\id 1CO Cakchiquel Sur Occidental files 1989 \h 1 CORINTIOS \toc1 Re nabey carta re xutak-a re apóstol San Pablo chique re hermanos re jecꞌo chupan re tenemit Corinto \toc2 1 Corintios (1 Co) \mt Re nabey carta re xutak-a re apóstol San Pablo chique re hermanos re jecꞌo chupan re tenemit Corinto \c 1 \s Re nabey tak tzij chin re carta reꞌ \p \v 1 Yen Pablo, yin ru-apóstol re Jesucristo, y ja re Dios xvayon vichin chin xinoc apóstol, roma ja quireꞌ nrajoꞌ rejaꞌ. Yen y chibil chukaꞌ re hermano Sóstenes,\x * \xo 1.1 \xt Hch. 18:17.\x* \v 2 tak nimban-a re carta reꞌ chiva yex hermanos re nimol-iviꞌ pa rubeꞌ re Dios, chireꞌ pa tenemit Corinto, yex re can chꞌojersan\x * \xo 1.2 \xt Ro. 3:22; 1 Co. 6:9-11.\x* chic re icꞌaslen roma re Jesucristo. Yex hermanos xixvayox roma re Dios chin xixoc rajcꞌual\x * \xo 1.2 \xt Ro. 1:7; 2 Ti. 1:9.\x* rejaꞌ, anchaꞌl xuban quiqꞌuin re nicꞌaj chic hermanos re jecꞌo pa tak nicꞌaj chic tenemit re can niquiya-va rukꞌij\x * \xo 1.2 \xt 1 Co. 8:6.\x* re Kajaf Jesucristo. Can jacꞌa rejaꞌ re Kajaf konojel yoj re kaniman chic rejaꞌ. \v 3 Y can-ta qꞌuiy utzil xticꞌul chiyixnojel\x * \xo 1.3 \xt Ro. 1:7.\x* riqꞌuin re Kartaꞌ Dios y re Ajaf Jesucristo. Y chukaꞌ re ivánma can-ta otz nunaꞌ. \s Re Pablo nutioxij cha re Dios roma camas qꞌuiy utzil quicꞌulun re hermanos re jecꞌo pa Corinto roma re Jesucristo \p \v 4 Ivoma yex\x * \xo 1.4 \xt Ro. 1:8.\x* yen can nojel tiempo nintioxij cha re Dios, roma qꞌuiy utzil icꞌulun riqꞌuin rejaꞌ. Xaxe cꞌa roma re Jesucristo tak nicꞌul re utzil reꞌ. \v 5 Can ja rejaꞌ re xbano chiva che xixoc biyomaꞌ, roma camas qꞌuiy naꞌoj xicꞌul riqꞌuin y xuban chukaꞌ chiva che can jabal rubixic niban cha re itaman.\x * \xo 1.5 \xt 2 Co. 8:7.\x* \v 6 Y can anchaꞌl-va re xtzijos chiva che yex can xticꞌul-va re utzil re pitinak riqꞌuin re Jesucristo, y can quireꞌ xbanataj, y vocame can kꞌalaj che xicꞌul-yan re utzil reꞌ roma jalatajnak chic re icꞌaslen. \v 7 Y roma re utzil icꞌulun riqꞌuin re Jesucristo, can ronojel cꞌo chic iviqꞌuin, xa can xe chic iyaben re kꞌij tak re Kajaf Jesucristo xtipa chic jun bey.\x * \xo 1.7 \xt Col. 3:4.\x* \v 8 Y re Kajaf Jesucristo can xquixruto-va\x * \xo 1.8 \xt 2 Ts. 3:3.\x* chupan re icꞌaslen, chin che manak-ta mac nilitaj pa tak\x * \xo 1.8 \xt 1 Ts. 5:23.\x* icꞌaslen tak xtapon re kꞌij che xtipa rejaꞌ. \v 9 Re Dios can nuban-va\x * \xo 1.9 \xt He. 10:23.\x* ronojel re jeꞌrubin. Can xquixruto-va. Ja rejaꞌ re xvayon\x * \xo 1.9 \xt Is. 49:7.\x* ivichin chin che xa jun\x * \xo 1.9 \xt 1 Jn. 4:13.\x* niban riqꞌuin re Kajaf Jesucristo re Rucꞌajol re Dios. \s Re Pablo nuchalabej chique re hermanos re jecꞌo pa Corinto che junan quivach tiquibanaꞌ \p \v 10 Hermanos, pa rubeꞌ re Kajaf Jesucristo nincꞌutuj utzil chiva, che junan ivach tibanaꞌ.\x * \xo 1.10 \xt 1 Co. 11:18.\x* Man queꞌpa itzel tak nojebal pan ijalom chin che nijachala-iviꞌ. Xa can junan-ta ninojij chiyixnojel, y can junan-ta re inaꞌoj. \v 11 Roma ja re ru-familia re Cloé, re xeꞌtzijon chua, che yex hermanos cꞌo ayoval chiꞌicojol chireꞌ pa Corinto. \v 12 Rejeꞌ xquitzijoj chua che yex ijachalon-iviꞌ,\x * \xo 1.12 \xt 1 Co. 3:4.\x* roma jecꞌo yeꞌbin che yoj ja re Pablo nakajoꞌ. Jecꞌo nicꞌaj chic niquibij: Yoj ja re hermano Apolos\x * \xo 1.12 \xt Hch. 18:24.\x* nakajoꞌ. Re nicꞌaj chic niquibij che yoj ja re hermano Pedro\x * \xo 1.12 \xt Jn. 1:42.\x* nakajoꞌ. Y jacꞌa re nicꞌaj chic niquibij che can xe-va rejeꞌ re can katzij quitzekelben re Jesucristo. \v 13 Can chiyixnojel yex yix richin re Jesucristo, ¿anchique roma yex man junan-ta ivach ibanon? Yex xa yixtajin chuvichꞌic re Jesucristo. Man otz-ta che quireꞌ niban. Roma ja re Jesucristo re xquimisas cho cruz ivoma yex, y mana-ta yen Pablo. Y tak xixban bautizar,\x * \xo 1.13 \xt Ef. 4:5.\x* ja che yex nitzekelbej re Jesucristo y mana-ta yen Pablo re yinitzekelbej. \v 14 Y matiox cha re Dios che re chiꞌicojol yex xaxe re hermano Crispo\x * \xo 1.14 \xt Hch. 18:8.\x* y re hermano Gayo\x * \xo 1.14 \xt Ro. 16:23.\x* re xeꞌmban bautizar. \v 15 Roma riqꞌuin reꞌ yex man yixtiquir-ta nibij che ja yen Pablo re yinitzekelbej, roma mana-ta yen re ximbano bautizar ivichin. \v 16 Chukaꞌ ximban bautizar re hermano Estéfanas\x * \xo 1.16 \xt 1 Co. 16:15.\x* y re ru-familia. Y man neꞌka-ta chinucꞌoꞌx vo xa cꞌa jecꞌo nicꞌaj chic re xeꞌmban bautizar. Xaxe re xeꞌmbij-yan re yeꞌbeka chinucꞌoꞌx vocame. \v 17 Re Jesucristo man chin-ta cꞌa che nimban bautizar tak xinruyaꞌ pa rusamaj,\x * \xo 1.17 \xt Hch. 26:17.\x* rejaꞌ xinruyaꞌ chin che nintzijoj re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nibex evangelio cha. Y tak nintzijoj re chꞌabal reꞌ, man nincusaj-ta re naꞌoj chin re ruchꞌulef, y man yeꞌncusaj-ta chukaꞌ chꞌabal re camas je otz rubixic. Roma ninjoꞌ nikꞌalajin che ja re rucamic re Jesucristo cho cruz re cꞌo ru-poder y mana-ta re nuchꞌabal yen. \s Re Dios xucusaj re Jesucristo chin yeꞌrucol re yeꞌniman richin \p \v 18 Y tak nitzijos re camic re xucꞌuaj re Jesucristo cho cruz, can nikꞌalajin che cꞌo ru-poder. Quireꞌ nikꞌalajin chakavach yoj re kaniman, y yojcolotajnak chic. Y ja re rucamic re Jesucristo re nucusaj re Dios chin yeꞌrucol conojel re yeꞌniman richin.\x * \xo 1.18 \xt Ro. 1:16.\x* Jacꞌa re vinak re can man niquinimaj-ta tak nitzijos re rucamic re Jesucristo cho cruz chiquivach, rejeꞌ can man jun ndoc-va chique, y can xtika-va re castigo pa quiveꞌ.\x * \xo 1.18 \xt 2 Co. 2:15.\x* \v 19 Y chiquij rejeꞌ chꞌovenak-va can re Dios, y ja quireꞌ rubin can: \q Yen xtimban chique re vinak re camas quinaꞌoj chach re ruchꞌulef che can nisatz re quinaꞌoj. \q Can xtimban chique che man jun ndoc-va re naꞌoj\x * \xo 1.19 \xt Is. 29:14.\x* cꞌo quiqꞌuin. \q Quireꞌ nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can. \p \v 20 Camanak yeꞌoc-va re vinak camas quinaꞌoj, che israelitas y re man je israelitas-ta. Camanak chukaꞌ yeꞌoc-va re vinak re camas otz rubixic niquiban cha re quitaman vovaꞌ chach re ruchꞌulef. Roma re Dios rubanon cha re naꞌoj\x * \xo 1.20 \xt Job 12:17; Is. 33:18; 44:25; Ro. 1:22.\x* chin vovaꞌ chach re ruchꞌulef che camanak-va rajkalen. \v 21 Re Dios camas naꞌoj cꞌo riqꞌuin, y mareꞌ man xucha-ta re naꞌoj\x * \xo 1.21 \xt Lc. 10:21.\x* chin re ruchꞌulef che riqꞌuin-ta re naꞌoj reꞌ yeꞌtiquir-ta re vinak niquitamaj rach rejaꞌ. Man quire-ta. Re Dios xunojij che ja re rucamic re Jesucristo re nucusaj chin yeꞌrucol re vinak re niquinimaj rejaꞌ. Quireꞌ xunojij re Dios, astapaꞌ chiquivach re vinak man jun ndoc-va. Y jareꞌ re nakatzijoj yoj. \p \v 22 Re nuvinak israelitas man niquinimaj-ta roma rejeꞌ niquijoꞌ che re Dios can-ta yeꞌrubanalaꞌ milagros chiquivach chin quireꞌ niquinimaj. Y chukaꞌ re man je israelitas-ta cama-va niquinimaj-ta roma rejeꞌ niquijoꞌ che can-ta nakꞌax\x * \xo 1.22 \xt Mt. 12:38; Lc. 11:16.\x* ronojel pa quiveꞌ, anchaꞌl niquiban riqꞌuin re naꞌoj vovaꞌ chach re ruchꞌulef. \v 23 Y yoj jacꞌa re Jesucristo re xquimisas cho cruz re nakatzijoj. Y reꞌ nuban chique re nuvinak israelitas che man otz-ta\x * \xo 1.23 \xt Is. 8:14.\x* niquicꞌaxaj, y chukaꞌ chiquivach re man je israelitas-ta manak ndoc-va. \v 24 Jacꞌa yoj re xojvayox roma re Dios chin xojrucol, israelitas y man je israelitas-ta, can kataman che re poder\x * \xo 1.24 \xt Ro. 1:4.\x* y re naꞌoj\x * \xo 1.24 \xt Col. 2:3.\x* richin re Dios, can ja re Jesucristo. \v 25 Y can katzij che re naꞌoj re cꞌo riqꞌuin re Dios camas nem,\x * \xo 1.25 \xt 2 Co. 4:7.\x* astapaꞌ re vinak niquinojij che re Dios yan ba-oc naꞌoj cꞌo riqꞌuin. Pero man jun vinak nikꞌeꞌo re runaꞌoj re Dios. Y quireꞌ chukaꞌ re yeꞌnojin che re Dios yan ba-oc ru-poder, pero can nakꞌax-va más chach re poder cꞌo riqꞌuin re vinak vovaꞌ chach re ruchꞌulef. \v 26 Can nikꞌalajin che re Dios camas naꞌoj cꞌo riqꞌuin. Tiya-na-paꞌ cuenta cha, hermanos tak yex xixvayox roma re Dios chin xixcolotaj, man can-ta yix qꞌuiy re cꞌo inaꞌoj vovaꞌ chuchꞌulef. Man can-ta\x * \xo 1.26 \xt Hch. 13:7, 12.\x* yix qꞌuiy re cꞌo autoridad pan ikꞌaꞌ chach re ruchꞌulef. Y man can-ta yix qꞌuiy re cꞌo ikꞌij. \v 27 Pero man roma-ta reꞌ, re Dios can xixruchaꞌ\x * \xo 1.27 \xt Sal. 8:2.\x* astapaꞌ re vinak re man quiniman-ta re Dios niquibij chiva che manak naꞌoj iviqꞌuin. Pero re Dios can xixrucha-va, chin nikꞌalajin che re naꞌoj richin re ruchꞌulef manak ndoc-va. Y chukaꞌ re vinak re man quiniman-ta re Dios niquibij chiva che yex manak ikꞌij, pero ja re Dios re xchaꞌo ivichin. Quireꞌ xuban chin nikꞌalajin che re vinak re camas quikꞌij vovaꞌ chach re ruchꞌulef, can man jun yeꞌoc-va chach re Dios. \v 28 Y yex re manak ikꞌij y yixtzelas coma re vinak re man quiniman-ta re Dios, can ja re Dios re xixchaꞌo. Y quireꞌ chukaꞌ yex re nibex chiva che camanak yixoc-va, re Dios xixruchaꞌ. Quireꞌ xuban chin che nikꞌalajin che re camas quikꞌij vovaꞌ chach re ruchꞌulef, xa manak ndoc-va. \v 29 Y quireꞌ xuban re Dios chin che man jun vinak nitiquir nubij che camas rukꞌij,\x * \xo 1.29 \xt Ro. 3:27.\x* y nubij-ta che re Dios man jun ndoc-va cha. \v 30 Pero re Dios xuban chaka yoj che xa jun kabanon riqꞌuin re Jesucristo. Y roma re Jesucristo tak xkꞌalajin chakavach yoj re naꞌoj richin re Dios. Re Dios xuban chaka che xa roma re Jesucristo tak manak kamac ndel\x * \xo 1.30 \xt 1 Co. 6:11; 2 Co. 5:21; Fil. 3:9.\x* chach rejaꞌ. Y xa roma chukaꞌ re Jesucristo tak xchꞌojersas re kacꞌaslen y xojcolotaj\x * \xo 1.30 \xt Col. 1:14.\x* chach re kamac. \v 31 Y mareꞌ, nikꞌalajin chakavach che can xe rejaꞌ re otz che nakayaꞌ rukꞌij. Anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can: Tak yoj nakanaꞌ che cꞌo kakꞌij,\x * \xo 1.31 \xt Jer. 9:23, 24; 2 Co. 10:17.\x* teꞌka chakacꞌoꞌx che can xe-va cha re Ajaf cꞌo modo nakabij che cꞌo rukꞌij. \c 2 \s Re Pablo can xe-va re Jesucristo y re rucamic cho cruz re xutzijoj pa tenemit Corinto \p \v 1 Hermanos, tak yen xinapon iviqꞌuin chin xintzijoj\x * \xo 2.1 \xt 1 Co. 1:17.\x* re ruchꞌabal re Dios chiva, man xincusaj-ta re naꞌoj chin re ruchꞌulef y chukaꞌ man xincusaj-ta chꞌabal\x * \xo 2.1 \xt 2 Co. 11:6.\x* re camas otz rubixic. \v 2 Roma yen can nbin-va pa vánma che tak xquinapon iviqꞌuin, can xe re Jesucristo\x * \xo 2.2 \xt Ga. 6:14; Fil. 3:8.\x* y re rucamic cho cruz re xtintzijoj chiva. \v 3 Y tak xincꞌueꞌ iviqꞌuin,\x * \xo 2.3 \xt Hch. 18:1.\x* xinaꞌ che nayon yen man jun cosa yintiquir nimban. Xa camas xinxibij-viꞌ roma qꞌuibaꞌ man yintiquir-ta nimban re rusamaj re Dios chiꞌicojol. Y mareꞌ hasta ximbarbot. \v 4 Y tak xintzijoj\x * \xo 2.4 \xt 2 P. 1:16.\x* re ruchꞌabal re Dios chiva, can man xincusaj-ta runaꞌoj jun vinak, y chukaꞌ man xincusaj-ta tzij re camas otz rubixic, xa can ja re Espíritu Santo y re ru-poder re Dios re xsamaj pa vánma. \v 5 Chin quireꞌ tak yex xinimaj re ruchꞌabal re Dios, can xkꞌalajin-va che ja re ru-poder\x * \xo 2.5 \xt 2 Co. 4;7.\x* re Dios re xbano quireꞌ chiva y mana-ta re naꞌoj cꞌo riqꞌuin jun vinak. \s Re naꞌoj re nucꞌut re Pablo chiquivach re hermanos \p \v 6 Yoj can cꞌo-va naꞌoj nakacꞌut chiquivach re hermanos re can jeꞌqꞌuiynak chic chupan re ruchꞌabal re Dios. Y re naꞌoj reꞌ man chin-ta re ruchꞌulef, y man quichin-ta chukaꞌ re vinak camas quikꞌij chach re ruchꞌulef, roma re naꞌoj quichin re vinak re camas quikꞌij chach re ruchꞌulef xtapon re kꞌij tak xtiqꞌuis. \v 7 Re naꞌoj re nakacꞌut yoj chiquivach re hermanos ja re naꞌoj chin re Dios. Naꞌoj re man jun bey can-ta jabal sekresan can. Can evan-va, pero can xsekresas chupan re ka-tiempo yoj.\x * \xo 2.7 \xt Ro. 16:25.\x* Xsekresas re runojin re Dios che nuban. Tak cꞌamaje-na ticꞌueꞌ re ruchꞌulef, re Dios xunojij-yan\x * \xo 2.7 \xt 2 Ti. 1:9.\x* che yojeꞌcꞌueꞌ chilaꞌ chicaj riqꞌuin rejaꞌ re cꞌo rukꞌij, y jabal xtakabanaꞌ riqꞌuin. \v 8 Y re naꞌoj reꞌ cama-va nakꞌax-ta pa quiveꞌ re vinak camas quikꞌij chach re ruchꞌulef. Roma xe-ta xkꞌax pa quiveꞌ, chaꞌnin-ta xquitamaj che re Ajaf Jesucristo camas rukꞌij, man-ta xquitak ruquimisasic\x * \xo 2.8 \xt Hch. 13:27.\x* cho cruz. \v 9 Can anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios: \q Man jun tzꞌeteyon\x * \xo 2.9 \xt Is. 64:4.\x* re rubanon preparar re Dios chin che nuyaꞌ chique re yeꞌjovan richin. \q Y chukaꞌ man jun acꞌaxayon-ta y runojin-ta baꞌ, che re Dios camas qꞌuiy cosas rubanon preparar chaka. \q Quireꞌ nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can. \m \v 10 Jacꞌa yoj riqꞌuin re Espíritu Santo\x * \xo 2.10 \xt Mt. 16:17; Lc. 2:26; Ef. 3:3, 5; 1 P. 1:12; 1 Jn. 2:27.\x* re rutakom-pa re Dios xkatamaj-va. Y re Espíritu Santo can rutaman-va ronojel, hasta re namalaj tak cosas re jecꞌo pa ránma re nunojij re Dios rutaman. \p \v 11 Man jun vinak atamayon re andex nunojij jun chic vinak.\x * \xo 2.11 \xt Jer. 17:9.\x* Roma xaxe re ru-espíritu rejaꞌ mismo atamayon re andex nunojij. Y chukaꞌ man jun atamayon re nunojij re Dios,\x * \xo 2.11 \xt Ro. 11:33.\x* xa can xe re ru-Espíritu re Dios atamayon andex nunojij re Dios. \v 12 Y yoj ja re Espíritu reꞌ\x * \xo 2.12 \xt Ro. 8:13.\x* re kacꞌulun, re pitinak riqꞌuin re Dios, y mana-ta re espíritu chin re ruchꞌulef. Ja re Dios yaꞌyon re Espíritu reꞌ chaka, chin che nakatamaj ronojel re andex nuya-pa re Dios chaka. \v 13 Y tak yoj nakabij\x * \xo 2.13 \xt 2 P 1:16.\x* ronojel reꞌ chique re hermanos re jeꞌcꞌuan roma re Espíritu Santo, man yeꞌkacusaj-ta tzij re jeꞌpitinak riqꞌuin runaꞌoj jun vinak. Xa can yeꞌkacusaj chꞌabal re jeꞌpitinak riqꞌuin re Espíritu Santo, chin che yeꞌkabij re yeꞌrucꞌut rejaꞌ chakavach. \p \v 14 Re vinak manak re Espíritu Santo\x * \xo 2.14 \xt Jud. 19.\x* chin re Dios quiqꞌuin, man niquicꞌul-ta re enseñanzas re jeꞌpitinak riqꞌuin re Espíritu Santo. Chiquivach rejeꞌ man jun nicꞌatzin-va\x * \xo 2.14 \xt Ro. 8:5.\x* roma man nakꞌax-ta pa quiveꞌ.\x * \xo 2.14 \xt Mt. 16:23.\x* Roma xaxe re vinak re cꞌo re Espíritu Santo quiqꞌuin, xaxe pa quiveꞌ rejeꞌ nakꞌax-va y quitaman che cꞌo rajkalen re enseñanzas reꞌ. \v 15 Yoj re yoj-ecꞌuan\x * \xo 2.15 \xt Pr. 28:5.\x* roma re Espíritu Santo yojtiquir nakabij re andex cꞌo quijkalen y re andex manak quijkalen. Y man jun xtibin chaka che man otz-ta re nakaban. \v 16 Anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can: Man jun vinak atamayon re andex nunojij re Ajaf Dios.\x * \xo 2.16 \xt Job 15:8.\x* Y chukaꞌ man jun vinak re nitiquir nibin cha re Dios re andex otz che nuban. Quireꞌ nubij re tzꞌiban can. Jacꞌa yoj re yoj-ecꞌuan roma re Espíritu Santo, cꞌo chic re runaꞌoj\x * \xo 2.16 \xt Sal. 25:14.\x* re Jesucristo kaqꞌuin. \c 3 \s Re Pablo y re Apolos quichibil-quiꞌ pa rusamaj re Dios \p \v 1 Hermanos, tak xincꞌueꞌ iviqꞌuin xintzꞌat re icꞌaslen, che yex man can-ta yix-ecꞌuan roma re Espíritu Santo.\x * \xo 3.1 \xt 1 Co. 2:15.\x* Xa ja re nirayij yex re niban y man can-ta yixqꞌuiynak jabal chupan re ruchꞌabal re Jesucristo, xa cꞌa yix anchaꞌl acꞌolaꞌ.\x * \xo 3.1 \xt Ef. 4:14; He. 5:13.\x* Y mareꞌ cꞌa cꞌo nicꞌaj chic enseñanzas re man xincꞌut-ta chivach.\x * \xo 3.1 \xt 1 Co. 2:14.\x* \v 2 Xaxe re enseñanzas re man can-ta je cꞌayef re xincꞌut chivach, roma can cꞌamaje-na kas takꞌax pan iveꞌ re nicꞌaj chic enseñanzas. Yix anchaꞌl acꞌolaꞌ re cꞌa yeꞌtzꞌuman\x * \xo 3.2 \xt He. 5:13.\x* y cꞌamaje-na kas yeꞌtiquir niquitaj vay. Can cꞌa quireꞌ ibanon yex. \v 3 Yex xa can cꞌa yix-ecꞌuan roma re irayibal. Can man otz-ta nitzꞌat jun chic vinak re otz cꞌo. Xa can cꞌa nicꞌuxcꞌut ipan. Cꞌo ayoval chiꞌicojol.\x * \xo 3.3 \xt 1 Co. 1:11.\x* Ijachalon-iviꞌ riqꞌuin re inaꞌoj. Y riqꞌuin reꞌ nikꞌalajin che cꞌa yix-ecꞌuan roma re irayibal riqꞌuin re yeꞌbanalaꞌ. Re icꞌaslen xa can junan riqꞌuin re quicꞌaslen re vinak re manak re Espíritu Santo quiqꞌuin. \v 4 Yex xa can ijachalon-iviꞌ riqꞌuin re inaꞌoj. Roma jecꞌo yeꞌbin che yoj ja re Pablo nakajoꞌ, y jecꞌo yeꞌbin ja re hermano Apolos\x * \xo 3.4 \xt Hch. 18:24; 1 Co. 1:12.\x* niquijoꞌ. Y riqꞌuin reꞌ nikꞌalajin che cꞌa yix-ecꞌuan roma re irayibal. \p \v 5 ¿Anchique como re hermano Apolos, y yin anchique como yen Pablo? Yoj man yoj Dios-ta, yoj xa yoj rusamajelaꞌ re Dios. Rejaꞌ cada jun ruyiꞌon jun kasamaj yoj re kaniman chic. Re Ajaf xuchaꞌ re Apolos y xinruchaꞌ\x * \xo 3.5 \xt Ro. 12:3.\x* chukaꞌ yen Pablo, chin xkatzijoj re ruchꞌabal chiva yex y mareꞌ tak xinimaj. \v 6 Yen xintic\x * \xo 3.6 \xt Hch. 18:4.\x* re ruchꞌabal re Dios pa tak ivánma. Re hermano Apolos\x * \xo 3.6 \xt Hch. 19:1.\x* xusamajij re chꞌabal reꞌ. Pero ja re Dios\x * \xo 3.6 \xt Is. 55:10.\x* re xbano che xqꞌuiy pa tak icꞌaslen. \v 7 Mareꞌ ja re Dios re camas rajkalen, roma ja rejaꞌ re xbano che xqꞌuiy re ruchꞌabal pa tak ivánma. Yen xaxe xintic re ruchꞌabal pa tak ivánma y man jun chic cosa ximban. Y quireꞌ chukaꞌ re hermano re xsamajin re chꞌabal reꞌ, xa can xe chukaꞌ reꞌ xuban. \v 8 Yen re xintico re ruchꞌabal re Dios pa tak ivánma, y re hermano re xsamajin re chꞌabal reꞌ, can yoj junan che yoj caꞌeꞌ, pero cada jun chaka yoj can xtucꞌul re rajal-ruqꞌuixel\x * \xo 3.8 \xt Sal. 62:12; Ro. 2:6; Ap. 2:23.\x* según re rusamaj xuban. \v 9 Nimbij quireꞌ chiva roma ja re Dios xchaꞌo kachin chin xojoc pa rusamaj rejaꞌ, xuban chiva yex che xixoc anchaꞌl rulef rejaꞌ, y ja rejaꞌ re nisamajin ivichin. \p Y chukaꞌ xuban chiva che xixoc anchaꞌl jun jay\x * \xo 3.9 \xt Ef. 2:20; Col. 2:7; He. 3:3, 4.\x* re nuban rejaꞌ. \v 10 Re Dios xuban utzil chua che xinruyaꞌ chupan re rusamaj. Mareꞌ xinoc anchaꞌl jun ache re camas rutaman nipoban jay. Y tak xintzijoj\x * \xo 3.10 \xt Ro. 15:20; 1 P 4:11.\x* re ruchꞌabal re Dios chiva, jareꞌ xoc re ru-cimiento re jay. Pero mana-ta cꞌa yen re yimbano-a re nicꞌaj chic partes cha re jay. Xa jecꞌo nicꞌaj chic re yeꞌbano re jay. Y conojel re xqueꞌbano seguir rubanic re jay, can tiquitzꞌetaꞌ che can jabal rubanic tiquibanaꞌ cha. \v 11 Roma re jay cꞌo chic ru-cimiento, y re cimiento reꞌ ja re Jesucristo.\x * \xo 3.11 \xt Is. 28:16; Mt. 16:18; Ef. 2:20.\x* Y can man jun chic xtitiquir xtiyiꞌo\x * \xo 3.11 \xt 2 Co. 11:4; Ga 1:7.\x* jun chic cimiento. \v 12 Pero jecꞌo xqueꞌtiquir xtiquiyaꞌ kꞌanapuak pa rueꞌ re cimiento re cꞌo chic, chin niquiban seguir re jay, jecꞌo xtiquicusaj sakapuak, y jecꞌo re xqueꞌquicusaj jabojoj tak aboj. Y chukaꞌ jecꞌo xqueꞌcusan cheꞌ, tzꞌalam, qꞌuiem o patzꞌan chin xtiquiban-va re jay. \v 13 Y xtapon re kꞌij tak cada jun chaka yoj xtikꞌalajin\x * \xo 3.13 \xt Lc. 2:35.\x* andex che samaj xkaban, vo xa otz o man otz-ta, roma xtitojtobex pa kꞌakꞌ.\x * \xo 3.13 \xt 1 P 1:7.\x* \v 14 Y vo xa re jay re xkapobaꞌ pa rueꞌ re cimiento xtucochꞌ re kꞌakꞌ y man xticꞌat-ta, yoj xtakacꞌul rajal-ruqꞌuixel roma re samaj xkaban. \v 15 Pero vo xa xticꞌat\x * \xo 3.15 \xt Jud. 23.\x* re jay re xkapobaꞌ, man jun rajal-ruqꞌuixel xtakacꞌul. Pero yoj can xkojcolotaj, pero re samaj xkaban xa xticꞌat. \p \v 16 Yex itaman che yix rachoch chic re Dios\x * \xo 3.16 \xt 2 Co. 6:16.\x* y che re Espíritu Santo chin re Dios cꞌo pa tak ivánma. \v 17 Vo xa cꞌo jun vinak nibano cha jun re can runiman re Dios che nitzak pa mac, re Dios can xtuban cha re nibano quireꞌ che noꞌrtijaꞌ tijoj-pokonal roma can xuvulaj re rachoch re Dios, y re rachoch re Dios can chꞌajchꞌoj-va roma can richin-va rejaꞌ, y reꞌ ja yex. \p \v 18 Man tikꞌol-iviꞌ iyon yex mismo. Vo xa cꞌo jun chiꞌicojol re nunaꞌ che camas qꞌuiy naꞌoj chin re ruchꞌulef rutaman, man tuban che camas rukꞌij. Tubanaꞌ che camanak rutaman\x * \xo 3.18 \xt Pr. 3:7; Is. 5:21.\x* chin che rejaꞌ nuvel re katzij naꞌoj re pitinak riqꞌuin re Dios. \v 19 Re naꞌoj chin re ruchꞌulef xa camanak ndoc-va chach re Dios, anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re tzꞌiban can: Re vinak re can niquiban confiar-quiꞌ riqꞌuin re naꞌoj re jeꞌquitamalon, qꞌuiy bey jareꞌ re ndoc chique chin che niquiban re etzelal, y rutzij reꞌ\x * \xo 3.19 \xt Job 5:13.\x* tak yeꞌka pa rukꞌaꞌ re Dios. \v 20 Y chukaꞌ nubij: Re Ajaf rutaman\x * \xo 3.20 \xt Sal. 94:11.\x* re andex niquinojij re vinak re camas quitaman chij re naꞌoj chin re ruchꞌulef, y chukaꞌ rutaman che camanak ndoc-va re naꞌoj reꞌ. Quireꞌ nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can. \v 21 Mareꞌ yex man tiban che xaxe jun vinak re camas rukꞌij chivach. Man timistaj che ronojel re jeꞌruyiꞌom-pa re Dios, xa can je ivichin-va\x * \xo 3.21 \xt 2 Co. 4:5.\x* yex. \v 22 Ivichin yex re Pablo, re Apolos, re Pedro,\x * \xo 3.22 \xt 1 Co. 1:12.\x* re ruchꞌulef, re cꞌaslen, re camic, re nitzꞌat vocame y re xtitzꞌat chupan re tiempo pitinak.\x * \xo 3.22 \xt Ro. 8:38.\x* Can ronojel-va ivichin yex. \v 23 Y yex yix richin re Jesucristo,\x * \xo 3.23 \xt Ro. 14:8; Ga. 3:29.\x* y re Jesucristo richin re Dios. \c 4 \s Re Dios can nutzꞌat re samaj re niquibanalaꞌ re rusamajelaꞌ \p \v 1 Mareꞌ yex can nicꞌatzin che nitamaj che yoj xa yoj rusamajelaꞌ re Jesucristo, y xbex chaka\x * \xo 4.1 \xt Lc. 12:42.\x* che nakatzijoj re cꞌa ba-oc tiempo tusekresaj-va re Dios. \v 2 Yoj re bin chaka che takasekresaj re runojin re Dios, can nicꞌatzin che nakaban re samaj reꞌ,\x * \xo 4.2 \xt 1 Co. 7:25.\x* re can rucꞌamon che nakaban riqꞌuin. \v 3 Pero man jun vinak xtitiquir xtibin cha jun chic vinak vo xa otz o man otz-ta re rusamaj. Mareꞌ yen nimbij chiva yex, vo xa otz o man otz-ta nitzꞌat re nusamaj, chua yen man jun nuban. Y vo xa cꞌo chukaꞌ jun chique re achiꞌaꞌ re yeꞌbano gobernar y nutzꞌat-ta re nusamaj, man jun chukaꞌ nuban chua yen. Roma xa can man jun vinak nitiquir nibin, vo xa otz o man otz-ta re nusamaj.\x * \xo 4.3 \xt 1 Co. 3:13.\x* Hasta yen mismo man yintiquir-ta nimbij vo xa otz o man otz-ta nimban cha re samaj. \v 4 Yen ninaꞌ\x * \xo 4.4 \xt Hch. 23:1; 1 Jn. 3:20, 21.\x* che can otz nbanon cha re samaj. Pero man roma-ta reꞌ che yintiquir nimbij che ronojel re nbanon, camas otz. Y can jacꞌa re Ajaf re xtitzꞌeto re nusamaj y ja rejaꞌ re xtibin vo xa otz ximban cha o xa man otz-ta. \v 5 Mareꞌ yex man chaꞌnin tiban juzgar\x * \xo 4.5 \xt Mt. 7:1; Lc. 6:37; Stg. 4:11.\x* jun hermano y nibij che la jun hermano laꞌ camas otz re rusamaj, pero la jun chic laꞌ xa man otz-ta re rusamaj. Man tibij quireꞌ. Nicꞌatzin che tiyabej re kꞌij tak xtipa chic jun bey re Ajaf Jesús.\x * \xo 4.5 \xt Ap. 20:12.\x* Rejaꞌ can xqueꞌrulisaj-pa pa sakil re banabal re man yeꞌkꞌalajin-ta y xqueꞌrusekresaj-pa re andex che cosas re jecꞌo pa tak kánma.\x * \xo 4.5 \xt Ro. 2:1; 14:4; 2 Co. 5:10.\x* Y re Dios jareꞌ tak xtubij chaka cada jun che yoj otz re kabanabal re xkabanalaꞌ. \p \v 6 Hermanos, ronojel re ximbij-yan tak xinchꞌo chij re hermano Apolos y chuij yen xa jun ejemplo, ximbij roma ninjoꞌ che nakꞌax-ta otz pan iveꞌ re jeꞌtzꞌiban can chupan re ruchꞌabal re Dios. Re man ninjo-ta yen, ja che yex niban cha jun ache che cꞌo más rukꞌij\x * \xo 4.6 \xt Ro. 12:3.\x* que chach jun chic ache. \v 7 Yex re camas ikꞌij ninaꞌ, ¿anchique como biyon chiva che camas ikꞌij? Roma ronojel cosas re cꞌo iviqꞌuin yex ja re Dios yaꞌyon chiva.\x * \xo 4.7 \xt Jn. 3:27; 1 P. 4:10.\x* Y vo xa quireꞌ, man jun nicꞌatzin-va nibij che camas ikꞌij. Xe-ta iyon yex, man-ta jun cosa cꞌo iviqꞌuin. \p \v 8 Hermanos, yex ninaꞌ che cꞌo chic ronojel cosas iviqꞌuin\x * \xo 4.8 \xt Ga. 6:3; Ap. 3:17.\x* y can man jun chic cosa nuban falta chiva. Y yex can ninaꞌ che can yix biyomaꞌ chic. Yex can ninaꞌ che can yix junan chic quiqꞌuin re achiꞌaꞌ re yeꞌbano gobernar re nibex reyes chique, y yoj can man jun chic cꞌa yojoc-va chiva. Camas-ta otz xe-ta can yix junan-ta chic quiqꞌuin re achiꞌaꞌ re yeꞌbano gobernar, chin quireꞌ chukaꞌ yoj yojoc-ta iviqꞌuin yex chin che nakaban gobernar chukaꞌ yoj. \v 9 Yen ninojij che re Dios rubanon chaka yoj re yoj apóstoles che manak kakꞌij chiquivach re vinak. Yoj xa can yoj anchaꞌl re achiꞌaꞌ re bin chic che queꞌquimisas,\x * \xo 4.9 \xt Sal. 44:22; 2 Co. 4:11.\x* re ángeles can xe yojquitzꞌat y quireꞌ chukaꞌ niquiban re vinak, can che jun ruchꞌulef xe yojquitzꞌat. \v 10 Chivach yex, yoj can yoj nacanak-va chupan re rusamaj re Jesucristo, jacꞌa yex camas naꞌoj icꞌulun riqꞌuin re Jesucristo. Chivach yex, yoj xa manak kachukꞌaꞌ, jacꞌa yex can cꞌo-va más ivuchukꞌaꞌ. Chivach yex, yoj can man jun kakꞌij, jacꞌa yex camas ikꞌij ninaꞌ, \v 11 y reꞌ can katzij-va. Roma yoj nakakꞌasaj viyjal, nichakeꞌj kachiꞌ, manak katziak, yojchꞌay\x * \xo 4.11 \xt Hch. 23:2.\x* y manak kachoch. \v 12 Yoj tak yojsamaj camas yojcos chin nakachꞌac kavay.\x * \xo 4.12 \xt Hch. 18:3.\x* Y tak jecꞌo re yeꞌyokꞌo kachin, yoj xa nakacꞌutuj cha re Dios che tuyaꞌ re ru-bendición pa quiveꞌ.\x * \xo 4.12 \xt Mt. 5:44; 1 P 2:23.\x* Y tak re vinak camas etzelal niquiban chaka roma nakatzijoj rubeꞌ re Jesucristo, yoj nakacochꞌ.\x * \xo 4.12 \xt 1 Ti. 4:10.\x* \v 13 Tak itzel yeꞌchꞌo chakij, yoj man jun tzij nakabij chique. Pa ruqꞌuixel che quire-ta nakaban, yoj xa pa rubiyal yojchꞌo chique. Can quibanon cꞌa chaka che manak kakꞌij. Xa can anchaꞌl yoj kꞌayis yoj pokolaj chiquivach. \p \v 14 Ronojel re ximbij man chin-ta che ninyaꞌ iqꞌuex, xaxe chin che yiximpaxabaj, roma yex can anchaꞌl che yix vajcꞌual\x * \xo 4.14 \xt 2 Co. 6:13; 1 Ts. 2:11.\x* ninaꞌ yen, y camas yixinjoꞌ. \v 15 Ja yen re xintzijon\x * \xo 4.15 \xt Hch. 18:4; Ro. 15:20.\x* re utzulaj chꞌabal chin re Dios chiva nabey. Yex xinimaj re Jesucristo roma re chꞌabal xintzijoj chiva, y mareꞌ yen xinoc anchaꞌl jun tataꞌaj chivach yex. Y astapaꞌ jecꞌo-ta je lajuj mil re yeꞌtijon ivichin chij re Jesucristo, xaxe yen re anchaꞌl irtaꞌ. \v 16 Y mareꞌ nincꞌutuj utzil chiva che ticꞌuaj jun cꞌaslen otz, can anchaꞌl re nucꞌaslen yen.\x * \xo 4.16 \xt 1 Co. 11:1.\x* \p \v 17 Roma quireꞌ ninjoꞌ chiva, mareꞌ xintak-a re hermano Timoteo iviqꞌuin,\x * \xo 4.17 \xt Hch. 19:22; 2 Ti. 1:2.\x* chin nunataj chiva re andex rubanic nicꞌuaj jun cꞌaslen riqꞌuin re Jesucristo, re xitamaj can tak xincꞌueꞌ chilaꞌ iviqꞌuin. Yen camas ninjoꞌ re hermano Timoteo. Rejaꞌ can anchaꞌl vajcꞌual nbanon cha, y rejaꞌ can rubanon confiar-riꞌ riqꞌuin re Ajaf. Y rejaꞌ xtubij chiva che yex can nicꞌatzin nicꞌuaj jun cꞌaslen otz, quireꞌ chukaꞌ nimbij yen chique conojel hermanos re xabancheꞌ niquimol-va-quiꞌ pa rubeꞌ re Jesucristo. \v 18 Pero jecꞌo hermanos chiꞌicojol re camas quikꞌij niquinaꞌ y mareꞌ niquinojij che yen man chic yinapon-ta iviqꞌuin, quireꞌ niquibij chuij. \v 19 Pero re niquibij xa rejeꞌ yeꞌnojin, roma yen xa can xquinapon-yan iviqꞌuin, vo xa quireꞌ nrajoꞌ re Ajaf. Y tak xquinapon,\x * \xo 4.19 \xt Hch. 19:21; 2 Co. 1:15.\x* xqueꞌntzꞌat re hermanos re niquinaꞌ che camas quikꞌij, pero mana-ta re quichꞌabal re más xtincꞌaxaj. Re ninjoꞌ nintamaj yen, vo xa can katzij che cꞌo re ru-poder re Dios quiqꞌuin. \v 20 Roma tak jun vinak can nikꞌalajin re ru-poder re Dios pa rucꞌaslen,\x * \xo 4.20 \xt 1 Ts. 1:5.\x* can katzij che cꞌo pa rukꞌaꞌ re Dios. Pero vo xaxe tal quireꞌ nubij, man katzij-ta che can cꞌo pa rukꞌaꞌ re Dios. \v 21 Tak yen xquinapon iviqꞌuin, ¿andex nijoꞌ che neꞌmbanaꞌ iviqꞌuin?\x * \xo 4.21 \xt 2 Co. 1:23.\x* ¿Nijoꞌ che yixeꞌnchꞌolij roma man otz-ta re icꞌaslen icꞌuan,\x * \xo 4.21 \xt 2 Co. 2:1, 3.\x* o nijoꞌ nichojmersaj re icꞌaslen chin quireꞌ can riqꞌuin jun vánma camas otz y che camas yixinjoꞌ tak xquinapon iviqꞌuin? Pero reꞌ iviqꞌuin yex cꞌo-va. \c 5 \s Re Pablo nubij chique re hermanos re jecꞌo pa tenemit Corinto re andex rucꞌamon che niquiban roma re mac re xbanataj chiquicojol \p \v 1 Camas elinak rutzijol re banatajnak\x * \xo 5.1 \xt Ef. 5:3.\x* chiꞌicojol. Roma cꞌo jun hermano can xoc-ka ruxayil\x * \xo 5.1 \xt Dt. 27:20; 2 Co. 7:12.\x* re rucaꞌn ruteꞌ. Y hasta re vinak re man quitaman-ta rach re Dios man jun bey banatajnak-ta quireꞌ chiquicojol. \v 2 Mareꞌ otz che yixbison y yixokꞌ roma re rubanabal re jun hermano reꞌ, y can-ta xilisaj-yan-a chiꞌicojol. Pero yex pa ruqꞌuixel che quire-ta ibanon cha, xa can ninaꞌ che camas ikꞌij. Can anchaꞌl che man jun cosa banatajnak chiꞌicojol. \v 3 Yen man yincꞌo-ta-apo iviqꞌuin, pero re vánma sí can cꞌo-va-apo iviqꞌuin.\x * \xo 5.3 \xt Col. 2:5.\x* Y mareꞌ xinojij-yan re andex rubanic nakaban cha re hermano re xbano quireꞌ. \v 4 Y yen nimbij chiva che timola-iviꞌ pa rubeꞌ re Kajaf Jesucristo, y yen chukaꞌ xquincꞌue-apo, roma re vánma can xticꞌue-va-apo iviqꞌuin. Y re Kajaf Jesucristo can xtuya-va autoridad\x * \xo 5.4 \xt Mt. 18:18.\x* pan ikꞌaꞌ chin xtiban re otz che niban. \v 5 Tibanaꞌ cha che tel-a chiꞌicojol, y tak ijachon chic-a pa rukꞌaꞌ re Satanás,\x * \xo 5.5 \xt Job 2:6.\x* xtutaj pokan. Cꞌareꞌ rejaꞌ xtuyaꞌ can re itzel tak rayibal. Xtitzolaj-ta-pa rucꞌoꞌx. Man-ta xtiba pa kꞌakꞌ, xa xticolotaj-ta chupan re kꞌij tak re Ajaf Jesús xtipa chic jun bey. \p \v 6 ¿Anchique roma yex camas ikꞌij ninaꞌ y can niban che anchaꞌl che man jun cosa banatajnak chiꞌicojol? Yex itaman che tak niyaꞌ kꞌij cha re mac, chaꞌnin ninimar rach. Can anchaꞌl nuban re levadura astapaꞌ xa ba-oc nika chupan re harina muban, can nuxol-riꞌ chupan ronojel. Y quireꞌ chukaꞌ nuban re mac, mareꞌ yex xa riqꞌuin jun niyaꞌ kꞌij cha che nuban mac, xa can quireꞌ chukaꞌ niquitzꞌam rubanic conojel.\x * \xo 5.6 \xt Ga. 5:9.\x* \v 7 Mareꞌ yex tilisaj-a ronojel re mac re cꞌa cꞌo iviqꞌuin, chin che yixoc anchaꞌl cꞌacꞌa harina muban re manak levadura riqꞌuin. Yex can chꞌojersan chic re icꞌaslen roma re Jesucristo tak xcom cho cruz. Rejaꞌ xquimisas, can anchaꞌl xeꞌquimisas re ovejas pa tak kanamakꞌij yoj re yoj israelitas re nibex pascua cha.\x * \xo 5.7 \xt Is. 53:7; Jn. 19:14.\x* \v 8 Mareꞌ can takayaꞌ can ronojel mac y takachajij-kiꞌ jabal. Takabanaꞌ anchaꞌl xquiban re kavinak israelitas. Rejeꞌ chin re namakꞌij rubiniꞌan pascua, can jabal xquichajij-quiꞌ chin man xquitaj-ta re xcana-vay re cꞌo levadura riqꞌuin. Quireꞌ chukaꞌ takabanaꞌ yoj, takachajij-kiꞌ chach re mac.\x * \xo 5.8 \xt Ex. 12:15; Dt. 16:3.\x* Takayaꞌ can rubanic ronojel etzelal y man chic takanojij re banabal re man je otz-ta. Kojoc anchaꞌl re xcana-vay re manak levadura riqꞌuin. Can-ta katzij ronojel re nakaban y nakabij, y man-ta riqꞌuin caꞌeꞌ kapalaj. \p \v 9 Chupan re jun chic carta re xintak-a iviqꞌuin, nbin-a chiva che man queꞌoc ivchibil\x * \xo 5.9 \xt 2 Co. 6:14.\x* re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ re niquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun. \v 10 Y tak yen ximbij quireꞌ chiva, xa chiquij re hermanos re man otz-ta quibanabal xinchꞌo-va. Y man xinchꞌo-ta chiquij re vinak re man quiniman-ta re Jesucristo. Vinak re cꞌa jecꞌo chupan re mac. Re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ re niquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun. Vinak re camas niquirayij che quiqꞌuin-ta rejeꞌ cꞌo-va ronojel cosas, yeꞌlakꞌ, y chukaꞌ niquiyaꞌ quikꞌij re imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka. Yen, can man chiquij-ta re vinak reꞌ xinchꞌo-va, roma vovaꞌ chuchꞌulef can nakavel-va-kiꞌ quiqꞌuin re vinak quireꞌ quicꞌaslen, roma vo xa man nakajo-ta yojcꞌueꞌ quiqꞌuin\x * \xo 5.10 \xt Jn. 17:15.\x* tiene que nakayaꞌ can re ruchꞌulef. \v 11 Re xinjoꞌ yen ximbij chiva yex chupan re carta reꞌ ja che man quixoc ruchibil jun hermano re rutzꞌamon rubanic mac qui tak reꞌ. Man cꞌa quixoc ruchibil jun ache re nibin che rejaꞌ jun hermano chic y xa nicꞌueꞌ riqꞌuin jun ixok re man ruxayil-ta, y man quixoc chukaꞌ ruchibil jun ixok re nibin che rejaꞌ jun hermana chic y xa nicꞌueꞌ riqꞌuin jun ache re man ruchijil-ta. Y quireꞌ chukaꞌ re vinak re niquijoꞌ che can-ta quiqꞌuin rejeꞌ cꞌo-va ronojel cosas, re yeꞌyiꞌo quikꞌij imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka, re yeꞌyokꞌon, re yeꞌkꞌabar, y re yeꞌlakꞌ. Y niquibij che je hermanos\x * \xo 5.11 \xt Mt. 18:17; Ro. 16:17.\x* y xa quitzꞌamon rubanic mac qui tak reꞌ man queꞌoc ivchibil,\x * \xo 5.11 \xt 2 Jn. 10.\x* y chukaꞌ nimbij chiva che can man rucꞌamon-ta che yixvaꞌ quiqꞌuin. \v 12 Jacꞌa pa quiveꞌ re vinak re man quiniman-ta re Jesucristo, mana-ta yen yimbano juzgar quichin roma re quicꞌaslen quicꞌuan. Xa ja re hermanos re yeꞌmacun re otz che yeꞌkaban juzgar,\x * \xo 5.12 \xt Mr. 4:11; Col. 4:5; 1 Ti. 3:7.\x* roma rejeꞌ chakacojol yoj jecꞌo-va. \v 13 Re vinak re man quiniman-ta re Jesucristo y man chiꞌicojol-ta jecꞌo-va, ja re Dios re nibano juzgar quichin. Jacꞌa re hermano re cꞌo chiꞌicojol y ntajin chubanic re etzelal,\x * \xo 5.13 \xt Ec. 12:14; He. 13:4.\x* tilisaj-a chiꞌicojol. \c 6 \s Tak jecꞌo je caꞌeꞌ hermanos niquijoꞌ niquiban rubiyal jun ayoval chiquicojol, man queꞌba chiquivach re achiꞌaꞌ re yeꞌbano juzgar re man quiniman-ta re Jesucristo \p \v 1 ¿Anchique roma yex tak cꞌo jun hermano cꞌo jun cosa rubanon chiva xa yixba quiqꞌuin re achiꞌaꞌ re yeꞌbano juzgar re man quiniman-ta re Jesucristo, y man yixba-ta\x * \xo 6.1 \xt Mt. 18:17.\x* quiqꞌuin re je rajcꞌual chic re Dios chin che ja-ta rejeꞌ re yeꞌbano rubiyal re ayoval cꞌo chiꞌicojol? ¿Anchique roma yex man yixqꞌuex-ta tak quireꞌ niban cha jun hermano? \v 2 Yex can yixtiquir niban rubiyal re yeꞌbanataj chiꞌicojol. Roma yex itaman che can xtapon-va re kꞌij tak konojel yoj re yoj rajcꞌual chic re Dios xtakaban juzgar\x * \xo 6.2 \xt Sal. 149:5-9; Dn. 7:22; Lc. 22:30; Ap. 2:26; 20:4.\x* pa rueꞌ re ruchꞌulef. \v 3 Y chukaꞌ yex itaman che can xtapon-va re kꞌij tak yoj xtakaban juzgar pa quiveꞌ re ángeles.\x * \xo 6.3 \xt 2 P. 2:4; Jud. 6.\x* Cꞌalapaꞌ re cosas vovaꞌ chuchꞌulef che man-ta xkojtiquir xtakaban rubiyal. \v 4 Y vo xa cꞌo jun ayoval nibanataj chiquicojol je caꞌeꞌ hermanos, chivach cꞌa yex queꞌsujun-va, y yex mismo quixbano rubiyal. Roma hasta re manak can-ta quikꞌij chiquicojol re hermanos yeꞌtiquir niquiban rubiyal re cosas qui tak reꞌ. \v 5 Nimbij quireꞌ chiva chin che quixqꞌuex baꞌ. ¿La manak como jun hermano chiꞌicojol re cꞌo naꞌoj riqꞌuin chin che nuban rubiyal jun ayoval chiquicojol je caꞌeꞌ hermanos? \v 6 Pero yex pa ruqꞌuixel che quire-ta niban, xa itzꞌamon quikꞌasasic re hermanos chiquivach re achiꞌaꞌ re yeꞌbano juzgar. Y re achiꞌaꞌ reꞌ xa man quiniman-ta re Jesucristo. \p \v 7 Can man otz-ta nuban chiva che cꞌo ayoval chiꞌicojol. Yex más-ta otz che man jun etzelal niban tak cꞌo jun cosa nibex chivij y tak cꞌo jun cosa niban chiva. Más-ta otz che yex niyaꞌ kꞌij tak cꞌo jun cosa re nilekꞌax chiꞌkꞌaꞌ, que chach nicꞌuaj chach re nibano juzgar.\x * \xo 6.7 \xt Pr. 20:22; Mt. 5:39, 41; Lc. 6:29; Ro. 12:17; 1 Ts. 5:15; 1 P 2:19, 23; 3:9.\x* \v 8 Pero yex xa man quire-ta niban. Roma xa ja yex re yixbano re etzelal\x * \xo 6.8 \xt 1 Ts. 4:6.\x* y re elakꞌ. Y ronojel re etzelal y re elakꞌ reꞌ, can chique cꞌa re ivchibil chic-iviꞌ niban-va, re junan chic iniman re Jesucristo quiqꞌuin. \p \v 9 Yex itaman che re man choj-ta quicꞌaslen man xqueꞌoc-ta pa rukꞌaꞌ re Dios. Mareꞌ man tikꞌol-ka-iviꞌ yex mismo. Re vinak re man jeꞌcꞌulan-ta y niquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun, cama-va xqueꞌoc-ta pa rukꞌaꞌ re Dios. Y quireꞌ chukaꞌ xtiquicꞌalvachij re yeꞌyiꞌo quikꞌij re imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka, re achiꞌaꞌ re cꞌo quixiylal y niquicanoj chic jun ixok, re ixokiꞌ re cꞌo quichijlal y niquicanoj chic jun ache, y re achiꞌaꞌ re man chic yeꞌquijo-ta ixokiꞌ y xa quiqꞌuin chic achiꞌaꞌ niquijoꞌ yeꞌcꞌue-va, conojel re yeꞌbano banabal qui tak reꞌ can man xqueꞌoc-ta\x * \xo 6.9 \xt Ex. 23:1; Is. 3:11; Zac. 5:3; Hch. 24:25; 1 Ti. 1:9.\x* pa rukꞌaꞌ re Dios. \v 10 Y quireꞌ chukaꞌ re yeꞌbano elakꞌ, re camas niquirayij che ronojel-ta cosas quiqꞌuin-ta rejeꞌ cꞌo-va, re yeꞌkꞌabar, re yeꞌyokꞌon, y re yeꞌquimisan chin niquiban elakꞌ, conojel re yeꞌbano re etzelal qui tak reꞌ man xqueꞌoc-ta pa rukꞌaꞌ re Dios. \v 11 Y tak rubanon can, yex camas cꞌayef re cꞌaslen xicꞌuaj y jecꞌo chiva yex re xeꞌbano mac re ximbij-yan. Jacꞌa vocame chꞌajchꞌoj\x * \xo 6.11 \xt Jn. 13:10; Hch. 22:16; Ef. 5:26; He. 10:22; 1 P. 3:21.\x* chic re ivánma, yex yix richin chic re Dios, y man jun chic imac ndel chach re Dios. Y re utzil reꞌ xicꞌul xa roma re Ajaf Jesús y re Espíritu Santo chin re ka-Dios. \s Re Dios man nrajo-ta che nakacꞌuaj jun itzel cꞌaslen \p \v 12 Jecꞌo yeꞌbin che yoj, yoj libre chic y mareꞌ otz nakaban xabanchique cosa re nakajoꞌ\x * \xo 6.12 \xt 1 Co. 10:23.\x* nakaban. Pero yen nimbij che man ronojel-ta re nakaban cꞌo otz cosas nucꞌam-pa chaka. Mareꞌ yen man ninjo-ta niba vánma chij xabanchique cosa, roma vo xa can nakayaꞌ kánma cha xabanchique cosa can yojruchꞌac-va, jacꞌa re man nakaya-ta kánma cha man yojruchꞌac-ta. \v 13 Y re niquibij rejeꞌ che re Dios xuban re vay chin re kapan y re kapan can chin-va che nucꞌul re vay, reꞌ can katzij-va. Pero re kapan y re vay xa can xtapon-va re kꞌij tak re Dios xtuban chique che xqueꞌqꞌuis. Re Ajaf Dios can xojruban chin che yojoc\x * \xo 6.13 \xt Ro. 7:4; Ef. 5:23.\x* richin rejaꞌ y rejaꞌ ndoc kachin yoj. Y man xojruban-ta chin che nakacꞌuaj jun itzel cꞌaslen. Man nrajo-ta che re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ niquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun.\x * \xo 6.13 \xt 1 Ts. 4:3.\x* \v 14 Y can anchaꞌl xuban re Dios cha re Ajaf Jesucristo che xcꞌastaj-a re ru-cuerpo chiquicojol re anamaꞌiꞌ, quireꞌ chukaꞌ xtuban chaka yoj. Can xkojrucꞌasoj-a riqꞌuin re ru-poder.\x * \xo 6.14 \xt Ro. 6:5; Ef. 1:19.\x* \p \v 15 Yex itaman che can yix rukꞌa-rakan re Jesucristo. Y vo xa can jun ibanon riqꞌuin re Jesucristo,\x * \xo 6.15 \xt Ef. 5:30.\x* can man otz-ta che yex yixel-a riqꞌuin rejaꞌ y yixoc rukꞌa-rakan jun ixok re xa man otz-ta rucꞌaslen. Can man tujovaj re Dios che quire-ta nibanataj. \v 16 Roma vo xa jun ache nimacun riqꞌuin jun ixok re man otz-ta rucꞌaslen, re achel reꞌ xa jun nuban riqꞌuin re ixok reꞌ. Anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can: Re ache y re ixok\x * \xo 6.16 \xt Gn. 2:24; Mt. 19:5.\x* xa jun xtiquiban che je caꞌeꞌ, quireꞌ nubij chupan re ruchꞌabal re Dios. \v 17 Pero vo xa yixcꞌo riqꞌuin re Ajaf, xa jun ibanon riqꞌuin rejaꞌ.\x * \xo 6.17 \xt Jn. 17:21; Ef. 4:40; 5:30.\x* \p \v 18 Y re Dios can nrajoꞌ che yex achiꞌaꞌ y yex ixokiꞌ man ticanola-iviꞌ chin yixmacun. Roma re jun mac reꞌ can itzel\x * \xo 6.18 \xt Ro. 1:24.\x* mac. Camas qꞌuiy rach mac jecꞌo, pero man jun chic mac re can junan-ta riqꞌuin re jun mac reꞌ, re can nuyoj rucꞌaslen re vinak, anchaꞌl nuban re mac re niquiban re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ re niquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun. \v 19 Yex itaman che yix\x * \xo 6.19 \xt 2 Co. 6:16.\x* rachoch re Espíritu Santo. Rejaꞌ pitinak riqꞌuin re Dios, y pa tak ivánma cꞌo-va. Y mareꞌ man otz-ta che yex niban xabanchique cosa nijoꞌ niban. \v 20 Yex xa can pa rukꞌaꞌ chic cꞌa re Dios yixcꞌo-va. Xixrulokꞌ-yan.\x * \xo 6.20 \xt Ga. 3:13; He. 9:12; 1 P 1:18; Ap. 5:9.\x* Y mareꞌ re i-cuerpo y re ivánma can je richin chic rejaꞌ. Can queꞌcusaj cꞌa re caꞌeꞌ reꞌ chin niyaꞌ rukꞌij\x * \xo 6.20 \xt Mt. 5:16; 2 Co. 7:1.\x* re Dios. \c 7 \s Re andex otz che niquiban re jeꞌcꞌulan y re man jeꞌcꞌulan-ta \p \v 1 Vocame ninjoꞌ nimban contestar re preguntas re jeꞌicꞌutum-pa chupan re carta re xitak-pa chua. Y yen nimbij che más-ta otz che re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ man-ta yeꞌcꞌuleꞌ:\x * \xo 7.1 \xt 1 Co. 7:8, 26.\x* Re ixok man-ta nicꞌueꞌ ruchijil y re ache man-ta nicꞌueꞌ ruxayil. \v 2 Pero re itzel can nutaj rukꞌij chin che re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ niquicanola-quiꞌ chin yeꞌmacun. Y mareꞌ más otz\x * \xo 7.2 \xt Pr. 5:19.\x* che conojel achiꞌaꞌ ticꞌueꞌ quixiylal y conojel ixokiꞌ ticꞌueꞌ quichijlal. \v 3 Y nicꞌatzin che re rurayibal\x * \xo 7.3 \xt Ex. 21:10; 1 P. 3:7.\x* re ache ndoc chin re ixok y re rurayibal re ixok ndoc chin re ache. \v 4 Re ixok man nitiquir-ta nubij che re ru-cuerpo chin rejaꞌ, roma xa can richin-va re ruchijil. Y quireꞌ chukaꞌ re ache, man nitiquir-ta nubij che re ru-cuerpo chin rejaꞌ, xa can richin-va re ruxayil. \v 5 Mareꞌ re ixok man tukꞌat re rurayibal re ruchijil, y quireꞌ chukaꞌ re ache man tukꞌat re rurayibal re ruxayil. Pero vo xa rejeꞌ niquijoꞌ niquitzꞌam jun tiempo chin oración, otz che niquiyaꞌ chiquivach chin niquikꞌat-quiꞌ chach re quirayibal chin jun caꞌe-oxeꞌ kꞌij. Pero man can-ta otz vo xa camas qꞌuiy kꞌij niquiban quireꞌ, roma qꞌuibaꞌ man chic niquicochꞌ-ta y re Satanás\x * \xo 7.5 \xt 1 Ts. 3:5.\x* nuban cha re ache che niba riqꞌuin jun chic ixok, y nuban cha re ixok che niba chic riqꞌuin jun ache. \p \v 6 Pero man nimbij-ta chiva che can quixcꞌuleꞌ,\x * \xo 7.6 \xt 2 Co. 11:17.\x* pero vo xa nijoꞌ yixcꞌuleꞌ cꞌo modo yixcꞌuleꞌ vo xa quireꞌ nijoꞌ yex, re cꞌulubic man xajan-ta. \v 7 Yen nimbij che más-ta otz, che conojel je anchaꞌl-ta yen\x * \xo 7.7 \xt Hch. 26:29.\x* re manak ixok viqꞌuin. Pero re Dios can man junan-ta nuyaꞌ chaka cada jun,\x * \xo 7.7 \xt Mt. 19:12; 1 Co. 12:11.\x* y mareꞌ jun-va nuyaꞌ cha re jun y jun-va chic nuyaꞌ cha re jun. \p \v 8 Yen nimbij chique re man jeꞌcꞌulan-ta, más-ta otz che man-ta yeꞌcꞌuleꞌ anchaꞌl yen, y quireꞌ chukaꞌ nimbij chique re malcaniꞌ tak ixokiꞌ, che más-ta otz che man-ta chic yeꞌcꞌuleꞌ. Más otz che choj quireꞌ yeꞌcꞌueꞌ.\x * \xo 7.8 \xt 1 Co. 7:26.\x* \v 9 Pero vo xa man niquicochꞌ-ta re quirayibal, más otz che yeꞌcꞌuleꞌ. Roma más otz che yeꞌcꞌuleꞌ\x * \xo 7.9 \xt 1 Ti. 5:14.\x* que chach can nichova re cánma cha re quirayibal. \p \v 10 Vocame cꞌo jun cosa ninjoꞌ ninchalabej chique re jeꞌcꞌulan chic. Y re nimbij yen chique man viqꞌuin-ta yen pitinak-va. Xa riqꞌuin re Ajaf pitinak-va: Che re ixokiꞌ jeꞌcꞌulan man tiquijach-quiꞌ\x * \xo 7.10 \xt Jer. 3:20; Mal. 2:14, 16; Mt. 5:32; 19:6-9; Mr. 10:11, 12; Lc. 16:18.\x* quiqꞌuin re quichijlal. \v 11 Pero vo xa cꞌo jun ixok nujach-riꞌ riqꞌuin re ruchijil, man tucanoj chic jun ache. Vo xa man nrajo-ta nicꞌueꞌ rion, tiba chic jun bey riqꞌuin re ruchijil re ruyiꞌon can. Y quireꞌ chukaꞌ re ache man tujach-riꞌ riqꞌuin re ruxayil. \p \v 12 Y chukaꞌ yen ninjoꞌ nimbij jun caꞌeꞌ tzij, pero re jun caꞌeꞌ tzij reꞌ can pa vánma yen elinak-va-pa, roma re Ajaf man jun cosa xubij can chij tak jun hermano cꞌulan riqꞌuin jun ixok re man runiman-ta re Jesucristo. Pero re ninjoꞌ nimbij yen chique, vo xa ja re ache xunimaj re Jesucristo tak jeꞌcꞌulan chic y re ixok man runiman-ta, pero re ixok nrajoꞌ nicꞌueꞌ riqꞌuin, re hermano reꞌ man tujach-riꞌ riqꞌuin re ruxayil. \v 13 Y vo xa ja re ixok re xunimaj re Jesucristo y re ache man runiman-ta re Jesucristo, pero nrajoꞌ nicꞌueꞌ riqꞌuin re hermana reꞌ, man tujach-riꞌ riqꞌuin re ruchijil. \v 14 Roma vo xa jun ache re man runiman-ta re Jesucristo y re ruxayil runiman chic, y re ache nrajoꞌ nicꞌueꞌ riqꞌuin re ruxayil, can yojtiquir nakabij che re ache reꞌ richin chic re Dios. Y vo xa ja re ixok re man runiman-ta re Jesucristo y re ruchijil runiman chic, y re ixok nrajoꞌ nicꞌueꞌ riqꞌuin re ruchijil, can yojtiquir chukaꞌ nakabij che re ixok reꞌ can richin chic re Dios. Y can katzij che quireꞌ, roma xe-ta man-ta katzij y man-ta quireꞌ chach re Dios, re cajcꞌual re je caꞌeꞌ vinak reꞌ man-ta je richin re Dios. Pero man quire-ta, re cajcꞌual rejeꞌ xa can je richin-va re Dios. \v 15 Pero vo xa re ache re man runiman-ta re Jesucristo nrajoꞌ nujach-riꞌ riqꞌuin re ruxayil re runiman chic re Jesucristo, tujacha-riꞌ riqꞌuin, y re ruxayil man tubij che ja rejaꞌ re cꞌo rumac. Y quireꞌ chukaꞌ vo xa re ixok re man runiman-ta re Jesucristo nrajoꞌ nujach-riꞌ riqꞌuin re ruchijil re can runiman chic re Jesucristo, tujacha-riꞌ riqꞌuin, y re ruchijil man tubij che ja rejaꞌ re cꞌo rumac. Roma re Dios xojrayoj chin xojoc rajcꞌual y man nrajo-ta che nakaban ayoval.\x * \xo 7.15 \xt Ro. 12:18.\x* Rejaꞌ nrajoꞌ che re kánma can-ta otz nunaꞌ. \v 16 ¿Andex ataman rat ixok, qꞌuibaꞌ xa avoma rat\x * \xo 7.16 \xt 1 P. 3:1.\x* nicolotaj re avchijil? ¿Y andex chukaꞌ ataman rat ache, qꞌuibaꞌ xa avoma rat nicolotaj re avxayil? \p \v 17 Re cꞌacꞌa cꞌaslen re nuyaꞌ re Dios man nubij-ta che re achiꞌaꞌ tiquijachala-quiꞌ quiqꞌuin re quixiylal y chukaꞌ man nubij-ta che re ixokiꞌ tiquijachala-quiꞌ quiqꞌuin re quichijlal. Re nubij re cꞌacꞌa cꞌaslen chaka ja che man chic queꞌkabanalaꞌ re banabal re man je otz-ta, y nubij chukaꞌ chaka che kojcꞌueꞌ anchaꞌl tak xojvayox roma re Dios. Re ancheꞌ yojruyiꞌon-va re Ajaf Dios, chireꞌ kojcꞌue-va, man takajal, y can takabanaꞌ anchaꞌl nrajoꞌ rejaꞌ. Y yen can ronojel lugar\x * \xo 7.17 \xt 2 Co. 11:28.\x* ancheꞌ niquimol-va-quiꞌ re hermanos pa rubeꞌ re Dios, can quireꞌ nbin chique che tiquibanaꞌ. \v 18 Y vo xa jecꞌo jaꞌjun chiva yex banon re circuncisión chique tak xeꞌvayox roma re Dios chin che xeꞌoc rajcꞌual, vo xa banon re circuncisión chiva, pues quixcꞌueꞌ quireꞌ, roma reꞌ man jun cosa nuban. Y vo xa jecꞌo chukaꞌ jaꞌjun chiva yex re man banon-ta re circuncisión chique tak xeꞌvayox roma re Dios chin che xeꞌoc rajcꞌual, vo xa man banon-ta re circuncisión chiva, pues quixcꞌueꞌ can chukaꞌ quireꞌ.\x * \xo 7.18 \xt Hch. 15; Ga. 5:2.\x* \v 19 Roma man jun nuban vo xa banon re circuncisión chaka o vo xa man banon-ta. Re nicꞌatzin\x * \xo 7.19 \xt Jn. 15:14; Ga. 6:15; Col. 3:11; 1 Jn. 2:3.\x* ja che nakanimaj re nubij re Dios chaka. \v 20 Re nubij re cꞌacꞌa cꞌaslen re nuyaꞌ re Dios chaka, ja che man chic queꞌkabanalaꞌ re banabal\x * \xo 7.20 \xt Ef. 4:1.\x* re man je otz-ta. Y chukaꞌ nubij che kojcꞌueꞌ anchaꞌl tak xojvayox roma re Dios. \v 21 Y vo xa jecꞌo jaꞌjun chiva yex re yixlakꞌon tak samajelaꞌ, re nibex chukaꞌ esclavos chiva, y vo xa can yix esclavos\x * \xo 7.21 \xt Is. 58:6; Ga. 3:28.\x* tak xixvayox roma re Dios, chin che xixoc rajcꞌual, man quixbison. Pero vo xa yixtiquir yixoc libres, más otz chukaꞌ. \v 22 Yex re yix esclavos tak xixvayox roma re Ajaf, vocame yojtiquir nakabij che man chic yix esclavos-ta, roma yex yix richin\x * \xo 7.22 \xt Jn. 8:36; Ga. 5:13.\x* chic re Ajaf Jesucristo. Jacꞌa yex re man yix esclavos-ta tak xixvayox roma rejaꞌ, vocame yojtiquir nakabij che man chic yix libres-ta, roma can yix esclavos chic chin re Jesucristo. \v 23 Yex can pa rukꞌaꞌ chic re Jesucristo yixcꞌo-va. Xixrulokꞌ-yan. Mareꞌ can quixcꞌueꞌ pa rukꞌaꞌ rejaꞌ y man chic tirayij quixcꞌueꞌ pa quikꞌaꞌ\x * \xo 7.23 \xt Lv. 25:42.\x* vinak re jecꞌo vovaꞌ chach re ruchꞌulef. \v 24 Hermanos, re cꞌacꞌa cꞌaslen re nuyaꞌ re Dios chaka, man nubij-ta che can takajalaꞌ rubanic ronojel. Re nubij re cꞌacꞌa cꞌaslen chaka, ja che man chic queꞌkabanalaꞌ re banabal re man je otz-ta. Y nubij chukaꞌ che can kojcꞌueꞌ anchaꞌl tak xojvayox roma re Dios, y man takamistaj chukaꞌ che xa jun chic kabanon riqꞌuin re Dios. \p \v 25 Y vocame ninjoꞌ yinchꞌo baꞌ chij re jun chic pregunta re icꞌutum-pa chua chupan re i-carta, andex otz che niban quiqꞌuin re kꞌapojiꞌ y re cꞌajolaꞌ. Re nimbij yen chique rejeꞌ, can pa vánma cꞌa yen elinak-va-pa. Roma re Ajaf man jun cosa xubij can chiquij rejeꞌ, re andex otz che niban quiqꞌuin. Y re xtimbij can yen chiva, cꞌo rajkalen y can otz che niban confiar-iviꞌ riqꞌuin, roma re Ajaf camas qꞌuiy utzil rubanon\x * \xo 7.25 \xt 1 Ti. 1:16.\x* viqꞌuin y xinruyaꞌ pa rusamaj.\x * \xo 7.25 \xt 1 Ti. 1:12.\x* \v 26 Yen nimbij y ninojij, roma camas je cꞌayef re kꞌij re yojcꞌo-va vocame, más-ta otz che kojcꞌueꞌ anchaꞌl kabanon. \v 27 Mareꞌ re hermano re cꞌo chic ruxayil, ticꞌueꞌ riqꞌuin. Y re hermano manak ruxayil, ticꞌueꞌ cꞌa rion. \v 28 Roma vo xa yeꞌcꞌuleꞌ, can niquitaj pokan, y yen man ninjo-ta che yex nitaj pokan. Pero vo xa cꞌo jun hermano nrajoꞌ nicꞌuleꞌ, ticꞌuleꞌ, reꞌ man xajan-ta. Y quireꞌ chukaꞌ jun kꞌapoj xtan, vo xa nrajoꞌ nicꞌuleꞌ, ticꞌuleꞌ. \p \v 29 Pero re ninjoꞌ nimbij chiva hermanos, ja che teꞌka chiꞌcꞌoꞌx che xa man can-ta chic qꞌuiy tiempo xkojcꞌueꞌ\x * \xo 7.29 \xt Job 14:1, 2; Sal. 39:4, 7; 90:5, 10; 103:15, 16; Ec. 6:12; 9:10; Ro. 13:11, 12; 1 P. 4:7; 2 P. 3:8, 9; 1 Jn. 2:17.\x* vovaꞌ chach re ruchꞌulef. Mareꞌ re hermanos re cꞌo quixiylal, man tiquiban che ja re quixiylal re más niba cánma chij, xa ja-ta re nrajoꞌ re Dios re más niba cánma chij. \v 30 Y re yeꞌbison, man tiquiyaꞌ kꞌij cha re bis che nuban chique che man chic yeꞌtiquir-ta niquiban re andex nrajoꞌ re Dios. Y quireꞌ chukaꞌ re yeꞌquiꞌcot, man tiquiyaꞌ kꞌij che xaxe roma camas yeꞌquiꞌcot, mareꞌ man chic yeꞌtiquir-ta niquiban andex nrajoꞌ re Dios. Y re camas qꞌuiy cosas yeꞌquilokꞌ, man tiquiyaꞌ kꞌij cha re cosas re yeꞌquilokꞌ che ja-ta reꞌ re nibano chique che man chic yeꞌtiquir-ta niquiban re nrajoꞌ re Dios.\x * \xo 7.30 \xt 2 Co. 6:10.\x* \v 31 Y quireꞌ chukaꞌ re can niba cánma chij re cosas re jecꞌo vovaꞌ chach re ruchꞌulef,\x * \xo 7.31 \xt Sal. 39:6.\x* man tiquiyaꞌ kꞌij che ja-ta reꞌ re nibano\x * \xo 7.31 \xt 1 Co. 9:18.\x* chique che man chic yeꞌtiquir-ta niquiban re andex nrajoꞌ re Dios. Roma ronojel re nakatzꞌat chach re ruchꞌulef, xa niqꞌuis.\x * \xo 7.31 \xt Stg. 4:14; 1 Jn. 2:17.\x* \p \v 32 Yen man ninjo-ta che re cꞌaslen camas-ta cꞌayef nuban chivach, y mareꞌ man yixtiquir-ta niban re andex nrajoꞌ re Dios. Re ache man cꞌulan-ta, más nitiquir nunojij re andex nrajoꞌ re Ajaf, y can nutaj rukꞌij chin nuban\x * \xo 7.32 \xt 1 Ti. 5:5.\x* re andex nika chach re Ajaf. \v 33 Pero re ache cꞌulan chic, man can-ta más nitiquir nunojij re andex nrajoꞌ re Ajaf, roma ja re rusamaj vovaꞌ chach re ruchꞌulef jareꞌ re nunojij, y can nutaj rukꞌij chin nuban re andex nicꞌatzin cha rejaꞌ y cha re ruxayil. \v 34 Y quireꞌ chukaꞌ re kꞌapoj xtan, can man junan-ta riqꞌuin jun ixok cꞌulan chic. Re kꞌapoj xtan, más nitiquir nunojij re andex nrajoꞌ re Ajaf, y can nujach re ránma y re ru-cuerpo pa rusamaj re Ajaf. Jacꞌa re ixok cꞌulan chic, man can-ta más nitiquir nunojij re andex nrajoꞌ re Ajaf, roma ja re rusamaj vovaꞌ chach re ruchꞌulef jareꞌ re nunojij,\x * \xo 7.34 \xt Lc. 10:40.\x* y can nutaj rukꞌij chin nuban re andex nicꞌatzin cha rejaꞌ y cha re ruchijil. \p \v 35 Ronojel reꞌ ximbij chiva, xaxe chin che yixintoꞌ y man chin-ta che yixinkꞌat, o nimbij-ta chiva che man quixcꞌuleꞌ, man quire-ta. Re ninjoꞌ yen ja che yex can riqꞌuin ronojel ivánma niban re nrajoꞌ re Dios, y man-ta jun cosa nikꞌato re nrajoꞌ re Ajaf. \p \v 36 Pero vo xa cꞌo jun tataꞌaj man ruyiꞌon-ta re rumiꞌal chin nicꞌuleꞌ, y re rumiꞌal cꞌo chic rujunaꞌ, y re tataꞌaj nunaꞌ che man otz-ta rubanon, roma man ruyiꞌon-ta kꞌij cha re rumiꞌal che nicꞌuleꞌ, y can nutzꞌat che re rumiꞌal nrajoꞌ nicꞌuleꞌ, tuyaꞌ cꞌa kꞌij cha chin nicꞌuleꞌ, roma vo xa nuya-a re rumiꞌal chin nicꞌuleꞌ, reꞌ man xajan-ta. \v 37 Pero vo xa re tataꞌaj nutzꞌat che re rumiꞌal man nicꞌatzin-ta che nicꞌuleꞌ, y chukaꞌ re rumiꞌal man can-ta nrajoꞌ nicꞌuleꞌ, re tataꞌaj otz nubij che man ticꞌuleꞌ y camas otz re nuban. \v 38 Re tataꞌaj re nuyaꞌ re rumiꞌal chin nicꞌuleꞌ, otz nuban.\x * \xo 7.38 \xt He. 13:4.\x* Jacꞌa re tataꞌaj re man nuya-ta rumiꞌal chin nicꞌuleꞌ, más otz nuban que chach re jun re nuya-a re rumiꞌal chin nicꞌuleꞌ. \p \v 39 Jun ixok cꞌulan, can ximon\x * \xo 7.39 \xt Ro. 7:2.\x* riqꞌuin re ruchijil, roma can man nitiquir-ta nujach-riꞌ tak cꞌa cꞌas re ruchijil. Re ley re xuyaꞌ re Dios can quire-va nubij. Pero vo xa nicom-a re ruchijil, cꞌo modo nicꞌuleꞌ chic riqꞌuin jun chic ache, vo xa quireꞌ nrajoꞌ rejaꞌ. Pero nicꞌatzin che nicꞌuleꞌ riqꞌuin jun ache re runiman\x * \xo 7.39 \xt 2 Co. 6:14.\x* chic re Ajaf. \v 40 Pero yen nimbij che jun ixok malcaꞌn, más-ta otz che man-ta chic nicꞌuleꞌ jun bey, roma cha rejaꞌ más otz y más niquiꞌcot re ránma vo xa choj quireꞌ nicꞌueꞌ. Y yen ninojij che quireꞌ chukaꞌ nrajoꞌ re Espíritu Santo chin re Dios re cꞌo viqꞌuin. \c 8 \s Re Pablo nichꞌo chij re tiꞌij re sujun chic chiquivach re imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka \p \v 1 Y vocame ninjoꞌ yinchꞌo baꞌ chij re jun chic pregunta re icꞌutum-pa chua, ja chij re tiꞌij quichin re chicop re yeꞌquimisas chin yeꞌsuj chiquivach re imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka. Yex qꞌuibaꞌ ninojij che can itaman re andex nicꞌatzin che niban, roma cꞌo naꞌoj iviqꞌuin, y can ninaꞌ che camas ikꞌij. Jacꞌa yen nimbij che más-ta otz che yex can nicꞌueꞌ re amor\x * \xo 8.1 \xt Hch. 15:20; Ro. 14:14.\x* iviqꞌuin, roma vo xa cꞌo amor kaqꞌuin can nuban chaka che yojqꞌuiy konojel. \v 2 Re anchique ninojin che camas qꞌuiy naꞌoj cꞌo riqꞌuin,\x * \xo 8.2 \xt Ga. 6:3; 1 Ti. 6:4.\x* xa man quire-ta, roma man jun vinak re nitiquir nibin che can ronojel naꞌoj cꞌo riqꞌuin. Roma xa can nojel tiempo nicꞌatzin che nutamaj más. \v 3 Chach re Dios ja re amor jareꞌ re cꞌo más rajkalen y mana-ta re naꞌoj. Vo xa katzij nakajoꞌ re Dios, nikꞌalajin che yoj richin chic rejaꞌ, y rejaꞌ rutaman kavach.\x * \xo 8.3 \xt Ex. 33:12; Nah. 1:7; Mt. 7:23; Ga. 4:9; 2 Ti. 2:19.\x* \p \v 4 Vocame ninjoꞌ yinchꞌo chij re tiꞌij quichin re chicop re yeꞌquimisas chin yeꞌsuj chiquivach re imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka. Yex nibij che man jun nuban vo xa nitaj re tiꞌij reꞌ, roma itaman che xaxe jun Dios cꞌo,\x * \xo 8.4 \xt Dt. 4:39; 6:4; Is. 37:16; 41:24; 44:8; 45:5; Jer. 10:10.\x* y re imágenes xa manak quijkalen. \v 5 Y itaman chukaꞌ che jecꞌo vinak re yeꞌbin che jecꞌo nicꞌaj chic dioses. Jecꞌo dioses vovaꞌ chach re ruchꞌulef, y jecꞌo dioses chilaꞌ chicaj, yeꞌchaꞌ. Y re tzij reꞌ ndel che tzij che can je qꞌuiy dioses jecꞌo, pero man je katzij-ta dios\x * \xo 8.5 \xt Jn. 10:34.\x* y man je katzij-ta che je ajaf. \v 6 Jacꞌa yoj kataman che xaxe jun Dios cꞌo,\x * \xo 8.6 \xt Mal. 2:10; Ef. 4:6.\x* re Kartaꞌ, y reꞌ ja re Dios. Riqꞌuin cꞌa rejaꞌ pitinak-va ronojel, y nrajoꞌ che yoj nakayaꞌ rukꞌij rejaꞌ. Kataman chukaꞌ che xaxe jun Ajaf\x * \xo 8.6 \xt Jn. 1:3; Hch. 2:36.\x* cꞌo, y reꞌ ja re Jesucristo. Xaxe roma rejaꞌ tak cꞌo ronojel.\x * \xo 8.6 \xt Ro. 11:36.\x* Xaxe roma rejaꞌ tak yoj cꞌo kacꞌaslen. \p \v 7 Pero man conojel-ta hermanos quitaman che re imágenes man jun andex yeꞌtiquir niquiban. Jecꞌo hermanos kaqꞌuin vocame re can xquiyaꞌ quikꞌij imágenes tak cꞌamaje-na tiquinimaj re Dios cheꞌ. Pero re cánma can nunaꞌ y can nubij chique che vo xa niquitaj re tiꞌij re sujun chic chiquivach re imágenes, can xajan-va, roma rejeꞌ niquinojij che re imágenes can je cꞌas-va, y mareꞌ niquinojij che vo xa niquitaj re tiꞌij, niquiyaꞌ quikꞌij re imágenes. Y mareꞌ man niquijo-ta niquitaj re tiꞌij, roma re cánma can quireꞌ nubij\x * \xo 8.7 \xt Ro. 14:14, 23.\x* chique roma cꞌamaje-na kas takꞌax jabal pa quiveꞌ. \v 8 Can katzij che mana-ta re nakataj re nibano chaka che camas yoj otz chach re Dios. Vo xa nakataj re tiꞌij re sujun chic chiquivach re imágenes, man jun nuban, man nuban-ta chaka che más-ta yoj otz chach re Dios, y vo xa man nakataj-ta, man jun nuban, man nuban-ta chaka che man yoj otz-ta chach rejaꞌ. \v 9 Jacꞌa yoj yojcꞌo-va, pero vo xa nakataj, y yojrutzꞌat jun hermano re xa cꞌamaje-na kas takꞌax jabal pa rueꞌ, nakaban cha che nitzak.\x * \xo 8.9 \xt Ro. 14:1, 13.\x* \v 10 Yoj kataman che man jun andex nuban chaka vo xa nakataj. Pero vo xa cꞌo jun hermano re cꞌamaje-na kas takꞌax jabal pa rueꞌ, y rejaꞌ yojrutzꞌat-ta che yojcꞌo pa jun jay ancheꞌ kas yeꞌcꞌue-va re imágenes, y yojrutzꞌat-ta che can nakataj re tiꞌij re sujun chic chiquivach re imágenes reꞌ, can nakaban cha re hermano reꞌ che nutaj, xa roma xojrutzꞌat che yoj xkataj, astapaꞌ re ránma rejaꞌ nubij cha che man otz-ta. \v 11 Y vo xa re hermano reꞌ nitzak, can jacꞌa yoj re yojbano cha che nitzak. Yoj kataman che man jun andex nuban chaka vo xa nakataj re tiꞌij re sujun chic chiquivach re imágenes, pero qꞌuibaꞌ cꞌo jun cosa re man otz-ta nuban cha jun hermano re cꞌamaje-na kas takꞌax jabal pa rueꞌ. Y vo quireꞌ, cꞌayef, roma re Jesucristo xa can rutzij chukaꞌ rejaꞌ tak xcom cho cruz. \v 12 Y vo xa can yeꞌkatzak re hermanos re cꞌamaje-na kas takꞌax jabal re ruchꞌabal re Dios pa quiveꞌ, roma nakaban chique che niquiban jun cosa re nubij re cánma che man otz-ta, xa can chij cꞌa re Jesucristo yojyacataj-va\x * \xo 8.12 \xt Mt. 25:40; Hch. 9:4.\x* y yojmacun chach rejaꞌ. \v 13 Mareꞌ yen man nintaj-ta tiꞌij, vo xa nintzꞌat\x * \xo 8.13 \xt Ro. 14:13, 21.\x* che rutzij reꞌ nitzak jun hermano. Man ninjo-ta che voma yen nitzak. \c 9 \s Re Pablo can jun apóstol y mareꞌ cꞌo modo che re hermanos niquiyaꞌ re nicꞌatzin cha \p \v 1 Yen, yin jun apóstol chin re Jesucristo y can yin libre-va. Roma yen man yincꞌo-ta chuxeꞌ rutzij jun vinak. Yex itaman che yen yin jun apóstol.\x * \xo 9.1 \xt Hch. 9:3; 18:9; 1 Ti. 2:7, 2 Ti. 1:11.\x* Yen chukaꞌ xintzꞌat rach re Kajaf Jesús. Y tak yex xinimaj re Ajaf, roma xintzijoj re ruchꞌabal chiva, can xsamaj-va pa tak icꞌaslen y xujal re ibanabal. \v 2 Y vo xa chiquivach nicꞌaj chic vinak yen man yin apóstol-ta, chivach yex can yin apóstol-va. Roma yex xinimaj re Ajaf Jesús tak yen xintzijoj chiva,\x * \xo 9.2 \xt 2 Co. 3:2.\x* mareꞌ can xkꞌalajin-yan chivach che yen can yin ru-apóstol-va re Ajaf. \p \v 3 Y yen cꞌo qꞌuiy cosa ninjoꞌ nimbij chique re yeꞌbin che man otz-ta re ntzꞌamon rubanic. \v 4 Yoj re yoj rusamajelaꞌ re Dios, can otz chukaꞌ che yojva-yojuqꞌuiaꞌ.\x * \xo 9.4 \xt 2 Ts. 3:9.\x* \v 5 Y chukaꞌ yoj can otz nakaban anchaꞌl nuban re apóstol Pedro\x * \xo 9.5 \xt Mt. 8:14.\x* y re nicꞌaj chic apóstoles. Roma rejeꞌ cꞌo quixiylal re quiniman chic re Jesucristo, y re ixokiꞌ reꞌ can yeꞌba chiquij re quichijlal tak yeꞌba chubanic re rusamaj re Dios. Y quireꞌ chukaꞌ niquiban re je ruchꞌalal\x * \xo 9.5 \xt Mt. 13:55; Mr. 6:3.\x* re Kajaf Jesús. \v 6 Yen y re Bernabé can otz che yojtzuk coma re hermanos. Y man rucꞌamon-ta che xaxe yoj caꞌeꞌ yoj re can yojsamaj\x * \xo 9.6 \xt 2 Ts. 3:8.\x* chin nakachꞌac kavay, y re nicꞌaj chic rusamajelaꞌ re Dios can yeꞌtzuk coma re hermanos. Mareꞌ chukaꞌ yoj can rucꞌamon-va che yojtzuk. \v 7 Tiyaꞌ pa cuenta che man jun soldado nibano che xa ja re ru-mero rejaꞌ nucusaj\x * \xo 9.7 \xt 2 Co. 10:4.\x* chin nivaꞌ tak nicꞌueꞌ pa cuartel. Y quireꞌ chukaꞌ re ache aj-ticoy uva,\x * \xo 9.7 \xt Dt. 20:6.\x* can chij reꞌ niva-va.\x * \xo 9.7 \xt Pr. 27:18.\x* Quireꞌ chukaꞌ nibanataj riqꞌuin jun ache re nichajin quichin chicop re niquiyaꞌ leche, can niyaꞌ kꞌij cha che nukum leche roma ja rejaꞌ re niyitzꞌo quichin. \v 8 Man tinojij che re ximbij chiva xaxe nunaꞌoj yen. Man quire-ta. Roma xa can quireꞌ chukaꞌ nubij chupan re ley chin re Moisés. \v 9 Re ley chin re Moisés re tzꞌiban can, nubij: Re buey tak nuxakꞌ rueꞌ re trigo can rucꞌamon che niyaꞌ kꞌij cha che nivaꞌ. Man tixim\x * \xo 9.9 \xt Dt. 25:4.\x* xeꞌray. Quireꞌ nubij re ley. Re Dios xubij quireꞌ man roma-ta che xaxe re bueyes nujoyovaj quivach. \v 10 Re Dios xubij quireꞌ roma nrajoꞌ che yoj re yoj rusamajelaꞌ yojtzuk. Anchaꞌl nuban jun ache re nisamaj pa juyuꞌ, rejaꞌ nuyabej re rajal\x * \xo 9.10 \xt 2 Ti. 2:6.\x* re rusamaj. Y quireꞌ chukaꞌ re nichꞌayo rueꞌ trigo, can nuyabej re rajal re rusamaj. \v 11 Y vo xa yoj xkatic re ruchꞌabal re Dios re man niqꞌuis-ta pa tak ivánma, y xa rutzij reꞌ camas qꞌuiy utzil icꞌulun riqꞌuin re Dios, entonces can rucꞌamon-va che yex cꞌo cosas nisipaj\x * \xo 9.11 \xt Mt. 10:10; Lc. 10:7; Hch. 20:31, 34; Ro. 15:27; Ga. 6:6.\x* chaka. Y tiyaꞌ pa cuenta che re niyaꞌ yex chaka yoj xa yeꞌqꞌuis. \v 12 Roma jecꞌo nicꞌaj chic rusamajelaꞌ re Dios can cꞌo cosas niquicꞌul chiꞌikꞌaꞌ, cꞌalapaꞌ yoj che man-ta rucꞌamon nakacꞌul\x * \xo 9.12 \xt 2 Co. 11:7; 12:13, 14.\x* chukaꞌ jun cosa chiꞌikꞌaꞌ yex. \p Pero man roma-ta reꞌ, yoj man kabin-ta\x * \xo 9.12 \xt 1 Ts. 2:6, 9.\x* chiva che kojitoꞌ, roma man nakajo-ta che re utzulaj ruchꞌabal re Jesucristo che man chic nibiyin-ta rutzijosic. Roma xe-ta quireꞌ kabanon chiva, qꞌuiy-ta tzij re yeꞌbilox chakij. Y mareꞌ yoj kacochꞌon ronojel reꞌ. \v 13 Pero xe-ta xkacꞌutuj-ta chiva, otz-ta chukaꞌ, roma quireꞌ xquiban re xeꞌsamaj pa rachoch re Dios re cꞌo pa tenemit Jerusalén. Re xeꞌsamaj chireꞌ, xeꞌvaꞌ roma re andex xquicꞌuala-apo re vinak pa rachoch re Dios. Y quireꞌ chukaꞌ tak re vinak xquicꞌuaj-apo jun chicop o jun chic cosa chin che re sacerdotes xquisuj chach re Dios pa rueꞌ re altar, re sacerdotes reꞌ can cꞌo-va baꞌ xquicꞌam can chin niquitaj,\x * \xo 9.13 \xt Lv. 6:16; 7:6, 8; Nm. 5:9; 18:8, 20.\x* y yex jabal itaman che quireꞌ xquiban. \v 14 Y quireꞌ chukaꞌ ruchalaben can re Ajaf, che re yeꞌtzijon re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nibex evangelio cha, queꞌtzuk coma re hermanos y tiyaꞌ chique\x * \xo 9.14 \xt Lc. 10:7; Ga. 6:6; 1 Ti. 5:17.\x* ronojel re nicꞌatzin. \v 15 Jacꞌa yen man jun andex re ncꞌutun-ta chiva, y chukaꞌ man nimbij-ta ronojel reꞌ chin quinivilij. Chua yen más otz che yincom que chach nincꞌutuj-ta jun cosa chiva. Roma yen camas yinquiꞌcot che man jun cosa ncꞌutun-ta chiva, y man ninjo-ta che cꞌo-ta jun re nilisan\x * \xo 9.15 \xt 2 Co. 11:10.\x* re rayibal reꞌ viqꞌuin. \p \v 16 Roma xe-ta yen ncꞌutun-ta rajal re samaj nbanon chiꞌicojol, man-ta yinquiꞌcot pa vánma. Xa can xe-ta re samaj re bin chua roma re Dios, xa can xe-ta-oc reꞌ re nimban. Pero yen can cꞌo-va baꞌ más re nimban, y reꞌ ja re man jun cosa ncꞌutun chiva chin yinitoꞌ. Can yintajin cꞌa chutzijosic re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nibex evangelio cha. Y cꞌayef nuban chua yen vo xa man nimban-ta re samaj reꞌ. \v 17 Xe-ta ja yen re xincanon re nusamaj reꞌ, can cꞌo-ta vajal nincꞌutuj chiva, roma re samaj nimban iviqꞌuin, pero re samaj reꞌ can ja-va re Dios xyiꞌo chua.\x * \xo 9.17 \xt Ga. 2:7; Fil. 1:17; Col. 1:25.\x* \v 18 Pero chukaꞌ yen can cꞌo-va jun cosa ninchꞌac roma nimban re samaj reꞌ. Re ninchꞌac yen ja che re vánma camas niquiꞌcot roma manak vajal nincꞌutuj chin nintzijoj\x * \xo 9.18 \xt 2 Co. 11:7.\x* re utzulaj ruchꞌabal re Jesucristo, y yen can rucꞌamon-va xe-ta xincꞌutuj-ta vajal chiva. \p \v 19 Yen man yincꞌo-ta chuxeꞌ\x * \xo 9.19 \xt Ga. 5:13.\x* rutzij jun vinak chin che ja-ta rejaꞌ re nibin chua re andex nimban riqꞌuin re samaj. Pa vánma yen xalax-va-pa che can rucꞌamon nimban re andex re nika chiquivach conojel vinak y can jecꞌo-ta más re yeꞌniman chin re Jesucristo. \v 20 Tak yincꞌueꞌ chiquicojol re nuvinak israelitas, yen ninaꞌ che can yin israelita, roma re ninrayij yen ja che re israelitas niquinimaj-ta re Jesucristo. Roma rejeꞌ can chuxeꞌ re ley chin re Moisés jecꞌo-va, y yen man yincꞌo-ta chic chuxeꞌ re ley reꞌ. Pero tak yincꞌueꞌ chiquicojol rejeꞌ, nimban\x * \xo 9.20 \xt Hch. 16:3; 21:23-26.\x* re niquijoꞌ rejeꞌ, roma ninjoꞌ che niquinimaj-ta re Jesucristo. \v 21 Y tak yincꞌueꞌ chiquicojol re vinak re man je israelitas-ta, re man jecꞌo-ta chuxeꞌ re ley chin re Moisés, yen can ninaꞌ che man yin israelita-ta. Quireꞌ nimban roma ninjoꞌ chukaꞌ che re man je israelitas-ta niquinimaj-ta re Jesucristo.\x * \xo 9.21 \xt 1 Co. 7:22; Ga. 3:2.\x* Pero chukaꞌ man nimbij-ta che yen can nimistaj can re ru-ley re Dios tak yincꞌueꞌ chiquicojol re vinak qui tak reꞌ, man quire-ta, can nimban\x * \xo 9.21 \xt Ro. 2:12.\x* re nubij re ley re xucꞌam-pa re Jesucristo. \v 22 Can quire-va nimban quiqꞌuin conojel, can nintaj nukꞌij che je qꞌuiy-ta re yeꞌcolotaj voma yen. Y tak yincꞌueꞌ chiquicojol re hermanos re can cꞌamaje-na kas takꞌax otz pa quiveꞌ re andex che banabal re can xajan che yeꞌban, y andex che banabal re man xajan-ta che yeꞌban, yen can man nimban-ta\x * \xo 9.22 \xt Ro. 15:1.\x* re banabal re can xajan chiquivach rejeꞌ, roma vo xa xtimban, qꞌuibaꞌ jareꞌ xtibano chique che yeꞌtzak. \v 23 Yen nimban ronojel reꞌ roma ninjoꞌ che je qꞌuiy-ta yeꞌniman re utzulaj chꞌabal chin re Dios, re nibex evangelio cha. Man ninjo-ta che nayon yen yincꞌulu re utzil re yeꞌrucꞌam-pa re utzulaj chꞌabal reꞌ. Yen ninjoꞌ che konojel-ta yojcꞌulu re utzil reꞌ. \p \v 24 Yex jabal itaman che tak cꞌo jun carrera niban, can conojel cꞌa niquitaj quikꞌij\x * \xo 9.24 \xt Ga. 2:2; 5:7; Fil. 2:16; He. 12:1.\x* chin yeꞌchꞌacon-ta, pero xaxe jun re nichꞌaco re premio. Y quireꞌ chukaꞌ rucꞌamon che nibanataj chakacojol yoj re yoj rajcꞌual chic re Dios, takatijaꞌ kakꞌij chin che nakachꞌac re premio re xtuyaꞌ re Dios chaka. \v 25 Conojel re niquijoꞌ yeꞌoc pa jun atzꞌanen can jabal niquichajij-quiꞌ, mareꞌ man niquiban-ta re man otz-ta nuban cha re qui-cuerpo. Y can tiyaꞌ pa cuenta che re niquichꞌac rejeꞌ, xa niqꞌuis. Jacꞌa re nakachꞌac yoj man niqꞌuis-ta.\x * \xo 9.25 \xt 1 Ti. 6:12; Stg. 1:12; Ap. 2:10.\x* Mareꞌ yoj camas-va rucꞌamon che nakachajij-kiꞌ. Queꞌkabanalaꞌ re otz nuban chaka,\x * \xo 9.25 \xt 2 Ti. 2:5.\x* pero re man otz-ta nuban chaka, man queꞌkabanalaꞌ. \v 26 Mareꞌ yen nintaj nukꞌij y choj yimbinak chupan re bey re cꞌa ancheꞌ rucꞌamon che yinapon-va y man yinsatz-ta. Yen man nimban-ta anchaꞌl niquiban re vinak tak niquichꞌay-quiꞌ, y tak re jun nuyaꞌ jun bic kꞌaꞌ cha re jun chic, xa man nutzꞌam-ta. Y yen man nimban-ta quireꞌ. \v 27 Yen man ninya-ta kꞌij che ja-ta re nu-cuerpo nichꞌaco vichin, y can nimban che ja yen re yin rajaf y tunimaj nutzij. Roma camas-ta cꞌayef nuban chua xe-ta yen man-ta ninchꞌac\x * \xo 9.27 \xt Jer. 6:30; 2 Co. 13:5.\x* re premio, roma ja yen re xintzijon re ruchꞌabal re Dios chique je qꞌuiy vinak. \c 10 \s Man takayaꞌ quikꞌij imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka, anchaꞌl xquiban re israelitas \p \v 1 Hermanos, yen ninjoꞌ che yex nitamaj re andex xquiban re kavinak yoj re yoj israelitas re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can. Rejeꞌ can cꞌo-va re Dios quiqꞌuin roma can xutak-pa jun nube re xcꞌuan quibey.\x * \xo 10.1 \xt Ex. 13:21.\x* Re Dios xuban chukaꞌ che re Mar Rojo xujach-riꞌ, chin quireꞌ cꞌo modo xeꞌkꞌax.\x * \xo 10.1 \xt Ex. 14:22.\x* \v 2 Tak re kavinak ecꞌuan quibey roma re nube y xeꞌkꞌax chupan re Mar Rojo, chij re Moisés jeꞌtzakatal-va roma re Dios ja re Moisés xucusaj chin xuban mandar pa quiveꞌ re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can. Roma quireꞌ xeꞌbanataj quiqꞌuin re kavinak ajuer, yoj yojtiquir nakabij che jareꞌ tak rejeꞌ xeꞌban bautizar. Y chukaꞌ yojtiquir nakabij che pa rubeꞌ re Moisés xeꞌban-va bautizar, roma re kavinak yoj re yoj israelitas re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, riqꞌuin re Moisés quibanon-va confiar-quiꞌ, mareꞌ jeꞌtzakatal chij. \v 3 Rejeꞌ can xquitaj re vay re xka-pa chilaꞌ chicaj riqꞌuin re Dios.\x * \xo 10.3 \xt Ex. 16:15.\x* \v 4 Y chukaꞌ xquikum re yaꞌ re xuya-pa re Dios chique. Re yaꞌ reꞌ xel-pa chupan jun aboj.\x * \xo 10.4 \xt Ex. 17:6; Nm. 20:11; Dt. 9:21; Sal. 78:15; 105:41.\x* Y re aboj reꞌ ja re Cristo, y re Cristo can binak-va quiqꞌuin. \v 5 Re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, xquitzꞌat ronojel re xuban re Dios quiqꞌuin, pero man riqꞌuin reꞌ cama-va xquinimaj-ta, roma xa bama conojel re man xeꞌniman-ta rutzij, y mareꞌ xeꞌcom\x * \xo 10.5 \xt Nm. 14:29, 32, 35; 26:64, 65.\x* chupan re lugar ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha, roma re Dios can man otz-ta xeꞌrutzꞌat re vinak reꞌ roma man xquinimaj-ta rutzij. Rejeꞌ man xeꞌoc-ta chupan re lugar rubiniꞌan Canaán. \p \v 6 Mareꞌ man takaban anchaꞌl re xquiban rejeꞌ. Roma rejeꞌ camas xquirayij re andex re jecꞌo can chilaꞌ pan Egipto. Yoj man takaban quireꞌ. Man takacꞌuaj re bey re xquicꞌuaj rejeꞌ. \v 7 Rejeꞌ can xquiya-va chukaꞌ quikꞌij re imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka, y chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, nunataj che rejeꞌ xquiban namakꞌij tak cꞌa baꞌ tiquiban-va jun imagen: Re vinak xeꞌtzꞌuyeꞌ chin xeꞌva-xeꞌuqꞌuiaꞌ, y tak xeꞌcꞌachoj-yan che vaꞌin, xeꞌyacataj-a chin xquitzꞌam atzꞌanen y xeꞌxajoꞌ.\x * \xo 10.7 \xt Ex. 32:6.\x* Quireꞌ nubij re tzꞌiban can. Yoj man takaban re andex xquiban rejeꞌ. Man takayaꞌ quikꞌij re imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka. \v 8 Jecꞌo achiꞌaꞌ re xeꞌmacun quiqꞌuin ixokiꞌ,\x * \xo 10.8 \xt Nm. 25:1.\x* y mareꞌ xa pa jun kꞌij xeꞌcom je veintitres mil vinak. Yoj man takaban anchaꞌl xquiban rejeꞌ. \v 9 Jecꞌo chukaꞌ chique rejeꞌ xquiban re man otz-ta, roma can xquitojtobej re Ajaf vo xa can katzij che nuya-pa re castigo pa quiveꞌ. Y rejeꞌ ja re cumatz\x * \xo 10.9 \xt Nm. 21:5, 6.\x* xeꞌquimisan quichin. Y yoj man takaban anchaꞌl re xquiban rejeꞌ. \v 10 Jecꞌo nicꞌaj chic re xeꞌxibixot chij re Dios, mareꞌ tak xtak-pa\x * \xo 10.10 \xt Nm. 14:2, 37.\x* jun ángel chin xeꞌruquimisaj. Pero yoj man takaban quireꞌ. \p \v 11 Ronojel re xquicꞌalvachij rejeꞌ, can nuban chaka che yojnojin y cꞌo qꞌuiy cosa chukaꞌ nubij chaka. Reꞌ jeꞌtzꞌiban can\x * \xo 10.11 \xt Ro. 15:4.\x* chin che yoj re yojcꞌo chupan re ruqꞌuisibal tak tiempo chin re ruchꞌulef, man takacꞌalvachij chukaꞌ quireꞌ.\x * \xo 10.11 \xt He. 10:25.\x* \v 12 Mareꞌ vo xa cꞌo jun hermano re nunojij che can rubanon confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios y mareꞌ man nitzak-ta, xa can nicꞌatzin che tuchajij-riꞌ jabal chin che man titzak. \v 13 Y tak yoj yojtojtobex pa kacꞌaslen, man takabij che xaxe yoj re yojcꞌalvachin quireꞌ, roma conojel quireꞌ niquiban pasar. Yoj xaxe cꞌa takabanaꞌ confiar-kiꞌ riqꞌuin re Dios che man yojruya-ta can,\x * \xo 10.13 \xt Ex. 13:17; Jer. 29:11; 2 P. 2:9.\x* y can kataman che quireꞌ xtuban kaqꞌuin. Roma tak rejaꞌ nutzꞌat che man chic yojtiquir-ta y camanak chic kachukꞌaꞌ chin nakacochꞌ re tijoj-pokonal, rejaꞌ can nulisaj ruchukꞌaꞌ re tijoj-pokonal reꞌ. Y tak re Dios nuyaꞌ kꞌij che quireꞌ nakaban pasar, can nuban chukaꞌ chaka che yojtiquir yojakꞌax\x * \xo 10.13 \xt Hch. 27:44.\x* chupan ronojel. \p \v 14 Mareꞌ yex hermanos re camas yixinjoꞌ, can ticꞌueꞌ chiꞌcꞌoꞌx re nuban re Dios. Xa can tijechꞌaj-iviꞌ quiqꞌuin re yeꞌbano banabal re man je otz-ta. Man quixoc quichibil re vinak re niquiyaꞌ quikꞌij imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka. \v 15 Tinojij-na-paꞌ jabal. Yex cꞌo naꞌoj iviqꞌuin\x * \xo 10.15 \xt 1 Co. 8:1.\x* chin che otz yixnojin, y cꞌareꞌ cꞌa tibij chua che vo xa katzij o xa man katzij-ta re xtimbij chiva vocame, chin nincꞌut chivach che can man otz-ta che yex yixoc quichibil re vinak re niquiyaꞌ quikꞌij imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka. \v 16 Tak nakanataj re rucamic re Jesucristo riqꞌuin re ruyiꞌal-uva, nakatioxij cha re Dios, roma tak nakakum re ruyiꞌal-uva reꞌ can cꞌo bendición nucꞌam-pa chaka, re ruqꞌuiqꞌuel re Jesucristo can junan kavach nuban chaka. Y quireꞌ chukaꞌ tak nakapar y nakataj re xcana-vay, xa jun nakaban\x * \xo 10.16 \xt Mt. 26:26; Mr. 14:22-24; Lc. 22:19, 20; Hch. 2:42.\x* riqꞌuin re Jesucristo. \v 17 Y xaxe jun xcana-vay, pero numol kachiꞌ konojel astapaꞌ camas yoj qꞌuiy. Junan kavach nuban chaka.\x * \xo 10.17 \xt Ro. 12:5.\x* \p \v 18 Titzꞌeta-na-paꞌ re andex xquiban re kavinak yoj re yoj israelitas. Tak rejeꞌ xquicꞌuaj-apo jun chicop pa rachoch re Dios chin che re sacerdotes xquisuj cha re Dios pa rueꞌ re altar,\x * \xo 10.18 \xt Lv. 3:3; 7:15.\x* rejeꞌ can bin chique che otz niquicꞌam can baꞌ riqꞌuin chin niquitaj. Y tak xquitaj, can xkꞌalajin che rejeꞌ junan quivach xquiban riqꞌuin re Dios. Y vo xa quireꞌ xquiban rejeꞌ, can ndel che tzij che tak yex nitaj re tiꞌij sujun chiquivach re imágenes, can junan ivach niban quiqꞌuin re imágenes. \v 19 Qꞌuibaꞌ yex ninojij che re ximbij can ndel che tzij che jun imagen can cꞌo rucꞌaslen, man quire-ta. Roma jun imagen xa vinak banayon-ka, mareꞌ man jun cosa nitiquir nuban cha re tiꞌij re nisuj chach.\x * \xo 10.19 \xt 1 Co. 8:4.\x* \v 20 Y yen man nimbij-ta che re yeꞌsuju tiꞌij chiquivach re imágenes che man jun cosa nuban chique. Can cꞌo-va re man otz-ta nuban chique. Re vinak re man quitaman-ta rach re Dios, man chach-ta re Dios niquisuj-va re tiꞌij reꞌ, xa chiquivach re itzel tak espíritu\x * \xo 10.20 \xt Dt. 32:17.\x* niquisuj-va tak niquisuj chiquivach re imágenes. Y yen man ninjo-ta che yex junan ivach niban quiqꞌuin re itzel tak espíritu. \v 21 Roma yex can nikum re ruyiꞌal-uva chin ninataj re rucamic re Ajaf. Y vo xa quireꞌ niban, man otz-ta che yex nikum chukaꞌ jun cosa re sujun chiquivach re itzel tak espíritu. Yex nitaj re xcana-vay chin ninataj re rucamic re Ajaf, y vo xa quireꞌ niban, man otz-ta nitaj chukaꞌ jun cosa chin niyaꞌ quikꞌij\x * \xo 10.21 \xt Dt. 32:38; 2 Co. 6:15.\x* re itzel tak espíritu. \v 22 Man otz-ta che yex yixoc quichibil re vinak re niquiyaꞌ quikꞌij re imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka, chin che man tipa ruyoval re Ajaf. Yex man tinaꞌ che cꞌo más ikꞌij que chach rejaꞌ, xa tixibij-iviꞌ niban quireꞌ.\x * \xo 10.22 \xt Job 9:4; 40:9-14; Ez. 22:14.\x* \s Yojtiquir nakaban ronojel re nakajoꞌ, pero takanojij jabal vo xa cꞌo otz nucꞌam-pa chique re hermanos \p \v 23 Jecꞌo chiva yex re yeꞌbin che yoj can yoj libre y otz nakaban xabanchique cosa nakajoꞌ nakaban. Pero yen nimbij che man ronojel-ta cosa re yeꞌkaban cꞌo otz nucꞌam-pa chaka.\x * \xo 10.23 \xt 1 Co. 6:12.\x* Y man ronojel-ta re nakaban, nuban chique re hermanos che más-ta niqꞌuiy re quicꞌaslen riqꞌuin re Dios. \v 24 Man takaban xaxe re nika chakavach yoj,\x * \xo 10.24 \xt Ro. 15:1.\x* xa can takabanaꞌ re nika chiquivach re vinak y cꞌo otz nucꞌam-pa chique rejeꞌ. \p \v 25 Re tiꞌij re nicꞌayex pa tak qꞌuiybal, yex otz nilokꞌ y nitaj. Manak tukꞌaj che yex nicꞌutuj\x * \xo 10.25 \xt 1 Ti. 4:4.\x* anchaꞌl nubij re ivánma chiva, vo xa sujun o man sujun-ta chiquivach imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka. \v 26 Roma ronojel cosa riqꞌuin re Ajaf Dios jeꞌpitinak-va. Richin rejaꞌ re ruchꞌulef y ronojel re yeꞌqꞌuiy chach.\x * \xo 10.26 \xt Sal. 24:1.\x* \p \v 27 Vo xa cꞌo jun vinak re man runiman-ta re Dios, y rejaꞌ yixruban invitar chin jun vaꞌin, otz yixba, pero vo xa yex nijoꞌ. Y titijaꞌ\x * \xo 10.27 \xt Lc. 10:7.\x* re yeꞌruyaꞌ chivach, y manak tukꞌaj nicꞌutuj vo xa sujun o man sujun-ta chiquivach imágenes anchaꞌl nubij re ivánma chiva. \v 28 Pero xe-ta cꞌo jun nibin chiva: Re tiꞌij reꞌ man otz-ta nitij roma xa sujun chiquivach imágenes, yex man titaj re tiꞌij reꞌ, roma yex vo xa can nitaj chach re vinak nibin quireꞌ chiva, can xtiban cha che ju-va nunaꞌ ránma. Y qꞌuibaꞌ nitzak roma quireꞌ niban chach. Mareꞌ man titaj re tiꞌij reꞌ\x * \xo 10.28 \xt 1 Co. 8:10.\x* chach, astapaꞌ yex itaman che ronojel riqꞌuin re Ajaf Dios pitinak-va y richin chukaꞌ rejaꞌ re ruchꞌulef y ronojel re yeꞌqꞌuiy chach.\x * \xo 10.28 \xt Dt. 10:14.\x* \v 29 Y tak nimbij chiva che man titaj, man roma-ta che re ivánma yex ju-va nunaꞌ, o ja-ta yex re yixtzak, man quire-ta. Xa roma re ránma re jun chic, qꞌuibaꞌ ju-va nunaꞌ y hasta cꞌo modo rejaꞌ nitzak. \p Pero qꞌuibaꞌ jecꞌo chiva yex re yeꞌnojin y niquibij-ka pa tak cánma: Yen nimbij che man rucꞌamon-ta che jun chic vinak nibano mandar pa nueꞌ roma nubij chua che man tintaj re tiꞌij\x * \xo 10.29 \xt Ro. 14:16.\x* reꞌ, xaxe roma rejaꞌ rutaman che re tiꞌij reꞌ sujun chic chiquivach imágenes. \v 30 Y vo xa yen nintaj re tiꞌij reꞌ\x * \xo 10.30 \xt Ro. 14:6.\x* y can nintioxij cha re Dios, man otz-ta che cꞌo tzij yeꞌbex chuij. \v 31 Mareꞌ yen nimbij chiva che can riqꞌuin ronojel ivánma tiyaꞌ rukꞌij re Dios. Tak yixva-yixuqꞌuiaꞌ o xabanchique chic jun cosa niban, can-ta itzij yex\x * \xo 10.31 \xt Dt. 12:7, 11; Zac. 7:6.\x* nucꞌul rukꞌij re Dios. \v 32 Y man tiban chique re vinak che niquimalij quicꞌoꞌx y yeꞌtzak,\x * \xo 10.32 \xt Ro. 14:13.\x* xa can tichajij-iviꞌ che man tiban quireꞌ. Man jun anchok cha tiban-va quireꞌ, ni xe-ta chique re vinak israelitas, ni xe-ta chique re vinak re man je israelitas-ta, y ni xe-ta chique chukaꞌ re je rajcꞌual chic re Dios. \v 33 Xa can tibanaꞌ anchaꞌl nimban yen. Yen man nimban-ta xaxe re nika chinoch yen. Xa can nojel tiempo nintaj nukꞌij chin che nimban re otz chiquivach conojel.\x * \xo 10.33 \xt Ro. 15:2.\x* Camas je qꞌuiy vinak re yeꞌnjoꞌ yeꞌntoꞌ y yeꞌcolotaj-ta\x * \xo 10.33 \xt Ro. 11:14.\x* chach re quimac. \c 11 \nb \v 1 Can tibanaꞌ anchaꞌl nimban yen,\x * \xo 11.1 \xt 2 Ts. 3:9.\x* roma yen can nimban-va anchaꞌl xuban re Jesucristo. \s Re Pablo cꞌo cosas re nuchalabej chique re achiꞌaꞌ y re ixokiꞌ re quiniman re Jesucristo \p \v 2 Hermanos, yen yinquiꞌcot che can otz-va yixbinak chupan ronojel re icꞌaslen roma cꞌa neꞌka chiꞌcꞌoꞌx re nbin can chiva,\x * \xo 11.2 \xt 1 Co. 7:17.\x* can jabal xicꞌul re enseñanzas re xinyalaꞌ chiva.\x * \xo 11.2 \xt 2 Ts. 2:15.\x* \v 3 Y chukaꞌ yen ninjoꞌ che yex nitamaj che ja re Jesucristo\x * \xo 11.3 \xt Gn. 3:16; Ro. 14:9; Ef. 5:23.\x* re cꞌo pa quiveꞌ re achiꞌaꞌ, y re achiꞌaꞌ jecꞌo pa quiveꞌ re quixiylal. Y re Dios\x * \xo 11.3 \xt Jn. 4:34.\x* jareꞌ cꞌo pa rueꞌ re Jesucristo. \v 4 Tak yoj re yoj achiꞌaꞌ nakaban orar, y tak cꞌo jun cosa re nakatzijoj re rubin re Dios chaka,\x * \xo 11.4 \xt 1 Co. 12:10, 28; 14:3-6.\x* man otz-ta che nakayaꞌ jun cosa chin nakacuch pa kajalom. Roma vo xa cꞌo andex xtakacuch pa kajalom, can ndel che tzij che manak rukꞌij re paꞌal pa kaveꞌ. \v 5 Jacꞌa re ixokiꞌ\x * \xo 11.5 \xt Hch. 21:9.\x* tak niquiban orar, o tak niquitzijoj re rubin re Dios chique, tiquicuchuꞌ jun tziak pa quijalom. Roma vo xa manak tziak niquicuch pa quijalom, rejeꞌ can niquiban che manak rukꞌij re paꞌal pa quiveꞌ. Y chukaꞌ vo xa man niquicuch-ta tziak pa quijalom, can anchaꞌl che can quijucꞌun-a ronojel re rusumal tak quiveꞌ. \v 6 Y vo xa jecꞌo ixokiꞌ re man niquijo-ta niquicuch tziak pa quijalom, tiquisocaj-a re quiveꞌ, o tiquijucꞌu-a pa quijalom.\x * \xo 11.6 \xt Nm. 5:18.\x* Pero vo xa yeꞌqꞌuex niquisocaj-a o niquijucꞌ-a pa quijalom, pues tiquicuchuꞌ cꞌa tziak pa quijalom. \v 7 Yoj re yoj achiꞌaꞌ man otz-ta che nakacuch tziak pa kajalom, roma ja re Dios\x * \xo 11.7 \xt Gn. 1:26.\x* re banayon kachin y can yoj anchaꞌl rejaꞌ, koma yoj tak nikꞌalajin rukꞌij re Dios, y xa roma re ixok tak nikꞌalajin rukꞌij re ruchijil. \v 8 Roma re nabey ache, can ja-va re Dios xbano richin,\x * \xo 11.8 \xt Gn. 2:21-23.\x* y man riqꞌuin-ta jun ixok xpo-va. Jacꞌa tak xban re nabey ixok, re Dios xucusaj jun rubakil re ache. \v 9 Re Dios xuban re ixok roma xutzꞌat che ndoc\x * \xo 11.9 \xt Gn. 2:18.\x* cha re ache, y mana-ta re ache xuban roma ndoc cha re ixok. \v 10 Mareꞌ re ixokiꞌ can tiquicuchuꞌ tziak pa quijalom, chin che niquicꞌut che can niquinimaj-va quitzij re quichijlal. Re ixokiꞌ can otz che niquiban quireꞌ, roma re ángeles can otz niquitzꞌat\x * \xo 11.10 \xt Ec. 5:6.\x* che quireꞌ niquiban. \v 11 Pero chach re Ajaf Dios man jun re cꞌo más rukꞌij,\x * \xo 11.11 \xt Ga. 3:28.\x* vo xa ache o vo xa ixok, xa can yoj junan chach rejaꞌ. Re ixok can ndoc-va cha re ache y quireꞌ chukaꞌ re ache ndoc cha re ixok. \v 12 Y can katzij-va che re ixok xban riqꞌuin jun rubakil re ache, pero chukaꞌ re ache can riqꞌuin re ixok nalax-va, can man jun re cꞌo-ta más rukꞌij. Roma ja re Dios re banayon quichin conojel vinak.\x * \xo 11.12 \xt Pr. 16:4; Ro. 11:36; 1 Co. 8:6; He. 1:2, 3.\x* \p \v 13 Y can itaman che chivach yex man otz-ta tak jun ixok man nucuch-ta tziak pa rujalom tak nichꞌo riqꞌuin re Dios pan oración. \v 14 Yex can itaman che jun ache cama-va otz-ta che nuyaꞌ kꞌij cha re rusumal tak rueꞌ che yeꞌchovomar rakan, roma vo xa nuban quireꞌ can jun qꞌuixbibal. \v 15 Pero jun ixok can otz-va che nuyaꞌ kꞌij che yeꞌchovomar rakan re rusumal tak rueꞌ. Roma re rusumal-rueꞌ can yiꞌon-va-pa cha chin che nutzꞌapij re rujalom. \v 16 Y qꞌuibaꞌ jecꞌo hermanos re jun-va niquinojij,\x * \xo 11.16 \xt 1 Ti. 6:4.\x* pero yen nimbij chique rejeꞌ che re enseñanzas re cꞌaja-oc ximbij-a chiva, can katzij-va. Yen y re nicꞌaj chic vichibil quireꞌ nakabij, y quireꞌ chukaꞌ niquibij conojel re hermanos re niquimol-quiꞌ pa rubeꞌ re Dios xabanchique lugar. \s Re hermanos re jecꞌo pa tenemit Corinto xa man junan-ta quivach tak niquiban re namalaj vaꞌin \p \v 17 Y re ninjoꞌ nimbij chiva vocame, qꞌuibaꞌ yixpokonataj tak xticꞌaxaj, roma man otz-ta re yixtajin chubanic. Yex tak nimol-iviꞌ pa rubeꞌ re Dios, can man jun otz nucꞌam-pa chiva, xa rion re man otz-ta niban mareꞌ can cꞌayef nuban re icꞌaslen. \v 18 Re nabey ninjoꞌ nimbij chiva, ja re jeꞌncꞌaxalon chivij tak yex nimol-iviꞌ pa rubeꞌ re Dios, che xa man junan-ta ivach ibanon.\x * \xo 11.18 \xt 1 Co. 1:10; 3:3; 5:1; 6:1.\x* Xa ijachalon-iviꞌ riqꞌuin re inaꞌoj. Y yen nimbij che cꞌo nicꞌaj katzij y cꞌo nicꞌaj man katzij-ta. \v 19 Pero chivach yex qꞌuibaꞌ can otz re yixtajin chubanic, can otz che ijachalon-iviꞌ\x * \xo 11.19 \xt Mt. 18:7; Lc. 2:35; 17:1.\x* chin yeꞌkꞌalajin re hermanos re can katzij quiniman re Jesucristo, y chukaꞌ yeꞌkꞌalajin re chak niquibij che je hermanos. \v 20 Y tak yex nibij che nimol-iviꞌ chin che ninataj re rucamic re Ajaf Jesucristo, can niban-va re namalaj vaꞌin, pero yex xa man quire-ta ndel-va chivach. \v 21 Roma tak nimol-iviꞌ chin niban re namalaj vaꞌin reꞌ, jecꞌo hermanos re xa chaꞌnin niquitaj-ka re quicꞌuan-apo y can man niquiya-ta baꞌ chique re hermanos re camas je mebaꞌ.\x * \xo 11.21 \xt Jud. 12.\x* Y jecꞌo re man jun cosa niquitaj, y jecꞌo re can nakꞌax rueꞌ niquitaj. Y jecꞌo re man jutzꞌuj ruyiꞌal-uva niquikum, y jecꞌo nicꞌaj chic hasta yeꞌkꞌabar-a. \v 22 Anchaꞌl xa manak ivachoch ancheꞌ yixva-yixuqꞌuia-va\x * \xo 11.22 \xt Lv. 19:30; Sal. 93:5.\x* roma niban chique re nicꞌaj chic hermanos chin re iglesia\x * \xo 11.22 \xt Sal. 89:7.\x* che camanak quikꞌij, y can niyaꞌ quiqꞌuex re hermanos re camas je mebaꞌ.\x * \xo 11.22 \xt Stg. 2:6.\x* Roma riqꞌuin re ibanabal quireꞌ, yen can man xtinya-ta ikꞌij. Roma yen ninojij y nimbij chiva che can man otz-ta re yixtajin chubanic. \s Tak re Jesús xuyaꞌ re xcana-vay y re ruyiꞌal-uva chique re ru-discípulos \p \v 23 Yen man quire-ta re enseñanzas re jeꞌncꞌutun chivach. Re enseñanzas re jeꞌncꞌutun yen chivach, can ja-va re Ajaf re xyiꞌo chua.\x * \xo 11.23 \xt Ga. 1:1.\x* Y re enseñanzas reꞌ nubij quireꞌ: Tak re Ajaf Jesús nijach-yan pa quikꞌaꞌ re vinak, chupan re akꞌaꞌ reꞌ rejaꞌ xuliꞌej pa rukꞌaꞌ jun xcana-vay. \v 24 Y tak rejaꞌ rutioxin chic cha re Dios, xupar re xcana-vay, y xubij chique re ru-discípulos: Ticꞌamaꞌ cꞌa can y titijaꞌ re xcana-vay reꞌ, roma jareꞌ re nu-cuerpo re xtapon pa camic chin yixcolotaj chach re imac. Can titijaꞌ chin che yininataj. \v 25 Y tak xeꞌva-yan, re Jesús xucꞌam-apo chukaꞌ re vaso re cꞌo ruyiꞌal-uva chupan, y xubij: Re ruyiꞌal-uva reꞌ, jareꞌ re nuqꞌuiqꞌuel re xtibiyin tak xquincom. Riqꞌuin re nuqꞌuiqꞌuel reꞌ, can jareꞌ xcꞌachoj\x * \xo 11.25 \xt He. 9:15.\x* re cꞌacꞌa trato re rujovam-pa re Dios che nuban quiqꞌuin re vinak. Tikumuꞌ re ruyiꞌal-uva, chin che yininataj, y ronojel bey tak quireꞌ niban, can tibanaꞌ cꞌa chin che yex yininataj, xchaꞌ re Jesús chique re ru-discípulos. \v 26 Mareꞌ, tak yoj nakataj re xcana-vay y nakakum re ruyiꞌal-uva, can ja-va re rucamic re Ajaf nakasekresaj, y quireꞌ xtakaban-apo, cꞌa jampaꞌ xtapon re kꞌij tak xtipa chic jun bey rejaꞌ.\x * \xo 11.26 \xt Hch. 1:11; Ap. 1:7.\x* \s Tak nakanataj re rucamic re Ajaf Jesucristo can cꞌo-va jun rubanic re cꞌutun chakavach \p \v 27 Mareꞌ vo xa man nakaya-ta rukꞌij re Ajaf tak nakataj re xcana-vay y re ruyiꞌal-uva chin nakanataj rejaꞌ, yojmacun.\x * \xo 11.27 \xt Nm. 9:10; Jn. 13:27.\x* Can chij cꞌa re ru-cuerpo y re ruqꞌuiqꞌuel rejaꞌ yojmacun-va. \v 28 Nabey, takatzꞌeta-ka-kiꞌ vo xa otz re kacꞌaslen\x * \xo 11.28 \xt 2 Co. 13:5; Ga. 6:4.\x* chach re Dios, y cꞌareꞌ cꞌa takatijaꞌ re xcana-vay y takakumuꞌ re ruyiꞌal-uva. \v 29 Roma vo xa man chin-ta che nakanataj re rucamic re Ajaf Jesucristo tak nakataj re xcana-vay y nakakum re ruyiꞌal-uva, can nika re castigo pa kaveꞌ. \v 30 Y mareꞌ je qꞌuiy chiva yex re manak quichukꞌaꞌ, je yavaꞌiꞌ y hasta jecꞌo xeꞌcom-yan-a. \v 31 Xe-ta yoj nakatzꞌat re kabanabal y nakataj kakꞌij chin che más otz re cꞌaslen nakacꞌuaj chach\x * \xo 11.31 \xt 1 Jn. 1:9.\x* re Dios, manak-ta castigo nuyaꞌ pa kaveꞌ. \v 32 Pero qꞌuiy bey re Ajaf Dios tiene que yojruban castigar, roma rejaꞌ can nuban chaka che nakanaꞌ ruquiꞌil\x * \xo 11.32 \xt Job 5:17; Am. 3:2; He. 12:5.\x* jun tijoj-pokonal, chin che man-ta nika re namalaj castigo pa kaveꞌ, anchaꞌl re xtika pa quiveꞌ re vinak re man quiniman-ta re Dios. \p \v 33 Mareꞌ hermanos, tak nimol-iviꞌ chin niban re namalaj vaꞌin chin ninataj re rucamic re Ajaf Jesucristo, can tiyabej-iviꞌ chin tak yixvaꞌ. \v 34 Pero vo xa camas nichꞌumun ipan, más otz che can ja pa tak ivachoch yixva-va-pa. Yen nimbij-a ronojel reꞌ chiva roma man ninjo-ta che yex niban cosas re man otz-ta tak nimol-iviꞌ y mareꞌ tak nika re castigo pan iveꞌ. Y cꞌo nicꞌaj chic enseñanzas re anchaꞌl reꞌ re ninjoꞌ nincꞌut chivach, pero cꞌaja tak xquinapon iviqꞌuin, cꞌajareꞌ tak xtincꞌut chivach. \c 12 \s Can man junan-ta rach samaj nuyaꞌ re Espíritu Santo chaka \p \v 1 Hermanos, vocame ninjoꞌ yinchꞌo baꞌ chij re andex ruyiꞌon re Espíritu Santo\x * \xo 12.1 \xt 1 Co. 14:1.\x* chaka konojel yoj re kaniman chic re Jesucristo. Y yen ninjoꞌ che yex nitamaj can jabal chij reꞌ. \p \v 2 Yen nimbij che yex cꞌa neꞌka chiꞌcꞌoꞌx re andex che cꞌaslen xicꞌuaj, tak cꞌamaje-na tinimaj re Dios cheꞌ.\x * \xo 12.2 \xt Ef. 2:11.\x* Yex can otz xiban xinaꞌ tak xiyaꞌ quikꞌij imágenes re xa vinak jeꞌbanayon-ka. Y man jun chique re imágenes reꞌ cꞌo-ta jun cosa xuban pan i-cuenta o cꞌo-ta jun tzij xubij-pa chiva. Xa can otz chiva che xabancheꞌ xixcꞌuax-va y xa chin satzabal ivichin. \v 3 Mareꞌ can nicꞌatzin che yen nincꞌut re utzulaj enseñanza reꞌ chivach. Yen ninjoꞌ che yex nitamaj che re vinak re ecꞌuan\x * \xo 12.3 \xt Mt. 16:17; 1 Jn. 4:2, 3.\x* roma re ru-Espíritu re Dios, man nitiquir-ta nuyokꞌ re Jesús. Y quireꞌ chukaꞌ re vinak re man ecꞌuan-ta roma re Espíritu Santo, man nitiquir-ta nubij che re Jesús jareꞌ re Ajaf. \p \v 4 Y re ru-Espíritu re Dios nuban chaka che cꞌo jun samaj re yojtiquir nakaban. Can man junan-ta kasamaj nuyaꞌ cada jun,\x * \xo 12.4 \xt Ro. 12:4-6; Ef. 4:4-6.\x* pero re niyiꞌo re samaj, xaxe jun, y reꞌ ja re Espíritu Santo. \v 5 Cama-va junan-ta rach samaj yiꞌon chaka,\x * \xo 12.5 \xt Ef. 4:11.\x* pero xaxe jun Rajaf re samaj reꞌ, y reꞌ ja re Ajaf. \v 6 Cama-va junan-ta rach samaj yiꞌon chaka, pero xaxe jun re niyiꞌo kachukꞌaꞌ\x * \xo 12.6 \xt Ef. 1:23.\x* chubanic re samaj, y reꞌ ja re Dios. \v 7 Y riqꞌuin re samaj re yiꞌon chaka cada jun, nikꞌalajin che cꞌo re Espíritu Santo kaqꞌuin.\x * \xo 12.7 \xt Ro. 12:6.\x* Y re samaj reꞌ yiꞌon chaka, chin che cꞌo otz nucꞌam-pa chaka konojel yoj re yoj hermanos. \v 8 Re Espíritu Santo nuban\x * \xo 12.8 \xt 1 Co. 2:6; 2 Co. 8:7.\x* chique nicꞌaj hermanos che yeꞌtiquir niquisekresaj re runaꞌoj re Dios. Y chique nicꞌaj chic niban chique chin che yeꞌtiquir niquiyaꞌ jun enseñanza re nicꞌut chiquivach roma re Espíritu Santo. \v 9 Re Espíritu Santo nuban chukaꞌ chique nicꞌaj chic hermanos che qꞌuiy cosa yeꞌtiquir niquiban roma can quibanon confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios,\x * \xo 12.9 \xt Mt. 17:19; Mr. 16:18.\x* y chique nicꞌaj chic nuban che yeꞌtiquir yeꞌquicꞌachojsaj yavaꞌiꞌ. \v 10 Nicꞌaj chic hermanos banon chique roma re Espíritu Santo che yeꞌtiquir niquiban milagros.\x * \xo 12.10 \xt Ga. 3:5.\x* Jecꞌo chukaꞌ hermanos re banon chique che yeꞌtiquir niquitzijoj re nibex chique roma re Dios.\x * \xo 12.10 \xt Ro. 12:6.\x* Y re Espíritu Santo nuban chukaꞌ chique nicꞌaj chic hermanos che chaꞌnin niquitzꞌat re nubij o nuban jun chic vinak, vo xa riqꞌuin re Dios pitinak-va\x * \xo 12.10 \xt 1 Jn. 4:1.\x* o vo xa riqꞌuin jun itzel espíritu pitinak-va. Y chique nicꞌaj chic re Espíritu Santo nuban che yeꞌtiquir yeꞌchꞌo pa tak nicꞌaj chic chꞌabal re man jeꞌquitamalon-ta.\x * \xo 12.10 \xt Hch. 2:4.\x* Y chique nicꞌaj rubanon che yeꞌtiquir yeꞌquisekresaj re yeꞌquibij re hermanos pa tak nicꞌaj chic chꞌabal re man jeꞌquitamalon-ta. \v 11 Y ronojel reꞌ xaxe jun re nibano, y re nibano re samaj reꞌ ja re Espíritu Santo. Rejaꞌ cꞌo jun samaj re nuyaꞌ chaka cada jun re can yojtiquir nakaban, y man xabanchique-ta samaj nuyaꞌ chaka, xa can ja re andex nrajoꞌ rejaꞌ jareꞌ re nuyaꞌ chaka.\x * \xo 12.11 \xt 2 Co. 10:13.\x* \p \v 12 Can anchaꞌl rubanon re ka-cuerpo, cꞌo rukꞌaꞌ, cꞌo rakan, cꞌo nakꞌarach, pero xaxe jun quibanon conojel. Y quireꞌ chukaꞌ riqꞌuin re Jesucristo.\x * \xo 12.12 \xt Ga. 3:16.\x* \v 13 Roma tak xojban bautizar, xojoc ru-cuerpo rejaꞌ. Y xaxe jun re nitiquir nibano quireꞌ, y reꞌ ja re Espíritu Santo. Xa jun cꞌa xuban chaka. Y quireꞌ xkaban konojel, re je israelitas y re man je israelitas-ta. Re hermanos re man je libres-ta re nibex esclavos chique roma jecꞌo chuxeꞌ rutzij jun patrón, xeꞌban chukaꞌ bautizar y xeꞌoc ru-cuerpo re Jesucristo. Y quireꞌ chukaꞌ re hermanos re je libres, re man jecꞌo-ta chuxeꞌ rutzij jun patrón. Can konojel xoc re Espíritu Santo pa tak kacꞌaslen.\x * \xo 12.13 \xt Is. 44:3-5; Jn. 6:63; Col. 3:11.\x* \p \v 14 Re ka-cuerpo can cꞌo qꞌuiy cosas rucꞌuan roma cꞌo rukꞌaꞌ, cꞌo rakan, cꞌo nakꞌarach. Y man xe-ta jun. Quireꞌ chukaꞌ yoj re kaniman chic re Dios can yoj qꞌuiy, pero cada jun cꞌo jun kasamaj y man junan-ta rach samaj re nakaban. \v 15 Nipa-ta re akanaj y nubij-ta: Re quisamaj re kꞌaꞌaj camas otz, jacꞌa re nusamaj yen man can-ta otz, y mareꞌ ninaꞌ che can anchaꞌl che xa man yin parte-ta chin re cuerpo. Astapaꞌ quireꞌ nubij, pero reꞌ man ndel-ta che tzij che man parte-ta chin re ka-cuerpo. \v 16 O nubij-ta jun chique re kaxquin: Re quisamaj re kanakꞌavach camas otz, jacꞌa re nusamaj yen man can-ta otz. Y mareꞌ ninaꞌ che can anchaꞌl che xa man yin parte-ta chin re cuerpo. Astapaꞌ quireꞌ nubij, pero reꞌ man ndel-ta che tzij che man parte-ta chin re ka-cuerpo. \v 17 Re ka-cuerpo can man otz-ta vo xaxe nakꞌarach cꞌo y manak ruxquin, roma xe-ta quireꞌ kabanon, man-ta nakacꞌaxaj. Y chukaꞌ re ka-cuerpo man otz-ta che xaxe ruxquin cꞌo y manak rutzaꞌn, roma xe-ta quireꞌ kabanon, man-ta nakasak ruxlaꞌ jun cosa. \v 18 Pero re Dios xuyaꞌ ronojel re ndoc cha re ka-cuerpo, xuyaꞌ rukꞌa-rakan, y xuyaꞌ nakꞌarach, can xuyaꞌ ronojel cha, rejaꞌ xutzꞌat che can ronojel reꞌ yeꞌoc. \v 19 Xe-ta re Dios man-ta xuyaꞌ ronojel reꞌ, man-ta tzꞌakat re ka-cuerpo roma ronojel reꞌ can yeꞌoc cha re ka-cuerpo. \v 20 Re Dios can otz xuban cha re ka-cuerpo roma can jeꞌrucꞌuan ronojel re yeꞌoc cha. Y xe jun ka-cuerpo cꞌo, y man caꞌe-oxe-ta. \p \v 21 Mareꞌ re kanakꞌavach man nitiquir-ta nubij cha re kakꞌaꞌ: Rat man jun yatoc-va chua. Y quireꞌ chukaꞌ re kajalom man nitiquir-ta nubij cha re kakan: Rat man jun yatoc-va chua. \v 22 Roma can conojel cꞌo yeꞌoc-va, che cocoj che nimaꞌk. Y re camanak rajkalen chakavach yoj y mareꞌ nakabij che otz nilisas-a, pero tak elisan chic-a cꞌareꞌ nakanaꞌ che camas ndoc-va. Y cꞌareꞌ cꞌa nakayaꞌ cuenta cha che camas rajkalen. \v 23 Y re nakaban yoj cha re ka-cuerpo ja re manak más quijkalen xa jareꞌ re más yeꞌkavak. Y chakavach yoj can cꞌo quikꞌij, mareꞌ jabal yeꞌkavak, y xa jareꞌ re manak quikꞌij. \v 24 Pero re más je jabojoj-oc cha re ka-cuerpo, man nicꞌatzin-ta che yeꞌkavak. Re Dios can otz xuban cha ronojel. Roma hasta re man can-ta cꞌo yeꞌoc-va cha re ka-cuerpo, rejaꞌ xuban chique che can cꞌo quikꞌij. \v 25 Re Dios quireꞌ xuban chique conojel, chin che can junan quivach nojel tiempo. \v 26 Mareꞌ vo xa cꞌo jun re nikꞌaxo, can conojel niquinaꞌ re rukꞌaxon, y vo xa cꞌo jun re niyaꞌ más rukꞌij, can yeꞌquiꞌcot conojel.\x * \xo 12.26 \xt Ro. 12:15.\x* \p \v 27 Re cꞌa ba-oc timbij-va-ka chiva man can-ta chij re ka-cuerpo nichꞌo-va, xa chakij yoj re kaniman chic re Jesucristo re yoj-aconak ru-cuerpo.\x * \xo 12.27 \xt Ro. 12:5; Ef. 1:23; 4:12; 5:23, 29; Col. 1:24.\x* Roma can anchaꞌl rubanon re ka-cuerpo, cꞌo rukꞌa-rakan, cꞌo nakꞌarach, pero cada jun cꞌo quisamaj y man junan-ta samaj niquiban conojel. Quireꞌ chukaꞌ yoj re kaniman re Jesucristo, camas yoj qꞌuiy y man junan-ta kasamaj. \v 28 Quireꞌ rubanon re Dios chaka konojel yoj re kaniman re Jesucristo, re nibex iglesia chaka. Cada jun ruyiꞌon kasamaj. Nabey ja re apóstoles. Re rucaꞌn ja re hermanos re yeꞌtzijon re nibex chique roma re Dios. Re rox ja re yeꞌquitijoj re hermanos. Y cꞌareꞌ jecꞌo re hermanos re yeꞌtiquir niquiban milagros. Jecꞌo yeꞌtiquir yeꞌquicꞌachojsaj re yeꞌyavaj. Jecꞌo re yeꞌbano utzil chique re hermanos camas je mebaꞌ, re hermanos yeꞌyavaj y niquiban nicꞌaj chic rach utzil. Jecꞌo re yeꞌtiquir yeꞌquiban dirigir re hermanos. Jecꞌo re yeꞌtiquir yeꞌchꞌo pa tak nicꞌaj chic chꞌabal re man jeꞌquitamalon-ta. Re Dios can cada jun\x * \xo 12.28 \xt Nm. 11:17; Lc. 6:14; Hch. 2:8, 11; 13:1, 3; 20:28; Ro. 12:6, 8; Ef. 2:20; 3:5; 4:11; 1 Ti. 5:17; He. 13:17, 24; 1 P. 5:1, 4.\x* ruyalon kasamaj. \v 29 Can man junan-ta re samaj yiꞌon chaka, roma man konojel-ta yoj apóstoles. Man konojel-ta cꞌo nubij re Dios chaka chin che nakatzijoj. Man konojel-ta yojtiquir yeꞌkatijoj re hermanos. Man konojel-ta yojtiquir nakaban milagros. \v 30 Man konojel-ta yojtiquir yeꞌkacꞌachojsaj re yeꞌyavaj. Man konojel-ta yojtiquir yojchꞌo pa tak nicꞌaj chic chꞌabal re man jeꞌkatamalon-ta. Man konojel-ta re yojtiquir yeꞌkasekresaj re yeꞌquibij re hermanos tak yeꞌchꞌo pa tak nicꞌaj chic chꞌabal re man jeꞌquitamalon-ta. Can man junan-ta re samaj yiꞌon chaka cada jun. \v 31 Pero chukaꞌ can otz-va che yoj nakarayij jun samaj re más cꞌo rajkalen. Mareꞌ nimbij chiva che can takatijaꞌ kakꞌij che kaqꞌuin-ta yoj cꞌo-va jun samaj camas rajkalen. Y yen chukaꞌ ninjoꞌ nincꞌut jun chic chivach y reꞌ cꞌo más rajkalen que chiquivach conojel samaj re nuyaꞌ re Espíritu Santo, y reꞌ ja re amor.\x * \xo 12.31 \xt 1 Co. 14:1.\x* \c 13 \s Re amor jareꞌ re cꞌo más rajkalen \p \v 1 Xe-ta yen yinchꞌo qꞌuiy rach chꞌabal vovaꞌ chach re ruchꞌulef, o vo xa yinchꞌo-ta anchaꞌl yeꞌchꞌo re ángeles, y vo xa manak amor viqꞌuin,\x * \xo 13.1 \xt Ro. 13:10; 1 Ti. 1:5.\x* man jun yinoc-va. Xa yin junan riqꞌuin jun chꞌichꞌ re camas tzinel o sea jun kꞌajom re camas nikꞌajan. \v 2 Y re amor jareꞌ re cꞌo más rajkalen, roma vo xa yen manak amor viqꞌuin, man jun yinoc-va. Y astapaꞌ nintzijoj-ta re nibex chua roma re Dios. O nakꞌax-ta chinoch ronojel re nunojij re Dios pan eval. O nakꞌax-ta chinoch ronojel naꞌoj chin re Dios. O roma can nimban confiar-viꞌ\x * \xo 13.2 \xt Mt. 7:22; Lc. 17:6.\x* riqꞌuin re Dios mareꞌ can yintiquir nimban chique re momaꞌ tak lomas che queꞌel-a re ancheꞌ jecꞌo-va. Y astapaꞌ can yintiquir nimban ronojel reꞌ, pero vo xa manak amor viqꞌuin, man jun yinoc-va. \v 3 Y xe-ta ninjach ronojel cosa re cꞌo viqꞌuin chin che yeꞌvaꞌ re vinak re camas je mebaꞌ,\x * \xo 13.3 \xt Mt. 6:1, 2.\x* o yen-ta mismo ninjach-viꞌ chin che yimparox pa kꞌakꞌ, pero re vánma camanak-va amor riqꞌuin, can man jun ndoc-va astapaꞌ can xtimban ronojel re ximbij-yan-ka. \p \v 4 Vo xa can cꞌo amor kaqꞌuin, can nuban chaka che yojcochꞌon.\x * \xo 13.4 \xt 1 P. 4:8.\x* Nuban chaka che otz kanaꞌoj quiqꞌuin conojel. Re amor nuban chaka che man itzel-ta nakatzꞌat jun chic vinak roma otz cꞌo, y nuban chaka che man nakana-ta che cꞌo kakꞌij. \v 5 Re amor nuban chaka che pokan nakanaꞌ jun vinak, y chukaꞌ can nuban chaka che man xe-ta re cꞌo otz nucꞌam-pa chaka yoj\x * \xo 13.5 \xt Fil. 2:4.\x* re nakanojij che nakaban, pa ruqꞌuixel che quireꞌ nakaban xa nakanojij che cꞌo otz nucꞌam-pa chique re nicꞌaj chic vinak. Y chukaꞌ man nipa-ta kayoval,\x * \xo 13.5 \xt Fil. 4:8.\x* man yojniman-ta cha re nibex o niban chaka. \v 6 Re amor nuban chaka che yojquiꞌcot tak rion cosas otz yeꞌbanataj,\x * \xo 13.6 \xt Sal. 10:3; 2 Jn. 4.\x* y tak rion cosas re man otz-ta yeꞌbanataj, re kánma man niquiꞌcot-ta. \v 7 Re amor nuban chaka che nakatamaj nakacochꞌ ronojel, nuban chaka che man chaꞌnin-ta nakanimaj jun vinak tak cꞌo andex re man otz-ta rutzꞌamon rubanic. Chukaꞌ nuban chaka che can nakaban confiar-kiꞌ che re vinak re man can-ta otz quicꞌaslen, can otz xtoꞌrbanaꞌ re quicꞌaslen. Vo xa can katzij che yoj cꞌo amor kaqꞌuin, can ronojel kataman nakakꞌasaj.\x * \xo 13.7 \xt Ga. 6:2.\x* \p \v 8 Re amor cama-va jun bey xtiqꞌuis, jacꞌa re samaj re niquiban re hermanos che niquitzijoj re nibex chique roma re Dios,\x * \xo 13.8 \xt 1 Co. 14:39.\x* can xtapon-va re kꞌij tak man chic xtiquiban-ta. Y quireꞌ chukaꞌ re hermanos re yeꞌchꞌo pa tak nicꞌaj chic chꞌabal re man jeꞌquitamalon-ta, xtapon re kꞌij tak man chic xtiquiban-ta quireꞌ. Y quireꞌ chukaꞌ xtapon re kꞌij tak re naꞌoj re cꞌo kaqꞌuin vocame xa man chic xticꞌatzin-ta. \v 9 Re naꞌoj re cꞌo kaqꞌuin vocame xa ba-oc\x * \xo 13.9 \xt 1 Co. 8:2.\x* kataman cha, y xa ba-oc re nubij re Dios chaka chin nakatzijoj chique re vinak, man ronojel-ta. \v 10 Pero tak can tzꞌakat chic re naꞌoj cꞌo kaqꞌuin, man chic xqueꞌcꞌatzin-ta re jeꞌkatamalon vovaꞌ\x * \xo 13.10 \xt Is. 60:19; Jer. 31:34.\x* chach re ruchꞌulef, ronojel reꞌ xa xqueꞌcanaj can. \p \v 11 Anchaꞌl yen, tak xinqꞌuiy, ximban anchaꞌl niquiban conojel acꞌolaꞌ. Xinchꞌo anchaꞌl yeꞌchꞌo re acꞌolaꞌ, re nunaꞌoj can anchaꞌl-va re quinaꞌoj re acꞌolaꞌ. Jacꞌa tak xinoc ache, man chic ximban-ta anchaꞌl niquiban re acꞌolaꞌ. Xeꞌcanaj can re tzij re yeꞌquichꞌabej re acꞌolaꞌ, re naꞌoj re man je tzꞌakat-ta. \v 12 Y quireꞌ nakaban konojel yoj re kaniman chic re Jesucristo. Re vovaꞌ chach re ruchꞌulef man je tzꞌakat-ta\x * \xo 13.12 \xt Fil. 3:12.\x* re naꞌoj re jecꞌo kaqꞌuin. Can junan riqꞌuin tak yojtzuꞌun pa jun espejo\x * \xo 13.12 \xt 2 Co. 3:18.\x* kꞌokoꞌm titzuꞌun, y man can-ta nikꞌalajin re andex nakatzꞌat. Pero xtapon re kꞌij tak man chic xtakaban-ta quireꞌ, y can kꞌalaj-va re nakatzꞌat.\x * \xo 13.12 \xt 2 Co. 5:7.\x* Chupan re kꞌij reꞌ can xtakꞌax-va pa kaveꞌ ronojel. Y xtakatamaj jabal rach re Dios, can anchaꞌl rejaꞌ can jabal rutaman kavach vocame.\x * \xo 13.12 \xt 1 Jn. 3:2.\x* \v 13 Re más rajkalen chach ronojel, ja re amor. Y re amor man jun bey xtiqꞌuis. Y quireꞌ chukaꞌ re naban confiar-aviꞌ riqꞌuin re Dios, man xtiqꞌuis-ta. Y quireꞌ chukaꞌ re nayabej-apo re utzil re xtuyaꞌ re Dios chaka. Pero che oxeꞌ reꞌ, xaxe cꞌa jun re cꞌo más rajkalen, y reꞌ ja re amor. \c 14 \s Re Pablo nucꞌut más chij re samaj nuyaꞌ re Espíritu Santo \p \v 1 Can takatijaꞌ kakꞌij che yojovan.\x * \xo 14.1 \xt Lv. 19:18; Mt. 22:39; Mr. 12:31; Ro. 13:8-10; 1 Co. 12:31; Ga. 5:14; Ef. 5:2; Col. 3:14; 1 Ti. 1:5; Stg. 2:8.\x* Y takarayij chukaꞌ riqꞌuin ronojel kánma re samaj re yeꞌruyaꞌ re Espíritu Santo chaka chin yojtiquir nakaban. Y camas-ta otz che yoj nakarayij che re Espíritu Santo nuban-ta chaka che can yojtiquir nakatzijoj\x * \xo 14.1 \xt Nm. 11:25; Ro. 12:6; 1 Co. 13:2, 9; 1 Ts. 5:20.\x* re nibex chaka roma re Dios. \v 2-3 Quireꞌ nimbij chiva, roma re hermanos re yeꞌtiquir niquitzijoj re nibex chique roma re Dios, rejeꞌ can niquiban chique re vinak che jabal nakꞌax pa quiveꞌ tak yeꞌtzijon quiqꞌuin. Y can niquiban chique re hermanos che yeꞌqꞌuiy riqꞌuin re quicꞌaslen, roma can jabal nakꞌax pa quiveꞌ re niquibij chique, niquiyaꞌ chukaꞌ quinaꞌoj y can yeꞌquipaxabaj, y niquibij chique che man jun bey tiquimalij quicꞌoꞌx xa roma yeꞌbison o roma cꞌo kꞌaxomal pa tak quicꞌaslen. Jacꞌa re hermanos re yeꞌtiquir yeꞌchꞌo pa tak nicꞌaj chic chꞌabal\x * \xo 14.2-3 \xt Hch. 2:4; 10:46; 19:6.\x* re nuyaꞌ re Espíritu Santo chique, riqꞌuin re Dios yeꞌchꞌo-va y man quiqꞌuin-ta re vinak. Roma man jun tzij re niquibij rejeꞌ re xtakꞌax-ta pa quiveꞌ re yeꞌcꞌaxan-apo quichin. \v 4 Re hermanos re yeꞌtiquir yeꞌchꞌo pa tak nicꞌaj chic chꞌabal re nuyaꞌ re Espíritu Santo chique, xaxe rejeꞌ re yeꞌqꞌuiy riqꞌuin re quicꞌaslen. Jacꞌa re hermanos re yeꞌtiquir niquitzijoj re nibex chique roma re Dios, can niquiban chique re hermanos re niquimol-quiꞌ pa rubeꞌ re Dios\x * \xo 14.4 \xt Ro. 15:4.\x* che yeꞌqꞌuiy riqꞌuin re quicꞌaslen. \p \v 5 Re ninrayij yen, ja-ta chiyixnojel yixtiquir yixchꞌo pa tak nicꞌaj chic chꞌabal, pero re más ninjoꞌ chiva ja-ta che re Espíritu Santo nuban chiva che yixtiquir nitzijoj chiquivach re vinak re nibex chiva roma re Dios. Re hermanos re yeꞌtiquir yeꞌchꞌo pa tak nicꞌaj chic chꞌabal cꞌo quijkalen. Jacꞌa re hermanos re yeꞌtiquir niquitzijoj re nibex chique roma re Dios, cꞌo más quijkalen. Pero vo xa re xubij re hermano pa jun chic chꞌabal chaꞌnin nisekresas andex ndel-va che tzij,\x * \xo 14.5 \xt 1 Co. 14:13.\x* otz chukaꞌ roma can nicꞌatzin che re hermanos re niquimol-quiꞌ pa rubeꞌ re Dios can yeꞌqꞌuiy riqꞌuin re quicꞌaslen. \v 6 Roma xe-ta yen yinapon chilaꞌ iviqꞌuin yex hermanos y pa jun chic chꞌabal yineꞌchꞌo chivach, man jun andex otz nucꞌam-pa chiva, roma man nakꞌax-ta pan iveꞌ. Pero vo xa can pan ichꞌabal yineꞌchꞌo chivach y neꞌntzijoj-ta re nibex chua roma re Dios, can cꞌo-va jun cosa otz re nucꞌam-pa chiva.\x * \xo 14.6 \xt 1 Co. 14:26.\x* Y chukaꞌ vo xa can yixintijoj, yex cꞌo cosas nitamaj, o vo xa nintzijoj-ta chivach re xbex chua roma re Dios, o nincꞌut-ta jun enseñanza chivach, ronojel reꞌ can cꞌo ndoc-va chiva. \p \v 7 Anchaꞌl re tzij re yeꞌbex pa tak nicꞌaj chic chꞌabal re xa man yeꞌsekresas-ta re andex ndel-va che tzij, xa junan riqꞌuin jun xul o jun arpa tak nikꞌojmax roma jun vinak re man rutaman-ta nikꞌojman, can man kꞌalaj-ta andex che bix re nukꞌojmaj. Roma xaxe tal choj quireꞌ nikꞌajan y man kꞌalaj-ta andex che bix re nuban. \v 8 Y re nixipun trompeta chin yeꞌrayoj re soldados che yeꞌba pa guerra y vo xa man rutaman-ta nuxipuj re trompeta, re soldados man xtiquimol-ta-quiꞌ. \v 9 Y vo xa yex man yixchꞌo-ta pa quichꞌabal re vinak jecꞌo iviqꞌuin, can man xtakꞌax-ta pa quiveꞌ re nibij chiquivach, roma xaxe tal choj quireꞌ\x * \xo 14.9 \xt 1 Co. 9:26.\x* xquixchꞌo. \v 10 Y camas qꞌuiy rach chꞌabal re yeꞌcusas vovaꞌ chach re ruchꞌulef, y ronojel chꞌabal can cꞌo-va ndel che tzij, pero xaxe chiquivach re vinak re yeꞌcusan richin. \v 11 Mareꞌ vo xa yen man ntaman-ta re ruchꞌabal jun vinak, y rejaꞌ nrajoꞌ nichꞌo viqꞌuin y yen xa man nakꞌax-ta chinoch re nubij chua, chach rejaꞌ yen xa can yin juley-va che vinak, roma man nakꞌax-ta chinoch re nubij chua. Y quireꞌ chukaꞌ rejaꞌ chinoch yen, che rejaꞌ can juley-va che vinak. \v 12 Y vo xa yex camas yeꞌrayij re yeꞌruyaꞌ re Espíritu Santo, otz, xaxe lo que ninjoꞌ nimbij chiva, che man xaxe chiva yex queꞌcꞌatzin-va-ka,\x * \xo 14.12 \xt 1 Co. 12:7, 31.\x* xa can tirayij che re yeꞌruyaꞌ re Espíritu Santo yeꞌcꞌatzin-ta chukaꞌ chique re hermanos re niquimol-quiꞌ pa rubeꞌ re Dios. Nucꞌam-ta-pa jun qꞌuiyinen otz pa tak quicꞌaslen. \p \v 13 Mareꞌ vo xa jun hermano nitiquir nichꞌo pa jun chic chꞌabal re man rutaman-ta, tucꞌutuj cha re Dios che can-ta nitiquir chukaꞌ nusekresaj re andex ndel-va che tzij.\x * \xo 14.13 \xt 1 Co. 12:10.\x* \v 14 Roma vo xa yen nimban orar pa jun chic chꞌabal re xa man ntaman-ta, re vánma can katzij che nuban orar, pero cha re nu-pensamiento man jun cosa otz nucꞌam-pa. \v 15 Y vo xa quireꞌ, ¿anchique como nimban yen? Re ninojin che nimban yen tak nimban orar, ja che re vánma tunaꞌ y quireꞌ chukaꞌ re nu-pensamiento. Y quireꞌ chukaꞌ ninojin che nimban tak yimbixan,\x * \xo 14.15 \xt Sal. 47:7; Ef. 5:19; Col. 3:16.\x* che re vánma can tunaꞌ y quireꞌ chukaꞌ re nu-pensamiento. \v 16 Roma vo xaxe re kánma nakaban cha che can nunaꞌ tak yojtioxin\x * \xo 14.16 \xt 1 Co. 11:24.\x* pa jun chic chꞌabal, man xtakꞌax-ta pa quiveꞌ re yeꞌcꞌaxan kachin. Y vo xa jecꞌo re xaxe-oc tal quireꞌ jecꞌo-apo chireꞌ, can man xtakꞌax-ta chukaꞌ pa quiveꞌ re nakabij y man xkojtiquir-ta xkojtioxin junan quiqꞌuin. Roma man xkꞌax-ta pa quiveꞌ re xeꞌkabilaꞌ pa tak nicꞌaj chic chꞌabal chiquivach. \v 17 Tak yoj yojtioxin cha re Dios pa jun chic chꞌabal, astapaꞌ camas otz rubixic nakaban cha, pero re yeꞌcꞌaxan kachin man jun cosa nakꞌax pa quiveꞌ chin che yeꞌqꞌuiy-ta riqꞌuin re quicꞌaslen. \v 18 Yen camas nintioxij cha re Dios roma re Espíritu Santo ruyiꞌon kꞌij chua che yen camas-va yinchꞌo pa tak nicꞌaj chic chꞌabal re man jeꞌntaman-ta, más que chivach chiyixnojel yex. \v 19 Pero tak yen yinapon chiquicojol re hermanos re niquimol-quiꞌ pa rubeꞌ re Dios, yen nintzꞌat che más otz che yen yinchꞌo pa jun chꞌabal re can jabal nakꞌax pa quiveꞌ conojel. Roma xe quireꞌ qꞌuiy cosa niquitamaj re hermanos. Y astapaꞌ man yinyaloj-ta yinchꞌo chiquivach, pero rejeꞌ can cꞌo-va niquitamaj, astapaꞌ xe caꞌe-oxeꞌ chꞌabal nimbij chiquivach. Que chach nimbij-ta lajuj mil chꞌabal chiquivach re hermanos y xa man nakꞌax-ta pa quiveꞌ roma xa jun-va chic che chꞌabal re yinchꞌo-va chiquivach. Tak quireꞌ nakaban can man jun ndoc-va, roma xa man jun cosa niquitamaj re hermanos. \p \v 20 Hermanos, man quixnojin anchaꞌl yeꞌnojin re acꞌolaꞌ, xa quixnojin anchaꞌl yeꞌnojin re je nimaꞌk tak vinak. Otz che yixoc anchaꞌl acꞌolaꞌ,\x * \xo 14.20 \xt Sal. 131:2; Mt. 18:3; He. 5:12; 1 P. 2:2.\x* pero ja riqꞌuin re ibanabal,\x * \xo 14.20 \xt Ro. 16:19.\x* roma re acꞌolaꞌ manak quimac. \v 21 Chupan re ley chin re Ajaf Dios re tzꞌiban can, nubij: Yen xqueꞌncusaj re juley tak vinak re xa pa jun chic chꞌabal yeꞌchꞌo-va,\x * \xo 14.21 \xt Is. 28:11.\x* chin xquinchꞌo quiqꞌuin re vinak israelitas. Pero man riqꞌuin reꞌ, rejeꞌ cama-va xtiquicꞌaxaj-ta re nimbij chique. Quireꞌ nubij re Ajaf. \v 22 Y riqꞌuin reꞌ, nakatzꞌat che re Dios can nuban chaka che yojtiquir yojchꞌo pa tak nicꞌaj chic chꞌabal, chin che ndoc como jun señal chiquivach re vinak re man quiniman-ta re Dios, pero chakavach yoj re kaniman chic re Dios man jun señal-ta. Pero tak yoj nakatzijoj re nibex chaka roma re Dios, reꞌ can cꞌo otz nucꞌam-pa chique re quiniman chic re Dios. Pero re man quiniman-ta re Dios man jun otz nucꞌam-pa chique. \v 23 Xe-ta yex imalon-iviꞌ y yixchꞌo-ta pa tak nicꞌaj chic chꞌabal re man itaman-ta y yeꞌbapon-ta re hermanos iviqꞌuin, re man qꞌuiy-ta quitaman chij re ruchꞌabal re Dios, o yeꞌbapon-ta re cama-va quiniman-ta re Dios, rejeꞌ xtiquibij chiva che cꞌo ruyabil ijalom,\x * \xo 14.23 \xt Hch. 2:13; 26:24.\x* roma man jun chꞌabal re nibij yex re nakꞌax-ta pa quiveꞌ. \v 24 Roma xe-ta can pan ichꞌabal yex mismo yixchꞌo-va tak nimol-iviꞌ, y napon-ta jun vinak re man runiman-ta re ruchꞌabal re Jesucristo o napon-ta jun hermano re xa man can-ta qꞌuiy rutaman chij re ruchꞌabal re Dios, rejaꞌ yixrucꞌaxaj tak nitzijoj re xbex chiva roma re Dios, y mareꞌ rejaꞌ nunaꞌ che can aj-mac-va y nunaꞌ chukaꞌ che can chiyixnojel yixbin cha che rejaꞌ jun aj-mac. \v 25 Y reꞌ can nuban cha re ránma che ronojel re yeꞌbex cha can katzij-va. Cꞌareꞌ cꞌa yeꞌel-pa pa sakil re jecꞌo pa ránma. Mareꞌ rejaꞌ xa can jareꞌ xtixuqueꞌ y nuyaꞌ rukꞌij re Dios, y xtubij che can katzij-va che re Dios cꞌo chiꞌicojol.\x * \xo 14.25 \xt Nm. 14:14-16; Is. 45:14; Zac. 8:23.\x* \p \v 26 Hermanos, ¿andex como re más rucꞌamon che niban? Re más rucꞌamon che niban yex tak nimol-iviꞌ, ja-ta che ronojel re niban nicꞌatzin-ta che re hermanos más-ta yeꞌqꞌuiy riqꞌuin re quicꞌaslen. Roma jecꞌo chiva yex re yeꞌbixan, jecꞌo re can yeꞌquitijoj re vinak cha re ruchꞌabal re Dios, jecꞌo re yeꞌtzijon re nibex chique roma re Dios, jecꞌo re yeꞌchꞌo pa tak nicꞌaj chic chꞌabal re man jeꞌquitamalon-ta, jecꞌo re yeꞌsekresan re yeꞌquibij re hermanos tak yeꞌchꞌo pa tak nicꞌaj chic chꞌabal re man jeꞌquitamalon-ta.\x * \xo 14.26 \xt 1 Co. 12:8, 9.\x* Can-ta ronojel reꞌ ndoc che yeꞌqꞌuiy más\x * \xo 14.26 \xt 2 Co. 12:19; 13:10; Ef. 4:12; 1 Ts. 5:11.\x* riqꞌuin re quicꞌaslen re hermanos re niquimol-quiꞌ pa rubeꞌ re Dios. \v 27 Re hermanos re banon chique roma re Espíritu Santo che yeꞌtiquir yeꞌchꞌo pa tak nicꞌaj chic chꞌabal re man jeꞌquitamalon-ta, can xe-ta je caꞌeꞌ hermanos yeꞌchꞌo tak nimol-iviꞌ. Y otz chukaꞌ che yeꞌchꞌo je oxeꞌ. Pero man otz-ta che yeꞌchꞌo je qꞌuiy. Y chukaꞌ nicꞌatzin che cada jun yeꞌchꞌo, y cꞌo-ta jun hermano re nisekresan re andex xquibij pa tak nicꞌaj chic chꞌabal, chin quireꞌ re nicꞌaj chic hermanos cꞌo-ta cosas niquitamaj. \v 28 Pero vo xa man jun hermano cꞌo re nitiquir nisekresan re andex niquibij re hermanos pa tak nicꞌaj chic chꞌabal, más otz che man queꞌchꞌo pa tak nicꞌaj chic chꞌabal chiquivach re hermanos re quimalon-quiꞌ chireꞌ. Xaxe chiquivach-ka rejeꞌ mismo queꞌchꞌo-va-ka y chukaꞌ can yeꞌchꞌo riqꞌuin re Dios. \v 29 Re hermanos re yeꞌbin che can banon chique che yeꞌtiquir niquitzijoj re nibex chique roma re Dios, queꞌchꞌo je caꞌeꞌ o je oxeꞌ.\x * \xo 14.29 \xt Hch. 11:27; 1 Co. 14:32.\x* Y re nicꞌaj chic xe tiquinojij vo xa riqꞌuin re Dios pitinak-va re niquitzijoj. \v 30 O cꞌo-ta jun hermano re ntajin chutzijosic chiquivach re hermanos re bin cha roma re Dios, y chupan re mismo rato reꞌ tak nichꞌo rejaꞌ, y can jareꞌ tak re Dios cꞌo-ta jun cosa re nubij cha jun chic hermano re tzꞌuyul-apo chireꞌ ancheꞌ quimalon-va-quiꞌ, entonces ja chic cꞌa rejaꞌ re nichꞌo chiquivach, y re jun chic re nichꞌo chiquivach nabey xa teꞌtzꞌuyeꞌ, chin nuyaꞌ kꞌij cha re jun chic reꞌ chin nutzijoj chiquivach re hermanos re andex xbex cha roma re Dios,\x * \xo 14.30 \xt 1 Ts. 5:19.\x* \v 31 chin quireꞌ cꞌo modo yeꞌchꞌo conojel re hermanos re yeꞌtiquir niquitzijoj re xbex chique\x * \xo 14.31 \xt Dt. 33:10; Ec. 12:9; Ro. 12:7; 2 Ti. 2:24.\x* roma re Dios. Pero nicꞌatzin che nabey nichꞌo jun, cꞌareꞌ nichꞌo chic jun, can tiquiyabej-quiꞌ chin yeꞌchꞌo. Y re nicꞌaj chic hermanos can cꞌo cosas niquitamaj chij re ndoc chique chupan re quicꞌaslen. \v 32 Roma re hermanos re yeꞌtiquir niquitzijoj re xbex chique roma re Dios, can yeꞌtiquir niquiyabej-quiꞌ. Roma re Espíritu Santo\x * \xo 14.32 \xt 1 Jn. 4:1.\x* man nuban-ta chique che can tiquitzijoj-yan re xbex chique roma re Dios. \v 33 Roma re Dios man nika-ta chach che yoj nakaban jun cosa re man pa rubiyal-ta. Rejaꞌ nrajoꞌ che yoj nakacꞌut che re kánma otz nunaꞌ, roma kaniman chic re Jesucristo. \p Yex can nicꞌatzin che niban anchaꞌl niquiban re je rajcꞌual chic re Dios, re niquimol-quiꞌ pa tak nicꞌaj chic tenemit.\x * \xo 14.33 \xt 1 Co. 11:16.\x* \v 34 Tak nimol-iviꞌ pa rubeꞌ re Dios, re ixokiꞌ can rucꞌamon che niquiban re nubij re ley chin re Dios, can tiquinimaj tzij y man queꞌchꞌo-apo.\x * \xo 14.34 \xt 1 Co. 11:3; 1 Ti. 2:11.\x* Roma can ja re achiꞌaꞌ yeꞌchꞌo. \v 35 Re ixokiꞌ man rucꞌamon-ta che yeꞌchꞌo-apo tak quimalon-quiꞌ re hermanos. Mareꞌ vo xa cꞌo jun tzij re xa man nakꞌax-ta pa quiveꞌ, tiquicꞌutuj chique re quichijlal tak yeꞌbapon pa tak cachoch. \p \v 36 Yex re yix aj-Corinto, man otz-ta re ninojij. Roma yex niban che can anchaꞌl che iviqꞌuin yex pitinak-va re ruchꞌabal re Dios y mareꞌ ja yex re yixbin re andex niban. Y tiyaꞌ pa cuenta che man xe-ta yex re icꞌulun re ruchꞌabal re Dios, sino que can je qꞌuiy re quicꞌulun chic re ruchꞌabal re Dios,\x * \xo 14.36 \xt Is. 2:3.\x* y rejeꞌ man niquiban-ta anchaꞌl re niban yex. \v 37 Re cꞌa ba-oc timbij-va-ka chiva can ruchꞌabal-va re Ajaf Dios. O cꞌo-ta jun hermano nibin che rejaꞌ can nitiquir nutzijoj re nibex cha roma re Dios, can chaꞌnin xtubij che man xe-ta re nubij rejaꞌ riqꞌuin re Dios pitinak-va, xa can quireꞌ chukaꞌ xtubij chij re ximbij yen chiva che can riqꞌuin re Dios pitinak-va. O sea cꞌo-ta chic chukaꞌ jun hermano re nibin che rejaꞌ can ecꞌuan-va roma re Espíritu Santo, xa can quireꞌ chukaꞌ xtubij chij re ximbij yen chiva, rejaꞌ can xtubij cꞌa che re chꞌabal re ximbij yen chiva, can riqꞌuin-va re Ajaf Dios pitinak-va.\x * \xo 14.37 \xt 2 Co. 10:7; 1 Jn. 4:6.\x* \v 38 Y vo xa jecꞌo hermanos re can man niquijo-ta niquinimaj che can katzij-va re nimbij, man cꞌa tiquinimaj. \p \v 39 Mareꞌ hermanos, can riqꞌuin ronojel ivánma tirayij\x * \xo 14.39 \xt 1 Co. 12:31.\x* che re Espíritu Santo nuban-ta chiva che yixtiquir nitzijoj re nibex chiva roma re Dios. Pero chukaꞌ re hermanos re can yeꞌtiquir yeꞌcho pa tak nicꞌaj chic chꞌabal re man jeꞌquitamalon-ta, man tibij chique che man queꞌchꞌo\x * \xo 14.39 \xt 1 Ts. 5:20.\x* pa tak nicꞌaj chic chꞌabal re man jeꞌquitamalon-ta. \v 40 Y can pa rubiyal queꞌibanaꞌ ronojel reꞌ. \c 15 \s Re Jesucristo can katzij-va che xcꞌastaj \p \v 1 Hermanos, tak xincꞌueꞌ chiꞌicojol, xintzijoj chiva re utzulaj chꞌabal chin re Dios, re nibex evangelio cha. Y yex can xicꞌul-va, y can ibanon confiar-iviꞌ riqꞌuin,\x * \xo 15.1 \xt Ro. 5:2.\x* \v 2 y mareꞌ xixcolotaj chach re imac, pero yex can nicꞌatzin che man tiyaꞌ can, vo xa can katzij xinimaj\x * \xo 15.2 \xt Ro. 1:16; Ga. 3:4.\x* riqꞌuin ronojel ivánma. \p \v 3 Re chꞌabal re xincꞌul yen, can ja chukaꞌ chꞌabal reꞌ re xintzijoj chiva yex. Y re xintzijoj nabey chivach, ja che re Jesucristo xcom roma re kamac,\x * \xo 15.3 \xt Gn. 3:15; Sal. 22:15; Is. 53:5, 6; Dn. 9:26; Zac. 13:7.\x* can anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, che can quireꞌ xtibanataj, \v 4 re Jesucristo xmuk y pa rox kꞌij xcꞌastaj-a\x * \xo 15.4 \xt Sal. 16:10.\x* re ru-cuerpo, anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, che quireꞌ nibanataj. \v 5 Y tak re Jesucristo xcꞌastaj-yan-a, xucꞌut-riꞌ\x * \xo 15.5 \xt Lc. 24:34; Jn. 20:19.\x* chach re Pedro, y cꞌareꞌ xucꞌut chic-riꞌ chiquivach che je doce apóstoles. \v 6 Cꞌareꞌ xucꞌut chic-riꞌ chiquivach más je voꞌoꞌ ciento hermanos, tak quimalon-quiꞌ. Je qꞌuiy cꞌa chique rejeꞌ re cꞌa je cꞌas y can jecꞌo chakacojol vocame. Pero jecꞌo re xeꞌcom-yan-a.\x * \xo 15.6 \xt 1 Co. 15:20, 51.\x* \v 7 Cꞌareꞌ xucꞌut-riꞌ chach re Jacobo. Y cꞌaja tak rucꞌutun chic-riꞌ chach re hermano reꞌ, cꞌareꞌ cꞌa xucꞌut-riꞌ chiquivach\x * \xo 15.7 \xt Hch. 1:3.\x* conojel re ru-apóstoles. \p \v 8 Y cꞌa pa ruqꞌuisibal xucꞌut-riꞌ chinoch yen.\x * \xo 15.8 \xt Hch. 9:4.\x* Astapaꞌ yen camas itzel tak cosas ximban, pero re Jesucristo can xujal re nucꞌaslen. \v 9 Yen can nina-va cꞌa che xa man rucꞌamon-ta che nibex apóstol chua. Can man yin junan-ta quiqꞌuin re nicꞌaj chic apóstoles, roma yen camas qꞌuiy etzelal ximban chique re can je rajcꞌual-va re Dios.\x * \xo 15.9 \xt Hch. 8:3.\x* \v 10 Pero matiox cha re Dios che xuyaꞌ rukꞌa-rakan pa nueꞌ,\x * \xo 15.10 \xt Ef. 2:7.\x* chin che xuban chua che xjalataj re nucꞌaslen. Re utzil reꞌ can xuban chua che camas xinsamaj. Yen cꞌo más samaj ximban que chiquivach re nicꞌaj chic apóstoles.\x * \xo 15.10 \xt 2 Co. 11:23.\x* Pero man nimbij-ta che ja yen re ximbano re samaj, man quire-ta, xa can jacꞌa re Dios re xbano\x * \xo 15.10 \xt Sal. 115:1.\x* re samaj reꞌ. \v 11 Pero xabanchique re nitzijon re ruchꞌabal re Dios, vo xa ja re nicꞌaj chic apóstoles o vo xa ja yen, reꞌ man jun nuban. Roma xa can junan re nakatzijoj quiqꞌuin, y otz che yex xinimaj re chꞌabal reꞌ. \p \v 12 Y vo xa re ruchꞌabal re Dios re nakatzijoj nubij che re ru-cuerpo re Jesucristo xcꞌastaj-a chiquicojol re qui-cuerpo re anamaꞌiꞌ, ¿anchique roma jecꞌo hermanos chiꞌicojol re yeꞌbin che re qui-cuerpo re anamaꞌiꞌ man xqueꞌcꞌastaj-ta-a?\x * \xo 15.12 \xt Hch. 26:8; 2 Ti. 2:18.\x* \v 13 Re niquibij re jecꞌo chiꞌicojol can cꞌayef. Roma vo xa re ru-cuerpo jun ánma man nicꞌastaj-ta, entonces chukaꞌ re Jesucristo xa man xcꞌastaj-ta\x * \xo 15.13 \xt Jn. 11:25, 26; Hch. 23:8; Ro. 8:11; 1 Ts. 4:14.\x* re ru-cuerpo. \v 14 Y vo xa re Jesucristo man-ta xcꞌastaj, camas-ta cꞌayef kabanon. Roma tak yoj nakatzijoj re ruchꞌabal re Dios nakabij che re Jesucristo xcꞌastaj, y yex can xinimaj chukaꞌ re chꞌabal reꞌ. Y vo xa man-ta xcꞌastaj, can man jun ndoc-va re nakatzijoj y man jun chukaꞌ nicꞌatzin-va che yex xinimaj. \v 15 Y riqꞌuin reꞌ can jabal nikꞌalajin che yoj xa man katzij-ta re xkabij chij re Dios, tak xkabij chiva che rejaꞌ xucꞌasoj re Jesucristo. Pero man quire-ta. Roma xe-ta re qui-cuerpo re anamaꞌiꞌ man-ta yeꞌcꞌastaj, re Jesucristo man-ta chukaꞌ xcꞌastaj\x * \xo 15.15 \xt Hch. 2:24.\x* re ru-cuerpo. \v 16 Re yeꞌbin che re qui-cuerpo re anamaꞌiꞌ can man xqueꞌcꞌastaj-ta, camas cꞌayef re niquibij, entonces re ru-cuerpo re Jesucristo xa can man xcꞌastaj-ta. \v 17 Y vo xa re ru-cuerpo re Jesucristo xa man xcꞌastaj-ta,\x * \xo 15.17 \xt Ro. 4:25.\x* xa man jun ndoc-va che yex xinimaj. Xa cꞌa yixcꞌo-ta chupan re imac. \v 18 Y xe-ta can katzij che quireꞌ, re anamaꞌiꞌ re xquinimaj-a re Jesucristo, cꞌa pa kꞌakꞌ-ta xeꞌbeka-va. \v 19 Xe-ta can katzij che quireꞌ, camas-ta cꞌayef chukaꞌ, roma xaxe tak yojcꞌaseꞌ chach re ruchꞌulef kayaben che re Jesucristo cꞌo cosas re xtuyaꞌ chaka. Xe-ta can katzij che quireꞌ, camas-ta otz che ja yoj re nijoyovax kavach que chiquivach conojel vinak, roma yoj can kabanon-apo confiar-kiꞌ riqꞌuin re Jesucristo y nakabij che can cꞌo cosas re xtakacꞌul riqꞌuin y xa manak. \p \v 20 Pero ronojel reꞌ xa man katzij-ta. Roma re Jesucristo can xcꞌastaj-va-a re ru-cuerpo chiquicojol re qui-cuerpo re anamaꞌiꞌ.\x * \xo 15.20 \xt Hch. 26:23; 1 P. 1:3.\x* Jacꞌa rejaꞌ re nabey re xcꞌastaj-a, y mareꞌ can xticꞌastaj-va re qui-cuerpo conojel re anamaꞌiꞌ re xquinimaj-a rejaꞌ. \v 21 Xa roma jun ache tak xoc re mac chach re ruchꞌulef, y konojel xka re camic pa kaveꞌ.\x * \xo 15.21 \xt Ro. 5:12.\x* Y xa roma chic jun ache che re anamaꞌiꞌ xticꞌastaj-a\x * \xo 15.21 \xt Jn. 11:25.\x* re qui-cuerpo. \v 22 Nimbij quireꞌ roma ja riqꞌuin re Adán xkavel-va re camic konojel. Y riqꞌuin re Jesucristo xtakavel-va re cꞌaslen.\x * \xo 15.22 \xt Ro. 5:12-18.\x* \v 23 Y jacꞌa re Jesucristo re nabey xcꞌastaj-a re ru-cuerpo. Y tak xtipa chic jun bey, yoj re yoj richin chic rejaꞌ xticꞌastaj-a chukaꞌ\x * \xo 15.23 \xt 1 Ts. 4:15, 16.\x* re ka-cuerpo. \v 24 Y cꞌareꞌ tak xtapon re ruqꞌuisibal kꞌij chin re ruchꞌulef. Re Jesucristo xtichꞌacon chiquij conojel itzel tak espíritu, re autoridades, y re cꞌo poder pa quikꞌaꞌ. Y tak chꞌaconak chic chiquij conojel, xtuyaꞌ re ru-gobierno cha re Dios re Rutotaꞌ.\x * \xo 15.24 \xt Dn. 7:14; Jn. 17:2.\x* \v 25 Vocame ja re Jesucristo re nibano gobernar. Y nicꞌatzin che ja rejaꞌ re nicꞌueꞌ pa quiveꞌ conojel, y cꞌaja tak xtichꞌacon chiquij conojel re yeꞌtzelan richin, y can xtuban chique che xqueꞌka pa rukꞌaꞌ.\x * \xo 15.25 \xt Sal. 110:1; He. 1:13.\x* \v 26 Y re ruqꞌuisibal re xtuchꞌac ja re camic.\x * \xo 15.26 \xt He. 2:14.\x* \v 27 Anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios, che ronojel xyaꞌ pa rukꞌaꞌ re Jesucristo.\x * \xo 15.27 \xt Mt. 28:18; 1 P. 3:22.\x* Y can kataman che ja re Dios xyiꞌo ronojel pa rukꞌaꞌ, y can nikꞌalajin che re Dios man xoc-ta pa rukꞌaꞌ re Jesucristo roma xa ja rejaꞌ re xyiꞌo ronojel pa rukꞌaꞌ. \v 28 Can ronojel-va xqueꞌoc pa rukꞌaꞌ re Jesucristo re Rucꞌajol\x * \xo 15.28 \xt Mt. 13:41; Ef. 1:10.\x* re Dios. Roma ja re Dios re xjacho ronojel pa rukꞌaꞌ re Jesucristo. Y cꞌareꞌ re Jesucristo mismo xtujach-riꞌ pa rukꞌaꞌ re Dios. Y riqꞌuin reꞌ, can nikꞌalajin che ja re Dios re nicꞌueꞌ pa rueꞌ ronojel.\x * \xo 15.28 \xt Jn. 14:28.\x* \p \v 29 Y re yeꞌbin che re qui-cuerpo re anamaꞌiꞌ man xqueꞌcꞌastaj-ta, cꞌayef re niquibij roma xe-ta can katzij che quireꞌ, je manak-ta hermanos re niquijoꞌ che yeꞌban bautizar pa quiqꞌuixel re hermanos re je quiminak chic-a, roma man chic xqueꞌcꞌastaj-ta. Y chukaꞌ manak nicꞌatzin-va che jecꞌo chic nicꞌaj niquiban bautizar-quiꞌ. \p \v 30 Y vo xa re qui-cuerpo re anamaꞌiꞌ man yeꞌcꞌastaj-ta, man jun ndoc-va che yoj can nojel tiempo nakataj kakꞌij chutzijosic re ruchꞌabal re Jesucristo,\x * \xo 15.30 \xt 2 Co. 11:26.\x* astapaꞌ can xkojcom rutzij reꞌ. \v 31 Can katzij-va che kꞌij-kꞌij xa bama ninvel nucamic. Vo xa yen nimbij-a chiva vocame che re vánma niquiꞌcot ivoma yex che xinimaj re Kajaf Jesucristo, yex itaman che can katzij-va y man nintzꞌuc-ta-a chivach. Y can quireꞌ chukaꞌ re nimbij chiva che kꞌij-kꞌij bama ninvel nucamic,\x * \xo 15.31 \xt 2 Co. 4:10.\x* reꞌ can katzij-va. \v 32 Xe-ta man jun re nicꞌastaj-a chin nicꞌue-a rucꞌaslen, cꞌayef-ta. Roma ronojel-ta re tijoj-pokonal re yeꞌnkꞌasaj yen, man-ta jun ndoc-va. Roma man jun cosa otz nucꞌam-pa chua re yeꞌnkꞌasalaꞌ vovaꞌ pan Efeso. Re vinak can xeꞌyacataj chuij.\x * \xo 15.32 \xt 2 Co. 1:8.\x* Y can je anchaꞌl itzel tak chicop tak xeꞌyacataj chuij. Mareꞌ yen nimbij che xa más-ta otz nakaban anchaꞌl niquibij re vinak: Xaxe kojvaꞌ y kojuqꞌuiaꞌ, roma xa chuaꞌk-cabij xkojcom-a.\x * \xo 15.32 \xt Is. 22:13.\x* \p \v 33 Pero man quixsatz riqꞌuin re naꞌoj qui tak reꞌ. Man quixoc quichibil re xa man jun otz niquinojij. Roma vo xa can xquixoc quichibil, yex chukaꞌ can xtiyojtaj\x * \xo 15.33 \xt Ga. 5:9; 2 Ti. 2:17.\x* inaꞌoj y xqueꞌibanalaꞌ re man jeꞌrucꞌamon-ta che yeꞌban. \v 34 Quixnojin jabal\x * \xo 15.34 \xt Ro. 13:11.\x* y man chic quixmacun.\x * \xo 15.34 \xt 1 Ts. 4:5.\x* Quireꞌ nimbij chiva roma chiꞌicojol yex jecꞌo re man niquinimaj-ta che re anamaꞌiꞌ xqueꞌcꞌastaj-a, roma rejeꞌ cama-va nakꞌax-ta re runaꞌoj re Dios pa quiveꞌ. Yen quireꞌ ximbij chiva chin che yex yixqꞌuex, roma chiꞌicojol yex jecꞌo-va re quireꞌ yeꞌnojin.\x * \xo 15.34 \xt 1 Co. 6:5.\x* \p \v 35 Pero qꞌuibaꞌ can jecꞌo-va re yeꞌbin: Vo xa re anamaꞌiꞌ xqueꞌcꞌastaj chic-a, ¿andex como xtiquiban? ¿Anchique como che clase re qui-cuerpo? \v 36 Re vinak re yeꞌnojin quireꞌ xa je nacanak. Xa can man baꞌ niquinojij. Roma takaya-na-paꞌ pa cuenta tak jun semilla ticon chic can pan ulef, re rij re semilla xa nikꞌay-ka,\x * \xo 15.36 \xt Jn. 12:24.\x* y cꞌareꞌ tak nitzꞌuc-pa re chꞌet ticoꞌn. Y ja quireꞌ yoj. \v 37 Y chukaꞌ tak nakatic-ka re semilla, man semilla-ta re ndel-pa nabey, man quire-ta, re noꞌrya-pa re semilla reꞌ jun ticoꞌn re cꞌo rakan, cꞌo ruxak. Y can quire-va ronojel semilla re yeꞌtic-ka, vo xa trigo o sea jun chic clase semilla. \v 38 Ja re Dios re nibano che tak nakatic-ka jun semilla chin trigo pan ulef, trigo ndel-pa. Y tak nakaban avex, avan re ndel-pa. Y quireꞌ chukaꞌ re nicꞌaj chic semillas, tak yeꞌkatic-ka pan ulef, kataman andex che clase ticoꞌn re yeꞌbeꞌel-pa, roma ja re Dios re banayon can che quireꞌ\x * \xo 15.38 \xt Sal. 104:14; 1 Co. 3:7.\x* nibanataj. \v 39 Y qꞌuiy chukaꞌ clase cuerpos jecꞌo. Re ka-cuerpo yoj re yoj vinak man junan-ta riqꞌuin re qui-cuerpo re chicop, y re qui-cuerpo re chꞌutak chicop cꞌo quixicꞌ re yeꞌba pa cakꞌikꞌ man junan-ta riqꞌuin re qui-cuerpo re car y re nicꞌaj chic chicop. \v 40 Y quireꞌ chukaꞌ yoj re yojcꞌo vovaꞌ chach re ruchꞌulef, man junan-ta ka-cuerpo quiqꞌuin re jecꞌo chilaꞌ chicaj. Roma re rukꞌij re ka-cuerpo yoj man junan-ta rukꞌij riqꞌuin re qui-cuerpo re jecꞌo chilaꞌ chicaj. \v 41 Y quireꞌ chukaꞌ re kꞌij y re icꞌ, man junan-ta re quisakil, y rejeꞌ man junan-ta chukaꞌ re quisakil riqꞌuin re quisakil re chꞌumil. Chukaꞌ re chꞌumil can man junan-ta quisakil cada jun, xa can man junan-ta rusakil jun chꞌumil riqꞌuin jun chic chꞌumil. \v 42 Y quireꞌ re cuerpo re xtiquicꞌuaj re anamaꞌiꞌ tak xqueꞌcꞌastaj-a,\x * \xo 15.42 \xt Sal. 16:10; 49:9, 14; Is. 38:17; 61:11; Dn. 12:3; Mt. 13:43; Mr. 4:26, 29; Hch. 2:27.\x* can man junan-ta chic riqꞌuin re xquicꞌuaj vovaꞌ chach re ruchꞌulef. Roma re cuerpo re xtiquicꞌuaj chilaꞌ chicaj man niqꞌuis-ta, man anchaꞌl-ta chic re xquicꞌuaj vovaꞌ. \v 43 Roma re qui-cuerpo re xquicꞌuaj vovaꞌ chach re ruchꞌulef manak rukꞌij, jacꞌa re qui-cuerpo re xtiquicꞌuaj tak xqueꞌcꞌastaj-a, can cꞌo-va rukꞌij. Jacꞌa re qui-cuerpo re xquicꞌuaj vovaꞌ, manak ru-poder, pero re qui-cuerpo re xtiquicꞌuaj tak xqueꞌcꞌastaj-a, can xticꞌueꞌ ru-poder.\x * \xo 15.43 \xt Fil. 3:21.\x* \v 44 Re cuerpo re kacꞌuan vocame xaxe chach re ruchꞌulef ndoc-va chaka, pero chin che yojba chilaꞌ chicaj, can nicꞌatzin jun cuerpo chin chilaꞌ chicaj. Re cuerpo quiminak chic y neꞌmuk can, jun cuerpo re cꞌa chin re ruchꞌulef, pero re nicꞌastaj-a, chin chic chilaꞌ chicaj. \p \v 45 Y ja quireꞌ nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, che re nabey Adán tak xban roma re Dios, re Dios nabey xuban re ru-cuerpo, cꞌareꞌ xuyaꞌ rucꞌaslen.\x * \xo 15.45 \xt Gn. 2:7.\x* Re Adán reꞌ xucꞌul rucꞌaslen riqꞌuin re Dios. Quireꞌ nubij re tzꞌiban can chupan re ruchꞌabal re Dios. Jacꞌa re jun chic Adán,\x * \xo 15.45 \xt Ro. 5:14.\x* ja re Jesucristo mismo, y cꞌo más rajkalen roma ja rejaꞌ re Adán re chin chilaꞌ chicaj. Y man xe-ta cꞌo rucꞌaslen, xa can nuyaꞌ chukaꞌ cꞌaslen re man niqꞌuis-ta.\x * \xo 15.45 \xt Jn. 5:21; 6:33.\x* \v 46 Pero nabey nicꞌueꞌ re ka-cuerpo chin re ruchꞌulef, cꞌareꞌ nicꞌueꞌ re ka-cuerpo chin chilaꞌ chicaj. Y mana-ta re ka-cuerpo chin chilaꞌ chicaj re nicꞌueꞌ nabey. \v 47 Re nabey ache, can chin-va re ruchꞌulef, roma riqꞌuin ulef xban-va.\x * \xo 15.47 \xt Gn. 3:19.\x* Jacꞌa re jun chic ache, can chin-va chilaꞌ chicaj. Y reꞌ ja re Jesucristo re Ajaf.\x * \xo 15.47 \xt Jn. 3:13, 31.\x* \v 48 Yoj re cꞌa yojcꞌo vovaꞌ chach re ruchꞌulef, yoj junan riqꞌuin re nabey ache re xban riqꞌuin ulef. Jacꞌa re jecꞌo chic chilaꞌ chicaj,\x * \xo 15.48 \xt Fil. 3:20.\x* can je anchaꞌl re Jun re can chin-va chilaꞌ chicaj. \v 49 Vocame, yoj xa junan ka-cuerpo riqꞌuin re nabey ache re xban riqꞌuin ulef,\x * \xo 15.49 \xt Gn. 5:3.\x* pero xtapon re kꞌij tak xkojoc\x * \xo 15.49 \xt Ro. 8:29; Fil. 3:21.\x* anchaꞌl re Jun re can chin-va chilaꞌ chicaj. \p \v 50 Y vocame hermanos, yen ninjoꞌ che yex nitamaj che re ka-cuerpo re kacꞌuan vocame chach re ruchꞌulef man nitiquir-ta nicꞌueꞌ riqꞌuin re Dios chilaꞌ chicaj, re ancheꞌ ja rejaꞌ re nibano gobernar. Re ka-cuerpo cama-va nitiquir-ta nicꞌueꞌ chireꞌ, roma xa niqꞌuis, y ru-gobierno re Dios man niqꞌuis-ta.\x * \xo 15.50 \xt 1 Co. 15:42.\x* \v 51 Hermanos, vocame ninjoꞌ nimbij jun tzij chiva, re cꞌa baꞌ tisekresas-va roma re Dios. Tak xtipa chic jun bey re Jesucristo, man konojel-ta yoj re yoj rajcꞌual re Dios re yoj quiminak-ta chic, pero konojel xtijalataj-a re ka-cuerpo, vo xa yoj quiminak chic-a o vo xa cꞌa yoj cꞌas chach re ruchꞌulef, can konojel xtijalataj re ka-cuerpo.\x * \xo 15.51 \xt Fil. 3:21; 1 Ts. 4:15.\x* \v 52 Chupan re ruqꞌuisibal kꞌij tak xtikꞌajam-pa re trompeta\x * \xo 15.52 \xt Mt. 24:31.\x* jareꞌ tak xtijalataj re ka-cuerpo, pa jun chꞌet rato tak xkojalataj-a, can anchaꞌl tak niyupe-ka re anakꞌavach, y jareꞌ tak xticꞌastaj-a re qui-cuerpo re anamaꞌiꞌ re xquinimaj-a re Dios, pero riqꞌuin chic re qui-cuerpo re man niqꞌuis-ta, tak xqueꞌcꞌastaj-a. Y re je rajcꞌual re Dios re cꞌa je cꞌas vovaꞌ chach re ruchꞌulef, can xtijalataj-a chukaꞌ re qui-cuerpo. \v 53 Re cuerpo re kacꞌuan vocame, xa nikꞌay y nichuver, y mareꞌ nicꞌatzin che nijalataj. Nicꞌatzin che nakacꞌuaj jun cuerpo re man nikꞌay-ta y man nichuver-ta. Y quireꞌ chukaꞌ re cuerpo re kacꞌuan vocame xa nicom, y nicꞌatzin che nijalataj, chin che nakacꞌuaj jun cuerpo re man nicom-ta.\x * \xo 15.53 \xt 2 Co. 5:4.\x* \v 54 Y jacꞌa tak xtibanataj ronojel reꞌ, tak re ka-cuerpo xtijalataj, y tak man chic xtikꞌay-ta y man chic xtichuver-ta, y chukaꞌ man chic xticom-ta, cꞌajareꞌ tak xtoꞌrbanaꞌ cumplir re tzꞌiban can chupan re ruchꞌabal re Dios, tak nubij: Re camic xchꞌacataj y manak chic ru-poder.\x * \xo 15.54 \xt Is. 25:8; Ap. 20:14.\x* \v 55 Y mareꞌ re camic man chic xtichꞌacon-ta,\x * \xo 15.55 \xt Os. 13:14.\x* y chukaꞌ manak chic ánma re xqueꞌmuk-ta. Quireꞌ nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can. \v 56 Xa roma re mac mareꞌ yojcom. Y roma yoj can yojcꞌo-va pa rukꞌaꞌ re mac, mareꞌ cꞌo castigo nuyaꞌ re ley chin re Dios\x * \xo 15.56 \xt Ro. 4:15.\x* pa kaveꞌ. \v 57 Pero matiox cha re Dios che rejaꞌ xutak-pa re Kajaf Jesucristo chakacolic, y mareꞌ tak yojchꞌacon\x * \xo 15.57 \xt Ro. 7:25; 1 Jn. 5:4.\x* chij re mac y chij re camic. \p \v 58 Y mareꞌ hermanos, roma can yojchꞌacon chij ronojel reꞌ, mareꞌ yen nimbij chiva che can tibanaꞌ confiar-iviꞌ riqꞌuin re Dios, y man tiyaꞌ can. Can nojel tiempo tibanaꞌ re rusamaj re Ajaf, y otz tibanaꞌ cha. Y teꞌka chiꞌcꞌoꞌx che ronojel re niban roma re Ajaf, can cꞌo-va rajal-ruqꞌuixel\x * \xo 15.58 \xt 2 Cr. 15:7; Is. 3:10.\x* xtuyaꞌ chiva. \c 16 \s Re ofrendas re nimol-a quichin re hermanos re jecꞌo pa tenemit Jerusalén \p \v 1 Y vocame ninjoꞌ yinchꞌo baꞌ chij re mero\x * \xo 16.1 \xt Hch. 11:29; 24:17; Ro. 15:26.\x* re ntajin rumolic quichin re je rajcꞌual chic re Dios re jecꞌo pa Jerusalén. Y can anchaꞌl re nbin chique re nicꞌaj chic iglesias re jecꞌo pa tak tenemit re jecꞌo pa ru-cuenta re Galacia, can quireꞌ chukaꞌ ninjoꞌ che tibanaꞌ yex. \v 2 Re nabey kꞌij chin jun semana\x * \xo 16.2 \xt Lc. 24:1; Hch. 20:7.\x* ninjoꞌ che yex nijechꞌaj-ta can re nijoꞌ niya-a.\x * \xo 16.2 \xt Pr. 3:27, 28.\x* Re hermanos re xquichꞌac qꞌuiy, niquijechꞌaj-ta can baꞌ más, y re hermanos re man can-ta qꞌuiy xquichꞌac, niquijechꞌaj-ta can re jenipaꞌ yeꞌtiquir niquiyaꞌ. Can quireꞌ tibanaꞌ ronojel semana, chin che cꞌo chic ronojel tak xquinapon yen, y man cꞌaja-ta tak xquinapon cꞌajareꞌ tak xtitzꞌam rumolic. \v 3 Y tak xquinapon, ja yex re xquixbin jucoꞌx re xqueꞌcꞌuan-a re ofrendas\x * \xo 16.3 \xt 2 Co. 8:19.\x* malon chique re hermanos re jecꞌo pa Jerusalén. Tiya-a jaꞌjun cartas chique re hermanos chin che nikꞌalajin che ja rejeꞌ re xeꞌicha-a roma can cꞌo i-confianza quiqꞌuin. Y jacꞌa hermanos reꞌ re xqueꞌntak-a yen. \v 4 Y vo xa can qꞌuiy baꞌ re ofrenda xtimolotaj cꞌo modo yimba yen, y ja rejeꞌ re xqueꞌoc-a vichibil. \s Re Pablo nrajoꞌ niba pa tenemit Corinto \p \v 5 Hermanos, re yixcꞌo pa Corinto, yen ninjoꞌ yinapon iviqꞌuin. Pero nabey ninjoꞌ yinakꞌax pa Macedonia\x * \xo 16.5 \xt Hch. 19:21; 2 Co. 1:16.\x* y cꞌajareꞌ tak xquinapon iviqꞌuin yex. \v 6 Yen ninojin che tak xquinapon iviqꞌuin, ninjoꞌ che yinyaloj-a baꞌ. O qꞌuibaꞌ xa can xtinkꞌasaj chukaꞌ re tiempo chin tef chireꞌ. Y tak xquinel-a chireꞌ iviqꞌuin, re vocame can cꞌamaje-na kas yintiquir-ta nimbij re ancheꞌ xquimbo-va. Yen cꞌamaje-na tinojij. Xaxe re ninjoꞌ ja che yex yinito-ta-a riqꞌuin re ndoc chua chupan re nubey re cꞌa ancheꞌ xquimbo-va.\x * \xo 16.6 \xt Hch. 15:3.\x* \v 7 Re vocame, can cꞌamaje-na tikꞌalajin chinoch jenipaꞌ xquinapon iviqꞌuin, roma man ninjo-ta che xaxe-ta-oc jun o caꞌeꞌ kꞌij re yincꞌueꞌ iviqꞌuin. Re ninjoꞌ yen ja che yinyaloj-ta baꞌ iviqꞌuin, vo xa ja quireꞌ nrajoꞌ re Ajaf. \v 8 Y chukaꞌ yen xa can cꞌa yinyaloj-na chic baꞌ vovaꞌ pan Efeso.\x * \xo 16.8 \xt Hch. 18:19; 20:16.\x* Takꞌax-na can re kanamakꞌij yoj re yoj israelitas rubiniꞌan Pentecostés, cꞌajareꞌ tak xquimba. \v 9 Roma re samaj re ntzꞌamon vovaꞌ, can cꞌamaje-na tinqꞌuis. Re ruchꞌabal re Dios re nintzijoj je qꞌuiy cꞌa re yeꞌtzelan richin,\x * \xo 16.9 \xt Hch. 19:9.\x* pero re Dios rujakon jun namalaj puerta\x * \xo 16.9 \xt 2 Co. 2:12; Ap. 3:8.\x* chinoch vovaꞌ, y can qꞌuiy cosas otz rucꞌamom-pa. \p \v 10 Y vo xa re hermano Timoteo xtapon iviqꞌuin chilaꞌ, can jabal\x * \xo 16.10 \xt Ro. 16:21; 2 Co. 6:1.\x* cꞌa rucꞌulic tibanaꞌ. Rejaꞌ can nuban-va re rusamaj re Ajaf, anchaꞌl nimban yen. Mareꞌ can otz inaꞌoj tibanaꞌ riqꞌuin, chin che otz-ta nunaꞌ chiꞌicojol. Can tiyaꞌ ruchukꞌaꞌ, chin che man-ta nupokonaj nuban re rusamaj re Ajaf chireꞌ chiꞌicojol. \v 11 Man-ta xtiban cha che camanak rukꞌij.\x * \xo 16.11 \xt 1 Ti. 4:12.\x* Y tak xtel-pa chilaꞌ iviqꞌuin, can-ta xtiya-pa re ndoc cha chin re rubey y can-ta niquiꞌcot tak xtitzolaj-pa, roma yen can xtinyabej-apo quiqꞌuin re hermanos re jecꞌo vovaꞌ pan Efeso. \p \v 12 Pero chij re hermano Apolos,\x * \xo 16.12 \xt Hch. 18:24; 1 Co. 1:12; Tit. 3:13.\x* vocame nintzꞌat yen che can anchaꞌl xa camas cꞌayef nuban chach che niba iviqꞌuin. Re ninjoꞌ yen ja-ta che rejaꞌ niba, roma can jecꞌo chukaꞌ nicꞌaj chic hermanos re niquijoꞌ yeꞌba cꞌa chilaꞌ iviqꞌuin, y camas xincꞌutuj utzil cha re hermano Apolos che niba-ta, pero rejaꞌ xubij che can man nitiquir-ta niba, xa cꞌa jun bey chic-na, xchaꞌ. \s Ja ruqꞌuisibal parte cha re carta reꞌ \p \v 13 Hermanos, tichajij re icꞌaslen y chukaꞌ can tibanaꞌ confiar-iviꞌ riqꞌuin re Dios.\x * \xo 16.13 \xt Mt. 24:42; Fil. 1:27; 4:1.\x* Yex man quixtzolaj chivij, xa can tibanaꞌ anchaꞌl niquiban re achiꞌaꞌ pa tak ayoval, pero yex ticusaj re poder re ruyiꞌon re Dios chiva. \v 14 Y ronojel cosa re niban, can tibanaꞌ chin che cꞌo otz nucꞌam-pa chique re hermanos roma nijo-iviꞌ quiqꞌuin.\x * \xo 16.14 \xt 1 Co. 14:1.\x* \p \v 15 Hermanos, yex itaman che ja re hermano Estéfanas\x * \xo 16.15 \xt Hch. 18:12; 1 Co. 1:16.\x* y re ru-familia xeꞌniman nabey re Jesucristo chireꞌ pan Acaya,\x * \xo 16.15 \xt Ro. 16:5.\x* y rejeꞌ can riqꞌuin ronojel cánma yeꞌquitoꞌ re je rajcꞌual chic re Dios. Roma ja samaj reꞌ re xquichaꞌ che niquiban. \v 16 Y nimbij chiva che tinimaj quitzij rejeꞌ, y chukaꞌ che tinimaj quitzij conojel re hermanos re je anchaꞌl rejeꞌ, re yeꞌtaꞌon y niquiban re rusamaj re Dios.\x * \xo 16.16 \xt 1 Ts. 5:12.\x* \v 17 Yen camas yinquiꞌcot quiqꞌuin re je oxeꞌ hermanos re xeꞌitak-pa viqꞌuin, re Estéfanas, re Fortunato y re Acaico. Nabey camas-va xiximbisoj, camas xinjoꞌ che yixcꞌo-ta-pa viqꞌuin chiyixnojel, pero roma xeꞌpa rejeꞌ, mareꞌ vocame camas niquiꞌcot\x * \xo 16.17 \xt 1 Ts. 3:6.\x* re vánma. \v 18 Roma can xquiban cha re vánma che otz nunaꞌ y yex chukaꞌ can quireꞌ xinaꞌ. Rejeꞌ can jabal-va quichaꞌic ibanom-pa, roma can ronojel re ibim-pa chique, can jareꞌ xbequibanaꞌ. Can quixtioxin roma jecꞌo hermanos re can niquiban\x * \xo 16.18 \xt Pr. 25:13, 25; 2 Co. 7:6, 7.\x* ronojel re nibex chique. \p \v 19 Re hermanos re jecꞌo pa tak tenemit re jecꞌo pa ru-cuenta re Asia,\x * \xo 16.19 \xt Hch. 16:6; 19:10; Ap. 1:4, 11.\x* re niquimol-quiꞌ pa rubeꞌ re Dios, niquitak-a ruxnokil-ivach. Y quireꞌ chukaꞌ re hermanos Aquila y Priscila y chibil chukaꞌ re hermanos re niquimol-quiꞌ pa cachoch\x * \xo 16.19 \xt Ro. 16:5; Flm. 2.\x* rejeꞌ, niquitak-a ruxnokil-ivach pa rubeꞌ re Ajaf, rejeꞌ quireꞌ niquiban roma camas yixquijoꞌ. \v 20 Conojel re hermanos niquitak-a ruxnokil-ivach. Y chukaꞌ nimbij chiva che cada jun chivach-ka yex tiyalaꞌ ruxnokil-ivach chin quireꞌ can nicꞌut che nijo-iviꞌ, y chukaꞌ can tikꞌetela-iviꞌ.\x * \xo 16.20 \xt Ro. 16:16.\x* \p \v 21 Yen Pablo nintak-a ruxnokil-ivach. Y titzꞌetaꞌ re ruqꞌuisibal parte cha re carta reꞌ, can ja yen mismo re xintzꞌiban-a.\x * \xo 16.21 \xt Col. 4:18; 2 Ts. 3:17.\x* \p \v 22 Y vo xa cꞌo jun hermano re can man nucꞌut-ta riqꞌuin re rucꞌaslen che nrajoꞌ re Ajaf Jesucristo, can tika re castigo pa rueꞌ.\x * \xo 16.22 \xt Mt. 25:41, 46; Ga. 1:8, 9; Jud. 14, 15.\x* Re Ajaf xa nipa-yan. \p \v 23 Y can-ta qꞌuiy utzil xticꞌul chiyixnojel\x * \xo 16.23 \xt Ro. 16:20.\x* riqꞌuin re Ajaf Jesucristo. \p \v 24 Yen camas-va yixinjoꞌ chiyixnojel yex, roma xa can konojel yoj richin chic re Jesucristo. Amén.