:11.\x* \p \v 28 Y man xe-ta anchaꞌl re cosas qui tak reꞌ re numol-riꞌ chuij, roma can ninaꞌ chukaꞌ ralal re samaj re nika chuij kꞌij-kꞌij, re nimban coma ronojel re iglesias\x * \xo 11.28 \xt Hch. 20:18; Ro. 1:14.\x* re jecꞌo pa nukꞌaꞌ roma can yeꞌnataj. \v 29 Roma tak cꞌo jun hermano re manak ruchukꞌaꞌ y niyavaj nunaꞌ, yen can ninaꞌ re andex nunaꞌ rejaꞌ. Y tak cꞌo chukaꞌ jun hermano nitzak\x * \xo 11.29 \xt 1 Co. 9:22.\x* rutzij chic jun, yen can ninyaꞌ pa cuenta re rubanon, roma re vánma can anchique-la nunaꞌ tak quireꞌ nibanataj. \v 30 Ronojel re cꞌa baꞌ timbij-va-ka nucꞌut che nayon manak vuchukꞌaꞌ, pero tak nicꞌatzin che ninyaꞌ nukꞌij jareꞌ re nintzijoj chin che ninyaꞌ nukꞌij.\x * \xo 11.30 \xt 2 Co. 12:5, 9, 10.\x* \v 31 Re Dios, re Rutotaꞌ re Kajaf Jesucristo, re cꞌo rukꞌij chin nojel tiempo,\x * \xo 11.31 \xt Ro. 9:5.\x* rutaman che katzij re nimbij y man nintzꞌuc-ta tzij. \v 32 Re pa tenemit rubiniꞌan Damasco cꞌo jun cosa re xincꞌalvachij: Ja yen re yinquijoꞌ yinquitzꞌam, mareꞌ re gobernador chin re Rey Aretas xubij che quintzꞌam tak xquinquitzꞌat, mareꞌ can jabal xchajex re tenemit, chin che yen manak modo yinumaj-a.\x * \xo 11.32 \xt Hch. 9:24, 25.\x* \v 33 Y xincolotaj-a pa quikꞌaꞌ, roma xinkasas-ka chach re tzꞌak re sutiyon rij re tenemit. Chupan cꞌa jun chacach xinquiya-va re xeꞌtaꞌo vichin, y cꞌareꞌ xinquikasaj-ka pa jun ventana re cꞌo chach re tzꞌak. \c 12 \s Re Pablo nutzijoj che xapon-yan cꞌa chilaꞌ chicaj \p \v 1 Y can katzij-va che man rucꞌamon-ta che yen mismo ninya-ka nukꞌij. Pero vocame xaxe yinchꞌo baꞌ chij re nucꞌut re Ajaf chach re niniman richin, roma can cꞌo re nucꞌut chach pan anchaꞌl achicꞌ y chukaꞌ cꞌo yeꞌrusekresaj chach.\x * \xo 12.1 \xt Hch. 26:19; 2 Co. 12:7; Ga. 1:12.\x* \v 2 Pa catorce junaꞌ can, cꞌo jun ache re ntaman rach\x * \xo 12.2 \xt Ga. 1:22.\x* re xba chilaꞌ chicaj y xtzolaj chic-pa. Re ache reꞌ xcꞌuax-a cꞌa chilaꞌ chicaj y cꞌaja re pa rox caj re xcꞌuax-va-a, re ancheꞌ cꞌo-va re Dios.\x * \xo 12.2 \xt Jn. 6:56; 15:4.\x* Yen ntaman rach re ache reꞌ, che runiman chic re Jesucristo,\x * \xo 12.2 \xt Ro. 16:7; 2 Co. 5:17; 13:5.\x* xa jacꞌa re man ntaman-ta yen ja re andex rubanic tak xcꞌuax-a, vo xa can riqꞌuin re ru-cuerpo o xaxe re ránma. Reꞌ xaxe cꞌa re Dios atamayon andex rubanic tak xcꞌuax-a chilaꞌ chicaj. \v 3 Yen ntaman che re ache reꞌ xcꞌuax-a chilaꞌ chicaj, pero xaxe cꞌa re Dios atamayon tak xcꞌuax-a, vo xa can riqꞌuin re ru-cuerpo, o man quire-ta. \v 4 Re ntaman yen ja che rejaꞌ xcꞌuax-a chupan re lugar ancheꞌ camas otz y re lugar reꞌ rubiniꞌan paraíso.\x * \xo 12.4 \xt Lc. 23:43.\x* Tak rejaꞌ cꞌo chic chilaꞌ, xeꞌrucꞌaxaj chꞌabal re man yojtiquir-ta nakabij chupan re kachꞌabal yoj re yojcꞌo vovaꞌ chuchꞌulef y man jun vinak yiꞌon-ta kꞌij cha che nubij. \v 5 Chinoch yen re ache re xcꞌuax chilaꞌ chicaj cꞌo rukꞌij, y mareꞌ can otz-va che nimbij che cꞌo rukꞌij. Jacꞌa yen man jun bey xtinya-ta nukꞌij. Pero xe-ta ninjoꞌ ninyaꞌ nukꞌij, nintzijoj-ta re cosas cꞌayef jeꞌnkꞌasan y ronojel reꞌ nucꞌut che nayon manak vuchukꞌaꞌ.\x * \xo 12.5 \xt 2 Co. 11:30.\x* \v 6 Pero man riqꞌuin reꞌ, xe-ta yen ninjoꞌ ninyaꞌ nukꞌij,\x * \xo 12.6 \xt 2 Co. 11:16.\x* man ndel-ta che tzij che yen yin chꞌoꞌj y man ndel-ta che tzij che man jun cosa ntaman. Roma yen xa ja-ta re katzij re nimbij, roma re xcꞌuax chilaꞌ chicaj, ja yen. Pero yen man ninya-ta nukꞌij riqꞌuin reꞌ, chin quireꞌ man jun vinak tibano chua che yen yin jun namalaj ache, roma re vinak xa man xe-ta chic re niquitzꞌat o niquicꞌaxaj chavij re niquitzuꞌ, xa can niquiyaꞌ rueꞌ chin niquiyaꞌ akꞌij. \p \v 7 Y yen camas je nimaꞌk tak cosas re rusekresan re Ajaf chinoch. Y chin che man nina-ta-ka che camas nukꞌij, roma re cosas jeꞌsekresan chinoch, xyaꞌ jun kꞌaxomal chua re anchaꞌl tijuꞌ jun qꞌuix.\x * \xo 12.7 \xt Ez. 28:24.\x* Re Ajaf can xuya-va kꞌij cha re Satanás\x * \xo 12.7 \xt Job 2:7; Lc. 13:16.\x* che xuyaꞌ re kꞌaxomal reꞌ chua chin che nintaj pokan. Can nojel tiempo cꞌo ruquiy. Y quireꞌ xban chua chin che yen man nina-ta-ka che camas nukꞌij. \v 8 Mareꞌ oxeꞌ bey ncꞌutun utzil cha re Ajaf\x * \xo 12.8 \xt Dt. 3:23; Mt. 26:44.\x* che nulisaj-ta-a re kꞌaxomal reꞌ, roma camas nintaj pokan. \v 9 Pero re Ajaf xubij chua: Rat xaxe caquiꞌcot roma can yatinjoꞌ y man jun chic andex re xticꞌatzin-ta chava.\x * \xo 12.9 \xt Ec. 7:18.\x* Roma tak yatajin chukꞌasasic jun tijoj-pokonal\x * \xo 12.9 \xt He. 2:18; 2 P. 2:9.\x* y nanaꞌ rat che manak chic avuchukꞌaꞌ, yen can xquincꞌueꞌ aviqꞌuin y ninyaꞌ re echukꞌaꞌ\x * \xo 12.9 \xt Is. 40:29; 41:10.\x* re ndoc chava, xchaꞌ re Ajaf chua. Mareꞌ camas yinquiꞌcot roma ronojel cosas cꞌayef jeꞌnkꞌasan nucꞌut che nayon manak vuchukꞌaꞌ. Y riqꞌuin reꞌ nika-va-pa re ru-poder re Jesucristo pa nueꞌ chin yinrutoꞌ. \v 10 Camas yinquiꞌcot tak yen nintaj pokan rutzij re Jesucristo y reꞌ nucꞌut che nayon manak vuchukꞌaꞌ. Yinquiꞌcot tak cꞌo yeꞌchꞌolin vichin y camanak nukꞌij niquiban chua. Yinquiꞌcot tak yeꞌnkꞌasaj necesidades, yinquiꞌcot tak itzel yintzꞌet coma re vinak y chukaꞌ yinquiꞌcot roma re tijoj-pokonal ninkꞌasaj.\x * \xo 12.10 \xt Ro. 5:3; 2 Co. 7:4.\x* Roma tak yen ninaꞌ che manak chic vuchukꞌaꞌ, jareꞌ tak nipa vuchukꞌaꞌ.\x * \xo 12.10 \xt 2 Co. 13:4.\x* \p \v 11 Yen ninaꞌ che ximban anchaꞌl jun vinak re man jun rutaman, roma xinya-ka nukꞌij\x * \xo 12.11 \xt Ga. 2:6.\x* yen mismo. Pero xa itzij yex tak ximban quireꞌ, roma re más rucꞌamon che ja-ta yex xixbin che cꞌo nukꞌij. Can katzij-va che yen ninaꞌ che xa man jun nukꞌij, pero chukaꞌ cꞌo más nukꞌij que chiquivach re niquibij che je namalaj tak apóstoles,\x * \xo 12.11 \xt 1 Co. 3:4-7.\x* pero xa man je katzij-ta. \v 12 Yen can yin jun apóstol-va, roma tak ximban re samaj chiꞌicojol, xincochꞌ ronojel, xincꞌut cꞌa-viꞌ che can yin apóstol-va.\x * \xo 12.12 \xt 1 Co. 9:2.\x* Can cꞌo-va cꞌa cosas re xeꞌmban chin che xkꞌalajin chivach che can cꞌo-va re Dios viqꞌuin.\x * \xo 12.12 \xt Ro. 15:18.\x* Yex can xitamaj-va che yin rusamajel re Dios roma qꞌuiy milagros re xitzꞌat che xeꞌmbanalaꞌ. \v 13 Y can anchaꞌl re samaj ximban chiquicojol re nicꞌaj chic iglesias, can quireꞌ chukaꞌ ximban chiꞌicojol yex. ¿Anchique roma tak yex xinaꞌ che más ba-oc ikꞌij que chiquivach re iglesias re jecꞌo pa tak nicꞌaj chic tenemit? ¿Qꞌuibaꞌ roma man jun molestia ximban chiva? ¿Qꞌuibaꞌ roma man ncꞌutun-ta\x * \xo 12.13 \xt 1 Co. 9:12.\x* nuay chiva y ronojel re yeꞌoc chua? Vo xa rutzij reꞌ, ticuyuꞌ baꞌ numac. \s Re Pablo nubij che xtiba chic jun bey chiquitzꞌetic re hermanos aj-Corinto \p \v 14 Y vocame yen can ninojin che yinapon chic jun bey iviqꞌuin, roma ja rox bey\x * \xo 12.14 \xt 2 Co. 13:1.\x* riqꞌuin reꞌ. Pero riqꞌuin re yimba chic jun bey iviqꞌuin, man tinojij che yen cꞌo cosas neꞌncꞌutuj chiva. Man quire-ta. Yen mana-ta re cosas re jecꞌo iviqꞌuin, ja-ta reꞌ re ninjoꞌ,\x * \xo 12.14 \xt Hch. 20:33.\x* xa ja yex re yixinjoꞌ. Roma yex itaman re nibanataj vovaꞌ chuchꞌulef: Xa ja re tataꞌaj re nimola re biyomal chin che nuyaꞌ can chique re rajcꞌual, y mana-ta re rajcꞌual re yeꞌmola re biyomal chin che niquiyaꞌ cha re quirtaꞌ.\x * \xo 12.14 \xt 1 Co. 4:14, 15.\x* \v 15 Mareꞌ camas yinquiꞌcot nincusaj re cꞌo viqꞌuin y hasta yen yinqꞌuis-ka itzij yex roma camas yixinjoꞌ. Astapaꞌ yex man can-ta yinijoꞌ anchaꞌl yixinjoꞌ yen.\x * \xo 12.15 \xt 2 Co. 6:12; 1 Ts. 2:8.\x* \p \v 16 Yex itaman che yen man jun andex xincꞌutuj chiva\x * \xo 12.16 \xt 2 Co. 11:9.\x* chin xinitoꞌ riqꞌuin re ndoc chua, pero jecꞌo nicꞌaj chiꞌicojol niquibij che yen can yin listo chubanic quireꞌ, y mareꞌ niquibij che jabal yixinkꞌalon y can yixkejnak pa nukꞌaꞌ, chin cꞌo mero ninlisaj chiꞌikꞌaꞌ y man niya-ta cuenta cha. \v 17 Pero yex jabal itaman che man quire-ta. Roma man jun chique re hermanos re xintak-a iviqꞌuin re xixrukꞌol\x * \xo 12.17 \xt 2 Co. 7:2.\x* chin cꞌo mero xulisaj chiꞌikꞌaꞌ. \v 18 Roma chin che re hermano Tito\x * \xo 12.18 \xt 2 Co. 8:6.\x* xba iviqꞌuin, tiene que xincꞌutuj utzil cha, y tak xba xintak chic-a jun hermano chij. Re hermano Tito man xixrukꞌol-ta, yex can xitzꞌat che re hermano Tito ja re Espíritu Santo acꞌayon richin. Y can anchaꞌl cꞌa ecꞌuan rejaꞌ roma re Espíritu Santo, can quireꞌ chukaꞌ yineꞌcꞌuan yen roma re Espíritu Santo. Y mareꞌ yen nimbij che junan kavach riqꞌuin. \p \v 19 Qꞌuibaꞌ yex ninojij che riqꞌuin re xkabij-ka chiva nakajoꞌ che man jun kamac ndel chivach. Man quire-ta. Re Dios testigo chakij che yoj yojchꞌo quireꞌ iviqꞌuin, roma xa jun kabanon riqꞌuin re Jesucristo. Xa can chin-va che yixkatoꞌ tak yojchꞌo quireꞌ iviqꞌuin. Xaxe chin che yixkatoꞌ chiyixnojel yex re camas yixkajoꞌ, chin quireꞌ can yixqꞌuiy-ta riqꞌuin re icꞌaslen. \v 20 Roma yen ninaꞌ che tak xquinapon iviqꞌuin, anchaꞌl che man otz-ta binak re icꞌaslen\x * \xo 12.20 \xt 1 Co. 4:21.\x* re anchaꞌl ninjoꞌ yen che binak-ta. Y mareꞌ yen xteꞌmbanaꞌ rubiyal, y mana-ta chic re nirayij yex re neꞌmbanaꞌ iviqꞌuin. Yen ninaꞌ anchaꞌl che xa cꞌo ayoval chiꞌicojol, itzel ninaꞌ yex chique re nicꞌaj chic roma otz jecꞌo, chukaꞌ jecꞌo re niquibanalaꞌ quiyoval, ijachalon-iviꞌ riqꞌuin re inaꞌoj, cꞌo itzel tak tzij yeꞌbilaꞌ chiquij re hermanos, yixchꞌo chiquij, man jun quikꞌij niban chique, y jecꞌo chukaꞌ banabal re man pa rubiyal-ta yeꞌban, xa ja chic reꞌ re xqueꞌmbanalaꞌ rubiyal. \v 21 Re nimpokonaj yen chupan re jun chic bey tak yinapon iviqꞌuin, ja re andex ibanon tak yinapon, roma qꞌuibaꞌ xteꞌnvilaꞌ che cꞌa je qꞌuiy hermanos re cꞌa jecꞌo pa mac y man quiyiꞌon-ta can rubanic re itzel tak banabal reꞌ. Qꞌuibaꞌ re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ cꞌa niquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun,\x * \xo 12.21 \xt 1 Co. 5:1.\x* can man niquimistaj-ta rubanic re itzel tak banabal reꞌ, y man yeꞌqꞌuex-ta chukaꞌ chubanic. Roma vo xa jecꞌo chiva yex re cꞌa niquiban banabal qui tak reꞌ, can nuban chua che yinokꞌ.\x * \xo 12.21 \xt 2 Co. 2:1, 4.\x* Y re Dios can xtuban chua che manak nukꞌij. \c 13 \p \v 1 Y jareꞌ re rox bey re xquinapon iviqꞌuin.\x * \xo 13.1 \xt 2 Co. 12:14.\x* Y tak yincꞌo chic chilaꞌ iviqꞌuin, vo xa can jecꞌo re jeꞌkejnak pa mac, xa riqꞌuin je caꞌeꞌ o je oxeꞌ re xeꞌtzꞌeto richin y niquibij\x * \xo 13.1 \xt Nm. 35:30.\x* che can katzij-va che cꞌo quimac quibanon, riqꞌuin reꞌ xtakatzꞌat andex rucꞌamon che nakaban quiqꞌuin cada jun. \v 2 Roma tak xincꞌueꞌ chilaꞌ iviqꞌuin re rucaꞌn bey, can ximbij can chique che vo xa cꞌa que-na\x * \xo 13.2 \xt 2 Co. 12:21.\x* reꞌ niquiban tak xquimpa chic jun bey, can man xtincuy-ta quimac, xa xqueꞌba chach re castigo re xtakayaꞌ pa quiveꞌ,\x * \xo 13.2 \xt 2 Co. 10:2.\x* y vocame jareꞌ nimbij chic-a jun bey chique. Y can quireꞌ chukaꞌ nimbij chiva chiyixnojel yex hermanos aj-Corinto. Y re nimbij-a chiva vocame, anchaꞌl xa can yincꞌo-apo iviqꞌuin. \v 3 Yex can nijoꞌ nitamaj vo xa katzij cꞌo re Jesucristo\x * \xo 13.3 \xt Mt. 10:20.\x* viqꞌuin y vo xa kas ja rejaꞌ re nibin re chꞌabal chua re yeꞌmbij chiva. Vocame jacꞌa re cꞌo reꞌ. Re Jesucristo can xtikꞌalajin-va chivach yex nutzij yen.\x * \xo 13.3 \xt 1 Co. 9:2.\x* Can xtitzꞌat-va che rejaꞌ cꞌo ru-poder, riqꞌuin re castigo re xtika pa quiveꞌ re jeꞌkejnak pa mac. \v 4 Roma astapaꞌ re Jesucristo qꞌuisnak chic ruchukꞌaꞌ re ru-cuerpo tak xcom cho cruz,\x * \xo 13.4 \xt Fil. 2:7, 8.\x* pero vocame cꞌo ru-poder y cꞌas roma re namalaj ru-poder re Dios. Y quireꞌ chukaꞌ yoj, xa camanak-va kachukꞌaꞌ, can yoj anchaꞌl-va re Jesucristo tak xcom cho cruz. Pero chukaꞌ vocame cꞌo kacꞌaslen anchaꞌl re rucꞌaslen re Jesucristo,\x * \xo 13.4 \xt Ro. 6:4.\x* xa jun cꞌa kabanon riqꞌuin rejaꞌ y cꞌo re ru-poder re Dios\x * \xo 13.4 \xt 2 Co. 10:3, 4.\x* kaqꞌuin. Y roma quireꞌ kabanon riqꞌuin re Jesucristo, can man jun chic cosa re xtoc-ta chaka tak xkojapon iviqꞌuin y xtakaban re andex rucꞌamon che nakaban. \p \v 5 Vocame titzu-ka-iviꞌ\x * \xo 13.5 \xt 1 Co. 11:28.\x* yex mismo, vo xa can katzij che ibanon confiar-iviꞌ riqꞌuin re Jesucristo. Y yex can itaman che re Jesucristo cꞌo pa tak ivánma.\x * \xo 13.5 \xt Ro. 8:10.\x* Yen nimbij che vo xa man iniman-ta, man cꞌo-ta re Jesucristo pa tak ivánma,\x * \xo 13.5 \xt 1 Co. 9:27.\x* ndel che tzij che xa chak nibij che iniman. \v 6 Y yen ntaman che riqꞌuin re nitzu-ka-iviꞌ yex mismo, xtitamaj che yoj can yoj richin-va re Jesucristo, y rejaꞌ cꞌo kaqꞌuin. \v 7 Yoj can nakaban orar pan iveꞌ chin che re Dios yixrutoꞌ che man jun etzelal niban, pero man takꞌax pan iveꞌ che re nakaban orar pan iveꞌ xaxe chin che nikꞌalajin chivach che yoj can yoj richin-va re Jesucristo y cꞌo autoridad pa kakꞌaꞌ. Re nakajoꞌ yoj chiva ja-ta che yex niban re otz tak banabal, astapaꞌ man xtikꞌalajin-ta chivach che yoj\x * \xo 13.7 \xt 1 Co. 4:9, 13; 2 Co. 6:9.\x* can cꞌo autoridad ruyiꞌon re Dios pa kakꞌaꞌ. \v 8 Re autoridad yiꞌon chua yen y re yiꞌon chique re vichibil chupan re samaj, man chin-ta che nakacusaj chin nakakꞌat re katzij chꞌabal, man quire-ta, xa chin che nakatoꞌ re katzij chꞌabal. \v 9 Y mareꞌ yoj can nojel tiempo camas yojquiꞌcot tak yex otz yixbinak riqꞌuin re Jesucristo y xa can man nicꞌatzin-ta che nakacusaj re poder re yiꞌon pa kakꞌaꞌ. Y yoj man xe-ta yojquiꞌcot roma otz re icꞌaslen y cꞌo ivuchukꞌaꞌ,\x * \xo 13.9 \xt 1 Co. 4:10.\x* yoj xa can nakacꞌutuj cha re Dios pa tak ka-oración chivij yex che nuban-ta chiva che can tzꞌakat-ta\x * \xo 13.9 \xt 2 Ti. 3:17; He. 6:1.\x* re icꞌaslen chach\x * \xo 13.9 \xt 1 Ts. 3:10.\x* re Jesucristo. \v 10 Y yen nintzꞌibaj-a re carta reꞌ chiva, tak cꞌamaje-na yinapon iviqꞌuin, chin che tak xquinapon iviqꞌuin\x * \xo 13.10 \xt 1 Co. 4:21; 2 Co. 2:3.\x* man neꞌmbana-ta re rucꞌamon che neꞌmbanaꞌ chiva. Can qꞌuiy cꞌa cosas nbin-a chupan. Roma re autoridad re ruyiꞌon re Ajaf Jesucristo chua, can chin-va che yixintoꞌ che niqꞌuiy re icꞌaslen, y man chin-ta che yixinqꞌuis. \s Ja ruqꞌuisibal tak chꞌabal cha re carta reꞌ \p \v 11 Hermanos, pa ruqꞌuisibal ninjoꞌ nimbij-a chiva che can quixquiꞌcot nojel tiempo pa tak ivánma, titijaꞌ ikꞌij che re icꞌaslen tzꞌakat-ta chach re Jesucristo, titola-iviꞌ, ticukubalaꞌ icꞌoꞌx chivach-ka yex mismo, junan ivach tibanaꞌ,\x * \xo 13.11 \xt Ro. 12:16; 1 Co. 1:10; 1 P. 3:8.\x* y manak-ta ayoval chiꞌicojol. Chin quireꞌ re Dios can xticꞌueꞌ iviqꞌuin, y xaxe rejaꞌ re nibano che yeꞌjoꞌ\x * \xo 13.11 \xt 1 Jn. 4:8-16.\x* re vinak y riqꞌuin rejaꞌ nipo-va che manak ayoval chiꞌicojol.\x * \xo 13.11 \xt Ro. 15:33; 1 Ts. 5:23; He. 13:20.\x* \v 12 Y chukaꞌ nimbij chiva che cada jun chivach-ka yex tiyalaꞌ ruxnokil-ivach chin quireꞌ can nicꞌut che nijo-iviꞌ, y chukaꞌ can tikꞌetela-iviꞌ.\x * \xo 13.12 \xt Fil. 4:22; Ro. 16:16.\x* \v 13 Conojel cꞌa re je rajcꞌual chic re Dios re jecꞌo vovaꞌ, niquitak-a ruxnokil-ivach. \p \v 14 Yex re yix rajcꞌual chic re Dios, can-ta qꞌuiy utzil xticꞌul chiyixnojel riqꞌuin\x * \xo 13.14 \xt Ro. 16:20.\x* re Ajaf Jesucristo, y chukaꞌ can-ta itaman che re Dios camas yixrajoꞌ. Y chukaꞌ roma cꞌo re Espíritu Santo iviqꞌuin, mareꞌ can-ta junan ivach.\x * \xo 13.14 \xt Fil. 2:1.\x* Amén.