\id LUK Cakchiquel Sur Occidental files 1989 \h SAN LUCAS \toc1 Re rucꞌaslen re Jesucristo re tzꞌiban can roma San Lucas \toc2 Lucas (Lc) \mt Re rucꞌaslen re Jesucristo re tzꞌiban can roma San Lucas \c 1 \s Re Lucas nutzꞌibaj jun-caꞌeꞌ tzij cha re Teófilo \p \v 1 Je qꞌuiy quitijon quikꞌij chin niquitzꞌibaj che jaꞌjun che jaꞌjun re cosas re xeꞌbanataj\x * \xo 1.1 \xt Jn. 20:31; Hch. 1:1-3; 1 Ti. 3:16.\x* chakacojol pa ru-tiempo re Jesús. \v 2 Y tak xquitzꞌibaj, can anchaꞌl-va re xtzijos chaka, coma re xeꞌtzꞌeto chin ronojel re xuban re Jesús.\x * \xo 1.2 \xt Jn. 15:27; 2 P. 1:16; 1 Jn. 1:1.\x* Y re xeꞌtzꞌeto re xbanataj, rejeꞌ can xquitzijoj chukaꞌ re ruchꞌabal re Dios. \v 3 Y yen chukaꞌ ninjoꞌ nintzꞌibaj re xbanataj. Can xintaj nukꞌij chin xintamaj ronojel re xeꞌbanataj. Y jareꞌ re ninjoꞌ nintzꞌibaj che jaꞌjun che jaꞌjun chava\x * \xo 1.3 \xt Hch. 1:1.\x* rat namalaj Teófilo, \v 4 chin quireꞌ natamaj che can katzij-va\x * \xo 1.4 \xt Jn. 20:31; Hch. 1:1; 11:4.\x* re cꞌutun chavach chij re Jesucristo. \s Jun ángel nubij che xtalax jun acꞌual re xtubiniꞌaj Juan \p \v 5 Chireꞌ pa Judea xcꞌueꞌ jun sacerdote xubiniꞌaj Zacarías, y xcꞌueꞌ cꞌa quiqꞌuin jun grupo sacerdotes re quibiniꞌan Abías.\x * \xo 1.5 \xt Neh. 12:4.\x* Pa ru-tiempo re Zacarías, ja re Herodes re Rey\x * \xo 1.5 \xt Mt. 2:1.\x* chireꞌ pa Judea. Re ruxayil re Zacarías rubiniꞌan Elisabet. Re Elisabet jun rey-rumam can re namalaj sacerdote re xubiniꞌaj Aarón. \v 6 Re Zacarías y re Elisabet choj re quicꞌaslen chach re Ajaf Dios, y niquinimaj rutzij.\x * \xo 1.6 \xt 1 R. 9:4; 2 R. 20:3; Sal. 119:6; 2 Co. 1:12.\x* Can niquiban-va re nubij. Y man jun vinak itzel nichꞌo chiquij. \v 7 Re je caꞌeꞌ vinak reꞌ man jun cajcꞌual, roma re Elisabet man nicꞌue-ta ral. Y che je caꞌeꞌ camas chic je reꞌj. \p \v 8 Y cꞌo jun kꞌij tak re Zacarías y re je ruchibil xbeka re qui-turno chin niquiban re samaj\x * \xo 1.8 \xt 2 Cr. 8:14.\x* chireꞌ pa rachoch re Dios como sacerdote. \v 9 Cada jun chique re sacerdotes jun-va che samaj niquiban pa rachoch re Dios. Y re qui-costumbre re sacerdotes ja re niquiban sortear re anchique niparon re pom. Y re kꞌij reꞌ pa rueꞌ re Zacarías xka-va re suerte che ja rejaꞌ re ndoc pa rachoch re Dios chin noꞌrparoj re pom\x * \xo 1.9 \xt Ex. 30:7, 8.\x* pa rueꞌ re altar. \v 10 Y tak re Zacarías ntajin chuparoxic re pom, conojel re vinak jecꞌo pa fuera\x * \xo 1.10 \xt Lv. 16:17.\x* yeꞌtajin cha oración. \v 11 Jacꞌa tak re Zacarías cꞌo chireꞌ nuparoj re pom, jareꞌ tak xucꞌut-riꞌ jun ángel chach, jun ángel chin re Ajaf Dios. Y re ángel reꞌ xpaꞌeꞌ pa rajquikꞌaꞌ re altar\x * \xo 1.11 \xt Ex. 30:1.\x* re ancheꞌ niparox-va re pom. \v 12 Tak re Zacarías xutzꞌat re ángel reꞌ, xsatz rucꞌoꞌx y xuxibij-riꞌ\x * \xo 1.12 \xt Lc. 1:29; 2:9; 5:8; Hch. 10:4.\x* \v 13 Pero re ángel xubij cha re Zacarías: Man taxibij-aviꞌ.\x * \xo 1.13 \xt Ap. 1:17.\x* Re Dios xucꞌaxaj re a-oración.\x * \xo 1.13 \xt Gn. 25:21; 1 S. 1:19; Hch. 10:4.\x* Re Elisabet re avxayil xticꞌueꞌ jun ral, y Juan rubeꞌ xtayaꞌ. \v 14 Y roma re acꞌual reꞌ camas xtiquiꞌcot re avánma y chukaꞌ camas je qꞌuiy vinak\x * \xo 1.14 \xt Lc. 1:58.\x* xqueꞌquiꞌcot. \v 15 Roma re avajcꞌual camas rukꞌij xtoꞌrbanaꞌ chach re Dios.\x * \xo 1.15 \xt Mt. 11:11; Jn. 5:35.\x* Man xtukum-ta vino, y ni xe-ta nicꞌaj chic clase yaꞌ re nuban cha jun vinak che nikꞌabar,\x * \xo 1.15 \xt Nm. 6:3; Jue. 13:4; Lc. 7:33.\x* roma tak xtalax can nojnak-va-pa re ránma riqꞌuin re Espíritu Santo. \v 16 Y xtuban chique je qꞌuiy avinak israelitas chin niquinimaj re Ajaf Dios y nijalataj re quicꞌaslen.\x * \xo 1.16 \xt Mal. 4:5, 6.\x* \v 17 Re Juan\x * \xo 1.17 \xt Mt. 11:14.\x* reꞌ xtinabayaj chach re Cristo chin yeꞌruban preparar\x * \xo 1.17 \xt Is. 40:3.\x* re vinak ancheꞌ xteꞌka-va re Cristo. Rejaꞌ can xticꞌueꞌ re Espíritu Santo y re poder riqꞌuin, anchaꞌl xcꞌueꞌ riqꞌuin re Elías, re jun rusamajel re Dios re xcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profeta cha. Rejaꞌ xtuban chique re teꞌej-tataꞌaj chin yeꞌquijoꞌ re cajcꞌual, y chukaꞌ xtuban chique re vinak re man yeꞌniman-ta tzij che tiquinimaj tzij y che niquicꞌuaj jun cꞌaslen choj anchaꞌl quicꞌuan re vinak choj quicꞌaslen. Quireꞌ xtuban-apo chique re vinak chin yeꞌruban-apo preparar, chin quireꞌ re vinak reꞌ xe chic niquiyabej-apo re Ajaf. Quireꞌ xubij re ángel cha re Zacarías. \p \v 18 Y re Zacarías xucꞌutuj cha re ángel: ¿Anchaꞌl tak xtintamaj\x * \xo 1.18 \xt Gn. 15:8; Jue. 6:36; Is. 38:22.\x* yen che katzij o man katzij-ta re nabij chua? Roma yen y re vaxayil xa yoj rejetaꞌk tak vinak chic,\x * \xo 1.18 \xt Gn. 17:17; 18:12.\x* y man yeꞌcꞌue-ta chic kajcꞌual, xchaꞌ. \p \v 19 Y jareꞌ tak re ángel xubij cha: Ja yen re ángel re nbiniꞌan Gabriel,\x * \xo 1.19 \xt Dn. 8:16; 9:21; Mt. 18:10; He. 1:14.\x* y can nimban re nubij re Dios chua. Mareꞌ xinrutak-pa aviqꞌuin chin che neꞌnyaꞌ jun noticia otz chava. Y re noticia reꞌ, ja che xticꞌueꞌ re avajcꞌual. \v 20 Y roma man xanimaj-ta re ximbij chava, vocame xcamemur,\x * \xo 1.20 \xt Ex. 4:11; Ez. 3:26; 24:27; Lc. 1:62.\x* y xcachꞌo chic jun bey cꞌaja tak xtalax re avajcꞌual. Y ronojel reꞌ xtibanataj, cꞌaja tak xtapon re tiempo, xchaꞌ re ángel. \p \v 21 Tak re ángel ntajin che tzij riqꞌuin re Zacarías, re vinak re jeꞌyabeyon richin, niquibilaꞌ: ¿Andex como xuban re Zacarías roma man ndel-ta-pa pa rachoch re Dios? \v 22 Y tak re Zacarías xel-pa, man nitiquir-ta nichꞌo chique re vinak, roma xmemur.\x * \xo 1.22 \xt Lc. 1:62.\x* Mareꞌ re jeꞌyabeyon richin, chaꞌnin xquinabej che cꞌo jun cosa re xsekresas-pa chach chireꞌ pa rachoch re Dios. Re Zacarías xaxe riqꞌuin rukꞌaꞌ nuban-va señas chiquivach re vinak, roma xmemur. \p \v 23 Y tak rejaꞌ xuqꞌuis\x * \xo 1.23 \xt 1 Cr. 9:25.\x* can re jenipaꞌ kꞌij chin re ru-turno chireꞌ pa rachoch re Dios, xba charachoch. \v 24 Caꞌe-oxeꞌ kꞌij tibanataj-va quireꞌ pa rachoch re Dios, tak re Elisabet re ruxayil re Zacarías xunabej che cꞌo chic yabil chij, y mareꞌ voꞌoꞌ icꞌ man jun ancheꞌ xel-va. Re Elisabet nubij: \v 25 Vocame re Vajaf Dios xtuyaꞌ cꞌa re acꞌual reꞌ chua, chin che yen man chic yinqꞌuex-ta\x * \xo 1.25 \xt Gn. 30:23; Is. 4:1.\x* chiquivach re vinak re yinquiyokꞌ\x * \xo 1.25 \xt 1 S. 1:6.\x* roma man jun val.\x * \xo 1.25 \xt Is. 54:1.\x* \s Jun ángel nuyaꞌ rutzijol che xtalax re Jesús \p \v 26 Jacꞌa tak re Elisabet neꞌcopej vakiꞌ icꞌ re ruyabil, jareꞌ tak re Dios xutak re ángel\x * \xo 1.26 \xt Lc. 1:19.\x* Gabriel pa jun tenemit rubiniꞌan Nazaret, re tenemit reꞌ chin re Galilea. \v 27 Re ángel Gabriel xtak riqꞌuin jun ixok rubiniꞌan María. Re ixok\x * \xo 1.27 \xt Is. 7:14; Mt. 1:18.\x* reꞌ man jun bey runimon-ta-riꞌ riqꞌuin ache. Re ixok reꞌ cꞌutun chic chin nicꞌuleꞌ riqꞌuin jun ache rubiniꞌan José. Y re José rey-rumam can re Rey David. \v 28 Re ángel xapon riqꞌuin re ixok reꞌ y xubij cha: ¡Tiquiꞌcot cꞌa re avánma, roma camas yatrajoꞌ re Ajaf Dios! Y re Ajaf Dios cꞌo aviqꞌuin.\x * \xo 1.28 \xt Jue. 6:12.\x* Y chiquicojol conojel re ixokiꞌ, ja rat re cꞌo más bendición xacꞌul.\x * \xo 1.28 \xt Lc. 1:42.\x* \p \v 29 Y tak re María xutzꞌat re ángel y xucꞌaxaj re xubij cha, xsatz rucꞌoꞌx\x * \xo 1.29 \xt Lc. 1:12.\x* y xunojij-ka pa ránma: ¿Anchique roma tak quireꞌ nuban chin nuyaꞌ ruxnokil-noch? \v 30 Entonces re ángel xubij: Man taxibij-aviꞌ María. Rat can xacꞌul re utzil pitinak riqꞌuin re Dios. \v 31 Vocame nimbij can chava che xticꞌueꞌ jun acꞌual aviqꞌuin, y tak xtalax\x * \xo 1.31 \xt Ga. 4:4.\x* re acꞌual reꞌ, alaꞌ y Jesús rubeꞌ xtayaꞌ. \v 32 Rejaꞌ camas rukꞌij xticꞌueꞌ,\x * \xo 1.32 \xt Fil. 2:10; 1 Ti. 6:15.\x* y xtubiniꞌaj chukaꞌ Rucꞌajol re namalaj Dios roma can katzij-va che Rucꞌajol re Dios. Re acꞌual re xticꞌueꞌ, jun rey-rumam can re Rey David, y re Ajaf Dios xtiyiꞌo\x * \xo 1.32 \xt 2 S. 7:11; Sal. 132:11; Is. 9:6, 7; 16:5; Jer. 23:5.\x* can Rey, chin xtuban gobernar anchaꞌl xuban gobernar re Rey David ajuer can, \v 33 chin quireꞌ re Jesús nuban gobernar pan iveꞌ yex re yix rey-rumam can re Jacob. Y yixruban gobernar chin nojel tiempo,\x * \xo 1.33 \xt Dn. 2:44; 7:14; Abd. 21; Mi. 4:7; Jn. 12:34.\x* xchaꞌ re ángel cha re María. \p \v 34 Y tak re María xucꞌaxaj ronojel reꞌ, xucꞌutuj cha re ángel: ¿Y anchaꞌl cꞌa tak xticꞌueꞌ val, roma yen manak ache viqꞌuin? \p \v 35 Y re ángel xubij cha re María: Ja re ru-poder re Espíritu Santo chin re namalaj Dios re xtika-pa pan aveꞌ\x * \xo 1.35 \xt Mt. 1:18, 20.\x* chin xtuyaꞌ re yabil reꞌ chavij. Mareꞌ, re lokꞌolaj acꞌual re xtalax aviqꞌuin, can xtubiniꞌaj-va Rucꞌajol re Dios roma can katzij-va che Rucꞌajol re Dios.\x * \xo 1.35 \xt Lc. 1:32.\x* \v 36 Y nimbij chukaꞌ chava che re avchꞌalal Elisabet re camas chic\x * \xo 1.36 \xt Mt. 14:33; 26:63; Jn. 1:34; 20:31; Hch. 8:37; Ro. 1:4.\x* reꞌj y niquibij cha che camanak-va acꞌual nicꞌueꞌ riqꞌuin, vocame xticꞌueꞌ jun acꞌual riqꞌuin, roma vakiꞌ icꞌ cꞌo-va cha re ruyabil, \v 37 roma re Dios man jun cosa cꞌayef chach.\x * \xo 1.37 \xt Gn. 18:14; Jer. 32:17; Zac. 8:6; Ro. 4:21.\x* \p \v 38 Can jareꞌ tak re María xubij: Can njachon-viꞌ pa rukꞌaꞌ re Ajaf. Can tibanataj cꞌa anchaꞌl re xabij chua, xchaꞌ re María cha re ángel. \p Y re ángel xel-a chireꞌ riqꞌuin re María, y xba. \s Re María noꞌrbanaꞌ visitar re Elisabet \p \v 39 Y re María chaꞌnin xuban-a rubanic chin xba pa jun tenemit re cꞌo pa rueꞌ jun loma chin re departamento rubiniꞌan Judea.\x * \xo 1.39 \xt Jos. 21:9.\x* \v 40 Y tak xapon chireꞌ pa tenemit, rejaꞌ xba charachoch re Zacarías chin xboꞌryaꞌ ruxnokil-rach re Elisabet. \v 41 Tak re Elisabet xucꞌaxaj re ruxnokil-rach re xuyaꞌ re María, rejaꞌ xunaꞌ che can xsilon re acꞌual chupan. Y tak re Elisabet nojnak chic ránma riqꞌuin re Espíritu Santo,\x * \xo 1.41 \xt Hch. 6:3; Ef. 5:18; Ap. 1:10.\x* \v 42 can riqꞌuin ruchukꞌaꞌ xchꞌo, y xubij: Chakacojol yoj ixokiꞌ, ja rat re nacꞌul jun namalaj bendición\x * \xo 1.42 \xt Jue. 5:24.\x* chin re Dios, y quireꞌ chukaꞌ nucꞌul re acꞌual re xtalax aviqꞌuin roma can katzij-va Rucꞌajol re Dios. \v 43 Y mareꞌ yen can man nakꞌax-ta pa nueꞌ, anchique roma tak nayaꞌ nukꞌij yen y nacꞌutuj ruxnokil-noch rat re yat ruteꞌ re Vajaf.\x * \xo 1.43 \xt Lc. 2:11.\x* \v 44 Y can xe xincꞌaxaj re achꞌabal tak xayaꞌ ruxnokil-noch, re acꞌual nyaben chin nalax viqꞌuin, can xsilon xinaꞌ, roma xquiꞌcot-ka. \v 45 Otz-abanoj\x * \xo 1.45 \xt Jn. 20:29.\x* che xanimaj re xubij re Ajaf chava, roma re acꞌual re xubij chava che xtalax aviqꞌuin, can xtalax-va aviqꞌuin. \p \v 46 Y jareꞌ tak re María xubij: \q Yen can riqꞌuin ronojel vánma ninyaꞌ rukꞌij re Ajaf.\x * \xo 1.46 \xt Is. 2:1.\x* \q \v 47 Re vánma niquiꞌcot roma re Dios re nicola vichin.\x * \xo 1.47 \xt 1 Ti. 1:1; Tit. 3:4.\x* \q \v 48 Roma re Dios xinruchaꞌ yen chin nincꞌul re utzil cꞌo riqꞌuin, astapaꞌ yen xa camanak nukꞌij. Roma yen xa yin relic-oc jun samajel\x * \xo 1.48 \xt 1 S. 1:11; Sal. 138:6.\x* chin re Dios. \q Y re tiempo re xtiba-apo, re vinak xtiquibij che camas otz nbanon.\x * \xo 1.48 \xt Mal. 3:12; Lc. 11:27.\x* \q \v 49 Roma re Dios qꞌuiy namalaj tak utzil rubanom-pa chua, roma can nitiquir-va nuban ronojel\x * \xo 1.49 \xt Sal. 71:19; 126:2, 3.\x* cosas. \q Y rejaꞌ can Lokꞌolaj.\x * \xo 1.49 \xt Sal. 111:9.\x* \q \v 50 Can nujoyovaj cꞌa quivach conojel re vinak\x * \xo 1.50 \xt Ex. 20:6.\x* re yaꞌlax chach re ruchꞌulef\x * \xo 1.50 \xt Gn. 17:7.\x* re niquinimaj rutzij y can niquiyaꞌ rukꞌij.\x * \xo 1.50 \xt Sal. 85:9; 118:4; 145:19, 147:11; Mal. 3:16-18; Ap. 19:5.\x* \q \v 51 Y riqꞌuin re ru-poder, can qꞌuiy cꞌa cosas rubanalon.\x * \xo 1.51 \xt Sal. 98:1; 118:15.\x* \q Rejaꞌ rukasan quikꞌij re niquinojij pa tak cánma che camas quikꞌij.\x * \xo 1.51 \xt Sal. 33:10; 1 P. 5:5.\x* \q \v 52 Rukasan quikꞌij re yeꞌbano gobernar chach re ruchꞌulef y ruyiꞌon más quikꞌij re manak quikꞌij.\x * \xo 1.52 \xt 1 S. 2:6; Sal. 113:6.\x* \q \v 53 Jacꞌa re biyomaꞌ re niquinaꞌ che can cꞌo ronojel quiqꞌuin, man jun cosa xuya-a chique,\x * \xo 1.53 \xt Sal. 34:10.\x* xaxe tal choj quireꞌ xeꞌtak-a. \q Jacꞌa re nichꞌumun quipan, re Dios can ruyiꞌon cꞌa ronojel re nicꞌatzin chique. \q \v 54 Rejaꞌ yojrutaꞌon yoj re yoj israelitas re yojruchaꞌon chin nakaban re rusamaj. \q Man jun bey yojrumistan-ta can y can rujoyovan-va kavach,\x * \xo 1.54 \xt Sal. 98:3; Jer. 31:3, 20.\x* \q \v 55 roma can quireꞌ re rusujun can chique re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, \q re rusujun can cha re Abraham y chaka yoj re yoj rey-rumam re Abraham. \q Re Dios can man jun bey xtumistaj-ta re rusujun can.\x * \xo 1.55 \xt Gn. 17:19, Ga. 3:16.\x* \q Quireꞌ xubij re María. \p \v 56 Y re María xcꞌueꞌ can riqꞌuin re Elisabet como oxeꞌ icꞌ, y cꞌareꞌ xtzolaj charachoch. \s Tak xalax re Juan Bautista \p \v 57 Tak xapon re kꞌij chin xalax re acꞌual riqꞌuin re Elisabet, jun chꞌet alaꞌ re xcꞌueꞌ riqꞌuin. \v 58 Y re ru-vecinos re Elisabet y re ruchꞌalal xquicꞌaxaj che re Ajaf can xujoyovaj rach re Elisabet, mareꞌ xcꞌueꞌ jun ral.\x * \xo 1.58 \xt Lc. 1:36.\x* Y re vinak xeꞌbapon riqꞌuin, camas yeꞌquiꞌcot chij re Elisabet,\x * \xo 1.58 \xt Lc. 1:14.\x* roma quireꞌ xuban. \v 59 Y tak xtzꞌakater vakxakiꞌ kꞌij talax-va re acꞌual, re ru-vecinos y re ruchꞌalal xeꞌbapon chic jun bey chin neꞌquibanaꞌ re circuncisión cha,\x * \xo 1.59 \xt Gn. 17:12; 21:4; Lv. 12:3; Lc. 2:21; Hch. 7:8; Fil. 3:5.\x* anchaꞌl nubij chupan re ru-ley re Moisés. Y ja mismo kꞌij reꞌ niquijoꞌ niquiyaꞌ rubeꞌ re acꞌual, y re rubeꞌ niquijoꞌ niquiyaꞌ ja anchaꞌl rubeꞌ re rutotaꞌ. \v 60 Pero re teꞌej xubij: Re acꞌual man xtubiniꞌaj-ta anchaꞌl rubeꞌ re rutotaꞌ, re acꞌual reꞌ xtubiniꞌaj Juan.\x * \xo 1.60 \xt Lc. 1:13.\x* \p \v 61 Y re vinak re jecꞌo quiqꞌuin re Elisabet xquibij cha: ¿Anchique roma najoꞌ che re acꞌual nubiniꞌaj Juan? Roma man jun chique re avchꞌalal rubiniꞌan quireꞌ. \p \v 62 Entonces re vinak re jecꞌo chireꞌ xquiban señas chach re tataꞌaj, chin niquicꞌutuj-apo cha, che andex rubeꞌ nuyaꞌ re acꞌual. \v 63 Xpa re tataꞌaj xucꞌutuj jun tzꞌalam re yeꞌquicusaj chin yeꞌtzꞌiban chach. Chach re tzꞌalam reꞌ xutzꞌibaj: Re acꞌual xtubiniꞌaj Juan. Y conojel re vinak re quimalon-apo-quiꞌ chireꞌ, xsatz quicꞌoꞌx, roma re beꞌaj xubij re teꞌej, jareꞌ chukaꞌ xutzꞌibaj re tataꞌaj chach re tzꞌalam. \v 64 Can jareꞌ tak re Zacarías xtiquir xchꞌo chic jun bey.\x * \xo 1.64 \xt Lc. 1:20.\x* Y rejaꞌ can xe xchꞌo, can jareꞌ xutzꞌam ruyiꞌic rukꞌij re Dios. \v 65 Y re qui-vecinos re jecꞌo chireꞌ xquixibij-quiꞌ,\x * \xo 1.65 \xt Lc. 7:16.\x* roma re xbanataj chireꞌ. Y re xbanataj, xba rutzijol chupan ronojel re tenemit re jecꞌo chunakaj re tenemit ancheꞌ cꞌo-va re Zacarías chupan re departamento chin re Judea.\x * \xo 1.65 \xt Lc. 1:39.\x* \v 66 Y conojel re vinak re yeꞌcꞌaxan re xbanataj quiqꞌuin re Zacarías y re Elisabet, can xcꞌue-ka riqꞌuin cánma,\x * \xo 1.66 \xt Gn. 37:11; Dn. 7:28; Lc. 2:19.\x* y niquibij: ¿Andex che samaj xtoꞌrbanaꞌ re acꞌual reꞌ? yeꞌchaꞌ. Roma can kꞌalaj che cꞌo re Ajaf Dios riqꞌuin.\x * \xo 1.66 \xt Gn. 39:2; Jue. 13:24; 1 S. 2:18; 16:18; 1 R. 18:46; Sal. 80:17; 89:21; Hch. 11:21.\x* \s Re Zacarías xuyaꞌ rukꞌij re Dios \p \v 67 Y jareꞌ tak re Zacarías re rutotaꞌ re acꞌual, can nojnak ránma riqꞌuin re Espíritu Santo,\x * \xo 1.67 \xt Nm. 11:25; 2 S. 23:2; 2 Cr. 20:14; Jl. 2:28; 2 P. 1:21.\x* xusekresaj chiquivach: \q \v 68 Camas-ta xtiyaꞌ rukꞌij re Ajaf Dios, re ka-Dios yoj re yoj israelitas,\x * \xo 1.68 \xt 1 R. 1:48; Sal. 41:13; 72:18; 106:48.\x* \q roma yojrunataj-pa yoj re yoj rutenemit, y yojrucol.\x * \xo 1.68 \xt Ex. 3:16; Sal. 111:9; Lc. 2:38.\x* \q \v 69 Re Dios ruyiꞌon cꞌa Jun re camas ru-poder y yojrucol. \q Y re nicola kachin reꞌ, jun rey-rumam can re David re rusamajel re Dios xcꞌueꞌ ajuer can.\x * \xo 1.69 \xt Sal. 132:17.\x* \q \v 70 Re Dios xbin chique re lokꞌolaj tak rusamajelaꞌ re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique, chin che xtiquibij re xubij rejaꞌ chique y re profetas ja quireꞌ xquibij che re Dios xtuyaꞌ Jun re nicola kachin.\x * \xo 1.70 \xt Jer. 23:5; 30:10; Dn. 9:24; Hch. 3:21; Ro. 1:2.\x* Y reꞌ can ajuer tusuj-pa chaka. \q \v 71 Can rubin-va-pa che xkojrucol chiquivach re itzel yojquitzꞌat, y xkojrucol pa quikꞌaꞌ re je ka-enemigos, \q \v 72 y chukaꞌ xtujoyovaj quivach re kavinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, \q y can xtuban-va cumplir\x * \xo 1.72 \xt Gn. 12:3; Lv. 26:42; Sal. 98:3; Hch. 3:25.\x* re namalaj trato reꞌ. \q \v 73 Y re xsuj cha re Abraham\x * \xo 1.73 \xt Gn. 12:3; He. 6:13.\x* can xban-va jurar cha roma re Dios, \q \v 74 che can xkojrucol-va pa quikꞌaꞌ re yaꞌtzalan kachin,\x * \xo 1.74 \xt Ro. 6:18.\x* \q chin quireꞌ man nakaxibij-ta-kiꞌ chin nakaban re rusamaj re Dios,\x * \xo 1.74 \xt He. 9:14.\x* \q \v 75 y nakaban riqꞌuin jun kacꞌaslen chꞌajchꞌoj y choj chach rejaꞌ\x * \xo 1.75 \xt Jer. 32:39; Ef. 4:24; 2 Ts. 2:13; 2 Ti. 1:9; Tit. 2:12; 1 P. 1:15; 2 P. 1:4.\x* re jenipaꞌ tiempo yojcꞌase-a chach re ruchꞌulef. \q \v 76 Y rat chꞌet nucꞌajol, xtibex profeta chava roma xtatzijoj re xtibex chava roma re namalaj Dios, \q roma ja rat re xcabin chique re vinak che tiquichojmersaj rubey re quicꞌaslen,\x * \xo 1.76 \xt Is. 40:3; Mal. 3:1; Mt. 11:10.\x* roma xa baꞌ chic che man tipa re Ajaf, \q \v 77 y ja rat xcabin che re Dios nucuy quimac re can je rutenemit,\x * \xo 1.77 \xt Lc. 11:52.\x* chin che yeꞌcolotaj. \q \v 78 Y reꞌ, xaxe roma re ka-Dios yojrajoꞌ y camas nujoyovaj kavach. \q Mareꞌ nutak-pa re Jun re neꞌsekresan-ka chakavach\x * \xo 1.78 \xt Mal. 4:2; Ef. 5:14; 2 P. 1:19.\x* re can anchaꞌl nuban re kꞌij tak nitzuꞌun chach re ruchꞌulef, quireꞌ xtuban tak xtika-pa chilaꞌ chicaj. \q \v 79 Re Jun re neꞌsekresan-ka, xqueꞌruyaꞌ pa sakil re vinak re jecꞌo pa kꞌokoꞌm, re cꞌo chic re rumuchꞌuchꞌil re camic\x * \xo 1.79 \xt Is. 9:2.\x* pa quiveꞌ, roma manak qui-esperanza chin yeꞌcolotaj-ta, \q y xkojrucꞌuaj chupan re bey re ancheꞌ otz nunaꞌ re avánma. \q Quireꞌ xubij re Zacarías. \m \v 80 Y re acꞌual re xalax quiqꞌuin re Zacarías y re Elisabet, niqꞌuiy y quireꞌ chukaꞌ niqꞌuiy re rucꞌaslen\x * \xo 1.80 \xt Lc. 2:40.\x* espiritual. Y tak nem chic, xba chupan re lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha. Y chireꞌ xcꞌue-va, cꞌaja tak xapon re kꞌij chin xutzꞌam rutzijosic re ruchꞌabal re Dios chiquivach re israelitas re ruvinak rejaꞌ. \c 2 \s Tak xalax re Jesús \p \v 1 Ja tiempo reꞌ tak re ache rubiniꞌan Augusto César\x * \xo 2.1 \xt Hch. 17:7.\x* xulisaj jun orden chin niban jun tzꞌiban beꞌaj re nibex censo cha. \v 2 Man jun bey banon quireꞌ. Pero tak xban re nabey censo,\x * \xo 2.2 \xt Hch. 5:37.\x* ja re jun ache rubiniꞌan Cirenio jareꞌ re gobernador, chireꞌ chupan re nación rubiniꞌan Siria. Re Siria cꞌo pa rukꞌaꞌ re Augusto César. \v 3 Y re vinak re jecꞌo chupan re nación Israel tiene que neꞌquitzꞌibaj quibeꞌ cꞌa pa tak quitenemit. \v 4 Y chireꞌ pa Galilea cꞌo jun tenemit rubiniꞌan Nazaret. Y chireꞌ pa Nazaret cꞌo jun ache rubiniꞌan José. Y re José tiene que noꞌrtzꞌibaj rubeꞌ cꞌa pa tenemit Belén,\x * \xo 2.4 \xt 1 S. 16:1; Mi. 5:2; Jn. 7:42.\x* roma re rateꞌt-rumomaꞌ je aj-chireꞌ. Re Belén cꞌa pa Judea cꞌo-va. Chireꞌ cꞌa pa Belén xalax-va re Rey David, y re José rey-rumam can re Rey David.\x * \xo 2.4 \xt Mt. 1:16; Lc. 1:27.\x* \v 5 Y re José y chibil re María re ruxayil chic,\x * \xo 2.5 \xt Lc. 1:27.\x* xeꞌba pa Belén chin neꞌquitzꞌibaj quibeꞌ. Y re María xa niyavaj chic. \v 6 Y chireꞌ pa Belén jecꞌo-va tak xtzꞌakater ru-tiempo re María chin nicꞌueꞌ ral.\x * \xo 2.6 \xt Mt. 2:1.\x* \v 7 Y re nabey acꞌual xcꞌueꞌ riqꞌuin,\x * \xo 2.7 \xt Is. 53:2; Mt. 1:25; 2 Co. 4:4; Ga. 4:4.\x* chꞌet alaꞌ. Re María jabal xubolkꞌotij re acꞌual pa tziak, y xulibaꞌ ancheꞌ yeꞌva-va re chicop re nibex establo cha. Chireꞌ xeꞌcꞌue-va roma chupan re jay re ancheꞌ niya-va posada manak chic lugar ancheꞌ yeꞌcꞌue-va. \s Tak xquicꞌut-quiꞌ re ángeles chiquivach re achiꞌaꞌ re ycꞌchajin ovejas \p \v 8 Y chupan re akꞌaꞌ reꞌ jecꞌo achiꞌaꞌ re niquichajij qui-ovejas pa tak kꞌos chunakaj-apo re tenemit Belén. \v 9 Jareꞌ tak xucꞌut-riꞌ jun ángel chiquivach, pitinak chilaꞌ chicaj riqꞌuin re Ajaf. Y rejeꞌ camas xquixibij-quiꞌ roma re ángel,\x * \xo 2.9 \xt Lc. 1:12.\x* y roma chukaꞌ re namalaj sakil chin re Ajaf re xtzuꞌun pa quiveꞌ. \v 10 Y re ángel xubij chique: Man tixibij-iviꞌ. Ticꞌaxaj re xtinyaꞌ rutzijol chiva, can xtuban chiva che camas xquixquiꞌcot. Y man xe-ta yex quireꞌ xtinaꞌ, xa can quireꞌ chukaꞌ xtiquinaꞌ conojel vinak.\x * \xo 2.10 \xt Gn. 12:3; Col. 1:23.\x* \v 11 Chireꞌ pa Belén, re rutenemit can re Rey David, vocame xalax re nicola quichin re vinak\x * \xo 2.11 \xt Is. 9:6; Mt. 1:21; Ga. 4:4; 2 Ti. 1:9; 1 Jn. 4:14.\x* chach re quimac, y reꞌ ja re Cristo re Ajaf.\x * \xo 2.11 \xt Fil. 2:11.\x* \v 12 Y chin che nitamaj che vo xa ja rejaꞌ, kꞌalaj xtivel re chꞌet acꞌual bolkꞌotin pa tziak y cotzꞌoban ancheꞌ yeꞌva-va re chicop re nibex establo cha, xchaꞌ re ángel. \p \v 13 Can jareꞌ tak más je qꞌuiy ángeles xeꞌbecꞌulum-pa jeꞌpitinak chilaꞌ chicaj.\x * \xo 2.13 \xt Gn. 28:12; Sal. 103:20.\x* Y rejeꞌ niquiyaꞌ cꞌa rukꞌij re Dios, y niquibij: \q \v 14 ¡Vocame, camas rukꞌij nucꞌul re Dios chilaꞌ chicaj! \q ¡Y vovaꞌ chach re ruchꞌulef re vinak otz xtunaꞌ re cánma roma xka-pa re utzil re rutakom-pa re Dios!\x * \xo 2.14 \xt Is. 57:19; Lc. 19:38; Ef. 2:14, 17.\x* \m \v 15 Can xe xquibij can quireꞌ re ángeles, can jareꞌ xeꞌtzolaj-a chilaꞌ chicaj. Y can xe xeꞌba re ángeles, re yeꞌchajin ovejas can jareꞌ xquibila-ka chiquivach: Jo-apo pa Belén. Takatzꞌetaꞌ\x * \xo 2.15 \xt Ex. 3:3; Sal. 111:2; Mt. 2:1; 12:42; Jn. 20:1-10.\x* re andex xbanataj. Roma re Ajaf can xutak-pa rutzijol chaka. \p \v 16 Y can chaꞌnin xeꞌba cꞌa pa tenemit. Y tak xeꞌbapon, can xeꞌquivel-va re María y re José, y jacꞌa re acꞌual cotzꞌoban ancheꞌ yeꞌva-va re chicop. \v 17 Y tak rejeꞌ xquitzꞌat re acꞌual, xquitzꞌam rutzijosic re xbex chique roma re ángel, chij re acꞌual reꞌ. \v 18 Y conojel re vinak re yeꞌcꞌaxan re niquitzijoj re yeꞌchajin re ovejas man niquivel-ta andex niquinojij, roma re nitzijos chiquivach. \v 19 Y re María can xeꞌruyac pa ránma ronojel re xtzijos chach, y nunojij andex ndel-va che tzij.\x * \xo 2.19 \xt Gn. 37:11; 1 S. 21:12; Pr. 4:4; Os. 14:9.\x* \v 20 Re yeꞌchajin ovejas, tak xeꞌtzolaj camas cꞌa niquiyaꞌ rukꞌij re Dios y chukaꞌ niquibixaj rubeꞌ. Roma ronojel re xbanataj y xquitzꞌat, can anchaꞌl re xuyaꞌ rutzijol re ángel chique. \s Re acꞌual Jesús niban presentar pa rachoch re Dios \p \v 21 Cꞌamaje-na rutzijol nicꞌueꞌ re acꞌual riqꞌuin re María, tak jareꞌ jun ángel xubij cha che re acꞌual re xticꞌueꞌ riqꞌuin xtubiniꞌaj Jesús.\x * \xo 2.21 \xt Mt. 1:21; Fil. 2:8.\x* Y can ja-va quireꞌ xubiniꞌaj can re acꞌual tak cꞌaja vakxakiꞌ kꞌij talax-va. Y ja mismo kꞌij reꞌ tak xban re circuncisión cha,\x * \xo 2.21 \xt Gn. 17:12; Lv. 12:3.\x* anchaꞌl nubij re ley chin re Dios che tiene que niban. \p \v 22 Y tak xtzꞌakater re kꞌij anchaꞌl nubij re ley chin re Dios re yiꞌon cha re Moisés, che re ixokiꞌ re xcꞌueꞌ acꞌual quiqꞌuin tiene que niquijoskꞌij-quiꞌ, re María tiene que xuban quireꞌ.\x * \xo 2.22 \xt Lv. 12:2.\x* Y tak re María xba chin noꞌrjoskꞌij-riꞌ pa rachoch re Dios chireꞌ pa Jerusalén, re María y re José xquicꞌuaj-a chukaꞌ re Jesús chin niquiban presentar pa rachoch re Dios. \v 23 Quireꞌ xquiban roma re ley chin re Ajaf Dios nubij: Vo xa alaꞌ re nabey acꞌual nalax riqꞌuin jun ixok, can richin-va re Dios.\x * \xo 2.23 \xt Ex. 13:2; 22:29; Nm. 3:13.\x* \v 24 Y re María can xuya-va chukaꞌ re ofrenda chin re najoskꞌij-aviꞌ anchaꞌl nubij chupan re ley chin re Ajaf Dios. Re ofrenda re xuyaꞌ rejaꞌ chach re Dios, je caꞌeꞌ palomas,\x * \xo 2.24 \xt Lv. 12:8.\x* roma re ley nubij: Re je mebaꞌ cꞌo modo niquiyaꞌ je caꞌeꞌ palomas je nimaꞌk o je caꞌeꞌ cocoj. \p \v 25 Y chireꞌ pa tenemit Jerusalén re tiempo reꞌ, cꞌo jun ache rubiniꞌan Simeón. Re jun ache reꞌ, choj rucꞌaslen y can nuya-va rukꞌij re Dios. Re Simeón, can cꞌo-va chukaꞌ re Espíritu Santo riqꞌuin y chukaꞌ rejaꞌ ruyaben re Cristo tak xtipa chin noꞌrcola-ka chupan re rumac y chiquicolic chukaꞌ re nicꞌaj chic israelitas.\x * \xo 2.25 \xt Is. 40:1; Mr. 15:43.\x* \v 26 Y re Espíritu Santo rubin chic cha re Simeón, che cꞌaja tak rutzꞌeton chic can re Cristo, re xtutak-pa re Ajaf Dios, cꞌajareꞌ xticom.\x * \xo 2.26 \xt Sal. 89:48; He. 11:5.\x* \v 27 Y chupan re kꞌij tak re teꞌej-tataꞌaj xquicꞌuaj re acꞌual pa rachoch re Dios chin niquiban anchaꞌl nubij re ley, ja chukaꞌ kꞌij reꞌ tak xapon re Simeón pa rachoch re Dios, roma quireꞌ xrajoꞌ re Espíritu Santo.\x * \xo 2.27 \xt Hch. 8:29; 10:19; 16:7; Ap. 1:10; 17:3.\x* \v 28 Re Simeón xuliꞌej re acꞌual, y chin xuyaꞌ rukꞌij re Dios, xubij: \q \v 29 Ajaf, vocame xa can otz chic che yincom,\x * \xo 2.29 \xt Gn. 46:30; 1 Co. 15:54; Fil. 1:23; Ap. 14:13.\x* roma re vánma otz nunaꞌ, \q roma can anchaꞌl re abin chua, can quireꞌ xbanataj. \q \v 30 Vocame can xintzꞌat-yan re Jun re pitinak aviqꞌuin rat\x * \xo 2.30 \xt Is. 52:10; Hch. 4:12.\x* re neꞌcola-ka kachin chach re kamac, \q \v 31 re xaya-pa chin yeꞌrucol conojel re vinak\x * \xo 2.31 \xt Sal. 98:2.\x* chupan re quimac. \q \v 32 Ja rejaꞌ chukaꞌ re sakil quichin re vinak re man je israelitas-ta, roma ja rejaꞌ re xteꞌsekresan re abey chiquivach.\x * \xo 2.32 \xt Is. 9:2; Hch. 13:47.\x* \q Y yoj re yoj atenemit Israel, can chakacojol xalax-va rejaꞌ, mareꞌ qꞌuiy utzil xtakacꞌul y xticꞌueꞌ kakꞌij, xchaꞌ re Simeón. \m \v 33 Y re José y re María, can anchique-la xquinaꞌ tak xquicꞌaxaj re xubilaꞌ re Simeón chij re acꞌual. \v 34 Y jareꞌ tak re Simeón xuyaꞌ ru-bendición pa quiveꞌ re José y re María. Tak re Simeón rubanon chic-ka quireꞌ, xubij cha re María: Tacꞌaxaj re xtimbij chava, re acꞌual reꞌ, jun namalaj samaj yiꞌom-pa cha roma re Dios. Y roma rejaꞌ, je qꞌuiy chique re kavinak israelitas xqueꞌcolotaj chach re quimac. Y je qꞌuiy chukaꞌ re man xqueꞌcolotaj-ta, roma itzel xtiquitzꞌat.\x * \xo 2.34 \xt Is. 8:14; Os. 14:9; Ro. 9:32; 1 Co. 1:23; 2 Co. 2:16; 1 P. 2:7, 8.\x* \p \v 35 Y riqꞌuin re quireꞌ xtiquiban cha rejaꞌ, xtikꞌalajin andex che cosas re cꞌo pa tak cánma. \p Y re Simeón xubij chukaꞌ cha re María: Y tak xtatzꞌat ronojel re xtiban cha re Jesús, re avánma camas xtikꞌaxo\x * \xo 2.35 \xt Sal. 42:10; Mt. 11:19; Jn. 19:25; Hch. 28:22; 1 Co. 11:19; 1 P. 2:12; 4:14.\x* y can anchaꞌl jun espada re xtinim riqꞌuin re avánma xtanaꞌ, xchoꞌx re María. \p \v 36 Chireꞌ pa rachoch re Dios cꞌo cꞌa jun ixok rubiniꞌan Ana, re nutzijoj re nibex cha roma re Dios.\x * \xo 2.36 \xt Ex. 15:20.\x* Rejaꞌ rumiꞌal re jun ache xcꞌueꞌ ajuer can re xubiniꞌaj Fanuel, y rey-rumam can re jun ache xubiniꞌaj Aser re xcꞌueꞌ ajuer can. Re Ana cꞌa ba-oc rujunaꞌ tak xcꞌuleꞌ. Y xaxe vukuꞌ junaꞌ xquicꞌuaj-quiꞌ riqꞌuin re ruchijil, roma xcom-a y vocame re Ana jun ixok malcaꞌn y reꞌj chic, \v 37 y man chic xcꞌule-ta. Ochenta y cuatro chic rujunaꞌ, y nojel tiempo nicꞌueꞌ pa rachoch re Dios, che pakꞌij che chakꞌaꞌ\x * \xo 2.37 \xt Hch. 26:7; 1 Ti. 5:5.\x* nuyaꞌ rukꞌij re Dios chin nuban orar y chukaꞌ nuban ayuno. \v 38 Tak re Ana xutzꞌat re acꞌual Jesús, rejaꞌ xba-apo riqꞌuin.\x * \xo 2.38 \xt Lm. 3:25, 26. Mr. 15:43; Lc. 24:21.\x* Y camas xutioxij cha re Dios roma re acꞌual reꞌ. Y cꞌareꞌ xutzꞌam cꞌa rutzijosic chij re acꞌual reꞌ chique re vinak re jeꞌyabeyon chin re nicola kachin chupan re kamac chireꞌ pa Jerusalén. \s Tak re José y re María xeꞌtzolaj pa tenemit Nazaret \p \v 39 Re José y re María xquiban ronojel re nubij chupan re ru-ley re Ajaf Dios, re tiene que niquiban tak cꞌa baꞌ talax jun acꞌual. Cꞌareꞌ xeꞌtzolaj pa Nazaret\x * \xo 2.39 \xt Lc. 4:23.\x* ancheꞌ cꞌo-va cachoch. Re tenemit reꞌ chin re Galilea.\x * \xo 2.39 \xt Mt. 2:22.\x* \v 40 Y re acꞌual niqꞌuiy y nicꞌueꞌ más ruchukꞌaꞌ. Rejaꞌ niqꞌuiy y nicꞌueꞌ más runaꞌoj, y re utzil re pitinak riqꞌuin re Dios cꞌo pa rueꞌ. \s Re acꞌual Jesús pa rachoch re Dios xbelitaj-va \p \v 41 Re María y re José re je rute-rutotaꞌ re Jesús, ronojel junaꞌ yeꞌba pa tenemit Jerusalén chin neꞌquikꞌasaj re namakꞌij rubiniꞌan pascua.\x * \xo 2.41 \xt Ex. 12:14; 23:14-17; 34:23; Lv. 23:5; Dt. 12:5, 7, 11; 16:1; 1 S. 1:3, 21.\x* \v 42 Y tak xtzꞌakater-yan doce rujunaꞌ re Jesús, jareꞌ tak xeꞌba-a pa Jerusalén chin neꞌquikꞌasaj re namakꞌij. Rejeꞌ xeꞌba roma can quire-va qui-costumbre re quivinak israelitas. \v 43 Tak kꞌaxnak chic re namakꞌij, re María y re José xeꞌtzolaj chacachoch. Pero rejeꞌ man cꞌa xquiya-ta cuenta cha che re acꞌual Jesús xcꞌueꞌ can chireꞌ pa tenemit Jerusalén. \v 44 Rejeꞌ xquinojij che re acꞌual binak chiquicojol re vinak, y quireꞌ xeꞌbiyin jun kꞌij. Pero tak xquinabej che re acꞌual manak, cꞌajareꞌ tak xquicꞌutulaꞌ rutzijol chique re je quichꞌalal y chique re vinak re quitaman quivach. \v 45 Pero tak man xquivel-ta re acꞌual chiquicojol re vinak, xeꞌtzolaj chic jun bey pa Jerusalén chin neꞌquicanoj. \p \v 46 Y oxeꞌ kꞌij cꞌa tisatz-va can re acꞌual, cꞌajareꞌ tak xquivel. Y re ancheꞌ xquivel-va re acꞌual, ja pa rachoch re Dios chireꞌ pa Jerusalén, tzꞌuyul pa quinicꞌajal re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas nucꞌaxaj-apo re niquibij y cꞌo preguntas chukaꞌ re yeꞌrubanalaꞌ chique.\x * \xo 2.46 \xt Is. 49:1, 2; 50:4.\x* \v 47 Y conojel re yeꞌcꞌaxan-apo re nubij re acꞌual xsatz quicꞌoꞌx,\x * \xo 2.47 \xt Mt. 7:28; Mr. 1:22; Jn. 7:15.\x* roma ronojel re nicꞌutux-apo cha coma re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley, re acꞌual can jabal nuban contestar chique. Re acꞌual can kꞌalaj che cꞌo naꞌoj riqꞌuin. \v 48 Y tak re María y re José xquivel re acꞌual chireꞌ, can anchique-la xquiban xquinaꞌ tak xquitzꞌat ancheꞌ cꞌo-va y camas xeꞌquiꞌcot roma xquivel. Y jareꞌ tak re ruteꞌ xubij cha: Val, ¿anchique roma tak xacꞌueꞌ can y man jun tzij xabij chaka? Re artaꞌ y yen yatkacanoj y nikꞌaxo re kánma roma man yatkavel-ta. \p \v 49 Y jareꞌ tak rejaꞌ xubij chique: ¿Anchique roma xitzꞌam pena chin yinicanoj? Pa nutzij yen che yex itaman che ja re nrajoꞌ re Nataꞌ Dios jareꞌ re tiene que nimban.\x * \xo 2.49 \xt Mt. 21:12; Jn. 2:16; 4:34; 8:29.\x* \p \v 50 Jacꞌa re xubij re acꞌual chique re José y re María, man xkꞌax-ta pa quiveꞌ.\x * \xo 2.50 \xt Lc. 9:45; 18:34.\x* \p \v 51 Y cꞌareꞌ re acꞌual xba chiquij chin xeꞌtzolaj chacachoch, cꞌa pa tenemit Nazaret. Roma re acꞌual can nunimaj-va quitzij re rute-rutotaꞌ. Y ronojel re xbanataj pa Jerusalén riqꞌuin re acꞌual, re María can xeꞌruyac-ka pa ránma.\x * \xo 2.51 \xt Gn. 37:11; Dn. 7:28.\x* \v 52 Y re tiempo binak, re Jesús niqꞌuiy, y quireꞌ chukaꞌ re naꞌoj re cꞌo riqꞌuin niqꞌuiy. Y re Dios camas otz nutzꞌat y quireꞌ chukaꞌ re vinak.\x * \xo 2.52 \xt 1 S. 2:26.\x* \c 3 \s Re Juan Bautista nutzijoj re ruchꞌabal re Dios \p \v 1 Quince junaꞌ tutzꞌam-va rubanic gobernar re ache rubiniꞌan Tiberio César.\x * \xo 3.1 \xt Mt. 22:17.\x* Y pa rukꞌaꞌ cꞌa re Tiberio César xeꞌcꞌue-va je cajeꞌ achiꞌaꞌ re niquiban gobernar. Jun chique rejeꞌ rubiniꞌan Poncio Pilato, y rejaꞌ chireꞌ pa Judea nuban-va gobernar. Re jun chic, ja re Herodes re nuban gobernar chireꞌ pa Galilea. Re jun chic, ja re Felipe re ruchꞌalal re Herodes,\x * \xo 3.1 \xt Mt. 14:1, 3.\x* y rejaꞌ nuban gobernar pan Iturea y pa Traconite. Jacꞌa re jun chic nibano gobernar, ja re Lisanias, y rejaꞌ nuban gobernar pan Abilinia. \v 2 Y ja chukaꞌ tiempo reꞌ tak re Anás y re Caifás je namalaj tak sacerdotes pa rachoch re Dios,\x * \xo 3.2 \xt Jn. 11:49; 18:13; Hch. 4:6.\x* chireꞌ pan Israel. Jareꞌ tak xchꞌo re Dios cha re Juan re rucꞌajol re Zacarías chireꞌ chupan re jun lugar ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha. \v 3 Y tak rejaꞌ xucꞌaxaj quireꞌ, xba chupan re lugares re jecꞌo chunakaj re rakan-yaꞌ rubiniꞌan Jordán. Rejaꞌ nubij chique re vinak re yeꞌbapon riqꞌuin che tijalataj quicꞌaslen chach re Dios\x * \xo 3.3 \xt Mal. 4:6; Mt. 3:1; Mr. 1:4; Hch. 13:24; 19:4.\x* y tiquibanaꞌ bautizar-quiꞌ, chin quireꞌ re Dios nucuy quimac.\x * \xo 3.3 \xt Lc. 1:77.\x* \v 4 Y re Dios can xuban-va re rubin can cha re Isaías, re rusamajel re Dios re xcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profeta cha, y re rutzꞌiban can rejaꞌ nubij quireꞌ: \q Xticꞌueꞌ cꞌa jun ache chupan jun lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha, \q y ja rejaꞌ re xtitzijon re ruchꞌabal re Dios chiquivach re vinak re xqueꞌbapon riqꞌuin. \q Y xtubilaꞌ chique: Tichojmersaj rubey re icꞌaslen, \q roma re Ajaf\x * \xo 3.4 \xt Is. 40:3; Mt. 3:3; Mr. 1:3; Jn. 1:23.\x* xa can nipa-yan. \q \v 5 Y tak nichojmersas jun bey, nicꞌatzin che yeꞌmuk re sivan, \q yeꞌkasas re lomas, re ruyalon vuelta nicꞌatzin che choj niban cha, \q y re tinitak liꞌon niban cha. \q \v 6 Y conojel vinak xtiquitamaj che cꞌo Jun re xtitiquir yojrucol chach re kamac, \q y re Jun reꞌ riqꞌuin re Dios\x * \xo 3.6 \xt Sal. 98:2; Is. 52:10.\x* pitinak-va, \q quireꞌ nubij chupan re libro re rutzꞌiban can re profeta Isaías re rusamajel re Dios. \p \v 7 Y quireꞌ cꞌa nubij re Juan chique re vinak re yeꞌbapon riqꞌuin chin che yeꞌban-a bautizar: Yex can yix anchaꞌl itzel tak cumatz re yixnumaj chach re ruyoval re Dios re nika pan iveꞌ, roma nijoꞌ yixcolotaj chach re namalaj castigo re xtutak-pa re Dios re tiempo pitinak. ¿Anchique xbin chiva che quireꞌ tibanaꞌ?\x * \xo 3.7 \xt Mt. 3:7.\x* \v 8 Yex tiene que nicꞌut che katzij xjalataj re icꞌaslen chach re Dios.\x * \xo 3.8 \xt Is. 1:16; Ez. 18:27; Hch. 26:20; 2 Co. 7:10; He. 6:7.\x* Y man tinojij-ka che xaxe roma yex can yix rey-rumam can re Abraham mareꞌ xquixcolotaj, man quire-ta. Roma xe-ta re Dios nrajoꞌ, hasta re aboj re yeꞌtzꞌetelaꞌ vovaꞌ nuban chique che can-ta yeꞌoc rey-rumam re Abraham. \v 9 Re castigo re nuyaꞌ re Dios nipa-yan. Rejaꞌ xtuban anchaꞌl nuban jun ache re rucꞌuan chic ricaj chin che yeꞌrukasaj re cheꞌ re xa manak otz quivach niquiyaꞌ. Y ronojel re cheꞌ re xqueꞌrukasaj xtunem quikꞌakꞌal,\x * \xo 3.9 \xt Mt. 1:19; Jn. 15:2, 6.\x* xchaꞌ re Juan. \p \v 10 Y re vinak re yeꞌcꞌaxan-apo chin re Juan, xquicꞌutuj cha: ¿Andex como rucꞌamon che nakaban?\x * \xo 3.10 \xt Hch. 2:37.\x* xeꞌchaꞌ. \p \v 11 Y re Juan xubij chique: Anchique chiva yex re cꞌo caꞌeꞌ rutziak, tuyaꞌ jun cha re manak rutziak. Y xabanchique chiva yex re cꞌo vay riqꞌuin, tuyaꞌ chukaꞌ cha re manak ruay,\x * \xo 3.11 \xt 2 Co. 8:14; 1 Ti. 6:18; Stg. 2:15; 1 Jn. 3:17.\x* xchaꞌ chique. \p \v 12 Y jecꞌo-apo chukaꞌ re achiꞌaꞌ re je molay tak impuestos.\x * \xo 3.12 \xt Mt. 21:32.\x* Re achiꞌaꞌ reꞌ xeꞌbapon chin yeꞌban bautizar, y xquicꞌutuj cha re Juan: Maestro, y yoj ¿andex re rucꞌamon che nakaban? \p \v 13 Re Juan xubij chique: Xaxe re impuestos re bin chiva coma re autoridad, xaxe reꞌ ticꞌutuj, y man ticꞌutuj más chique.\x * \xo 3.13 \xt Mi. 6:8; Lc. 19:8.\x* \p \v 14 Y chukaꞌ jeꞌaponak je caꞌe-oxeꞌ soldados, y xquicꞌutuj-apo cha re Juan: Y yoj ¿andex rucꞌamon che nakaban? \p Re Juan xubij chique: Man tilisaj qui-cosas re vinak, ya porque cꞌo autoridad pan ikꞌaꞌ. Chukaꞌ man titzꞌuculaꞌ tzij chiquij.\x * \xo 3.14 \xt Ex. 23:1; Lv. 19:11.\x* Xa quixcꞌueꞌ conforme riqꞌuin re mero re nichꞌac. \p \v 15 Y re vinak re jecꞌo-apo riqꞌuin re Juan, can quiyaben cꞌa che nubij-ta-pa anchique rejaꞌ, roma niquinojij pa tak cánma che qꞌuibaꞌ re Juan jareꞌ re Cristo,\x * \xo 3.15 \xt Jn. 1:19, 20.\x* pero xa mana-ta rejaꞌ re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios. \v 16 Mareꞌ re Juan xubij chique re vinak re jecꞌo-apo riqꞌuin: Yex nitzꞌat che yen yiximban bautizar riqꞌuin yaꞌ. Pero cꞌo Jun re xtipa re tiempo pitinak xquixruban bautizar riqꞌuin re Espíritu Santo y riqꞌuin kꞌakꞌ. Re Jun re xtipa, cꞌo más rukꞌij y cꞌo más ru-poder\x * \xo 3.16 \xt Mt. 3:11; 1 Co. 12:13.\x* que chinoch yen. Roma hasta xaxe chin che yen ninsol re ximibal-rach re ruxajab, can man rucꞌamon-ta. \v 17 Y can anchaꞌl nuban jun ache cha re ru-trigo tak nuban trillar, y tak xuban-yan trillar nuxipuj rach chin quireꞌ rion re runakꞌ re trigo nicꞌueꞌ can y nuyac y re rij nuparoj. Y ja quireꞌ xtuban re Jun re xtipa, xchaꞌ re Juan. Re Jun re xtipa cꞌo autoridad pa rukꞌaꞌ, chin nuban juzgar pa quiveꞌ re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef. Re vinak re yeꞌniman richin, xqueꞌrucꞌuaj chilaꞌ chicaj. Jacꞌa re vinak re man yeꞌniman-ta richin, xqueꞌrutak chupan re kꞌakꞌ re man nichup-ta.\x * \xo 3.17 \xt Mi. 4:12.\x* \p \v 18 Qꞌuiy tzij quireꞌ xeꞌrucusaj re Juan chin xeꞌrupaxabaj tak xutzijoj re utzulaj chꞌabal chin re Dios chique re vinak. \v 19 Re Juan xubij cha re gobernador rubiniꞌan Herodes: Man otz-ta re atzꞌamon rubanic, roma aconak-ka avxayil re ixok rubiniꞌan Herodías re ruxayil re avchꞌalal rubiniꞌan Felipe. Re Juan xunataj reꞌ cha re Herodes, y xeꞌrunataj chukaꞌ nicꞌaj chic rumac re jeꞌrubanalon.\x * \xo 3.19 \xt Pr. 28:15, 16; Mt. 11:2; 14:3; Mr. 6:17.\x* \v 20 Y re Herodes cꞌo más rumac xuban, roma xutzꞌapij re Juan pa cárcel. \s Tak re Jesús xban bautizar \p \v 21 Y tak ntajin re bautismo quichin re vinak, xban chukaꞌ bautizar re Jesús.\x * \xo 3.21 \xt Mt. 3:13; Jn. 1:32.\x* Tak re Jesús ntajin che oración, jareꞌ tak xjakataj re rocaj. \v 22 Y re Espíritu Santo xka-pa pa rueꞌ re Jesús anchaꞌl pa rubanic jun paloma. Y xcꞌaxataj chukaꞌ che nibex-pa cha chilaꞌ chicaj: Ja rat re Nucꞌajol, y yen camas yatinjoꞌ, y yinquiꞌcot aviqꞌuin.\x * \xo 3.22 \xt 2 P. 1:17.\x* \s Re Jesús can Rucꞌajol-va re Dios \p \v 23 Chupan re tiempo reꞌ, re Jesús cꞌo laꞌk treinta rujunaꞌ,\x * \xo 3.23 \xt Nm. 4:3, 35, 39, 47.\x* jareꞌ tak xutzꞌam re rusamaj. Y chiquivach re vinak, re Jesús can rucꞌajol-va re José.\x * \xo 3.23 \xt Mt. 13:55; Jn. 6:42.\x* Re José rucꞌajol can re Elí. \v 24 Y re Elí rucꞌajol can re Matat, y re Matat rucꞌajol can re Leví, y re Leví rucꞌajol can re Melqui, y re Melqui rucꞌajol can re Jana, y re Jana rucꞌajol can jun chic ache rubiniꞌan José. \v 25 Y re José rucꞌajol can re Matatías, y re Matatías rucꞌajol can re Amós, y re Amós rucꞌajol can re Nahum, y re Nahum rucꞌajol can re Esli, y re Esli rucꞌajol can re Nagai. \v 26 Y re Nagai rucꞌajol can re Maat, y re Maat rucꞌajol can jun ache rubiniꞌan Matatías, y re Matatías, rucꞌajol can re Semei, y re Semei rucꞌajol can jun ache rubiniꞌan José, y re José, rucꞌajol can re Judá. \v 27 Y re Judá rucꞌajol can re Joana, y re Joana rucꞌajol can re Resa, y re Resa rucꞌajol can re Zorobabel, y re Zorobabel rucꞌajol can re Salatiel, y re Salatiel rucꞌajol can re Neri. \v 28 Y re Neri rucꞌajol can jun ache rubiniꞌan Melqui, y re Melqui rucꞌajol can re Adi, y re Adi rucꞌajol can re Cosam, y re Cosam rucꞌajol can re Elmodam, y re Elmodam rucꞌajol can re Er. \v 29 Y re Er rucꞌajol can re Josué, y re Josué rucꞌajol can re Eliezer, y re Eliezer rucꞌajol can re Jorim, y re Jorim rucꞌajol can jun ache rubiniꞌan Matat. \v 30 Y re Matat rucꞌajol can jun ache rubiniꞌan Leví, y re Leví rucꞌajol can re Simeón, y re Simeón rucꞌajol can jun ache rubiniꞌan Judá, y re Judá rucꞌajol can jun ache rubiniꞌan José, y re José rucꞌajol can re Jonán, y re Jonán rucꞌajol can re Eliaquim. \v 31 Y re Eliaquim rucꞌajol can re Melea, y re Melea rucꞌajol can re Mainán, y re Mainán rucꞌajol can re Matata, y re Matata rucꞌajol can re Natán.\x * \xo 3.31 \xt 2 S. 5:14; 1 Cr. 3:5; Zac. 12:12.\x* \v 32 Y re Natán rucꞌajol can re David, y re David rucꞌajol can re Isaí, y re Isaí rucꞌajol can re Obed, y re Obed rucꞌajol can re Booz, y re Booz rucꞌajol can re Salmón, y re Salmón rucꞌajol can re Naasón.\x * \xo 3.32 \xt Rt. 4:18; 1 S. 17:58; 1 Cr. 2:10; Sal. 72:20; Is. 11:1, 2; Mt. 1:3-6; Hch. 13:22, 23.\x* \v 33 Y re Naasón rucꞌajol can re Aminadab, y re Aminadab rucꞌajol can re Aram, y re Aram rucꞌajol can re Esrom, y re Esrom rucꞌajol can re Fares, y re Fares rucꞌajol can jun ache rubiniꞌan Judá. \v 34 Y re Judá rucꞌajol can re Jacob, y re Jacob rucꞌajol can re Isaac, y re Isaac rucꞌajol can re Abraham, y re Abraham rucꞌajol can re Taré, y re Taré rucꞌajol can re Nacor.\x * \xo 3.34 \xt Gn. 11:24, 26.\x* \v 35 Y re Nacor rucꞌajol can re Serug, y re Serug rucꞌajol can re Ragau, y re Ragau rucꞌajol can re Peleg, y re Peleg rucꞌajol can re Heber, y re Heber rucꞌajol can re Sala. \v 36 Y re Sala rucꞌajol can re Cainán, y re Cainán rucꞌajol can re Arfaxad, y re Arfaxad rucꞌajol can re Sem, y re Sem rucꞌajol can re Noé, y re Noé rucꞌajol can re Lamec.\x * \xo 3.36 \xt Gn. 11:10, 12.\x* \v 37 Y re Lamec rucꞌajol can re Matusalén, y re Matusalén rucꞌajol can re Enoc, y re Enoc rucꞌajol can re Jared, y re Jared rucꞌajol can re Mahalaleel, y re Mahalaleel rucꞌajol can jun ache rubiniꞌan Cainán. \v 38 Y re Cainán rucꞌajol can re Enós, y re Enós rucꞌajol can jun ache rubiniꞌan Set, y re Set rucꞌajol can re Adán, y re Adán rajcꞌual re Dios.\x * \xo 3.38 \xt Gn. 1:26, 27; 2:7; 5:1, 2; Is. 64:8.\x* \c 4 \s Re itzel nutojtobej re Jesús \p \v 1 Re kꞌij tak xban bautizar re Jesús, nojnak ránma riqꞌuin re Espíritu Santo\x * \xo 4.1 \xt Is. 11:2; 61:1; Mt. 4:1; Mr. 1:12; Jn. 3:34.\x* xel-pa chupan re rakan-yaꞌ Jordán. Y re Espíritu Santo xuban cha re Jesús che xba\x * \xo 4.1 \xt Lc. 2:27; Jn. 1:33.\x* chupan re jun lugar ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha. \v 2 Y chireꞌ xcꞌue-va cuarenta kꞌij,\x * \xo 4.2 \xt Gn. 3:15; Ex. 34:28; 1 R. 19:8.\x* y ronojel re tiempo reꞌ re itzel nutaj rukꞌij chij chin che nika-ta pa mac.\x * \xo 4.2 \xt He. 2:18; 4:15.\x* Y chupan re tiempo re xcꞌueꞌ chireꞌ, man jun cosa xutaj. Mareꞌ re Jesús xchꞌumun rupan. \v 3 Y xpa re itzel xubij cha re Jesús: Rat nabij che yat Rucꞌajol re Dios. Tabanaꞌ cha re aboj reꞌ che toc vay. \p \v 4 Pero re Jesús xubij cha: Tzꞌiban can chupan re ruchꞌabal re Dios che re ache man xe-ta riqꞌuin re vay nuvel-va rucꞌaslen, xa can nuvel-va chukaꞌ rucꞌaslen riqꞌuin re ruchꞌabal re Dios.\x * \xo 4.4 \xt Dt. 8:3; Ef. 6:17.\x* \p \v 5 Y jareꞌ tak re itzel xucꞌuaj-a re Jesús pa rueꞌ jun loma re camas naj jotal, y xa pa jun rato xucꞌut ronojel naciones chin re ruchꞌulef chach re Jesús. \v 6 Y cꞌareꞌ re itzel xubij cha re Jesús: Yen ninjach pan akꞌaꞌ re quikꞌij ronojel re naciones reꞌ chin naban gobernar pa quiveꞌ y xabanchok cha ninya-va can, roma pa nukꞌaꞌ yen jachon-va can.\x * \xo 4.6 \xt Jn. 12:31; 14:30; Ap. 13:2, 7.\x* \v 7 Y vo xa rat yaxuqueꞌ chinoch y nayaꞌ nukꞌij, ronojel cꞌa reꞌ xtoc avichin, xchaꞌ re itzel cha. \p \v 8 Pero re Jesús xubij cha: Cabiyin, y man chic quinanak rat Satanás. Roma chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, nubij: Xaxe cꞌa re Kajaf Dios takayaꞌ rukꞌij y xaxe chukaꞌ rejaꞌ takabanaꞌ rusamaj,\x * \xo 4.8 \xt Dt. 6:13; 10:20.\x* xchaꞌ re Jesús cha. \p \v 9 Y cꞌareꞌ re itzel xucꞌuaj chic-a re Jesús cꞌa pa tenemit Jerusalén, y xuban cha che xjote-a cꞌa pa rueꞌ re namalaj rachoch re Dios roma camas naj jotal chicaj. Y tak jecꞌo chic chireꞌ, re itzel xubij cha re Jesús: Tatorij-ka-aviꞌ vovaꞌ, rat re yabin che yat Rucꞌajol re Dios.\x * \xo 4.9 \xt Mt. 4:5; 8:29; Ro. 1:4; 1 P. 5:8.\x* \v 10 Roma chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, nubij: \q Re Dios xqueꞌrutak re ru-ángeles chin yatquichajij.\x * \xo 4.10 \xt Sal. 91:11.\x* \q \v 11 Y xcatquiliꞌej pa quikꞌaꞌ, \q chin quireꞌ man xtasoc-ta avakan chach aboj. \p \v 12 Pero re Jesús xubij cha re itzel: Yen can man nintojtobej-ta re Dios. Roma chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can nubij che man takatojtobej re Kajaf Dios.\x * \xo 4.12 \xt Dt. 6:16.\x* \p \v 13 Y tak re itzel man nuvel-ta chic andex nuban cha re Jesús chin nitzak pa rukꞌaꞌ, xuyaꞌ can jun tiempo.\x * \xo 4.13 \xt Jn. 14:30; Stg. 4:7.\x* \s Tak re Jesús xutzꞌam re rusamaj pa Galilea \p \v 14 Y re Jesús xtzolaj pa Galilea,\x * \xo 4.14 \xt Mt. 4:12; Hch. 10:37.\x* y nojnak ránma riqꞌuin re ru-poder re Espíritu Santo. Y chupan ronojel re tenemit jecꞌo chunakaj re Galilea, xapon rutzijol re Jesús. \v 15 Y rejaꞌ nucꞌut cꞌa re ruchꞌabal re Dios pa tak nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha. Y re vinak re yeꞌcꞌaxan re nubij, camas cꞌa niquiyaꞌ rukꞌij.\x * \xo 4.15 \xt Is. 52:13.\x* \s Re vinak jecꞌo pa Nazaret man xquinimaj-ta re Jesús \p \v 16 Re Jesús xba pa tenemit Nazaret,\x * \xo 4.16 \xt Mt. 2:23; Mr. 6:1.\x* re ancheꞌ xqꞌuiy-va. Y chupan re kꞌij chin uxlanen, rejaꞌ xba pa jun nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha,\x * \xo 4.16 \xt Hch. 13:14.\x* roma rejaꞌ can quire-va tuban. Y tak cꞌo chic chireꞌ, rejaꞌ xpaꞌeꞌ chin nuban leer re ruchꞌabal re Dios. \v 17 Y cꞌo cꞌa jun libro re xya-apo cha, chin nuban leer chiquivach re vinak re jecꞌo-apo chireꞌ. Y re libro re xya-apo cha ja re rutzꞌiban can re Isaías re rusamajel re Dios re xcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profeta cha. Y tak re Jesús xujak re libro, xuvel cꞌa re jun parte re ancheꞌ nubij-va: \q \v 18 Re Espíritu Santo richin re Ajaf Dios, cꞌo viqꞌuin yen, \q roma can xinrucha-va-pa chin nimbij re utzulaj chꞌabal re nibex evangelio cha\x * \xo 4.18 \xt Sal. 45:7; Is. 11:2-5; 42:1; 50:4; 59:21; Dn. 9:24.\x* chique re vinak re mebaꞌ cánma chach re Dios. \q Xinrutak-pa chukaꞌ chin yeꞌnkꞌomaj re vinak re nikꞌaxo cánma pa rukꞌaꞌ re mac. \q Xinrutak-pa chukaꞌ chin yeꞌnlisaj-a libres re vinak re jecꞌo preso pa rukꞌaꞌ re mac. \q Xinrutak-pa chukaꞌ chin nimban chique re vinak anchaꞌl je moyiꞌ, che yeꞌtzuꞌun. \q Y xinrutak-pa chukaꞌ chin yeꞌncol re vinak re camas niquitaj pokan. \q \v 19 Y xinrutak-pa chukaꞌ chin nimbij chique re vinak che ja tiempo reꞌ tak re Ajaf Dios nuban re utzil\x * \xo 4.19 \xt Lv. 25:8; 2 Co. 6:2.\x* re man jun bey rubanon-ta. \p \v 20 Y re Jesús xutzꞌapij re libro re xuban leer chiquivach re vinak re jecꞌo chupan re nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha. Cꞌareꞌ xuyaꞌ can cha jun ache re nisamaj chireꞌ, y cꞌareꞌ xbetzꞌuyeꞌ. Y re vinak niquitzu-niquitzu-apo. \v 21 Y rejaꞌ xchꞌo y xubij: Ja chupan re i-tiempo yex nibanataj-va re rubin can re Dios chupan re libro reꞌ, xchaꞌ. \p \v 22 Y conojel re vinak re quimalon-apo-quiꞌ chireꞌ, otz niquitzꞌat re Jesús\x * \xo 4.22 \xt Sal. 45:2; Pr. 10:32; Mr. 6:2.\x* y chukaꞌ nika chiquivach re utzulaj tak chꞌabal re xeꞌrubij chique, can anchique-la xquicꞌaxaj, roma man jun bey quicꞌaxan quireꞌ anchaꞌl re xeꞌrubij\x * \xo 4.22 \xt Mt. 13:54; Lc. 2:47.\x* chique. Y chukaꞌ re vinak reꞌ niquibilaꞌ chiquivach: Xa jareꞌ re rucꞌajol re José,\x * \xo 4.22 \xt Jn. 6:42.\x* yeꞌchaꞌ. \p \v 23 Y re Jesús xubij chic chique: Yen can ntaman re andex ninojij chuij roma nibij: Vo xa re Jesús reꞌ can nitiquir-va yeꞌrubanalaꞌ milagros, man xe-ta pa tenemit Capernaum queꞌrubanala-va. Can queꞌrubanalaꞌ chukaꞌ vovaꞌ pa rutenemit.\x * \xo 4.23 \xt Mt. 4:13; 11:23; 13:54; Mr. 6:1.\x* \p \v 24 Y chukaꞌ xubij chique re quimalon-quiꞌ chireꞌ: Re jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha, man niquinimaj-ta tak napon pa rutenemit,\x * \xo 4.24 \xt Mt. 13:57; Mr. 6:4; Jn. 4:44; Hch. 22:3, 18-22.\x* roma aj-chireꞌ. \v 25 Y yen nimbij che yex itaman re xbanataj pa ru-tiempo re Elías re rusamajel re Dios re xbex profeta cha, tak oxeꞌ junaꞌ y nicꞌaj manak job xuban. Can katzij-va che je qꞌuiy malcaꞌn tak ixokiꞌ jecꞌo chupan re tiempo reꞌ tak camas viyjal xpa pa rueꞌ re ka-nación Israel.\x * \xo 4.25 \xt 1 R. 17:9; 18:1; Stg. 5:7.\x* \v 26 Pero re Dios man xutak-ta re Elías pan Israel re rutenemit re Dios, chin che xuto-ta jun chique re malcaꞌn tak ixokiꞌ re jecꞌo chireꞌ. Rejaꞌ xutak-a re Elías riqꞌuin jun malcaꞌn-ixok re cꞌo cꞌa pa jun tenemit rubiniꞌan Sarepta.\x * \xo 4.26 \xt 1 R. 17:9.\x* Y re tenemit reꞌ cꞌa chunakaj re tenemit Sidón cꞌo-va-apo. \v 27 Y can quireꞌ chukaꞌ xbanataj quiqꞌuin re xeꞌyavaj pa ru-tiempo re Elías re rusamajel re Dios re xcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profeta cha. Pa ru-tiempo re Eliseo, chireꞌ pa nación Israel, je qꞌuiy re jeꞌacꞌayon re jun yabil rubiniꞌan lepra. Pero re Dios man xrajo-ta chukaꞌ che cꞌo-ta jun re xcꞌachojsas cha re ruyabil rucꞌalvachin, xaxe cꞌa re Naamán re xrajoꞌ re Dios che xcꞌachojsas y rejaꞌ jun ache aj-Siria.\x * \xo 4.27 \xt 1 R. 5:14.\x* \p \v 28 Y re vinak re quimalon-apo-quiꞌ chireꞌ pa nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha, tak xquicꞌaxaj re xubij-ka re Jesús chique, xyacataj quiyoval. \v 29 Y xeꞌbeyacataj-pa, y xquilisaj-a re Jesús chuchiꞌ re tenemit. Re jun tenemit reꞌ chach jun loma cꞌo-va. Mareꞌ re vinak xquicꞌuaj-a cꞌa pa rueꞌ re loma chin neꞌquichocomij-pa. \v 30 Pero re Jesús choj xel-pa chiquicojol re vinak y xba.\x * \xo 4.30 \xt Jn. 8:59; 10:39; 18:6, 7; Hch. 12:18.\x* \s Re Jesús nulisaj jun itzel espíritu riqꞌuin jun ache pa Capernaum \p \v 31 Cꞌareꞌ re Jesús xbeka pa tenemit Capernaum. Re tenemit reꞌ cꞌo chupan re Galilea. Y chupan re kꞌij chin uxlanen rejaꞌ xba pa nema-jay rubiniꞌan sinagoga\x * \xo 4.31 \xt Mt. 4:13; Mr. 1:21.\x* chin nucꞌut re ruchꞌabal re Dios chiquivach re vinak re quimalon-quiꞌ chireꞌ. \v 32 Y conojel re vinak re quimalon-quiꞌ chireꞌ, can anchique-la xquinaꞌ tak xquicꞌaxaj re enseñanza re nucꞌut re Jesús chiquivach, roma can riqꞌuin autoridad tak yeꞌrubilaꞌ re chꞌabal y can ja re nubij rejaꞌ re tiene que niban.\x * \xo 4.32 \xt Mt. 7:28, 29; Tit. 2:15.\x* \p \v 33 Y chireꞌ pa nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha, chireꞌ chiquicojol re vinak cꞌo-apo jun ache re cꞌo jun itzel espíritu riqꞌuin. Y re itzel espíritu re cꞌo riqꞌuin re ache, jun pa ruchiꞌ xuban tak xchꞌo,\x * \xo 4.33 \xt Mr. 1:23.\x* \v 34 y xubij cha re Jesús: ¿Andex najoꞌ chaka yoj, rat Jesús re yat aj-Nazaret? ¿Xapa chin che yojaqꞌuis? Yen ntaman yat anchique rat y mareꞌ ntaman che rat can yat lokꞌolaj\x * \xo 4.34 \xt Sal. 16:10; Is. 49:7; Dn. 9:24; Lc. 1:35; Hch. 2:31.\x* Rucꞌajol re Dios, xchaꞌ. \p \v 35 Pero re Jesús xubij cha re itzel espíritu: Chꞌoj-achiꞌ. Catel-a riqꞌuin. \p Y re itzel espíritu xutzak re ache pan ulef chiquicojol re vinak re quimalon-quiꞌ chireꞌ. Y re itzel espíritu choj xel-a riqꞌuin re ache. \v 36 Y re vinak re quimalon-quiꞌ chireꞌ, xsatz quicꞌoꞌx tak xquitzꞌat re xuban re Jesús, y niquibilaꞌ chiquivach: ¿Anchique como che autoridad cꞌo riqꞌuin re ache reꞌ? Roma can riqꞌuin poder nichꞌo. Can natzꞌat che cꞌo autoridad pa rukꞌaꞌ, roma ronojel re nubij, tiene que niban. Re itzel tak espíritu can niquinimaj rutzij y yeꞌel-a, yeꞌcha-ka re vinak chiquivach. \p \v 37 Y re vinak re jecꞌo chupan re lugares re jecꞌo chunakaj re tenemit Capernaum, xquicꞌaxaj re yeꞌrubanalaꞌ re Jesús. Chaꞌnin cꞌa xba rutzijol re Jesús.\x * \xo 4.37 \xt Sal. 72:8; Mi. 5:4.\x* \s Re Jesús nucꞌachojsaj rujeteꞌ re Simón Pedro \p \v 38 Y chupan re mismo kꞌij reꞌ re chin uxlanen, re Jesús xel-pa chireꞌ pa nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha, y choj xba cꞌa charachoch re jun ru-discípulo rubiniꞌan Simón. Y chupan re kꞌij reꞌ re rujeteꞌ re Simón niyavaj roma jun namalaj cꞌatan\x * \xo 4.38 \xt Mt. 8:14; Mr. 1:29; 1 Co. 9:5.\x* tzꞌamayon richin. Y re jecꞌo chireꞌ pa jay xquicꞌutuj utzil cha re Jesús pa rueꞌ re yavaꞌ, che nucꞌachojsaj-ta. \v 39 Y rejaꞌ xluque-ka riqꞌuin re ixok y xubij che tiqꞌuis-a re cꞌatan chij. Y can xe xubij quireꞌ re Jesús, can jareꞌ xqꞌuis-a.\x * \xo 4.39 \xt Sal. 103:3; Lc. 8:24.\x* Y re ixok reꞌ, can jareꞌ xbeyacataj-pa y xuyaꞌ quivay re Jesús y re jeꞌbinak chij. \s Re Jesús yeꞌrucꞌachojsaj je qꞌuiy yavaꞌiꞌ \p \v 40 Tak xka-yan-ka re kꞌij chupan re jun kꞌij reꞌ re chin uxlanen, conojel re vinak chin re tenemit, re jecꞌo yavaꞌiꞌ quiqꞌuin, xeꞌquicꞌuaj-apo chach re Jesús.\x * \xo 4.40 \xt Mt. 8:16; Mr. 1:32.\x* Re yavaꞌiꞌ re xeꞌquicꞌuaj-apo re vinak reꞌ, qꞌuiy rach yabil ndoc chique. Cada jun chique re yeꞌyavaj, re Jesús xuyaꞌ rukꞌaꞌ pa quiveꞌ chin xeꞌrucꞌachojsaj-a. \v 41 Je qꞌuiy chique re yavaꞌiꞌ reꞌ xa itzel tak espíritu jecꞌo quiqꞌuin. Pero re Jesús xeꞌrulisaj-a chukaꞌ. Y tak re itzel tak espíritu yeꞌel-a quiqꞌuin re yavaꞌiꞌ, can jun cꞌa pa quichiꞌ tak yeꞌchꞌo y niquibij: Ja rat re Rucꞌajol re Dios.\x * \xo 4.41 \xt Mr. 1:25, 34; 3:11.\x* \p Y re Jesús xuban chique che man chic queꞌchꞌo. Roma re itzel tak espíritu quitaman che re Jesús, jareꞌ re Cristo. \s Re Jesús xba chutzijosic re ruchꞌabal re Dios chupan ronojel tenemit re jecꞌo pa Galilea \p \v 42 Y namakꞌa-yan rucaꞌn kꞌij, re Jesús xel-a pa tenemit. Rejaꞌ xba chupan jun lugar ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha.\x * \xo 4.42 \xt Mr. 1:35.\x* Pero re vinak xeꞌba chucanoxic re Jesús, y xbequivila-pa. Re vinak reꞌ man niquijo-ta che niba re Jesús, rejeꞌ xquijo-ta xquikꞌat-ka. \v 43 Pero re Jesús xubij chique: Yen tiene que yimba pa tak nicꞌaj chic tenemit, chin neꞌntzijoj re utzulaj ruchꞌabal re Dios re nichꞌo chij tak re vinak yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios.\x * \xo 4.43 \xt Mr. 1:14, 15; Hch. 10:38; Ro. 15:8.\x* Roma reꞌ tak xintak-pa, xchaꞌ re Jesús. \p \v 44 Y ja quireꞌ xubanalaꞌ re Jesús pa Galilea, can xutzijoj re ruchꞌabal re Dios pa tak nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha.\x * \xo 4.44 \xt Mr. 1:39.\x* \c 5 \s Tak xeꞌtzꞌam je qꞌuiy car roma jun milagro re xuban re Jesús \p \v 1 Y jun kꞌij, tak re Jesús cꞌo chireꞌ chuchiꞌ re lago rubiniꞌan Genesaret,\x * \xo 5.1 \xt Mt. 4:18; Mr. 1:16.\x* camas je qꞌuiy vinak xeꞌbapon riqꞌuin,\x * \xo 5.1 \xt Lc. 12:1.\x* roma niquijoꞌ niquicꞌaxaj ruchꞌabal re Dios. Y camas je qꞌuiy re vinak, mareꞌ camas niquipitzꞌ re Jesús chin niquicꞌaxaj andex nubij. \v 2 Pero rejaꞌ chaꞌnin xutzꞌat-apo caꞌeꞌ canoas jecꞌo can chuchiꞌ re yaꞌ, y man jun cꞌo chupan re canoas. Roma re je rajaf re canoas reꞌ je tzꞌamoy tak car, y chupan re rato reꞌ, xa yeꞌquichꞌaj re quiyaꞌl chapabal-car. \v 3 Y jun chique re canoas reꞌ chin re Simón. Y chupan ru-canoa re Simón xoc-va-a re Jesús. Y rejaꞌ xubij cha re Simón che queꞌbiyin-apo baꞌ pa rueꞌ re yaꞌ. Y rejaꞌ xtzꞌuye-ka chireꞌ pa canoa, y xutzꞌam rucꞌutic ruchꞌabal re Dios\x * \xo 5.3 \xt Mt. 13:2.\x* chiquivach re vinak. \v 4 Tak re Jesús xtane-ka chucꞌutic re ruchꞌabal re Dios chiquivach re vinak, rejaꞌ xubij cha re Simón: Jo-apo ancheꞌ más nem rupan re yaꞌ, y tiya-ka pa yaꞌ re iyaꞌl chin chapabal-car.\x * \xo 5.4 \xt Jn. 21:6.\x* \p \v 5 Pero jareꞌ tak re Simón xubij cha re Jesús: Maestro, yoj jun akꞌaꞌ xojcꞌaseꞌ\x * \xo 5.5 \xt Jn. 21:3.\x* chin xeꞌkacanoj car, y man jun xkatzꞌam. Pero vocame rat yabin che takaya-ka re yaꞌl chapabal-car pa yaꞌ, entonces nakaya-ka. \p \v 6 Y tak xquiya-ka re quiyaꞌl pa yaꞌ, camas cꞌa je qꞌuiy car xeꞌoc chupan re yaꞌl, y mareꞌ re yaꞌl xeꞌrokchꞌitaj-pa rach, roma calal re car re jecꞌo chupan. \v 7 Mareꞌ re achiꞌaꞌ tzꞌamoy tak car xquiban-apo quikꞌaꞌ chiquivach re nicꞌaj chic quichibil\x * \xo 5.7 \xt Lc. 5:10.\x* re jecꞌo pa jun chic canoa, chin queꞌpa chiquitoꞌic. Y can xeꞌpo-va chiquitoꞌic. Y re caꞌeꞌ canoas xeꞌquinojsaj riqꞌuin re car re xeꞌquitzꞌam. Mareꞌ re caꞌeꞌ canoas ba-ta chic yeꞌba chuxeꞌ yaꞌ. \v 8 Y tak re Simón re nibex chukaꞌ Pedro cha, xutzꞌat che jun milagro re xbanataj, rejaꞌ xbexuqueꞌ\x * \xo 5.8 \xt Dn. 8:17.\x* chach re Jesús, y xubij cha: Ajaf, yen xa yin jun ache aj-mac, man rucꞌamon-ta che yacꞌue-pa viqꞌuin,\x * \xo 5.8 \xt Ex. 20:19; Jue. 13:22; 1 S. 6:20; 2 S. 6:9; 1 R. 17:18; 1 Cr. 13:12; Job 42:5, 6.\x* roma camas akꞌij. \p \v 9 Quireꞌ xubij re Simón roma rejaꞌ man jun bey rutzꞌeton che quire-ta nibanataj. Y ja quireꞌ chukaꞌ xquinaꞌ re ruchibil re jeꞌbinak riqꞌuin. Rejeꞌ xsatz quicꞌoꞌx tak xquitzꞌat che camas je qꞌuiy car xeꞌquitzꞌam re kꞌij reꞌ. \v 10 Re Jacobo y re Juan re je rucꞌajol re jun ache rubiniꞌan Zebedeo, y chibil chukaꞌ re Simón cꞌo quiqꞌuin, rejeꞌ xsatz quicꞌoꞌx tak xquitzꞌat re xbanataj. Mareꞌ re Jesús xubij cha re Simón: Man tisatz acꞌoꞌx roma re xatzꞌat. Re rubanom-pa yat jun ache tzꞌamoy-car,\x * \xo 5.10 \xt Ez. 47:9, 10; Mt. 4:19; Mr. 1:17.\x* pero vocame mana-ta chic car re xcaꞌtzꞌam, xa xtatamaj chukaꞌ xcaꞌtzꞌam vinak chin yeꞌtzakeꞌ chuij. \p \v 11 Y re achiꞌaꞌ tzꞌamoy tak car xeꞌquicꞌam-pa re qui-canoas chuchi-yaꞌ, xquiyaꞌ can re quisamaj y xeꞌba chij re Jesús.\x * \xo 5.11 \xt Mt. 4:20; 19:27; Mr. 1:18; Lc. 18:28; Fil. 3:7, 8.\x* \s Re Jesús nucꞌachojsaj jun ache re cꞌo jun yabil chij rubiniꞌan lepra \p \v 12 Y tak re Jesús xapon pa jun chic tenemit, xapon jun ache riqꞌuin, re cꞌo jun yabil chij re rubiniꞌan lepra. Re ache reꞌ, can xe xutzꞌat re Jesús, xbexuqueꞌ chach y xukasaj-ka re nicꞌaj-rach cꞌa pan ulef. Y xubij cha re Jesús: Ajaf, yen ntaman che yatiquir yinacꞌachojsaj cha re nuyabil, pero man ntaman-ta andex nanojij pa nueꞌ,\x * \xo 5.12 \xt Mt. 8:2; Mr. 1:40.\x* xchaꞌ. \p \v 13 Y re Jesús can jareꞌ xutzꞌam-apo re ache cꞌo lepra chij y xubij cha: Ninjoꞌ che yacꞌachoj. Tiqꞌuis-a re yabil reꞌ chavij. Y can xe xubij quireꞌ re Jesús, can jareꞌ xqꞌuis-a re lepra chij re ache.\x * \xo 5.13 \xt Gn. 18:14; Jer. 32:17, 27; Mt. 8:8, 9; 9:28; Mr. 9:22-24; He. 7:25.\x* \p \v 14 Re Jesús xubij-a cha re ache reꞌ che man tutzijoj chique re vinak che xacꞌachoj. Y xubij-a chukaꞌ cha: Vocame choj cabiyin pa rachoch re Dios, chin taꞌcꞌutu-aviꞌ chach re sacerdote. Y tayaꞌ re ofrenda re nubij chupan re libro re rutzꞌiban can re Moisés.\x * \xo 5.14 \xt Lv. 13:1; 14:4, 10, 21, 22; Mt. 8:4.\x* Chupan re libro reꞌ nubij re nicꞌatzin che nayaꞌ rat, chin quireꞌ niquitamaj che yat chꞌajchꞌoj chic, xchoꞌx-a re ache. \p \v 15 Pero re Jesús can chak binak rutzijol, y camas vinak neꞌquimalo-quiꞌ riqꞌuin.\x * \xo 5.15 \xt Mt. 4:25; Mr. 3:7; Lc. 12:1; 14:25; Jn. 6:2.\x* Jecꞌo vinak re yeꞌbapon riqꞌuin, chin niquicꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios. Y jecꞌo nicꞌaj chic yeꞌbapon riqꞌuin niquijoꞌ che yeꞌcꞌachojsas-a cha re quiyabil. \v 16 Y rejaꞌ jacꞌa chupan re lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha, chireꞌ nibo-va, chin noꞌrbanaꞌ orar.\x * \xo 5.16 \xt Mr. 6:46; 14:23.\x* \s Re Jesús nucꞌachojsaj jun ache siquirnak ru-cuerpo \p \v 17 Y jun kꞌij, jecꞌo achiꞌaꞌ fariseos y chukaꞌ re jeꞌatamayon re ley\x * \xo 5.17 \xt Lc. 2:46; Hch. 5:34.\x* quichin re israelitas xbequicꞌulu-quiꞌ ancheꞌ cꞌo-va re Jesús. Jecꞌo chique rejeꞌ re jeꞌpitinak pa tak tenemit re jecꞌo chupan re Galilea. Jecꞌo jeꞌpitinak pa tenemit Jerusalén y nicꞌaj chic tenemit re jecꞌo chupan re Judea. Re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas y re fariseos, jeꞌtzꞌuyul-apo chiquicojol re vinak re niquicꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios re nucꞌut re Jesús chiquivach. Y re Jesús can cꞌo ru-poder re Ajaf Dios riqꞌuin, chin yeꞌrucꞌachojsaj re yeꞌyavaj. \v 18 Y cꞌo cꞌa jun ache siquirnak ru-cuerpo ecꞌuan-apo chach camilla\x * \xo 5.18 \xt Mt. 9:2; Mr. 2:3.\x* coma jun caꞌe-oxeꞌ achiꞌaꞌ. Y rejeꞌ xquijo-ta xeꞌoc-apo pa jay ancheꞌ cꞌo-va re Jesús, chin niquiyaꞌ re yavaꞌ chach. \v 19 Pero re achiꞌaꞌ reꞌ man xeꞌtiquir-ta xeꞌoc-apo chupan re jay, roma camas je qꞌuiy vinak quimalon-quiꞌ chireꞌ. Mareꞌ rejeꞌ xeꞌjoteꞌ pa rueꞌ re jay,\x * \xo 5.19 \xt 2 S. 11:2.\x* y xquivop rueꞌ. Y re ancheꞌ xquivop-va-ka, can ja re ancheꞌ cꞌo-va re Jesús. Y chireꞌ xquikasaj-va-ka re yavaꞌ chach ru-camilla. Re yavaꞌ reꞌ can cꞌa chach re Jesús xbeka-va-ka, chireꞌ chiquicojol re vinak. \v 20 Y tak re Jesús xutzꞌat che rejeꞌ can quibanon confiar-quiꞌ riqꞌuin rejaꞌ, xubij cha re ache siquirnak ru-cuerpo: Re amac xeꞌcuyutaj.\x * \xo 5.20 \xt Hch. 5:31; Ap. 2:23.\x* \p \v 21 Y re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas y re achiꞌaꞌ fariseos, can xe xquicꞌaxaj re xubij re Jesús, xquitzꞌam runojexic: ¿Anchique che ache reꞌ? ¿Y anchique roma nuban che can ja rejaꞌ re Dios?\x * \xo 5.21 \xt Mt. 9:3; Mr. 2:6, 7.\x* ¿Anchique vinak nucuy amac? Man jun. Xaxe re Dios re nucuy amac, yeꞌchaꞌ pa tak cánma. \p \v 22 Pero re Jesús can rutaman re niquinojij re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas, y rutaman chukaꞌ re niquinojij re achiꞌaꞌ fariseos. Mareꞌ rejaꞌ xubij chique: ¿Anchique roma yex ninojij quireꞌ?\x * \xo 5.22 \xt Ex. 34:7; Sal. 32:5; 103:3; Is. 1:18; 43:25; Dn. 9:9.\x* \v 23 Roma vo xa yen yintiquir nimban cha re jun ache reꞌ re siquirnak ru-cuerpo, chin che nibiyin-a y niba, can yintiquir chukaꞌ nimbij cha che nincuy rumac. \v 24 Y vocame, chin che yex nitamaj che yen re xinalax chiꞌicojol can cꞌo poder pa nukꞌaꞌ chin che nincuy mac,\x * \xo 5.24 \xt Is. 53:11; Mt. 9:6; 28:18; Jn. 5:22, 23; Hch. 5:31; Col. 3:13.\x* titzꞌetaꞌ cꞌa, xchaꞌ chique. \p Y jareꞌ tak re Jesús xubij cha re ache siquirnak ru-cuerpo: Chava rat nimbij-va: Cayacataj y tacꞌuaj-a la a-camilla y cabiyin chaꞌvachoch. \p \v 25 Y chiquivach conojel vinak re quimalon-quiꞌ chireꞌ xpaꞌe-a re ache siquirnak ru-cuerpo. Y xucꞌuaj-a re ru-camilla re ancheꞌ liꞌen-va-pa. Y re ache xtzolaj-a charachoch, nuyaꞌ rukꞌij re Dios.\x * \xo 5.25 \xt Sal. 103:1.\x* \v 26 Y conojel re vinak re quimalon-quiꞌ chireꞌ, xsatz quicꞌoꞌx, roma man jun bey quitzꞌeton che quire-ta nibanataj. Re vinak reꞌ camas xquiyaꞌ rukꞌij re Dios,\x * \xo 5.26 \xt Lc. 5:8.\x* y xquibij: Chupan re jun kꞌij reꞌ xeꞌkatzꞌat milagros re man jun bey jeꞌkatzꞌeton-ta. Pero tak rejeꞌ xquibij quireꞌ, quixibin-quiꞌ. \s Tak re Leví xba chij re Jesús \p \v 27 Tak re Jesús xel-pa chireꞌ, xutzꞌat jun ache molay-impuestos. Re ache reꞌ rubiniꞌan Leví, y tzꞌuyul chach jun chꞌacat, y ja cha rejaꞌ nitoj-va can re impuestos. Y re Jesús xubij cha: Joꞌ chuij.\x * \xo 5.27 \xt Mt. 9:9; Mr. 2:13, 14.\x* \p \v 28 Y xe xucꞌaxaj quireꞌ xbeyacataj-pa ancheꞌ tzꞌuyul-va, y xuyaꞌ can ronojel cosas re cꞌo chireꞌ y xtzake-a chij re Jesús.\x * \xo 5.28 \xt Mt. 9:10; Mr. 2:15.\x* \p \v 29 Y cꞌa baꞌ tibanataj-va quireꞌ, re ache rubiniꞌan Leví xuban jun namakꞌij charachoch. Y re namakꞌij reꞌ can chin-va re Jesús, pero chukaꞌ xeꞌrayoj re nicꞌaj chic molay tak impuestos y chukaꞌ nicꞌaj chic vinak.\x * \xo 5.29 \xt Lc. 15:1.\x* Y conojel cꞌa re vinak reꞌ junan xeꞌtzꞌuye-apo chach mesa riqꞌuin re Jesús y chukaꞌ re ru-discípulos. \v 30 Y jecꞌo achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas y jecꞌo chukaꞌ achiꞌaꞌ fariseos re jecꞌo-apo chireꞌ chiquicojol. Y re achiꞌaꞌ reꞌ qꞌuiy tzij yeꞌquibila-apo chique re ru-discípulos re Jesús. Y xquicꞌutuj chique: ¿Anchique roma tak yex yixva-yixuqꞌuiaꞌ quiqꞌuin re achiꞌaꞌ molay tak impuestos y quiqꞌuin chukaꞌ la aj-maquiꞌ? yeꞌchaꞌ. \p \v 31 Pero re Jesús xubij chique re achiꞌaꞌ fariseos y re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas: Jun doctor mana-ta re je otz yeꞌrukꞌomaj. Rejaꞌ yeꞌrukꞌomaj re cꞌo quiyabil. \v 32 Y mareꞌ yen man ximpa-ta chiquicanoxic vinak re choj quicꞌaslen. Yen ximpa chiquicanoxic re cꞌo quimac, re nicꞌatzin che nijalataj quicꞌaslen chach re Dios,\x * \xo 5.32 \xt Mt. 9:13; 1 Ti. 1:15.\x* xchaꞌ re Jesús. \s Jecꞌo yeꞌcꞌutun cha re Jesús anchique roma tak re ru-discípulos manak ayuno niquiban \p \v 33 Y re achiꞌaꞌ fariseos y re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas, xquicꞌutuj cha re Jesús: ¿Anchique roma tak re yeꞌtzekelben chin re Juan can quichaꞌon kꞌij chin niquiban ayuno y oración? Y can quireꞌ chukaꞌ niquiban re yeꞌtzekelben quichin re achiꞌaꞌ fariseos, pero re a-discípulos rat man quire-ta niquiban, xa yeꞌva-yeꞌuqꞌuiaꞌ,\x * \xo 5.33 \xt Mt. 9:14; Mr. 2:18.\x* xeꞌchaꞌ cha. \p \v 34 Y re Jesús xubij chique: Re jeꞌbanon invitar pa jun cꞌulubic\x * \xo 5.34 \xt Mt. 22:2; Lc. 14:16-23; 2 Co. 11:2; Ap. 19:7; 21:2.\x* siempre yeꞌvaꞌ, y yex man rucꞌamon-ta niban chique che man yeꞌva-ta, roma re alaꞌ xcꞌuleꞌ cꞌo quiqꞌuin. Y quireꞌ chukaꞌ niquiban re nu-discípulos, rejeꞌ yeꞌquiꞌcot roma yincꞌo quiqꞌuin. \v 35 Pero xtapon re kꞌij tak re alaꞌ reꞌ xtilisas-a\x * \xo 5.35 \xt Dn. 9:26; Zac. 13:7; Mt. 6:16, 17; Jn. 7:33; Hch. 13:2, 3; 1 Co. 7:5; 2 Co. 6:4, 5; 11:27.\x* chiquicojol, y cꞌajareꞌ tak xtiquiban ayuno. \p \v 36 Chukaꞌ re Jesús xucusaj re jun ejemplo reꞌ chiquivach: Man jun vinak nicusan jun tziak cꞌacꞌa, chin nucꞌajoj jun tziak re tziaꞌk chic. Roma vo xa cꞌo jun re nibano quireꞌ, cꞌayef. Roma tiene que nuratz re tziak cꞌacꞌa chin nulisaj jun cꞌojobal, y re cꞌojobal reꞌ xa man nucꞌam-ta re jun tziak re tziaꞌk chic.\x * \xo 5.36 \xt Mt. 9:16, 17; Mr. 2:21, 22.\x* \v 37 Y quireꞌ chukaꞌ man jun vinak niyiꞌo cꞌacꞌa vino chupan jun tzꞌum tziaꞌk chic chin nuyac-apo. Roma re tzꞌum tziaꞌk chic man chic nuyuk-ta-riꞌ, mareꞌ vo xa niyac cꞌacꞌa vino chupan re tzꞌum reꞌ nurokchꞌij-riꞌ y nitix-a re vino cꞌo chupan. Y re tzꞌum reꞌ manak chic ndoc-va. \v 38 Pero chupan jun cꞌacꞌa tzꞌum, otz niyac cꞌacꞌa vino chupan, roma re tzꞌum reꞌ nuyuk-riꞌ y man nurokchꞌij-ta-riꞌ. \v 39 Y man jun re nikumu vino re cꞌo-yan chic che tiempo tiyac-va-apo, xtirajo-ta xtukum re cꞌacꞌa vino. Roma xtubij: Re vino re cꞌo-yan chic che tiempo tiyac jareꞌ re más otz, xtichaꞌ. \c 6 \s Chupan jun kꞌij chin uxlanen re discípulos yeꞌquichꞌupulaꞌ rue-trigo chin niquitaj \p \v 1 Chupan jun kꞌij chin uxlanen, re Jesús y re ru-discípulos xeꞌkꞌax chupan jun ulef ticon trigo chach. Y re discípulos cꞌo rue-trigo xeꞌquichꞌupula-a\x * \xo 6.1 \xt Mt. 12:1; Mr. 2:23.\x* y niquibil pa quikꞌaꞌ. Y re runakꞌ re trigo niquitaj. \v 2 Mareꞌ jecꞌo chique re achiꞌaꞌ fariseos xquibij chique re ru-discípulos re Jesús: ¿Anchique roma yex yeꞌchꞌup rueꞌ re trigo? Re kꞌij reꞌ, kꞌij chin uxlanen y xajan chin yeꞌbanalaꞌ quireꞌ,\x * \xo 6.2 \xt Ex. 20:10; Mt. 12:2; 15:2.\x* xeꞌchaꞌ. \p \v 3 Pero re Jesús xchꞌo-apo chique y xubij: Yex can ibanon leer re tzꞌiban can chij re xquiban re David y re ruchibil\x * \xo 6.3 \xt 1 S. 21:6.\x* ajuer can, tak camas xchꞌumun quipan. \v 4 Re David xba chucanoxic vay chireꞌ pa rachoch re Dios, y ja re lokꞌolaj tak xcana-vay re xeꞌbeya-pa cha. Re xcana-vay reꞌ xaxe re sacerdotes re yeꞌtijo richin.\x * \xo 6.4 \xt Ex. 29:23, 33; Lv. 24:9.\x* Pero rejaꞌ xutaj, y chukaꞌ xuyaꞌ chique re jeꞌbinak riqꞌuin. Pero astapaꞌ rejeꞌ quireꞌ xquiban manak quimac xel chach re Dios, xchaꞌ re Jesús. \p \v 5 Y re Jesús xubij chique re achiꞌaꞌ fariseos: Re Rajaf re kꞌij chin uxlanen ja yen re xinalax chiꞌicojol. Roma pa nukꞌaꞌ yen cꞌo-va chin nimbij andex otz che niban chupan re kꞌij reꞌ. \s Re Jesús xucꞌachojsaj jun ache chakeꞌj jun rukꞌaꞌ \p \v 6 Chupan jun chic kꞌij chin uxlanen,\x * \xo 6.6 \xt Lc. 14:3; Jn. 9:16.\x* re Jesús y re ru-discípulos xeꞌba pa jun nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha,\x * \xo 6.6 \xt Mt. 12:9; Mr. 3:1; Lc. 13:14.\x* y xutzꞌam cꞌa rucꞌutic re ruchꞌabal re Dios chiquivach re quimalon-quiꞌ chireꞌ. Y chiquicojol re vinak reꞌ cꞌo jun ache chakeꞌj jun rukꞌaꞌ, y ja re rajquikꞌaꞌ re chakeꞌj. \v 7 Mareꞌ jecꞌo chique re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas y jecꞌo chukaꞌ achiꞌaꞌ fariseos yeꞌtzꞌeto-apo chin re Jesús, a ver vo xa nucꞌachojsaj re ache, chin quireꞌ niquisujuj che re Jesús xsamaj chupan re kꞌij chin uxlanen. \v 8 Pero re Jesús rutaman re niquinojij\x * \xo 6.8 \xt 1 S. 16:7; Lc. 5:22; Jn. 2:24, 25; 6:64; 21:17; Hch. 1:24; Ap. 2:23.\x* pa tak cánma re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas y re achiꞌaꞌ fariseos. Y re Jesús xubij cha re ache chakeꞌj rukꞌaꞌ: Catakꞌax-pa vovaꞌ pa nicꞌaj. \p Y re ache xbeyacataj-pa re ancheꞌ tzꞌuyul-va, y xbepaꞌeꞌ ancheꞌ xbex-va cha roma re Jesús. \v 9 Xpa re Jesús xubij chique re vinak re jecꞌo chireꞌ, che chupan jun kꞌij chin uxlanen ja re utzulaj tak banabal re más rucꞌamon che niban y mana-ta re itzel tak banabal.\x * \xo 6.9 \xt Mt. 12:12, 13; Mr. 3:4; Lc. 14:3; Jn. 7:23.\x* Y chukaꞌ re más rucꞌamon ja che nacol jun vinak chach re camic y man naya-ta kꞌij cha che nicom, xchaꞌ chique. \p \v 10 Y re Jesús xeꞌrutzuꞌ\x * \xo 6.10 \xt Mr. 3:5.\x* conojel re quimalon-quiꞌ chireꞌ. Y chiquivach rejeꞌ xchꞌo cha re ache chakeꞌj rukꞌaꞌ, y xubij: Tayukuꞌ la akꞌaꞌ. \p Y re ache can xe xuyuk re rukꞌaꞌ anchaꞌl re xbex cha roma re Jesús, can jareꞌ xcꞌachoj re rukꞌaꞌ. \v 11 Pero re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas y re achiꞌaꞌ fariseos re jecꞌo-apo chireꞌ, xyacataj quiyoval. Y niquibilaꞌ\x * \xo 6.11 \xt Mt. 12:14; Mr. 3:6.\x* chiquivach anchique niquinojij niquiban cha re Jesús. \s Tak re Jesús xeꞌruchaꞌ re je doce apóstoles \p \v 12 Y jun kꞌij re Jesús xba pa rueꞌ jun loma chin xboꞌrbanaꞌ orar. Y jun akꞌaꞌ xuban orar\x * \xo 6.12 \xt Mt. 14:23.\x* chin xchꞌo riqꞌuin re Dios. \v 13 Y tak xsakar-ka rucaꞌn kꞌij, rejaꞌ xeꞌrayoj re achiꞌaꞌ re can yeꞌtzekelben-va richin.\x * \xo 6.13 \xt Mt. 10:1.\x* Chiquicojol re achiꞌaꞌ reꞌ, xeꞌruchaꞌ je doce, y xubij chique che yeꞌoc apóstoles. \v 14 Re je doce re xeꞌruchaꞌ re Jesús, ja re Simón re xubij chukaꞌ Pedro cha,\x * \xo 6.14 \xt Jn. 1:42.\x* re Andrés re ruchꞌalal re Simón, re Jacobo, re Juan, re Felipe, re Bartolomé, \v 15 re Mateo, re Tomás, re Jacobo re rucꞌajol jun ache rubiniꞌan Alfeo, y re jun Simón re cꞌo quiqꞌuin re achiꞌaꞌ re je richin re jun partido nibex cananista chique,\x * \xo 6.15 \xt Mt. 10:4.\x* \v 16 re Judas\x * \xo 6.16 \xt Jn. 14:22; Hch. 1:13; Jud. 1.\x* re ruchꞌalal re Jacobo, y re Judas Iscariote re xjacho chin re Jesús. \s Re Jesús nutzijoj re ruchꞌabal re Dios y yeꞌrucꞌachojsaj re yeꞌyavaj \p \v 17 Y jareꞌ tak re Jesús y re ru-apóstoles xeꞌka-pa pa rueꞌ re loma y xeꞌbecꞌue-ka quiqꞌuin re nicꞌaj chic discípulos chireꞌ pa jun lugar liꞌon. Y chireꞌ camas chukaꞌ vinak quimalon-quiꞌ. Jecꞌo vinak jeꞌpitinak pa tenemit Jerusalén y nicꞌaj chic tenemit re jecꞌo chupan re Judea, y jecꞌo chukaꞌ jeꞌpitinak cꞌa chuchi-mar quila pa Tiro y Sidón.\x * \xo 6.17 \xt Mt. 4:25; Mr. 3:7.\x* Jecꞌo chique re vinak reꞌ jeꞌpitinak chin niquicꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios re nutzijoj re Jesús, y jecꞌo chukaꞌ yeꞌyavaj jeꞌpitinak chin yeꞌcꞌachojsas-a roma re Jesús. \v 18 Y jecꞌo chukaꞌ vinak re niquitaj pokan pa quikꞌaꞌ re itzel tak espíritu. Re Jesús xeꞌrulisaj-a chukaꞌ re itzel tak espíritu reꞌ. \v 19 Y conojel re vinak re yeꞌyavaj niquijoꞌ niquitzꞌam-apo re rutziak re Jesús, roma re vinak niquitzꞌat che cꞌo poder\x * \xo 6.19 \xt Mt. 14:36; Mr. 5:30; Lc. 8:46.\x* riqꞌuin chin nucꞌachojsaj ronojel rach yabil. \s Re otz quibanon y re man otz-ta quibanon \p \v 20 Y xpa re Jesús xeꞌrutzuꞌ re ru-discípulos y xubij chique: Otz-ibanoj yex re mebaꞌ ivánma chach re Dios, roma can yixoc-va pa rukꞌaꞌ re Dios.\x * \xo 6.20 \xt Mt. 5:3; 11:5; Hch. 14:22; Stg. 2:5.\x* \p \v 21 Otz-ibanoj yex re nichꞌumun ipan espiritualmente, roma re Dios xtuban chiva che xtichꞌuchꞌoꞌ re ivánma.\x * \xo 6.21 \xt Is. 55:1; 61:3; 1 Co. 4:11; Ap. 7:14-17.\x* \p Otz-ibanoj yex re ndokꞌ ivánma chach re Dios, roma xtuban chiva che man chic xquixokꞌ-ta, xa xquixtzeꞌen. \p \v 22 Otz-ibanoj yex re itzel yixtzꞌet coma re vinak, y chukaꞌ re yixquilisaj-pa chiquicojol re ancheꞌ niquimol-va-quiꞌ chupan re nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha, yex re yixyokꞌ, yex re itzel yixtzꞌet roma iniman re nuchꞌabal, y ronojel tijoj-pokonal reꞌ nicochꞌ xa voma yen re xinalax chiꞌicojol.\x * \xo 6.22 \xt Mt. 5:11; Jn. 16:2; 1 P. 2:19; 3:14; 4:14.\x* \v 23 Y camas quixquiꞌcot,\x * \xo 6.23 \xt Hch. 5:41; 7:51; Col. 1:24; Stg. 1:2.\x* can quixropin y quixtzoqꞌuin tak yixtajin chukꞌasasic ronojel reꞌ, roma nem rajal-ruqꞌuixel xticꞌul chilaꞌ chicaj. Roma quireꞌ chukaꞌ re tijoj-pokonal re xquikꞌasaj re je rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique. Rejeꞌ xquikꞌasalaꞌ tijoj-pokonal pa quikꞌaꞌ re cateꞌt-quimomaꞌ re vinak re yeꞌtzelan ivichin yex vocame. \p \v 24 Y yex biyomaꞌ, can tivokꞌex ivach, roma xikꞌasaj-yan jun cꞌaslen camas otz chach re ruchꞌulef. Jacꞌa re kꞌij re jeꞌpitinak chivij man chic quire-ta.\x * \xo 6.24 \xt Am. 6:1; Mt. 6:2; Lc. 12:21; 16:25; Stg. 5:1.\x* \p \v 25 Yex chukaꞌ re camas otz yixvaꞌ, tivokꞌex ivach, roma xtapon re kꞌij tak manak chic ivay xtivel. \p Yex re yixtzeꞌen vocame, tivokꞌex ivach, roma xtapon re bis\x * \xo 6.25 \xt Pr. 14:13; Is. 65:13.\x* iviqꞌuin y xtuban chiva che xquixokꞌ. \p \v 26 Y yex re camas ikꞌij niyaꞌ coma re vinak re man quitaman-ta rach re Dios,\x * \xo 6.26 \xt Jn. 15:19; 1 Jn. 4:5.\x* xa tivokꞌex ivach. Roma re vinak reꞌ xa ja re man je rajcꞌual-ta re Dios re niquiyaꞌ quikꞌij, can anchaꞌl xquiban re quivinak xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, xa xquiyaꞌ quikꞌij re vinak re xeꞌbin che ja rejeꞌ re je rusamajelaꞌ re Dios re xquibiniꞌaj profetas, y xa man je katzij-ta profetas. \s Can queꞌijoꞌ re vinak re man yeꞌjovan-ta ivichin \p \v 27 Pero yex re yixcꞌo vovaꞌ viqꞌuin re yinicꞌaxaj, ticꞌaxaj re xtimbij chiva: Can queꞌijoꞌ re vinak re man otz-ta yixquitzꞌat, y re vinak re man otz-ta yixquitzꞌat\x * \xo 6.27 \xt Ex. 23:4; Pr. 25:2; Mt. 5:44; Ro. 12:20.\x* xaxe re otz tak cosas tibanaꞌ chique. \v 28 Tibanaꞌ orar pa quiveꞌ re vinak re yeꞌrayin itzel tak cosas chivij, chin che nuyaꞌ ru-bendición re Dios pa quiveꞌ, y chukaꞌ can tibanaꞌ orar\x * \xo 6.28 \xt Lc. 23:34; Hch. 7:60.\x* pa quiveꞌ re vinak re yeꞌquitzꞌuc tzij chivij. \v 29 Y vo xa cꞌo jun nichꞌayo avichin, man tayaꞌ ruqꞌuixel cha, xa taya-aviꞌ chin yachꞌay chic jun bey. Y vo xa cꞌo jun vinak numoj-a jun atziak, man tapokonaj re atziak xmoj-a chavach, xa tayaꞌ chic-a re akꞌuꞌ cha.\x * \xo 6.29 \xt Mt. 5:39; 1 Co. 6:7.\x* \v 30 Xabanchique vinak cꞌo jun cosa nucꞌutuj chava, tayaꞌ cha re nrajoꞌ.\x * \xo 6.30 \xt Dt. 15:7; Pr. 3:27; 21:26; Mt. 5:42.\x* Y vo xa cꞌo jun vinak cꞌo jun cosa numoj-a chavach, man jun bey chic cꞌa talisaj chach. \v 31 Y anchaꞌl re nijoꞌ che re vinak niquiban iviqꞌuin yex,\x * \xo 6.31 \xt Mt. 7:12; Fil. 4:8.\x* quireꞌ chukaꞌ tibanaꞌ yex quiqꞌuin rejeꞌ. \p \v 32 Y vo xa yex xaxe re vinak re yeꞌjovan ivichin jareꞌ re camas yeꞌjoꞌ, man otz-ta roma man jun rajkalen chach re Dios. Roma quireꞌ chukaꞌ niquiban re vinak re man quitaman-ta rach re Dios.\x * \xo 6.32 \xt Mt. 5:46.\x* \v 33 Vo xa yex, xaxe chique re vinak re yeꞌbano utzil chiva, xaxe chique rejeꞌ niban-va utzil, riqꞌuin re quireꞌ niban man otz-ta roma man jun rajkalen chach re Dios. Roma quireꞌ chukaꞌ niquiban re man quitaman-ta rach re Dios. \v 34 Vo xa yex niyaꞌ jun cosa cha jun vinak pa kajic, roma nicꞌaxaj che nitoj rukajbal\x * \xo 6.34 \xt Mt. 5:42.\x* chiva, man cꞌayef-ta chin niban quireꞌ. Roma re vinak re man quitaman-ta rach re Dios, quireꞌ chukaꞌ niquiban. \v 35 Jacꞌa yex man tiban quireꞌ. Xa queꞌijoꞌ re vinak re man otz-ta yixquitzꞌat. Tibanaꞌ ronojel rach utzil chique.\x * \xo 6.35 \xt Lv. 25:35; Sal. 37:26.\x* Y tak yex niyaꞌ pa kajic jun cosa, man cꞌa tiyabej re kajbal richin. Chin quireꞌ nem re rajal-ruqꞌuixel xticꞌul, y xtikꞌalajin\x * \xo 6.35 \xt Mt. 5:45; 1 Jn. 3:1.\x* che yex can yix rajcꞌual chic re namalaj Dios re cꞌo chilaꞌ chicaj. Rejaꞌ yeꞌrajoꞌ y otz runaꞌoj\x * \xo 6.35 \xt Hch. 14:17.\x* quiqꞌuin re vinak re camas itzel quinaꞌoj, y otz runaꞌoj quiqꞌuin re man jun bey niquitioxij-ta re nuyaꞌ chique. Quireꞌ chukaꞌ tibanaꞌ yex. \v 36 Tijoyovaj quivach re vinak, can anchaꞌl nuban re Kartaꞌ Dios\x * \xo 6.36 \xt Mt. 5:48; Ef. 5:1, 2.\x* kaqꞌuin yoj nujoyovaj kavach. \s Man queꞌitzuꞌ re vinak y cꞌareꞌ itzel yixchꞌo chiquij \p \v 37 Man tiban che yeꞌtzuꞌ re vinak\x * \xo 6.37 \xt Mt. 7:1.\x* y cꞌareꞌ itzel yixchꞌo chiquij, chin che re Dios man xtuban-ta quireꞌ chiva yex. Man tirayij chiquij re vinak che tiene que niquitoj re itzel tak banabal re yeꞌquibanalaꞌ, y chukaꞌ re Dios can man xtuban-ta quireꞌ iviqꞌuin yex. Ticuyuꞌ quimac re vinak y re Dios quireꞌ chukaꞌ xtuban chiva yex. \v 38 Vo xa yex riqꞌuin ronojel ivánma yeꞌtoꞌ re vinak riqꞌuin re ndoc chique chupan re quicꞌaslen, re Dios xtuyaꞌ rajal-ruqꞌuixel chiva. Re rajal-ruqꞌuixel re xtuyaꞌ re Dios chiva, camas qꞌuiy. Roma re ancheꞌ xtuya-va can re rajal-ruqꞌuixel, can xtipul rueꞌ. Y can anchaꞌl re niban yex quiqꞌuin re vinak, can quireꞌ chukaꞌ xtuban re Dios iviqꞌuin yex.\x * \xo 6.38 \xt Sal. 79:12; Pr. 19:17; Mt. 7:2.\x* \p \v 39 Y re Jesús xubij chukaꞌ jun ejemplo chique: Man jun moy nitiquir nuyukej jun chic moy,\x * \xo 6.39 \xt Mt. 15:14.\x* roma vo xa quireꞌ nuban, can che je caꞌeꞌ yeꞌbetzak pa tak jul. \v 40 Y quireꞌ chukaꞌ man jun vinak re tzꞌamon rucꞌutic jun cosa chach roma re ru-maestro, cꞌo-ta más rukꞌij que chach re ru-maestro.\x * \xo 6.40 \xt Mt. 10:24.\x* Xa cꞌa nutamaj-na ronojel re nicꞌut chach, cꞌareꞌ ndoc anchaꞌl re maestro. \p \v 41 Rat can chaꞌnin natzꞌat re chꞌet kꞌayis cꞌo pa rach jun vinak y rat man nana-ta-ka-aviꞌ che xa más nem re cheꞌ cꞌo pan avach rat. Re ejemplo reꞌ ndel che tzij che man takabij che la jun vinak laꞌ camas rumac, y jacꞌa re kamac yoj\x * \xo 6.41 \xt Mt. 7:3.\x* can nakaban che más ba-oc. \v 42 Y chukaꞌ man tabij cha jun vinak: Tayaꞌ kꞌij chua chin ninlisaj-a re chꞌet kꞌayis re kꞌatarnak pan avach y man nana-ta-ka-aviꞌ rat che xa más nem re cheꞌ kꞌatarnak pan avach.\x * \xo 6.42 \xt Pr. 18:17.\x* Re ejemplo reꞌ ndel che tzij, che man tabij cha jun chic vinak che man chic camacun, tak rat xa cꞌa yamacun. Man naya-ta-ka pa cuenta re amac. Xa caꞌeꞌ apalaj. Nabey tachojmersaj re acꞌaslen rat, cꞌareꞌ otz natoꞌ y nabij cha jun chic vinak che tuchojmersaj re rucꞌaslen. \s Jun cheꞌ ja tak nuyaꞌ re rach jareꞌ tak nikꞌalajin che otz o man otz-ta \p \v 43 Y man jun utzulaj cheꞌ xtuya-ta rach man otz-ta. Chukaꞌ man jun cheꞌ man otz-ta, xtuya-ta rach\x * \xo 6.43 \xt Mt. 7:16; Ga. 5:19, 23; 2 Ti. 3:1-9.\x* otz. \v 44 Re cheꞌ chaꞌnin nitzꞌet vo xa otz o man otz-ta,\x * \xo 6.44 \xt Mt. 12:33.\x* roma re rach nuyaꞌ. Roma re kꞌayis camas quiqꞌuixal man xtiquiya-ta higo, y ni xe-ta uva. \v 45 Y quireꞌ chukaꞌ re ache. Re ache otz rucꞌaslen, ja re otz tak banabal jareꞌ re nuban y nubij, roma ja re otz tak cosas nunojij pa ránma. Jacꞌa re mal ache, ja re itzel tak banabal nuban y nubij, roma can ja re itzel tak cosas re nisamaj pa ránma. Roma jun vinak ja re nunojij y re cꞌo pa ránma jareꞌ re nubij\x * \xo 6.45 \xt Ro. 8:5-9.\x* y nuban. \s Re ejemplo chij caꞌeꞌ jay \p \v 46 ¿Y anchique roma tak yex nibij Ajaf, Ajaf chua,\x * \xo 6.46 \xt Mal. 1:6; Mt. 25:11; Lc. 13:25.\x* y xa man niban-ta re nimbij chiva?\x * \xo 6.46 \xt Ro. 2:13; Stg. 1:22.\x* \v 47 Mareꞌ re vinak re nipa viqꞌuin chin yinrunimaj y nucꞌaxaj\x * \xo 6.47 \xt Mt. 7:24.\x* re nuchꞌabal y nuban re nimbij cha, \v 48 junan riqꞌuin re jun ache re xuban jun rachoch. Nabey, xuban-ka re jul chin re cimiento y ancheꞌ xboꞌrvila-va-ka aboj chireꞌ xuya-va-ka re ru-cimiento re jay. Y tak xcꞌachoj-yan re jay, xbenimar-pa re rakan-yaꞌ. Y re rakan-yaꞌ reꞌ xboꞌrvilaꞌ re jay. Pero re jay man xsilon-ta,\x * \xo 6.48 \xt Sal. 125:1; Hch. 14:22; 2 Ti. 2:19; 3:12; 1 P. 1:5; Jud. 1.\x* astapaꞌ re rakan-yaꞌ xnimar, y camas ruchukꞌaꞌ xuban roma pa rueꞌ aboj xuban-va-ka. \v 49 Pero re vinak re nucꞌaxaj re nuchꞌabal, y man nuban-ta\x * \xo 6.49 \xt He. 10:28-31; 2 P. 2:20, 21.\x* re nimbij cha, junan riqꞌuin re jun ache re xuban jun rachoch, y manak ru-cimiento xuban. Y tak re rakan-yaꞌ xbenimar-pa, xboꞌrvilaꞌ re jay. Re jay reꞌ xtzak y xqꞌuis.\x * \xo 6.49 \xt Job 8:13.\x* \c 7 \s Re Jesús nucꞌachojsaj jun ache re nisamaj riqꞌuin jun capitán \p \v 1 Tak re Jesús\x * \xo 7.1 \xt Mt. 27:54.\x* xtaneꞌ che tzij chiquivach re vinak, xba pa tenemit Capernaum.\x * \xo 7.1 \xt Mt. 8:5.\x* \v 2 Y chireꞌ pa tenemit cꞌo jun ache capitán. Y re ache reꞌ cꞌo jun ru-mozo y camas nrajoꞌ, pero niyavaj, y nicom-yan. \v 3 Y tak re capitán xucꞌaxaj re yeꞌbilox chij re Jesús, rejaꞌ xeꞌrutak jun caꞌe-oxeꞌ chique re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ israelitas re cꞌo quikꞌij, chin neꞌquicꞌutuj utzil cha re Jesús che tipa chin nucꞌachojsaj re ru-mozo. \v 4 Y tak xeꞌbapon re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ riqꞌuin re Jesús, xquicꞌutuj jun namalaj utzil cha, y xquibij: Can rucꞌamon-va che rat naban re jun utzil reꞌ cha re capitán, \v 5 roma rejaꞌ camas yojrajoꞌ yoj re yoj israelitas, y chukaꞌ xuban jun nema-jay rubiniꞌan sinagoga re ancheꞌ nakamol-va-kiꞌ chin nakacꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios, xeꞌchaꞌ cha. \p \v 6 Y re Jesús xba chiquij re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re jeꞌtakom-pa roma re capitán. Y tak re Jesús y re jeꞌtzakatal chij yeꞌbapon-yan charachoch re capitán, re capitán xeꞌrutak-pa jun caꞌe-oxeꞌ ru-amigos, chucꞌulic re Jesús. Y re achiꞌaꞌ reꞌ xbequibij cha re Jesús: Ajaf, re ache re yojtakayom-pa chaꞌcꞌulic rubim-pa re tzij reꞌ chaka: Ajaf, man cꞌa taban molestar-aviꞌ nutzij yen, yen xa yin jun aj-mac y mareꞌ man rucꞌamon-ta che rat yatoc-apo cꞌa chupan re vachoch. \v 7 Roma ja quireꞌ ninaꞌ yen, mareꞌ can man rucꞌamon-ta che can ja yen mismo re xinapon-ta aviqꞌuin.\x * \xo 7.7 \xt Ex. 15:16; Dt. 32:39; 1 S. 2:6.\x* Rat xaxe cꞌa tabij\x * \xo 7.7 \xt Sal. 33:9; 107:20; Mr. 1:27; Lc. 4:36; 5:13.\x* che nicꞌachoj re ache nisamaj viqꞌuin, y xticꞌachoj. \v 8 Y can ntaman-va che quireꞌ xtibanataj, roma anchaꞌl nbanon yen can cꞌo jun re nibano mandar pa nueꞌ. Y chukaꞌ jecꞌo soldados jeꞌyiꞌon pa nukꞌaꞌ chin nimban mandar pa quiveꞌ. Tak nimban mandar pa rueꞌ jun soldado re cꞌo pa nukꞌaꞌ che tiba, can nibo-va, y tak nimban chic mandar pa rueꞌ jun chique re soldado re jecꞌo pa nukꞌaꞌ che tipa, can nipo-va. Y tak nimban mandar pa rueꞌ re nu-mozo che tubanaꞌ jun cosa, can nuban-va. Ja nojel tzij reꞌ re rubim-pa re capitán chaka, xeꞌchaꞌ re achiꞌaꞌ reꞌ cha re Jesús. \p \v 9 Y re Jesús can anchique-la xunaꞌ\x * \xo 7.9 \xt Mt. 9:33.\x* tak xucꞌaxaj re rutakon-a rubixic re capitán chiquij re achiꞌaꞌ. Y re Jesús can jareꞌ xeꞌrutzuꞌ re vinak re jeꞌbinak chij, y xubij\x * \xo 7.9 \xt Sal. 147:19; Ro. 9:4.\x* chique: Can katzij nimbij chiva, che re ache re takayom-pa rubixic re tzij reꞌ, can rubanon confiar-riꞌ viqꞌuin. Y man jun nuvinak israelita nvilon re can rubanon-ta confiar-riꞌ viqꞌuin,\x * \xo 7.9 \xt Ro. 3:1, 2.\x* anchaꞌl re jun ache reꞌ. \p \v 10 Y tak xeꞌtzolaj re achiꞌaꞌ re jeꞌtakom-pa roma re capitán, xquitzꞌat che re ru-mozo niyavaj, otz chic. \s Re Jesús nucꞌasoj jun cꞌajol-alaꞌ quiminak chic, ral jun malcaꞌn-ixok \p \v 11 Jun chic kꞌij, re Jesús xba pa jun tenemit rubiniꞌan Naín, y jeꞌbinak chukaꞌ re ru-discípulos chij. Y camas chukaꞌ vinak jeꞌtzakatal-a chiquij. \v 12 Tak re Jesús y re jeꞌbinak chij yeꞌoc-yan-apo pa tenemit Naín, xquitzꞌat che cꞌamom-pa jun quiminak chin neꞌmuk can. Re quiminak reꞌ jun cꞌajol-alaꞌ, ral jun malcaꞌn-ixok. Re malcaꞌn-ixok reꞌ, xa can xe-oc jun ral-alaꞌ cꞌo, y jareꞌ re binak chumukic tak re Jesús xapon. Y camas vinak jeꞌbinak mukunel, y re vinak reꞌ niquicukubaꞌ rucꞌoꞌx re teꞌej. \v 13 Y tak re Ajaf Jesús xutzꞌat rach re ixok reꞌ, xujoyovaj rach,\x * \xo 7.13 \xt Lm. 3:32; Jn. 11:33, 35; He. 2:17; 4:15.\x* y xubij cha: Man chic catokꞌ. \p \v 14 Y re Jesús xutzꞌam-apo re ru-cáxa re quiminak, y re jeꞌcꞌayon-a richin re quiminak xeꞌpaꞌe-ka chireꞌ. Y re Jesús xubij cha re alaꞌ quiminak: Chava rat nimbij-va, cayacataj. \p \v 15 Y tak re Jesús xubij quireꞌ, re quiminak xyacataj,\x * \xo 7.15 \xt Lc. 8:54; Jn. 11:43; Hch. 9:40; Ro. 4:17.\x* y xutzꞌam tzij. Y re Jesús xujach-a re alaꞌ cha re ruteꞌ. \p \v 16 Tak re vinak xquitzꞌat re xbanataj, camas xquixibij-quiꞌ. Y xquiyaꞌ chukaꞌ rukꞌij re Dios, y niquibilaꞌ: Vocame xbecꞌulum-pa jun namalaj ache chakacojol, rusamajel re Dios re nibex profeta cha.\x * \xo 7.16 \xt Lc. 24:19; Jn. 4:19; 6:14; 9:17.\x* Vocame re Dios xutak-pa jun re nicola kachin yoj re yoj israelitas re rutenemit, xeꞌchaꞌ re vinak. \p \v 17 Y re xuban re Jesús chupan re kꞌij reꞌ, xnabex\x * \xo 7.17 \xt Lc. 1:68; 19:44.\x* chireꞌ pa Judea, y xnabex chukaꞌ pa tak tenemit re jecꞌo chunakaj re Judea. \s Re Juan Bautista xeꞌrutak-a je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ riqꞌuin re Jesús \p \v 18 Y re Juan Bautista xucꞌaxaj cꞌa ronojel re ntajin chubanic re Jesús, roma ja re ru-discípulos re xeꞌbetzijon cha. Mareꞌ rejaꞌ xeꞌrayoj je caꞌeꞌ chique re ru-discípulos,\x * \xo 7.18 \xt Mt. 11:2.\x* \v 19 y xeꞌrutak-a riqꞌuin re Jesús chin xbequicꞌutuj cha: ¿La ja como rat re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios?\x * \xo 7.19 \xt Ez. 21:27; 34:23, 29; Dn. 9:24-26; Mi. 5:2; Hag. 2:7; Zac. 9:9; Mal. 3:1-3.\x* ¿O jun chic-va, y cꞌamaje-na teꞌka? Quireꞌ xubij-a chique. \v 20 Y re achiꞌaꞌ re jeꞌrutakon-a re Juan, xeꞌbapon riqꞌuin re Jesús. Y rejeꞌ xquibij cha: Re Juan Bautista yojrutakom-pa aviqꞌuin, chin nakacꞌutuj chava: ¿La ja como rat re Cristo re bin che nitak-pa roma re Dios? ¿O jun chic-va y cꞌamaje-na teꞌka? Quireꞌ xquibij re achiꞌaꞌ, can ja re anchaꞌl bin-a chique. \p \v 21 Y tak re achiꞌaꞌ jecꞌo chireꞌ riqꞌuin re Jesús, chupan re mismo rato reꞌ xeꞌrucꞌachojsaj je qꞌuiy re relic yabil ndoc chique, y jecꞌo re cꞌo itzel tak yabil chiquij re cꞌayef che yeꞌkꞌomax. Xeꞌrulisaj chukaꞌ itzel tak espíritu, y xuban chukaꞌ chique re moyiꞌ che xeꞌtzuꞌun. \v 22 Y cꞌareꞌ re Jesús xubij chique re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ jeꞌtakon-a roma re Juan: Vocame quixtzolaj riqꞌuin re takayom-pa ivichin, y titzijoj cha re xitzꞌat y xicꞌaxaj can vovaꞌ. Titzijoj cha andex rubanic tak re moyiꞌ yeꞌtiquir yeꞌtzuꞌun-a, andex rubanic tak re vinak je cojos choj yeꞌbiyin-a, y andex rubanic tak yeꞌcꞌachoj-a re cꞌo yabil rubiniꞌan lepra chiquij. Titzijoj chukaꞌ cha andex rubanic tak yeꞌcꞌachoj-a re je tocon, re je quiminak chic yeꞌcꞌastaj-a, y re vinak re mebaꞌ cánma chach re Dios, nimbij re utzulaj chꞌabal chin re Dios chique\x * \xo 7.22 \xt Is. 29:18; 35:5; 42:6; 61:1; Sof. 3:12; Mt. 11:5. Lc. 4:18; Hch. 26:18; Stg. 2:5.\x* re nibex evangelio cha. \v 23 Y tibij chukaꞌ cha, che otz-rubanoj re jun vinak anchaꞌl rejaꞌ, re rubanon confiar-riꞌ viqꞌuin y man jun bey yinrumalij-ta can, xeꞌchoꞌx-a. \p \v 24 Y tak re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ re jeꞌrutakom-pa re Juan xeꞌtzolaj, re Jesús xutzꞌam can tzij chij re Juan chiquivach re vinak re jecꞌo chireꞌ. Y ja quireꞌ re nubilaꞌ: ¿Andex reꞌ re xbeꞌitzꞌetaꞌ chupan re lugar ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha? Yex man xitzꞌat-ta jun ache chireꞌ, re anchaꞌl aj re niba quila niba quila pa rukꞌaꞌ re cakꞌikꞌ.\x * \xo 7.24 \xt Mt. 11:7.\x* \v 25 ¿Andex re xbeꞌitzꞌetaꞌ chireꞌ? Yex chukaꞌ man xitzꞌat-ta chireꞌ jun ache re jabal ruvekon-riꞌ. Re achiꞌaꞌ re jabal quivekon-quiꞌ, rion pa tak cachoch re reyes yeꞌcꞌue-va. \v 26 ¿Pero andex re xbeꞌitzꞌetaꞌ chireꞌ chupan re lugar re ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha? Yex xbeꞌitzꞌetaꞌ jun ache rusamajel re Dios re nibex profeta cha. Re ache re xitzꞌat chireꞌ can ja-va reꞌ re rusamaj. Pero can cꞌo-va más rukꞌij que chach xabanchique profeta. \v 27 Y chij cꞌa re Juan nichꞌo-va re Dios chupan re ruchꞌabal re tzꞌiban can, y nubij: \q Xtintak cꞌa jun ache nabey, \q chin che nuchojmersaj re bey ancheꞌ xtapon-va re Cristo.\x * \xo 7.27 \xt Is. 40:3; Mal. 3:1; 4:5; Lc. 1:16, 17, 76.\x* \q Quireꞌ nubij re Dios chupan re ruchꞌabal. \m \v 28 Y titamaj, che jenipaꞌ rusamajelaꞌ re Dios re nibex profetas chique re jeꞌalaxnak chach re ruchꞌulef, man jun re cꞌo-ta más rukꞌij que chach re Juan Bautista. Can cꞌo-va más rukꞌij rejaꞌ. Jacꞌa vocame conojel re yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios, camas cꞌa nem quikꞌij. Y re vinak re más ba-oc rukꞌij chiquicojol re yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios, jareꞌ re más nem rukꞌij que chach re Juan. \p \v 29 Y chireꞌ jecꞌo-apo je qꞌuiy vinak\x * \xo 7.29 \xt Mt. 3:5.\x* y chukaꞌ jecꞌo-apo re molay tak impuestos\x * \xo 7.29 \xt Lc. 3:12.\x* re jeꞌbanon bautizar roma re Juan. Y tak rejeꞌ xquicꞌaxaj re xubij re Jesús, xquiyaꞌ rukꞌij re Dios, y xquibij: Re xuban re Dios can choj-va. \v 30 Y jacꞌa re achiꞌaꞌ fariseos y re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas man xquijo-ta xquicꞌul re runojin re Dios che nuban quiqꞌuin.\x * \xo 7.30 \xt Hch. 20:27.\x* Rejeꞌ man xquijo-ta che xeꞌban bautizar roma re Juan. \v 31 Y re Ajaf xubij: Che re vinak chin re tiempo reꞌ, can xqueꞌnjonomaj\x * \xo 7.31 \xt Lm. 2:13; Mt. 11:16; Mr. 4:30.\x* quiqꞌuin re acꞌolaꞌ. \v 32 Re vinak reꞌ can je junan quiqꞌuin re acꞌolaꞌ re yeꞌtzꞌan pa tak qꞌuiybal. Y jun pa quichiꞌ niquibilaꞌ chiquivach: Xkakꞌojmaj xul chivach, pero man xixajo-ta. Xkabixaj bix re can nuyac abis, pero man xixokꞌ-ta, quireꞌ niquibilaꞌ re acꞌolaꞌ tak yeꞌtzꞌan. Y ja quireꞌ quibanon re vinak chin re tiempo reꞌ, man jun re nika chiquivach. \v 33 Roma tak xpa re Juan Bautista, rejaꞌ man nutaj-ta\x * \xo 7.33 \xt Mt. 3:4; Mr. 1:6; Lc. 1:15.\x* xcana-vay y man nukum-ta chukaꞌ ruyiꞌal-uva. Y yex nibij che rejaꞌ cꞌo itzel espíritu riqꞌuin. \v 34 Y tak xineka yen re xinalax chiꞌicojol, nintaj xcana-vay y ninkum chukaꞌ ruyiꞌal-uva. Y yex nibij chua che xaxe vaꞌin ninjoꞌ nimban y chukaꞌ nibij che yen xa yin jun kꞌabarel, y chukaꞌ nibij che xa yin quichibil re molay tak impuestos y re vinak re nibex aj-maquiꞌ chique. \v 35 Pero re runaꞌoj re Dios\x * \xo 7.35 \xt Os. 14:9; Mt. 11:19; 1 Co. 1:23, 24.\x* can nikꞌalajin pa quicꞌaslen re vinak re yeꞌniman richin, xchaꞌ re Jesús. \s Re Jesús xapon charachoch jun ache fariseo rubiniꞌan Simón \p \v 36 Y cꞌo cꞌa jun ache fariseo xuban invitar re Jesús chin neꞌvaꞌ charachoch. Y tak re Jesús xapon charachoch re ache, xtzꞌuye-apo chach mesa, chin yeꞌvaꞌ.\x * \xo 7.36 \xt Mt. 26:6; Mr. 14:3; Jn. 11:2.\x* \v 37 Y chupan re tenemit reꞌ, cꞌo jun ixok re rucꞌuan jun itzel cꞌaslen. Y re ixok reꞌ xunabej che re Jesús cꞌo charachoch re jun ache fariseo,\x * \xo 7.37 \xt Jn. 9:24.\x* mareꞌ rejaꞌ xapon chireꞌ.\x * \xo 7.37 \xt Lc. 8:2.\x* Y rejaꞌ rucꞌuan-apo jun frasco re banon riqꞌuin jun aboj rubiniꞌan alabastro. Chupan re frasco reꞌ cꞌo-a jun jubulaj akꞌom. \v 38 Y re ixok reꞌ camas cꞌa ndokꞌ.\x * \xo 7.38 \xt Zac. 12:10; Ro. 5:20; 1 Ti. 1:15, 16.\x* Y re ruyiꞌal tak rach re ixok reꞌ yeꞌbiyin-ka chij rakan re Jesús. Y re ixok reꞌ yeꞌrusula-a cha re rusumal-rueꞌ, y chukaꞌ yeꞌrutzꞌubaj rij rakan re Jesús, y xuyaꞌ chukaꞌ re jubulaj akꞌom reꞌ chij re rakan. \v 39 Y re ache fariseo re xbano invitar chin re Jesús, tak xutzꞌat re xuban re ixok, xunojij-ka: Xe-ta re Jesús can katzij-va che rejaꞌ jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha, nunabej-ta anchique che vinak re nitzꞌamo la rakan. Roma la ixok laꞌ jun itzel cꞌaslen\x * \xo 7.39 \xt Lc. 15:2.\x* rucꞌuan, xcha-ka pa ránma. \v 40 Y re Jesús xubij cha re ache fariseo: Simón, cꞌo jun cosa re ninjoꞌ nimbij chava. \p Re Simón xubij cha: Maestro, ¿andex najoꞌ nabij chua? \p \v 41 Y re Jesús xubij cha: Jecꞌo cꞌa je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ cꞌo quicꞌas riqꞌuin jun ache re niyiꞌo mero pa kajic. Jun chique re achiꞌaꞌ reꞌ, voꞌoꞌ ciento denarios rucꞌas, y re jun chic, nicꞌaj ciento denarios rucꞌas.\x * \xo 7.41 \xt Mt. 18:28.\x* \v 42 Pero como re achiꞌaꞌ reꞌ man yeꞌtiquir-ta niquitoj re quicꞌas, re ache re yaꞌyon mero pa kajic chique, xubij che man chic tiquitoj, xa tiqꞌuis quireꞌ,\x * \xo 7.42 \xt Is. 1:18; 43:25; 44:22.\x* xchaꞌ chique. Y re Jesús xubij chukaꞌ cha re Simón re fariseo: Vocame tabij chua, ¿anchique chique re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ reꞌ re más nijovan chin re ache re niyiꞌo mero pa kajic? \p \v 43 Re Simón xubij: Yen nimbij che ja re más qꞌuiy rucꞌas. \p Jaꞌ, ja quireꞌ, xchaꞌ re Jesús cha re Simón. \p \v 44 Y re Jesús nutzuꞌ rach re ixok tak xutzꞌam rubixic quireꞌ cha re Simón re fariseo: Tatzꞌetaꞌ re ixok reꞌ. Tak yen xinoc-pa vovaꞌ pan avachoch, man xaya-ta nuyaꞌ\x * \xo 7.44 \xt Gn. 18:4; 1 Ti. 5:10.\x* chꞌajbal-vakan. Jacꞌa re ixok reꞌ xeꞌruchꞌaj vakan cha re ruyiꞌal-rach, y xeꞌruchakejsaj riqꞌuin re rusumal tak rueꞌ. \v 45 Chukaꞌ tak xinoc-pa, man xinatzꞌubaj-ta.\x * \xo 7.45 \xt 1 Co. 16:20; 2 Co. 13:12.\x* Jacꞌa re ixok reꞌ, desde que xinoc-pa ntajin chutzꞌubaxic re vakan. \v 46 Rat chukaꞌ man xakꞌaj-ta aceite\x * \xo 7.46 \xt Sal. 23:5; Ec. 9:8; 1 Jn. 2:20, 27.\x* pa nueꞌ tak xinoc-pa. Jacꞌa re ixok reꞌ, jun jubulaj akꞌom xuyaꞌ chij re vakan. \v 47 Mareꞌ nimbij chava rat Simón, che re ixok reꞌ camas nrajoꞌ re xcuyu re rumac. Roma re jenipaꞌ mac re jeꞌrubanalon xeꞌcuyutaj-yan. Jacꞌa re man qꞌuiy-ta rumac re xeꞌcuy, xa man can-ta nrajoꞌ re xcuyu re rumac.\x * \xo 7.47 \xt 1 Ti. 1:14.\x* \p \v 48 Y re Jesús xubij cha re ixok: Re amac xeꞌcuyutaj.\x * \xo 7.48 \xt Mt. 9:2; Mr. 2:5; Lc. 5:20; Hch. 13:38, 39; Ro. 4:6-8; Col. 1:12-14.\x* \p \v 49 Y re vinak re jeꞌbanon invitar roma re Simón re jecꞌo-apo riqꞌuin re Jesús chach mesa, niquibilaꞌ cꞌa chiquivach: ¿Anchique como che ache\x * \xo 7.49 \xt Is. 53:3.\x* reꞌ? Roma hasta re mac yeꞌrucuy, yeꞌchaꞌ. \p \v 50 Y re Jesús xubij cha re ixok: Xacolotaj,\x * \xo 7.50 \xt Mt. 9;22.\x* roma xaban confiar-aviꞌ viqꞌuin. Vocame, catzolaj y caꞌtexulan. \c 8 \s Re Jesús je ruchibil-a re ixokiꞌ \p \v 1 Caꞌe-oxeꞌ kꞌij tibanataj-va quireꞌ, re Jesús xba pa tak nimaꞌk y cocoj tenemit, je ruchibil-a re je doce ru-apóstoles. Y nutzijoj re utzulaj ruchꞌabal re Dios re nichꞌo chij tak re vinak yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios. \v 2 Y jecꞌo chukaꞌ caꞌe-oxeꞌ ixokiꞌ jeꞌtzakatal-a\x * \xo 8.2 \xt Mt. 27:55, 56; Mr. 15:40, 41; Lc. 23:27; Hch. 1:14.\x* chij. Re ixokiꞌ reꞌ, jareꞌ re jeꞌrucꞌachojsan re Jesús, rulisan itzel tak espíritu quiqꞌuin y nicꞌaj chic rach yabil. Chiquicojol re ixokiꞌ reꞌ binak re María\x * \xo 8.2 \xt Mr. 16:1, 9; Jn. 19:25.\x* re nibex chukaꞌ Magdalena cha. Y ja ixok reꞌ re xeꞌlisas je vukuꞌ itzel tak espíritu riqꞌuin, roma re Jesús. \v 3 Chiquicojol re ixokiꞌ re jeꞌtzakatal chij re Jesús, binak re jun ixok rubiniꞌan Juana,\x * \xo 8.3 \xt Lc. 24:10.\x* ruxayil re jun ache rubiniꞌan Chuza. Y re ache reꞌ nisamaj riqꞌuin re Herodes y cꞌo más rukꞌij que chiquivach re nicꞌaj chic yeꞌsamaj riqꞌuin. Chukaꞌ binak re jun ixok rubiniꞌan Susana. Y jecꞌo chukaꞌ nicꞌaj chic ixokiꞌ re jeꞌbinak y xeꞌtaꞌon chin xeꞌquivilij re Jesús y re ru-discípulos. \s Re ejemplo chij re semilla \p \v 4 Y je qꞌuiy vinak xquimol-apo-quiꞌ chij re Jesús re jeꞌpitinak nicꞌaj chic tenemit. Mareꞌ chupan re kꞌij reꞌ, tak camas chic je qꞌuiy vinak quimalon-quiꞌ chij, rejaꞌ xubij jun ejemplo,\x * \xo 8.4 \xt Mt. 13:2; Mr. 4:1.\x* chique: \v 5 Cꞌo cꞌa jun ache xboꞌrjopij semilla pa jun juyuꞌ. Y tak re ache ntajin chubanic re samaj reꞌ, cꞌo nicꞌaj cha re semilla xka po bey, mareꞌ re vinak niquixakꞌ can rueꞌ. Y chukaꞌ xeꞌpa chꞌutak chicop re yeꞌba pa cakꞌikꞌ, xquitaj-a re semilla xka po bey. \v 6 Y cꞌo nicꞌaj cha re semilla xka cojol tak aboj. Re semilla reꞌ can xeꞌtzꞌuc-va-pa. Pero tak xpa rach kꞌij, xeꞌchakij-ka, roma re ulef ancheꞌ xka-va re semilla xa chakeꞌj. \v 7 Y nicꞌaj chic semilla xka chucojol kꞌayis cꞌo quiqꞌuixal. Y tak xeꞌtzꞌuc-pa, junan xeꞌqꞌuiy quiqꞌuin re qꞌuix. Pero re kꞌayis cꞌo quiqꞌuixal camas xeꞌqꞌuiy, mareꞌ re ticoꞌn xeꞌjikꞌ pa quikꞌaꞌ. \v 8 Y re nicꞌaj chic semilla xka pa jun utzulaj ulef, y jabal xeꞌqꞌuiy, y xquiyalaꞌ jaꞌjun ciento quivach. \p Y tak re Jesús rubin chic-ka re ejemplo reꞌ, cof xchꞌo y xubij: Re cꞌo ruxquin chin nucꞌaxaj, can tucꞌaxaj cꞌa re ximbij, xchaꞌ chique. \p \v 9 Y re ru-discípulos re Jesús xquicꞌutuj cha, andex nrajoꞌ nubij chique riqꞌuin re jun ejemplo\x * \xo 8.9 \xt Mt. 13:10; Mr. 4:10.\x* re xutzijoj chique. \v 10 Y re Jesús xubij chique: Man jun bey can-ta bin can jabal chij tak re vinak yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios, pero chiva yex yiꞌon cꞌa kꞌij chin nitamaj. Jacꞌa chique re vinak re man yeꞌniman-ta vichin, riqꞌuin ejemplos yinchꞌo-va chin quireꞌ choj niquitzuꞌ y man niquitzꞌat-ta jabal re niquitzuꞌ y chin che choj niquicꞌaxaj y man nakꞌax-ta pa quiveꞌ re niquicꞌaxaj.\x * \xo 8.10 \xt Is. 6:9; Mr. 4:12.\x* \p \v 11 Y ja quireꞌ re ndel che tzij re ejemplo chij re semilla: Re semilla jareꞌ re ruchꞌabal\x * \xo 8.11 \xt Mt. 13:18; Mr. 4:14; Hch. 20:27, 32; 1 Co. 3:6, 7, 9-12; Stg. 1:21; 1 P. 1:23.\x* re Dios. \v 12 Re semilla re xeꞌka po bey, junan riqꞌuin re ruchꞌabal re Dios tak nicꞌaxax coma re vinak, y nipa re itzel y nulisaj-a re ruchꞌabal re Dios pa tak cánma, chin quireꞌ man tiquinimaj re Dios, y man queꞌcolotaj\x * \xo 8.12 \xt 2 Co. 2:11; 4:3; 2 Ts. 2:10; Stg. 1:23, 24; 1 P. 5:8.\x* chach re quimac. \v 13 Y re semilla re xeꞌka chucojol tak aboj, nichꞌo chij re ruchꞌabal re Dios re nicꞌaxax coma re vinak. Re vinak reꞌ camas cꞌa yeꞌquiꞌcot tak niquicꞌul re ruchꞌabal re Dios pa tak cánma. Pero man can-ta niquiban confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios, roma tak yeꞌtojtobex, chaꞌnin niquiyaꞌ can re Dios. Mareꞌ jun caꞌe-oxeꞌ kꞌij re otz niquinaꞌ y niquiban confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios y cꞌareꞌ yeꞌtzak. \v 14 Re semilla re xeꞌka cojol tak kꞌayis re cꞌo quiqꞌuixal, can nichꞌo-va chij re ruchꞌabal re Dios re niquicꞌaxaj re vinak. Pero re vinak reꞌ xa ja re ndoc chique chin re quicꞌaslen vovaꞌ chach re ruchꞌulef, xa jareꞌ re niquiban, mareꞌ neꞌjikꞌ re ruchꞌabal re Dios pa tak cánma. Neꞌjikꞌ\x * \xo 8.14 \xt Mt. 19:26; 1 Ti. 6:9, 10; 2 Ti. 4:10.\x* pa rukꞌaꞌ re biyomal y qꞌuiy chukaꞌ rach itzel tak rayibal cꞌo quiqꞌuin y mareꞌ man nivachin-ta jabal re quicꞌaslen. \v 15 Y re semilla re xeꞌka pa jun utzulaj ulef, can nichꞌo-va chij re ruchꞌabal re Dios re niquicꞌaxaj re vinak. Rejeꞌ riqꞌuin ronojel cánma\x * \xo 8.15 \xt Ef. 2:4; 2 P. 1:5-10.\x* niquicꞌaxaj y niquiban re nubij. Nojel tiempo quibanon confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios, y nivachin jabal re quicꞌaslen. \s Re ejemplo chij jun lámpara \p \v 16 Y man jun vinak nutzaj jun lámpara y cꞌareꞌ nuvovaj o nuya-ta-apo chuxeꞌ ruchꞌat. Re lámpara reꞌ can cꞌo-va ancheꞌ nitzekebas-va, chin quireꞌ\x * \xo 8.16 \xt Mt. 5:15; Mr. 4:21; Lc. 11:33; Fil. 2:15, 16.\x* sakil nuban pa jay tak yeꞌoc-apo re vinak. \v 17 Y man jun cosa re vovan can re man-ta xtikꞌalajim-pa. Y chukaꞌ man jun cosa re tzꞌapin can rij re man-ta neꞌel-pa pa sakil.\x * \xo 8.17 \xt Mt. 10:26; Lc. 12:2.\x* \p \v 18 Y quireꞌ chukaꞌ yex. Vo xa yex nicꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios, tiyaca-ka pa tak ivánma. Roma re cꞌo cosas ruyacon pa ránma, can xtucꞌul más.\x * \xo 8.18 \xt Mt. 13:12; 25:29; Mr. 4:25; Lc. 19:26; Jn. 15:2; Ap. 22:11.\x* Jacꞌa re nicꞌaxan re ruchꞌabal re Dios y xa man nuyac-ta-ka pa ránma, re jenipaꞌ baꞌ nunojij che cꞌo riqꞌuin, hasta reꞌ nilisas-a chach, xchaꞌ re Jesús. \s Re ruteꞌ y re je ruchꞌalal re Jesús \p \v 19 Re ruteꞌ y re je ruchꞌalal\x * \xo 8.19 \xt Mt. 12:46; 13:55; Mr. 3:31; Jn. 7:5; Hch. 1:14; 1 Co. 9:5; Ga. 1:19.\x* re Jesús xeꞌpa ancheꞌ cꞌo-va rejaꞌ. Pero man xeꞌtiquir-ta xeꞌoc ancheꞌ cꞌo-va, roma camas je qꞌuiy vinak quimalon-quiꞌ ancheꞌ cꞌo-va re Jesús. \v 20 Y xbex-apo cha re Jesús: Re ateꞌ y re avchꞌalal yatquiyaben chach-jay roma xeꞌpa chaꞌtzꞌetic. \p \v 21 Pero rejaꞌ xubij: Re vinak re yeꞌcꞌaxan y niquiban re nubij\x * \xo 8.21 \xt Lc. 11:28.\x* re ruchꞌabal re Dios, jareꞌ re nteꞌ y re je vachꞌalal, xchaꞌ re Jesús. \s Xkꞌalajin re ru-poder re Jesús tak jeꞌbinak pa rue-yaꞌ \p \v 22 Y jun kꞌij, re Jesús je ruchibil-a re ru-discípulos, xoc-a pa jun canoa. Y cꞌareꞌ xubij chique: Joꞌ cꞌa jucꞌan-apo ruchiꞌ re lago. Y xeꞌba.\x * \xo 8.22 \xt Mt. 8:23; Mr. 4:35.\x* \p \v 23 Y tak jeꞌbinak pa rueꞌ re lago, re Jesús xvar-ka. Y chak cꞌataꞌ xpa jun cakꞌikꞌ camas ruchukꞌaꞌ chireꞌ pa rueꞌ re lago. Mareꞌ re canoa ancheꞌ jeꞌbinak-va, ninoj-pa che yaꞌ, y quireꞌ re canoa man cꞌayef-ta niba chuxeꞌ yaꞌ. \v 24 Cꞌareꞌ re discípulos xquicꞌasoj re Jesús, y xquibij cha: ¡Ajaf! ¡Ajaf! Vocame yojcom, xeꞌchaꞌ cha. \p Y re Jesús xyacataj-pa, y xubij: Tiqꞌuis-a re cakꞌikꞌ y titane-ka re nubolkꞌotela-riꞌ re yaꞌ. \p Y ja quireꞌ xbanataj.\x * \xo 8.24 \xt Job 28:11; 38:11; Sal. 29:10; 46:1; 65:7; 89:9; 93:4; 107:29; 135:6; Nah. 1:4.\x* Re cakꞌikꞌ xqꞌuis-a, y re nubolkꞌotela-riꞌ re yaꞌ xtane-ka. \v 25 Cꞌareꞌ re Jesús xubij chique re ru-discípulos: ¿Anchique roma tak man xiban-ta confiar-iviꞌ viqꞌuin? \p Pero re discípulos camas quixibin-quiꞌ. Can anchique-la xquinaꞌ tak xquitzꞌat re xbanataj, y xquicꞌutulaꞌ chiquivach: ¿Anchique como che ache reꞌ? Roma re cakꞌikꞌ y re yaꞌ can niquinimaj\x * \xo 8.25 \xt Sal. 33:8, 9; Mr. 4:41; 6:51.\x* rutzij, tak nichꞌo chique. \s Re Jesús yeꞌrulisaj itzel tak espíritu riqꞌuin jun ache aj Gadara \p \v 26 Y re Jesús y re ru-discípulos xeꞌbapon cꞌa jucꞌan-apo ruchi-yaꞌ, chireꞌ chupan jun lugar rubiniꞌan Gadara,\x * \xo 8.26 \xt Mt. 8:28; Mr. 5:1.\x* re cꞌo-apo chach re Galilea. \v 27 Y tak re Jesús xka can chupan re canoa, xapon jun ache aj pa tenemit Gadara riqꞌuin. Y re ache reꞌ qꞌuiy-yan tiempo queꞌcꞌueꞌ itzel tak espíritu riqꞌuin. Manak rutziak nucusaj, ni xe-ta nicꞌueꞌ pa rachoch. Xa ja re ancheꞌ jeꞌmukun-va re anamaꞌiꞌ chin re tenemit reꞌ, jareꞌ re aconak rachoch.\x * \xo 8.27 \xt Mt. 8:28.\x* \v 28 Y re ache reꞌ, can xe xutzꞌat re Jesús, can jareꞌ xbexuqueꞌ\x * \xo 8.28 \xt Fil. 2:10, 11.\x* chach. Y jun pa ruchiꞌ xchꞌo-apo cha re Jesús, y xubij: Rat Jesús re Rucꞌajol re namalaj Dios,\x * \xo 8.28 \xt Hch. 16:16, 17.\x* ¿anchique roma tak yinanak? Tabanaꞌ jun utzil man quinachꞌujersaj, xchaꞌ cha re Jesús. \p \v 29 Re ache xubij quireꞌ roma re Jesús xubij cha re itzel espíritu che tel-a riqꞌuin. Roma qꞌuiy tiempo ticꞌue-va re itzel espíritu riqꞌuin. Y re vinak quitijlon quikꞌij chin niquiyachꞌ, pero tak niquiyachꞌ rukꞌa-rakan, yeꞌrurokchꞌij can y yeꞌrukꞌajlaꞌ can re cadenas roma camas ruchukꞌaꞌ. Mareꞌ man yeꞌtiquir-ta chij, astapaꞌ jenipaꞌ xtiquiban cha. Y re itzel espíritu siempre nucꞌuaj-a re ache chupan re lugar ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha. \v 30 Y re Jesús xucꞌutuj cha re ache: ¿Andex abeꞌ? \p Y re ache xubij-pa: Legión, jareꞌ re nubeꞌ. \p Quireꞌ xubij re ache roma camas je qꞌuiy itzel tak espíritu jecꞌo riqꞌuin. \v 31 Y re itzel tak espíritu xquicꞌutuj utzil cha re Jesús che vo xa yeꞌrulisaj-a riqꞌuin re ache, man cꞌa queꞌrutak-a chupan re qui-lugar,\x * \xo 8.31 \xt Ap. 20:3.\x* xeꞌchaꞌ. \v 32 Y chireꞌ chunakaj-apo re lugar reꞌ, pa rueꞌ jun loma, camas je qꞌuiy ak yeꞌvaꞌ, mareꞌ re itzel tak espíritu xquicꞌutuj utzil cha re Jesús che tuyaꞌ kꞌij chique chin yeꞌbeꞌoc chiquipan re ak\x * \xo 8.32 \xt Lv. 11:7; Dt. 14:8.\x* reꞌ. Y re Jesús xubij chique che otz. \v 33 Y re itzel tak espíritu can jareꞌ xeꞌel-a\x * \xo 8.33 \xt Job 1:12; 12:16; Ap. 20:7.\x* riqꞌuin re ache, y xeꞌbeꞌoc chiquipan re ak. Conojel cꞌa re ak xquitzꞌam anin chach peña, y cꞌa chupan re lago xeꞌbeka-va. Y conojel re ak reꞌ xeꞌjikꞌ y xeꞌcom. \p \v 34 Y re yeꞌchajin quichin re ak, xe xquitzꞌat can quireꞌ, xeꞌnumaj y xbequiyaꞌ rutzijol pa tenemit y pa tak juyuꞌ. \v 35 Y tak re vinak xquicꞌaxaj re xbanataj, xeꞌpa chin neꞌquitzꞌetaꞌ. Tak re vinak reꞌ xeꞌbeka riqꞌuin re Jesús, xquitzꞌat\x * \xo 8.35 \xt Ro. 10:20.\x* che re ache xeꞌlisas itzel tak espíritu riqꞌuin, tzꞌuyul-apo riqꞌuin re Jesús, rucusan rutziak, y man nuban-ta chic\x * \xo 8.35 \xt 1 Jn. 3:8.\x* re anchaꞌl rubanom-pa. Pero re vinak reꞌ xa xquixibij-quiꞌ tak xquitzꞌat re ache reꞌ. \v 36 Y xtzijos chique re vinak ronojel re xbanataj, coma re vinak re xquitzꞌat tak xeꞌlisas re itzel tak espíritu riqꞌuin re ache, roma re Jesús. \v 37 Y roma ronojel re xbanataj, re vinak re aj-chireꞌ pa Gadara xquibij\x * \xo 8.37 \xt Dt. 5:25; 1 S. 6:20; 16:4; 2 S. 6:8, 9; Job 21:14; Mt. 8:34; Mr. 1:24; 5:17; Lc. 4:34; 5:8; Hch. 16:39; 1 Co. 2:14.\x* cha re Jesús: Tabanaꞌ utzil catel-a vovaꞌ pa ka-lugar. Re vinak aj chireꞌ xquibij quireꞌ roma camas quixibin-quiꞌ. Mareꞌ re Jesús y re ru-discípulos xeꞌoc-a pa canoa, chin yeꞌba. \v 38 Y re ache re xeꞌlisas itzel tak espíritu riqꞌuin, nucꞌutuj utzil cha re Jesús che tuyaꞌ kꞌij cha chin niba chij.\x * \xo 8.38 \xt Sal. 103:1; 116:12; Mr. 5:18; Lc. 18:43.\x* Pero re Jesús xubij cha che ticꞌueꞌ can, y chukaꞌ xubij cha: \v 39 Catzolaj chaꞌvachoch, y taꞌtzijoj re xuban re Dios aviqꞌuin, xchoꞌx-a. \p Y re ache xtzolaj y xboꞌrtzijoj ronojel chique re jecꞌo pa rachoch, y chukaꞌ chique conojel re vinak re jecꞌo pa rutenemit, roma re Jesús xuban jun milagro riqꞌuin. \s Re Jesús xucꞌachojsaj jun ixok niyavaj y xucꞌasoj jun xtan re quiminak chic \p \v 40 Y tak re Jesús y re ru-discípulos xeꞌtzolaj cꞌa jucꞌan chic-apo ruchiꞌ re lago, re vinak jecꞌo chireꞌ camas cꞌa yeꞌquiꞌcot xquicꞌul-apo, roma re vinak reꞌ can ja-va re Jesús quiyaben. \v 41 Xapon chukaꞌ jun ache rubiniꞌan Jairo. Re ache reꞌ cꞌo jun rusamaj chupan re nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha, jacꞌa rejaꞌ re cꞌo más rukꞌij chireꞌ. Y tak re Jairo xutzꞌat-apo re Jesús, can jareꞌ xbexuqueꞌ\x * \xo 8.41 \xt Mt. 9:18; Mr. 5:22.\x* chach, y xucꞌutuj utzil cha che titzake-a chij cꞌa charachoch, \v 42 roma nicom-yan re rumiꞌal y re ache reꞌ can xe-va\x * \xo 8.42 \xt Lc. 7:12.\x* jun rumiꞌal y cꞌo laꞌk doce rujunaꞌ. Y tak re Jesús y re jeꞌbinak chij xquitzꞌam-a bey chin yeꞌba charachoch re Jairo, camas je qꞌuiy vinak xeꞌtzake-a chiquij. Y roma camas je qꞌuiy vinak jeꞌbinak, man otz-ta chic yeꞌbiyin. \p \v 43 Chiquicojol re vinak, binak jun ixok niyavaj. Y re ruyabil re ixok reꞌ ja re nibiyin ruqꞌuiqꞌuel\x * \xo 8.43 \xt Lv. 15:25; Mt. 9:20; Mr. 5:25.\x* y doce junaꞌ tucꞌalvachij-va quireꞌ. Xuqꞌuis-yan ronojel ru-mero, roma binak chic quiqꞌuin qꞌuiy doctores, y man jun chique re doctores nitiquir-ta nukꞌomaj re ruyabil re ixok. \v 44 Re ixok reꞌ xjelon-apo chij can re Jesús, y ja re ruchi-rutziak xboꞌrtzꞌamaꞌ\x * \xo 8.44 \xt Dt. 22:12; Mr. 5:27, 28; 6:56; Hch. 5:15; 19:12.\x* can baꞌ. Y can ja mismo rato reꞌ xcꞌachoj-a re ruyabil. \p \v 45 Y jareꞌ chukaꞌ tak re Jesús xucꞌutuj: ¿Anchique xtzꞌamo re nutziak? \p Y roma conojel vinak niquibij che manak rutziak quitzꞌamon-apo, xpa re Pedro y re nicꞌaj chic discípulos xquibij cha re Jesús: Ajaf, rat najoꞌ natamaj anchique xtzꞌamo re atziak. Pero vovaꞌ cꞌayef chin natamaj, roma camas je qꞌuiy vinak niquipitzꞌ-quiꞌ jeꞌbinak y niquichocomila-quiꞌ chavij, y rat nacꞌutuj chaka: ¿Anchique xtzꞌamo re atziak? \p \v 46 Y jareꞌ tak re Jesús xubij: Cꞌo jun re xtzꞌamo re nutziak, roma can xinaꞌ che cꞌo jun re xincꞌachojsaj cha re poder\x * \xo 8.46 \xt Mr. 5:30; Lc. 5:17; 6:19.\x* cꞌo viqꞌuin, xchaꞌ. \p \v 47 Y re ixok tak xutzꞌat che xnabex, roma ruximbireꞌ can nibarbot xbexuqueꞌ chach re Jesús. Y chiquivach conojel re vinak xubij-apo cha re Jesús anchique roma tak xutzꞌam-apo ruchi-rutziak. Y xubij-apo chukaꞌ cha re Jesús che can xe xutzꞌam ruchi-rutziak, can jareꞌ xunaꞌ che xcꞌachoj cha re ruyabil. \v 48 Re Jesús xubij cha: Numiꞌal, xacꞌachoj,\x * \xo 8.48 \xt Mr. 10:52; Lc. 7:50.\x* roma xaban confiar-aviꞌ viqꞌuin. Vocame, catzolaj y caꞌtexulan, xchoꞌx-a. \p \v 49 Y cꞌa ntajin che tzij re Jesús riqꞌuin re ixok, tak cꞌo jun xbeka pitinak charachoch re Jairo, re ache re cꞌo rukꞌij chireꞌ pa nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha. Re jun re xbeka, xboꞌrbij cha re Jairo: Man chic tacꞌuaj-a re Maestro, roma re amiꞌal xa xcom-yan.\x * \xo 8.49 \xt Mr. 5:35.\x* \p \v 50 Jacꞌa tak re Jesús xucꞌaxaj-pa re xbebex cha re Jairo, xubij cha: Man taxibij-aviꞌ roma re xbebex chava. Tabanaꞌ confiar-aviꞌ\x * \xo 8.50 \xt 2 Cr. 20:20; Is. 1:10; Mr. 9:23; 11:22-24; Jn. 11:25, 40.\x* viqꞌuin, y re amiꞌal xticꞌastaj, xchoꞌx. \p \v 51 Y tak xeꞌbapon charachoch re Jairo, re Jesús xaxe chique re Pedro, re Jacobo y re Juan re je ru-discípulos, y chique re rute-rutotaꞌ re acꞌual quiminak xuyaꞌ kꞌij chin xeꞌoc riqꞌuin. \v 52 Conojel camas yeꞌokꞌ y yeꞌbison chij re xcom. Pero re Jesús xubij chique: Man chic cꞌa quixokꞌ chij re acꞌual re nibij yex che xcom, roma rejaꞌ xa man quiminak-ta,\x * \xo 8.52 \xt Jn. 11:11, 13.\x* rejaꞌ xa nivar, xchaꞌ. \p \v 53 Pero re vinak xa xeꞌtzeꞌen chij re Jesús, roma quitaman che re xtan xa quiminak chic. \p \v 54 Y re Jesús xutzꞌam rukꞌaꞌ re xtan quiminak, y xubij cha: Xta, chava rat nimbij-va che cayacataj.\x * \xo 8.54 \xt Lc. 7:14; Jn. 11:43; Hch. 9:40.\x* \p \v 55 Y re xtan xtzolaj chic-pa re ránma, y ja mismo rato reꞌ xyacataj-pa. Y re Jesús xubij che tiquisujuꞌ ruay. \v 56 Y re teꞌej-tataꞌaj xsatz quicꞌoꞌx tak xquitzꞌat re xbanataj riqꞌuin re cajcꞌual. Y re Jesús xubij chique che man\x * \xo 8.56 \xt Mt. 8:4; 9:30; Mr. 5:43.\x* tiquitzijoj chique re vinak re xbanataj chireꞌ. \c 9 \s Tak xeꞌtak re je doce discípulos chutzijosic ruchꞌabal re Dios \p \v 1 Re Jesús xeꞌrayoj cꞌa re je doce ru-discípulos, y xuya-a\x * \xo 9.1 \xt Mt. 10:1; Mr. 3:13; 6:7; Jn. 14:12; Hch. 3:6.\x* poder chique chin yeꞌtiquir yeꞌquilisaj conojel itzel tak espíritu, y chin chukaꞌ yeꞌquicꞌachojsaj re yeꞌyavaj. \v 2 Y xeꞌrutak cꞌa-a re ru-discípulos chin xeꞌba\x * \xo 9.2 \xt Mt. 10:7, 8; Mr. 6:12; Lc. 10:1, 9; Tit. 1:9; 2:12, 14.\x* chutzijosic che xbeka re kꞌij chin andex rubanic tak re vinak yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios, y chin chukaꞌ che yeꞌquicꞌachojsaj re yeꞌyavaj. \v 3 Y re Jesús xubij chukaꞌ chique: Tak xquixba, man jun cosa ticꞌuaj-a. Man ticꞌuaj chꞌamaꞌy, man ticꞌuaj iyaꞌl, man ticꞌuaj vay, man ticꞌuaj mero. Y man ticꞌuaj jun chic cꞌulaj itziak, xa can xe-va re icusan-a.\x * \xo 9.3 \xt Sal. 37:3; Mt. 10:9; Mr. 6:8; Lc. 10:4; 22:35; 2 Ti. 2:4.\x* \v 4 Y re jay re ancheꞌ yixoc-va pa jun tenemit, chireꞌ quixcꞌue-va-ka. Xa cꞌaja tak yixel-pa chupan re tenemit reꞌ, otz niyaꞌ can re jay re ancheꞌ xixcꞌue-va.\x * \xo 9.4 \xt Mt. 10:11; Mr. 6:10.\x* \v 5 Y vo xa re tenemit ancheꞌ yixapon-va man otz-ta icꞌulic niquiban, xa tiyaꞌ can, y titavaj can\x * \xo 9.5 \xt Mt. 10:14; Hch. 13:51.\x* re pokolaj re cꞌo pan ivakan chiquivach re vinak, chin quireꞌ tiquitamaj che man otz-ta re xquiban, xchaꞌ re Jesús. \p \v 6 Y re discípulos xeꞌba. Xeꞌba pa tak cocoj tenemit chin xbequitzijoj\x * \xo 9.6 \xt Mr. 6:12.\x* re utzulaj chꞌabal chin re Dios re nibex evangelio cha. Y xeꞌquicꞌachojsaj re yeꞌyavaj ronojel lugar ancheꞌ xeꞌkꞌax-va. \s Re Herodes man rutaman-ta anchique reꞌ re Jesús \p \v 7 Y re gobernador rubiniꞌan Herodes chupan re tiempo reꞌ, xucꞌaxaj\x * \xo 9.7 \xt Mt. 14:1; Mr. 6:14.\x* ronojel re ntajin chubanic re Jesús. Pero man nuvel-ta anchique nunimaj, roma jecꞌo yeꞌbin che re nibano quireꞌ ja re Juan Bautista re xcꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ. Roma re Juan quiminak chic. \v 8 Jecꞌo nicꞌaj chic yeꞌbin che re Jesús ja re Elías re xbetzolaj chic-pa. Y nicꞌaj chic vinak niquibij che re Jesús jun chique re je rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique re xcꞌastaj-pa. \v 9 Y re Herodes nubij: ¿Anchique como che ache re Jesús? Roma qꞌuiy cosas yeꞌncꞌaxaj\x * \xo 9.9 \xt Lc. 23:8.\x* chij re yeꞌruban. Pero yen nimbij che mana-ta re Juan Bautista, roma re Juan ja yen mismo re ximbano mandar che xtzaqꞌuis rujalom, xchaꞌ. Y re Herodes xucanolaꞌ formas chin quireꞌ xutzꞌat-ta rach re Jesús. \s Tak re Jesús xeꞌrutzuk je voꞌoꞌ mil achiꞌaꞌ \p \v 10 Y re ru-apóstoles re Jesús tak xeꞌtzolaj-pa banoy re rusamaj re Dios, xquitzijoj\x * \xo 9.10 \xt Mt. 14:13; Mr. 6:30.\x* cha re Jesús andex re xquibanalaꞌ. Y re Jesús xeꞌrucꞌuaj cꞌa-a chupan jun lugar ancheꞌ manak vinak re nibex desierto cha. Y re lugar reꞌ chin re tenemit rubiniꞌan Betsaida. \v 11 Y tak re vinak xquinabej ancheꞌ xbo-va re Jesús y re ru-discípulos, xeꞌba chukaꞌ rejeꞌ. Y tak xeꞌbapon riqꞌuin re Jesús, rejaꞌ xeꞌrucꞌul y xubij chukaꞌ chique andex rubanic tak re vinak yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios. Y chukaꞌ xeꞌrucꞌachojsaj re yeꞌyavaj. \p \v 12 Y tak xkꞌakꞌij-ka chupan re kꞌij reꞌ, re je doce discípulos xeꞌjelon-apo riqꞌuin re Jesús y xquibij cha: Caꞌtaka-a re vinak reꞌ pa tak cocoj tenemit y pa tak nicꞌaj chic lugar re jecꞌo nakaj, chin teꞌquicanoj quivay y chukaꞌ ancheꞌ yeꞌbevar-va, roma re ancheꞌ yojcꞌo-va, xa je manak vinak,\x * \xo 9.12 \xt Mt. 14:15; Mr. 6:35; Jn. 6:1, 5.\x* xeꞌchaꞌ cha. \p \v 13 Jacꞌa re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Tiyaꞌ quivay\x * \xo 9.13 \xt Nm. 11:22; 2 R. 4:42, 43; Sal. 78:19, 20.\x* yex. \p Y re discípulos xquibij: Kaqꞌuin yoj xaxe-oc voꞌoꞌ vay y caꞌeꞌ chꞌutak car cꞌo. Re vinak reꞌ yojtiquir yeꞌkatzuk, pero vo xa yojba chulokꞌic vay, xeꞌchaꞌ. \v 14 Roma re vinak camas je qꞌuiy. Y xaxe achiꞌaꞌ jecꞌo laꞌk voꞌoꞌ mil. \p Y re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Tibij chique re vinak reꞌ che queꞌtzꞌuyeꞌ y pa tak nicꞌaj ciento tiquicꞌuala-quiꞌ, xchaꞌ chique. \p \v 15 Y re discípulos can anchaꞌl re xbex chique, can quireꞌ xquiban. \v 16 Y re Jesús xeꞌruliꞌej pa rukꞌaꞌ re voꞌoꞌ xcana-vay y re caꞌeꞌ car, xtzuꞌun chicaj y xutioxij cha re Dios. Y re Jesús xeꞌrupar re vay y re car, xuya-a chique re ru-discípulos chin che niquijachalaꞌ chiquivach re vinak. \v 17 Y conojel jabal xeꞌvaꞌ. Can man jun re man-ta xvaꞌ. Y cꞌa cꞌo doce chacach xuban sobra.\x * \xo 9.17 \xt Sal. 145:15, 16.\x* \s Re Pedro nubij che re Jesús jareꞌ re Cristo \p \v 18 Y cꞌo jun kꞌij re Jesús rujichꞌan-a-riꞌ chin nuban orar, y jecꞌo-apo re ru-discípulos riqꞌuin. Y jareꞌ tak re Jesús xucꞌutuj chique re ru-discípulos: ¿Yin anchique cꞌa yen niquinojij re vinak?\x * \xo 9.18 \xt Mt. 16:13; Mr. 8:27.\x* \p \v 19 Y rejeꞌ xquibij cha: Jecꞌo yeꞌbin che ja rat re Juan Bautista.\x * \xo 9.19 \xt Mt. 14:2.\x* Jecꞌo nicꞌaj chic yeꞌbin che ja rat re Elías, re jun rusamajel re Dios re xcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profeta cha. Y jecꞌo chukaꞌ yeꞌbin che rat yat jun chique re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique, y vocame xacꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ, xeꞌchaꞌ cha re Jesús. \p \v 20 Y rejaꞌ xucꞌutuj chique re ru-discípulos: Y yex, ¿andex ninojij chuij? \p Y re Pedro xubij cha re Jesús: Ja rat re Cristo re yatchaꞌon roma re Dios. \s Re Jesús nubij che xtiquimisas \p \v 21 Pero re Jesús camas xuchalabej chique re ru-discípulos che man jun anchok cha tiquibij-va che ja rejaꞌ re Cristo.\x * \xo 9.21 \xt Mt. 16:16, 20; Mr. 8:29; 14:61; Jn. 1:41, 49; 4:29, 42; 6:69; 7:41; 11:27; 20:31; Hch. 8:37; 9:22; Ro. 10:9; 1 Jn. 4:14, 15; 5:5.\x* \v 22 Y xubij chukaꞌ chique: Yen re xinalax chiꞌicojol, tiene que ninkꞌasaj qꞌuiy tijoj-pokonal. Y xquintzelas coma re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij, coma re principal tak sacerdotes y chukaꞌ coma re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. Y xquinquimisas, pero pa rox kꞌij xquincꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ, xchaꞌ re Jesús.\x * \xo 9.22 \xt Mt. 16:21; 17:22; 20:17; Mr. 9:31; Lc. 18:31; 24:6, 7.\x* \p \v 23 Y cꞌareꞌ xubij chique conojel: Vo xa cꞌo jun re nrajoꞌ yinrutzekelbej, can tubanaꞌ anchaꞌl jun re binak chuxeꞌ ru-cruz. Man tuban re nurayij rejaꞌ. Man tupokonaj nukꞌasaj tijoj-pokonal. Vo xa cꞌo jun ninojin che nitiquir nuban quireꞌ kꞌij-kꞌij, otz che nipa viqꞌuin chin yinrutzekelbej.\x * \xo 9.23 \xt Mt. 10:38; 16:24; Mr. 8:34; Lc. 14:27.\x* \v 24 Roma vo xa camas nupokonaj re rucꞌaslen vovaꞌ chach re ruchꞌulef, xa man xtuvel-ta rucꞌaslen re man niqꞌuis-ta. Jacꞌa re man nupokonaj-ta re rucꞌaslen, astapaꞌ xtiquimisas nutzij yen, jareꞌ sí can xtuvel-va rucꞌaslen re man niqꞌuis-ta. \v 25 Roma man jun cosa otz nucꞌam-pa cha re vinak xe-ta nicꞌueꞌ ronojel re biyomal chin re ruchꞌulef riqꞌuin, y re vinak reꞌ xa man nicolotaj-ta.\x * \xo 9.25 \xt Mt. 16:26; Mr. 8:36.\x* Xa rion rejaꞌ nunem-riꞌ chupan re camic chin jumul. \v 26 Y vo xa cꞌo chukaꞌ jun chiva yex niqꞌuex nutzijoj che yinruniman yen y re nuchꞌabal, yen re xinalax chiꞌicojol, chukaꞌ xquinqꞌuex nimbij che re jun vinak reꞌ vichin yen.\x * \xo 9.26 \xt Mt. 10:33; Mr. 8:38; 2 Ti. 2:12.\x* Quireꞌ xtimban tak xquimpa chic jun bey, tak xtikꞌalajin che can yin Rey-va, y chukaꞌ junan chic nukꞌij riqꞌuin re Nataꞌ y je vichibil-pa re lokꞌolaj tak ángeles. \v 27 Y can katzij nimbij chiva, che re Dios can xticꞌueꞌ pa kaveꞌ chin xkojruban gobernar. Y jecꞌo chiva yex, cꞌaja tak quitzꞌeton chic\x * \xo 9.27 \xt Mt. 16:28; Mr. 9:1.\x* che re Dios nuban chic gobernar, cꞌajareꞌ tak xqueꞌcom, xchaꞌ re Jesús. \s Tak re je oxeꞌ discípulos xquitzꞌat rukꞌij re Jesús \p \v 28 Y jun semana laꞌk tubij-va ronojel reꞌ chiquivach re vinak, jareꞌ tak xeꞌruchaꞌ re Pedro, re Juan y re Jacobo chin che yeꞌoc-a ruchibil chin niba pa rueꞌ jun loma chubanic orar.\x * \xo 9.28 \xt Mt. 17:1.\x* \v 29 Y tak re Jesús ntajin cha oración, xjalataj re rutzubal,\x * \xo 9.29 \xt Ex. 34:29-35.\x* y can quireꞌ chukaꞌ re rutziak xjalataj. Y re ru-color re rutziak can boꞌj xuban y niyiqꞌuiloj. \v 30 Y tak re je oxeꞌ discípulos xquitzꞌat, je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ yeꞌtzijon riqꞌuin re Jesús. Re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ reꞌ quibiniꞌan Moisés y Elías,\x * \xo 9.30 \xt 2 R. 2:11.\x* y ja achiꞌaꞌ reꞌ re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can. \v 31 Re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ reꞌ jecꞌo pa jun sakil y re sakil reꞌ pitinak chilaꞌ chicaj, y yeꞌtzijon chij re andex rubanic tak re Jesús xtiquimisas pa tenemit Jerusalén. Roma ja samaj reꞌ re yiꞌom-pa cha roma re Dios. \v 32 Y re Pedro y re je caꞌeꞌ chic ruchibil, camas quivaran\x * \xo 9.32 \xt Dn. 8:18; 10:9.\x* pero xquicochꞌ re varan, y mareꞌ xquitzꞌat re namalaj rukꞌij re Jesús, y xeꞌquitzꞌat chukaꞌ re je caꞌeꞌ chic achiꞌaꞌ re jecꞌo riqꞌuin re Jesús. \v 33 Y tak re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ reꞌ niquiyaꞌ can re Jesús chin yeꞌba, jareꞌ tak re Pedro xubij-apo cha re Jesús: Maestro, vovaꞌ otz kabanon. Takabanaꞌ oxeꞌ chꞌutak jay, jun avichin rat, jun chin re Moisés y jun chin re Elías. Re Pedro quireꞌ xubij-apo y man rutaman-ta anchique roma tak xchꞌo-apo. Mareꞌ bin che man bin xeꞌrubila-apo. \p \v 34 Y cꞌa ntajin che tzij, jareꞌ tak cꞌo jun nube xbeka y xupis quij. Y re discípulos xquixibij-quiꞌ tak xquinaꞌ che re nube xupis quij. \v 35 Y jareꞌ tak cꞌo Jun xchꞌo-pa chupan re nube y xubij: Jareꞌ re Nucꞌajol y yen camas ninjoꞌ. Can xe cꞌa rejaꞌ ticꞌaxaj.\x * \xo 9.35 \xt Ex. 23:21; Dt. 18:15-18; Mt. 3:17; Hch. 3:22; He. 2:3; 12:25; 2 P. 1:16, 17.\x* \p \v 36 Y jacꞌa tak re discípulos quicꞌaxan chic-ka re chꞌabal reꞌ, tak xquitzꞌat, rion chic re Jesús cꞌo chireꞌ. Y re discípulos reꞌ, qꞌuiy tiempo man jun anchok cha xquitzijoj-va re xquitzꞌat che xbanataj chireꞌ pa rueꞌ re loma.\x * \xo 9.36 \xt Mt. 17:9.\x* \s Re Jesús nucꞌachojsaj jun alaꞌ re cꞌo jun itzel espíritu riqꞌuin \p \v 37 Y pa rucaꞌn kꞌij tak re Jesús y re je oxeꞌ ru-discípulos xeꞌka-pa pa rueꞌ re loma, camas cꞌa je qꞌuiy\x * \xo 9.37 \xt Mt. 17:14, 21; Mr. 9:14, 17.\x* re vinak re xeꞌcꞌulu-apo richin. \v 38 Y cꞌo cꞌa jun ache chiquicojol re vinak, xchꞌo-apo cha re Jesús y xubij: Maestro, yen xaxe jun\x * \xo 9.38 \xt Lc. 7:12.\x* vajcꞌual cꞌo. Nincꞌutuj cꞌa utzil chava che tatzꞌetaꞌ baꞌ, \v 39 roma cꞌo jun itzel espíritu nitzꞌamo richin, y tak nutzꞌam nuban cha che nurak ruchiꞌ, nisiquic\x * \xo 9.39 \xt Mr. 1:26.\x* re ru-cuerpo y nicubub xeꞌray. Re itzel espíritu reꞌ cꞌa nucꞌusaj-na can rucꞌoꞌx chij, cꞌajareꞌ nuyaꞌ can. \v 40 Mareꞌ xincꞌutuj-yan utzil chique re a-discípulos che tiquilisaj-a jumul re itzel espíritu riqꞌuin re nucꞌajol, pero man xeꞌtiquir-ta, xchaꞌ re ache. \p \v 41 Y re Jesús xubij: Man jun vinak chupan re tiempo reꞌ re rubanon-ta confiar-riꞌ riqꞌuin re Dios. Xa conojel jeꞌsatzanak.\x * \xo 9.41 \xt Dt. 32:5; Sal. 78:8; Mt. 3:7; 12:39, 45; 16:4; 23:36; Hch. 2:40.\x* Man tinojij che yen nojel tiempo xquincꞌueꞌ iviqꞌuin. Y chukaꞌ man tinojij che nojel tiempo xquixincochꞌ. Tacꞌama-pa re acꞌajol vovaꞌ, xchaꞌ re Jesús. \p \v 42 Y tak re alaꞌ napon-yan-apo riqꞌuin re Jesús, re itzel espíritu riqꞌuin ruchukꞌaꞌ xuyiquiquej re alaꞌ y xutorij pan ulef. Re Jesús cof xchꞌo cha re itzel espíritu, chin che tel-a riqꞌuin re alaꞌ. Y re Jesús xucol re alaꞌ reꞌ chach re itzel espíritu, y xujach-a cha re rutotaꞌ. \v 43 Y conojel cꞌa re vinak xsatz quicꞌoꞌx tak xkꞌalajin re ru-poder re Dios re ruyiꞌon pa rukꞌaꞌ re Jesús. \s Re Jesús nubij chic jun bey che xtiquimisas \p Y tak re vinak yeꞌtzijon chiquivach chij re alaꞌ re xcꞌachojsas roma re Jesús, re Jesús xubij chique re ru-discípulos: \v 44 Ticꞌaxaj jabal re xtimbij chiva, y man timistaj: Yen re xinalax chiꞌicojol, xquinjach pa quikꞌaꞌ re vinak, xchaꞌ chique. \p \v 45 Y rejeꞌ man xkꞌax-ta\x * \xo 9.45 \xt Mt. 16:22; Mr. 8:16; 9:32; Lc. 2:50; 18:34; Jn. 12:16; 14:5; 2 Co. 3:14.\x* pa quiveꞌ, roma evan chiquivach. Y niquixibij-quiꞌ niquicꞌutuj cha re Jesús andex ndel che tzij re xubij. \s Re vinak re can nuban che manak rukꞌij, jareꞌ re can xticꞌueꞌ rukꞌij \p \v 46 Y re ru-discípulos re Jesús xquichꞌojelaꞌ chiquivach re anchique chique rejeꞌ re más cꞌo rukꞌij.\x * \xo 9.46 \xt Mt. 18:1; Mr. 9:34.\x* \v 47 Pero re Jesús can jabal-va rutaman y nutzꞌat re andex niquinojij pa tak cánma. Mareꞌ rejaꞌ xboꞌrcꞌama-pa jun acꞌual, y xboꞌrpobaꞌ riqꞌuin, \v 48 y xubij chique: Re yacayon vichin pa ránma y can niquiꞌcot nucꞌul jun acꞌual anchaꞌl reꞌ, man xe-ta re acꞌual xtucꞌul, xa can xquinrucꞌul chukaꞌ yen. Y re nicꞌulu vichin yen, can nucꞌul chukaꞌ re takayom-pa vichin. Y jacꞌa jun ivchibil re nitzꞌat yex che camanak rukꞌij, xa jareꞌ re cꞌo más rukꞌij,\x * \xo 9.48 \xt Mt. 10:40; 18:5; 23:11, 12; Mr. 9:37; Jn. 12:44; 13:20; 1 Ts. 4:8.\x* xchaꞌ re Jesús. \s Re man yeꞌtzelan-ta kachin, kachibil-kiꞌ quiqꞌuin \p \v 49 Y xpa re Juan xubij cha re Jesús: Maestro, yoj xkatzꞌat jun ache re pan abeꞌ rat yeꞌrulisaj itzel tak espíritu. Pero xkatzꞌat che man kachibil-ta, xkabij cha che man chic tuban\x * \xo 9.49 \xt Nm. 11:28; Mr. 9:38.\x* re ntajin chubanic. \p \v 50 Y re Jesús xubij cha re Juan: Man chic tibij quireꞌ cha. Roma re man yeꞌtzelan-ta kachin, can kachibil-va-kiꞌ quiqꞌuin.\x * \xo 9.50 \xt Mt. 12:30; Mr. 9:39-41; Lc. 11:23; 1 Co. 12:3.\x* \s Tak re Jesús cof xchꞌo chique re Jacobo y re Juan \p \v 51 Y tak napon-yan re kꞌij che re Jesús nitzolaj chilaꞌ chicaj, rejaꞌ can xuban-a preparar-riꞌ chin xba\x * \xo 9.51 \xt 2 R. 2:1; Mr. 16:19; Jn. 6:62; Hch. 1:2; He. 6:20.\x* pa tenemit Jerusalén, \v 52 y jecꞌo xeꞌrutak-a nabey. Y re xeꞌtak-a, xeꞌba pa jun aldea re cꞌo pa Samaria, chin xbequicanoj jun jay re ancheꞌ xteꞌxulan-va re Jesús y re jeꞌtzakatal-a chij. \v 53 Pero re vinak chin re aldea reꞌ man xquijo-ta xquicꞌul re Jesús,\x * \xo 9.53 \xt Jn. 4:4, 9.\x* roma rejaꞌ xa pa Jerusalén binak-va. \v 54 Tak re je caꞌeꞌ discípulos quibiniꞌan Jacobo y Juan xquiyaꞌ cuenta cha che man nicꞌul-ta coma re vinak, xquibij cha re Jesús: Ajaf, ¿najoꞌ che nakacꞌutuj che tika-pa kꞌakꞌ chicaj, chin yeꞌruqꞌuis re vinak reꞌ? Anchaꞌl xuban\x * \xo 9.54 \xt 2 R. 1:10, 12; Hch. 4:29, 30; Ap. 13:13.\x* re Elías re rusamajel re Dios re xbex profeta cha, xeꞌchaꞌ. \p \v 55 Y re Jesús xeꞌrutzuꞌ y cof xchꞌo chique. Y xubij: Yex man itaman-ta che re Espíritu re acꞌayon ivichin camas nijovan.\x * \xo 9.55 \xt Nm. 20:10-12; Job 2:10; 26:4; Ro. 10:2.\x* \v 56 Roma yen re xinalax chiꞌicojol, man ximpa-ta vovaꞌ chach re ruchꞌulef chin yeꞌnquimisaj vinak, yen ximpa chiquicolic\x * \xo 9.56 \xt Jn. 3:17; 12:47.\x* chach re quimac, xchaꞌ chique. \p Y re Jesús y re ru-discípulos xeꞌba chic pa jun aldea. \s Je oxeꞌ achiꞌaꞌ yeꞌbin che niquijoꞌ yeꞌba chij re Jesús \p \v 57 Y tak rejeꞌ quitzꞌamon bey, cꞌo cꞌa jun ache re xbecꞌulum-pa, y xubij cha re Jesús: Ajaf, yen ninjoꞌ yatintzekelbej xabancheꞌ xcabo-va.\x * \xo 9.57 \xt Mt. 8:19.\x* \p \v 58 Xpa re Jesús xubij cha re ache reꞌ: Re utif can cꞌo quijul ancheꞌ yeꞌcꞌue-va, y quireꞌ chukaꞌ re chꞌutak chicop cꞌo quixicꞌ re yeꞌba pa cakꞌikꞌ, can cꞌo chukaꞌ quisoc. Jacꞌa yen re xinalax chiꞌicojol, manak ancheꞌ yincꞌue-va, xchaꞌ cha re ache reꞌ. \p \v 59 Y re Jesús xubij cha jun chic ache: Joꞌ chuij. \p Pero re ache reꞌ xubij: Ajaf, yen ninjoꞌ yimba chavij. Pero nabey tayaꞌ kꞌij chua che cꞌa timuku-na-a re nataꞌ, cꞌareꞌ xquimba chavij.\x * \xo 9.59 \xt Mt. 8:21.\x* \p \v 60 Pero re Jesús xubij cha re ache reꞌ: Re vinak re yeꞌcom, queꞌmuk coma re vinak re je quiminak chupan re quimac. Jacꞌa rat cabiyin y taꞌtzijoj che xbeka re kꞌij chin re andex rubanic tak re vinak yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios. \p \v 61 Y cꞌo chic jun ache xbin cha re Jesús: Ajaf, yen ninjoꞌ yimba chavij. Pero nabey tayaꞌ kꞌij chua chin yineꞌchꞌo-na can chique conojel re jecꞌo chupan re vachoch,\x * \xo 9.61 \xt 1 R. 19:20.\x* xchaꞌ. \p \v 62 Pero re Jesús xubij cha: Re ache re nisamaj riqꞌuin re arado chin nuposcolij re ulef, man otz-ta che nitzuꞌun can chij tak ntajin che samaj, roma man otz-ta ndel re rusamaj. Y quireꞌ chukaꞌ re vinak re niniman chin re Dios, man otz-ta che nitzuꞌun can chij\x * \xo 9.62 \xt He. 6:4.\x* chin yeꞌrutzꞌat can re andex yeꞌbanataj. Roma vo xa quireꞌ nuban, man rucꞌamon-ta che nisamaj pa rusamaj re Dios y yeꞌruto-ta re vinak chin yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios, xchaꞌ re Jesús. \c 10 \s Re je setenta achiꞌaꞌ xeꞌtak chin neꞌquitzijoj re ruchꞌabal re Dios \p \v 1 Y tak xeꞌbanataj-yan ronojel reꞌ, re Ajaf Jesús xeꞌruchaꞌ nicꞌaj chic achiꞌaꞌ chin yeꞌsamaj riqꞌuin. Re je setenta achiꞌaꞌ reꞌ, xeꞌrutak che caꞌcaꞌ che caꞌcaꞌ\x * \xo 10.1 \xt Mt. 10:1; Mr. 6:7.\x* pa tak tenemit y nicꞌaj chic lugar re ancheꞌ xtapon-va rejaꞌ. \v 2 Y re Jesús xubij chique re achiꞌaꞌ re xeꞌruchaꞌ: Can katzij-va che re samaj chin nitzijos re ruchꞌabal re Dios, camas nem, jacꞌa re samajelaꞌ man je qꞌuiy-ta. Mareꞌ ticꞌutuj cha re Rajaf re samaj, che queꞌrutaka-pa más samajelaꞌ\x * \xo 10.2 \xt Jer. 3:15; Mt. 9:37, 38; Jn. 4:35; 2 Ts. 3:1.\x* chiquicojol re vinak re nicꞌatzin che niquicꞌaxaj re ruchꞌabal. \v 3 Y vocame quixbiyin. Y titamaj che yex xa yix anchaꞌl chꞌutak ovejas re yixintak-a\x * \xo 10.3 \xt Mt. 10:16.\x* chiquicojol re vinak je anchaꞌl utif. \v 4 Y man ticꞌuaj-a\x * \xo 10.4 \xt Mt. 10:9, 10; Mr. 6:8; Lc. 9:3.\x* iyaꞌl, man ticꞌuaj-a mero, man ticꞌuaj-a jun chic cꞌulaj xajab. Y chukaꞌ man quixpaꞌeꞌ pa tak bey chin yixtzijon, xa choj quixbiyin\x * \xo 10.4 \xt 2 R. 4:29.\x* ancheꞌ nijoꞌ yixbo-va. \v 5 Y tak yixapon pa jun jay, re nabey cosa re niban, ja re niyaꞌ ruxnokil-quivach.\x * \xo 10.5 \xt Mt. 10:12.\x* Y quireꞌ nibij chique: Re camas nakarayij yoj chiva yex re yixcꞌo chupan re jay reꞌ, ja-ta che re paz re pitinak riqꞌuin re Dios nicꞌueꞌ iviqꞌuin. \v 6 Y vo xa chireꞌ chupan re jay reꞌ, re vinak otz icꞌulic niquiban y can niquicꞌul re nibij chique, jacꞌa re Dios xtibano chique che re cánma nunaꞌ re paz re pitinak riqꞌuin re Dios. Y vo xa re vinak man otz-ta icꞌulic niquiban, man xtiquina-ta re paz re pitinak riqꞌuin re Dios. \v 7 Y tak yixapon pa jun tenemit, can quixcꞌue-ka chupan re jay re ancheꞌ otz icꞌulic niquiban y titijaꞌ y tikumuꞌ re xtiquisipaj chiva re jenipaꞌ tiempo re yixcꞌueꞌ chireꞌ. Roma jun mozo can rucꞌamon-va che nitoj\x * \xo 10.7 \xt Mt. 10:10, 11; 1 Co. 9:4; 10:27.\x* roma re samaj nuban. Y man tijalalaꞌ re jay ancheꞌ yixcꞌue-va. Xa can ancheꞌ yixapon-va nabey, chireꞌ quixcꞌue-va-ka. \v 8 Y ja quireꞌ tibanaꞌ tak yixapon xabanchique tenemit y jabal icꞌulic niquiban. Titijaꞌ ronojel re nisipas chiva. \v 9 Queꞌicꞌachojsaj chukaꞌ re yavaꞌiꞌ re jecꞌo chireꞌ, y tibij chique: Xbeka re kꞌij chin re andex rubanic tak yex yixoc pa rukꞌaꞌ re Dios.\x * \xo 10.9 \xt Lc. 9:2.\x* \v 10 Pero vo xa yixapon pa jun tenemit re ancheꞌ man otz-ta icꞌulic niquiban, quixel-a pa tak calles chin re tenemit y tibij chique re vinak: \v 11 Hasta re pokolaj chin re tenemit reꞌ re cꞌo-a pa kakan, nakatavaj can\x * \xo 10.11 \xt Mt. 10:14.\x* chivach, chin quireꞌ titamaj che man otz-ta kacꞌulic xiban. Y titamaj chukaꞌ che re kꞌij chin che re vinak yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios xbeka-yan, y chiva yex can xsuj-va, xcha-a chique. \v 12 Y re Jesús xubij-a chukaꞌ chique: Tak re Dios xtuban re juicio, re vinak re jecꞌo chupan re tenemit re man xtiquicꞌul-ta jabal re ruchꞌabal re Dios re nitzijoj chique, cꞌo más rueꞌ re castigo xtika pa quiveꞌ rejeꞌ que chach re xtuyaꞌ pa quiveꞌ re aj-Sodoma.\x * \xo 10.12 \xt Mt. 10:15.\x* \s Re mac re xquiban re vinak re jecꞌo pa tenemit Corazín y re jecꞌo pa Betsaida \p \v 13 Mareꞌ ninvokꞌej quivach re vinak re jecꞌo pa tenemit Corazín, y ninvokꞌej chukaꞌ quivach re jecꞌo pa tenemit Betsaida, roma camas qꞌuiy milagros xeꞌban chiquivach y man riqꞌuin reꞌ xquinimaj-ta re ruchꞌabal re Dios. Roma xe-ta pa tenemit Tiro y Sidón xeꞌban-va re milagros reꞌ, re vinak reꞌ xjalataj-yan-ta re quicꞌaslen chach re Dios, y quicusalon-ta chic tziak anchaꞌl niquicusaj re vinak tak cꞌo jun nicom chiquivach, y xquiyala-yan-ta chaj chiquij, chin quireꞌ nikꞌalajin che yeꞌbison roma camas quimac re jeꞌquibanalon.\x * \xo 10.13 \xt Ez. 3:6; Jon. 3:5; Mt. 11:21.\x* \v 14 Pero chupan re kꞌij tak re Dios xtuban juzgar, ja re vinak jecꞌo pa tenemit Corazín y re jecꞌo pa tenemit Betsaida re cꞌo más castigo xteꞌka pa quiveꞌ, que chiquivach re aj-Tiro y re aj-Sidón. \v 15 Y re vinak jecꞌo pa tenemit Capernaum niquinojij che xqueꞌba chilaꞌ chicaj riqꞌuin re Dios y can xtiyaꞌ quikꞌij. Pero xa man quire-ta. Xa xtikasas quikꞌij,\x * \xo 10.15 \xt Gn. 11:4; Dt. 1:28; Ez. 26:20; 32:18; Mt. 11:23.\x* roma cꞌa pan infierno xqueꞌbeka-va. \p \v 16 Y anchique vinak re xquixrucꞌul jabal chin nucꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios, can ja yen re yinrucꞌul. Y re anchique vinak itzel\x * \xo 10.16 \xt Mr. 9:37; Jn. 5:23; 13:20; 1 Ts. 4:8.\x* xquixrutzꞌat roma re ruchꞌabal re Dios, can ja yen re itzel xquinrutzꞌat. Y re itzel xquinrutzꞌat yen, can itzel chukaꞌ xtutzꞌat re Dios re takayom-pa vichin, xcha-a re Jesús chique re je setenta achiꞌaꞌ re xeꞌruchaꞌ. \s Tak xeꞌtzolaj-pa re je setenta achiꞌaꞌ re xeꞌtak-a chutzijosic re ruchꞌabal re Dios \p \v 17 Y tak xeꞌtzolaj-pa re je setenta achiꞌaꞌ re jeꞌtakon-a pa samaj, camas yeꞌquiꞌcot xeꞌbeka riqꞌuin re Jesús, y xquibij cha: Ajaf, re itzel tak espíritu can xquinimaj tzij roma pan abeꞌ rat xojchꞌo chique. \p \v 18 Y re Jesús xubij chique: Jaꞌ, can katzij re nibij. Roma yen can xintzꞌat che re Satanás xka rukꞌij y xunaꞌ che xchꞌacataj, roma can anchaꞌl nuban re rayo re niyiqꞌuiyoꞌ chicaj, quireꞌ xuban rejaꞌ tak xtzak-pa\x * \xo 10.18 \xt Jn. 12:31.\x* ancheꞌ cꞌo-va. \v 19 Yen can nyiꞌon-va-a poder chiva chin che yixtiquir chij re ru-poder re Satanás, y chukaꞌ chin che astapaꞌ xqueꞌipilbej cumatz y alacrán re yeꞌruyaꞌ pan ibey, can man jun cosa xticꞌalvachij.\x * \xo 10.19 \xt Mr. 16:18.\x* \v 20 Pero yex man quixquiꞌcot xaxe roma re itzel tak espíritu xixtiquir chiquij. Más quixquiꞌcot pa tak ivánma roma re ibeꞌ can xtzꞌibas-yan\x * \xo 10.20 \xt Ex. 32:32; Sal. 69:28.\x* chilaꞌ chicaj riqꞌuin re Dios. \s Re Jesús niquiꞌcot y nitioxin cha re Dios \p \v 21 Y ja misma hora reꞌ, re Espíritu Santo xuban cha re Jesús che camas niquiꞌcot. Y re Jesús xubij: Nintioxij chava Nataꞌ Dios, rat re yat Rajaf re rocaj y re ruchꞌulef, roma man xasekresaj-ta re andex ndel-va che tzij re achꞌabal chiquivach re vinak re can niquinaꞌ che camas quitaman. Xa ja chiquivach re vinak re manak más quitaman, xa ja chiquivach rejeꞌ xasekresaj-va\x * \xo 10.21 \xt Mt. 11:25; 1 Co. 1:19; 2 Co. 2:6.\x* re andex ndel-va che tzij re achꞌabal. Can ja-va cꞌa quireꞌ Nataꞌ Dios, roma ja quireꞌ re xarayij rat che naban, xchaꞌ re Jesús chupan re ru-oración. \p \v 22 Y cꞌareꞌ rejaꞌ xubij: Re Nataꞌ Dios can ronojel ruyiꞌom-pa\x * \xo 10.22 \xt Mt. 28:18; Jn. 1:18; 3:35; 6:44.\x* pa nukꞌaꞌ. Y man jun chic atamayon yin anchique yen, xaxe re Nataꞌ re atamayon. Y man jun chukaꞌ atamayon anchique reꞌ re Nataꞌ, xaxe yen re Rucꞌajol, y re vinak anchok cha xtinjoꞌ xtincꞌut-va, xtutamaj rach anchique reꞌ re Nataꞌ. \p \v 23 Y cꞌareꞌ re Jesús xeꞌrutzuꞌ re ru-discípulos y xaxe chique rejeꞌ xubij-va: Otz-ibanoj\x * \xo 10.23 \xt Mt. 13:16.\x* yex roma ronojel re yixtajin chutzꞌetic riqꞌuin re inakꞌavach. Y otz-quibanoj re nicꞌaj chic vinak re niquitzꞌat ronojel re yixtajin chutzꞌetic yex. \v 24 Y nimbij chiva, che je qꞌuiy re je rusamajel re Dios re xbex profetas chique, y re reyes re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, xquirayij che xquitzꞌat-ta\x * \xo 10.24 \xt 1 P. 1:10.\x* re yixtajin chutzꞌetic vocame, y cama-va xquitzꞌat-ta-a, xquirayij chukaꞌ xquicꞌaxaj re nicꞌaxaj yex vocame, pero cama-va xquicꞌaxaj-ta-a, xchaꞌ re Jesús chique. \s Re ejemplo chij re jun ache aj-Samaria \p \v 25 Y cꞌo cꞌa jun ache atamayon re ley quichin re israelitas xbeyacataj-pa y xchꞌo riqꞌuin re Jesús chin nutojtobej. Maestro, xchaꞌ cha. ¿Andex rucꞌamon che nimban yen chin quireꞌ ninvel-ta re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta?\x * \xo 10.25 \xt Mt. 19:16; 22:35-39; Mr. 10:17; Lc. 18:18.\x* \p \v 26 Re Jesús xubij cha: ¿Andex nubij chupan re ley re xuyaꞌ re Dios cha re Moisés?\x * \xo 10.26 \xt Mt. 22:35.\x* ¿Andex nakꞌax-va pan aveꞌ rat? \p \v 27 Y re ache reꞌ xubij cha re Jesús: Re ley nubij che tajoꞌ re Dios re Avajaf riqꞌuin ronojel avánma. Tajoꞌ riqꞌuin ronojel re acꞌaslen, riqꞌuin ronojel avuchukꞌaꞌ, y riqꞌuin ronojel re anaꞌoj. Y can anchaꞌl najo-ka-aviꞌ rat, quireꞌ chukaꞌ caꞌjoꞌ\x * \xo 10.27 \xt Lv. 19:18; Dt. 6:5.\x* re nicꞌaj chic vinak. \p \v 28 Y jareꞌ tak re Jesús xubij cha re ache reꞌ: Can katzij re xabij. Vocame, vo xa xtaban\x * \xo 10.28 \xt Lv. 18:5; Neh. 9:29; Ez. 20:11; Ro. 10:5.\x* ronojel reꞌ, xtavel re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta, xchaꞌ re Jesús cha. \p \v 29 Pero re ache can nrajoꞌ che man jun\x * \xo 10.29 \xt Lc. 16:15.\x* rumac ndel, mareꞌ rejaꞌ xuban anchaꞌl che man xkꞌax-ta pa rueꞌ anchique reꞌ re nicꞌaj chic vinak re caꞌjoꞌ anchaꞌl najo-ka-aviꞌ rat. Mareꞌ xucꞌutuj-apo cha re Jesús: ¿Anchique cꞌa che vinak reꞌ re yeꞌnjoꞌ anchaꞌl ninjo-ka-viꞌ yen? \p \v 30 Y re Jesús xubij jun ejemplo cha re ache: Cꞌo jun ache re elinak-pa pa tenemit Jerusalén y xulan-ka pa tenemit Jericó. Pero re ache reꞌ xeꞌbeꞌel-pa elekꞌomaꞌ chij po bey y ronojel re andex richin xquilekꞌaj-a chukꞌaꞌ, y hasta re rutziak xquilisaj-a chij y xquicꞌuaj-a, cꞌareꞌ xquichꞌay y bama xquiquimisaj can, cꞌareꞌ xeꞌba. \v 31 Y cꞌo cꞌa jun sacerdote pitinak chupan re bey reꞌ. Y tak re sacerdote reꞌ xutzꞌat che punul re ache chireꞌ po bey, jun-va xkꞌax-va.\x * \xo 10.31 \xt Job 6:14, 21; Sal. 38:11; 69:20; Pr. 21:13; Stg. 2:13; 1 Jn. 3:16.\x* \v 32 Y quireꞌ chukaꞌ jun ache levita, re yeꞌtaꞌo quichin re sacerdotes pa rachoch re Dios, pitinak chukaꞌ chupan re bey reꞌ. Y tak re levita reꞌ xapon chupan re lugar reꞌ, xutzꞌat re ache, y can anchaꞌl xuban re sacerdote quireꞌ chukaꞌ xuban rejaꞌ, jun-va xkꞌax-va. \v 33 Pero cꞌo chic jun ache aj-Samaria pitinak chupan re bey reꞌ, y tiene que nakꞌax ancheꞌ cꞌo-va re ache. Y tak re ache aj-Samaria xutzꞌat re ache punul po bey, camas xujoyovaj rach roma camas rubanon.\x * \xo 10.33 \xt Pr. 27:10; Jer. 38:7; 39:16; Jn. 4:9; 8:48.\x* \v 34 Mareꞌ re ache aj-Samaria xjelon-apo riqꞌuin re ache, xutzꞌat andex rubanon y xuyalaꞌ vino y aceite olivo chach re ancheꞌ jeꞌsocotajnak-va, jabal rukꞌomaxic xuban y cꞌareꞌ xeꞌrupis can riqꞌuin tziak. Cꞌareꞌ re mismo ache aj-Samaria xuya-a re ache socotajnak chij re ruquiej, y xucꞌam-pa pa jun pensión. Y xuchajij re jun akꞌaꞌ reꞌ. \v 35 Pa rucaꞌn kꞌij tak re ache aj-Samaria niba-yan, rejaꞌ xutoj can caꞌeꞌ denarios cha re rajaf re pensión, y xubij cha: Tavilij y takꞌomaj re jun ache reꞌ. Y tak xquintzolaj-pa, xtintoj chava re jenipaꞌ chic xtasatz. \v 36 Y pa ruqꞌuisibal re Jesús xubij cha re ache re rutaman re ley quichin re israelitas: ¿Chavach rat anchique che je oxeꞌ achiꞌaꞌ reꞌ can anchaꞌl nrajo-ka-riꞌ rejaꞌ can quireꞌ chukaꞌ xrajoꞌ re ache re camas xquiban elekꞌomaꞌ cha? \p \v 37 Y re ache rutaman re ley quichin re israelitas xubij: Ja re ache re xjoyovan rach. \p Y re Jesús xubij chic cha re ache reꞌ: Vocame cabiyin y tabanaꞌ\x * \xo 10.37 \xt Lc. 6:32; Jn. 13:15; Ro. 12:20; 1 P. 2:21; 1 Jn. 3:16, 18; 4:10, 11.\x* anchaꞌl xuban re ache aj-Samaria. \s Re Jesús yeꞌruban visitar re Marta y re María \p \v 38 Y re Jesús xutzꞌam chic rubey y xapon pa jun aldea. Y chupan re aldea reꞌ cꞌo jun ixok rubiniꞌan Marta,\x * \xo 10.38 \xt Jn. 11:1.\x* y ja rejaꞌ re xcꞌulu-apo re Jesús pa rachoch. \v 39 Re ixok reꞌ cꞌo jun ruchꞌalal rubiniꞌan María. Y tak re María xutzꞌat quireꞌ, xtzꞌuye-ka ancheꞌ cꞌo-va re Jesús, chin quireꞌ nucꞌaxaj\x * \xo 10.39 \xt Dt. 33:3; Hch. 22:3.\x* re ruchꞌabal re Dios re nutzijoj re Jesús. \v 40 Jacꞌa re Marta xa man quire-ta xuban. Rejaꞌ binak ránma\x * \xo 10.40 \xt 1 Co. 7:32.\x* chubanic re rusamaj, mareꞌ re Marta xapon riqꞌuin re Jesús y xubij cha: Ajaf, tabanaꞌ utzil tabij baꞌ cha re María che quinrutoꞌ baꞌ cha re samaj roma can nayon yen yinruyiꞌon can chach, y rat can anchaꞌl che otz natzꞌat roma can man jun tzij nabij cha. \p \v 41 Pero re Ajaf Jesús xubij cha: Marta, rat qꞌuiy re nanojij, y yatelinak chꞌoꞌj roma qꞌuiy re asamaj tiene que naban. \v 42 Pero xaxe jun re más nicꞌatzin y más otz, y jareꞌ re xuchaꞌ re María. Y re xuchaꞌ rejaꞌ, man jun xtibin cha che man otz-ta y chukaꞌ man jun xtilisan chach. \c 11 \s Re Jesús nucꞌut chiquivach re ru-discípulos andex rubanic tak niquiban orar \p \v 1 Cꞌo jun bey re Jesús cꞌo pa jun lugar ntajin che oración. Y tak xtaneꞌ cha re oración, jun chique re ru-discípulos xubij cha: Ajaf, tacꞌutuꞌ chakavach andex rubanic tak nakaban orar, anchaꞌl xuban re Juan Bautista xucꞌut chiquivach re ru-discípulos andex rubanic tak niquiban orar.\x * \xo 11.1 \xt Sal. 10:17; 19:14; Ro. 8:20, 27; 2 Co. 3:5; Stg. 4:2, 3; Jud 20.\x* \p \v 2 Y jareꞌ tak re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Quireꞌ tibij tak xtiban orar: \q Kartaꞌ Dios yatcꞌo chilaꞌ chicaj, \q can-ta conojel re vinak niquiyaꞌ\x * \xo 11.2 \xt 2 Cr. 20:6; Sal. 11:4; Is. 11:9; 63:16; Dn. 7:14; Mt. 5:16; 10:32.\x* rukꞌij re abeꞌ. \q Y xteꞌka-yan-ta re kꞌij tak ja rat re xcabano gobernar. \q Y xe-ta re najoꞌ rat re nakaban vovaꞌ chuchꞌulef, anchaꞌl niquiban re jecꞌo aviqꞌuin chilaꞌ chicaj. \q \v 3 Y tayaꞌ chukaꞌ re kavay re nicꞌatzin chaka kꞌij-kꞌij. \q \v 4 Y can anchaꞌl nakacuy re quimac conojel re vinak re yojquitzelaj, quire-ta xtaban kaqꞌuin yoj, xtacuy-ta re kamac re nakaban\x * \xo 11.4 \xt Mt. 6:13; Ef. 4:32; Stg. 2:13.\x* chavach. \q Y man tayaꞌ kꞌij che re itzel nuban-ta chaka che yojtzak\x * \xo 11.4 \xt Mt. 6:14, 15; Lc. 22:46; 1 Co. 10:13; Stg. 1:13; Ap. 3:10.\x* pa mac. Can kojacolaꞌ chach, xchaꞌ re Jesús. \p \v 5 Y re Jesús xubij chukaꞌ chique re ru-discípulos: Vo xa jun chiva yex napon pa nicꞌaj-akꞌaꞌ pa jun jay re ancheꞌ can taman-va rach jabal, y nubij cha re rajaf jay: Naban-ta jun utzil ninjal-ta caꞌe-oxeꞌ avay, \v 6 roma cꞌo jun nu-amigo man aj-vova-ta xbeka viqꞌuin, y yen man jun vay cꞌo viqꞌuin chin ninyaꞌ cha. Mareꞌ tabanaꞌ utzil chua, xcacha-apo cha. \v 7 Y re vinak re ancheꞌ nacꞌutuj-va-apo re vay, can cꞌa chach ruchꞌat cꞌa xtichꞌo-va-pa chava y xtubij: Tabanaꞌ utzil man quinanak, roma xa xintzꞌapij-yan re ruchi-jay y re acꞌolaꞌ xa viqꞌuin yen yeꞌvar-va. Mareꞌ man yintiquir-ta yinyacataj-a chin neꞌnyaꞌ can chava re utzil najoꞌ. \v 8 Y re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Can katzij nimbij chiva, che re vinak re nicꞌutux-apo re vay cha, niyacataj-pa, pero man roma-ta che camas-ta je amigo riqꞌuin re nicꞌutun-apo re vay. Rejaꞌ niyacataj-pa y noꞌrya-pa ronojel re nicꞌatzin, pero xe chin che titane-ka re jun nicꞌutun-apo.\x * \xo 11.8 \xt Lc. 18:1.\x* \p \v 9 Y yen nimbij chiva yex, xchaꞌ re Jesús. Tibanaꞌ anchaꞌl xuban re ache re xbecꞌutun vay. Ticꞌutuj re nicꞌatzin y re Dios xtuya-pa chiva. Ticanoj re nijoꞌ y xtivel. Ticocaj-apo re ruchi-jay y xtijak chivach.\x * \xo 11.9 \xt 1 Jn. 5:14.\x* \v 10 Mareꞌ vo xa can riqꞌuin ronojel ivánma nicꞌutuj cha re Dios, rejaꞌ can xtuya-va-pa chiva re nicꞌutuj cha. Y vo xa nicanoj, can xtivel-va. Y vo xa yex can nicocaj-apo ruchi-jay, can xtijak-va chivach. \p \v 11 Man jun tataꞌaj nibano cha jun rajcꞌual che tak re acꞌual nucꞌutuj jun vay cha, rejaꞌ xa jun aboj nuyaꞌ\x * \xo 11.11 \xt Mt. 7:9.\x* pa rukꞌaꞌ, y tak nucꞌutuj jun car cha, rejaꞌ mana-ta jun cumatz nuyaꞌ pa rukꞌaꞌ, \v 12 y tak nucꞌutuj jun skamaloꞌ cha, rejaꞌ mana-ta jun alacrán nuyaꞌ pa rukꞌaꞌ. \v 13 Yex astapaꞌ itzel inaꞌoj, pero chique re ivajcꞌual man jun bey quireꞌ niban. Roma yex ja re otz tak cosas re niyaꞌ chique. Cꞌalapaꞌ re Irtaꞌ Dios re cꞌo chilaꞌ chicaj, che man-ta nuya-pa\x * \xo 11.13 \xt Is. 44:3; Mt. 7:11; Jn. 4:10.\x* re Espíritu Santo chique re yeꞌcꞌutun cha, xchaꞌ re Jesús. \s Re vinak niquibij che re Jesús cꞌo ru-poder re quijoval re itzel tak espíritu riqꞌuin \p \v 14 Y jun kꞌij re Jesús nucꞌachojsaj jun ache re can mem rubanon pa rukꞌaꞌ jun itzel espíritu. Y tak re Jesús xubij cha re itzel espíritu che tel-a riqꞌuin re ache reꞌ, re itzel espíritu can xel-va-a, y re ache mem xtiquir xchꞌo\x * \xo 11.14 \xt Mt. 9:32; 12:22.\x* chic jun bey. Y re vinak re xeꞌtzꞌeto, can anchique-la xquinaꞌ tak xquitzꞌat. \v 15 Pero jecꞌo chukaꞌ chique re vinak xeꞌbin: Re Jesús cꞌo re Beelzebú riqꞌuin, re quijoval re itzel tak espíritu. Y ja re Beelzebú re niyiꞌo poder cha chin quireꞌ nitiquir yeꞌrulisaj\x * \xo 11.15 \xt Mt. 9:34; 12:24.\x* re itzel tak espíritu. \p \v 16 Y jecꞌo nicꞌaj chic vinak, xaxe chin che niquitojtobej re Jesús vo xa can katzij che ja re Dios takayom-pa richin,\x * \xo 11.16 \xt Mt. 12:38; 16:1.\x* xquibij cha che tubanaꞌ jun señal chicaj. \p \v 17 Pero re Jesús rutaman\x * \xo 11.17 \xt Jn. 2:25; Ap. 2:23.\x* re niquinojij re achiꞌaꞌ reꞌ pa tak cánma, mareꞌ xubij chique: Vo xa re vinak chin jun nación man niquinojij-ta y caꞌeꞌ quivach niquiban, nipa ayoval chiquicojol. Y reꞌ man otz-ta, roma nuban cha re nación che nitzak. Y quireꞌ chukaꞌ pa jun jay, vo xa cꞌo ayoval chiquicojol, niquijach-quiꞌ\x * \xo 11.17 \xt Mt. 12:25; Mr. 3:24.\x* y man otz-ta chic xtiquitzꞌat-quiꞌ. \v 18 Y ja quireꞌ chukaꞌ re Satanás, rejaꞌ manak modo che nuban ayoval quiqꞌuin re rusamajelaꞌ, roma vo xa quireꞌ nuban, re ruchibil rion niquiyaꞌ can y chaꞌnin nitzak y man chic nitiquir-ta nuban gobernar. Y yen quireꞌ nimbij chiva, roma yex nibij che yen cꞌo re Beelzebú viqꞌuin y mareꞌ tak yintiquir yeꞌnlisaj-a re itzel tak espíritu. \v 19 Yex quireꞌ ninojij chuij yen, che cꞌo re Beelzebú viqꞌuin, mareꞌ yintiquir yeꞌnlisaj re itzel tak espíritu, pero re yeꞌtzekelben ivichin chukaꞌ yeꞌtiquir yeꞌquilisaj itzel tak espíritu. ¿Anchique como yaꞌyon poder\x * \xo 11.19 \xt Mr. 9:38; Lc. 9:49.\x* chique rejeꞌ chin yeꞌtiquir niquiban quireꞌ? Mareꞌ ja re yeꞌtzekelben ivichin jareꞌ re yeꞌsekresan che man otz-ta re ninojij yex. \v 20 Y yen can ja-va re Dios re yaꞌyom-pa poder chua chin yintiquir yeꞌnlisaj-a re itzel tak espíritu. Xa xbeka-yan re kꞌij che conojel rucꞌamon che niquinimaj rutzij re Dios\x * \xo 11.20 \xt Ex. 8:19.\x* y yeꞌcꞌueꞌ pa rukꞌaꞌ rejaꞌ. \p \v 21 Y tak cꞌo jun ache re camas ruchukꞌaꞌ,\x * \xo 11.21 \xt Mt. 12:29; Mr. 3:27; Ef. 6:12.\x* y cꞌo ronojel rach chꞌichꞌ riqꞌuin chin nuban ayoval, re ache reꞌ can jabal-va nuchajij\x * \xo 11.21 \xt 1 P. 5:8.\x* re rachoch, y man jun xtilekꞌan re cosas cꞌo riqꞌuin. \v 22 Pero tak neꞌcꞌulun chic jun ache re cꞌo más ruchukꞌaꞌ\x * \xo 11.22 \xt Is. 53:12; Col. 2:15; He. 7:25.\x* que chach rejaꞌ, nichꞌacataj, y nilisas-a ronojel rach chꞌichꞌ chin ayoval re cꞌo riqꞌuin, re anchok riqꞌuin rubanon-va confiar-riꞌ. Cꞌareꞌ re ache re cꞌo más ruchukꞌaꞌ, nutzꞌam rujachic chiquivach re ruchibil. \p \v 23 Y mareꞌ, re vinak re man nrajo-ta nicꞌueꞌ viqꞌuin, xa riqꞌuin re Satanás nrajoꞌ nicꞌue-va. Y anchique vinak man nuban-ta re nusamaj, xa nuyoj re nusamaj.\x * \xo 11.23 \xt Mt. 12:30.\x* \s Tak jun itzel espíritu nitzolaj chic re ancheꞌ xel-va-a \p \v 24 Tak cꞌo jun itzel espíritu ndel-a riqꞌuin jun vinak, re itzel espíritu reꞌ niba pa tak lugares re ancheꞌ manak vinak y manak yaꞌ, y chireꞌ cꞌa nucanoj-va jun lugar chin nixulan. Y tak re jun itzel espíritu reꞌ nunaꞌ che man ak lugar nuvil chin nixulan,\x * \xo 11.24 \xt Mt. 12:43.\x* nunojij: Más otz yintzolaj chic ancheꞌ xinel-va-pa. \v 25 Y tak re itzel espíritu reꞌ nitzolaj chic-apo pa ránma re vinak ancheꞌ elinak-va-a, noꞌrvilaꞌ re ránma re vinak reꞌ anchaꞌl jun jay re meson rupan y jabal ruvekic banon. \v 26 Y cꞌareꞌ re itzel espíritu reꞌ yeꞌboꞌrcꞌama-pa je vukuꞌ chic ruchibil itzel tak espíritu re más je itzel, y conojel reꞌ yeꞌoc pa ránma re vinak. Y re vinak re anchok riqꞌuin yeꞌcꞌue-va chic jun bey re itzel tak espíritu reꞌ, más cꞌayef\x * \xo 11.26 \xt Jn. 5:14; He. 6:4; 10-26; 2 P. 2:20.\x* nuban re rucꞌaslen que chach re xuban nabey. \s Otz-quibanoj re niquicꞌaxaj y niquiban re nubij re ruchꞌabal re Dios \p \v 27 Y tak re Jesús ntajin chubixic reꞌ chiquivach conojel re vinak re quimalon-quiꞌ riqꞌuin, jareꞌ tak jun ixok re cꞌo chireꞌ chiquicojol cof xbechꞌo-pa, y xubij: Otz-rubanoj\x * \xo 11.27 \xt Lc. 1:28, 48.\x* re ixok re xyiꞌo avichin chach re ruchꞌulef y xatruqꞌuiytisaj riqꞌuin tzꞌumaj, xchaꞌ re ixok cha re Jesús. \p \v 28 Y re Jesús xubij: Más otz-quibanoj re niquicꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios y niquiban\x * \xo 11.28 \xt Mt. 7:21; 12:49; Lc. 8:21; Stg. 1:25.\x* re nubij. \s Re vinak man niquijo-ta niquinimaj re Jesús \p \v 29 Y tak re Jesús xutzꞌat che camas je qꞌuiy vinak niquimol-apo-quiꞌ chij, xpa re Jesús xubij chique re vinak reꞌ: Re vinak chupan re tiempo reꞌ camas je mal tak vinak y man yinquinimaj-ta. Mareꞌ can niquijoꞌ che yen nimban jun señal chiquivach chin quireꞌ yinquinimaj. Pero mana-ta re niquijoꞌ rejeꞌ jareꞌ re xtibanataj. Xa can xe re xbanataj riqꞌuin re jun ache re xubiniꞌaj Jonás, re jun rusamajel re Dios re xcꞌueꞌ ajuer can re xbex profeta cha, xaxe re señal\x * \xo 11.29 \xt Mt. 12:38, 39.\x* reꞌ re niyaꞌ chique rejeꞌ. \v 30 Re xucꞌalvachij re Jonás xucꞌut chiquivach re vinak re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can chupan re tenemit Nínive, che can ja re Dios takayom-pa richin. Y quireꞌ chukaꞌ yen re xinalax chiꞌicojol, re xtincꞌalvachij xticusas chin jun señal\x * \xo 11.30 \xt Jon. 1:17; 2:10.\x* chiquivach re vinak vocame. \v 31 Y tak xtapon re kꞌij tak re vinak xqueꞌbapon chach re Dios chin xqueꞌban juzgar, xteꞌcꞌastaj-pa re jun ixok re xuban gobernar pa Sabá y xtubij che man otz-ta xquiban re vinak re jecꞌo vocame. Roma re tiempo tak xcꞌueꞌ re jun ixok reꞌ, camas naj xbiyin chin quireꞌ xboꞌrcꞌaxaj y xboꞌrtzꞌetaꞌ re namalaj naꞌoj re cꞌo riqꞌuin re Rey Salomón. Y vocame yincꞌo yen re cꞌo más nukꞌij\x * \xo 11.31 \xt 1 R. 10:1; Is. 9:6; Ro. 9:5; Fil. 2:10; Tit. 2:13.\x* que chach re Rey Salomón re xcꞌueꞌ ajuer can, y xa man yinquinimaj-ta re vinak. \v 32 Y tak xtapon chukaꞌ re kꞌij tak re Dios xqueꞌruban juzgar re vinak re jecꞌo vocame, xqueꞌcꞌastaj-pa re vinak re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can pa tenemit Nínive. Re vinak reꞌ xtiquibij che man otz-ta xquiban re vinak re jecꞌo chupan re tiempo reꞌ, roma man xinquinimaj-ta, roma re vinak re xeꞌcꞌueꞌ pa tenemit Nínive, can xe xquicꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios re xutzijoj re Jonás chique, can jareꞌ tak xquinimaj y xjalataj re quicꞌaslen\x * \xo 11.32 \xt Jon. 3:5.\x* chach re Dios. Y vocame yincꞌo yen re cꞌo más nukꞌij que chach re Jonás, y xa man yinquinimaj-ta re vinak. \s Re sakil chin re ka-cuerpo ja re kanakꞌavach \p \v 33 Y man jun vinak nibano che tak nutzaj jun lámpara nuya-ta-apo chuxeꞌ jun cajón o nuvovaj-ta-apo. Re vinak re nutzaj jun lámpara, nutzekebaꞌ\x * \xo 11.33 \xt Mt. 5:15; Mr. 4:21.\x* chicaj, chin quireꞌ sakil nuban pa jay tak yeꞌoc-apo re vinak. \v 34 Y re anakꞌavach can yeꞌoc chava anchaꞌl ndoc jun lámpara. Roma vo xa re anakꞌavach je otz, ronojel re a-cuerpo cꞌo pa sakil.\x * \xo 11.34 \xt Sal. 119:18; Mt. 6:22; Mr. 8:18; Hch. 26:18; Ef. 1:17, 18.\x* Pero vo xa re anakꞌavach man je otz-ta, ronojel re a-cuerpo cꞌo pa kꞌokoꞌm. \v 35 Mareꞌ tachajij re acꞌaslen, chin quireꞌ re sakil re ruyiꞌon re Dios pan avánma man tijalataj, y man chic tikꞌalajim-pa che cꞌa yatcꞌo pa kꞌokoꞌm. \v 36 Roma vo xa yatcꞌo pa sakil, can man yatcꞌo-ta pa kꞌokoꞌm, y quireꞌ can yatzuꞌun-va jabal. Reꞌ can junan-va riqꞌuin tak tzijon jun lámpara chin nusekresaj re ancheꞌ yatcꞌo-va y can pakꞌij rubanon roma kꞌalaj ronojel. \s Re Jesús nubij re quimac re achiꞌaꞌ fariseos y re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas \p \v 37 Y tak re Jesús xtane-ka che tzij chiquivach re vinak, cꞌo jun chique re achiꞌaꞌ fariseos xubij cha re Jesús che tubanaꞌ utzil niba-ta baꞌ charachoch, chin neꞌvaꞌ riqꞌuin. Y re Jesús can xbo-va. Y tak xapon, xbetzꞌuyeꞌ chach mesa. \p \v 38 Y re ache fariseo, can anchique-la xutzꞌat re Jesús, roma xtzꞌuye-apo chach mesa y man xuchꞌaj-ta rukꞌaꞌ anchaꞌl re qui-costumbre re israelitas.\x * \xo 11.38 \xt Mr. 7:3.\x* \v 39 Y re Ajaf Jesús can rutaman re nunojij re ache fariseo, y mareꞌ xubij cha: Yex fariseos xa yix anchaꞌl re lak re jabal chꞌajchꞌoj rij y re rupan can xak che tzꞌil. Yex can nicꞌut chiquivach re vinak che camas otz re ibanabal, pero pa tak ivánma man quire-ta, roma xa nojnak riqꞌuin elakꞌ, y nojnak riqꞌuin ronojel rach etzelal.\x * \xo 11.39 \xt Mt. 23:25; Ga. 1:14; 2 Ti. 3:5; Tit. 1:15.\x* \v 40 Xa yix nacanak tak vinak, roma itaman che ja re Dios xbano re ka-cuerpo y chukaꞌ rejaꞌ xbano re kánma. \v 41 Mareꞌ yex xa ja re ivánma tichꞌojersaj, chin quireꞌ tak chꞌajchꞌoj chic re ivánma, xtalax cꞌa-pa iviqꞌuin che yeꞌtoꞌ\x * \xo 11.41 \xt Is. 58:7; Dn. 4:27; Lc. 12:33.\x* re man jun cosa cꞌo quiqꞌuin, y xquixchꞌojchꞌojer. \p \v 42 ¡Tivokꞌex ivach yex fariseos! roma yex xaxe re jubulaj tak kꞌayis, anchaꞌl re hierbabuena y re ruda y ronojel quivach ticoꞌn, jareꞌ re yeꞌlisaj can tak baꞌ chin ndoc i-diezmo chin niyaꞌ cha re Dios,\x * \xo 11.42 \xt 1 S. 15:22; Os. 6:6; Mt. 23:23.\x* pero xa man nijo-ta re Dios, y man otz-ta inaꞌoj quiqꞌuin re vinak. Pero jareꞌ re más otz-ta che niban nabey, y cꞌaja-ta reꞌ niban re can yixtajin-va chubanic. \p \v 43 ¡Tivokꞌex ivach yex fariseos! roma ja re nabey tak chꞌacat yeꞌcanolaꞌ re pa tak nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha, chin quireꞌ nibex che camas ikꞌij. Y chukaꞌ camas nika chivach che niyaꞌ ruxnokil-ivach\x * \xo 11.43 \xt Mt. 23:6; Mr. 12:38, 39.\x* pa tak qꞌuiybal, re ancheꞌ niquimol-va-quiꞌ. \p \v 44 ¡Tivokꞌex chukaꞌ ivach yex achiꞌaꞌ re itaman re ley kachin yoj re yoj israelitas y chukaꞌ yex fariseos re caꞌeꞌ ipalaj!\x * \xo 11.44 \xt Sal. 5:9; Mt. 23:27; Hch. 23:3.\x* roma yex xa yix anchaꞌl re ancheꞌ jeꞌmukun-va re anamaꞌiꞌ, re man chic banon-ta quibanic y man chic kꞌalaj-ta che cꞌo mukun chireꞌ, y re vinak xa choj yeꞌkꞌax pa rueꞌ, can man cꞌa quitaman-ta che xa pa rueꞌ jun quiminak yeꞌkꞌax-va, xchaꞌ re Jesús. \p \v 45 Pero jun chique re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley\x * \xo 11.45 \xt Mt. 22:35.\x* quichin re israelitas, xubij cha re Jesús: Maestro, tak rat nabij quireꞌ, man xe-ta chic chique re fariseos nabij-va, xa can chibil chukaꞌ chaka yoj nabij-va. \p \v 46 Y re Jesús xubij cha re ache reꞌ: ¡Tivokꞌex chukaꞌ ivach yex re itaman re ley! roma tak yeꞌtijoj re vinak, niyaꞌ namalaj tak ejkaꞌn chiquij, re camas cꞌayef quicꞌuaxic. Re ejkaꞌn reꞌ xaxe chiquij re vinak niya-va, y yex can man jun chꞌet rue-ikꞌaꞌ nisiloj chin niban y nicꞌuaj-ta re ejkaꞌn re nibij che tiene que niquicꞌuaj re vinak.\x * \xo 11.46 \xt Mt. 23:4.\x* \p \v 47 ¡Tivokꞌex ivach yex re itaman re ley! roma yex yix anchaꞌl re ivinak re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, xeꞌquiquimisalaꞌ re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique. Y ja quireꞌ yex vocame nikꞌalajin che yix quireꞌ, roma yeꞌibanalaꞌ\x * \xo 11.47 \xt Mt. 23:29.\x* rubanic re qui-panteón. \v 48 Vocame nikꞌalajin che yex yix anchaꞌl rejeꞌ, roma nika chivach re xquibanalaꞌ\x * \xo 11.48 \xt Hch. 7:51, 52; 1 Ts. 2:15; He. 11:36-38; Stg. 5:10.\x* chique re rusamajelaꞌ re Dios re xbex profetas chique. \p \v 49 Y mareꞌ re Dios re cꞌo ronojel rach naꞌoj riqꞌuin xubij: Xqueꞌntak achiꞌaꞌ quiqꞌuin re israelitas re nutenemit, achiꞌaꞌ re xqueꞌtzijon\x * \xo 11.49 \xt Pr. 1:20; Mt. 23:34; 1 Co. 1:24.\x* re chꞌabal re nimbij chique, y chukaꞌ xqueꞌntak apóstoles quiqꞌuin. Pero jecꞌo chique rejeꞌ re xqueꞌquimisas, y chukaꞌ xqueꞌyaꞌ pa tak tijoj-pokonal. \v 50 Mareꞌ xubij re Jesús: Conojel re profetas re jeꞌquimisam-pa tak xtiquir-pa re ruchꞌulef, ja re vinak re jecꞌo vocame, jareꞌ re xqueꞌkalen re quicamic. \v 51 Nitiquir-pa riqꞌuin re rucamic re ache xubiniꞌaj Abel\x * \xo 11.51 \xt Gn. 4:8.\x* cꞌa riqꞌuin re rucamic re ache xubiniꞌaj Zacarías. Y ja Zacarías reꞌ re xquimisas chunakaj re altar re cꞌo chach rachoch re Dios. Mareꞌ nimbij chiva, che re Dios pa quiveꞌ re vinak re jecꞌo vocame xtuya-va re quicamic re achiꞌaꞌ re xeꞌsamaj pa ru-cuenta re Dios. \p \v 52 ¡Tivokꞌex ivach yex achiꞌaꞌ re itaman re ley! roma yex jabal itaman andex rubanic tak jun vinak ndoc rajcꞌual re Dios, pero yex man yix-aconak-ta rajcꞌual rejaꞌ y chukaꞌ man niya-ta kꞌij\x * \xo 11.52 \xt Mt. 23:13.\x* chique re vinak chin yeꞌoc-ta rajcꞌual re Dios, astapaꞌ re vinak niquijoꞌ yeꞌoc rajcꞌual rejaꞌ. \p \v 53 Tak re Jesús xubij ronojel reꞌ, re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas y re achiꞌaꞌ fariseos camas xpa quiyoval. Y mareꞌ conojel rejeꞌ xquibanalaꞌ chic preguntas cha, xaxe chin niquinak. \v 54 Re achiꞌaꞌ reꞌ cama-va niquiya-ta can re Jesús, roma niquijo-ta rejeꞌ che rejaꞌ cꞌo-ta jun chꞌabal re man pa rubiyal-ta re nubij chin che nika pa quikꞌaꞌ,\x * \xo 11.54 \xt Mr. 12:13.\x* chin che niquisujuj. Pero re Jesús can rion pa rubiyal re yeꞌrubij tak nichꞌo. \c 12 \s Re fariseos caꞌeꞌ quipalaj quibanon \p \v 1 Y re vinak xquimol-quiꞌ. Y roma can pa mil xquimol-quiꞌ chireꞌ, mareꞌ can niquichocomila-quiꞌ. Y re Jesús quiqꞌuin re ru-discípulos xutzꞌam-va tzij nabey, y xubij chique: Can tichajij-iviꞌ\x * \xo 12.1 \xt Mt. 16:6, 16:12; Mr. 8:15; 1 Co. 5:7, 8.\x* chach re levadura quichin re achiꞌaꞌ fariseos. Y re levadura reꞌ ndel che tzij, ja che re achiꞌaꞌ fariseos caꞌeꞌ quipalaj quibanon. \v 2 Y ronojel re man can-ta sekresam-pa, can xtisekresas, y ronojel re tzꞌapin rij, can xtel\x * \xo 12.2 \xt Ec. 12:14; Mt. 10:26; Mr. 4:22; Lc. 8:17; 1 Co. 4:5.\x* pa sakil, mareꞌ can conojel cꞌa xqueꞌtaman, y conojel chukaꞌ xqueꞌtzꞌeto. \v 3 Mareꞌ yex, ronojel re ibilon pan eval, can xteꞌkꞌalajim-pa. Y ronojel cꞌa re ibilon pa tak ixquin y pa tak jay can xtitamax coma re vinak, y rejeꞌ can xqueꞌjoteꞌ cꞌa pa rueꞌ re cachoch y cꞌa chireꞌ xtiquiya-va-pa rutzijol. \s Chach re Dios can rucꞌamon che nakaxibij-kiꞌ \p \v 4 Y mareꞌ chukaꞌ nimbij chiva yex re yix nu-amigos: Man tixibij-iviꞌ\x * \xo 12.4 \xt Is. 8:12, 13; 51:7, 8, 12, 13; Jer. 1:8; Mt. 10:28; Fil. 1:28; 1 P. 3:14.\x* chiquivach re vinak re yeꞌquimisan re i-cuerpo, roma tak xixquiquimisaj-yan, man chic jun andex yeꞌtiquir niquiban chiva, roma re ivánma man yeꞌtiquir-ta niquiquimisaj. \v 5 Y nimbij chiva anchok chach rucꞌamon che nixibij-iviꞌ, y reꞌ ja chach re jun re cꞌo autoridad pa rukꞌaꞌ che man xe-ta yixruquimisaj, rejaꞌ can nitiquir yixrutak pan infierno.\x * \xo 12.5 \xt Sal. 9:17; Mt. 10:28; 25:41, 46; 2 P. 2:4; Ap. 1:18.\x* Ja chach reꞌ tixibij-va-iviꞌ. \p \v 6 Y yex chukaꞌ jabal itaman che tak yeꞌlokꞌ voꞌoꞌ chꞌutak chicop re cꞌo quixicꞌ re yeꞌba pa cakꞌikꞌ, xaxe caꞌeꞌ chꞌutak centavo cajal. Y man roma-ta che camas je barato, xtipa-ta re Dios yeꞌrumistaj-ta can.\x * \xo 12.6 \xt Mt. 10:29.\x* \v 7 Y cꞌalapaꞌ cꞌa yex, roma hasta re rusumal-iveꞌ ejelan. Re Dios man jun bey yixrumistaj-ta can, camas yixrajoꞌ. Rejaꞌ más yixrajoꞌ que chiquivach chꞌutak chicop re cꞌo quixicꞌ re yeꞌba pa cakꞌikꞌ. Mareꞌ man tixibij-iviꞌ. \s Re vinak re runiman chic re Jesucristo can man niqꞌuex-ta nubij che runiman chic \p \v 8 Chukaꞌ nimbij chiva, che xabanchique vinak re man niqꞌuex-ta nubij che yinruniman chic, yen chukaꞌ re xinalax chiꞌicojol xtimbij che rejaꞌ vichin chic yen.\x * \xo 12.8 \xt Mt. 10:32; Mr. 8:38; Ro. 10:9, 10; 2 Ti. 2:12; 1 Jn. 2:23; Ap. 2:13.\x* Y re tzij reꞌ can chiquivach re ru-ángeles re Dios xtimbij-va. \v 9 Jacꞌa re vinak re niqꞌuex nubij che yinruniman chic, yen chukaꞌ xquinqꞌuex nimbij chiquivach re ru-ángeles re Dios che re vinak reꞌ vichin yen. \p \v 10 Y xabanchique vinak nuyokꞌ re nubeꞌ yen re xinalax chiꞌicojol, can nicuyutaj\x * \xo 12.10 \xt Mt. 12:31, 32, Mr. 3:28.\x* rumac. Jacꞌa re niyokꞌo richin re Espíritu Santo, man cꞌa xticuyutaj-ta rumac. \p \v 11 Y vo xa ja yen re yininimaj, y rutzij reꞌ yixcꞌuax chiquivach re achiꞌaꞌ cꞌo quikꞌij pa tak nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha, y rutzij chukaꞌ reꞌ yixcꞌuax chiquivach re autoridades, man timay re andex xtibij\x * \xo 12.11 \xt Mt. 10:19; Mr. 13:11; Lc. 21:14.\x* chique y andex che tzij xticusaj chin yixchꞌo chiquivach. \v 12 Roma tak xquixchꞌo-apo, can ja re Espíritu Santo re xtibin\x * \xo 12.12 \xt Ex. 4:12; 1 P. 5:7.\x* chiva re andex xtibij-apo, xchaꞌ re Jesús. \s Re biyomal man nitiquir-ta nulokꞌ re cꞌaslen \p \v 13 Y chireꞌ chiquicojol conojel vinak re quimalon-apo-quiꞌ, cꞌo cꞌa jun ache xchꞌo-apo y xubij cha re Jesús: Maestro, xchaꞌ cha. Tabanaꞌ utzil cachꞌo riqꞌuin re vachꞌalal y tabij cha che tuya-pa re nu-herencia re aconak-ka richin. \p \v 14 Pero re Jesús xubij cha re ache: ¿La yin juez como yen chin yen yimbano rubiyal o ninjach re herencia chivach?\x * \xo 12.14 \xt Jn. 18:36.\x* \p \v 15 Y re Jesús xchꞌo chic chique re vinak y xubij: Tichajij-iviꞌ che man tirayij\x * \xo 12.15 \xt Pr. 28:16; 1 Ti. 6:7; He. 13:5.\x* re biyomal. Roma re biyomal man nitiquir-ta nulokꞌ re cꞌaslen. \p \v 16 Y jareꞌ tak re Jesús xutzꞌam rubixic jun ejemplo y xubij: Cꞌo jun ache biyom, re camas qꞌuiy rulef. Y cꞌo jun junaꞌ, camas qꞌuiy xuban cosechar. \v 17 Mareꞌ re ache biyom xutzꞌam runojexic pa ránma: ¿Andex como xtimban cha ronojel re nu-cosecha? Roma manak chic ancheꞌ ninya-va. \v 18 Y tak xunojij re andex nuban, xubij: Mejor yeꞌntur re jay re jeꞌaconak rucꞌojlebal re nu-cosecha roma camas je cocoj y nimban más chavon cha, y chupan cꞌa reꞌ xtinyac-va ronojel re xtimban cosechar y ronojel re cꞌo viqꞌuin, \v 19 y xtimbij cꞌa cha re vánma: Vánma, vocame camas qꞌuiy cosas re ayacon, y qꞌuiy junaꞌ man xtataj-ta viyjal. Caquiꞌcot, caxulan, cavaꞌ y catuqꞌuiaꞌ, xchaꞌ re biyom cha re ránma.\x * \xo 12.19 \xt Job 20:22; 21:13; 27:8; Sal. 52:7; Pr. 27:1; Ec. 11:9; Dn. 4:31; 1 Co. 15:32; 1 Ts. 5:3; Stg. 4:14; 5:5.\x* \v 20 Pero re Dios xubij cha re biyom reꞌ: Camas yat nacanic, chupan re akꞌaꞌ reꞌ xtinvayoj-a re avánma, y ronojel re abiyomal re ayacon, ¿anchok richin cꞌa xtoc-va can?\x * \xo 12.20 \xt Sal. 39:6; Jer. 17:11.\x* \v 21 Quireꞌ niquicꞌalvachij re vinak re niquimol biyomal chin re ruchꞌulef, y xa mana-ta re biyomal cꞌo riqꞌuin re Dios re niquimol.\x * \xo 12.21 \xt Mt. 6:20; 1 Ti. 6:18, 19; Stg. 2:5.\x* \s Re Dios nuyaꞌ ronojel re nicꞌatzin chique re je rajcꞌual \p \v 22 Y re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Yen nimbij chiva, che man quixel chꞌoꞌj chucanoxic re ndoc chiva kꞌij-kꞌij, re ancheꞌ xteꞌvila-va-pa ivay y re ancheꞌ xteꞌcꞌama-va-pa itziak,\x * \xo 12.22 \xt Mt. 6:25; Fil. 4:6.\x* \v 23 roma mana-ta re vay re cꞌo más rajkalen que chach re cꞌaslen, y chukaꞌ mana-ta re tziak re cꞌo más rajkalen que chach re i-cuerpo. Roma re Dios can nuya-va-pa re ivay chin cꞌo icꞌaslen y re itziak chin nicusaj. \v 24 Titzꞌeta-na-paꞌ chꞌutak chicop re cꞌo quixicꞌ\x * \xo 12.24 \xt Job 38:41; Sal. 147:9.\x* re yeꞌba pa cakꞌikꞌ, rejeꞌ man yeꞌticon-ta y manak cosecha niquilisaj juna-junaꞌ, y chukaꞌ manak cachoch chin niquiyacalaꞌ qui-cosecha. Pero rejeꞌ yeꞌvaꞌ, roma can ja re Dios re nitzuku quichin. Cꞌalapaꞌ cꞌa yex che re Dios man-ta xtuyaꞌ ivay, roma yex más ivajkalen que chiquivach rejeꞌ. \v 25 Man jun chiva yex re nitiquir-ta nuban che niqꞌuiy-ta baꞌ más rakan, astapaꞌ can elinak chꞌoꞌj chubanic quireꞌ. \v 26 Y re jun samaj reꞌ camas coꞌol y man yixtiquir-ta niban, ¿anchique cꞌa roma tak can yixelenak chꞌoꞌj chucanoxic ivay, itziak y re nicꞌaj chic re yeꞌcꞌatzin chiva? \p \v 27 Titzꞌetaꞌ re cotzꞌeꞌj quibiniꞌan lirio tak yeꞌqꞌuiy, rejeꞌ man yeꞌsamaj-ta, y man yeꞌquimon-ta chin niquiban quitziak. Y cꞌo jun Rey xuban gobernar pan Israel jun bey can xubiniꞌaj Salomón. Rejaꞌ camas rubiyomal y rion tziak re camas je caro re xeꞌrucꞌuaj, pero man jun bey xucusaj-ta jun rutziak anchaꞌl jun cotzꞌeꞌj. \v 28 Roma re Dios ja re cotzꞌeꞌj jareꞌ re quitziak nuyaꞌ chique re kꞌayis re jecꞌo pakꞌos. Y astapaꞌ re kꞌayis man can-ta niyaloj, roma jun tiempo-oc re jabal nitzuꞌun y tak nichakij-ka, nichꞌakex pa kꞌakꞌ, pero man riqꞌuin reꞌ re Dios can nuvak-va jabal. Y vo xa re Dios nuvak jabal re kꞌayis, cꞌalapaꞌ yex man-ta xtuyaꞌ itziak, astapaꞌ yex man can-ta ibanon confiar-iviꞌ riqꞌuin re Dios, pero rejaꞌ can nuya-va itziak. \v 29 Mareꞌ yex man quixel chꞌoꞌj chucanoxic re andex xtitaj y re andex xtikum. \v 30 Quireꞌ nimbij chiva, roma ja quireꞌ niquiban re vinak re man quitaman-ta rach re Dios. Pero yex can itaman che cꞌo jun Tataꞌaj re can rutaman chic andex re nicꞌatzin chiva.\x * \xo 12.30 \xt 2 Cr. 16:9.\x* \v 31 Mareꞌ re rucꞌamon che niban yex ja che tinimaj rutzij re Dios y rejaꞌ can xtuyaꞌ re nicꞌatzin chiva.\x * \xo 12.31 \xt Mt. 6:33; Ro. 8:31.\x* \s Ja re biyomal chin chilaꞌ chicaj tirayij \p \v 32 Mareꞌ man tixibij-iviꞌ yex re yixtzekelben vichin, roma astapaꞌ yix ba-oc, pero re Tataꞌaj re cꞌo chilaꞌ chicaj can nurayij-va che yixcꞌueꞌ pa rukꞌaꞌ rejaꞌ. \v 33 Ticꞌayilaꞌ re andex jecꞌo iviqꞌuin y tijachalaꞌ re rajal chiquivach re vinak re je meba-oc. Vo xa quireꞌ xtiban, re bolsa chin re ibiyomal re yacon chilaꞌ chicaj xtinoj y man jun bey xtikꞌay-ta, y re ibiyomal reꞌ man jun bey xtiqꞌuis. Chilaꞌ manak elekꞌomaꞌ y chilaꞌ man jun andex xtichocoper.\x * \xo 12.33 \xt Mt. 6:20; 19:21.\x* \v 34 Roma re ivánma can nicꞌueꞌ ancheꞌ cꞌo-va re ibiyomal,\x * \xo 12.34 \xt Mt. 6:20, 21.\x* roma can jareꞌ re nirayij. \s Nicꞌatzin che nakayabej-apo re Jesucristo tak xtipa \p \v 35 Can tichajij cꞌa icꞌaslan,\x * \xo 12.35 \xt Mt. 25:1; Ef. 6:14; 1 P. 1:13.\x* che can-ta nojel tiempo tzejal. \v 36 Tibanaꞌ anchaꞌl niquiban re yeꞌchajin chupan jun jay. Re yeꞌchajin quiyaben che nitzolaj-pa re qui-patrón binak pa jun cꞌulubic, chin quireꞌ tak neꞌka y nucocaj-apo re ruchi-jay, can jareꞌ neꞌquijaka-pa chach. \v 37 Otz-quibanoj re yeꞌchajin jun jay vo xa je cꞌas tak neꞌka re qui-patrón. Y katzij nimbij chiva, che re qui-patrón mismo xtoꞌrcusaj-pa re rutziak chin samaj y cꞌareꞌ conojel re ru-mozos yeꞌrutzꞌuyuba-apo chach mesa, y yeꞌruvilij-apo jabal roma rejaꞌ camas niquiꞌcot, roma je cꞌas y quiyaben-apo.\x * \xo 12.37 \xt Mt. 24:46; 25:21-23; 2 Ti. 4:7, 8, 1 P. 5:1-4; 2 P. 1:11; 3:14; Ap. 14:13.\x* \v 38 Otz-quibanoj re mozos reꞌ vo xa je cꞌas yeꞌboꞌrvila-ka re qui-patrón tak neꞌka pa nicꞌaj-akꞌaꞌ o ja tak nisakar-yam-pa, roma can quiyaben-apo. \v 39 Y yex itaman, che xe-ta jun rajaf jay rutaman\x * \xo 12.39 \xt 1 Ts. 5:2; Ap. 16:15.\x* jampaꞌ napon jun elekꞌom pa rachoch, re rajaf jay reꞌ nicꞌaseꞌ chin nuchajij re rachoch, y man nuya-ta kꞌij che re elekꞌom nuvop re rachoch chin ndoc chupan y nelakꞌ-a. \v 40 Mareꞌ yex nojel tiempo quiniyabej-apo,\x * \xo 12.40 \xt Mt. 25:13; Mr. 13:33; Ro. 13:11-14; 2 P. 3:12, 14.\x* roma ja tak yex man jun ninojij, jareꞌ tak xquineka yen re xinalax chiꞌicojol, xchaꞌ re Jesús. \s Takabanaꞌ anchaꞌl nuban re jun utzulaj mozo, y man takaban re anchaꞌl nuban re mozo man otz-ta \p \v 41 Jareꞌ tak re Pedro xubij cha re Jesús: Ajaf, ¿rat xabij re ejemplo reꞌ xaxe chaka yoj re a-discípulos o chique chukaꞌ conojel vinak? \p \v 42 Y re Ajaf Jesús xubij: Yex tibanaꞌ cꞌa anchaꞌl nuban jun mozo re cꞌo runaꞌoj y can nuban ronojel re nibex cha.\x * \xo 12.42 \xt Mt. 24:45, 46; 25:21; Lc. 19:15-19.\x* Nipa re patrón nuchaꞌ re mozo reꞌ chin nipaꞌeꞌ can pa quiveꞌ conojel re yeꞌcꞌueꞌ can pa jay, chin nuyaꞌ quivay tak napon re hora. \v 43 Y rejaꞌ can nuban-va ronojel samaj re bin can cha che nuban, y mareꞌ niquiꞌcot ránma tak neꞌvil-ka roma re ru-patrón ntajin che samaj. \v 44 Can katzij nimbij chiva che re patrón reꞌ xtuban cha re ru-mozo che xtuyaꞌ\x * \xo 12.44 \xt 1 P. 5:4; Ap. 3:21.\x* pa rueꞌ ronojel re cꞌo riqꞌuin, chin che nuchajij. \v 45 Pero vo xa re mozo reꞌ nunojij-ka pa ránma: Re nu-patrón reꞌ xa cꞌamaje-na neꞌka y nutzꞌam-ta quichꞌayic re nicꞌaj chic mozos che achiꞌaꞌ y che ixokiꞌ, y xaxe-ta vaꞌin nuban, y nutzꞌam kꞌabaric y can man jun chic samaj nrajoꞌ nuban, \v 46 jacꞌa re kꞌij y re hora tak man jun runaben che neꞌka re ru-patrón jareꞌ tak neꞌka. Re ru-patrón can xtuyaꞌ\x * \xo 12.46 \xt Mt. 24:51.\x* jun namalaj castigo pa rueꞌ re mozo reꞌ junan quiqꞌuin re nicꞌaj chic mozos re man yeꞌniman-ta tzij. \p \v 47 Re mozo re rutaman andex nrajoꞌ re ru-patrón, y xa man xuban-ta preparar-riꞌ y chukaꞌ man xuban-ta re samaj re xbex can cha roma re ru-patrón, re mozo reꞌ can xtika\x * \xo 12.47 \xt Nm. 15:30; Dt. 25:2; Jn. 9:41; 15:22; Hch. 17:30; Stg. 4:17.\x* jun namalaj castigo pa rueꞌ. \v 48 Jacꞌa re mozo re man rutaman-ta andex re nrajoꞌ re ru-patrón, y xa ja re andex re man je otz-ta re xubanala-apo, re mozo can niban-va castigar\x * \xo 12.48 \xt Lv. 5:17; 1 Ti. 1:13.\x* pero xa ba-oc. Roma re vinak re qꞌuiy yiꞌon cha, chukaꞌ qꞌuiy xticꞌutux cha, y re vinak re cꞌo qꞌuiy cosas jachon can pa rukꞌaꞌ, más qꞌuiy xticꞌutux cha, xchaꞌ re Jesús. \s Re yeꞌniman chin re Jesús can xqueꞌtzelas \p \v 49 Yen can chuyiꞌic kꞌakꞌ tak ximpa chiꞌicojol chach re ruchꞌulef. Y camas ninrayij che re kꞌakꞌ reꞌ nicꞌat-ta chic. \v 50 Pero nabey tiene que ninkꞌasaj jun tijoj-pokonal, y mareꞌ nikꞌaxo re vánma, y camas ninrayij che kꞌaxnak-ta chic re tijoj-pokonal\x * \xo 12.50 \xt Mt. 20:22; Mr. 10:38.\x* reꞌ. \v 51 Man tinojij che yen ximpa chach re ruchꞌulef chin che junan ivach nimban chiva. Man quire-ta. Xa nutzij yen jecꞌo re xtiquijachala-quiꞌ\x * \xo 12.51 \xt Mt. 10:34.\x* \v 52 Mareꞌ re tiempo re xtiba-apo, vo xa pa jun jay jecꞌo je voꞌoꞌ vinak, je oxeꞌ xqueꞌyacataj chiquij re je caꞌeꞌ, y re je caꞌeꞌ chic xqueꞌyacataj\x * \xo 12.52 \xt Mi. 7:6; Mt. 10:35; Jn. 7:43; 10:19.\x* chiquij re je oxeꞌ. \v 53 Re tataꞌaj man xtika-ta chach re nubij re rucꞌajol. Ni xe-ta re rucꞌajol man xtika-ta chach re nubij re tataꞌaj cha. Ni xe-ta re teꞌej man xtika-ta chach re nubij re ral-xtan cha. Y quireꞌ chukaꞌ re xtan man xtika-ta chach re nubij re ruteꞌ cha. Y quireꞌ chukaꞌ re eliteꞌ man xtiquicꞌuaj-ta-quiꞌ riqꞌuin re raliꞌ, roma man junan-ta niquinojij, y ni xe-ta re raliꞌ xtiquicꞌuaj-ta-quiꞌ riqꞌuin re ruliteꞌ.\x * \xo 12.53 \xt Mi. 7:6.\x* \s Re Jesús nubij chique re vinak che cꞌo señas tak nijalataj re tiempo \p \v 54 Y re Jesús xubij chukaꞌ chique re vinak: Yex itaman\x * \xo 12.54 \xt Mt. 16:2.\x* andex titzuꞌun re nube chin job. Y tak nitzꞌat re nube reꞌ, chaꞌnin nibij che nipa job. Y can nipo-va. \v 55 Y tak neꞌka re cakꞌikꞌ, jacꞌa seña reꞌ che ja xbeka re sakꞌij\x * \xo 12.55 \xt Job 37:17.\x* y can ja quireꞌ nibanataj. \v 56 Yex xa caꞌeꞌ ipalaj, ¿anchique roma jabal itaman re andex nipa tak nitzuꞌ re nube chicaj? ¿Y anchique roma chukaꞌ jabal itaman che nipa cakꞌikꞌ y nipa job y nicꞌaj chic cosas chach re ruchꞌulef? Vo xa itaman reꞌ, ¿y anchique roma tak man itaman-ta anchique tiempo\x * \xo 12.56 \xt Mt. 16:3; Lc. 19:42-44; 1 Co. 1:19-27; Ga. 4:4.\x* re yojcꞌo-va? \s Tinojij jabal re andex niban \p \v 57 ¿Y anchique roma tak man ninojij-ta jabal re andex otz che niban? \v 58 Roma vo xa cꞌo jun chiva yex nisujus chiquivach re autoridades roma cꞌo rucꞌas, tucanoj rubanic chin che nuban rubiyal riqꞌuin re xsujun richin tak jeꞌbinak pa cabildo. Pero vo xa man nicꞌachoj-ta rubiyal\x * \xo 12.58 \xt Sal. 32:6; Pr. 25:8; Is. 55:6; Mt. 5:25.\x* re anchok riqꞌuin cꞌo-va rucꞌas, can yeꞌbo-va chach re juez, y re juez nujach-a pa rukꞌaꞌ re policía, y re policía nucꞌuaj-a, chin noꞌrtzꞌapij can pa cárcel. \v 59 Y can katzij nimbij, che re vinak re ndoc pa cárcel roma cꞌo rucꞌas, man xtel-ta-pa chireꞌ vo xa man nutoj-ta can ronojel re rucꞌas. \c 13 \s Nicꞌatzin che nijalataj re kacꞌaslen chach re Dios \p \v 1 Y jacꞌareꞌ tak jecꞌo je caꞌe-oxeꞌ vinak xeꞌbapon chireꞌ riqꞌuin re Jesús, y rejeꞌ xquitzijoj cha re xquicꞌalvachij re nicꞌaj chic achiꞌaꞌ aj-Galilea.\x * \xo 13.1 \xt Hch. 5:37.\x* Re achiꞌaꞌ aj-Galilea reꞌ jeꞌquicꞌualon-apo chicop pa rachoch re Dios chin yeꞌsuj cha re Dios. Y tak ntajin rubanic ronojel reꞌ, rejeꞌ xeꞌbequimisas can. Y re xtako quiquimisasic re achiꞌaꞌ reꞌ ja re gobernador rubiniꞌan Pilato. Re quiqꞌuiqꞌuel re chicop xuxol-riꞌ riqꞌuin re quiqꞌuiqꞌuel re achiꞌaꞌ re xeꞌbequimisas can. Jareꞌ re xquitzijoj re je caꞌe-oxeꞌ vinak aj-Galilea cha re Jesús. \p \v 2 Pero re Jesús xubij chique: Man tinojij che re achiꞌaꞌ aj-Galilea quireꞌ xban chique roma cꞌo más quimac\x * \xo 13.2 \xt Job 22:5-16; Jn. 9:2; Hch. 28:4.\x* chiquivach re nicꞌaj chic quivinak aj-Galilea. \v 3 Jacꞌa vo xa yex man xtijalataj-ta re icꞌaslen chach re Dios, can cꞌayef chukaꞌ xticꞌalvachij. \v 4 Y chukaꞌ tak xeꞌcom re je dieciocho re ancheꞌ cꞌo-va re yaꞌ rubiniꞌan Siloé,\x * \xo 13.4 \xt Neh. 3:15.\x* tak xtzak re torre chiquij, man tinojij che rejeꞌ cꞌo más quimac chiquivach conojel re nicꞌaj chic vinak re jecꞌo chupan re tenemit Jerusalén. \v 5 Jacꞌa vo xa yex man xtijalataj-ta re icꞌaslen chach re Dios,\x * \xo 13.5 \xt Ez. 18:30.\x* can cꞌayef chukaꞌ xticꞌalvachij. \s Re ejemplo chij re juviꞌ higuera re manak rach \p \v 6 Re Jesús xutzꞌam rubixic jun ejemplo chiquivach: Cꞌo cꞌa jun ache ruticon\x * \xo 13.6 \xt Mt. 21:19.\x* juviꞌ higo pa rujuyuꞌ, y xba chutzꞌetic re cheꞌ vo xa cꞌo rach. Y re juviꞌ higo reꞌ manak rach. \v 7 Mareꞌ re rajaf re juyuꞌ xubij cha re ache re nisamaj riqꞌuin: Oxeꞌ junaꞌ reꞌ y can juna-junaꞌ neꞌntzꞌetaꞌ re cheꞌ reꞌ, y man jun bey ntzꞌeton che ruyiꞌon-ta rach.\x * \xo 13.7 \xt Lv. 25:21; Ro. 2:4, 5; 2 P. 3:9.\x* Mareꞌ más otz tachoyo-a, roma manak rach nuyaꞌ. Man jun ndoc-va roma xaxe nuqꞌuis ruchukꞌaꞌ re ulef. \v 8 Pero re ache nisamajin chin re rujuyuꞌ xubij cha: Taya-na chic can re junaꞌ reꞌ.\x * \xo 13.8 \xt Ex. 32:11; Jl. 2:17; He. 7:25.\x* Timbana-na cꞌa abonar re ulef re ancheꞌ tiquil-va. \v 9 Vo xa xtuyaꞌ rach, otz. Y vo xa man xtuya-ta rach, cꞌareꞌ cꞌa xtachoy-a, xchaꞌ re nisamajin chin re juyuꞌ. Quireꞌ re ejemplo re xutzijoj re Jesús. \s Chupan jun kꞌij chin uxlanen re Jesús nucꞌachojsaj jun ixok luculic rij \p \v 10 Y chupan jun kꞌij chin uxlanen, re Jesús yeꞌrutijoj re vinak riqꞌuin re ruchꞌabal re Dios, pa jun nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha. \v 11 Y chiquicojol re vinak re quimalon-quiꞌ chireꞌ, cꞌo jun ixok dieciocho\x * \xo 13.11 \xt Lc. 13:16.\x* junaꞌ tiyavaj-va, re ruyabil re ixok reꞌ ja re luculic rij rubanon, y cama-va nitiquir-ta nipaꞌeꞌ baꞌ choj. Re ixok reꞌ jun itzel espíritu\x * \xo 13.11 \xt Hch. 16:16.\x* banayon cha, mareꞌ quireꞌ rubanon. \v 12 Pero tak re Jesús xutzꞌat re ixok reꞌ, xrayoj y xubij cha: Vocame xacolotaj chach re ayabil.\x * \xo 13.12 \xt Sal. 107:20; Is. 65:1; Mt. 8:16.\x* \p \v 13 Y xuyaꞌ rukꞌaꞌ\x * \xo 13.13 \xt Mr. 16:18; Hch. 9:17.\x* pa rueꞌ re ixok. Y re ixok can jareꞌ tak xchojmer rij, xpaꞌeꞌ jabal. Y re ixok can jareꞌ tak xuyaꞌ rukꞌij re Dios.\x * \xo 13.13 \xt Lc. 17:14-17.\x* \v 14 Pero re ache re principal chupan re nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha, camas itzel xunaꞌ cha re Jesús roma xucꞌachojsaj re ixok chupan re kꞌij chin uxlanen. Mareꞌ re ache reꞌ xubij chique re vinak re quimalon-quiꞌ chireꞌ: Ronojel semana cꞌo vakiꞌ kꞌij chin yojsamaj. Y chupan cꞌa re vakiꞌ kꞌij reꞌ cꞌo modo yixpa riqꞌuin re Jesús\x * \xo 13.14 \xt Jn. 5:15, 16; Ro. 10:2.\x* chin yixcꞌachojsas, y mana-ta re kꞌij chin uxlanen, xchaꞌ chique. \p \v 15 Pero re Ajaf Jesús can jareꞌ xubij cha: Yex xa caꞌeꞌ ipalaj. Roma yex yeꞌsol-a re ivacx, re iquiej chupan jun kꞌij chin uxlanen,\x * \xo 13.15 \xt Mt. 12:10; Mr. 3:2; Lc. 6:7; 14:3, 5; Jn. 7:21-24.\x* chin yixba chuyiꞌic quiyaꞌ, y más cꞌa reꞌ xa je chicop manak can-ta quikꞌij. \v 16 Cꞌalapaꞌ re jun ixok reꞌ, re can rey-rumam can re Abraham,\x * \xo 13.16 \xt Lc. 19:9; Ro. 4:12-16.\x* anchaꞌl yex. Y re Satanás dieciocho junaꞌ tuxim-va-pa. Mareꞌ yen nimbij che can otz nicꞌachojsas chupan jun kꞌij chin uxlanen. \p \v 17 Tak re Jesús rubin chic-ka re tzij reꞌ, conojel re yeꞌtzelan richin, xeꞌqꞌuex chach. Jacꞌa re nicꞌaj chic vinak camas niquiꞌcot cánma, roma re Jesús camas nem re rusamaj re Dios ntajin chubanic.\x * \xo 13.17 \xt Lc. 18:43.\x* \s Re ejemplo chij re semilla chin re mostaza \p \v 18 Y re Jesús xubij: ¿Andex como rubanic xtimbij chij re ru-gobierno re Dios? ¿Anchok riqꞌuin como xtinjonomaj-va?\x * \xo 13.18 \xt Mt. 13:31; Mr. 4:30.\x* \v 19 Yen nimbij che junan riqꞌuin re semilla chin re mostaza re nutic jun ache pa rujuyuꞌ. Tak niqꞌuiy, can anchaꞌl jun nema-cheꞌ nuban. Mareꞌ re chicop cꞌo quixicꞌ re yeꞌba pa cakꞌikꞌ, yeꞌbapon pa rueꞌ y niquibanalaꞌ quisoc pa tak rukꞌaꞌ. \s Re ejemplo chij re levadura \p \v 20 Y re Jesús xubij chukaꞌ: ¿Andex como xtimbij chij tak re vinak yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios? ¿Anchok riqꞌuin como xtinjonomaj-va? \v 21 Xa can junan cꞌa riqꞌuin re levadura\x * \xo 13.21 \xt Mt. 13:33.\x* re noꞌrcꞌama-pa jun ixok y nuyaꞌ chupan oxeꞌ pajbal harina muban, y can nuban che nuxol-riꞌ chupan ronojel, xchaꞌ reJesús. \s Quixoc chupan re ruchi-jay re coꞌol-oc rach \p \v 22 Y re Jesús\x * \xo 13.22 \xt Hch. 10:38.\x* xutzꞌam chic-a rubey chin niba pa tenemit Jerusalén. Pero nabey xbakꞌax-pa pa tak nimaꞌk y cocoj tenemit, chin nutzijoj re ruchꞌabal re Dios.\x * \xo 13.22 \xt Mt. 9:35; Mr. 6:6.\x* \v 23 Y cꞌo jun xcꞌutun cha re Jesús, y xubij cha: Ajaf, ¿je qꞌuiy como re xqueꞌcolotaj?\x * \xo 13.23 \xt 1 Co. 1:18; 2 Co. 2:15.\x* \p Pero re Jesús xa chique conojel xchꞌo-va, y xubij: \v 24 Can titijaꞌ ikꞌij tinimaj re ruchꞌabal re Dios. Ronojel re niban yex, can ja re nika chach re Dios jareꞌ re tibanaꞌ. Roma re ruchi-jay re ancheꞌ yixakꞌax-va, camas coꞌol-oc rach.\x * \xo 13.24 \xt Mt. 7:13.\x* Y camas je qꞌuiy vinak xtiquijoꞌ xqueꞌoc chupan re ruchi-jay reꞌ, pero man xqueꞌtiquir-ta\x * \xo 13.24 \xt Jn. 7:34; 8:21; 13:33; Ro. 9:31; 10:2, 3.\x* xqueꞌoc. \v 25 Y tak re rajaf jay xtiyacataj-pa y xtoꞌrtzꞌapij\x * \xo 13.25 \xt Mt. 25:10.\x* can re ruchi-jay, y yex re cꞌamaje-na quixoc-apo riqꞌuin, astapaꞌ yex xticocaj-apo\x * \xo 13.25 \xt Sal. 32:6; Is. 55:6; Lc. 6:46.\x* y xtibij: Ajaf, Ajaf, tajakaꞌ re ruchi-jay chakavach chin che yojoc-apo aviqꞌuin. Pero rejaꞌ xtubij-pa chiva: Man ntaman-ta ancheꞌ quixpo-va.\x * \xo 13.25 \xt Mt. 7:23.\x* \v 26 Y yex xtibila-apo cha: Ja yoj re xojva-xojuqꞌuiaꞌ aviqꞌuin. Y ja pa tak bey chin re katenemit, chireꞌ xabij-va re ruchꞌabal re Dios\x * \xo 13.26 \xt Tit. 1:16.\x* chaka. \v 27 Y rejaꞌ xtubij-pa chiva: Ximbij-yan chiva che man ntaman-ta ancheꞌ quixpo-va. Can man otz-ta che yixcꞌueꞌ viqꞌuin,\x * \xo 13.27 \xt Sal. 6:8; Mt. 7:23; 25:41.\x* yex xa yix banoy-etzelal, xtichaꞌ re Ajaf chiva. \v 28 Y tak xqueꞌitzꞌat re achiꞌaꞌ re quibiniꞌan Abraham, Isaac, Jacob\x * \xo 13.28 \xt Mt. 8:11.\x* y conojel re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can re xbex profetas chique, che jecꞌo pa rukꞌaꞌ re Dios, jareꞌ tak xquixokꞌ y xquixbison, y can xtikachꞌachꞌej irovay\x * \xo 13.28 \xt Mt. 8:12; 13:42; 24:51.\x* roma xixlisas can. \v 29 Y xqueꞌpa vinak re jecꞌo pa norte y sur, quireꞌ chukaꞌ xtiquiban re vinak re jecꞌo pan oriente y pan occidente.\x * \xo 13.29 \xt Gn. 28:14.\x* Y re vinak reꞌ can quibanon confiar-quiꞌ viqꞌuin. Y chukaꞌ re vinak reꞌ xqueꞌcꞌueꞌ pa rukꞌaꞌ re Dios. Rejeꞌ xqueꞌtzꞌuye-apo chach mesa. \v 30 Y chireꞌ jecꞌo xticꞌueꞌ quikꞌij re vocame manak quikꞌij, y jecꞌo re camas quikꞌij vocame, jareꞌ xa manak chic quikꞌij xticꞌueꞌ,\x * \xo 13.30 \xt Mt. 19:30; 20:16; Mr. 10:31.\x* xchaꞌ re Jesús. \s Re Jesús camas nibison coma re vinak jecꞌo pa Jerusalén \p \v 31 Y chupan re mismo kꞌij reꞌ, jecꞌo achiꞌaꞌ fariseos xeꞌbapon riqꞌuin re Jesús, y xquibij cha: Re gobernador rubiniꞌan Herodes nrajoꞌ yatruquimisaj, mareꞌ catel-a vovaꞌ, cabiyin chaꞌnin, xeꞌchaꞌ cha. \p \v 32 Pero re Jesús xubij chique re achiꞌaꞌ reꞌ: Quixbiyin y tibij cha re Herodes, che yen can xtimban-va seguir re samaj ntzꞌamon rubanic, y re samaj reꞌ ja re yeꞌnlisaj itzel tak espíritu y yeꞌncꞌachojsaj chukaꞌ re yeꞌyavaj. Y cꞌa cabij xtinqꞌuis re nusamaj,\x * \xo 13.32 \xt He. 2:10; 5:8.\x* quixchaꞌ cha. Roma re Herodes camas listo chubanic re etzelal. \v 33 Pero yen tiene que xtimban seguir re nubey vocame, chuaꞌk y cabij, pero man roma-ta che quireꞌ nrajoꞌ re Herodes. Roma tiene que yinapon pa tenemit Jerusalén, roma jun rusamajel re Dios re nibex profeta cha, man jun bey xtiquimisas-ta pa jun chic tenemit, sino que rejaꞌ chupan re mismo tenemit Jerusalén chireꞌ niquimisas-va. \p \v 34 Y cꞌareꞌ re Jesús xchꞌo chiquij re vinak re jecꞌo pa tenemit Jerusalén. Rejaꞌ quireꞌ xubij: Yex re yix aj-Jerusalén, yex re yix aj-Jerusalén, ¿anchique roma tak yeꞌquimisaj re rusamajelaꞌ re Dios re nibex profetas chique? ¿Anchique roma chukaꞌ tak yeꞌquimisaj cha aboj re yeꞌrutak-pa re Dios chiꞌicojol?\x * \xo 13.34 \xt 2 Cr. 24:21, 22; Neh. 9:26; Mt. 21:35, 36.\x* Y yen camas qꞌuiy bey xinjoꞌ che xixinmol-ta viqꞌuin, anchaꞌl nuban re quite-ecꞌ chique re chꞌutak ral, yeꞌrumol chuxeꞌ re ruxicꞌ. Y yex\x * \xo 13.34 \xt Mt. 23:37.\x* man jun bey xijoꞌ che quire-ta ximban chiva. \v 35 Vocame re ivachoch yex xticꞌueꞌ can anchaꞌl jun lugar re ancheꞌ, manak vinak re nibex desierto cha.\x * \xo 13.35 \xt Lv. 26:31, 32; Sal. 69:25; Pr. 1:24-30; Is. 1:7; Dn. 9:27; Mi. 3:12; Lc. 21:24.\x* Y quireꞌ nimbij chiva roma jacꞌa ruqꞌuisibal bey reꞌ re xquinitzꞌat-a.\x * \xo 13.35 \xt Jn. 8:21, 24.\x* Y xquinitzꞌat chic jun bey cꞌaja chupan re kꞌij tak xtibij chua: ¡Matiox che pitinak re Jun reꞌ! ¡Rejaꞌ can banom-pa bendecir y pitinak pa rubeꞌ re Ajaf Dios!\x * \xo 13.35 \xt Sal. 118:26; Mt. 21:9; Lc. 19:38; Jn. 12:13.\x* Cꞌa chupan re kꞌij reꞌ tak xquinitzꞌat chic jun bey, xchaꞌ re Jesús. \c 14 \s Jun ache sipojnak nicꞌachojsas roma re Jesús pa jun kꞌij chin uxlanen \p \v 1 Y pa jun kꞌij chin uxlanen, re Jesús xba pa rachoch jun chique re ecꞌuay quichin re achiꞌaꞌ fariseos, roma re ache reꞌ xuban invitar re Jesús chin jun vaꞌin.\x * \xo 14.1 \xt Lc. 7:36.\x* Y re jecꞌo chireꞌ niquitzu-niquitzu-apo re Jesús, \v 2 roma chireꞌ cꞌo-apo jun ache niyavaj. Y re ache reꞌ cꞌo chach re Jesús y sipojnak re ru-cuerpo. \v 3 Y re Jesús xubij chique re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas y chukaꞌ chique re achiꞌaꞌ fariseos re jecꞌo chireꞌ: ¿Andex nibij yex, la xajan como che nicꞌachojsas jun vinak niyavaj chupan jun kꞌij chin uxlanen?\x * \xo 14.3 \xt Mt. 12:10.\x* \p \v 4 Pero re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas y re fariseos man jun tzij xquibij. Mareꞌ re Jesús xutzꞌam-apo re ache niyavaj y xucꞌachojsaj y xubij cha che tiba. \v 5 Y re Jesús xubij chique re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley y re achiꞌaꞌ fariseos: Roma tak jun chiva yex nitzak jun ruquiej o jun ruvacx pa jun pozo, yex can jonanin yixba chulesasic,\x * \xo 14.5 \xt Ex. 23:5; Dt. 22:4; Lc. 13:15.\x* astapaꞌ kꞌij chin uxlanen. \p \v 6 Y re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas y re fariseos man xquivel-ta andex xquibij-apo cha re Jesús. \s Man taban che camas akꞌij \p \v 7 Y xpa re Jesús xutzꞌam rubixic jun ejemplo chique re jeꞌbanon invitar chin re vaꞌin. Roma xeꞌrutzꞌat re vinak re jeꞌbanon invitar che yeꞌquichalaꞌ quichꞌacat\x * \xo 14.7 \xt Mt. 23:6.\x* chin yeꞌtzꞌuyeꞌ chireꞌ chach mesa. Mareꞌ xubij chique: \v 8 Tak cꞌo jun nibano invitar ivichin pa jun cꞌulubic, man ticanoj re nabey tak chꞌacat. Roma qꞌuibaꞌ yat tzꞌuyul chic chireꞌ tak napon jun vinak re cꞌo más rukꞌij que chavach rat, \v 9 y nipa re banayon invitar avichin, nubij chava: Tabanaꞌ utzil tayaꞌ can re achꞌacat cha re jun reꞌ, roma rejaꞌ nbanon invitar chukaꞌ. Y rat can quiak yatruban-ka roma yaqꞌuex-ka y yatetzꞌuyeꞌ cꞌa chach re ruqꞌuisibal chꞌacat. \v 10 Mareꞌ vo xa cꞌo jun nibano invitar ivichin pa jun cꞌulubic, quixtzꞌuyeꞌ chach re ruqꞌuisibal tak chꞌacat chin quireꞌ tak yatrutzꞌat-pa re banayon invitar avichin, xteꞌka aviqꞌuin y xtubij chava: Tabanaꞌ utzil catakꞌax-pa vovaꞌ. Y tak quireꞌ xtiban chava, conojel re yeꞌtzꞌuyeꞌ aviqꞌuin chach mesa chin re vaꞌin xtiquitamaj che can cꞌo-va akꞌij.\x * \xo 14.10 \xt Pr. 15:33; 18:12; 25:6, 7.\x* \v 11 Roma re nuban che cꞌo rukꞌij\x * \xo 14.11 \xt Job 22:29; Sal. 18:27; Pr. 29:23; Mt. 23:12; Lc. 18:14; Stg. 4:6; 1 P. 5:5.\x* xa xtikasas rukꞌij. Y jacꞌa re nuban che manak rukꞌij, can xticꞌueꞌ rukꞌij, xchaꞌ re Jesús. \p \v 12 Y re Jesús xubij chukaꞌ cha re xbano invitar richin: Tak rat najoꞌ yaꞌban invitar vinak chin jun vaꞌin, man cꞌa caꞌban invitar xaxe re itaman ivach quiqꞌuin, re ate-artaꞌ, conojel re je avchꞌalal, y re a-vecinos re je biyomaꞌ, roma rejeꞌ can yeꞌtiquir chukaꞌ yatquiban invitar chin jun vaꞌin pa cachoch, y riqꞌuin reꞌ nikꞌalajin che can chaꞌnin niquitzolij rajal-ruqꞌuixel chava. \v 13 Mareꞌ nimbij chava, tak cꞌo jun namakꞌij naban pan avachoch, caꞌbanaꞌ invitar\x * \xo 14.13 \xt Neh. 8:10, 12; Job 31:14-20; Pr. 3:9, 28.\x* vinak re camas je mebaꞌ, re vinak manak quikꞌa-cakan, o yaꞌban invitar re cojos y chukaꞌ re je moyiꞌ. \v 14 Y vo xa quireꞌ xtaban, camas cꞌa otz xtabanaꞌ roma rejeꞌ man yeꞌtiquir-ta niquitzolij rajal-ruqꞌuixel chava. Pero rat can xtacꞌul rajal-ruqꞌuixel, tak junan xquixcꞌastaj-a\x * \xo 14.14 \xt Dn. 12:2; Mt. 25:36; Jn. 5:29; Hch. 24:15.\x* quiqꞌuin re vinak re manak quimac ndel chach re Dios, xchaꞌ re Jesús. \s Re xeꞌban invitar pa jun vaꞌin \p \v 15 Y cꞌo cꞌa jun re tzꞌuyul chireꞌ chach mesa, tak rucꞌaxan chic-ka re tzij re xeꞌrubij re Jesús, xpa rejaꞌ xubij-apo cha re Jesús: Otz-quibanoj\x * \xo 14.15 \xt Ap. 19:9.\x* re xqueꞌcꞌueꞌ pa rukꞌaꞌ re Dios y can xqueꞌvaꞌ chireꞌ, xchaꞌ. \p \v 16 Y jareꞌ tak re Jesús xubij: Jun bey jun ache nrajoꞌ nuban namakꞌij\x * \xo 14.16 \xt Mt. 22:2.\x* pa rachoch y nrajoꞌ nusipaj jun vaꞌin. Mareꞌ rejaꞌ xeꞌruban invitar je qꞌuiy vinak chin yeꞌbevaꞌ charachoch. \v 17 Y tak xapon re kꞌij chin re vaꞌin, re ache xutak-a jun ru-mozo chiquiyoxic conojel re vinak re jeꞌrubanon invitar. Y re mozo xboꞌrbij chique: Quixampa, kojeꞌvaꞌ,\x * \xo 14.17 \xt Pr. 9:2, 5.\x* roma vocame ronojel cꞌo chic listo. \v 18 Pero can conojel xquibila-pa, che man yeꞌtiquir-ta yeꞌpa. Cꞌo jun xbim-pa: Tabanaꞌ utzil tabij cha re a-patrón, che tucuyuꞌ baꞌ numac che man yintiquir-ta yinapon,\x * \xo 14.18 \xt Mt. 6:24; 13:22; Lc. 8:14; Jn. 5:40; 1 Ti. 6:9, 10, 2 Ti. 4:10.\x* roma xa xinlokꞌ jun vulef, y nicꞌatzin che yimba chutzꞌetic. \v 19 Cꞌo chic jun re can quireꞌ chukaꞌ xubij: Tabanaꞌ utzil tabij cha re a-patrón che man yintiquir-ta yinapon, roma jecꞌo voꞌoꞌ cꞌulaj nuvacx chin samaj xeꞌnlokꞌ, y nicꞌatzin che yeꞌntojtobej. \v 20 Y re jun chic xubij-pa che man nitiquir-ta nipa, roma xa cꞌa baꞌ ticꞌule-va. \v 21 Y tak re mozo xtzolaj riqꞌuin re ru-patrón, ronojel re xbex-pa cha xboꞌrtzijoj cha. Mareꞌ re ru-patrón itzel xunaꞌ, y xubij cha re ru-mozo: Vocame cabiyin\x * \xo 14.21 \xt Mt. 28:18, 19; Hch. 13:46.\x* pa tak calles y pa tak callejones chin re katenemit y caꞌcꞌamala-pa re manak quikꞌa-cakan, re cojos, re je moyiꞌ, y chukaꞌ re camas je mebaꞌ. \v 22 Y tak xtzolaj re mozo, xubij cha re ru-patrón: Xeꞌncꞌam-yam-pa re vinak re xabij-a chua, pero cꞌa cꞌo qꞌuiy chꞌacat xuban sobra. \v 23 Y re ru-patrón xubij chic cha: Vocame cabiyin tzaꞌn tak jay y pa tak bey re yeꞌba nicꞌaj chic tenemit, y tabij\x * \xo 14.23 \xt Pr. 1:20; 2 Co. 5:20.\x* chique re vinak reꞌ che queꞌpa, chin quireꞌ ninoj re vachoch. \v 24 Roma yen can katzij nimbij chiva che man jun chique re xeꞌmban invitar nabey, re xtiya-ta kꞌij cha che nivaꞌ viqꞌuin, roma man xquijo-ta xeꞌpa tak xeꞌmban invitar\x * \xo 14.24 \xt Mt. 8:11, 12; 21:43; 22:8; Hch. 13:46; He. 3:19.\x* pa nabey, xchaꞌ cha re ru-mozo, quireꞌ xutzijoj re Jesús. \s Vo xa nakajoꞌ yojoc ru-discípulo re Jesucristo can takajachaꞌ re kacꞌaslen cha rejaꞌ \p \v 25 Y camas vinak re jeꞌtzakatal-a chij re Jesús. Y tak rejaꞌ xtzuꞌun can chij y xeꞌrutzꞌat re vinak reꞌ, xpaꞌeꞌ, y xutzꞌam rubixic chique: \v 26 Vo xa cꞌo jun nipa viqꞌuin chin ndoc nu-discípulo, ja-ta cꞌa yen re más yinrajoꞌ.\x * \xo 14.26 \xt Dt. 13:6; 33:9; Mt. 10:37; Ro. 9:13; Ap. 12:11.\x* Man otz-ta che ja-ta re rute-rutotaꞌ re más yeꞌrajoꞌ que chinoch yen. Y man otz-ta chukaꞌ che ja-ta re ruxayil, re rajcꞌual, re je ruchꞌalal o can rejaꞌ mismo re más nrajo-ka-riꞌ. Y can ja-ta cꞌa yen re más yinrajoꞌ. Roma vo xa man xtuban-ta quireꞌ, man nitiquir-ta ndoc nu-discípulo. \v 27 Re vinak re can nrajo-va ndoc nu-discípulo, can tujachaꞌ cꞌa re rucꞌaslen y man tupokonaj\x * \xo 14.27 \xt Mt. 16:24; Mr. 8:34; Lc. 9:23.\x* nukꞌasaj tijoj-pokonal nutzij yen, can anchaꞌl che binak chuxeꞌ ru-cruz. Jacꞌa re vinak re camas nupokonaj nukꞌasaj tijoj-pokonal nutzij yen y man nrajo-ta yinrutzekelbej, man nitiquir-ta ndoc nu-discípulo. \v 28 Roma tak cꞌo jun chiva yex nrajoꞌ nuban jun jay\x * \xo 14.28 \xt Pr. 24:27; 1 P. 2:5.\x* nem, rejaꞌ can nitzꞌuyeꞌ chin nunojij jenipaꞌ mero xtoc cha, vo xa cꞌo ronojel riqꞌuin o manak chin nitiquir nuqꞌuis rubanic. \v 29 Roma vo xa re mero xaxe chin re ru-cimiento re jay cꞌo riqꞌuin y xtutanabaꞌ can re samaj chireꞌ, xqueꞌpa re vinak xqueꞌtzeꞌen chij, \v 30 y xtiquibilaꞌ: La jun ache laꞌ xrajoꞌ xupobaꞌ jun jay, y man xtiquir-ta xuqꞌuis rubanic, xqueꞌchaꞌ cha. \v 31 Y tak jun Rey nuban ayoval riqꞌuin jun chic Rey, can nitzꞌuyeꞌ chin nunojij vo xa quiqꞌuin lajuj mil soldados nitiquir nuban ayoval quiqꞌuin re veinte mil soldados re jeꞌrucꞌamom-pa re jun chic Rey. \v 32 Y vo xa nunojij che man nitiquir-ta, rejaꞌ yeꞌrutak-a achiꞌaꞌ chucꞌulic re jun chic Rey, tak cꞌamaje-na rutzijol che neꞌka. Y re achiꞌaꞌ re yeꞌba chucꞌulic neꞌquicꞌutuj utzil cha che man niquijo-ta ayoval.\x * \xo 14.32 \xt Job 22:21; Mt. 5:25; Lc. 12:58; 2 Co. 6:2.\x* \v 33 Mareꞌ, vo xa jun chiva yex nrajoꞌ ndoc nu-discípulo, tiene que nunojij nabey che nuyaꞌ\x * \xo 14.33 \xt Mt. 19:27, 28; Lc. 18:22.\x* can ronojel re cꞌo riqꞌuin. Vo xa man nuban-ta quireꞌ, man nitiquir-ta ndoc nu-discípulo. \s Tak re atzꞌam man nitzayin-ta chic \p \v 34 Re atzꞌam camas otz. Pero xe-ta re atzꞌam niqꞌuis-ta-a\x * \xo 14.34 \xt Mt. 5:13; Mr. 9:50.\x* re rutzayil, ¿andex como rubanic nakaban chin quireꞌ nitzolaj-ta chic pa re rutzayil? Man jun. \v 35 Re atzꞌam re man nitzayin-ta chic, man otz-ta nicusas, y chukaꞌ man otz-ta nicusas chin nixol riqꞌuin ulef chin ndoc abono. Re otz che niban cha ja che nitorex-a, roma man jun chic ndoc-va. Yex re cꞌo ixquin chin nicꞌaxaj, can ticꞌaxaj cꞌa re ximbij-ka, xchaꞌ re Jesús. \c 15 \s Jun ejemplo chij jun oveja satzanak \p \v 1 Y conojel re achiꞌaꞌ molay tak impuestos y chukaꞌ re vinak re nibex aj-maquiꞌ chique, yeꞌjelon-apo\x * \xo 15.1 \xt Ez. 18:23; Mt. 9:10; 1 Ti. 1:15.\x* riqꞌuin re Jesús chin niquicꞌaxaj re ruchꞌabal re Dios re nutzijoj. \v 2 Y ja vinak qui tak reꞌ re yeꞌjelon-apo riqꞌuin re Jesús, mareꞌ re achiꞌaꞌ fariseos y re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas camas yeꞌchꞌo chij re Jesús, y niquibilaꞌ: Re Jesús junan\x * \xo 15.2 \xt Hch. 11:3.\x* quivach quiqꞌuin re aj-maquiꞌ. Roma camas otz quicꞌulic nuban y man xe-ta reꞌ, xa can niba chukaꞌ quiqꞌuin cho tak cachoch chin neꞌvaꞌ, yeꞌchaꞌ. \p \v 3 Mareꞌ re Jesús xutzꞌam rubixic jun ejemplo chiquivach, y xubij: \v 4 Tak jun chiva yex jecꞌo jun ciento ru-ovejas y nisatz-ta can jun tak jeꞌrucꞌuan-a, rejaꞌ can yeꞌruyaꞌ can baꞌ re je noventa y nueve chireꞌ pa juyuꞌ, y niba chucanoxic\x * \xo 15.4 \xt Mt. 18:12; 1 P. 2:25.\x* re jun satzanak can. \v 5 Y tak noꞌrvila-pa re oveja reꞌ, nuyaꞌ cꞌa-pa chutilaꞌn.\x * \xo 15.5 \xt Is. 40:11.\x* Can niquiꞌcot roma xuvel-pa. \v 6 Y tak napon charachoch, yeꞌrayoj re vinak rutaman quivach, y yeꞌrayoj chukaꞌ re ru-vecinos, y nubij chique: Quixquiꞌcot viqꞌuin vocame, roma re nu-oveja satzanak, xinvel.\x * \xo 15.6 \xt 1 P. 2:10, 25.\x* \v 7 Y can katzij nimbij chiva, che re jecꞌo chilaꞌ chicaj yeꞌquiꞌcot tak jecꞌo noventa y nueve vinak re choj quicꞌaslen, re jalatajnak chic quicꞌaslen chach re Dios. Pero más yeꞌquiꞌcot chilaꞌ chicaj, tak cꞌo jun aj-mac re nijalataj rucꞌaslen chach re Dios. \s Re ejemplo chij jun ficha satzanak \p \v 8 Cꞌo-ta jun ixok re cꞌo lajuj fichas riqꞌuin, y cha re lajuj fichas reꞌ nutzak jun chireꞌ pa rachoch, rejaꞌ can nutzaj kꞌakꞌ y can otz chukaꞌ rumesic nuban pa rachoch chin nucanoj re ru-ficha, hasta cꞌa nuvel-na. \v 9 Y tak ruvilon chic, yeꞌrayoj re vinak re rutaman quivach, y yeꞌrayoj chukaꞌ re ru-vecinos, y nubij chique: Quixquiꞌcot viqꞌuin, roma re nu-ficha tzekenak, xinvel-yan. \v 10 Y can katzij nimbij chiva, che tak cꞌo jun aj-mac nijalataj rucꞌaslen chach re Dios, can chibil chukaꞌ re ángeles\x * \xo 15.10 \xt Mt. 18:10.\x* chin re Dios camas yeꞌquiꞌcot, xchaꞌ re Jesús. \s Re ejemplo chij jun cꞌajol-alaꞌ re xucꞌutuj ru-herencia cha re rutotaꞌ \p \v 11 Y re Jesús xubij chukaꞌ chique: Cꞌo cꞌa jun ache jecꞌo je caꞌeꞌ rucꞌajol. \v 12 Y jun kꞌij re chakꞌalaxel xubij cha re rutotaꞌ: Papá, yen ninjo-yan re nu-herencia. Y re tataꞌaj can xujach-va re herencia chiquivach che je caꞌeꞌ. \v 13 Xa cꞌa jacꞌa jun caꞌe-oxeꞌ kꞌij tijach-va re herencia, re chakꞌalaxel xutzꞌam rucꞌayixic ronojel re xyaꞌ can cha. Qꞌuiy mero xumol-a, y cꞌareꞌ xba pa jun chic lugar re cꞌacꞌanaj cꞌo-va. Y tak cꞌo chic chireꞌ, xucꞌuaj jun itzel\x * \xo 15.13 \xt Gn. 6:5; Sal. 81:12; Jer. 2:5; Ro. 1:21; Tit. 3:3.\x* cꞌaslen, y mareꞌ camas qꞌuiy mero nuqꞌuis. \v 14 Rejaꞌ xuqꞌuis cꞌa ronojel re ru-mero. Y jareꞌ tak xpa jun namalaj viyjal chupan re lugar re ancheꞌ cꞌo-va. Y re cꞌajol-alaꞌ reꞌ nichꞌumun rupan y manak chic ru-mero chin nucusaj. \v 15 Y mareꞌ xboꞌrsuju-riꞌ chin neꞌsamaj riqꞌuin jun ache re cꞌo chireꞌ chupan re lugar reꞌ, y re ache reꞌ xutak-a pa rujuyuꞌ chin yeꞌboꞌrchajij ak. \v 16 Y roma camas viyjal tzꞌamayon richin re cꞌajol-alaꞌ reꞌ, can nrajoꞌ nutaj re niquitaj re ak. Roma man jun vinak niyiꞌo-ta jun cosa cha. \v 17 Y re cꞌajol-alaꞌ reꞌ, cꞌajareꞌ tak xbeka chucꞌoꞌx y xubij-ka pa ránma: Re je ru-mozo re nataꞌ man niquitaj-ta viyjal, roma cꞌo qꞌuiy quivay. Pero yen yincom-yan roma viyjal vovaꞌ. \v 18 Más otz quintzolaj-na\x * \xo 15.18 \xt Lv. 26:40, 41; 1 R. 8:47, 48; 2 Cr. 33:12, 13; Job 33:27, 28; Lm. 3:40; Jon. 2:4.\x* riqꞌuin re nataꞌ, y xtimbij cha: Papá, ximacun chach re Dios, y can ximacun chukaꞌ chavach rat. \v 19 Man chic cꞌa rucꞌamon-ta nabij acꞌajol chua. Más otz tabanaꞌ chua che yinoc jun a-mozo, xquinchaꞌ cha. \v 20 Y can jareꞌ tak xutzꞌam-a bey chin xba charachoch, ancheꞌ cꞌo-va re rutotaꞌ. \p Y cꞌacꞌanaj cꞌa cꞌo-va re cꞌajol-alaꞌ cha re rachoch, tak re tataꞌaj xutzꞌat-yan-apo re rucꞌajol, y camas xujoyovaj\x * \xo 15.20 \xt Is. 49:15; Hch. 2:39; Ef. 2:13, 17.\x* rach. Mareꞌ jonanin xba chucꞌulic, xukꞌetej y xutzꞌubaj. \v 21 Y re cꞌajol-alaꞌ can jareꞌ xubij cha re rutotaꞌ: Papá, ximacun\x * \xo 15.21 \xt Sal. 51:4.\x* chach re Dios, y can ximacun chukaꞌ chavach rat. Man chic cꞌa rucꞌamon-ta che nabij acꞌajol chua. \v 22 Pero re tataꞌaj xubij chique re ru-mozos: Tilisaj-pa re tziak más otz y tivekaꞌ\x * \xo 15.22 \xt Mt. 22:11; Ga. 3:27; Ap. 19:8.\x* re nucꞌajol. Tiyaꞌ jun napankꞌaꞌ chukꞌaꞌ y tiyaꞌ chukaꞌ ruxajab. \v 23 Y teꞌicꞌama-pa chukaꞌ re chꞌet vacx re camas tiꞌoj, y tiquimisaj. Takabanaꞌ jun namakꞌij, y kojvaꞌ. \v 24 Y quireꞌ nimbij roma re jun nucꞌajol reꞌ can quiminak\x * \xo 15.24 \xt Is. 35:10; Ef. 2:1; 5:14; Col. 1:13.\x* chic chinoch yen, pero vocame can anchaꞌl che xcꞌastaj chic-pa. Roma satzanak-a, pero xbeka chic kaqꞌuin, xchaꞌ re tataꞌaj. Y can jareꞌ xtiquir re namakꞌij. \p \v 25 Y tak ntajin re namakꞌij, re nemalaxel nisamaj pa juyuꞌ. Y tak xtzolaj-pa y napon-yan-apo charachoch, xucꞌaxaj che cꞌo namakꞌij ntajin. \v 26 Mareꞌ rejaꞌ xrayoj jun chique re qui-mozo y xucꞌutuj cha: ¿Andex xbanataj? ¿Y anchique roma tak ntajin namakꞌij? \v 27 Y re mozo xubij cha: Roma xtzolaj-pa re achakꞌ y ruxnak rach. Mareꞌ re artaꞌ xutak ruquimisasic re chꞌet vacx re camas tiꞌoj. \v 28 Tak xucꞌaxaj quireꞌ re nemalaxel, xyacataj ruyoval,\x * \xo 15.28 \xt 1 S. 17:28; Is. 65:5; Jon. 4:1-3.\x* y man nrajo-ta cꞌa ndoc-apo pa jay. Mareꞌ xbeꞌel-pa re rutotaꞌ, y nubuchilaꞌ, chin quireꞌ ndoc-ta-apo. \v 29 Pero man xrajo-ta. Rejaꞌ xubij cha re rutotaꞌ: Yen can nojel tiempo yinsamaj aviqꞌuin y man jun bey man-ta niniman atzij. Pero man jun bey ayiꞌon-ta jun cosa chua. Astapaꞌ can ála-ta jun chꞌet cabra, chin nakaban-ta jun namakꞌij quiqꞌuin re nu-amigos, pero reꞌ can man jun.\x * \xo 15.29 \xt Mt. 20:11, 12.\x* \v 30 Y vocame rat xaquimisaj re chꞌet vacx tiꞌoj, xaxe roma xtzolaj-pa re jun acꞌajol reꞌ, y rejaꞌ xa xboꞌrqꞌuisa-yan can ronojel re abiyomal chiquivach ixokiꞌ re man otz-ta quicꞌaslen, xchaꞌ. \v 31 Y re tataꞌaj xubij: Nucꞌajol, xchaꞌ cha. Rat can viqꞌuin yen yatcꞌo-va.\x * \xo 15.31 \xt Jn. 8:35.\x* Mareꞌ ronojel re cꞌo viqꞌuin, can avichin-va rat. \v 32 Pero re achakꞌ reꞌ can quiminak chic chinoch yen, y vocame can anchaꞌl che xcꞌastaj chic-pa. Roma satzanak y vocame xbeka chic kaqꞌuin. Y mareꞌ can nimban namakꞌij y re kánma camas niquiꞌcot,\x * \xo 15.32 \xt Sal. 51:8; Is. 35:10; Ro. 15:9-12.\x* xchaꞌ re tataꞌaj cha re rucꞌajol nemalaxel. Ja ejemplo reꞌ re xubij re Jesús. \c 16 \s Re ejemplo chij jun ache man otz-ta runaꞌoj xuban riqꞌuin re ru-patrón \p \v 1 Re Jesús xubij chukaꞌ chique re ru-discípulos: Cꞌo cꞌa jun ache biyom. Y re biyom reꞌ cꞌo cꞌa jun ache paꞌal chij ronojel re rubiyomal rejaꞌ. Y cha re ache biyom xtzijos-va che re ache paꞌal chij ronojel re rubiyomal ntajin chuqꞌuisic. \v 2 Y re patrón xutak ruyoxic re ache paꞌal chij ronojel re rubiyomal. Y tak xbeka xubij cha: ¿Andex nabij chua chij re nitzijos chavij? Vocame ninjoꞌ nintzꞌat andex rubanon\x * \xo 16.2 \xt Mt. 12:36; Ro. 14:12.\x* ronojel re biyomal nyiꞌon pan akꞌaꞌ, roma vocame manak chic asamaj, xchaꞌ re patrón cha. \v 3 Y re ache paꞌal chij ronojel re biyomal xunojij-ka pa ránma: ¿Andex nimban vocame? Roma re nu-patrón nulisaj nusamaj. Y xtimban-ta chic jun samaj re nrajoꞌ echukꞌaꞌ man yintiquir-ta chic. Y xquinoc-ta cꞌutuy-limosna yinqꞌuex. \v 4 Y tak xunojij-yan jabal, xubij: Vocame ntaman chic andex xtimban, chin quireꞌ jecꞌo yeꞌcꞌulu vichin pa tak cachoch, tak xtilisas nusamaj, xchaꞌ. \v 5 Y cꞌareꞌ xeꞌrayoj che jaꞌjun che jaꞌjun re cꞌo quicꞌas riqꞌuin re ru-patrón, y xucꞌutuj cha re nabey: ¿Rat andex re acꞌas, y jenipaꞌ? \v 6 Y re ache re cꞌo rucꞌas xubij cha: Yen cꞌo jun ciento barril aceite\x * \xo 16.6 \xt Ez. 45:10, 11, 14.\x* olivo nucꞌas, xchaꞌ. Y re ache paꞌal chij ronojel re biyomal xubij cha re ache cꞌo rucꞌas: Ja ruvujil re acꞌas reꞌ. Y vocame chaꞌnin catzꞌuyeꞌ y tabanaꞌ chic can jun ruvujil. Y chupan re jun chic vuj re xtaban, tabana-ka chupan che xaxe nicꞌaj ciento barril aceite re acꞌas. \v 7 Y tak xapon chic jun re cꞌo rucꞌas, re ache paꞌal chij ronojel re biyomal xucꞌutuj cha: Y rat ¿andex re acꞌas y jenipaꞌ? Re ache cꞌo rucꞌas xubij: Yen ochocientos quintal trigo nucꞌas, xchaꞌ cha. Y rejaꞌ xubij cha: Ja ruvujil re acꞌas reꞌ, y vocame catzꞌuyeꞌ y tabanaꞌ chic jun ruvujil. Y chupan re jun chic vuj re xtaban, tabana-ka chupan che xe seiscientos cincuenta re acꞌas, xchaꞌ cha. \v 8 Y tak re ru-patrón xucꞌaxaj re rutzꞌamon rubanic re itzel ache, xubij: Cꞌo runaꞌoj, xchaꞌ. Y ja quireꞌ re vinak re man quiniman-ta re Dios. Cꞌo quinaꞌoj y camas je listo quiqꞌuin re vinak. Y camas-va chukaꞌ je listo, que chiquivach re vinak re je richin chic re sakil.\x * \xo 16.8 \xt Jn. 12:36.\x* \p \v 9 Y yen nimbij chiva, xchaꞌ re Jesús. Qꞌuiy bey re biyomal chin re ruchꞌulef, man otz-ta rucusasic niban cha coma re vinak. Jacꞌa vo xa can pan ikꞌaꞌ yex re yix rajcꞌual chic re Dios cꞌo-va re biyomal reꞌ, can ticusaj\x * \xo 16.9 \xt Lc. 11:41.\x* chin che yeꞌtoꞌ re nicꞌatzin quitoꞌic. Chin quireꞌ tak re ibiyomal xtiqꞌuis, xquixcꞌul chilaꞌ chicaj, chupan re jay re man jun bey xqueꞌqꞌuis. \p \v 10 Re jun re can otz nuban riqꞌuin jun samaj coꞌol-oc, xa can otz\x * \xo 16.10 \xt Mt. 25:21; Lc. 19:17.\x* chukaꞌ xtuban riqꞌuin jun samaj nem. Jacꞌa re man otz-ta nuban riqꞌuin jun samaj coꞌol-oc, xa can quireꞌ chukaꞌ xtuban riqꞌuin jun samaj nem. \v 11 Y quireꞌ chukaꞌ riqꞌuin re biyomal chin re ruchꞌulef, roma vo xa yex man otz-ta niban cha, re Dios can man xtujach-ta\x * \xo 16.11 \xt Ef. 3:8; Ap. 3:18.\x* re katzij biyomal pan ikꞌaꞌ. \v 12 Roma vo xa man otz-ta niban riqꞌuin re biyomal chin re ruchꞌulef re man ivichin-ta yex, cꞌalapaꞌ riqꞌuin re katzij biyomal re can ivichin-va yex otz-ta xtiban cha, mareꞌ re Dios man nuya-ta pan ikꞌaꞌ. \p \v 13 Y man jun mozo\x * \xo 16.13 \xt Mt. 6:24.\x* nibano che je caꞌe-ta ru-patrón, roma man nitiquir-ta nisamaj quiqꞌuin che je caꞌeꞌ al mismo tiempo. Roma vo xa nrajoꞌ jun chique re je caꞌeꞌ ru-patrón, tiene que nutzelaj re jun chic. Y vo xa can nunimaj rutzij re jun, man nitiquir-ta nuban quireꞌ riqꞌuin re jun chic. Mareꞌ manak modo che jun vinak re can ruyiꞌon ránma riqꞌuin re biyomal re nitiquir-ta nuban re nrajoꞌ re Dios, xchaꞌ re Jesús. \p \v 14 Y tak re achiꞌaꞌ fariseos xquicꞌaxaj re xubij re Jesús, xeꞌtzeꞌen-apo chij, roma rejeꞌ can quiyiꞌon\x * \xo 16.14 \xt Mt. 23:14.\x* cánma riqꞌuin re biyomal. \v 15 Y re Jesús xubij chique: Yex can nibananej chiquivach re vinak che camas yix choj y camas yix otz. Pero re Dios rutaman andex re cꞌo\x * \xo 16.15 \xt 1 S. 16:7; Sal. 7:9; Jer. 17:10; Lc. 10:29; 11:39, 40; Stg. 2:21-25; 4:4; Ap. 2:23.\x* pa tak ivánma, y man otz-ta yixrutzꞌat. Y reꞌ astapaꞌ jenipaꞌ jabal otz yixtzꞌet coma re vinak y astapaꞌ can xtiquiyaꞌ ikꞌij. \s Re ruchꞌabal re Dios man xtiqꞌuis-ta \p \v 16 Y tak re Juan Bautista cꞌamaje-na tutzꞌam rutzijosic re ruchꞌabal re Dios, xa can cꞌaja re ley chin re Moisés re nitzijos. Y xa can cꞌaja chukaꞌ re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can coma re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique, can cꞌaja chukaꞌ reꞌ re nitzijos. Pero tak xpa re Juan, jareꞌ tak xtiquir-a rutzijosic re utzulaj ruchꞌabal re Dios re nichꞌo chij tak re vinak yeꞌoc\x * \xo 16.16 \xt Mt. 11:12.\x* pa rukꞌaꞌ re Dios, re nibex evangelio cha. Y je qꞌuiy vinak re can niquitaj quikꞌij chin yeꞌoc chireꞌ. \p \v 17 Y chukaꞌ nimbij chiva, che man can-ta cꞌayef che re ruchꞌulef y re rocaj yeꞌqꞌuis,\x * \xo 16.17 \xt Sal. 102:26, 27; Is. 40:8; 51:6; 1 P. 1:25.\x* que chach re ley. Roma ronojel re nubij chupan re ley tiene que nibanataj, y man jun cosa re man-ta xtibanataj. \s Re vinak jeꞌcꞌulan man otz-ta niquijach-quiꞌ \p \v 18 Y re Jesús xubij chukaꞌ: Vo xa cꞌo jun ache cꞌulan nujach-riꞌ\x * \xo 16.18 \xt 1 Co. 7:10.\x* riqꞌuin re ruxayil y cꞌareꞌ nucꞌam chic-apo jun ixok, re ache reꞌ nimacun chach re Dios. Y vo xa cꞌo jun ache nucꞌam-apo jun ixok cꞌulan y yiꞌon can roma re ruchijil, chukaꞌ re ache reꞌ nimacun chach re Dios. \s Re ache biyom y re Lázaro \p \v 19 Y re Jesús xubij chukaꞌ: Xcꞌueꞌ jun ache camas biyom. Re ache reꞌ rion tziak camas caro cajal re yeꞌrucusalaꞌ, y kꞌij-kꞌij nubanalaꞌ namakꞌij charachoch. \v 20 Pero xcꞌueꞌ chukaꞌ jun ache cꞌutuy-limosna y nojnak re ru-cuerpo che itzel tak chꞌaꞌc. Rejaꞌ rubiniꞌan Lázaro, y can jacꞌa chuchi-rachoch re biyom nicꞌue-va-apo. \v 21 Re Lázaro camas nurayij che nutaj-ta re ruchiꞌ tak vay re yeꞌtzak-ka chuxeꞌ ru-mesa re biyom. Y re tzꞌeꞌ can yeꞌba-apo riqꞌuin churekꞌic re itzel tak chꞌaꞌc re jecꞌo chij. \v 22 Y jun kꞌij re Lázaro xcom, y jacꞌa re lugar re camas jabal re nibex paraíso cha, chireꞌ xapon-va\x * \xo 16.22 \xt Stg. 2:5.\x* riqꞌuin re Abraham.\x * \xo 16.22 \xt Mt. 8:11.\x* Ja lugar reꞌ xcꞌuax-va-a, coma re ángeles.\x * \xo 16.22 \xt Sal. 34:7; 103:20; He. 1:14.\x* Y chukaꞌ re ache biyom xcom, y xmuk. \v 23 Y tak rejaꞌ nutaj chic pokan chupan re lugar re nibex infierno cha, ancheꞌ yeꞌbapon-va re anamaꞌiꞌ re man xquinimaj-ta-a re Dios, jareꞌ tak xtzuꞌum-pa y jareꞌ tak xutzꞌat re Abraham, pero cꞌacꞌanaj cꞌa cꞌo-va. Xutzꞌat chukaꞌ re Lázaro rakꞌal-apo chucꞌoꞌx re Abraham. \v 24 Y re ache biyom cof xchꞌo, y xubij cha re Abraham: Nataꞌ Abraham, tajoyovaj noch. Tabanaꞌ utzil tabij cha re Lázaro, che astapaꞌ xaxe re rutzaꞌn rue-rukꞌaꞌ tuchꞌekebaꞌ, y tataka-pa viqꞌuin vovaꞌ, chin noꞌryaꞌ can chutzaꞌn re vakꞌ. Roma re vánma nicꞌat\x * \xo 16.24 \xt Is. 66:24; Zac. 14:12; Mr. 9:44; He. 10:31.\x* chupan re kꞌakꞌ reꞌ, xchaꞌ. \v 25 Pero re Abraham xubij cha: Teꞌka chaꞌcꞌoꞌx rat nucꞌajol, tak xacꞌaseꞌ chach re ruchꞌulef, camas jabal xakꞌasaj\x * \xo 16.25 \xt Job 21:13; Sal. 17:14; Lc. 6:24; Ro. 8:7.\x* re acꞌaslen, y re Lázaro camas tijoj-pokonal xukꞌasaj y vocame camas otz rucꞌaslen xboꞌrvilaꞌ vovaꞌ, y rat xa jun cꞌaslen chin tijoj-pokonal xavel. \v 26 Y chukaꞌ cꞌo jun namalaj sivan chakacojol. Mareꞌ vo xa cꞌo jun re cꞌo vovaꞌ nrajo-ta napon iviqꞌuin, man nitiquir-ta. Y cꞌo-ta jun chiva yex nrajoꞌ nipa vovaꞌ kaqꞌuin yoj, man nitiquir-ta\x * \xo 16.26 \xt 2 Ts. 1:9.\x* chukaꞌ, xchaꞌ re Abraham. \v 27 Y re ache biyom xubij: Vo xa quireꞌ, ninjoꞌ nincꞌutuj chic jun utzil chava rat nataꞌ Abraham. Tataka-a baꞌ re Lázaro chach re ruchꞌulef, pa rachoch re nataꞌ. \v 28 Roma jecꞌo je voꞌoꞌ vachꞌalal, y neꞌchꞌo-ta quiqꞌuin, chin che man queꞌpa chupan re jun lugar reꞌ chin tijoj-pokonal, xchaꞌ. \v 29 Y re Abraham xubij cha: Rejeꞌ cꞌo re ruchꞌabal re Dios re rutzꞌiban can re Moisés\x * \xo 16.29 \xt Is. 34:16; Jn. 5:39, 45; Hch. 15:21; 17:11.\x* quiqꞌuin. Y cꞌo chukaꞌ re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can coma re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique. Jareꞌ re tiquicꞌaxaj y tiquinimaj, xchaꞌ re Abraham cha. \v 30 Y re ache biyom xubij: Jaꞌ, can katzij, nataꞌ Abraham. Pero vo xa cꞌo jun re quiminak chic-a re nicꞌastaj-a y napon quiqꞌuin re vachꞌalal, can xtiquinimaj-va re Dios y nijalataj quicꞌaslen chach. \v 31 Pero re Abraham xubij cha: Vo xa can man niquinimaj-ta re ruchꞌabal re Dios re rutzꞌiban can re Moisés, y man niquinimaj-ta chukaꞌ re ruchꞌabal re Dios re jeꞌquitzꞌiban can re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique, astapaꞌ chukaꞌ cꞌo jun re nicꞌastaj-a chiquicojol re anamaꞌiꞌ, cama-va xtiquinimaj-ta.\x * \xo 16.31 \xt Jn. 12:10; 2 Co. 4:3.\x* \c 17 \s Tivokꞌex rach re vinak re nibano cha jun rajcꞌual re Dios che nitzak pa mac \p \v 1 Re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Can nojel tiempo cꞌo xtibano chique re vinak chin yeꞌmacun. Pero re vinak re xtibano cha jun chic vinak che nimacun, xa tivokꞌex\x * \xo 17.1 \xt Mt. 18:6, 7; Mr. 9:42; 2 Ts. 1:6.\x* cꞌa rach re quireꞌ nibano. \v 2 Mareꞌ yen nimbij, antes che nuban re etzelal reꞌ, más-ta otz cha rejaꞌ che nixim-ta jun momaꞌ aboj chukul y neꞌtorex can pa mar, que chach nuban quireꞌ cha jun vinak re cꞌa ba-oc quinrunimaj-va che nitzak pa mac. \v 3 Mareꞌ yex tichajij re icꞌaslen. \p Y vo xa cꞌo jun hermano cꞌo jun cosa re man otz-ta nuban chava, tabij\x * \xo 17.3 \xt Lv. 19:17; Pr. 17:10; Stg. 5:19.\x* cha che man otz-ta re xuban chava. Y vo xa rejaꞌ noꞌrcꞌutuj cuyubal rumac chavach roma xunaꞌ che man otz-ta xuban chava, tacuyuꞌ\x * \xo 17.3 \xt Mt. 18:15; 1 Co. 13:4; Col. 3:12.\x* cꞌa rumac. \v 4 Y vo xa chupan re mismo kꞌij reꞌ vukuꞌ\x * \xo 17.4 \xt Mt. 18:21.\x* bey re man otz-ta xuban chava y che vukuꞌ bey nipa aviqꞌuin y nubij chava: Tacuyu-tasatzaꞌ numac, can rucꞌamon che nacuy rumac, xchaꞌ re Jesús. \s Vo xa niban confiar-iviꞌ riqꞌuin re Dios, qꞌuiy cosas yixtiquir niban \p \v 5 Y re apóstoles xquibij cha re Kajaf Jesús: Tabanaꞌ chaka che nakaban-ta más confiar-kiꞌ riqꞌuin re Dios. \p \v 6 Pero re Ajaf Jesús xubij chique: Vo xa yex ibanon confiar-iviꞌ\x * \xo 17.6 \xt Mt. 17:20; 21:21; Mr. 9:23; 11:23.\x* riqꞌuin re Dios, astapaꞌ ba-oc anchaꞌl jun chꞌet semilla chin mostaza, y nibij-ta cha re cheꞌ rubiniꞌan sicómoro che tel-a vovaꞌ y takꞌax chupan re mar chin neꞌtiqueꞌ chireꞌ, re cheꞌ reꞌ can xtunimaj-va itzij. \s Re rucꞌamon che nuban jun mozo \p \v 7 Man jun chiva yex re nibano che tak nutak-a jun ru-mozo pa rujuyuꞌ chin noꞌrbanaꞌ arar re ulef o yeꞌboꞌrchajij-ta ovejas, che can xe-ta tak nitzolaj-pa nubij cha: Catoc pa jay, catzꞌuyeꞌ chach mesa y cavaꞌ, \v 8 en lugar che quire-ta nubij cha, xa nutak chubanic preparar re xtutaj chin takꞌakꞌij, y chukaꞌ nubij cha che can tabanaꞌ abanic chin che naya-pa re xtintaj y re xtinkum, y cꞌaja tak xinva-xinuqꞌuia-yan, cꞌareꞌ xcava-xcatuqꞌuiaꞌ rat, nichaꞌ cha. \v 9 Y man jun bey nutioxij cha re ru-mozo roma xuban re xubij cha. \v 10 Y can anchaꞌl re mozo reꞌ, quireꞌ chukaꞌ yex. Tak ibanon chic re samaj re nubij re Dios chiva, tibij: Yoj re yoj mozos man jun yojcꞌatzin-va.\x * \xo 17.10 \xt Job 22:3; 35:7; Sal. 16:2; Mt. 25:37-40; Ro. 3:12; Flm. 11.\x* Roma xaxe-oc re bin\x * \xo 17.10 \xt 1 Co. 9:16.\x* chaka, xaxe-oc reꞌ re xkaban, quixchaꞌ, xchaꞌ re Jesús chique re ru-discípulos. \s Tak re Jesús xeꞌrucꞌachojsaj je lajuj achiꞌaꞌ cꞌo yabil rubiniꞌan lepra chiquij \p \v 11 Y tak re Jesús je ruchibil-a re ru-discípulos xutzꞌam chic-a bey pa Jerusalén, xkꞌax cꞌa chiquicojol re lugar quibiniꞌan Samaria\x * \xo 17.11 \xt Jn. 4:4.\x* y Galilea. \v 12 Y tak yeꞌbapon-yan-apo pa jun aldea, jecꞌo cꞌa je lajuj achiꞌaꞌ cꞌo yabil rubiniꞌan lepra chiquij. Re achiꞌaꞌ reꞌ xbequiramaꞌ chach re Jesús, pero cꞌacꞌanaj\x * \xo 17.12 \xt Lv. 13:46.\x* cꞌa xeꞌpaꞌe-va. \v 13 Y jun pa quichiꞌ xeꞌchꞌo-apo cha re Jesús y xquibij: Ajaf, tajoyovaj kavach roma re kabanon, xeꞌchaꞌ. \p \v 14 Y tak re Jesús xeꞌrutzꞌat, xubij chique: Quixbiyin y teꞌicꞌutu-iviꞌ\x * \xo 17.14 \xt Lv. 13:2; 14:2; Mt. 8:4.\x* chiquivach re sacerdotes, xcha-a chique. \p Y tak quitzꞌamon-a bey chin neꞌquicꞌutu-quiꞌ chiquivach re sacerdotes, po bey xqꞌuis-va-a re yabil chiquij y can xeꞌchꞌojchꞌojer-a. \v 15 Y jun chique re je lajuj achiꞌaꞌ reꞌ, tak xutzꞌat che can xcꞌachojsas-va cha re ruyabil, rejaꞌ xtzolaj. Y camas nuyaꞌ rukꞌij\x * \xo 17.15 \xt Sal. 103:1.\x* re Dios, y can cof nichꞌo tak quireꞌ nuban. \v 16 Y tak xapon riqꞌuin re Jesús, xuqueꞌ chach y cꞌa pan ulef xka-va-ka re nicꞌaj-rach, y camas nutioxij cha re Jesús. Y re ache reꞌ aj-Samaria.\x * \xo 17.16 \xt 2 R. 17:24; Jn. 8:48.\x* \v 17 Y re Jesús xubij: Pero yex yix lajuj re xixchꞌojchꞌojer cha re iyabil. ¿Y ancheꞌ jecꞌo-va re je nueve chic? \v 18 Y re je nueve cama-va xeꞌtzolaj-ta-pa chin che niquiyaꞌ rukꞌij re Dios. Xaxe re jun reꞌ re man israelita-ta re xtzolaj-pa chin che nuyaꞌ rukꞌij re Dios, xchaꞌ re Jesús. \p \v 19 Y re Jesús xubij cha re ache aj-Samaria: Cayacataj y cabiyin. Xacꞌachoj roma can xaban confiar-aviꞌ\x * \xo 17.19 \xt Mt. 9:22; Mr. 5:34.\x* viqꞌuin. \s Re utzulaj autoridad chin re Dios cꞌo chic \p \v 20 Y re achiꞌaꞌ fariseos xquicꞌutuj cha re Jesús che jampaꞌ cꞌa xteꞌka re ru-gobierno re Dios. Y re Jesús xubij chique: Man xtinabex-ta jampaꞌ xteꞌka, roma re ru-gobierno\x * \xo 17.20 \xt Jn. 18:36.\x* re Dios man nitzꞌet-ta. \v 21 Y man jun xtibin-ta che ja re cꞌo vovaꞌ, o ja la cꞌo chilaꞌ, roma re ru-gobierno re Dios cꞌo\x * \xo 17.21 \xt Jn. 1:26; Ro. 14:17; Ga. 6:15; Col. 1:27.\x* chic iviqꞌuin, xchaꞌ re Jesús chique re achiꞌaꞌ fariseos. \p \v 22 Y rejaꞌ xchꞌo chique re ru-discípulos, y xubij: Xteꞌka\x * \xo 17.22 \xt Mt. 9:15.\x* re kꞌij tak yex xtijoꞌ che xquincꞌue-ta chic jun kꞌij iviqꞌuin, yen re xinalax chiꞌicojol. Pero man xquinitzꞌat-ta chic. \v 23 Y can jecꞌo xqueꞌbin chiva: Ja re cꞌo vovaꞌ. Ja la cꞌo chilaꞌ. Pero yex man\x * \xo 17.23 \xt Mt. 24:23; Mr. 13:21; Lc. 21:8; 1 Jn. 4:1.\x* quixba quiqꞌuin, y chukaꞌ man quixtzakeꞌ chiquij. \v 24 Roma tak xtapon re kꞌij che yen re xinalax chiꞌicojol tak xquimpa chic jun bey, xquineka anchaꞌl tak niyiqꞌuiyoꞌ jun relámpago, y can nikꞌalajin\x * \xo 17.24 \xt 1 Ti. 6:15.\x* jabal roma nusekresaj re rocaj. \v 25 Pero nabey tiene que ninkꞌasaj qꞌuiy tijoj-pokonal,\x * \xo 17.25 \xt Lc. 9:22.\x* y chukaꞌ yintzelas coma re vinak chin re tiempo reꞌ, re yojcꞌo-va vocame. \v 26 Y re kꞌij tak xquimpa yen re xinalax chiꞌicojol, can xtibanataj-va\x * \xo 17.26 \xt Mt. 24:37.\x* chukaꞌ anchaꞌl re xbanataj chupan re tiempo tak xcꞌueꞌ re Noé.\x * \xo 17.26 \xt Gn. 7:1.\x* \v 27 Chupan re ru-tiempo re Noé, re vinak man jun chic re cꞌo-ta más rajkalen chiquivach. Re vinak xa can xe cꞌa re quivay-cuqꞌuiaꞌ y chukaꞌ re cꞌulubic jareꞌ re niquinojij, yeꞌquiyalaꞌ cꞌa quimiꞌal-cajcꞌual chin yeꞌcꞌuleꞌ. Jareꞌ re yeꞌquinojelaꞌ rejeꞌ, tak xapon re kꞌij chin che re Noé y re ru-familia xeꞌoc chupan re barco, y xutzꞌam cꞌa re job re can man jun bey tzꞌeton-ta re nibex diluvio cha. Y can conojel cꞌa re nicꞌaj chic vinak xeꞌcom. \v 28 Y can quireꞌ chukaꞌ xbanataj pa ru-tiempo re Lot.\x * \xo 17.28 \xt Gn. 19:1.\x* Re vinak binak cánma chij re anchique yeꞌquitijlaꞌ y re anchique yeꞌquikumulaꞌ, chij re quilakꞌoj, re quicꞌayij, re quiticoꞌn y yeꞌquibanalaꞌ cachoch. \v 29 Y re kꞌij tak re Lot y re ru-familia xquiyaꞌ can re tenemit Sodoma, xka cꞌa can kꞌakꞌ y azufre pa rueꞌ re tenemit\x * \xo 17.29 \xt Gn. 19:16, 24.\x* reꞌ. Can anchaꞌl job xuban tak xka-pa chicaj, y can conojel vinak re jecꞌo chireꞌ xeꞌruqꞌuis re kꞌakꞌ. \v 30 Y re kꞌij tak yen re xinalax chiꞌicojol xquinecꞌulun\x * \xo 17.30 \xt Mt. 24:3, 27-30; Mr. 13:26; Lc. 21:22, 27; 2 Ts. 1:7.\x* chic-ka vovaꞌ chach re ruchꞌulef, sabalaj vinak re xa riqꞌuin ronojel andex re cꞌo quiqꞌuin binak-va cánma. Y mareꞌ xtika re castigo pa quiveꞌ. Can xtibanataj-va anchaꞌl xbanataj quiqꞌuin re xeꞌcꞌueꞌ pa tenemit Sodoma. \p \v 31 Re nixulan pa rueꞌ rachoch tak napon re kꞌij reꞌ, choj quireꞌ tinumaj-a. Man chic toc-apo pa rachoch chin cꞌo cosas noꞌrcꞌama-pa.\x * \xo 17.31 \xt Jer. 45:5; Mr. 13:15.\x* Y vo xa cꞌo chukaꞌ jun re nisamaj pakꞌos chupan re kꞌij reꞌ, man chic titzolaj charachoch. \v 32 Roma xaxe teꞌka chiꞌcꞌoꞌx re xuban\x * \xo 17.32 \xt Gn. 19:26.\x* re ruxayil re Lot, tak xparox re tenemit Sodoma roma re Dios. \v 33 Re camas nupokonaj\x * \xo 17.33 \xt Mt. 16:25; Jn. 12:25.\x* re rucꞌaslen vovaꞌ chach re ruchꞌulef, re rucꞌaslen can xtiqꞌuis-va. Jacꞌa re man nupokonaj-ta re rucꞌaslen chin vovaꞌ chach re ruchꞌulef, re rucꞌaslen can man xtiqꞌuis-ta. \p \v 34 Y tak yen xquimpa chic jun bey, vo xa jecꞌo je caꞌeꞌ yeꞌvar chach jun chꞌat, xaxe cꞌa jun re xticꞌuax-a\x * \xo 17.34 \xt 1 Ts. 4:17.\x* y re jun chic xticꞌueꞌ can. \v 35 Y vo xa jecꞌo je caꞌeꞌ ixokiꞌ re junan yeꞌquiꞌen,\x * \xo 17.35 \xt Mt. 24:41.\x* xaxe cꞌa jun re xticꞌuax-a y re jun chic xticꞌueꞌ can. \v 36 Y vo xa jecꞌo je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ re junan chukaꞌ yeꞌsamaj pakꞌos, xaxe cꞌa jun re xticꞌuax-a y re jun chic xticꞌueꞌ can. \p \v 37 Y tak re discípulos quicꞌaxan chic-ka re xubij re Jesús, xquicꞌutuj cha: Ajaf, ¿ancheꞌ cꞌa xtibanataj-va re cꞌa baꞌ tabij-va-ka? \p Y re Jesús xubij chique: Re castigo re xtuyaꞌ re Dios xteꞌka ancheꞌ cꞌo-va re mac. Can xtibanataj anchaꞌl nibanataj quiqꞌuin re cꞌuch. Roma re chicop reꞌ xaxe ancheꞌ cꞌo-va jun cuerpo quiminak, chireꞌ yeꞌka-va, xchaꞌ\x * \xo 17.37 \xt Job 39:30.\x* chique. \c 18 \s Re ejemplo chij jun malcaꞌn-ixok y jun juez \p \v 1 Y re Jesús xutzijoj jun ejemplo chique re ru-discípulos, chin che nucꞌut chiquivach che can nicꞌatzin-va che can nojel tiempo\x * \xo 18.1 \xt Lc. 21:36; Ro. 12:12; Ef. 6:18; Col. 4:2; 1 Ts. 5:17.\x* tiquibanaꞌ orar y man jun bey tiquiyaꞌ can rubanic re oración. \v 2 Rejaꞌ xubij chique: Cꞌo jun juez xcꞌueꞌ chupan jun tenemit re man nuxibij-ta-riꞌ chach re Dios, y camanak-va chukaꞌ quijkalen re vinak chach. \v 3 Y chupan re tenemit reꞌ, cꞌo chukaꞌ jun malcaꞌn-ixok. Y re malcaꞌn-ixok reꞌ ndel-ndoc riqꞌuin re juez reꞌ, chin nucꞌutuj utzil cha che tutoꞌ chin che nichꞌacon chij re banayon chꞌaꞌoj cha. \v 4 Y qꞌuiy kꞌij xkꞌax, y re juez reꞌ man nrajo-ta nutoꞌ re ixok malcaꞌn. Pero jun kꞌij re juez reꞌ xunojij cꞌa-ka pa ránma: Astapaꞌ yen man niniman-ta re Dios, y man jun chukaꞌ quijkalen re vinak chinoch, \v 5 pero roma re ixok reꞌ ndel-ndoc viqꞌuin, tinto-na. Roma vo xa man xtinto-ta, xtakꞌax\x * \xo 18.5 \xt Lc. 11:8.\x* nucꞌoꞌx pa rukꞌaꞌ. Ja ejemplo reꞌ re xutzijoj re Jesús. \p \v 6 Y cꞌareꞌ re Ajaf Jesús xubij: Yen ntaman che yex otz xicꞌaxaj re tzij re xeꞌrubij re itzel juez. \v 7 Cꞌalapaꞌ re Dios che man-ta xqueꞌrutoꞌ\x * \xo 18.7 \xt 2 Ts. 1:6.\x* re vinak re jeꞌruchaꞌon chic rejaꞌ y che pakꞌij che chakꞌaꞌ niquiban orar. Re Dios can chaꞌnin xqueꞌruto-pa re vinak re jeꞌruchaꞌon chic. \v 8 Y tak yen re xinalax chiꞌicojol tak xquimpa\x * \xo 18.8 \xt He. 10:37; 2 P. 3:8, 9.\x* chic jun bey vovaꞌ chach re ruchꞌulef, ¿la cꞌa jecꞌo como vinak re quibanon confiar-quiꞌ riqꞌuin re Dios? xchaꞌ re Jesús. \s Ejemplo chij jun fariseo y jun molay-impuestos \p \v 9 Y re Jesús xubij chic jun ejemplo chiquivach re vinak, roma jecꞌo chique rejeꞌ re niquinojij che can xe rejeꞌ re camas je choj\x * \xo 18.9 \xt Lc. 10:29; 16:15.\x* riqꞌuin re quicꞌaslen y niquibij chique re nicꞌaj chic vinak che man otz-ta quicꞌaslen. Mareꞌ re Jesús xubij: \v 10 Jecꞌo je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ re xeꞌba pa rachoch re Dios chin neꞌquibanaꞌ orar. Re jun ache, jun chique re fariseos, y re jun chic jun chique re molay tak impuestos. \v 11 Re ache fariseo paꞌal nuban orar, y nubij chupan re ru-oración: Dios, nintioxij chava roma yen man yin junan-ta quiqꞌuin re nicꞌaj chic vinak. Roma rejeꞌ je elekꞌomaꞌ, yeꞌquicanoj chic nicꞌaj ixokiꞌ, y man je choj-ta chupan re quicꞌaslen.\x * \xo 18.11 \xt Is. 1:15; 58:2; Ap. 3:17.\x* Y man yin junan-ta chukaꞌ riqꞌuin la jun ache la aj-molay-impuestos la nuban chukaꞌ orar chilaꞌ. \v 12 Roma yen caꞌeꞌ kꞌij nimban ayuno pa jun semana, chin nimban orar. Y ronojel re ninchꞌac, lajuj partes nimban cha, y jun cha re lajuj partes re ninyaꞌ chava rat, xchaꞌ re fariseo pa ru-oración. \v 13 Y jacꞌa re molay-impuestos cꞌacꞌanaj paꞌal-va can chin nuban orar, pero jun-oc lucul-va, roma chach rejaꞌ can man rucꞌamon-ta che nuban cha re nakꞌarach che nitzuꞌun chicaj y rejaꞌ ja re rukꞌaꞌ nuyalaꞌ chucꞌoꞌx, quireꞌ nuban roma rejaꞌ can nunaꞌ che camas rumac, y nubij cha re Dios: Tajoyovaj noch, roma yen yin jun aj-mac chavach. \v 14 Can katzij nimbij chiva, xchaꞌ re Jesús, che re ache molay-impuestos xtzolaj-a, y man jun rumac xel chach re Dios. Jacꞌa re ache fariseo man quire-ta xel chach re Dios. Roma xabanchique re nuban che camas rukꞌij,\x * \xo 18.14 \xt Job 22:29; 40:9-13; Is. 2:11-17; Stg. 4:6; 1 P. 5:5, 6.\x* xtiban cha che xtikasas rukꞌij. Jacꞌa re nuban che manak rukꞌij, can xticꞌueꞌ rukꞌij, xchaꞌ re Jesús. \s Re Jesús yeꞌruban bendecir re acꞌolaꞌ \p \v 15 Y re vinak yeꞌquicꞌamala-pa\x * \xo 18.15 \xt Mt. 19:13; Mr. 10:13.\x* re acꞌolaꞌ riqꞌuin re Jesús, chin che nuya-ta-a rukꞌaꞌ pa quiveꞌ. Pero tak re discípulos xquitzꞌat quireꞌ xquibij chique re vinak che man queꞌquicꞌamala-pa re acꞌolaꞌ riqꞌuin re Jesús. \v 16 Pero re Jesús xeꞌrayoj y xubij chique: Tiyaꞌ kꞌij chique re acꞌolaꞌ che queꞌpa\x * \xo 18.16 \xt 1 Co. 14:20.\x* viqꞌuin, y man queꞌikꞌat. Roma re xqueꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios, xaxe re je anchaꞌl acꞌolaꞌ. \v 17 Y can katzij nimbij chiva, che re man niquiban-ta anchaꞌl re acꞌolaꞌ chin niquijach-quiꞌ pa rukꞌaꞌ re Dios, can man xqueꞌoc-ta pa rukꞌaꞌ re Dios, xchaꞌ chique re ru-discípulos. \s Jun ache biyom nitzijon riqꞌuin re Jesús \p \v 18 Y cꞌo cꞌa jun ache re camas rukꞌij, xucꞌutuj cha re Jesús: Rat utzulaj Maestro, ¿andex re rucꞌamon che nimban yen chin quireꞌ ninvel-ta\x * \xo 18.18 \xt Mt. 19:16.\x* re cꞌaslen re man niqꞌuis-ta? xchaꞌ. \p \v 19 Y re Jesús xubij cha: ¿Anchique roma tak nabij otz chua che yen yin otz? Roma can man jun vinak re otz-ta, xa can xe cꞌa re Jun re otz y reꞌ ja re Dios. \v 20 Y yen nimbij che rat ataman re lajuj mandamientos re xuyaꞌ re Dios pa rukꞌaꞌ re Moisés ajuer can, che rat ache re yatcꞌulan man camacun riqꞌuin jun chic ixok, man caquimisan, man catelakꞌ, man tatzꞌuc tzij chij jun chic vinak, tayaꞌ quikꞌij\x * \xo 18.20 \xt Ex. 20:12; Dt. 5:16; Ef. 6:2; Col. 3:20.\x* re ate-artaꞌ, xchaꞌ re Jesús cha. \p \v 21 Y re ache xubij cha re Jesús: Cꞌa yin coꞌol cheꞌ tak nbanom-pa ronojel reꞌ. \p \v 22 Tak re Jesús xucꞌaxaj quireꞌ, xubij: Cꞌa cꞌo jun cosa re man abanon-ta. Man ajachon-ta re abiyomal chiquivach re vinak re camas je mebaꞌ. Tacꞌayij ronojel re cꞌo aviqꞌuin y re rajal tajachaꞌ chiquivach re vinak camas je mebaꞌ, chin quireꞌ nicꞌueꞌ\x * \xo 18.22 \xt Mt. 6:19; 19:21; 1 Ti. 6:19.\x* abiyomal chilaꞌ chicaj. Y catampa viqꞌuin y catzakeꞌ chuij, xchaꞌ re Jesús cha re ache biyom. \p \v 23 Y tak re ache xucꞌaxaj re xubij re Jesús cha, camas xbison pa ránma roma camas biyomal cꞌo riqꞌuin. \v 24 Y tak re Jesús xutzꞌat che camas bis xpa pa ránma re ache, xubij: Re cꞌo quibiyomal,\x * \xo 18.24 \xt Pr. 11:28; 18:11; 1 Ti. 6:9; Stg. 2:5.\x* camas cꞌayef chin che yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios. \v 25 Mareꞌ yen nimbij che man cꞌayef-ta che nakꞌax jun camello pa chꞌet rujulil jun bak chin tꞌisoꞌn, que chach jun biyom ndoc-ta pa rukꞌaꞌ re Dios, xchaꞌ re Jesús. \p \v 26 Re xeꞌcꞌaxan re xubij re Jesús, xquibilaꞌ: Vo xa can quireꞌ anchaꞌl nubij re Jesús, camas cꞌayef, roma man jun xticolotaj, xeꞌchaꞌ. \p \v 27 Y re Jesús xubij chique: Chiquivach re vinak cꞌo cosas camas cꞌayef chin che yeꞌban. Pero chach re Dios man jun cosa cꞌayef,\x * \xo 18.27 \xt Jer. 32:17; Ef. 1:19-20.\x* xchaꞌ chique. \p \v 28 Jareꞌ tak xpa re Pedro xubij: Rat ataman che yoj kayiꞌon\x * \xo 18.28 \xt Mt. 19:27.\x* can ronojel re cꞌo kaqꞌuin, chin yojtzakatal chavij. \p \v 29 Y re Jesús xubij chique: Can katzij nimbij chiva, che xabanchique vinak can cꞌo qꞌuiy cosas xtucꞌul,\x * \xo 18.29 \xt Dt. 33:9.\x* pero vo xa can ruyiꞌon can rachoch, rute-rutotaꞌ, ruchꞌalal, ruxayil o rajcꞌual, chin nuban re rusamaj re Dios y can yeꞌrutoꞌ re nicꞌaj chic che yeꞌoc pa rukꞌaꞌ re Dios. \v 30 Can qꞌuiy-yan cosas nucꞌul\x * \xo 18.30 \xt Job 42:10.\x* chupan re tiempo re katzꞌamon. Y chukaꞌ chupan re jun chic tiempo re pitinak, can xtucꞌul cꞌa re rucꞌaslen re man niqꞌuis-ta.\x * \xo 18.30 \xt Ap. 2:17; 3:21.\x* \s Re Jesús nunataj chic jun bey che xtiquimisas \p \v 31 Y re Jesús xaxe cꞌa quiqꞌuin re je doce ru-discípulos xchꞌo-va, y xubij: Yex itaman che pa tenemit Jerusalén katzꞌamon-va-a bey, y chireꞌ qꞌuiy cꞌa andex xtiban chua yen re xinalax chiꞌicojol. Can ronojel-va re tzꞌiban can chuij chupan re ruchꞌabal re Dios can xtibanataj-va,\x * \xo 18.31 \xt Sal. 22: Is. 53; Mt. 16:21; 17:22.\x* can anchaꞌl re quitzꞌiban can re rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique. \v 32 Xquinjach\x * \xo 18.32 \xt Mt. 27:2; Lc. 23:1.\x* pa quikꞌaꞌ vinak re man je israelitas-ta. Y re vinak reꞌ xqueꞌtzeꞌen chuij, xtiquibilaꞌ itzel tak tzij chua y xqueꞌchuban chuij, \v 33 xquinquichꞌay y cꞌareꞌ xquinquiquimisaj. Pero pa rox kꞌij xquincꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ, xchaꞌ re Jesús. \p \v 34 Pero re discípulos man xkꞌax-ta\x * \xo 18.34 \xt Mr. 9:32; Lc. 2:50.\x* pa quiveꞌ re xubij re Jesús chique, roma can cꞌayef xuban chique che xkꞌax-ta otz pa quiveꞌ, mareꞌ xaxe tal choj quireꞌ xquicꞌaxaj y man quitaman-ta andex ndel-va che tzij. \s Re Jesús nucꞌachojsaj jun ache moy tak ndoc-yan-apo pa tenemit Jericó \p \v 35 Tak re Jesús ndoc-yan-apo pa tenemit rubiniꞌan Jericó,\x * \xo 18.35 \xt Mt. 20:29; Mr. 10:46.\x* chireꞌ chuchi-bey tzꞌuyul cꞌa jun ache. Y re ache reꞌ moy, y nucꞌutulaꞌ limosna chique re vinak re yeꞌkꞌax chireꞌ. \v 36 Y tak re moy reꞌ xucꞌaxaj che sabalaj vinak yeꞌkꞌax chireꞌ, xucꞌutuj-apo chique andex xbanataj. \v 37 Y re vinak xquibij cha che ja re Jesús aj-Nazaret pitinak y nakꞌax chireꞌ. \v 38 Y re ache moy cof xchꞌo, y xubij: Tajoyovaj noch rat Jesús, re yat rey-rumam can re Rey David, xchaꞌ. \p \v 39 Y re vinak re je nabey chach re Jesús, xquibilaꞌ cha re ache: Chꞌoj-achiꞌ. Pero rejaꞌ xa más cof xchꞌo, y xubij: Rat re yat rey-rumam can re Rey David, tajoyovaj noch roma quireꞌ nbanon, xchaꞌ. \p \v 40 Y re Jesús xucꞌaxaj re ruchꞌabal re ache. Mareꞌ xpaꞌeꞌ y xubij che tiquicꞌama-pa. Y tak cꞌamon chic-pa re ache riqꞌuin, xucꞌutuj cha: \v 41 ¿Andex najoꞌ? \p Y re ache moy xubij: Ajaf, yen ninjoꞌ yintzuꞌun, xchaꞌ. \p \v 42 Y re Jesús xubij cha: Catzuꞌun. Roma xaban confiar-aviꞌ\x * \xo 18.42 \xt Lc. 17:19.\x* viqꞌuin, mareꞌ xacꞌachoj. \p \v 43 Y re ache moy can jareꞌ tak xtzuꞌun\x * \xo 18.43 \xt Is. 35:5.\x* y xtzake-a chij re Jesús. Y can nuyaꞌ chukaꞌ rukꞌij re Dios.\x * \xo 18.43 \xt Sal. 103:1; Is. 43:7, 8, 21; Lc. 5:26; 17:15-18; Hch. 4:21; 11:18; 1 P. 2:9.\x* Y conojel re vinak re xeꞌtzꞌeto che re moy xtzuꞌun, can xquiyaꞌ rukꞌij re Dios. \c 19 \s Re Jesús y re jun ache rubiniꞌan Zaqueo \p \v 1 Y jareꞌ tak re Jesús je ruchibil-a re ru-discípulos xeꞌoc-apo pa tenemit rubiniꞌan Jericó,\x * \xo 19.1 \xt Jos. 2:1; 6:26; 1 R. 16:34; 2 R. 2:18-22.\x* y xa choj cꞌa nakꞌax chupan re tenemit reꞌ. \v 2 Y chireꞌ chupan re tenemit reꞌ cꞌo cꞌa jun ache biyom rubiniꞌan Zaqueo. Re ache reꞌ, jareꞌ re cꞌo más rukꞌij que chiquivach re nicꞌaj chic molay tak impuestos. \v 3 Y rejaꞌ can nutaj rukꞌij chin nutamaj-a rach re Jesús, pero roma camas vinak y rejaꞌ camas coꞌol-oc rakan, mareꞌ man nitiquir-ta nutamaj-a rach. \v 4 Mareꞌ rejaꞌ jonanin xnabayaj-a chiquivach re vinak y xjoteꞌ chukꞌaꞌ jun cheꞌ re nibex sicómoro cha, chin quireꞌ nitiquir nutamaj-a rach re Jesús, roma chireꞌ nakꞌax-va. \v 5 Y tak re Jesús xkꞌax chireꞌ, xutzꞌat-a re Zaqueo chukꞌaꞌ cheꞌ, y xubij cha: Zaqueo, chaꞌnin caka-pa chireꞌ, roma can ja vocame yinapon chaꞌvachoch,\x * \xo 19.5 \xt Gn. 18:3, 5; 19:1, 3; Jn. 14:23.\x* chin che yinxulan baꞌ chireꞌ, xchaꞌ cha. \p \v 6 Y re Zaqueo can chaꞌnin xka-pa, y camas niquiꞌcot xucꞌul-apo re Jesús charachoch. \v 7 Tak xbanataj quireꞌ, re vinak niquibilaꞌ chij re Jesús che xa pa rachoch jun ache aj-mac\x * \xo 19.7 \xt Mt. 9:11; Lc. 5:30.\x* xcanaj-va can. \v 8 Y re Zaqueo xpaꞌeꞌ, cꞌareꞌ xubij cha re Ajaf Jesús: Ajaf, vocame pa nicꞌaj cha re nubiyomal ninjach chiquivach re vinak re camas je mebaꞌ. Y re vinak re cꞌo mero xinlekꞌaj chiquikꞌaꞌ roma xeꞌnkꞌol, cajeꞌ\x * \xo 19.8 \xt Ex. 22:1; 1 S. 12:3.\x* bey más re ruqꞌuixel re xtintzolij chique, man xe-ta chic re xinlekꞌaj chiquikꞌaꞌ, roma yen can xkꞌax rueꞌ re impuestos re xincꞌutuj chique, can man xe-ta chic re impuestos re niquitoj cha re gobierno, xchaꞌ. \p \v 9 Y re Jesús xubij cha: Vocame rat can xcacolotaj chach re amac y chibil chukaꞌ re a-familia xqueꞌcolotaj, roma rat can xaban confiar-aviꞌ viqꞌuin, y can yat jun chukaꞌ rey-rumam can re Abraham.\x * \xo 19.9 \xt Lc. 13:16.\x* \v 10 Roma yen re xinalax chiꞌicojol, can yimpitinak-va\x * \xo 19.10 \xt Mt. 10:6; 15:24.\x* chiquicanoxic y chiquicolic re jecꞌo pa mac, xchaꞌ re Jesús. \s Jun ejemplo chiquij je lajuj mozo re xyaꞌ can mero pa quikꞌaꞌ roma re qui-patrón \p \v 11 Y tak re Jesús rubin chic-ka ronojel reꞌ chique re vinak, xutzꞌam rubixic jun ejemplo chiquivach. Quireꞌ xuban roma nakaj chic cꞌo-va cha re tenemit Jerusalén, y chukaꞌ re vinak re yeꞌcꞌaxan richin niquinojij che tak rejaꞌ xtoc-apo pa tenemit Jerusalén, can jareꞌ tak xtitiquir-a re ru-gobierno\x * \xo 19.11 \xt Hch. 1:6.\x* re Dios. \v 12 Y rejaꞌ xubij: Xcꞌueꞌ cꞌa jun ache camas rukꞌij. Re ache reꞌ xba\x * \xo 19.12 \xt Mt. 25:14; Mr. 13:34.\x* pa jun chic nación re cꞌacꞌanaj cꞌo-va, chin che nibex-pa cha che ja rejaꞌ re ndoc Rey. Y cꞌareꞌ nitzolaj-pa. \v 13 Pero tak cꞌamaje-na tiba, xeꞌrayoj je lajuj ru-mozos y cada jun xuyaꞌ can qꞌuiy mero chique, y xubij: Ticꞌuaj re mero re xinyaꞌ can chiva chin che cꞌo más nichꞌac chij, cꞌa jampaꞌ xquintzolaj-pa yen, xchaꞌ can chique, y xba. \v 14 Y tak cꞌo chic chupan re nación re ancheꞌ xapon-va chin nibex-pa cha che ja rejaꞌ re ndoc can Rey, re ruvinak re ache ndoc can Rey jecꞌo achiꞌaꞌ re mismo je quivinak xeꞌquitak-a cꞌa chupan re lugar re cꞌa ancheꞌ xapon-va re ndoc can Rey. Y re achiꞌaꞌ jeꞌtakon-a xbequibij: Yoj man nakajo-ta\x * \xo 19.14 \xt Jn. 1:11.\x* che re ache reꞌ ndoc can Rey chin re ka-nación, xeꞌchaꞌ. Re jeꞌtakayon-a quichin re achiꞌaꞌ reꞌ, camas niquitzelaj re ache re ndoc can Rey. \v 15 Y astapaꞌ quireꞌ xquiban re ruvinak cha, pero re ache reꞌ can xbex-va-pa cha che ja rejaꞌ re ndoc can Rey, y xtzolaj-pa. Y tak cꞌo chic pa ru-nación, xutak quiyoxic re ru-mozos re xuyaꞌ can mero chique tak rejaꞌ cꞌamaje-na tiba cheꞌ, roma nrajoꞌ nutamaj jenipaꞌ mero xquichꞌac cada jun chij re mero re ruyiꞌon can chique. \v 16 Tak xapon re nabey mozo, xubij: Patrón, re mero re xayaꞌ can chua chin che cꞌo más ninchꞌac chij, can xinchꞌac-va lajuj tanto más chij, xchaꞌ. \v 17 Y re ache re Rey chic chupan re tiempo reꞌ, xubij cha re ru-mozo: Camas otz xaban. Yat jun utzulaj mozo. Y roma camas otz xaban\x * \xo 19.17 \xt Mt. 25:21; Lc. 16:10.\x* riqꞌuin re baꞌ mero xinyaꞌ can chava, vocame ninyaꞌ lajuj tenemit pan akꞌaꞌ chin che naban mandar pa quiveꞌ, xchaꞌ re Rey cha. \v 18 Y cꞌareꞌ xapon jun chic mozo, y xubij: Patrón, re mero re xayaꞌ can chua tak xaba, xinchꞌac voꞌoꞌ tanto más chij, xchaꞌ. \v 19 Y re Rey xubij chukaꞌ cha re jun mozo reꞌ: Roma camas otz xaban riqꞌuin re baꞌ mero re xinyaꞌ can chava, vocame ninyaꞌ voꞌoꞌ tenemit pan akꞌaꞌ chin naban mandar pa quiveꞌ, xchaꞌ re Rey cha. \v 20 Jacꞌa re jun chic mozo xapon, xubij: Patrón, ja a-mero reꞌ re xayaꞌ can chua. Re mero reꞌ ximpes pa jun suꞌt chin xinyac, \v 21 roma yen ninxibij-viꞌ\x * \xo 19.21 \xt Ex. 20:19, 20; 1 S. 12:20; Mt. 25:24; Ro. 8:15; 2 Ti. 1:7; Stg. 2:19; 1 Jn. 4:18; Ap. 21:8.\x* chavach roma rat yat jun ache camas yat cꞌaꞌl. Xa can najoꞌ cꞌa yachꞌacon. Rat xa yat junan riqꞌuin jun ache re noꞌrcꞌutuj ru-mero pa banco y xa manak mero ruyiꞌon chireꞌ. Y chukaꞌ najoꞌ nacꞌul re ndel-pa chach re ticoꞌn re xa mana-ta rat yatiquiyon-ka, xchaꞌ re mozo cha re Rey. \v 22 Y re Rey xubij cha re mozo reꞌ: Rat xa yat jun itzel mozo. Re tzij re xabij\x * \xo 19.22 \xt 2 S. 1:16; Job 15:6; Mt. 12:37; 25:26; Tit. 3:11.\x* jareꞌ re xtoc chin xcatimban juzgar. Roma vo xa ataman che yen can yin cꞌaꞌl-va, y yen can ninchꞌojij-va nu-mero re ancheꞌ manak mero nyacon, y chukaꞌ can ninjoꞌ nincꞌul re ndel-pa chach re ticoꞌn re xa mana-ta yen yintiquiyon-ka, \v 23 vo xa quireꞌ nabij rat, ¿anchique roma tak man xaya-ta re nu-mero pa kajic? Chin quireꞌ nincꞌul-ta re mero re can vichin yen y cꞌo-ta chukaꞌ ral nincꞌul vocame tak xintzolaj-pa, xchaꞌ. \v 24 Y re Rey xubij chique re jecꞌo chireꞌ: Ticꞌamaꞌ can la mero chukꞌaꞌ, y tiyaꞌ cha re xchꞌaco lajuj tanto más. \v 25 Y re jecꞌo chireꞌ xquibij: Patrón, re xchꞌaco re lajuj tanto más, xa riqꞌuin rejaꞌ cꞌo-va. \v 26 Pero rejaꞌ xubij chique: Yen nimbij chiva, che re cꞌo, cꞌo riqꞌuin,\x * \xo 19.26 \xt Mt. 13:12; 25:29; Mr. 4:25; Lc. 8:18.\x* can xtucꞌul más. Jacꞌa re manak can-ta cꞌo riqꞌuin, hasta re jenipa-oc baꞌ cꞌo riqꞌuin can xtilisas chach. \v 27 Vocame, ninjoꞌ yinchꞌo chiquij re yeꞌtzelan vichin, y re man xeꞌjovan-ta che xinoc can Rey: Queꞌicꞌama-pa, y can chinoch yen queꞌquimisaj-va, xchaꞌ re Rey. Ja ejemplo reꞌ xubij re Jesús. \s Tak re Jesús nakaj chic cꞌo-va-apo cha re tenemit Jerusalén \p \v 28 Y tak re Jesús xtane-yan che tzij chiquivach re vinak, xba y xnabayaj-a chiquivach re ru-discípulos, chin xeꞌba\x * \xo 19.28 \xt Mr. 10:32; Lc. 9:51; 12:50; Jn. 18:11; 1 P. 4:1.\x* pa tenemit Jerusalén. \v 29 Y ja tak yeꞌbapon-yan-apo pa Betfagé\x * \xo 19.29 \xt Mt. 21:1; Mr. 11:1.\x* y re pa Betania re caꞌeꞌ aldeas re jecꞌo chunakaj re loma rubiniꞌan Olivos, re Jesús xeꞌrutak-a je caꞌeꞌ chique re ru-discípulos, \v 30 y xubij-a chique: Quixbiyin-apo chupan la jun aldea laꞌ, y can xe xquixoc-apo, jareꞌ xtivel jun alaj burro ximil can chireꞌ. Y re chicop reꞌ can man jun chꞌocolbeyon richin. Tisolo-pa y ticꞌama-pa chua. \v 31 Y vo xa cꞌo jun xtibim-pa chiva anchique roma tak yex nisol re alaj burro reꞌ, tibij cꞌa can cha che ndoc cha re Ajaf,\x * \xo 19.31 \xt Sal. 50:10-12; Mt. 21:2, 3; Mr. 11:2-6; Hch. 10:36.\x* xcha-a chique. \p \v 32 Re je caꞌeꞌ discípulos re xeꞌtak-a, xeꞌba, y can xquivel-va re burro, can anchaꞌl re bin-a chique roma re Jesús. \v 33 Jacꞌa tak yeꞌtajin chusolic, re je rajaf re burro xquibij-pa chique: ¿Anchique roma nisol-a? \p \v 34 Y re ru-discípulos re Jesús xquibij can chique re je rajaf re burro: Xa ndoc cha re Ajaf. \p \v 35 Y xquicꞌam-pa cha re Jesús. Y rejeꞌ xquiya-a jaꞌjun quitziak\x * \xo 19.35 \xt 2 R. 9:13; Mt. 21:7; Mr. 11:7.\x* chij re burro reꞌ, y xquichꞌocoba-a re Jesús chij.\x * \xo 19.35 \xt Jn. 12:14.\x* \v 36 Y tak binak re Jesús, re vinak niquiriqꞌuila-ka\x * \xo 19.36 \xt Mt. 21:8.\x* re quikꞌuꞌ pa rubey chin niquiyaꞌ rukꞌij. Y quireꞌ niquibanalaꞌ je nabey chach re Jesús. \v 37 Jacꞌa tak niquitzꞌam-yan-ka re bajada chin re loma rubiniꞌan Olivos, conojel re yeꞌtzekelben chin re Jesús jeꞌbinak, niquiyaꞌ rukꞌij re Dios roma niquiꞌcot re cánma. Niquiyaꞌ rukꞌij re Dios roma re milagros jeꞌquitzꞌetelon riqꞌuin re Jesús. Y jun pa quichiꞌ niquiban tak yeꞌchꞌo. \v 38 Y niquibij: ¡Re Rey reꞌ can banom-pa bendecir y pitinak pa rubeꞌ re Ajaf Dios! ¡Yeꞌquiꞌcot cꞌa re jecꞌo chilaꞌ chicaj! ¡Y camas cꞌa rukꞌij nucꞌul re Dios chilaꞌ chicaj!\x * \xo 19.38 \xt Sal. 72:17, 19; 118:26; Zac. 9:9; Mt. 21:9; Lc. 2:14; 13:35; 1 Ti. 1:17.\x* yeꞌchaꞌ. \p \v 39 Y chireꞌ chiquicojol re vinak, jeꞌbinak cꞌa nicꞌaj chique re achiꞌaꞌ fariseos. Y rejeꞌ xquibij cha re Jesús: Maestro, tabanaꞌ chique re je tzekelbey avichin, che queꞌtane-ka. \p \v 40 Cꞌareꞌ re Jesús xubij chique: Can katzij nimbij chiva, vo xa re je tzekelbey vichin xqueꞌtane-ka, ja re aboj\x * \xo 19.40 \xt Hab 2:11.\x* xqueꞌchꞌo-pa chin niquiyaꞌ nukꞌij, xchaꞌ chique re achiꞌaꞌ fariseos. \p \v 41 Y re Jesús xutzuꞌ re tenemit Jerusalén, tak más nakaj chic jecꞌo-va-apo. Rejaꞌ xrokꞌej\x * \xo 19.41 \xt Os. 11:8; Jn. 11:35.\x* rach re tenemit reꞌ, \v 42 y xubij: Yex re yixcꞌo pa Jerusalén, astapaꞌ cꞌa ja-ta chupan re kꞌij reꞌ nakꞌax-ta pan iveꞌ re anchique nibano cha re ivánma che otz nunaꞌ. Pero xa vovan chivach, y mareꞌ man yixtiquir-ta nitzꞌat. \v 43 Roma xqueꞌpa kꞌij chin kꞌaxomal, xqueꞌpa kꞌij tak re soldados xqueꞌyacataj-pa chivij, y xtiquitzꞌapij rij re itenemit riqꞌuin jun chic tzꞌak y xquixquiyaꞌ pa tijoj-pokonal, roma xtiquimol-quiꞌ chivij y pa quinicꞌajal xquixcꞌue-va can.\x * \xo 19.43 \xt Is. 29:3, 4; Jer. 6:3, 6.\x* \v 44 Y can chiyixnojel re yixcꞌo chupan re tenemit xquixquimisas. Y cha re itenemit can man jun aboj re anchok riqꞌuin jeꞌbanalon-va re jay re xtipaꞌe-ta can. Ronojel xqueꞌvulax.\x * \xo 19.44 \xt 1 R. 9:7, 8; Dn. 9:24; Mt. 24:2.\x* Roma can man xijo-ta re Dios tak xbeka iviqꞌuin, xchaꞌ re Jesús. \s Tak re Jesús xeꞌrukotaj-pa re vinak yeꞌcꞌayin y re yeꞌlokꞌon pa rachoch re Dios \p \v 45 Y tak xapon-yan re Jesús pa Jerusalén, xoc-apo pa rachoch re Dios. Jareꞌ tak rejaꞌ xeꞌrukotaj-pa\x * \xo 19.45 \xt Mt. 21:12.\x* re vinak yeꞌcꞌayin y re vinak yeꞌlokꞌon chireꞌ pa rachoch re Dios. \v 46 Y xubij chique: Chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can, nubij che re vachoch jay chin oración. Jacꞌa yex xa anchaꞌl cachoch elekꞌomaꞌ ibanon cha,\x * \xo 19.46 \xt Sal. 93:5; Jer. 7:11.\x* xchaꞌ chique. \p \v 47 Y can ja chireꞌ chupan re rachoch re Dios re Jesús kꞌij-kꞌij xeꞌrutijoj re vinak riqꞌuin re ruchꞌabal re Dios. Pero re principal tak sacerdotes y chibil re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas y re achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij chiquicojol re vinak, niquicanolaꞌ andex niquiban chin quireꞌ niquiquimisaj re Jesús.\x * \xo 19.47 \xt Mr. 11:18; Jn. 7:19; 8:37.\x* \v 48 Y man niquivel-ta andex niquiban, roma re vinak can jabal quiyiꞌon quixquin chin niquicꞌaxaj re nubij re Jesús chique. \c 20 \s Jecꞌo yeꞌcꞌutun cha re Jesús che anchique xyiꞌo autoridad pa rukꞌaꞌ \p \v 1 Y jun kꞌij, tak re Jesús cꞌo chireꞌ pa rachoch re Dios nucꞌut y nutzijoj re utzulaj chꞌabal chin re Dios chiquivach re vinak, jareꞌ tak xeꞌbeka\x * \xo 20.1 \xt Mt. 21:23.\x* re principal tak sacerdotes riqꞌuin, y re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas y chibil chukaꞌ re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij. \v 2 Y re achiꞌaꞌ reꞌ xquibij cha re Jesús: Tabij cꞌa chaka: ¿Anchique xyiꞌo autoridad pan akꞌaꞌ\x * \xo 20.2 \xt Hch. 4:7; 7:27.\x* chin xaꞌkotaj-a re vinak xeꞌcꞌayin pa rachoch re Dios? ¿Y anchique xyiꞌo autoridad chava chin che qꞌuiy cosas yaꞌbanalaꞌ chiquicojol re vinak? xeꞌchaꞌ cha. \p \v 3 Y re Jesús xubij chique: Yen chukaꞌ cꞌo jun cosa ninjoꞌ nincꞌutuj chiva. Y tibij chua: \v 4 ¿Re Juan xtak-pa roma re Dios chin xeꞌruban bautizar re vinak? ¿O xa vinak xeꞌbin cha che quireꞌ tubanaꞌ? xchaꞌ re Jesús chique. \p \v 5 Pero re principal tak sacerdotes y re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas y re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij, xquibilaꞌ chiquivach: ¿Y vocame andex cꞌa xtakabij cha re Jesús? Roma vo xa xtakabij che re Juan ja re Dios takayom-pa richin, re Jesús xtubij chaka che anchique roma tak man xinimaj-ta. \v 6 Y vo xa xtakabij che xa vinak xeꞌbin cha re Juan che tubanaꞌ quireꞌ, xqueꞌpa conojel vinak xkojquiquimisaj cha aboj. Roma re vinak can quitaman-va che re Juan jun rusamajel re Dios re xbex profeta\x * \xo 20.6 \xt Mt. 14:5; 21:26.\x* cha, xeꞌcha-ka chiquivach rejeꞌ. \p \v 7 Y cꞌareꞌ xquibij-apo cha re Jesús che man quitaman-ta\x * \xo 20.7 \xt Job 24:13; Ro. 1:18, 21; 2 Co. 4:3; 2 Ts. 2:9, 10.\x* anchique xbin cha re Juan tak xeꞌrubanalaꞌ bautizar re vinak. \p \v 8 Y cꞌareꞌ re Jesús xubij chique re achiꞌaꞌ reꞌ: Roma yex man xixtiquir-ta xibij chua, quireꞌ chukaꞌ yen man xtimbij-ta chiva anchique yaꞌyon autoridad chua chin yeꞌmbanalaꞌ qui tak reꞌ,\x * \xo 20.8 \xt Job 5:12, 13.\x* xchaꞌ re Jesús chique. \s Re ejemplo chiquij re itzel tak achiꞌaꞌ kajoy tak ulef \p \v 9 Y re Jesús xutzꞌam rubixic jun ejemplo chiquivach re vinak, y re ejemplo re xuyaꞌ chiquivach quireꞌ nubij: Xcꞌueꞌ jun ache, y xutic uva chach re rujuyuꞌ. Y cꞌareꞌ xuyaꞌ pa kajic chique je caꞌe-oxeꞌ achiꞌaꞌ chin niquisamajij rach re rujuyuꞌ, y rejaꞌ xba, y qꞌuiy tiempo\x * \xo 20.9 \xt Mt. 21:33; Mr. 12:1.\x* xboꞌrbanaꞌ. \v 10 Y tak xapon re tiempo chin re cosecha, re rajaf re juyuꞌ xutak jun ru-mozo quiqꞌuin re achiꞌaꞌ re jeꞌkajayon re ulef, chucꞌamic re uva kajbal chin re juyuꞌ. Pero tak xapon re mozo quiqꞌuin re achiꞌaꞌ re jeꞌkajayon re ulef, rejeꞌ xquitzꞌam re mozo y xquichꞌay, y manak uva xquiya-a cha.\x * \xo 20.10 \xt 2 R. 17:13, 14; 2 Cr. 36:15, 16; Hch. 7:52.\x* \v 11 Y xpa re rajaf re juyuꞌ xutak chic-a jun ru-mozo chucꞌamic re uva kajbal chin re ulef. Pero re achiꞌaꞌ kajoy tak ulef xa xquitzꞌam chic re jun mozo reꞌ y xquichꞌay. Qꞌuiy andex xquibanalaꞌ y xquibila-a cha, y manak chukaꞌ uva kajbal chin re ulef xquiya-a cha. \v 12 Pero re rajaf re juyuꞌ xutak chic-a jun ru-mozo chucꞌamic re uva kajbal chin re ulef, pero can ja chukaꞌ quireꞌ xquiban cha. Xquisoc, y cꞌareꞌ xquikotaj-a.\x * \xo 20.12 \xt Neh. 9:29, 30.\x* \p \v 13 Y pa ruqꞌuisibal, re rajaf re juyuꞌ xubij: ¿Anchique xtintak-a vocame? xchaꞌ. Y rejaꞌ cꞌo cꞌa jun rucꞌajol y camas nrajoꞌ, y jareꞌ re xutak-a chucꞌamic re kajbal chin re ulef.\x * \xo 20.13 \xt Is. 7:14; Jn. 3:16; Ro. 8:3; Ga. 4:4.\x* Roma re rajaf re ulef xunojij che re achiꞌaꞌ re jeꞌkajayon re rujuyuꞌ, qꞌuibaꞌ tak xtiquitzꞌat, can xtiquinimaj-va che can ja re rucꞌajol napon. \v 14 Pero re achiꞌaꞌ re jeꞌkajayon re ulef, can xe xquitzꞌat che ja re rucꞌajol re rajaf re juyuꞌ\x * \xo 20.14 \xt Sal. 2:6; Is. 9:6; Fil. 2:9-11; Col. 1:15, 16; He. 1:2.\x* xapon, xquibilaꞌ chiquivach: Jareꞌ re xtoc can rajaf ronojel re juyuꞌ re kakajon. ¿Anchique roma man nakaquimisaj? Chin quireꞌ pa kakꞌaꞌ yoj nicꞌue-va can re juyuꞌ, xeꞌchaꞌ. \v 15 Y can katzij-va quireꞌ xquiban cha re rucꞌajol re ache re rajaf re juyuꞌ, roma xquilisaj-pa chireꞌ chupan re rujuyuꞌ y xquiquimisaj.\x * \xo 20.15 \xt Jn. 19; Hch. 3:15; 1 Co. 2:8.\x* \p Cꞌareꞌ re Jesús xubij: ¿Andex como xtuban re rajaf re juyuꞌ quiqꞌuin re achiꞌaꞌ kajoy tak ulef? \v 16 Re rajaf re juyuꞌ xtipa y xqueꞌruquimisaj re xeꞌkajo re ulef reꞌ, y re rujuyuꞌ xtuyaꞌ chic can pa kajic chique nicꞌaj chic, xchaꞌ re Jesús. \p Tak re vinak quicꞌaxan chic-ka ronojel reꞌ, xquibij: Can man xtujovaj re Dios che nibanataj-ta quireꞌ, xeꞌchaꞌ. \p \v 17 Y re Jesús xeꞌrutzuꞌ re vinak, y xubij: ¿Y andex ndel-va che tzij re nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can? Tak nubij: \q Cꞌo cꞌa jun aboj re man xka-ta chiquivach re banoy tak jay. \q Pero re aboj reꞌ can xoc-va, roma re aboj reꞌ xa can cꞌo-va xcusan richin, \q y ja aboj reꞌ re tzꞌamayon chin re jay chin che man nitzak-ta,\x * \xo 20.17 \xt Sal. 118:22; Mt. 21:42; 1 P. 2:7.\x* xchaꞌ re Jesús. \m \v 18 Y re vinak re xtitzak chach re jun aboj reꞌ, can xticꞌajer. Y re vinak re xtika re aboj reꞌ chij, can xtuquiꞌej\x * \xo 20.18 \xt Is. 8:15; Dn. 2:34, 35; Mt. 21:44.\x* jumul, xchaꞌ re Jesús. \s Nicꞌutux cha re Jesús vo xa otz o man otz-ta nitoj re impuestos \p \v 19 Y re principal tak sacerdotes y re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas, can ja-ta reꞌ xquijoꞌ che xquitzꞌam-ta-a re Jesús, roma xquinabej che re achiꞌaꞌ re kajoy tak ulef re xeꞌrunataj chupan re ejemplo re xubij, xa chiquij rejeꞌ xchꞌo-va. Pero man xquitzꞌam-ta-a, roma niquixibij-quiꞌ chiquivach re vinak re jecꞌo riqꞌuin re Jesús. Y re xquiban, ja che xeꞌba. \v 20 Pero re xbequibana-pa rejeꞌ, ja che xeꞌbequitaka-pa nicꞌaj chic achiꞌaꞌ, y re achiꞌaꞌ reꞌ can xquiban che rejeꞌ can choj re quicꞌaslen, pero xa man katzij-ta che quireꞌ re quicꞌaslen. Rejeꞌ niquijoꞌ che niquiya-ta pa cꞌayef re Jesús, y nitzak-ta pa quikꞌaꞌ riqꞌuin re chꞌabal nubij.\x * \xo 20.20 \xt Mt. 22:15.\x* Y vo xa nika re Jesús pa quikꞌaꞌ, rejeꞌ can xtiquiyaꞌ chukaꞌ pa rukꞌaꞌ re gobernador. \v 21 Y chin che niquiyaꞌ pa cꞌayef re Jesús, re achiꞌaꞌ reꞌ xquicꞌutuj cha: Rat re yat jun Maestro, yoj can kataman-va che can ja re katzij re natzijoj. Y mana-ta re rukꞌij jun vinak re natzꞌat. Rat can pa rubiyal-va\x * \xo 20.21 \xt Mt. 22:16; Mr. 12:14.\x* nacꞌut re ruchꞌabal re Dios. \v 22 Tabij cꞌa chaka: ¿Can rucꞌamon como che nakatoj re impuestos re nubij re César che nakatoj, o xa man rucꞌamon-ta? xeꞌchaꞌ cha re Jesús. \p \v 23 Pero re Jesús can rutaman andex niquinojij chij. Mareꞌ xubij chique: ¿Anchique roma yex nitaj ikꞌij chin yinitojtobej? \v 24 Ticꞌama-pa y tintzꞌeta-na rach re mero reꞌ, xchaꞌ. Y re Jesús xucꞌutuj: ¿Anchok rutzubal y anchok rubeꞌ chukaꞌ la cꞌo chach la mero? \p Y rejeꞌ xquibij cha: Chin re César. \p \v 25 Y re Jesús xubij chique: Titojoꞌ cꞌa re impuestos cha re César riqꞌuin re mero re rucꞌamon che niyaꞌ cha rejaꞌ. Y tiyaꞌ cha re Dios, ronojel re rucꞌamon che niyaꞌ cha re Dios. \p \v 26 Y re achiꞌaꞌ reꞌ man xeꞌtiquir-ta chij re Jesús, roma re Jesús ronojel tzij pa rubiyal yeꞌrubilaꞌ chiquivach re vinak. Y camas xsatz quicꞌoꞌx tak xquicꞌaxaj re xubij re Jesús chique. Y mareꞌ man chic xeꞌchꞌo-ta-apo. \s Re anamaꞌiꞌ can xqueꞌcꞌastaj-va \p \v 27 Y jareꞌ tak nicꞌaj chique re achiꞌaꞌ saduceos xeꞌbapon riqꞌuin re Jesús. Re achiꞌaꞌ reꞌ man niquinimaj-ta che re anamaꞌiꞌ xqueꞌcꞌastaj.\x * \xo 20.27 \xt Mt. 22:23; Mr. 12:18; Hch. 4:1, 2; 23:6.\x* Y mareꞌ rejeꞌ xquicꞌutuj cha re Jesús: \v 28 Rat re yat jun Maestro, cꞌo jun cosa nakajoꞌ nakacꞌutuj chava. Re Moisés can rutzꞌiban can chaka che tak jun ache nuyaꞌ can re ruxayil roma xcom-a y man jun rajcꞌual xuyaꞌ can riqꞌuin re ixok, jun chique re ruchꞌalal rejaꞌ re nicꞌuleꞌ riqꞌuin re malcaꞌn-ixok, chin quireꞌ che cꞌo-ta rajcꞌual nicꞌueꞌ riqꞌuin re ixok malcaꞌn. Y vo xa jecꞌo rajcꞌual yeꞌcꞌueꞌ riqꞌuin re ixok, ja re nabey rajcꞌual alaꞌ jareꞌ re ndoc rajcꞌual re ache quiminak chic.\x * \xo 20.28 \xt Gn. 38:8; Dt. 25:5.\x* \v 29 Y rejeꞌ chukaꞌ xquibij: Cꞌo jun bey xeꞌcꞌueꞌ je vukuꞌ achiꞌaꞌ quichꞌalal-quiꞌ. Re nabey xcꞌuleꞌ. Pero xcom-a, y man jun rajcꞌual xcꞌueꞌ. \v 30 Xpa re rucaꞌn ache, re ruchꞌalal can re ache quiminak chic, xcꞌuleꞌ riqꞌuin re malcaꞌn-ixok. Pero chukaꞌ re ache reꞌ xcom-a, y man jun rajcꞌual xcꞌueꞌ. \v 31 Re rox xcꞌuleꞌ cꞌa chukaꞌ riqꞌuin re malcaꞌn-ixok, pero can anchaꞌl xquiban re je caꞌeꞌ ruchꞌalal nabey, can quireꞌ chukaꞌ xuban-a rejaꞌ. Y che je vukuꞌ achiꞌaꞌ quichꞌalal-quiꞌ quireꞌ xquiban-a. Y man jun cꞌa chique re je vukuꞌ achiꞌaꞌ reꞌ xcꞌue-ta can rajcꞌual. \v 32 Y pa ruqꞌuisibal xcom-a chukaꞌ re ixok. \p \v 33 Y re achiꞌaꞌ saduceos xquibij cha re Jesús: Rat nabij che xtapon jun kꞌij tak re anamaꞌiꞌ xqueꞌcꞌastaj-pa. Tak xtapon re kꞌij reꞌ, ¿anchok ruxayil cꞌa xtoc-va re ixok reꞌ? Roma che je vukuꞌ achiꞌaꞌ quichꞌalal-quiꞌ xeꞌcꞌue-a riqꞌuin. \p \v 34 Y re Jesús can jareꞌ tak xubij chique: Chach re ruchꞌulef, re vinak can cꞌa yeꞌcꞌuleꞌ y can cꞌa yeꞌquiyaꞌ re quimiꞌal-cajcꞌual chin che yeꞌcꞌuleꞌ. \v 35 Jacꞌa re je quiminak chic-a, manak chic cꞌulubic chiquivach. Mareꞌ re xqueꞌcꞌastaj-a y yiꞌon chic kꞌij chique chin che yeꞌba chilaꞌ chicaj,\x * \xo 20.35 \xt 2 Ts. 1:5; Ap. 3:4.\x* man chic xqueꞌcꞌule-ta, y man chic xqueꞌquiya-ta-a chukaꞌ re quimiꞌal-cajcꞌual chin che yeꞌcꞌuleꞌ. \v 36 Roma rejeꞌ man chic xqueꞌcom-ta, roma xqueꞌoc anchaꞌl re ángeles\x * \xo 20.36 \xt Mt. 22:30; Mr. 12:25.\x* y chukaꞌ je rajcꞌual chic re Dios\x * \xo 20.36 \xt Ro. 8:23; 1 Co. 15:42, 49, 52; 1 Jn. 3:2; Ap. 5:6-14; 22:9.\x* roma jeꞌcꞌastajnak chic-a. \v 37 Y re anamaꞌiꞌ can yeꞌcꞌastaj-va.\x * \xo 20.37 \xt He. 11:9, 35.\x* Roma re Moisés rutzꞌiban can chupan re ruchꞌabal re Dios, tak xutzꞌat re zarza can nibacꞌo pa kꞌakꞌ, y xucꞌaxaj tak xubij re Dios: Ja yen re ru-Dios re Abraham, re ru-Dios re Isaac, y re ru-Dios chukaꞌ re Jacob,\x * \xo 20.37 \xt Ex. 3:6; Hch. 7:32.\x* xchaꞌ. \v 38 Y xe-ta rejeꞌ xeꞌcom-ta jumul y man-ta yeꞌcꞌastaj chic jun bey, re Dios man-ta qui-Dios rejeꞌ, roma re Dios can qui-Dios-va re cꞌo quicꞌaslen y man quichin-ta re anamaꞌiꞌ. Roma chach re Dios rejeꞌ can je cꞌas-va,\x * \xo 20.38 \xt Sal. 16:5-11; 73:23-26; Jn. 11:25; Ro. 4:17; 2 Co. 6:16; 13:4; Col. 3:3, 4; He. 11:16.\x* xchaꞌ re Jesús. \p \v 39 Y jecꞌo jaꞌjun chique re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas xquibij cha re Jesús: Maestro, can ja-va cꞌa quireꞌ, can otz ronojel re xabij. \p \v 40 Y man chic xquiban-ta covil che cꞌo-ta chic más cosas re xquicꞌutuj-apo cha re Jesús.\x * \xo 20.40 \xt Mt. 22:46; Mr. 12:34.\x* \s Re Jesús nitzijon quiqꞌuin re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas \p \v 41 Y re Jesús xubij chique re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas: ¿Anchique roma tak nibex che re Cristo xa choj jun rey-rumam can re Rey David?\x * \xo 20.41 \xt Mt. 22:42; Mr. 12:35.\x* \v 42 Tak xa can ja re Rey David biyon can chupan re jun libro rubiniꞌan Salmos: \q Che re Ajaf Dios xubij cha re Vajaf re Cristo: \q Catzꞌuye-pa vajquikꞌaꞌ.\x * \xo 20.42 \xt Sal. 110:1; Hch. 2:34.\x* \q \v 43 y xqueꞌnyaꞌ pan akꞌaꞌ re yeꞌtzelan avichin. \q Quireꞌ xubij re Dios cha re Cristo. \p \v 44 Y vo xa re Rey David, Vajaf nichaꞌ cha re Cristo, ¿anchique roma tak nibex che re Cristo xa choj jun rey-rumam can re Rey David? xchaꞌ re Jesús. \s Re Jesús nubij re quimac re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas \p \v 45 Y conojel cꞌa re vinak re quimalon-quiꞌ chireꞌ, xquicꞌaxaj tak re Jesús xubij chique re ru-discípulos:\x * \xo 20.45 \xt Mt. 23:1; Mr. 12:38.\x* \v 46 Man tiban anchaꞌl niquiban re achiꞌaꞌ re jeꞌatamayon re ley kachin yoj re yoj israelitas. Roma rejeꞌ camas nika chiquivach niquicusaj tukutak tak tziak, chin quireꞌ titzꞌet-na che camas quikꞌij. Camas chukaꞌ nika chiquivach che niyaꞌ ruxnokil-quivach pa tak qꞌuiybal re ancheꞌ niquimol-va-quiꞌ re vinak. Y re pa tak nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha, can jacꞌa re nabey tak chꞌacat yeꞌquicanolaꞌ, chin quireꞌ tibex chique che camas quikꞌij. Y can ja chukaꞌ quireꞌ niquibanalaꞌ re ancheꞌ niban-va vaꞌin.\x * \xo 20.46 \xt Mt. 23:5; Lc. 11:43.\x* \v 47 Y chukaꞌ re achiꞌaꞌ reꞌ yeꞌquimojolaꞌ cachoch re malcaniꞌ tak ixokiꞌ. Y rejeꞌ tak niquiban oración cha re Dios, camas yeꞌyaloj xaxe chin ninimax che camas je otz tak vinak. Pero rejeꞌ can xtika-va más castigo pa quiveꞌ, roma re quimac camas qꞌuiy,\x * \xo 20.47 \xt Mt. 11:22, 24; 23:14; Lc. 10:10-16; 12:47, 48.\x* xchaꞌ re Jesús. \c 21 \s Re ru-ofrenda re malcaꞌn-ixok cha re Dios \p \v 1 Re Jesús xeꞌrutzꞌat re vinak biyomaꞌ niquiyalaꞌ can mero chireꞌ ancheꞌ cꞌo-va re rucꞌojlebal ofrenda chupan re rachoch re Dios.\x * \xo 21.1 \xt Mr. 12:41.\x* \v 2 Y re Jesús xutzꞌat che quireꞌ chukaꞌ nuban jun malcaꞌn-ixok re can kꞌalaj che meba-oc, y xaxe caꞌeꞌ chꞌutak mero re camas ba-oc\x * \xo 21.2 \xt Mr. 12:42.\x* rajkalen re xuyaꞌ can. \v 3 Y tak re Jesús xutzꞌat re jun malcaꞌn-ixok reꞌ, xucꞌut chiquivach re ru-discípulos, y xubij chique: Can katzij nimbij chiva che yen xintzꞌat che xa ja la ixok laꞌ re xyiꞌo can más qꞌuiy mero\x * \xo 21.3 \xt Pr. 3:9; 2 Co. 8:12.\x* que chiquivach conojel. \v 4 Roma rejaꞌ can xe-va re cꞌo riqꞌuin, jareꞌ xuyaꞌ can ancheꞌ cꞌo-va re cꞌojlebal chin ru-ofrenda re Dios. Jacꞌa re biyomaꞌ, ja re nuban sobra quiqꞌuin, jareꞌ niquiyalaꞌ can, xchaꞌ re Jesús. \s Re Jesús nubij che xtivulax re rachoch re Dios \p \v 5 Y jecꞌo vinak re quitzꞌamon tzij chij re rachoch re Dios.\x * \xo 21.5 \xt Mt. 24:1; Mr. 13:1.\x* Y niquibilaꞌ che camas jabal rubanic, che rion aboj re je jabal-oc jeꞌcusan, y che ronojel can cotzꞌeꞌj rij quibanon cha, roma qꞌuiy cosas sipan coma re vinak chin xoc cha re rachoch re Dios, yeꞌchaꞌ. Y re Jesús xubij chique: \v 6 Xtapon jun kꞌij tak ronojel re nitzꞌat vovaꞌ xqueꞌvulax y can man jun aboj xticꞌue-ta can anchaꞌl rubanon vocame. Ronojel re aboj re jeꞌcusan cha re jay reꞌ, xa can xqueꞌvulax. Can man jun cꞌa aboj re xticꞌueꞌ can anchaꞌl la rubanon vocame,\x * \xo 21.6 \xt 1 R. 9:7-9; Is. 64:10, 11; Jer. 5:10; 7:11, 14; Lm. 2:6-8; Ez. 7:20-22; Mi. 3:12; Mt. 24:2; Mr. 13:2; Lc. 19:44.\x* xchaꞌ. \s Re señales re xqueꞌbanataj antes che xtiqꞌuis re ruchꞌulef \p \v 7 Y re discípulos xquicꞌutuj cha re Jesús: Maestro, ¿cꞌa jampaꞌ cꞌa xqueꞌbanataj re xabij-yan-ka chij re rachoch re Dios? ¿Y andex che señal xtitzꞌet chin quireꞌ ninabex che nibanataj-yan? xeꞌchaꞌ. \p \v 8 Y re Jesús xubij chique: Can jabal tichajij-iviꞌ chin man quixkꞌolotaj. Roma je qꞌuiy xqueꞌpa y xtiquibij: Ja yen re Cristo. Ja tiempo reꞌ re xbeka, xqueꞌchaꞌ. Pero yex man queꞌinimaj, chukaꞌ man queꞌitzekelbej.\x * \xo 21.8 \xt Mt. 24:4; Mr. 13:5; 2 Co. 11:13-15; Ef. 5:6; 2 Ts. 2:3; 2 Ti. 3:13; 1 Jn. 4:1; Ap. 12:9.\x* \v 9 Y tak xticꞌaxaj chukaꞌ che jecꞌo naciones yeꞌtajin che guerra o re vinak pa tak tenemit niquibanala-ka ayoval chiquivach-ka rejeꞌ mismo, man cꞌa tixibij-iviꞌ, roma nabey tiene que nibanataj quireꞌ, pero mana-ta reꞌ re ruqꞌuisibal tak kꞌij chin re ruchꞌulef. \p \v 10 Y re Jesús xubij chukaꞌ: Jun tenemit xtiyacataj chin noꞌrbanaꞌ guerra riqꞌuin jun chic tenemit. Jecꞌo chukaꞌ nimaꞌk tak naciones xqueꞌyacataj chin che neꞌquibanaꞌ guerra quiqꞌuin nicꞌaj chic nimaꞌk tak naciones.\x * \xo 21.10 \xt Mt. 24:7.\x* \v 11 Xqueꞌpa sananel re camas je qꞌuiy vinak xqueꞌruquimisaj, xqueꞌpa viyjal y yabil xabanchique lugar chach re ruchꞌulef. Y camas cꞌa xqueꞌxibin re señales y re xqueꞌtzꞌetetaj chach re rocaj, re can man pakꞌij che chakꞌaꞌ jeꞌtzꞌeton-ta. \p \v 12 Y tak cꞌamaje-na tibanataj ronojel reꞌ, xquixtzꞌam y xtiban chiva che nitaj pokan, roma re ruchꞌabal re Dios. Xquixcꞌuax chiquivach re achiꞌaꞌ cꞌo quikꞌij pa tak nema-jay re ancheꞌ nitzijos-va re ruchꞌabal re Dios re nibex sinagoga cha. Xquixtzꞌapes pa cárcel. Xquixcꞌuax chiquivach reyes y chiquivach chukaꞌ gobernadores chach re ruchꞌulef. Ronojel cꞌa reꞌ xticꞌalvachij xa roma yininiman.\x * \xo 21.12 \xt Jn. 15:20; Hch. 4:3; 5:18; 12:4; 16:24; 25:23; Ap. 2:10.\x* \v 13 Y tak quireꞌ xtiban chiva coma re vinak, jareꞌ tak más xquixtiquir xquinisekresaj chiquivach.\x * \xo 21.13 \xt Fil. 1:28; 2 Ts. 1:5.\x* \v 14 Y teꞌka chiꞌcꞌoꞌx che man jun ndoc-va che yex camas ninojij\x * \xo 21.14 \xt Mt. 10:19.\x* re andex xtibij chin nito-iviꞌ, \v 15 roma can ja yen re xquimbin-apo chiva re andex xtibij. Y xtinyaꞌ chukaꞌ naꞌoj chiva chin quireꞌ, riqꞌuin re naꞌoj reꞌ xtitzꞌapij quichiꞌ re vinak itzel yixquitzꞌat.\x * \xo 21.15 \xt Hch. 6:10.\x* \v 16 Y xquixyaꞌ pa quikꞌaꞌ re vinak itzel yixquitzꞌat. Y qꞌuibaꞌ hasta re ite-irtaꞌ, re je ivchꞌalal o re je ivamigo re xqueꞌjacho ivichin. Y jecꞌo chiva yex re can xqueꞌquimisas.\x * \xo 21.16 \xt Mi. 7:6; Hch. 7:59; 12:2.\x* \v 17 Xa can itzel-va xquixtzꞌet coma conojel vinak, roma ibanon confiar-iviꞌ viqꞌuin.\x * \xo 21.17 \xt Mt. 10:22; 2 Ti. 3:12.\x* \v 18 Pero man tichajij pena, roma re Dios can yixruchajij-va nojel tiempo, y chach rejaꞌ man jun rusumal-iveꞌ re xtitzak-ta-a vo xa man quire-ta nrajoꞌ rejaꞌ.\x * \xo 21.18 \xt Mt. 10:30.\x* \v 19 Y vo xa nicochꞌ ronojel\x * \xo 21.19 \xt Ro. 5:3; Stg. 1:3.\x* reꞌ, xtivel re utzulaj cꞌaslen re man niqꞌuis-ta. \p \v 20 Y tak xtitzꞌat che re tenemit Jerusalén sutin rij coma re ejército, titamaj che xa baꞌ chic tiempo nrajoꞌ chin che re tenemit xtiqꞌuis.\x * \xo 21.20 \xt Mt. 24:15.\x* \v 21 Mareꞌ, vo xa yex yixcꞌo pa Judea, quixnumaj-a y teꞌivovaj-iviꞌ pa tak cꞌachelaj. Y vo xa pa tenemit Jerusalén yixcꞌo-va, quixel-a y quixnumaj. Y vo xa pa kꞌayis cꞌo-va ivachoch, man chic quixba-apo pa tenemit. \v 22 Roma tak xtapon re kꞌij chin re tijoj-pokonal, cꞌajareꞌ tak re tenemit reꞌ xtutoj ronojel re jeꞌrubanalon, y can xtibanataj ronojel re tzꞌiban can chupan re ruchꞌabal re Dios.\x * \xo 21.22 \xt Dn. 9:26, 27; Zac. 11:1.\x* \v 23 Y chupan re kꞌij reꞌ camas cꞌa re tijoj-pokonal xtipa pa rueꞌ re ruchꞌulef. Can xtika re ruyoval re Dios pa rueꞌ re tenemit Jerusalén. Y roma re tijoj-pokonal reꞌ, cꞌayef cꞌa xtuban chique re ixokiꞌ re cꞌo chic yabil chiquij y chukaꞌ cꞌayef xtuban chique re ixokiꞌ re cꞌa yeꞌtzꞌuman chꞌutak cal. Can tivokꞌex cꞌa quivach. \v 24 Camas cꞌa je qꞌuiy vinak xqueꞌquimisas coma re soldados che espada. Y nicꞌaj chique re vinak xqueꞌcꞌuax-a preso pa tak nicꞌaj chic naciones. Y re tenemit Jerusalén xticꞌueꞌ pa quikꞌaꞌ re juley chic naciones re man je israelitas-ta. Y tak xtel pa quikꞌaꞌ, ja tak xtapon re tiempo\x * \xo 21.24 \xt Dn. 9:27; Ro. 11:25.\x* re yiꞌon chique. \s Re xqueꞌbanataj tak nipa-yan re Jesús \p \v 25 Y qꞌuiy cꞌa señales re can man pakꞌij che chakꞌaꞌ jeꞌbanatajnak-ta y can man pakꞌij che chakꞌaꞌ jeꞌtzꞌeton-ta riqꞌuin re kꞌij, re icꞌ y re chꞌumil. Y re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef can man xtiquivel-ta andex xtiquiban, xa xtisatz quicꞌoꞌx roma re mar camas-va xtikꞌajan, roma camas xtubolkꞌotela-riꞌ.\x * \xo 21.25 \xt 2 P. 3:10, 12.\x* \v 26 Y re vinak roma can quiyaben re andex xtibanataj chach re ruchꞌulef, xtitzꞌamataj quicamic roma quiximbireꞌ. Roma hasta ronojel re namalaj tak poderes re jecꞌo chicaj xqueꞌsilon roma re ru-poder re Dios. Can che jun re rocaj xtisilon.\x * \xo 21.26 \xt Mt. 24:29.\x* \v 27 Y jareꞌ tak xquinquitzꞌat yen re xinalax chiꞌicojol,\x * \xo 21.27 \xt Ap. 14:14.\x* che yinka-pa pa jun nube,\x * \xo 21.27 \xt Hch. 1:11; Ap. 1:7.\x* riqꞌuin chic namalaj poder y riqꞌuin chukaꞌ namalaj nukꞌij. \v 28 Y tak xtitzꞌat che ronojel reꞌ ntajin chic rubanic, quixquiꞌcot y ticꞌueꞌ más ivuchukꞌaꞌ\x * \xo 21.28 \xt Mr. 13:28.\x* roma can napon-yan re kꞌij chin yixel libres chach ronojel re tijoj-pokonal re nikꞌasaj chach re ruchꞌulef, xchaꞌ re Jesús chique re ru-discípulos. \p \v 29 Y jareꞌ tak rejaꞌ xubij chukaꞌ jun ejemplo chique: Titzꞌeta-na-paꞌ re cheꞌ rubiniꞌan higuera o xabanchique clase cheꞌ. \v 30 Tak yeꞌel-pa re cꞌacꞌa ruxak, itaman che re ru-tiempo re job neꞌka-yan. \v 31 Y ja quireꞌ chukaꞌ tak xtitzꞌat che can jecꞌo chic cosas yeꞌbanataj riqꞌuin re kꞌij, re icꞌ, re chꞌumil y ronojel re xeꞌmbij-yan-ka ntajin chic rubanic, titamaj cꞌa che neꞌka-yan re kꞌij tak re Dios xtoꞌrbanaꞌ gobernar pa quiveꞌ re vinak. \p \v 32 Y ticꞌaxaj jabal re xtimbij chiva vocame: Ronojel reꞌ xqueꞌbanataj, tak re vinak chin re tiempo reꞌ cꞌamaje-na queꞌqꞌuis-a chach re ruchꞌulef. \v 33 Y re ruchꞌulef y re rocaj can chin-va che yeꞌqꞌuis. Jacꞌa re nuchꞌabal man xtiqꞌuis-ta, xa can xtibanataj-va ronojel re nubij. \p \v 34 Y tichajij re icꞌaslen. Man tiba ivánma chij re vaꞌin, man quixkꞌabar, y chukaꞌ man xaxe re ndoc chiva chach re ruchꞌulef jareꞌ re ninojij nojel tiempo, y cꞌaja tak xtinaꞌ xteꞌka re kꞌij tak yen xquineka.\x * \xo 21.34 \xt Ro. 13:13; 1 P. 4:7.\x* \v 35 Y reꞌ anchaꞌl jun trampa re nutzꞌapij-riꞌ. Quireꞌ rubanic tak xteꞌka pa quiveꞌ conojel re vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef.\x * \xo 21.35 \xt 1 Ts. 5:2; 2 P. 3:10; Ap. 3:3.\x* \v 36 Mareꞌ can tichajij jabal re icꞌaslen. Y tibanaꞌ chukaꞌ orar nojel tiempo,\x * \xo 21.36 \xt Mt. 25:13; Mr. 13:33; Lc. 18:1; Ef. 6:13.\x* chin yix chach ronojel re tijoj-pokonal re xtipa chach re ruchꞌulef, y chin che otz re icꞌaslen tak xquixapon chinoch yen re xinalax chiꞌicojol,\x * \xo 21.36 \xt 1 Jn. 2:28.\x* xchaꞌ re Jesús chique re ru-discípulos. \p \v 37 Y pakꞌij, re Jesús pa rachoch re Dios yeꞌrutijoj re vinak cha re ruchꞌabal re Dios. Y chakꞌaꞌ niba chuxeꞌ re loma rubiniꞌan Olivos,\x * \xo 21.37 \xt Lc. 22:39; Jn. 8:1, 2.\x* y chireꞌ neꞌcꞌue-va. \v 38 Y camas cꞌa vinak yeꞌbapon cumaj-yan riqꞌuin re Jesús chireꞌ pa rachoch re Dios chin niquicꞌaxaj\x * \xo 21.38 \xt Hag. 2:7; Mal. 3:1.\x* re ruchꞌabal re Dios re nutzijoj chiquivach. \c 22 \s Re yeꞌtzelan chin re Jesús niquinojelaꞌ andex xtiquiban chin niquiquimisaj \p \v 1 Y xa chuaꞌk-cabij chic re quinamakꞌij re israelitas, y ja namakꞌij reꞌ tak niquitaj xcana-vay re manak levadura riqꞌuin, y re namakꞌij reꞌ niquibij pascua cha.\x * \xo 22.1 \xt Mt. 26:2; Mr. 14:1.\x* \v 2 Jareꞌ tak re principal tak sacerdotes y re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas, niquinojelaꞌ andex xtiquiban chin niquiquimisaj re Jesús,\x * \xo 22.2 \xt Sal. 2:2; Jn. 11:47.\x* roma quixibin-quiꞌ chiquivach re vinak. \p \v 3 Y re Judas re jun chique re je doce apóstoles re xbex chukaꞌ Iscariote cha, can nisamaj chic re Satanás pa ránma.\x * \xo 22.3 \xt Mt. 26:14.\x* \v 4 Mareꞌ re Judas reꞌ xba quiqꞌuin re principal tak sacerdotes y quiqꞌuin chukaꞌ re yeꞌcꞌuan quichin re achiꞌaꞌ re yeꞌchajin chireꞌ pa rachoch re Dios, y xchꞌo quiqꞌuin chij re andex xtuban chin nujach re Jesús pa quikꞌaꞌ. \v 5 Y re achiꞌaꞌ camas cꞌa xeꞌquiꞌcot tak xquicꞌaxaj quireꞌ, y xquisuj mero\x * \xo 22.5 \xt Zac. 11:12; 1 Ti. 6:10.\x* cha. \v 6 Re Judas xuban can re trato. Y xutzꞌam runojexic andex xtuban y jampaꞌ tak xtujach pa quikꞌaꞌ, y tak xtujach pa quikꞌaꞌ, ja tak manak vinak quimalon-quiꞌ riqꞌuin.\x * \xo 22.6 \xt Mt. 26:5; Mr. 14:2.\x* \s Tak re Jesús xuyaꞌ re xcana-vay y re ruyiꞌal-uva chique re ru-discípulos \p \v 7 Xbeka re namakꞌij, kꞌij chin nitij re xcana-vay re manak levadura riqꞌuin, y chukaꞌ jareꞌ tak yeꞌquimisas re chꞌutak ovejas, roma jareꞌ re yeꞌoc chupan re namakꞌij rubiniꞌan pascua.\x * \xo 22.7 \xt Mt. 26:17; Mr. 14:12.\x* \v 8 Y re Jesús xeꞌrutak-a re Pedro y re Juan, y xubij-a chique: Quixbiyin y teꞌibanaꞌ rubanic re xtakataj chupan re pascua reꞌ. \p \v 9 Y re je caꞌeꞌ discípulos xquicꞌutuj cha: ¿Ancheꞌ cꞌa najo-va che nakabanaꞌ rubanic re vaꞌin? \p \v 10 Y re Jesús xubij chique: Tak xquixapon pa tenemit Jerusalén, xtitzꞌat che cꞌo jun mozo re rucꞌamom-pa ruyaꞌ pa jun cucuꞌ. Titzekelbej-a re ache reꞌ cꞌa anchique jay xtoc-va. \v 11 Y tibij cha re rajaf re jay reꞌ: Re ka-Maestro rubim-pa: ¿Anchique cuarto chin re avachoch otz chin nimban-va re namalaj vaꞌin quiqꞌuin re nu-discípulos chupan re namakꞌij pascua? quixchaꞌ cha. \v 12 Y re rajaf jay xquixrucꞌuaj pa rucaꞌn piso chin re jay. Y chireꞌ cꞌo jun cuarto nem banon chic rubanic. Ja chireꞌ tibana-va rubanic re xtakataj chin re pascua, xeꞌchoꞌx-a. \p \v 13 Y re je caꞌeꞌ discípulos xeꞌba. Y can anchaꞌl re rubin-a re Jesús chique, can quireꞌ re xbanataj. Y rejeꞌ can xquiban-va rubanic ronojel re ndoc chin re vaꞌin chin re pascua. \p \v 14 Y tak xapon re hora, re Jesús y re je doce apóstoles xeꞌtzꞌuye-apo chach mesa,\x * \xo 22.14 \xt Mt. 26:20.\x* \v 15 cꞌareꞌ re Jesús xubij chique: Camas nrayim-pa che antes che yincom, junan nakaban can re jun namalaj vaꞌin chupan re namakꞌij pascua. \v 16 Y nimbij chiva, che tak ja re Dios re nibano chic gobernar chireꞌ y xban-yan cumplir ronojel re ndel che tzij re namakꞌij pascua, cꞌajareꞌ tak xtimban chic jun bey re vaꞌin reꞌ\x * \xo 22.16 \xt Jn. 6:27, 50; Hch. 10:41; 1 Co. 5:7, 8; He. 10:1-10; Ap. 19:9.\x* iviqꞌuin. \p \v 17 Y re Jesús xutzꞌam cꞌa jun copa re cꞌo ruyiꞌal-uva chupan, y tak rutioxin chic cha re Dios, xubij: Tikumuꞌ cꞌa can chiyixnojel, \v 18 roma can nimbij chiva, che tak ja chic re Dios re nibano gobernar, cꞌajareꞌ tak xtinkum chic jun bey re ruyiꞌal-uva.\x * \xo 22.18 \xt Jue. 9:13; Sal. 104:15; Is. 24:9; 25:6; 55:1; Zac. 9:15; Mt. 26:29; Mr. 14:25.\x* \p \v 19 Y quireꞌ chukaꞌ xuban tak xucꞌam-apo jun xcana-vay, y tak rutioxin chic cha re Dios, xupar re xcana-vay y xuyaꞌ chique re ru-apóstoles, y xubij: Jareꞌ re nu-cuerpo re ninjach pa camic pan i-cuenta yex.\x * \xo 22.19 \xt 1 Co. 11:24.\x* Tibanaꞌ quireꞌ chin che xtinataj re nucamic. \p \v 20 Y tak xeꞌva-yan, re Jesús xutzꞌam chukaꞌ re copa re cꞌo ruyiꞌal-uva chupan, y xubij: Re ruyiꞌal-uva reꞌ, jareꞌ re nuqꞌuiqꞌuel re xtibiyin tak xquincom. Riqꞌuin re nuqꞌuiqꞌuel, can jareꞌ xticꞌachoj re cꞌacꞌa trato re rusujum-pa re Dios che nuban quiqꞌuin re vinak.\x * \xo 22.20 \xt 1 Co. 10:16.\x* Re nuqꞌuiqꞌuel re xtibiyin, xa rutzij re imac, chin che yixcolotaj. \p \v 21 Y re ache re xquinjacho pa quikꞌaꞌ re vinak re yeꞌtzelan vichin, can cꞌo cꞌa chakacojol chach mesa.\x * \xo 22.21 \xt Sal. 41:9; Mr. 14:18; Jn. 13:21, 26.\x* \v 22 Can ticꞌaxaj cꞌa re nimbij chiva, che yen re xinalax chiꞌicojol, can xquinquimisas-va, roma can jareꞌ re runojim-pa re Dios pa nueꞌ.\x * \xo 22.22 \xt Hch. 2:23; 4:28.\x* Pero re xtijacho vichin, can tivokꞌex rach, xchaꞌ re Jesús. \p \v 23 Y jareꞌ tak re ru-discípulos re Jesús xquibila-ka chiquivach che anchique como re xtijacho-a chin re Jesús. \s Re vinak re nunaꞌ che camas rukꞌij \p \v 24 Y re discípulos reꞌ xquichꞌojelaꞌ chiquivach anchique re cꞌo más rukꞌij chiquicojol rejeꞌ.\x * \xo 22.24 \xt Mr. 9:34; Lc. 9:46.\x* \v 25 Pero re Jesús xubij chique: Re yeꞌbano gobernar chach re ruchꞌulef, can niquinaꞌ che ja rejeꞌ re je cajaf conojel vinak re jecꞌo chach re ruchꞌulef, roma ja rejeꞌ re yeꞌbano mandar pa quiveꞌ.\x * \xo 22.25 \xt Mt. 20:25.\x* Y re achiꞌaꞌ re yeꞌbano quireꞌ camas nika chiquivach nibex chique che je banoy tak utzil. \v 26 Jacꞌa chiꞌicojol yex nu-discípulos man quire-ta. Roma re cꞌo más rukꞌij chiꞌicojol yex, tuna-ka-riꞌ che manak rukꞌij chiquivach re ruchibil. Y re jun chiva yex re nibano mandar pan iveꞌ, tuna-ka-riꞌ che manak rukꞌij. Xa quixrutoꞌ che nuban re samaj\x * \xo 22.26 \xt Lc. 9:48; Stg. 4:6; 1 P. 5:3.\x* re niban yex. \v 27 Y tak cꞌo jun rutzꞌamon vaꞌin chach mesa y cꞌo jun re nibano-apo servir richin, ¿anchique como che je caꞌeꞌ re cꞌo más rukꞌij ninojij yex? ¿Mana-ta como re cꞌo chach mesa re nivilix-apo re más cꞌo rukꞌij? Pero yen re yincꞌo chiꞌicojol man quire-ta, roma yen can anchaꞌl nuban re nibano-apo servir\x * \xo 22.27 \xt Fil. 2:7.\x* chach mesa, quireꞌ nimban. \p \v 28 Yex can yixcꞌo-pa viqꞌuin chupan re tijoj-pokonal\x * \xo 22.28 \xt He. 2:18.\x* re yeꞌnkꞌasaj. \v 29 Roma reꞌ, yen xtimban chiva che xticꞌueꞌ autoridad pan ikꞌaꞌ, can anchaꞌl re rubanon re Nataꞌ Dios viqꞌuin yen, \v 30 chin quireꞌ xquixvaꞌ y xquixuqꞌuiaꞌ chach jun misma mesa viqꞌuin,\x * \xo 22.30 \xt Lc. 14:15.\x* tak cꞌo chic autoridad pa nukꞌaꞌ yen. Y yex xtiban gobernar pa quiveꞌ re je doce grupo israelitas re quibanon dividir-quiꞌ. \s Re Jesús can rutaman che re Pedro xtubij che man rutaman-ta rach \p \v 31 Y re Ajaf Jesús xutzꞌam tzij riqꞌuin re Simón Pedro y xubij: Simón, Simón, nimbij chava che re Satanás xixrucꞌutuj-yan cha re Dios chin che yixtojtobex.\x * \xo 22.31 \xt Am. 9:9; 1 P. 5:8.\x* \v 32 Pero yen can nbanon-va-pa orar chavij rat, chin quireꞌ can naban confiar-aviꞌ viqꞌuin. Can xcatapon-va pa rukꞌaꞌ re Satanás. Pero tak xtitzolaj-pa acꞌoꞌx viqꞌuin, tabanaꞌ chique re nicꞌaj chic discípulos che más tiquibanaꞌ confiar-quiꞌ viqꞌuin,\x * \xo 22.32 \xt Sal. 51:13; Jn. 17:9.\x* xchaꞌ re Jesús. \p \v 33 Y re Simón Pedro xubij: Vajaf, vo xa rat xcacꞌuax pa cárcel, yen chukaꞌ yimba chavij pa cárcel. Y vo xa yaquimisas,\x * \xo 22.33 \xt Jn. 13:37.\x* yen chukaꞌ yincom aviqꞌuin, xchaꞌ. \p \v 34 Pero re Jesús xubij cha: Pedro, yen nimbij chava, che chupan re akꞌaꞌ reꞌ, antes che re momaꞌ nitzirim-pa, rat oxe-yan bey tabij chique re yeꞌcꞌutun chava, che man ataman-ta noch,\x * \xo 22.34 \xt Mt. 26:34; Jn. 13:38.\x* xchoꞌx re Pedro. \s Re Jesús nubij che tiene que nibanataj re nubij chupan re ruchꞌabal re Dios chij re Jesús \p \v 35 Y re Jesús xucꞌutuj cꞌa chique re ru-discípulos: Tak xixintak jun bey can, man xinjo-ta che xicꞌuaj iyaꞌl, ni xe-ta mero, ni xe-ta jun chic cꞌulaj xajab.\x * \xo 22.35 \xt Mt. 10:9; Mr. 6:8, 9; Lc. 9:3; 10:4.\x* ¿Cꞌo como re xuban falta chiva? xchaꞌ. \p Y rejeꞌ xquibij che man jun xuban falta chique. \p \v 36 Y re Jesús xubij chique: Jacꞌa vocame man chic quire-ta. Roma vocame re cꞌo ruyaꞌl, tucꞌuaj-a. Re cꞌo ru-mero, tucꞌuaj-a. Y re manak ru-espada, tucꞌayij jun rutziak chin nulokꞌ jun richin, \v 37 roma tiene que nibanataj anchaꞌl nubij chupan re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can chuij: Can anchaꞌl jun aj-mac xtiban cha, quireꞌ nubij re tzꞌiban can. Y reꞌ can xtiban-va chua yen. Roma ronojel re jeꞌtzꞌiban can chuij chupan re ruchꞌabal re Dios, can xqueꞌbanataj-va,\x * \xo 22.37 \xt Is. 53:12; Mr. 15:28, 29; 2 Co. 5:21; Ga. 3:13.\x* xchaꞌ re Jesús. \p \v 38 Y re discípulos xquibij cha re Jesús: Ajaf, vovaꞌ cꞌo caꞌeꞌ espada. \p Pero re Jesús xubij chique: Man chic tinataj reꞌ. Re Jesús xubij quireꞌ roma xutzꞌat che man xkꞌax-ta pa quiveꞌ re ru-discípulos. \s Re Jesús nuban orar \p \v 39 Re Jesús tak elinak chic-a chireꞌ, xba chuxeꞌ re jun loma rubiniꞌan Olivos,\x * \xo 22.39 \xt Mt. 26:30, 36; Mr. 14:26, 32; Jn. 18:1.\x* re ancheꞌ siempre tibo-va. Y re ru-discípulos can jeꞌtzakatal-va-a chij. \v 40 Y tak xeꞌbapon, xubij chique: Tibanaꞌ orar y ticꞌutuj cha re Dios che tak yixtojtobex, man quixtzak pa mac.\x * \xo 22.40 \xt Mt. 6:13; Mr. 14:38.\x* \p \v 41 Y re Jesús xbiyin-apo jun caꞌeꞌ rakan-cꞌam, y chireꞌ xuque-va-ka, y xutzꞌam rubanic orar. \v 42 Y nubij chupan re ru-oración: Nataꞌ, tabanaꞌ che man-ta ninkꞌasaj re jun tijoj-pokonal reꞌ, vo xa quireꞌ re najoꞌ rat. Pero man taban re ninjoꞌ yen. Roma yen can ninjo-va nimban re najoꞌ rat,\x * \xo 22.42 \xt Jn. 6:38.\x* xchaꞌ. \p \v 43 Y cꞌo cꞌa jun ángel re pitinak chilaꞌ chicaj xucꞌut-riꞌ chach, chin noꞌrya-ka ruchukꞌaꞌ re Jesús.\x * \xo 22.43 \xt Mt. 4:11.\x* \v 44 Y camas cꞌa nikꞌaxo re ránma nunaꞌ rejaꞌ. Mareꞌ can riqꞌuin cꞌa ronojel ránma más nuban orar.\x * \xo 22.44 \xt Jn. 12:27; He. 5:7.\x* Y roma camas nikꞌaxo re ránma, mareꞌ re yaꞌ re ndel chij man chic relic-ta yaꞌ, xa can anchaꞌl chic nimaꞌk tak tzꞌuj quicꞌ yeꞌka pan ulef. \p \v 45 Tak re Jesús xtaneꞌ chubanic orar, xbeyacataj-pa re ancheꞌ xucul-va, xtzolaj-pa quiqꞌuin re ru-discípulos, pero tak xbeka quiqꞌuin, xa quitzꞌamon varan, roma rejeꞌ yeꞌbison y jeꞌcosnak. \v 46 Y re Jesús xubij chique: ¿Anchique roma yixvar? Quixyacataj, tibanaꞌ orar y ticꞌutuj cha re Dios che tak yixtojtobex\x * \xo 22.46 \xt Jon. 1:6.\x* man quixtzak pa mac, xchaꞌ chique. \s Re akꞌaꞌ tak xtzꞌam re Jesús \p \v 47 Y cꞌa ntajin che tzij re Jesús quiqꞌuin re ru-discípulos, tak xquinaꞌ, xeꞌbapon je qꞌuiy vinak quiqꞌuin.\x * \xo 22.47 \xt Mt. 26:47; Mr. 14:43; Jn. 18:3.\x* Y jun chique re je doce ru-discípulos re rubiniꞌan Judas, jareꞌ re acꞌayon-apo quibey re vinak reꞌ. Y re Judas can xe xapon, xjelon-apo riqꞌuin re Jesús chin xutzꞌubaj. \v 48 Pero re Jesús xubij cha re Judas: ¿Y como man yaqꞌuex-ta yinatzꞌubaj xaxe chin che yinajach-a pa quikꞌaꞌ re yeꞌtzelan vichin yen re xinalax chiꞌicojol? \p \v 49 Y re discípulos tak xquitzꞌat re ntajin rubanic y re xqueꞌbanataj, xquibij: Ajaf, ¿yojyacataj chiquij che espada? \p \v 50 Y cꞌo jun chique re discípulos re xusoc jun ache re ru-mozo re namalaj sacerdote.\x * \xo 22.50 \xt Mt. 26:51; Mr. 14:47; Jn. 18:10; Ro. 12:19; 2 Co. 10:4.\x* Can xutzaqꞌuij-va-a ruxquin. Y re ruxquin re xutzaqꞌuij-a ja re cꞌo pa rajquikꞌaꞌ. \v 51 Y re Jesús xubij chique re ru-discípulos: Man chic tiban quireꞌ. \p Y cꞌareꞌ xutzꞌam re ruxquin re mozo y xucꞌachojsaj. \v 52 Y re vinak re jeꞌbinak chutzꞌamic re Jesús ja re principal tak sacerdotes, re jeꞌacꞌayon quichin re achiꞌaꞌ re yeꞌchajin pa rachoch re Dios, y re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij. Y rejaꞌ xubij chique: ¿Yex xinojij che yixpitinak chutzꞌamic jun elekꞌom y mareꞌ icꞌamom-pa cheꞌ y espada? \v 53 Can kꞌij-kꞌij cꞌa xincꞌueꞌ chiꞌicojol pa rachoch re Dios, y man jun andex xiban chua. Pero ja hora reꞌ re yiꞌon chiva yex,\x * \xo 22.53 \xt Gn. 3:15; Jn. 12:27; Hch. 2:23; 4:27.\x* hora che re rujoval re kꞌokoꞌm nichꞌacon, xchaꞌ re Jesús. \s Tak re Pedro xubij che man rutaman-ta rach re Jesús \p \v 54 Xquitzꞌam-a re Jesús, y xquicꞌuaj pa rachoch re namalaj sacerdote.\x * \xo 22.54 \xt Mt. 26:57; Hch. 8:32.\x* Y re Pedro jeꞌrutzekelben-a,\x * \xo 22.54 \xt Jn. 18:15.\x* pero cꞌacꞌanaj cꞌo-va can chiquij. \v 55 Y re chireꞌ chach-jay, re rusamajelaꞌ re namalaj sacerdote xquibox kꞌakꞌ, y xeꞌtzꞌuye-apo conojel chuchi-kꞌakꞌ. Y chukaꞌ re Pedro xtzꞌuye-apo chiquicojol.\x * \xo 22.55 \xt Mt. 26:69; Mr. 14:66; Jn. 18:17, 18.\x* \v 56 Y jun ixok raj-icꞌ re namalaj sacerdote, tak xutzꞌat che re Pedro tzꞌuyul chireꞌ chiquicojol rumekꞌon-riꞌ, xutzu-xutzuꞌ rach y xubij: Re jun ache reꞌ ruchibil chukaꞌ re Jesús, xchaꞌ. \p \v 57 Pero re Pedro xutzꞌuc tzij chach re ixok, y xubij: Yen man ntaman-ta rach re Jesús, xchaꞌ. \p \v 58 Y cꞌa baꞌ cheꞌ, cꞌo chic jun xtzꞌeto-pa richin re Pedro, y xubij cha: Rat yat jun chique re ru-discípulos re Jesús. Y re Pedro xubij: Mana-ta yen. \p \v 59 Cꞌo laꞌk jun hora takꞌax-va reꞌ, tak cꞌo chic jun xbin che can katzij-va che chukaꞌ re Pedro xcꞌueꞌ riqꞌuin re Jesús, roma rejaꞌ can aj-Galilea-va, xchaꞌ. \p \v 60 Pero re Pedro xubij: Man nakꞌax-ta pa nueꞌ anchique roma nabij quireꞌ chua. \p Y can cꞌa ntajin che tzij re Pedro, tak re momaꞌ xtzirim-pa. \v 61 Y re Ajaf Jesús xuyaꞌ vuelta y xutzꞌat-pa re Pedro. Y re Pedro jareꞌ tak xbeka chucꞌoꞌx re rubin can re Ajaf cha, che cꞌamaje-na titzirim-pa re momaꞌ, tak rat oxe-yan bey tabij chique re yeꞌcꞌutun chava, che man ataman-ta noch.\x * \xo 22.61 \xt Mt. 26:75; Mr. 14:72; Jn. 13:38.\x* \v 62 Y tak re Pedro xel-a pa fuera, can xujekꞌaj okꞌej.\x * \xo 22.62 \xt Is. 66:2; Ez. 7:16; 2 Co. 7:10.\x* \s Tak re Jesús xchꞌay coma re achiꞌaꞌ yeꞌchajin richin y xeꞌtzeꞌen chukaꞌ chij \p \v 63 Y re achiꞌaꞌ re jeꞌchajiyon chin re Jesús, yeꞌtzeꞌen cꞌa chij y niquichꞌay.\x * \xo 22.63 \xt Sal. 69:1-21; Is. 50:6; 52:14; Mt. 26:67, 68; Mr. 14:65.\x* \v 64 Cꞌareꞌ xquitzꞌapij rach y xquiyalaꞌ kꞌaꞌ chupalaj y niquicꞌutulaꞌ cꞌa cha: ¿Anchique re xyiꞌo kꞌaꞌ chaꞌpalaj? Tabij chaka, yeꞌchaꞌ cha. \p \v 65 Y qꞌuiy cꞌa itzel tak tzij xquibilaꞌ cha. \s Tak re Jesús xcꞌuax chiquivach re achiꞌaꞌ re pa camon yeꞌbano juzgar \p \v 66 Tak xsakar-ka, xquimol cꞌa-quiꞌ re rejetaꞌk tak achiꞌaꞌ re cꞌo quikꞌij, re principal tak sacerdotes, y re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley\x * \xo 22.66 \xt Sal. 2:1; 22:12, 16; Mt. 27:1; Hch. 4:26.\x* quichin re israelitas. Y xcꞌuax-apo re Jesús chiquivach re achiꞌaꞌ reꞌ, roma ja rejeꞌ re pa camon yeꞌbano juzgar, y xquicꞌutuj cha re Jesús: \v 67 Tabij chaka: ¿La ja como rat re Cristo\x * \xo 22.67 \xt Mt. 26:63; Mr. 14:61.\x* re bin che nitak-pa roma re Dios? \p Pero re Jesús xubij chique: Vo xa nimbij chiva che ja yen re Cristo, man yininimaj-ta. \v 68 Y chukaꞌ xe-ta cꞌo preguntas yeꞌmban chiva, man nibij-ta chua re nincꞌutuj chiva, y chukaꞌ man xquiniskꞌopij-ta-a. \v 69 Y tak xtakꞌax can re jun tijoj-pokonal reꞌ, yen re xinalax chiꞌicojol, xquinetzꞌuyeꞌ pa rajquikꞌaꞌ re Dios re nitiquir nuban ronojel,\x * \xo 22.69 \xt Sal. 110:1; Dn. 7:13, 14; He. 1:3; 8:1.\x* xchaꞌ re Jesús. \p \v 70 Can ja mismo rato reꞌ conojel xeꞌcꞌutun-apo cha re Jesús: ¿Entonces rat yat Rucꞌajol re Dios? xeꞌchaꞌ. \p Y re Jesús xubij: Jaꞌ, ja quireꞌ, can anchaꞌl re cꞌa nibij-ka.\x * \xo 22.70 \xt Mt. 26:64; Mr. 14:62.\x* \p \v 71 Y rejeꞌ xquibij: Manak tukꞌaj che nipa-ta chic jun chin noꞌrbij chaka che re Jesús can aj-mac-va, roma can yoj mismo re xojcꞌaxan re cꞌa nubij-ka\x * \xo 22.71 \xt Mt. 26:65; Mr. 14:63.\x* y ndel che tzij che can aj-mac-va. \c 23 \s Tak re Jesús xcꞌuax chach re Pilato \p \v 1 Y cꞌareꞌ conojel re jecꞌo chireꞌ xeꞌyacataj-a, chin xquicꞌuaj-a re Jesús che neꞌquijachaꞌ pa rukꞌaꞌ re jun gobernador rubiniꞌan Pilato.\x * \xo 23.1 \xt Mt. 27:2; Mr. 15:1; Jn. 18:28.\x* \v 2 Y chireꞌ chach re gobernador, niquisujuj-apo y niquibij: Yoj kataman che re ache reꞌ qꞌuiy rumac. Rejaꞌ nujal quinaꞌoj re vinak. Nubilaꞌ chukaꞌ chique re vinak che man tiquitoj re impuestos cha re César. Y chukaꞌ nubilaꞌ che rejaꞌ jun Rey\x * \xo 23.2 \xt 1 R. 21:10-13; Sal. 35:11; 62:4; 64:3-6; Jer. 20:10; 37:13-15; Dn. 3:12; Mt. 17:27; 22:21; Mr. 12:17; Jn. 19:12; Hch. 17:7; 24:5; 1 P. 3:16-18.\x* roma ja rejaꞌ re Cristo. \p \v 3 Y re Pilato xucꞌutuj cha re Jesús: ¿Ja rat re qui-Rey re israelitas? \p Y re Jesús xubij: Jaꞌ, ja quireꞌ,\x * \xo 23.3 \xt Mt. 27:11; 1 Ti. 6:13.\x* can anchaꞌl re xabij. \p \v 4 Y cꞌareꞌ re Pilato xubij chique re principal tak sacerdotes y chique re vinak: Yen man jun chꞌaꞌoj ninvel chij re jun ache reꞌ.\x * \xo 23.4 \xt Mt. 27:19, 24; Mr. 15:14; Jn. 18:38; 2 Co. 5:21; 1 P. 2:22.\x* \p \v 5 Pero rejeꞌ xa más xeꞌyoriꞌ chin niquibij-apo: Xa nujal quinaꞌoj re vinak re jecꞌo pa tak tenemit chin re Judea. Y rutzꞌamom-pa rubanic quireꞌ chilaꞌ pa Galilea, y quireꞌ nubanalaꞌ pitinak, y vocame ja xbeka vovaꞌ pa tenemit Jerusalén. \s Tak re Jesús xcꞌuax-apo chach re Herodes \p \v 6 Y tak re Pilato xucꞌaxaj Galilea re cꞌa niquibij-ka re vinak, xucꞌutuj vo xa aj-Galilea re Jesús. \v 7 Tak xbex cha che aj-Galilea, rejaꞌ xutak-a re Jesús riqꞌuin re Herodes re gobernador chin re Galilea.\x * \xo 23.7 \xt Lc. 3:1.\x* Y como re Herodes cꞌo chireꞌ pa tenemit Jerusalén re kꞌij reꞌ, otz xuban. \v 8 Y tak re Herodes xutzꞌat re Jesús, camas xquiꞌcot ránma, roma cꞌo-yan chic che tiempo rurayin nutzꞌat rach. Y roma cꞌo qꞌuiy cosas rucꞌaxan chij, mareꞌ nurayij che chach-ta rejaꞌ tak nuban jun milagro.\x * \xo 23.8 \xt Mt. 14:1; Mr. 6:14; Lc. 9:9.\x* \v 9 Y re Herodes qꞌuiy cꞌa preguntas xubanalaꞌ cha re Jesús, pero re Jesús man jun tzij xubij cha. \v 10 Y jecꞌo-apo re principal tak sacerdotes y re achiꞌaꞌ jeꞌatamayon re ley quichin re israelitas, chin niquisujuj re Jesús chach re Herodes. Rejeꞌ can niquitaj quikꞌij chin yeꞌsujun-apo. \v 11 Y re Herodes chibil re ru-soldados can man jun rukꞌij xquiban cha re Jesús y xeꞌtzeꞌen chij. Xquiyaꞌ cꞌa jun tziak chij, can anchaꞌl re yeꞌquicusalaꞌ re Reyes. Roma chiquivach rejeꞌ xa man jun rukꞌij re Jesús.\x * \xo 23.11 \xt Is. 53:3.\x* Y cꞌareꞌ re Herodes xutzolij chic-a re Jesús riqꞌuin re Pilato. \v 12 Re Herodes y re Pilato man queꞌchꞌo-ta chiquivach, roma cꞌo ayoval chiquicojol. Jacꞌa re kꞌij reꞌ xa xquiban-ka amigos.\x * \xo 23.12 \xt Hch. 4:27; Stg. 4:4.\x* \s Tak re Pilato xujach-a re Jesús chin che tiquimisas cho cruz \p \v 13 Y cꞌareꞌ re Pilato xeꞌrayoj re principal tak sacerdotes y re achiꞌaꞌ re pa camon yeꞌbano juzgar, y chukaꞌ xeꞌrayoj re vinak\x * \xo 23.13 \xt Mt. 27:23; Mr. 15:14; Jn. 18:38.\x* re jeꞌtzakatal-apo chiquij. \v 14 Y cꞌareꞌ xubij chique: Yex xbeꞌijachaꞌ re Jesús pa nukꞌaꞌ, y nibij che nujalalaꞌ quinaꞌoj re vinak. Pero chivach yex xincꞌutuj cha vo xa katzij o man katzij-ta, y yen nintzꞌat che man jun rumac, y ronojel re nibij yex che jeꞌrubanon, yen nintzꞌat che man katzij-ta.\x * \xo 23.14 \xt Dn. 6:4.\x* \v 15 Y chukaꞌ re Herodes man jun rumac xuvel re Jesús tak xixintak-a riqꞌuin, y mareꞌ xutzolij chic-pa viqꞌuin. Xaxe riqꞌuin reꞌ nakatamaj che man jun chꞌaꞌoj rubanon chin quireꞌ nika-ta re camic pa rueꞌ. \v 16 Xtintak cꞌa ruchꞌayic,\x * \xo 23.16 \xt Mt. 27:26; Mr. 15:15; Jn. 19:1; Hch. 5:40, 41.\x* y cꞌareꞌ ninlisaj-a libre, xchaꞌ re Pilato. \p \v 17 Y re Pilato tiene que nulisaj-a libre jun preso,\x * \xo 23.17 \xt Mt. 27:15; Mr. 15:6; Jn. 18:39.\x* roma ja quireꞌ re costumbre re niban ronojel junaꞌ chupan re namakꞌij rubiniꞌan pascua. \v 18 Y mareꞌ conojel jun pa quichiꞌ xeꞌchꞌo-apo, y xquibij: ¡Ja re Barrabás talisaj-a libre, y re Jesús tiquimisas!\x * \xo 23.18 \xt Hch. 3:14.\x* xeꞌchaꞌ. \p \v 19 Y re Barrabás cꞌo pa cárcel roma xyacataj chij re gobierno chireꞌ pa tenemit y chukaꞌ roma cꞌo camic rubanon. \v 20 Y re Pilato, roma nrajoꞌ nulisaj-a libre re Jesús, xchꞌo chic jun bey chique re vinak. \v 21 Pero re vinak xa más jun pa quichiꞌ yeꞌchꞌo-apo y niquibij: ¡Tiquimisas cho cruz! ¡Tiquimisas cho cruz! \p \v 22 Y pa rox bey xchꞌo re Pilato chique y xubij: ¿Andex rumac rubanon chivach re jun ache reꞌ? Yen man jun chꞌaꞌoj ninvel chij, chin che niquimisas-ta. Ninyaꞌ pa castigo, y cꞌareꞌ ninlisaj-a libre, xchaꞌ. \p \v 23 Pero re vinak y re principal tak sacerdotes, xa más niquirak-apo quichiꞌ chin niquicꞌutuj-apo che tiquimisas re Jesús cho cruz. Can xnimax-va cꞌa quitzij re vinak. \v 24 Y jareꞌ tak re Pilato xubij che nuban re anchaꞌl re niquicꞌutuj-apo re vinak.\x * \xo 23.24 \xt Ex. 23:2; Jn. 19:16.\x* \v 25 Y xulisaj-a libre re Barrabás re xquicꞌutuj-apo cha che tulisaj-a libre. Y re ache reꞌ cꞌo pa cárcel roma xyacataj chij re gobierno y chukaꞌ quimisanel. Y re Jesús xujach-a pa quikꞌaꞌ chin che tiquimisas cho cruz, roma jareꞌ re niquijoꞌ re vinak che niquiban.\x * \xo 23.25 \xt Pr. 17:15.\x* \s Tak re Jesús xbajex cho cruz \p \v 26 Tak re soldados quicꞌuan-a re Jesús chin neꞌquibajij cho cruz, xquicꞌul cꞌa jun ache pitinak pakꞌos, y re ache reꞌ aj-Cirene y rubiniꞌan Simón. Y re soldados xquitzꞌam y chij cꞌa rejaꞌ xquiya-va-a re ru-cruz re Jesús. Mareꞌ ja rejaꞌ re xcꞌuan-a re cruz, y chij can re Jesús binak-va.\x * \xo 23.26 \xt Mt. 27:32.\x* \p \v 27 Y camas vinak jeꞌbinak chij. Y camas je qꞌuiy chukaꞌ ixokiꞌ re yeꞌokꞌ chij re Jesús y niquijoyovaj rach. \v 28 Y re Jesús xeꞌrutzuꞌ re yeꞌokꞌ, y xubij chique: Yex ixokiꞌ aj-Jerusalén, man quixokꞌ chuij. Xa quixokꞌ chivij yex mismo, y quixokꞌ chiquij re acꞌolaꞌ jecꞌo iviqꞌuin. \v 29 Roma re tiempo re xteꞌka cꞌayef xtibanataj, y mareꞌ xtibex: Otz-quibanoj re ixokiꞌ re man nicꞌue-ta acꞌual quiqꞌuin, re man jun bey xquiyabej-ta jun acꞌual, y re man jun bey xquiya-ta rutzꞌum\x * \xo 23.29 \xt Lc. 21:23.\x* jun acꞌual. \v 30 Jareꞌ tak xtibanataj che re vinak can xqueꞌchꞌo-va chique re nimaꞌk tak lomas y xtiquibilaꞌ: Quixtzak-pa chakij. Chukaꞌ xqueꞌchꞌo chique re cocoj tak lomas y xtiquibilaꞌ: Kojivovaj, xqueꞌchaꞌ.\x * \xo 23.30 \xt Is. 2:19; Os. 10:8; Ap. 6:16; 9:6.\x* \v 31 Roma niquiban-na cꞌa chua yen re yin anchaꞌl jun cheꞌ rax, cꞌalapaꞌ chique re vinak je anchaꞌl cheꞌ\x * \xo 23.31 \xt Pr. 11:31; Jer. 25:29; Ez. 20:47; 21:3, 4; 1 P. 4:17.\x* chakeꞌj, xchaꞌ re Jesús. \p \v 32 Y jecꞌo chukaꞌ je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ jeꞌcꞌuan-a riqꞌuin re Jesús\x * \xo 23.32 \xt Is. 53:12; Mt. 27:38.\x* chin yeꞌquimisas. Re achiꞌaꞌ reꞌ cꞌo quimac quibanon. \v 33 Y tak xeꞌbapon chupan re jun lugar rubiniꞌan Calavera,\x * \xo 23.33 \xt Mr. 15:22; Jn. 19:17; He. 13:12.\x* xquibajij re Jesús cho cruz, y quireꞌ chukaꞌ xquiban chique re je caꞌeꞌ elekꞌomaꞌ. Jun xbajex pa rajquikꞌaꞌ, y re jun chic xbajex pa ruxocon. \v 34 Y re Jesús tak cꞌo chic cho cruz xubij: Nataꞌ Dios, tacuyuꞌ quimac re vinak, roma man quitaman-ta andex re yeꞌtajin chubanic.\x * \xo 23.34 \xt Mt. 5:44; Hch. 3:17; 7:60; 1 Co. 4:12.\x* \p Y cꞌareꞌ re soldados xquiban sortear re rutziak re Jesús, chin xquitzꞌat andex che tziak re niquicꞌuala-a cada jun.\x * \xo 23.34 \xt Mr. 15:24; Jn. 19:24.\x* \v 35 Y conojel cꞌa re vinak re jecꞌo-apo chireꞌ y re achiꞌaꞌ re yeꞌbano gobernar re aj-israelitas, niquitzꞌat-apo re Jesús. Y conojel cꞌa re vinak reꞌ yeꞌtzeꞌen-apo chij y niquibilaꞌ: Rejaꞌ je qꞌuiy xeꞌrucol. Vocame tucola-riꞌ rejaꞌ mismo, kꞌalaj reꞌ vo xa can katzij che ja rejaꞌ re Cristo re chaꞌon roma re Dios.\x * \xo 23.35 \xt Sal. 22:17; Zac. 12:10.\x* \p \v 36 Y ja quireꞌ chukaꞌ niquiban-apo re soldados. Yeꞌtzeꞌen-apo chij re Jesús. Yeꞌjelon-apo riqꞌuin y niquisuj-apo vinagre cha. \v 37 Y niquibilaꞌ chukaꞌ cha: Vo xa can ja rat re qui-Rey re israelitas, tacola-aviꞌ ayon rat, yeꞌchaꞌ cha. \p \v 38 Y pa rue-a re cruz cꞌo cꞌa tzij jeꞌtzꞌiban-a chach jun tzꞌalam. Re tzij reꞌ jeꞌtzꞌiban-a pan oxeꞌ rach chꞌabal. Tzꞌiban pa quichꞌabal re aj-Grecia, pa quichꞌabal re aj-Roma y pa quichꞌabal re israelitas. Y re tzij reꞌ nubij: Jareꞌ re qui-Rey re israelitas.\x * \xo 23.38 \xt Jn. 19:19.\x* \p \v 39 Y jun chique re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ re cꞌo quimac quibanon jecꞌo chukaꞌ cho cruz, itzel xchꞌo-apo cha re Jesús,\x * \xo 23.39 \xt Mt. 27:44; Mr. 15:32.\x* roma xubij: Rat re nabij che ja rat re Cristo, tacola-aviꞌ rat, y kojacolaꞌ chukaꞌ yoj. \p \v 40 Jacꞌa re jun chic ruchibil re ache reꞌ cof xchꞌo-apo cha re mismo ruchibil y xubij: Rat can man naxibij-ta-aviꞌ chach re Dios y chupan re mismo castigo yojcꞌo-va riqꞌuin,\x * \xo 23.40 \xt Ef. 5:11.\x* y rejaꞌ manak rumac chin niyaꞌ re mismo castigo reꞌ pa rueꞌ. \v 41 Jacꞌa yoj can rucꞌamon-va che kojquimisas chin quireꞌ nakatoj re kamac. Pero rejaꞌ man rucꞌamon-ta che quireꞌ niban cha, roma man jun rumac rubanon. \p \v 42 Y re mismo ache reꞌ xubij-apo cha re Jesús: Quineꞌka cꞌa chaꞌcꞌoꞌx, tak xcapa chic jun bey y tak can yat Rey\x * \xo 23.42 \xt He. 1:3; 8:1.\x* chic. \p \v 43 Y re Jesús xubij cha: Can katzij nimbij chava, che vocame mismo xcateꞌcꞌueꞌ viqꞌuin chupan re lugar ancheꞌ camas jabal y re lugar reꞌ rubiniꞌan Paraíso.\x * \xo 23.43 \xt Ap. 2:7.\x* \p \v 44 Y pa nicꞌaj-kꞌij laꞌk cheꞌ tak xkꞌukumar rach re ruchꞌulef. Y re kꞌokoꞌm reꞌ xqꞌuis-a cꞌa pa tak a las tres re takꞌakꞌij.\x * \xo 23.44 \xt Mr. 15:33.\x* \v 45 Re kꞌij man chic xtzuꞌun-ta, y ja mismo rato reꞌ tak xel caꞌeꞌ\x * \xo 23.45 \xt Mt. 27:51.\x* re utzulaj tziak re anchok cha tason-va rupan re rachoch re Dios. \v 46 Jareꞌ tak re Jesús riqꞌuin ruchukꞌaꞌ xubij: Nataꞌ Dios, pan akꞌaꞌ cꞌa ninjach-va re vánma.\x * \xo 23.46 \xt Sal. 31:15.\x* Y can xe xubij quireꞌ, jareꞌ tak xcom. \p \v 47 Tak re capitán quichin re soldados xutzꞌat re xbanataj, xuyaꞌ rukꞌij re Dios, y xubij: Can katzij-va che re jun ache reꞌ man jun rumac.\x * \xo 23.47 \xt Mt. 27:54.\x* \p \v 48 Y conojel re vinak re jecꞌo-apo chireꞌ xquitzꞌat re xbanataj, can man niquivel-ta chic andex niquiban y yeꞌbison\x * \xo 23.48 \xt Lc. 18:13.\x* xeꞌtzolaj roma re xbanataj. \v 49 Y re vinak re quitaman rach re Jesús, y re ixokiꞌ re can cꞌa pa Galilea jeꞌtzakatal-va-pa chij, cꞌacꞌanaj cꞌa jecꞌo-va niquitzu-pa re yeꞌbanataj.\x * \xo 23.49 \xt Sal. 38:11; Jn. 19:25.\x* \s Tak xmuk re Jesús \p \v 50 Y cꞌo cꞌa jun ache rubiniꞌan José, y aj pa tenemit Arimatea. Re tenemit Arimatea pa Judea cꞌo-va. Re jun ache reꞌ camas otz runaꞌoj y chukaꞌ choj rucꞌaslen chach re Dios y quichibil re achiꞌaꞌ re pa camon yeꞌbano juzgar re jecꞌo chiquicojol re israelitas.\x * \xo 23.50 \xt Mt. 27:57; Mr. 15:43; Jn. 19:38.\x* \v 51 Y re José jun ache re ruyaben chukaꞌ tak re Dios xtuban gobernar, y mareꞌ rejaꞌ man xka-ta chach re xquiban re ruchibil cha re Jesús.\x * \xo 23.51 \xt Gn. 37:21, 22; 42:21, 22; Ex. 23:2; Lc. 2:25, 38; 1 Ti. 5:22.\x* \v 52 Y rejaꞌ xba riqꞌuin re Pilato re gobernador chucꞌutuxic re ru-cuerpo re Jesús chin numuk. \v 53 Y tak rukasan chic-pa re ru-cuerpo re Jesús cho cruz, xupis pa jun sábana. Y cꞌareꞌ xboꞌrmukuꞌ can pa jun jul quichin anamaꞌiꞌ, cꞌoton chach jun peña. Y man jun cꞌa cusayon-ta re jul reꞌ.\x * \xo 23.53 \xt Is. 53:9; Mt. 27:59.\x* \v 54 Pero re kꞌij reꞌ, re vinak niquibanalaꞌ chic utzil ronojel re xtoc chique chupan re kꞌij chin uxlanen, roma re kꞌij chin uxlanen xa nitiquir-yan. Y re kꞌij chin uxlanen re nitiquir-a\x * \xo 23.54 \xt Mt. 27:62.\x* ja tak nika-ka re kꞌij. \p \v 55 Y re ixokiꞌ re can cꞌa pa Galilea jeꞌtzakatal-va-pa chij re Jesús,\x * \xo 23.55 \xt Lc. 8:2.\x* xeꞌba chij tak xbemuk can, y mareꞌ can jabal xquitzꞌat tak xyaꞌ can re ru-cuerpo\x * \xo 23.55 \xt Mr. 15:47.\x* re Jesús chupan re jul, mareꞌ can xnaꞌeꞌ can chiquivach. \v 56 Y tak re ixokiꞌ reꞌ xeꞌtzolaj cho tak cachoch, xquiban preparar jubulaj tak akꞌom, chin jareꞌ neꞌquiyaꞌ can chij re Jesús.\x * \xo 23.56 \xt Mr. 16:1.\x* Y xeꞌxulan re jun kꞌij chin uxlanen, roma can niquiban cumplir re nubij chupan re ley chin re Moisés.\x * \xo 23.56 \xt Ex. 20:10; Is. 56:2, 6; 58:13; Jer. 17:24.\x* \c 24 \s Tak xcꞌastaj-yan re Jesús \p \v 1 Y cumaj-yan re nabey kꞌij chin re semana, re ixokiꞌ reꞌ xeꞌba ancheꞌ xmuk-va\x * \xo 24.1 \xt Mt. 28:1; Mr. 16:1; Jn. 20:1.\x* re Jesús, y quicꞌuan-a re jubulaj tak akꞌom re xeꞌquiban preparar. Y jecꞌo nicꞌaj chic ixokiꞌ jeꞌbinak chiquij. \v 2 Y tak xeꞌbapon chuchiꞌ re jul re ancheꞌ xmuk-va re Jesús, xquitzꞌat che re aboj re anchok cha tzꞌapin-va ruchiꞌ re jul, elisan chic-a. \v 3 Rejeꞌ xeꞌoc-apo chupan re jul,\x * \xo 24.3 \xt Mr. 16:5.\x* y xquitzꞌat che re ru-cuerpo re Ajaf Jesús manak chic. \v 4 Mareꞌ xsatz quicꞌoꞌx y camas xquixibij-quiꞌ. Y can jareꞌ tak xeꞌquitzꞌat je caꞌeꞌ anchaꞌl achiꞌaꞌ jeꞌpaꞌal-apo quiqꞌuin, y can niyiqꞌuiloj re quitziak. \v 5 Y re ixokiꞌ, roma re quiximbireꞌ xeꞌluque-ka. Y jareꞌ tak re je caꞌeꞌ anchaꞌl achiꞌaꞌ xquibij chique: Yex ixokiꞌ man ticanoj re Jesús chiquicojol re anamaꞌiꞌ roma rejaꞌ xa cꞌas.\x * \xo 24.5 \xt 1 Ti. 1:17; Ap. 1:18.\x* \v 6 Roma re ru-cuerpo man chic cꞌo-ta vovaꞌ. Rejaꞌ xcꞌastaj-yan-a. Teꞌka chiꞌcꞌoꞌx re xubij chiva tak rejaꞌ cꞌa cꞌo chireꞌ pa Galilea. \v 7 Rejaꞌ xubij chiva: Yen re xinalax chiꞌicojol, tiene que xquinjach pa quikꞌaꞌ re aj-maquiꞌ tak vinak chin che xquinquimisas cho cruz, y pa rox kꞌij xquincꞌastaj-pa\x * \xo 24.7 \xt Mt. 16:21; Mr. 8:31; Lc. 9:22.\x* chiquicojol re anamaꞌiꞌ. Quireꞌ re xubij chiva, xeꞌchaꞌ re je caꞌeꞌ anchaꞌl achiꞌaꞌ chique re ixokiꞌ. \p \v 8 Y re ixokiꞌ can xbeka-va chiquicꞌoꞌx re chꞌabal re jeꞌrubin can re Jesús.\x * \xo 24.8 \xt Jn. 2:22.\x* \v 9 Y tak jeꞌtzolojnak-pa ancheꞌ xmuk-va re Jesús, xbequitzijoj ronojel chique re je once apóstoles y chique re vinak re quimalon-quiꞌ quiqꞌuin\x * \xo 24.9 \xt Mt. 28:8; Mr. 16:10.\x* re apóstoles. \v 10 Re ixokiꞌ re xeꞌbeyiꞌo rutzijol chique re apóstoles ja re María Magdalena, re Juana, re María re ruteꞌ re Jacobo, y nicꞌaj chic ixokiꞌ.\x * \xo 24.10 \xt Lc. 8:3.\x* \v 11 Pero re apóstoles xa xquinojij che re ixokiꞌ xa xeꞌchꞌujer, y mareꞌ man xquinimaj-ta re xbex chique.\x * \xo 24.11 \xt Lc. 24:25, 41.\x* \p \v 12 Pero re Pedro can jareꞌ xel-a, y jonanin cꞌa xba chuchi-jul roma rejaꞌ nrajoꞌ nutzꞌat vo xa katzij o man katzij-ta che quireꞌ xbanataj. Y tak xtzuꞌun-apo chupan re jul, xutzꞌat che rion chic re tziak jecꞌo can chireꞌ. Rejaꞌ xtzolaj y camas nunojij re xbanataj.\x * \xo 24.12 \xt Jn. 20:3, 10.\x* \s Re xquicꞌalvachij je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ tak jeꞌbinak pan Emaús \p \v 13 Y chupan chukaꞌ re kꞌij reꞌ, je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ re xeꞌtzekelben richin re Jesús, quitzꞌamon-a bey pa jun aldea rubiniꞌan Emaús,\x * \xo 24.13 \xt Mr. 16:12.\x* re aldea reꞌ jun laꞌk oxeꞌ leguas rucojol riqꞌuin re tenemit Jerusalén. \v 14 Y tak jeꞌbinak, niquitzojolaꞌ re xeꞌbanataj.\x * \xo 24.14 \xt Dt. 6:7; Mal. 3:16; Lc. 6:45.\x* \v 15 Y tak can niquiyaꞌ che tzij jeꞌbinak y niquicꞌutulaꞌ cꞌa chiquivach-ka rejeꞌ re xeꞌbanataj, can jareꞌ tak re Jesús xoc-a quichibil, y junan xeꞌba.\x * \xo 24.15 \xt Mt. 18:20; Jn. 14:18, 19.\x* \v 16 Re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ reꞌ can niquitzꞌat-va re jun re binak quiqꞌuin, pero cꞌo re banayon chique chin quireꞌ man niquitamaj-ta rach.\x * \xo 24.16 \xt 2 R. 6:18, 20; Mr. 16:12; Jn. 20:14; 21:4.\x* \v 17 Y re Jesús xucꞌutuj chique: ¿Andex cꞌa che tzij itzꞌamom-pa tak yixpitinak? ¿Y anchique roma chukaꞌ yixbison? roma quireꞌ nintzꞌat yen. \p \v 18 Y jun chique rejeꞌ re rubiniꞌan Cleofas,\x * \xo 24.18 \xt Jn. 19:25.\x* xchꞌo-apo cha y xubij: ¿Man ataman-ta rat re cꞌa ba-oc tibanataj pa tenemit Jerusalén? Pero conojel re vinak re xeꞌcꞌueꞌ pa namakꞌij jabal quitaman re xeꞌbanataj. ¿Y rat chireꞌ yatpitinak-va y man ataman-ta andex re xeꞌbanataj chireꞌ? \p \v 19 Y re Jesús xucꞌutuj chique: ¿Andex xeꞌbanataj chireꞌ cꞌa? \p Y rejeꞌ xquibij: Re xquiban re vinak cha re Jesús aj-Nazaret, re rusamajel re Dios re xbex profeta cha. Y chukaꞌ can xucꞌut che cꞌo ru-poder, roma re namalaj tak milagros re xeꞌrubanalaꞌ y chukaꞌ re ru-forma tak nichꞌo.\x * \xo 24.19 \xt Jn. 3:2, 6:14; Hch. 2:22.\x* Quireꞌ re xkꞌalajin chach re Dios y chiquivach re vinak. \v 20 Pero re principal tak sacerdotes y re achiꞌaꞌ re pa camon yeꞌbano juzgar chakacojol yoj re yoj israelitas, jareꞌ re xeꞌbano chin xquiquimisaj cho cruz.\x * \xo 24.20 \xt Mt. 27:1, 2, 20; Mr. 15:1; Lc. 22:66, 71; 23:1, 5; Hch. 3:13, 15; 4:8, 10, 27; 5:30, 31; 13:27.\x* \v 21 Y yoj can kanojin-va che ja rejaꞌ re pitinak chakacolic konojel yoj re yoj israelitas.\x * \xo 24.21 \xt Hch. 1:6.\x* Pero vocame man jun chic andex xtakaban, roma ja-yan oxeꞌ kꞌij ticom-va. \v 22 Pero jecꞌo chique re kachibil ixokiꞌ re cumaj-yan xeꞌba chuchiꞌ re jul ancheꞌ xmuk-va re Jesús, y tak xeꞌtzolaj-pa xojquixibij,\x * \xo 24.22 \xt Mt. 28:1, 8; Mr. 16:1, 2, 10; Jn. 20:13.\x* \v 23 roma xbequibij che re ru-cuerpo re Jesús xa man chic cꞌo-ta chupan re jul y xbequibij chukaꞌ che cꞌo ángeles xquicꞌut-quiꞌ chiquivach, y che re ángeles reꞌ xquibij chique che re Jesús xcꞌastaj-yan-a. \v 24 Y mareꞌ jecꞌo chaka yoj re xeꞌba chuchiꞌ re jul chin xbequitzꞌetaꞌ\x * \xo 24.24 \xt Lc. 24:12; Jn. 20:3.\x* vo xa katzij o man katzij-ta re xbequibij re ixokiꞌ chaka. Y can katzij-va che quireꞌ, roma can quire-va re xbequitzꞌetaꞌ can re kachibil, pero re Jesús cama-va xquitzꞌat-ta can. \p \v 25 Y re Jesús nitzijon binak quiqꞌuin, xubij cꞌa chique: Yex can man ninojij-ta baꞌ, xa man cꞌo-ta pan ivánma re quibin re je rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique. \v 26 Rejeꞌ quibin can che re Cristo tiene que nukꞌasaj tijoj-pokonal,\x * \xo 24.26 \xt Hch. 17:3.\x* y cꞌareꞌ niba chilaꞌ chicaj chin niyaꞌ rukꞌij, xchaꞌ chique.\x * \xo 24.26 \xt Fil. 2:6-11; 1 P. 1:11.\x* \p \v 27 Y re Jesús xutzꞌam cꞌa rubixic chique andex ndel-va che tzij ronojel re jeꞌtzꞌiban can chij rejaꞌ chupan re ruchꞌabal re Dios. Xutzꞌam-a riqꞌuin re jeꞌrutzꞌiban can re Moisés, cꞌa riqꞌuin re quitzꞌiban chukaꞌ re nicꞌaj chic rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas\x * \xo 24.27 \xt Gn. 3:15; 22:18; 26:4; Nm. 21:9; Sal. 16:9, 22; Jer. 23:5; 33:14; Ez. 34:23; 37:25; Dn. 9:24; Mi. 7:20.\x* chique. \p \v 28 Y tak xeꞌbapon chupan re aldea rubiniꞌan Emaús, re Jesús xuban che can choj nakꞌax-a. \v 29 Y chin che nicanaj-ka quiqꞌuin, xeꞌpa re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ reꞌ xquibij cha: Cacanaj-ka kaqꞌuin, roma re kꞌij xa xka-yan-ka, y xa nikꞌukumar-yan-ka.\x * \xo 24.29 \xt Gn. 32:26.\x* \p Y re Jesús xoc-apo pa jay, chin nicꞌue-ka quiqꞌuin. \v 30 Y tak jeꞌtzꞌuyul chic-apo chach mesa, re Jesús xucꞌam-apo re vay, y tak rutioxin chic cha re Dios, xupar re vay y xujach chiquivach. \v 31 Y cꞌareꞌ anchaꞌl xa xjak re quinakꞌavach, y xquitamaj rach che can ja-va re Jesús cꞌo quiqꞌuin. Y can cꞌaja xquitzꞌat manak chic quiqꞌuin. \v 32 Y re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ reꞌ niquibilaꞌ cꞌa chiquivach: Can katzij-va che can nuna-va chic re kánma tak yojtzijon yojpitinak riqꞌuin, tak rejaꞌ xubij chaka andex ndel-va che tzij re ruchꞌabal re Dios. \p \v 33 Re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ reꞌ can jareꞌ xeꞌyacataj-a re ancheꞌ jeꞌtzꞌuyul-va, y xquitzꞌam-a bey chin yeꞌtzolaj pa Jerusalén. Y xeꞌbequivilaꞌ re je once discípulos y re nicꞌaj chic vinak re can xeꞌtzekelben-va richin re Jesús,\x * \xo 24.33 \xt Mr. 16:13.\x* quimalon-quiꞌ. \v 34 Y re je once discípulos reꞌ y re nicꞌaj chic vinak niquibij: Re Ajaf Jesús can xcꞌastaj-yan-va, y xucꞌut-yan-riꞌ chach re Simón Pedro.\x * \xo 24.34 \xt 1 Co. 15:5.\x* \p \v 35 Y jareꞌ tak re je caꞌeꞌ achiꞌaꞌ xquitzijoj-apo re xquicꞌalvachij po bey tak jeꞌbinak pan Emaús, y chukaꞌ xquitamaj rach re Jesús tak xupar re vay.\x * \xo 24.35 \xt Lc. 24:30, 31.\x* \s Tak re Jesús xucꞌut-riꞌ chiquivach re ru-discípulos \p \v 36 Y conojel re quimalon-quiꞌ, cꞌa yeꞌtzijon chij re Jesús, tak xquitzꞌat cꞌo chic chireꞌ chiquicojol, y xubij chique: Re ivánma can-ta otz nunaꞌ roma yininiman\x * \xo 24.36 \xt Jn. 20:19.\x* chic. \p \v 37 Pero rejeꞌ xquinojij che re niquitzꞌat xa jun espíritu chin ánma, mareꞌ camas xquixibij-quiꞌ.\x * \xo 24.37 \xt Mt. 14:26; Mr. 6:49.\x* \v 38 Pero re Jesús xubij chique: ¿Anchique roma tak xsatz icꞌoꞌx tak xinitzꞌat y xinojij-ka itzel tak cosas? \v 39 Titzꞌetaꞌ re nukꞌaꞌ y re vakan. Quinitzꞌama-na-paꞌ, y xtitzꞌat che can ja-va yen. Roma xe-ta yin anchaꞌl re xinojij chuij yen, man-ta cꞌo nu-cuerpo. \p \v 40 Y tak re Jesús rubin chic quireꞌ chique, xeꞌrucꞌut re rukꞌaꞌ y chukaꞌ re rakan chiquivach. \v 41 Pero rejeꞌ man niquinimaj-ta. Xa xsatz quicꞌoꞌx roma re niquitzꞌat y roma chukaꞌ re yeꞌquiꞌcot. Y chin che niquinimaj, xpa re Jesús xucꞌutuj chique: ¿Cꞌo como jun andex chin nitij cꞌo iviqꞌuin chin niya-ta baꞌ chua? xchaꞌ. \p \v 42 Y rejeꞌ xbequiya-pa jun pedazo saꞌon car cha y baꞌ cab re cꞌa cꞌo xcaꞌ riqꞌuin. \v 43 Y rejaꞌ xucꞌul y xutzꞌam rutijic chiquivach, chin tiquitzꞌetaꞌ che can ja-va rejaꞌ re Jesús.\x * \xo 24.43 \xt Hch. 10:41.\x* \v 44 Y xubij cꞌa chique: Tak cꞌa yincꞌo iviqꞌuin antes che yinquimisas, ximbij chiva che tiene que nincꞌalvachij anchaꞌl nubij ronojel re jeꞌtzꞌiban can chuij chupan re ruchꞌabal re Dios, anchaꞌl re jeꞌtzꞌiban can roma re Moisés, re jeꞌtzꞌiban can coma re nicꞌaj chic rusamajelaꞌ re Dios re xeꞌcꞌueꞌ ajuer can, re xbex profetas chique, y re jeꞌtzꞌiban can chupan re libro rubiniꞌan Salmos.\x * \xo 24.44 \xt Mt. 16:21; Mr. 8:31, 32; 9:31; Lc. 18:31, 32.\x* \p \v 45 Cꞌareꞌ rejaꞌ xuban chique chin xkꞌax pa quiveꞌ re ruchꞌabal re Dios re tzꞌiban can.\x * \xo 24.45 \xt Hch. 16:14; 2 Co. 4:6.\x* \v 46 Y xubij cꞌa chique, che chupan re ruchꞌabal re Dios tzꞌiban can ronojel reꞌ, che yen re Cristo tiene que ninkꞌasaj tijoj-pokonal, y cꞌareꞌ yinquimisas, y pa rox kꞌij yincꞌastaj-pa chiquicojol re anamaꞌiꞌ. \v 47 Y pa nubeꞌ yen re Cristo xtitzijos re ruchꞌabal re Dios chique re vinak chach re ruchꞌulef, che tijalataj re quicꞌaslen chach re Dios y nicuyutaj re quimac.\x * \xo 24.47 \xt Gn. 12:3; Sal. 22:27; Is. 49:6; Jer. 31:34; Dn. 9:24; Os. 2:23; Mi. 4:2; Mal. 1:11; Hch. 13:38; Ga. 3:28; 1 Jn. 2:12.\x* Y nitzꞌuc-pa pa Jerusalén. \v 48 Yex re can xitzꞌat ronojel re xeꞌbanataj, can titzijoj cꞌa re xitzꞌat.\x * \xo 24.48 \xt Jn. 15:27; Hch. 1:22.\x* \v 49 Y can ticꞌaxaj cꞌa jabal re nimbij can chiva. Can xtintak-pa re rusujun re Nataꞌ Dios. Re rusujun rejaꞌ, ja re Espíritu Santo. Y jareꞌ re xteꞌyiꞌo-ka poder chiva. Y can quixcꞌueꞌ cꞌa vovaꞌ pa tenemit Jerusalén cꞌaja re kꞌij tak xtika-pa re Espíritu Santo,\x * \xo 24.49 \xt Is. 44:3; Jl. 2:28; Jn. 14:16, 17; 15:26; Hch. 1:4.\x* xchaꞌ chique. \s Tak re Jesús xtzolaj-a chilaꞌ chicaj riqꞌuin re Dios \p \v 50 Y re Jesús xeꞌrucꞌuaj-a re ru-discípulos cꞌa pa tenemit Betania. Y chireꞌ rejaꞌ xeꞌruyac rukꞌaꞌ chicaj y xucꞌutuj re ru-bendición re Dios pa quiveꞌ. \v 51 Y re Jesús cꞌa ntajin-na chubanic quireꞌ tak xyacataj-a chicaj pa cakꞌikꞌ roma xcꞌuax-a chicaj riqꞌuin re Dios.\x * \xo 24.51 \xt 2 R. 2:11; Ef. 1:20.\x* \v 52 Y re ru-discípulos can xquiyaꞌ cꞌa rukꞌij re Jesús re ancheꞌ jecꞌo-va.\x * \xo 24.52 \xt Mt. 28:9, 17.\x* Cꞌareꞌ xeꞌtzolaj pa tenemit Jerusalén. Rejeꞌ camas cꞌa yeꞌquiꞌcot pa tak cánma. \v 53 Y kꞌij-kꞌij cꞌa yeꞌpa pa rachoch re Dios\x * \xo 24.53 \xt Hch. 2:46.\x* chin niquiyaꞌ rukꞌij re Dios y chukaꞌ niquinimersaj rubeꞌ. Amén.